Chytanie zajaca za chvot nedáva právo na výrobu trhacieho kalendára z demokracie a právneho štátu

Zpráva z tisku:

Plánované „upratovanie“ na pozemkoch Mariána Kotlebu v rómskej osade v Krásnohorskom Podhradí sa dnes nekonalo. Zhromaždenie radikálov sa zaobišlo bez výraznejších konfliktov a násilností.

Polícia hodinu po poludní nepustila sprievod radikálov do osady, chýbal pri tom Kotleba, ktorý bol v tom čase predvedený na polícii.

Kotlebovi s jeho realitným agentom umožnila popoludní polícia prístup na jeho pozemok v osade, ktorý si zameral. Doniesol si na to aj špeciálny prístroj. Ostatných účastníkov protestu, ktorých sa zišlo vyše sto, však do osady policajti nepustili.

Kotleba ešte predtým vyzval všetkých, aby rešpektovali príkazy polície a ukázali, že „oni sú tí, ktorí dodržiavajú zákon.“

„Toto je prvý krok k náprave a dosiahnutiu právneho stavu. Je neprípustné, aby ľudia, ktorí platia dane za svoje pozemky, ich nemohli užívať. Zistil som, že na pozemku, ktorého som vlastníkom, stojí niekoľko stavieb,“ povedal Kotleba po návrate z osady.

Zároveň potvrdil, že chce v budúcnosti odstrániť všetky stavby, ktoré na pozemku stoja a nemajú stavebné povolenie.

Účastníci zhromaždenia sa po jeho slovách postupne začali rozchádzať a situácia v obci sa postupne upokojovala.

Polícia nepustila sprievod do osady pod Krásnou Hôrkou

Polícia ráno Kotlebu predviedla

Líder ĽS – Naše Slovensko v noci nadnes prespal v jednom z penziónov v obci Krásnohorské Podhradie.

Polícia ho ráno zadržala. Rovnako aj pôvodného majiteľa pozemkov Štefana Szaniszlóa, ktorý ich previedol na Kotlebu.

“Jedna osoba bola predvedená, keďže odmietla prevziať predvolanie k vypočutiu,” uviedla pre TASR krajská košická hovorkyňa Jana Mésárová.

Výsluch svedka sa podľa nej týkal akcie v Krásnohorskom Podhradí. Celkovo vypočuli v tejto súvislosti štyroch ľudí.

Tesne po poludní polícia prepustila majiteľa pozemkov Szaniszlóa. V miestnej tržnici, kde sa zhromaždili desiatky členov sympatizantov ĽS – Naše Slovensko, ich vyzval, aby našli odvahu a spolu sa išli pozrieť na jeho pozemky, v akom sú stave.

Sprievodu zabránil vstúpiť do osady kordón policajných ťažkoodencov.

Protestujúci sa ohradzovali proti zásahu a kričali heslá ako „Policajný štát”, “Pomáhať a chrániť” a podobne. Odznela aj slovenská hymna.

Kotlebu, ktorého polícia popoludní po podaní vysvetlenia prepustila, privítali v Krásnohorskom Podhradí búrlivým potleskom.

Kotleba premeral pozemok v osade, násilnosti sa nekonali

A čo na to známy lekárnik optimista?

Začneme optimistom

V demokracii je si každý rovný. Nedávno sa mi do polohy rovnejšieho snažil nanominovať jeden zo zákona ustanovený  “spolok záhradkárov”. Dnes zas krásnohorskí  skvotéri.  Je to lákavé, mať pocit, že sme niekto viac. Že máme väčšie práva, silnejší hlas a že náš pes skáče tááákto vysoko. A teda, že sa svet musí krútiť ako mi do pochodu pískame.

V dekomracii to ale takto nefunguje. Nikoho hlas nie je čistejší, krajší či správnejší. Ak to pripustíme, už nebudeme len v riti. Tá riť bude na konci tráviaceho traktu zasiahnutého takou sračkou, ako po kile neumytých čerešní zapitých brzlým mliekom.

