Príprava na znárodňovanie?

“Aby nevznikali výkladové a aplikačné problémy v súvislosti s posúdením výsledku činnosti Národnej rady pri výkone jej pôsobnosti, výslovne sa ustanovuje, že výsledok činnosti Národnej rady normatívnej, všeobecne záväznej povahy nemôže byť posúdený ako nezákonné rozhodnutie,” vysvetľujú poslanci pozmeňujúci návrh.

SME.sk | Rozhodnutia parlamentu nebudú môcť byť nezákonné.

Naozaj chcem veriť, že som to nepochopil. A spolu s iným zákonom, ktorý neumožňuje podať exekúciu na štátne peniaze, napríklad vrátane zdravotných poisťovní, nejde o prípravu na znárodňovanie.

Zdieľajte obsah s priateľmi:

Priznania v priamom prenose

Istotárov som ani nemusel vytrhávať z kontextu. Ono to v tom podvedomí proste je. Vitajte v kabarete podľa ministra.

Pomohlo stretnutie premiérov Roberta Fica s Petrom Nečasom a jeho výroky?

„Nie, nemalo to žiadny vplyv. Nezaujímal nás tlak podnikateľských skupín, domácich ani českých.

… Žiadne politické rozhodnutie nepadlo, premiér ma netlačil do žiadnych rozhodnutí.“

Jahnátek: Aj Coca-Cola je slovenský výrobok | Slovensko | ekonomika.sme.sk.

Aha, takže premiéri reprezentovali tie podnikateľské skupiny a on minister sa mu postavil. Vlastnou hlavou.

Ale nie, nebudem to hrotiť hneď na začiatku. Tak popojedem.

Na odlíšenie uskladneného alkoholu ste vytvorili zelenú nálepku. Česi vydali upravené kolky, na ktorých bol aj dátum výroby. Prečo ste nešli touto cestou, ktorá by bola aj estetickejšia?

Neriešili sme nové kolky, lebo colníci majú pripravený nový typ kolkov s čipmi.

Očipovávanie  občanov začína. Alkohol okolkovaný čipom, autá s povinným GSM modulom. Popojedem.

Kedy by mali fungovať nové kolky s čipom, ktoré navrhol minister financií?

„Dozvedel som sa o nich na krízovom štábe, nevedel som o tejto aktivite.

To sa ráno úradníček zobudí a povie si: Dnes by to šlo, dnes je minister na dovolenke a nebude sa nám do toho miešať. Dnes očipujeme kávu, zajtra sa vrhneme na ďalšie drogy. Napríklad cukor. Popojedem.

Obchoduje sa v Česku s pravými, no neevidovanými slovenskými kolkami?

„Na to neviem odpovedať. Ale bude lepšie, ak štát dostane ich výrobu pod kontrolu.“

Vždy je lepšie, keď TO štát kontroluje. Veď čo ak by si občan dovolil robiť TO len tak, neorganizovane. Ani TO nazmar.  Dostaň TO pod kontrolu, posilníš mier! TO pod štátnou kontrolou – záruka svetlejších zajtrajškov. Kto je proti TO, ide proti nám!  Popojedem.

V Česku chcú zakázať aj stánkový predaj tvrdého alkoholu. Uvažujete nad niečím podobným?

„Nechceme celkom zdeformovať podnikateľské prostredie, podnikatelia potrebujú predávať.

Celkom nie, ale trochu zdeformovania nevadí. Popojedem.

Už existuje definícia slovenského výrobku?

„Áno. Zásadné je, že 75 percent vstupov do výrobku musí byť vyrobených alebo dopestovaných, alebo inak získaných na území Slovenskej republiky. Je tam aj výnimka.

To budú ojedinelé prípady, lebo my tu zriaďujeme špeciálny útvar, ktorý to bude kontrolovať.

Potom bude ešte jedno zmäkčenie…

Jedna výnimka, druhá výnimka, tretia výnimka, štvrtá výnimka… Kontrolór jednej výnimky, kontrolór druhej výnimky, kontrolór kontrolóra prvej výnimky a kontrolór kontrolóra druhej výnimky. Kontrolór kontrolujúci kontrolóra kontrolóra výnimky. Súdruhovia, ktorý ešte neboli kontrolórom, nech sa prihlásia u súdruha Žinčicu.

Radosť hľadieť na graf nezamestnanosti padajúci rýchlejšie ako kde-aký Rakúšan. A ak ho bude vytvárať odborník na ceny plynu, matematiku a súčasný minister v jednej osobe, producenti inkontinenčných pomôcok nebudú stíhať vyrábať. Popojedem. Ak ste si teda ešte necvrkli.

A čo výrobky, ktoré sú z vyvezenej slovenskej suroviny a k nám sa vracajú ako hotový výrobok? Napríklad vyvážame jahňacie a dovážame údené šunky.

„Tento problém naozaj existuje. Najmä pri hovädzom mäse. Až 68 percent živej hmotnosti nám odchádza von a v rozpracovanej alebo polorozpracovanej podobe sa nám vracia zase späť. To chceme riešiť cez koncepciu poľnohospodárstva.“

Koncepcia stanová, že výroba budze doma! Aj keby sme presťahovanie tých odborníkov mali dotovať. Sociálnu dávku na to už máme vymyslenú.  Popojedem.

Bude Coca-Cola vyrábaná v Lúke nad Váhom slovenským výrobkom?

„Má slovenskú vodu, podmienku 75 percent vstupov zo Slovenska bude asi spĺňať.“

Čo je zo slovenskej vody, to je slovenské. Hm, hm, ako by sme poslovenčili krájanú mrkvu z Poľska? A čo vzduch v obale? Takých 75 objemových percent pridaného vzduchu pri balení by mohlo stačiť. Popojedem.

Často sa hovorí, že problémom je práve cena, že slovenské výrobky sú drahšie a ľudia sa rozhodujú podľa ceny.

„Je to jeden z názorov. Máme posledný prieskum, ktorý hovoril, že 80 percent ľudí je ochotných priplatiť si, pokiaľ má istotu, že je to kvalitná, čerstvá domáca potravina. No máte zhruba 20 percent občanov, ktorí budú stále preferovať cenu.“

Prečo vyhadzujú hypermarkety toľké peniaze na letákové akcie? To sú hlupáci títo manažéri. Keby sa pozreli do prieskumov, ich nadriadení by im určite zvýšili prémie.

Takže problém zalistovacích poplatkov  vlastne neexistuje. Privátne značky sú teda ekonomická hlúposť.  Preto predajcovia po zhliadnutí toho rozhovoru s nimi spontánne prestanú.  Popojedem.

Stále hovoríte, že nákup potravín v jedálňach je problém. Ako politik viete, že tender sa dá ušiť na konkrétneho dodávateľa podľa osobných preferencií či politickej príslušnosti. A pri jedálňach by ste to mohli využiť pozitívne, dávať férové tendre na kvalitné potraviny. Zákon tomu nebráni. Je naozaj nekvalita v jedálňach problémom legislatívy?

„Musíme si uvedomiť, že o všetkom rozhodujú ľudia. Samozrejme, keď päť percent jedální vie nakupovať slovenské potraviny, mohlo by aj tých 95 percent ostatných. Len to nerobia, lebo majú rôznu skúsenosť. Schopnosť a obratnosť vedúcich jedální je rôzna. Niekto to berie z toho ľahšieho konca, niekto z toho komplikovanejšieho. Tu by mala pomôcť legislatíva a povedať, že keď to neviete tak obratne naformulovať, tak využite tento paragraf.“

Agrorezort podal k novele zákona o verejnom obstarávaní aj návrh, aby sa menšie jedálne úplne vyňali spod pravidiel nákupov.

„Vieme sa toho návrhu vzdať. Keď urobíme výnimku na 30-tisíc eur pre nákupy jedální, väčšina jedální bude ošetrených. Práve jedálne, ktoré už dnes dokážu dobre nakúpiť, sú zvyčajné tie väčšie, kde majú lepšie vyškolených pracovníkov, vedia sa lepšie hýbať v predpisoch.“

Takže len slovenské a kvalitné. A aby sa nám do toho nemotali ceny, oslobodíme jedálne od verejného obstarávania. Ja tomu jeho svetu nejako nerozumiem. V jeho svete 80% ľudí chce hlavne kvalitu a pokojne priplatí. Takže rodičom je úplne jedno či lístok stojí 2€ alebo 8€. Hlavne kvalita a slovenskosť.

A keď decká z chudobných rodín prestanú pri cene 8€ chodiť na obedy? Aha, “Tu by mala pomôcť legislatíva a povedať, že keď to neviete tak obratne naformulovať, tak využite tento paragraf.”  Tým myslí paragraf o povinných obedoch? To určite nie. To bude skôr nejaká dotácia zo štátneho rozpočtu ohlásená pred voľbami ako riešenie vysokej ceny obedov.  A nezabudne sa ani na možnosť znárodnenia, aby kapitalistický prevádzkovatelia jedální  si tieto dotácie nenapchali do svojich vrecák.

Popojedem.

Keď hovoríme, že potravinársky biznis je obrovský, neuškodí mu, keď sa obmedzí práca cez víkendy a  sviatky?

„Je to skôr pohľad morálky, pohľad sociologický, či rodiny majú dosť času, aby ho strávili aj spolu.

A my vás naučíme správne socialisticky, o pardón, sociologicky žiť. Zákon na vás, kresťanov čo nesvätíte nedeľu a chodíte nakupovať. Popojedem.

A ako to vidíte vo vašom rezorte?

„Je to otázka zvyku, veľkú časť života som prežil, keď sa sobotu a nedeľu nepredávalo. Voľakedy bolo bežné, že si susedky chodili požičiavať. Dnes, keď im niečo chýba, pošlú manžela, nech to dokúpi. Možno sa takto susedky znova stretnú.“

Chlapi, keď vás žena pošle nakúpiť, pošlite ju k susedke do špajze. Popojedem.

Á, už je koniec kabaretu.

Ja viem priatelia, určite si hovoríte, že zosmiešniť sa dá každá sprostosť každé vyjadrenie. A kto nič nerobí nič nepokazí a teda ani nebude cieľom zosmiešnenia.

Zdieľajte obsah s priateľmi:

Len dementný demokrat nechá zabiť komunistom či nacistom demokraciu

Tak priatelia, dnes budem trochu hrubí k bratom Čechom: Len dementný demokrat nechá zabiť komunistom či nacistom demokraciu.

Ten výrok pochádza z môjho májového (květnového – aby aj za riekou Moravou chápali) článku Ak som demokrat, to neznamená, že som dementný. V ňom som bol býval bol napísal:

V momente, keď sa o demokratické nároky prihlási niekto, kto hlása apriori neznášanlivosť k demokratom, demokratické nástroje už nemajú miesto. Len dementný demokrat nechá zabiť komunistom či nacistom demokraciu.

Uvedomte si priatelia, že základom, dreňou, fundamentom demokracie je, že víťaz nezabráni porazenému, aby mal šancu v budúcnosti zvíťaziť. V komunizme, nacizme, v dlhoch, za hranicou zákona, tam všade sme túto šancu stratili.

A máme tu volebný říjen (október) a KSČ má o ďalších 100 mandátov v českých krajoch viac. Dnes si skutočne vyčítam, že som bol doteraz ľahostajný k tomu, že z Čiech mám na blogu minimum návštev.

Jsme zpátky milááášššci!

Jsme zpátky milááášci!

Z dejepisu si matne spomínam, že ma učili, že vo voľbách roku 1946 to s víťazstvom komunistov nebolo také jednoduché. Ešte museli nejakú tú prácu na ceste k Víťaznému februáru/únoru prejsť. A tak som tzrochu pátral (googlil). A vypátral som zaujímavý článok.

Kým z neho odcitujem, ešte som si preveril, kto to vlastne napísal. Viete to je to minimum, ako môžete svoje kritické myslenie uspokojiť. Trochu si pogoogliť autora a motivácie. Bez toho by sa vám poľahky mohlo stať, že naletíte (skočíte na špek) nejakej hlúpej propagande.

Autorom dolucitovaného je teda pravdepodobne Prof. PhDr. Róbert Letz, PhD. (* 29. august 1967, Bratislava)  slovenský historik. V súčasnosti je vedúci Katedry histórie na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Venuje sa politickým, cirkevným a kultúrnym dejinám Slovenska v 20. storočí. Róbert Letz – Wikipédia.

A teraz nechajme zaznieť jeho komentovaný výklad dejín:

Dôležitú úlohu v rozdielnych výsledkoch volieb v Česku a na Slovensku zohrala skúsenosť s vojnovým obdobím. Slovensko ako pomerne samostatný štátny útvar bolo väčšiu časť vojny ušetrené od masovej perzekúcie domáceho civilného obyvateľstva, s výnimkou Židov a Rómov. Naproti tomu v Protektoráte Čechy a Morava vládol od začiatku prísny nacistický okupačný režim, spojený s tvrdou perzekúciou širokých vrstiev civilného obyvateľstva. Rozdielna bola aj hospodárska úroveň. Na rozdiel od povojnového Slovenska sa komunistom v Česku prostredníctvom ministerstva poľnohospodárstva a pozemkovej reformy podarilo získať významnú časť stredných českých roľníkov, predtým voličov pravicovej agrárnej strany, ktorí dostali prídel pôdy v rámci pozemkovej reformy.

Komunistická strana, ktorá tvorila iba formálne dve strany – KSČ a KSS –, sa stala celoštátnou víťazkou volieb. Jej stranícke vedenie začalo ihneď po voľbách pracovať na kompromitácii DS. Na základe konštrukcií vyprodukovaných vtedajšou Štátnou bezpečnosťou sa usilovalo dokázať spojenie DS s „ľudáckym podzemím“ a so slovenskou emigráciou z roku 1945. Dosiahlo jej izoláciu a obmedzenie. Víťazstvo DS na slovenskej úrovni bolo znehodnotené odňatím kompetencií slovenským národným orgánom v prospech pražského mocenského centra. Ďalším úderom proti DS bola komunistami vyvolaná politická kríza na jeseň 1947, ktorá vlastne už znamenala generálnu skúšku na definitívne prevzatie moci v štáte komunistickou stranou.

Impulz: Voľby roku 1946 – víťazstvo alebo prehra.

Po prečítaní by som len zvolal: Historia – magistra vitae!

Môžete sa na mňa v českých luzích a hájích hnevať ako chcete. S tvárou pokrového hráča vám hovorím: Idiot sa nepoučí z dejín a dementný demokrat… No veď ste to už čítali 3x, TO SA MAJÚ KOĽKOKRÁT DEJINY OPAKOVAŤ, kým si to uvedomíte?

Ja viem, hovorím o sebe, že som demokrat. Takže by som mal akceptovať demokratickú vôľu, dovoliť vám prejaviť sa.  Ale je tu jedno ale, ktoré som si vo svojom archíve osobných názorov nadpísal slovami Voltaire a dôkaz sporom.

Viete, nekričím na vás preto, že ste idioti. Len nemám tú trpezlivosť čakať, kým na to prídete sami.

Priatelia českí, chcem tu s vami žiť, tak mi to nekomplikujte. Optimista vo mne mi hovorí, že nie ste ani nepoučiteľní idioti, ani dementní demokrati. Len ten lekárnik vo mne sa trochu bojí.

Zdieľajte obsah s priateľmi:

Zamneď: Pravicová politika musí zaujať proletariát

Pravicoví srandisti obviňujú politikov v štýle politikárčenia. Zahľadení do seba samých. Do svojej pravicovosti.

Jo jasne….CR prosr*la volby ale z ust pravicovych politiku zni spatne duvody:”mala ucast, sirsi volicska zakladna KSCM, nepopularni reformy, celoevropsky vyvoj smerem doleva,….”

Delnikovi na severni Morave je penzijni reforma u zadku a celoevropsky vyvoj nesleduje.

Bohuzel ani jeden z nich nerekl ze za to muze spatna politicka kultura a neustale afery v jejich stranach!

Velké čierne prázdno (David Hama, Facebook)

Menej afér nie je menej voličov. Menšia účasť znamená menej potenciálnych voličov. Menej voličov je proste menej voličov.

Širšia voličská základňa v medziobdobí znamená, že 3 mesiace pred voľbami máte dávno vyriešené.

Nepopulárne reformy sú proste nepopulárne. Akú motiváciu dali ich strojcovia voličom, aby si ich zvolili? Žiadnu. Hovoria, že sú nepopulárne.

Celoeurópsky vývoj doľava – viete, pripadám si pomaly jediný, ktorý to vidí.  Tak to proste je, to je aktuálny stav. Ale kto z toho vychádza pri snahe získať hlasy? Kto sa tomu na európskej úrovni stavia? A koho z nich aj voliči za to chvália?

Pre proletariát na severnej Morave je penzijná reforma akurát tak cipovinou. A koho je to vina? Jeho, alebo toho, kto mu nedokáže ukázať, že to má pre neho zmysel?

Jediné, čo sa dá pravicovým politikom vyčítať je, že síce vedia ako beží svet, ale vôbec ale vôbec s tým nepracujú.

Pravicoví srandisti to pomenujú pekne. Ale ani nevedia, že to pomenovali. Namiesto toho upozorňujú na samozrejmosti.

Mať menej afér znamená mať menej bafuňárov. To by ale kapitalisti museli chcieť robiť politiku a nie biznis.

Uvažujte nad týmto: Kapitalista miluje proletariát, keďže za neho pracuje. Pravičiar sa proletariátu štíti, veď je to ľavičiarsky plebs.

Zdieľajte obsah s priateľmi: