Keď je z toho šanón, prestáva to byť vtipné

Kým obhajovali na českom ministerstve vnútra cimrmanovskú matematiku, bolo to vo svojej podstate vtipné. Postupne sa z toho stáva šanón spoločenskej idiócie. Už sa do neho dostáva prvý posudok súdneho znalca na blbosť. Ktorý mimochodom stál 50 tisíc. Za deň práce, fajn.

Pokračovať to bude okrúhlym stolom. Isto zorganizujú workšopu. Ale aby sa k tomu osobne a chlapsky postavili a hájili svoje názory osobne do roztrhania tela – to už dávno zabudli čo to je.

Nie že začínam, už mám len srandu z týchto dvoch štátov. O trochu menej chujovín by som predsa len privítal.

Moje sebecké 4 body návodnu na lepší život

Je naozaj veľký osobný problém:

  • žiť ako  dôveryhodný slušný človek,
  • byť nepodplatiteľný,
  • konať so zmyslom pre spravodlivosť,
  • máť vízu a dokázať ju zrozumiteľne zdieľať?

Len 4 jednoducho formulované body sú to. Len 4 sú. No rozhodne by som chcel veľa. Nie je dôvod si klásť malé ciele pre definovanie životných pravidiel.

Matematika, a tú ja z duše milujem, ma naučila, že najťažšie sa popisujú a dokazujú zrejmé vety. Každý v tých 4 bodoch vidíme 4 zrejmé a jednoduché pravidlá bytia. Ale každý z nás by dokázal o každom filozofovať aspoň hodinu. Veď čo si Kefalín predstavujete pod pojmom spravodlivý, že?

Mať víziu, to sa dá tak poľahky. Dám si ešte jeden. je vízia ako hrom. Je v tom nádej, je v tom pokračovanie, je v tom budúcnosť. Akurát nikto nevie, čo si to chceme dať. Ani kto, ani koľkokrát.

A potom tu máme kvantitatívne hľadiská. Nepodplatiteľný absolútne, teda bez nádeje na kompromis, alebo trošku s možnosťou vyjednávania? Apropó vyjednávanie. Patrí do podplácania alebo do zmyslu pre spravodlivosť? Pre niekoho je spravodlivé, že si vyjedná ústupok a na revanš poskytne službu. Spravodlivosť vnímame každý zo svojej strany plota.

A čo takto si vziať slušnos´t na paškál. „Bol to taký slušný človek, všetkých úctivo pozdravil. Slušne strieľal a dokázal jasne a presne formulovať svoje vízie. A nenechal sa podplatiť, nikoho neušetril, každému nadelil spravodlivo rovným dielom kaliber 45.“ Niekedy dostanete čo ste nechceli aj pri tých nalepších predsavzatiach. Že je to tak?

Asi som mal ostať len pri tých 4 bodoch. Boli len 4 a boli také jednoduché. Ešte pred chvíľou to mohli byť 4 najednoduchšie riešenia všetkých svetabôľov. A potom som si ich nechal pobehovať po mozgovni.

Nie! Žiť ako dôveryhodný slušný človek, byť nepodplatiteľný, konať so zmyslom pre spravodlivosť a mať vždy dobre sformulovanú vízu, nie, to nie je jednoduchý program pre život. A rozhodne to nie je program na jeden semester. Tak čo skúsiť aspoň niekoľko iterácii, pomocou ktorých sa priblížite?

Viete, celkom by som si prial, aby tie 4 body začali byť mierkou dobra našej spoločnosti. Viete, také to vaše hodnotenie v očiach okolostojacich a okolosediacich a okolokráčajúcich: Je spravodlivý? – dobre. Je nepodplatiteľný? – dobre. Je dôveryhodný? – dobre, odfajknuté, môže byť trebárs čo ja viem no nech nevečeriam tak aj prezidentom.

Nemusíte byť dobrí v očiach ostatných hneď na 100% v každom z tých 4 bodov. V prvej iterácii by mi stačilo aj 5%. Tak toto je moja vízia na rok 2013. Že sa pokúsite o svoju vlastnú iteráciu. Pre seba nemusíte, ani pre tento štát, ani pre suseda nemusíte. Stačí keď to urobíte pre mňa. Celkom sebecky sa priznávam, že by som si tu s vami rád dobre žil.

Po Slovensku aj Česko pristúpilo do spolku nezmyselných štátov

Serem vám na vaše výzvy k pochopeniu vašich snáh. Pokiaľ pôjde z daní čo i len jediný cent na nezmyselný štát.

Politolog Josef Mlejnek soudí, že za odvoláním Karolíny Peake je boj o vliv na armádní zakázky. A to i ty minulé. „Karolína Peake začala provádět čistku na obraně a začala vracet do funkcí některé lidi, kteří mají vazbu na bývalého ministra obrany Martina Bartáka,“ řekl Mlejnek.

Prezidenta i premiéra však nejspíš rozzlobilo zejména odvolání Vlastimila Picka. Ten totiž má ke Klausovi blízko, v minulosti mu dělal náčelníka hradní vojenské kanceláře. Na ministerstvu vyjednával klíčovou smlouvu o dalším pronájmu stíhaček Gripen.

Do čela svého kabinetu postavila muže spjatého s trestně stíhaným exministrem obrany Martinem Bartákem; na svou bývalou funkci se vrátil šéf Bartákova kabinetu Aleš Klepek, bývalý člen dozorčí rady ČEZ. Radit ministryni měl bývalý asistent lidoveckého poslance Pavla Severy a pozdější člen TOP 09 Pavel Kotrba. Na místo šéfa vyzbrojování po Bulantovi, odvolaném za průtahy v nákupu uniforem, jmenovala Jaroslava Štrupla, který přitom za tuto zakázku odpovídal.

 

via Nečas s Klausem sesadili Karolínu Peake, obranu vedla osm dní – iDNES.cz.

Namiesto toho, aby Ústava, zákony a podzákonné normy vymedzovali rámec pre každodenný život všetkých nás, životné túžby 2% občanov sú hýbateľmi neustálych zmien zákonov a vyhlášok. Namiesto toho, aby politici realizovali volebný program, aby napĺňali delegovanú vôľu občanov, podnikajú vo firme Štát s.r.o.  ako jej vlastníci.

Toto podnikanie sa deje len a len v záujme ich osobných cieľov. Niečo ako nadčasovosť, stabilita, predvídateľnosť spoločenského prostredia dnes neexistuje. Politika zlyháva, pretože Ústava, zákony a vyhlášky dnes nie sú mantinely, ale hracou plochou tohto ich podnikania.

Ako spoločnosť nemáme žiadnu dlhodobú víziu, ktorú by zákony stelesňovali. Ak sa opýtam, 90% ľudí nebude vedieť, aké plány má jeho štát a jeho politický zástupca v horizonte 50 rokov. Naša spoločnosť nedokáže povedať ako chceme žiť o 20-50 rokov. Aké chceme mať životné prostredie, aké technológie chceme používať, aké potraviny chceme vyrábať.

Priatelia, tento text je založený na pozorovaní reálneho sveta okolo mňa. Z tohto záveru vidím jediné východisko:

Radikálne zjednodušenie, zoškrtania, zmenšenie všetkého a čohokoľvek čo nesie vo svojom pomenovaní prídavné meno “štátny”. Očistenie zákonodarného procesu až na dreň. Úlohu politického systému minimalizovať do čistej esencie samosprávnych úloh.

Bodka. Koniec návodu.

Až keď sa nám podarí zjednodušiť štát tak, aby aj posledná učňovská mládež chápala, čo sa deje s ich daňami a zdravotným poistením, až potom môžete vypustiť z úst, že sa demokraticky rozhodla.

Bude len ďalšou zbytočnou stratou nášho času a našich peňazí, ak budeme čokoľvek dnes existujúce analyzovať, preratávať, optimalizovať či reformovať.  Súčasné štátne inštitúcie a súčasný politický systém je v totálnych sračkách. Jediným pracovným postupom sa musí stať vyhadzovanie, škrtanie, zmenšovanie, zjednodušovanie všetkého štátneho a politického. (Moja charakteristika štátu ako inštitúcie)

Do riti, to si tú politiku mám robiť sám?

Nie sú dôkazy, skutok sa nestal – verzia CZ

Ak máte pochybnosti o správnosti oslobodzovacieho výroku súdu nad českými politikmi, spochybňujete vlastnú schopnosť nás všetkých si vybrať dobrých sudcov. V momente dnešného rozsudku je už na všetky náreky neskoro.

Odvolací soudkyně Löffelmannová připomíná, že podmínkou úplatku je podle zákona „obstarání věci veřejného zájmu.“ Jenže jediným faktem prý je, že poslanci obálky dostali – Kočí v restauraci, Škárka u Bárty v bytě.

„Jakákoli souvislost s obecným zájmem není v této části skutkového děje zjištěna, tedy nelze ani z ničeho dovodit, že by šlo o úplatky, ať už bezúročnou půjčkou nebo nevratným majetkovým prospěchem. Za této situace nelze jinak než uzavřít, že jednání obžalovaného Bárty nenaplňuje znaky žalovaného ani jiného trestného činu,“ rozhodla soudkyně.

via Všechno je jinak: Bárta ani Škárka nic nespáchali, rozhodl odvolací soud | zpravy.ihned.cz – Česko.

Vždy je lepšie, ak sú zákony postavené tak, že vykĺzne 10 skutočne vinných na miesto čo i len jedného nespravodlivo odsúdeného. To je bez akejkoľvek debaty fakt.

My nesmieme byť zavčasu sprostí, lenivý a ľahostajní 

Súdnictvo je tretím pilierom demokracie. Je nezávislé a ním formulovaná pravda je v súlade s duchom národa a literou zákona. Sudcovia sú intelektuálnou elitou z nás a  vyvolili sme si ich spomedzi nás na základe využitia tých najprísnejších mechanizmov. Zverili sme im právo vynášať súdy nad našimi životmi a dobrovoľne sme sa rozhodli bezpodmienečne sa podrobovať nimi vyslovenej pravde.

A potom prídu pochybnosti o rozsudkoch. Kým sa nás to netýkalo, tak to ľahostajne necháme plynúť. A dnes sme veľmi prekvapení, že nás naša lenivosť a ľahostajnosť dobehla.

Nechávame bez povšimnutia, že sudcov vyberajú beškrupulózni. Že sú pravidlá výberu sudcov  podliezané. Že je kvalita právnických plzeňsko-šamorínskych fakúlt biedna. Že sa k titulom, profesorov – garantov vzdelávania – dostávajú ľudia nespĺňajúci kritériá ani len na odborného asistenta vysokej školy zo stredu celosvetového rebríčka.

Ak máte pochybnosti o správnosti výroku súdu, spochybňujete vlastnú schopnosť nás všetkých si vybrať dobrých sudcov. V momente dnešného rozsudku je už na všetky náreky neskoro.

Tam niekde, pri výbere svojich zastupiteľov, tam niekde, pri súhlase s drobným každodenným podvůdkem je dôvod toho vášho vnútorného nesúhlasu. Tie obálky putujúce z rúčky do rúčky v Poslanecé sněmovni českého parlamentu sú súčasťou jedného veľkého kolobehu morálky a etiky, ktorého sme každý jeden z nás každý jeden deň pri každom jednom verejnom prejave súčasťou.

Pre česky mluvících ešte doplním z čoho pochádza nadpis. Na Slovensku v jednom prípade aj boli dôkazy, aj nebolo pochýb, že sa skutok zmarenia referenda stal. Niekoľko amnestií spôsobilo, že de jure dôkazy neexistujú a skutok sa tak nestal. Vyhlasovateľa amnestii si Slováci zvolili v regulérnych demokratických parlamentných voľbách.

Viac a ešte viac aj v článku: Pravidlá nás dobehnú v najnevhodnejšiu chvíľu

Rabovanie Slovenska darovaním

Príjemné Vianoce vám prajem a do nového roka veľa zdaru pri platení vyšších daní a odvodov, debilkovia moji. Vaša demokratický voľba, vaše peniaze. Á pardón, už nie sú vaše.

Pätnásťtisíc eur pre dedinu Hrušovany, odkiaľ premiér Robert Fico pochádza. Ďalších pätnásťtisíc pre Veľké Dvorany, kde žije Ficova mama.

Rovnakú sumu poslali občianskemu združeniu Topoľčiansky hrad, ktorému šéfuje Ficov bratranec Rastislav Rybanský.

Všetkých obdarovala krátko pred Vianocami štátna akciovka Slovenská elektrizačná prenosová sústava (SEPS), ktorú ovláda Smer.

via SME.sk | Smer má šťastie na dary od štátu, tisíce dali aj Ficovej rodine.

Štátny rozpočet v našich rukách je horšie ako atómovka v rukách severokórejčanov.  Radšej hrozný koniec ako hrôza bez konca.

S týmto štátom nechcem mať nič spoločné. Vlastne so žiadnym štátom nechcem mať nič spoločné. Ešte by si ma mohli pomýliť. Veď také štáty môžu tvoriť len debilkovia.

Napríklad ste starosta a chcete kúpiť opravu mosta. Lacnejšia ponuka znie na milión eur plus nula vytvorených pracovných miest. Druhá ponuka je o 90­tisíc eur drahšia, no stavebná firma vám sľúbi, že základy bude kopať aj jeden nezamestnaný z vašej obce.
Ak súťaž vyhodnotíte podľa Kaliňákovej metódy, vyhrá drahšia firma a vy si za verejné peniaze kúpite načas aj jedno pracovné miesto. Zaplatíte zaň 90-tisíc eur. Ak vám zákon takú šialenosť nepovolí, vyhrá firma, ktorá ponúkla milión eur. A vy môžete za ušetrených 90-tisíc eur zamestnať u miestnych podnikateľov hladko aspoň troch ľudí.

Hovoríte, že by vás voliči hnali, ak by ste dotovali 30-tisíc eurami jedno pracovné miesto? Aha, ak by ste nakupovali Kaliňákovou metódou v tendri drahšie, málokto by si predraženie uvedomil a ešte by sa vám aj poďakovali, aký ste vy len sociálne mysliaci manažér.

via Kaliňákova metóda | Redakčné | komentare.sme.sk.

 

Ľudí, ktorí by mali dozerať na rozhodnutia Úradu pre verejné obstarávanie, má vyberať vláda. Pracovať majú zadarmo.

O zvýšení ceny štátnych zákaziek cez dodatky nemajú od leta rozhodovať úradníci na ministerstvách alebo úradoch. Odobriť ich bude musieť deväť ľudí z Rady Úradu pre verejné obstarávanie (ÚVO).

Jej členov má vymenovať vláda na päť rokov. Ešte pred mesiacom počítal minister vnútra Robert Kaliňák (Smer), ktorý novelu pravidiel štátnej tendrov pripravuje, s možnosťou obmeny časti členov rady každé dva roky.

via Smer môže ovládnuť radu, čo má dozerať na tendre | Slovensko | ekonomika.sme.sk.

Nebudem sa opakovať v komentovaní, tutohľa som sa už vyjadril:

Ak by sme z celého výberu daní zaplatili podporu v nezamestnanosti všetkým úradujúcim politikom a štátnym úradníkom, ešte nám zostane pre každého daňového poplatníka na oslavné šampanské.

Pod čiarou: Aj môj charakter demokrata má svoje hranice. Až na samý okraj ho vyšponoval ostatný prieskum volebných preferencií občanov Slovenska. To naozaj dúfate, že sa aj vám ujde?

Vydavatelia novín, za ktoré na internete neplatím, sú idioti

Rozvinutie jednej z tém, ktoré som nadhodil v článku  Zamneď: Potrebujeme takýchto novinárov v našej spoločnosti?

Kým sú noviny živé z tržieb, je to tovar ako každý iný. Prosím vás, so špecifikami novín na mňa nechoďte. Som lekárnik, celý svoj profesný život predávam lieky – tovar zvláštnej povahy. O špecifikách tovaru vám môžem rozprávať do konca vášho života.  Kým sú noviny živé z tržieb, je to tovar ako každý iný. Bodka.

Pýtajú sa ma:

Ako sa staviaš k obľúbeným argumentom a la „rovnaký alebo lepší obsah je k dispozícii aj bezplatne inde“? Rozumiem tomu správne, že nechceš platiť diskomfortom alebo časom stráveným hľadaním? Je to služba/tovar ako každý iný. Ak o to mám záujem a je to za peniaze, tak zaplatím.

Áno, je to služba/tovar ako každý iný. To je proste fakt o ktorom som presvedčený.

A keďže je to služby/tovar ako každý iný – predajca sa musí ako prvý snažiť, aby som chcel ich produkt a teda mal ochotu zaplatiť. Zákazník odjakživa nič nemusí. Viete, som vo svojej profesii aj predajcom, preto s plnou vážnosťou, vám čo nejaký tovar/službu predávate, radím: Opakujte si to ako mantru.

Zákazník odjakživa nič nemusí. Zákazník odjakživa nič nemusí. Zákazník odjakživa nič nemusí. Zákazník odjakživa nič nemusí. Zákazník odjakživa nič nemusí.

V opačnom prípade počítajte so svojím neúspechom ako s istotou. Proste skôr či neskôr skončíte bez peňazí. Leda že by ste boli podvodník a predávate nič za niečo.

Takže sme si vyjasnili východiská. Moja odpoveď je teda veľmi jednoduchá: Noviny musia ísť prvé do rizika, že investujú do kvalitného produktu a my zákazníci to prípadne niekedy od nich aj kúpime.

Áno, s cenovým dumpingom v podobe ceny „zadarmo“ sa ťažko bojuje. Ale oni chcú robiť noviny. Prečo nejdú predávať autá, alebo cigarety? Tam žiadna konkurencia v podobe áut zadarmo či cigariet zadarmo neexistuje.

Len si to predstavte: Všetci novinári by začali predávať autá a noviny by neboli. Chvíľu. Potom by prišiel niekto, kto objaví dieru na trhu – chýbajú noviny. A začne za peniaze uspokojovať potrebu čitateľov mať noviny.  Jáj, vy neveríte na neviditeľnú ruku trhu. Tak kašlite na to. Odsťahujte sa do Severnej Kóreji a budete mať od trhu pokoj.

Ak sa predávajú „informácie ako tovar“ zadarmo, no tak by som išiel predávať „informácie ako službu“. Proste by som sa snažil nájsť, kde som ako novinár/vydavateľ schopný vytvoriť predajaschopnú pridanú hodnotu. (Ruka trhu, ruka trhu, ruka trhu…)

V prípade novín na internete sú to veci o ktorých som tu už párkrát písal. Námatkovo: súvislosti, hypertextovosť, trvalý archív, multimédiá, predžutie informácii… Ale čo vám budem radiť, vy chcete robiť noviny, nie ja. Ja som tu dnes za zákazníka a teda nič nemusím.

A teraz ešte trochu k technike platena

Aj tu na tomto blogu mám kdesi dole box, cez ktorý mi môžete prispieť. Bol by som somár keby som ho tam nemal. Veď čo ak sa raz za uhorský rok objaví niekto, kto by mi chcel prispieť? Pošlem ho preč, lebo nie som schopný od neho prijať peniaze?

Viete, buď by som nedostal od roku 2004 ani cent, alebo tých pár desiatok (možno už stoviek, nepočítam to) Eur. Nula alebo XXX€. Čo je viac?

A zas budem tvrdý – Je mi skutočne jedno, aké sú provízie Paypalu. Je mi úplne jedno, že keď z vašej karty odíde 1€, mne príde na účet 0,67€. Pre mňa je dôležité, či som dostal 0,67€ alebo nič.

Ale hej, koncept Piana je mi sympatický. Bolo by fajn, ak by sa ujal doširoka. Je to rozhodne k dnešnému dňu asi najlepší koncept platby za obsah z pohľadu zákazníkov. A ak Piano porovnám s ničím, tak je to aj najlepší spôsob pre tvorcov.  Určite sa nájde ďalší vynálezca, ktorý vymyslí službu na platenie na webe tak, aby mala väčšiu pridanú hodnotu ako Piano. Potom budem hovoriť, že Piano nestojí ani za fajku močky. Že už je to zdochnutí kôň a snaha ho oživiť je absurdná. Podobne ako dnes o platbe reklamou.

Trh platobných systémov za bude ďalej vyvíjať. Možno v istom momente banky uvidia, že ak by si účtovali za mikroplatby rozumnejšie poplatky, že by ten obrat, čo ide cez Piano, mohol ísť cez nich.

To mám plakať, že si si Paypal vzal 0,33€? od závisti si dupnúť a povedať: „Trd dostanete, nebudem pýtať od čitateľov nič!“

Vydavatelia, ktorí dnes čakajú, že raz bude lepší systém ako je dnes k dispozícii a stále si odo mňa nie sú schopní vybrať platbu za obsah do ktorého investovali, sú idioti. Podobne, majitelia práv k audiovizuálneho obsahu sú z podobného dôvodu obchodný idioti.

Všetko je trochu zložitejšie

Ale pozor, je tu ešte matematika veľkých čísiel a štatistika. A ten prekliaty vývoj v čase. A náklady na marketing.

Naozaj by som chcel veriť že to majú majitelia práv exaktne namodelované. Veď viete, ten problém s kanibalizmom rôznych obchodných modelov. Určite si to dobre spočítali, že marže na DVD (ktoré vraj nikto nekupuje) a vstupenky do kina (kam vraj chodia diváci stále menej a menej) sú stále dosť vysoké, aby sa zatiaľ neoplatilo investovať do oficiálneho predaja filmov na kilá za paušálny poplatok. Tak, ako to už roky robia nelegálne/neeticky (hádať sa s vami dnes nebudem – nehodiace sa škrtnite) filesharingové služby.

Možno to majú dobre spočítané a ešte nenastal správny čas. Možno sme early adopters a plačeme o pár svetelných rokov inde a teda aj do nesprávneho času. Možno sú straty na nás pre nich smiešne malé a predvídané vedľajšie škody. (Prečo potom, keď nie sú idioti,  do nás kopú ako zakľatá sviňa?)

Aj ja by som mohlo  trochu investovať do marketingu toho, že za tento obsah mi môžete zaplatiť.  Ako vždy, keď ide o peniaze, dôležité je, či sa to v daný moment platí.

Zamneď: Potrebujeme takýchto novinárov v našej spoločnosti?

Po prvej vlne čistého spravodajstva si novinári spomenú, že by mali poskytnúť aj hlbšiu analýzu a komentáre súvislostí. Spomenú si, že tak nejako ich to v škole učili. Neskoro, priatelia, všetko je to neskoro.  A hlavne nakrátko.

Keď začali Česi umierať na metanolom kontaminové potravinárske liehoviny, všetci sa predháňali zhľadúvaním informácii o daňových únikoch, pančovaní, trhu s lacným alkoholom. Všetko to bolo neskoro. Tie témy boli dávno známe. Ale bez aktuálnych mŕtvych neboli dostatočne sexi na uverejňovanie.

Ako je to možné, že neboli dostatočne sexi? To novinári nie sú schopní trochu zavrtieť psom, aby z daňových únikov urobili potravinový problém kolosálnych rozmerov aj bez desiatok mŕtvych? Ale no, veď tomu neuverí ani moje 3 ročné kŕsňa. Leniví sú, priatelia. Alebo mám rovno napísať neschopní?

Nie, nemám rád, keď novinári vrtia psom. Ale vezmime to po poradí. V prvej iterácii by som ocenil vôbec vzkriesenie spoločensky užitočnej investigatívy, analýz súvislostí a schopnosti tlačiť dlhodobo tému k riešeniu. V prvej iterácii im nebudem siahať na marketingové nástroje, ktoré zvolia, aby pri tom nezdochli hladom. Ale mŕtvoly ako marketingový nástroj?

Naozaj potrebujú novinári reálne mŕtvoly, aby ich napadlo si spomenúť, že sa spoločnosť už niekoľko desaťročí potýka s problémom výberu spotrebnej dane na alkohol a odfarbovania roztokov do ostrekovačov?

Nie, takýchto novinárov v našej spoločnosti nepotrebujeme.

Milí novinári, skúste sa len pol slabikou posťažovať, že by ste na takúto prácu potrebovali viac peňazí. Viete, debilkovia moji z iDnes.cz, asi pred mesiacom som si obnovil Piano. Proste ma k tomu marketingovo dotlačili v Sme.sk. Chcel som ich čítať na tablete a ich spôsob práce pri schovávaní obsahu za hradbu Piána začal prinášať úspechy. Bez platby to čítanie už bolo neskutočne otravné až nemožné. Síce až po 10 rokoch sa im podarilo odo mňa dostať za mobilné čítanie nejaké peniaze, ale aspoň sa už konečne snažia.

Naozaj som na veľkých pochybách, či novinárov, ktorí nie sú schopní dlhodobej koncepčnej práce, či noviny, ktoré nechcú za svoju prácu peniaze, či takéto noviny je vôbec bezpečné mať.

V demokratickej spoločnosti novinárov potrebujeme. Majú svoje jasné miesto a jasné úlohy. Ale ak ich máme takto lenivých či neschopných, je to pre nás vražedné. Máme pocit, že máme novinárov, tak je všetko v priadku. Sme uspokojení, veď keď ich už máme tak si isto-iste odrobia svoj podiel na udržiavaní demokratickej spoločnosti. Demokracia je tak v bezpečí.

Riť Paľovu, je demokracia v bezpečí.

Val, ktorý chráni demokraciu je puzzle. Tisíce dielikov – novinári, politické strany, súdy, odbory, občianske združenia, volebné právo jednotlivca, osobná morálka, výchova detí, Ústava – tisíce dielikov, ktoré držia demokraciu medzi nami. Keď pár dielikov vypadne zo skladačky, ešte stále môže byť spoločnosť demokratická a nacizmus či komunizmus ostanú s Hanibalom ante portas.

Obzerajúc sa okolo seba, ako by sa väčšina dielikov tohoto ochranného puzzle demokracie presťahovala na jedno konkrétne miesto. Politické strany? V riti. Odbory? V riti. Súdy? V riti. Osobná morálka? V riti. Novinári? Robia im tam spoločnosť.

Tak toľko na margo pospravodajského šialeného poľovania novinárov na dlhodobé témy nosenia zbraní či odzbrojenia obyvateľstva, na ktoré si ani oni o 3 dni nespomenú.

Postoj lavička a tamtoho zhoď

O dobrom živote a chvíľach, ktoré sa oplatia.

Kúpil som si do kúpelne radiátor. Trebalo  ho bolo namontovať. Ako správne decko som zavolal otcovi, aby mi s tým pomohol.  Vyzdvihol som ho, kamsi sme zašli, potom prišli no proste sme sa prevážali po okolí, po cestičkách medzi dedinami.

V jednej zákrute, tma bola, veď v zime je tma furt,  som zbadal takého strýca, čo meral cestu od jarka po jarok. Spomalil som a poznamenal: „Ej postoj lavička a toho za mnou zhoď. Úplne vidím toho Krónera ako dobre nakúpil.“

Otec okamžite pokračoval: „Práve tento kúsok som voľakedy vedel, na nejakú recitačnú súťaž, niekedy v 6. triede. A potom ešte z Jana o nejakých čerešniach to bolo.“

Vyšli sme z dediny a pomaly som šiel ani nie tak preto, že snežilo a cesta bola klzká, ale pre ten skvelý okamih absolútneho porozumenia. Mám 40 a som rád deckom svojho otca pomáhajúceho mi pri robotách okolo domu.  Mám ho rád.

Deň predtým som bol ten radiátor nakupovať s mamou. Aj ju mám rád.

Boris Filan mal takú reláciu – teraz sa tomu hovorí talk show. Ako hostia tam boli Jozef Króner a jeho dcéra Zuzana. Majster už bol naozaj starý pán a jeho dcéra, už dávno veľká a hviezdna herečka, počas celej relácie, sediac od neho na niekoľko metrov, držala svojho otecka nebadane a na diaľku každou vetou pod pazuchou.  Aby on vynikol ako skutočná hviezda prvej veľkosti. Bola to veľká pocta dieťaťa otcovi.

Bolo to fajn rodinné teplo. A nie preto, že sme montovali radiátor.

Ešte nedočítané: Walter Isaacson – Steve Jobs

Započúval som sa do knihy o Jobsovi. Číta to český Dr.House alias Martin Stránský, je to neuveriteľne fajn.

Zas trochu cestujem a mám v obľube šoférovanie a k tomu čítanie audiokních. Možno mám šoférovanie rád práve preto, že pri tom sa môžem príjemne započúvať. Alebo že by počúvanie audiokních obľubujem preto, lebo popri tom si môžem parádne zašoférovať a kochať sa krajinou?

Zatiaľ som sa dostal k uvedeniu mackintoša. No poviem vám, ten Jobs to bol pekný zmätok prírody.

Jedno z poučení (zatiaľ) je, že občas sa ekonómom podarí omylom objaviť aj nejakú zákonitosť.  Tu je pekne ilustrovaná tá o rozdelení produktov na dojné kravy, hviezdy a zdochnuté kone.  Bez zázemia dojnej kravy Apple 2 by nič nevyhútal. Umrel by hladom skôr, ako by 183-krát zmenil grafické používateľské rozhranie. A aj to by bol len v polovici počtu iterácii k dokonalosti.

Potom už nasledujú len známe fakty, ktoré sa nám bežne stávajú. Aj mne. Veď už mám 40 rokov životných skúseností.

Zaujímavé, koľkokrát som sa pýtal, kdekoľvek kde a pre koho som doteraz pracoval, či vôbec používajú to čo ponúkajú. Či aspoň raz do mesiaca prídu do lekárne vchodom pre pacientov a nie zozadu spoza táry.  Pri počúvaní tej audioknihy som si spomenul ako v ostatnom čase Dočekal opakuje ponosy na programátorov Facebooku, ako predsa nie je možné, aby vypustili do sveta taký zmätok, ak by ho skutočne aj používali. Spomenul som si na svoju obľúbenú vetu o tom, že ak by som ja takto pracoval, tak tu máme tisíce mŕtvych pacientov a tisíce děkovných dopisů ich dedictvalačných príbuzných.

Už takých 12 rokov môžem z blízka pozorovať vrcholné poschodia lekárenských sietí v ČR (a pár rokov aj v SR) a pobavilo ma ako rovnako prebiehajú presuny manažérov medzi firmami. Asi je to rovnaké v každom odvetví. Tých pozícii je len pár, sú to špecializované vedomosti a keď už sa tam vytiahnete, asi o váš prístup k riešeniam výziev a problémov ostatní stoja.

A podobné je to aj v prípade úspechov či neúspechov týchto firiem. Aktuálne sa náramne zabávam na lekárenskej fúzii LL+DrM. Robil som ja tam aj pre tých. Jedny to robili tak iný onak. Výsledky sú dnes známe a pre mňa, ktorý sa zaoberám procesmi je to naozaj zábavné. Neříkam tak ani tak, no na má slova došlo. Mám proste nadhľad a neberiem sa smrteľne vážne, takže si síce poviem svoje a nakoniec sa z toho stane ich najobľúbenejši myšlienka. Ako hovorím – svet je zábavný.

Rovnaké to zdá sa je aj pri odhadovaní koreňov úspechu či neúspechu firmy Apple v 90. rokoch minulého a na začiatku 21. storočia v tej knihe. Tí čo do toho videli, na ich slová nakoniec došlo.

Možno paradoxne, možno zákonite, (ani to neviem) to, že si tými pádmi Jobs prešiel, bolo dôležité. Možno (alebo zákonite?) práve kvôli tomu presunu k animákom a späť získal Jobs možnosť sa nadýchnuť, zamyslieť a získať tak nekonečne potrebnú motiváciu.

Keď vás istia zozadu a z každej strany podopierajú dojné kravy, nevymyslíte nič významné. Ako mi hovoril môj otec a to je veľký syn svojho národa, takže to bude pravda, keď sa máš niečo skutočne naučiť, musíš mať tvrdú stoličku a zimu v miestnosti. Proste a aby to aj moje deti chápali, musíš mať motiváciu rýchlo sa z nepohody dostať do teplúčka a pohodlia.

Ďalšie postrehy čoskoro. Teda, ak budem cestovať, aby bola príležitosť to dopočúvať. Je to také príjemne osviežujúce si takto nezáväzne a hlavne nepoliticky ublognúť. V ostatnom čase tohto bolo akosi poriedko. A to je asi škoda. Asi. Asi vám toho mnoho dlhujem, že?

Zajtra máme suvenír za 12-12-12

Zajtra sa obzvlášť oplatí vyraziť na lov kešiek. Je historicky posledný

All those caching to shake off the winter chill in the Northern Hemisphere or embracing a summer cache run in the Southern Hemisphere will earn an exclusive 12-12-12 Souvenir. Simply log a „Found it“ for a cache or an „Attended“ for an Event Cache on 12-12-12. Hundreds of geocaching Event Caches are already scheduled in more than 20 countries. Find an event on the Geocaching Event Calendar or create your own 12-12-12 Event Cache.

Keď už som pri tých pripomienkach. Je zima, oplatí sa do parametrov svojich Pocket queri zaradiť vylúčenie  kešulí, ktoré majú vyslovene uvedené, že sú v zime  a pod snehom neloviteľné. A naopak, ak tento článok číta nejaký owner, mi jednoduchí lovci uvítame, ak tam ten atribút máte korektne uvedený.

Nie je nič horšie, ako sa trepať  ku keške , ktorá nemá ani len v hinte uvedené „Pod kameňom“. A naopak, niektoré sú ako zimné úplne ideálne a bolo by škoda, aby nemali vyslovený atribút, že sú odloviteľné aj v metri snehu.

Fajnová keška na zimu

Fajnová keška na zimu