Určite, bolo potrebné, aby štát vzal iniciatívu do svojich rúk. Nie je dobré, ak začne robiť poriadky kdeaká samozvaná domobrana. To naozaj radšej kordón policajtov. Ale dôležité je, čo spraví manažér ako prvé po tom, ako uchopí iniciatívu.  Nateraz, pár hodín po začiatku, štát frčí ako podľa veľkej knihy. Ale hodiny tikajú a čas sa míňa. Odhadujem to tak, že v pondelok o 10:00 zajac zas získa náskok. Štátni úradníci, ochrancovia demokracie, riešitelia neriešiteľného, nástroje právneho štátu nateraz držia  výhodu kontroly nad situáciou v rukách. 

Od novinárov by som čakal, že pre nás budú monitorovať, či získanú výhodu úradníci zužitkujú. Či úradníci podchytia skutkový stav.  Zákonov tu máme haba fúru, že sa nedodržiavali, to vidí aj alkoholik so severnej Moravy.  Ak sa na to úradníci vyfláknu aj po tom, ako pre nich urobili policajti ochrannú čiaru za minulosťou, sú to nekompetentní zasrani a musí sa nájsť niekto v hierarchii, kto ich pošle loj kopať.

Novinári by mali do posledného detailu rozšróbovať dôvody ranného zadržania. Inak sa tu budú oprávnene šíriť fámy, ktoré nám uškodia. 

Alebo si polícia požičala metódy používané voči nepriateľom režimu v 80. rokoch minulého storočia, alebo ten chlapík je skutočne dôvodne podozrivý z nejakého trestného činu.  Možno je aj tretia pravda a šlo naozaj o to, aby sa takticky prevzala iniciatíva tam, kam má v demokracii patriť. No nech je tá pravda akákoľvek, novinári by mali svojou aktivitou nenechať  štátnu mašinériu zaháľať. Naša spoločnosť to od dnešného dňa potrebuje ako bryndza soľ.

Áno, nateraz je to na novinároch.  Inak si svoje výhody nezaslúžia.

Áno, keď sa Matovič chce tak super angažovať v rómskej otázke, čo nám predvedie počas najbližších 2-3 dní?  Predvedie sa ako veľkohubý táraj, alebo z neho bude  nový Kocáb?  Ak by dokázal Matovič s rómskou otázkou to, čo Kocáb s dočasnými vojskami, bolo by to fajn pre nás všetkých. Potom by sa mohol pokojne ako nezabudnuteľný vrátiť v žabkách k tomu tlačiarenskému stroju. 

Toľko optimistická časť môjho prístupu k životu.

Nasleduje lekárnik vo mne.

Keďže viem, akí morálni a intelektuálni giganti riadia tento štát a viac ako menej sledujem slaboduché snahy o novinársku prácu, asi sa začnem zaujímať či nie je nablízku nejaký neuznaný maliar a či niekto nepredvádza ako vysoko skáče jeho pes. To len aby som bol pripravený, keď vás bude treba zachraňovať v poľných lazaretoch.

Nový Kocáb sa neobjaví, uradníci budú čušať ako voš pod chrastou a naťahovať lehoty až do úplného nerozhodnutia. A v diskusiách bude stále viac a viac nagrcané o tom, ako právny štát nechráni slušných občanov, ktorí sa po rokoch ničnerobenia a spoliehania sa na ochranu štátu zrazu zobudia a budú volať po ochrane od štátu.  Logicky budú frustrovaní, že to čo doteraz nedostávali stále nedostávajú.

Namiesto štátu sa im na ochranu ponúkne vždy pripravený výrečný maliar a jeho skákajúci pes. A títo slovutní demokraticky mysliaci lenivci začnú blahorečiť prvého v poradí. Veď chcieť, aby sa sami o seba a svoj majetok starali je drzosť a myslieť, to je pre nich zbytočný luxus.

A mňa zavolajú, aby som ich potom v poľných lazaretoch zachraňoval. A ja prídem, lebo som lekárnik-optimista celým svojím duchom.

Zdieľajte obsah s priateľmi:

Morálni giganti

Čo slovo to grc, čo veta, to hruda kentusu.

Ešte začiatkom septembra Muňko Richterovi sľúbil, že z parlamentu odíde.

Muňko v piatok oznámil, že parlamentnú funkciu neopustí, lebo mu umožňuje podieľať sa na schvaľovaní predovšetkým sociálnych zákonov. „Súčasný výkon funkcie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne a poslaneckého mandátu nie je v rozpore ani vecne, ani eticky a zákon to umožňuje,“ citovala SITA Janu Hrabkovú z tlačového odboru poisťovne.

Parlament má len do konca tohto roka zasadať dokopy päť týždňov. Rokovania trvajú od rána do siedmej večer. Muňko by mal chodiť aj na hospodársky výbor, ktorého je členom.

“Pán Muňko už raz poisťovňu viedol a išla dole vodou,“ Muňko riadil poisťovňu v rokoch 2008 až 2010, v parlamente v tom čase nebol.

Poslanci Smeru sa v piatok zdráhali hodnotiť, či by mal ich kolega zastávať obe funkcie. „Je to záležitosť pánov Richtera a Muňka, aby sa dohodli,“

„Je to ich vec,“ povedal aj Pavol Goga z výboru pre nezlučiteľnosť funkcii.

„Ak žijeme v právnom štáte, mali by sme rešpektovať jeho rozhodnutie,“ povedal poslanec Smeru.

Muňko tvrdí, že poslanecký plat okolo 3400 eur mesačne bude posielať Detskej fakultnej nemocnici v Bratislave. Poisťovni nechal ušlú mzdu 106-tisíc eur,

Muňko je bývalým agentom ŠtB. V minulosti ho vyšetrovali pre nelegálny chov vzácnych papagájov, nič mu nedokázali.

http://m.sme.sk/?cl=6549703

Vláda vybrala do Súdnej rady ľudí, ktorí žiadajú odškodné za platovú diskrimináciu.

Diskriminačné žaloby podali sudcovia Ľuboš Sádovský, Eva Fulcová a Jaroslav Chlebovič. Ich nomináciu do rady včera schválil kabinet na výjazdovom rokovaní na návrh ministra spravodlivosti Tomáša Boreca. HN sa podarilo zistiť, že sa v minulosti obrátili na súd so žiadosťou o odškodné vo výške desiatok tisíc eur za údajnú platovú diskrimináciu. Borec tento fakt potvrdil. „Zaujímal som sa o to vopred a dostal som túto informáciu.“

Jeden z trojice sudcov – šéf bratislavského krajského súdu Sádovský žalobu už v minulosti stiahol, ostatné dve sú podľa informácií HN stále živé.

http://hnonline.sk/slovensko/c1-57653430-fico-si-vybral-sudcov-co-zaluju-stat

Sudca včera reagoval, že žiadnu diskriminačnú žalobu si nepodal, tak ju ani nemohol stiahnuť.

Vlani rozhodoval v odvolacom konaní o tom, či bude môcť ministerstvo spravodlivosti vstúpiť do sporu medzi sudcami Najvyššieho súdu a Najvyšším súdom. Neumožnil to. Jedenásti sudcovia tak vyhrali po stotisíc eur, ktoré im na okresnom súde priklepla sudkyňa Patrícia Skotnická.

Bývalej súdnej úradníčke Najvyššieho súdu pripadla žaloba sudcov v deň, keď ju prezident vymenoval za sudkyňu.

http://m.sme.sk/?cl=6548701

Hrozbou žaloby odbíja šéf Špeciálnej prokuratúry Dušan Kováčik otázky, ako dostal titul PhD. na súkromnej Vysokej škole zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave. O titule mlčí aj škola.

„Špeciálny prokurátor sa pýta, prečo práve teraz? Komu na prospech? Komu zavadzia? Špeciálny prokurátor zvažuje podanie žaloby na ochranu osobnosti,“ povedala jeho hovorkyňa Andrea Predajňová.

Škola vo štvrtok zverejnila iba to, že Kováčik písal dizertačnú prácu na tému Intervencia štátu pri zásahu do rodičovských práv a domáce násilie. Prácu však neukázala.

Kováčik sa v 80. rokoch stal doktorom práv na Univerzite Komenského. Odvtedy sa venoval trestnému právu. Najprv pracoval na vojenskej prokuratúre, od roku 2004 je na špeciálnej. Právo učí aj na Vysokej škole sv. Alžbety.

Na titul PhD. treba výskumnú činnosť vo zvolenom odbore. Vysoká škola sv. Alžbety udeľuje titul v odboroch verejné zdravotníctvo, ošetrovateľstvo a sociálna práca. Na ktorom bol Kováčik, tají.

Premiéra Roberta Fica nezaujíma, že šéf Špeciálnej prokuratúry diplom neobjasnil. „Je to vec mimo kompetencie predsedu vlády,“ reagoval hovorca Erik Tomáš.

Postoj školy a Kováčika nehodnotí ani minister školstva Dušan Čaplovič (Smer).

http://m.sme.sk/?cl=6548699

Minister Jahnátek najprv nevidel dôvod na zákaz predaja českého alkoholu. Teraz nevidí dôvod na jeho zrušenie.

O zrušení zákazu bude ministerstvo uvažovať, „keď bude nájdený aj posledný liter“, povedala tlačová tajomníčka ministerstva Zuzana Gulová.

Postoj ministerstva pôdohospodárstva schvaľuje aj Združenie výrobcov liehu a liehovín na Slovensku. Generálny sekretár združenia Július Forsthoffer povedal, že domáci liehovarníci navštívili ministra Ľubomíra Jahnátka. „Nelobovali sme za zákaz, ale za ochranu zdravia obyvateľov Slovenska,“ povedal.

http://ekonomika.sme.sk/c/6548635/jahnatek-nechcel-cesky-alkohol-zakazovat-teraz-nechce-zakaz-zrusit.html

Ospravedlňujem sa za nie úplne korektné citovanie (rozsah väčší ako je obvyklé). No v prípade sudcov, jeden nikdy nevie.

Prečo sa v tom čubrem? Je to tak ilustujúce, že by som nerád zabudol, akí morálni giganti disponujú štátnym rozpočom Slovenskej republiky. September bol vskutku bohatý na hlúbovú zeleninu. A to som priatelia, prelistoval len sme.sk a len za tento týždeň.

Zdieľajte obsah s priateľmi:

Jediné moje profesionálne vyjadrenie k jedinej poisťovni

Uvažoval som, či nenapísať nejaký článok. Rozobrať to z viacerých pohľadov. Ako zdravotnícky profesionál. Ako poskytovateľ. Ako demokrat. Ako kapitalista. Ako pacient. Potom som si pripomenul Murphyho pravidlo:

Nediskutuj s idiotom, môžu si ťa pomýliť.

Takže  sa k téme  prechodu na unitárny systém jednej zdravotnej poisťovne vyjadrím jediný a posledný krát. Stručne a jasne:  Komunistická pičovina.

A bodka.

Zdieľajte obsah s priateľmi:

Výroková logika by bola fajn, ale je tu historický kontext

Frikulíni sa oháňajú všelijakým trvalo udržateľným dobytkom.  Toť nedávno som linkoval nezabudnutiahodné argumentačné fauly v oblasti komunikácie s deprivantom. Ale stále mi to tak nejako neštimovalo. A potom som ostarol.

Mám manželkinu štyridsiatku na krku a  do svojej sa už aj kameňom trafím.  A tým to je, že tie poučky stále viac a viac neštimujú. Mám poučenie z histórie. Ale takej, ktorá je úplne autentická. Dokážem vytvoriť kontinuálnu líniu v kontexte, v aktuálne nevyslovenom až k rozporovanému výroku.

História ma učí.

Pamätáte? “Nie sú dôkazy, skutok sa nestal.” Pretože na dôkazy sa vzťahovala amnestia. Živo si pamätám, že som bol v našej škole, pozrel na referendové lístky a otočil sa na cestu domov.

Lege artis sa skutok nestal. Ale keď vidím kontext? Mám prehľad o úlohe motivácie a vidím podklady k tej motivácii, to sa naozaj ťažko pracuje v čistej izolácii posudzovaného výroku.  Asi by som to pomenoval: Som pripravený, keďže vidím o krok ďalej.

Samozrejme, môžem sa mýliť. No zásadné je, kde má byť dôkazné bremeno. Na mne? Aby som dokázal, že sa vyjadrujem logicky správne, bez predsudkov a s porozumením písaného textu? Alebo na autorovi výroku, aby jeho ďalším pokračovaním udržal kravu trvalo udržateľnú?

Idiot sa nepoučí z histórie. Takže je to na vás. Aby vaše výroky boli v kontexte histórie vašich skutkov a v kontexte vašich motivácii do budúcna uveriteľné.

Už len tak tíško pre seba. Čím ďalej to bude horšie. (To len aby som sa nečertil podaromnici. )  Zažitého bude viac, skúsenosti pribudnú. Ani moja  vlastnosť, že píšem  každý štvrtý krok riešenia rovnice

Keď napíšem “Že by sa presťahoval do Plzne?”, pre mňa to znamená nie len, že sa tam fyzicky či pracovne presťahoval, ale aj s ohľadom na aféru plagiárostva na plzenskej právnickej fakulte je to narážka na možnú prítomnosť plagiátorstva. Ak tú skúsenosť či vedomosť o afére na plzenských právach nemáte, len ťažko budete chápať o čom točím.

Písať každý štvrtý krok riešenia rovnice je zrážka z prizmou.

Keď si čítam ten svoj starý článok – vlastne sa to za tie roky nezmenilo. Po troch rokoch narážam stále na to isté.

Chcú sa so mnou hádať o izolovanom výroku, ale konajú kontinuálne v súlade so svojou históriou, ktorú si neuvedomujú. A keď im formou odhadu ich budúcnosti pripomeniem históriu, tak sa rozčuľujú, že to nie je fér, že to nie je v súlade s trvalo udržateľným dobytkom. Dobytci.

A aby to aj moje deti pochopili:

Mějme větu: “Jel jsem vlakem s černochem, který smrděl a krkal.” Co touto větou její autor říká? Co z ní lze vyvodit?

a) že jel vlakem s člověkem, který měl černou kůži, a ten člověk smrděl a krkal.
b) že lidé co jezdí vlakem smrdí a krkají
c) že kdo krká, ten smrdí
d) že černoši smrdí
e) že černoši jezdí vlakem, protože nemají na auto
f) že vlaky jsou plné černochů, co smrdí
g) že je svět nespravedlivý, protože on musí jezdit vlakem, kde mu smrdí černoši
h) že vždycky když jede vlakem, tak sedí s krkajícím smradlavým černochem
i) že když někdo krká a smrdí, tak je černoch
j) že mimo vlak není možno krkat
k) že smrdí jen černoši
l) že by bylo potřeba všechny černochy vyhnat
m) že kdo jede vlakem, pojede s černochem
n) že černoši žijou ve vlacích
o) že kdyby nejel vlakem, tak krkajícího smradlavého černocha nepotká
p) že nesnáší černochy
q) že se považuje za lepšího než onen černoch
r) že za to může Klaus
s) že vlak není dobrý dopravní prostředek
t) že se považuje za odborníka přes železnici
u) že nemá sociální cítění
v) že každý, s kým kdy jel vlakem, krkal a byl černoch
w) že krkání je způsobeno jízdou ve vlaku
x) že už nikdy vlakem nepojede
y) že jel jednou jedinkrát vlakem
z) že cesta vlakem způsobuje, že krkající černoši smrdí

Čítajte viac: http://maly.blog.sme.sk/c/72147/Trvale-udrzitelna-krava.html

Ak ste žili v Afrike a ten vlak bol v Afrike… Ak cestujete vlakom a máte prehľad o hospodárení ČD… Ak dotyčného poznáte už 22 rokov…  Takže je len na kontexte ktorá z odpovedí B-Z sa ukáže čoskoro ako správna. Môžete sa samozrejme mýliť a staviť na istotu odpovede A.  Ak ale dobre vyberiete niektorú z B-Z, budete mať konkurenčnú výhodu.  Nebudete spravodliví, občas sa sakramentsky seknete, ale budete predvídaví.

Skúsenosť so šoférovania o predvídavosti je na nezaplatenie. Život sa totiž nedá zaplatiť.

Nabádam k predsudkom?  Pozor nezabúdajte, že všetko má kontext. Predvídavosť bez kontextu dobroty, lásky a “každý má mať šancu” by nebola predvídavosťou, ale zaujatosťou a predsudkom.

Veď vám hovorím, kontext je dôležitejší ako by sme chceli.

Zdieľajte obsah s priateľmi:

Pokora jedného z miliónov poučeného z histórie a skúseností

To, že sa celý vesmír točí okolo zeme vychádzalo z pozorovania. A ešte trochu z ľudskej sebastrednosti. A potom prišli pozorovania, že sme jedno z N telies a stred je niekde úplne inde.  Ale my sme to tak videli, takže to bola pravda. Jedine pohľad do histórie nás môže ochrániť od opakovania rovnakého.

Tisícky lokálnych špecifík pochádzajú z osobnej sebastrednoti. A proti nim je pozorovanie sveta z nadhľadu, vďaka ktorému sa vždy ukáže, že lokálne špecifikum je osobná túžba jednotlivca. Túžba, aby sa svet točil okolo neho. A potom, veď on to tak aj vidí. Až skúsenosti nás môžu ochrániť pred opakovaním rovnakého.

Bavia ma “odborníci”, ktorí majú pravdu, lebo oni to tak vidia. Lebo oni to spočítali na základe svojich dát a skúseností.  Postavia gigantický chrám svojej teórie. A potom sa na to mrknete z nadhľadu a vánok od mihalníc im to celé zbúra. Ich pozorovanie je v širšom súbore len štatistickou chybou.  Lebo história nás naučila a skúsenosť túto teóriu opakovane potvrdzuje.

Takže ako na to? Máme metodológiu ktorej sa hovorí dvojitý slepý pokus. Prvýkrát je to zaslepené, keď zbierate dáta a neviete či sú to dáta vzorky alebo dáta štandardu. A druhýkrát je to zaslepené, keď neviete či vyhodnocujete dáta vzorky alebo štandardu.  Toto je všeobecne uznávaná nepriestrelná metóda. Určite ich je viac, ktoré z historického nadhľadu zabezpečia istotu pravdivosti.

No a potom príde filkulín, ktorý jasne vie, odkiaľ zbiera dáta a ako ich má vyhodnocovať.  Namiesto toho, aby dokázal, že jeho metodika je dvojitým slepím pokusom (alebo iným nepriestrelným beťárstvom), snaží sa ukázať, aký je super odborník.  A odborník by predsa neurobil chybu v metodológii.

Ja mu vlastne nakoniec verím. Veď on to tak vidí už odpočiatka. Len nikto nesmie mrkať. 😉

Zdieľajte obsah s priateľmi: