Keď je z toho šanón, prestáva to byť vtipné

Kým obhajovali na českom ministerstve vnútra cimrmanovskú matematiku, bolo to vo svojej podstate vtipné. Postupne sa z toho stáva šanón spoločenskej idiócie. Už sa do neho dostáva prvý posudok súdneho znalca na blbosť. Ktorý mimochodom stál 50 tisíc. Za deň práce, fajn.

Pokračovať to bude okrúhlym stolom. Isto zorganizujú workšopu. Ale aby sa k tomu osobne a chlapsky postavili a hájili svoje názory osobne do roztrhania tela – to už dávno zabudli čo to je.

Nie že začínam, už mám len srandu z týchto dvoch štátov. O trochu menej chujovín by som predsa len privítal.

Share Button

Po Slovensku aj Česko pristúpilo do spolku nezmyselných štátov

Serem vám na vaše výzvy k pochopeniu vašich snáh. Pokiaľ pôjde z daní čo i len jediný cent na nezmyselný štát.

Politolog Josef Mlejnek soudí, že za odvoláním Karolíny Peake je boj o vliv na armádní zakázky. A to i ty minulé. “Karolína Peake začala provádět čistku na obraně a začala vracet do funkcí některé lidi, kteří mají vazbu na bývalého ministra obrany Martina Bartáka,” řekl Mlejnek.

Prezidenta i premiéra však nejspíš rozzlobilo zejména odvolání Vlastimila Picka. Ten totiž má ke Klausovi blízko, v minulosti mu dělal náčelníka hradní vojenské kanceláře. Na ministerstvu vyjednával klíčovou smlouvu o dalším pronájmu stíhaček Gripen.

Do čela svého kabinetu postavila muže spjatého s trestně stíhaným exministrem obrany Martinem Bartákem; na svou bývalou funkci se vrátil šéf Bartákova kabinetu Aleš Klepek, bývalý člen dozorčí rady ČEZ. Radit ministryni měl bývalý asistent lidoveckého poslance Pavla Severy a pozdější člen TOP 09 Pavel Kotrba. Na místo šéfa vyzbrojování po Bulantovi, odvolaném za průtahy v nákupu uniforem, jmenovala Jaroslava Štrupla, který přitom za tuto zakázku odpovídal.

 

via Nečas s Klausem sesadili Karolínu Peake, obranu vedla osm dní – iDNES.cz.

Namiesto toho, aby Ústava, zákony a podzákonné normy vymedzovali rámec pre každodenný život všetkých nás, životné túžby 2% občanov sú hýbateľmi neustálych zmien zákonov a vyhlášok. Namiesto toho, aby politici realizovali volebný program, aby napĺňali delegovanú vôľu občanov, podnikajú vo firme Štát s.r.o.  ako jej vlastníci.

Toto podnikanie sa deje len a len v záujme ich osobných cieľov. Niečo ako nadčasovosť, stabilita, predvídateľnosť spoločenského prostredia dnes neexistuje. Politika zlyháva, pretože Ústava, zákony a vyhlášky dnes nie sú mantinely, ale hracou plochou tohto ich podnikania.

Ako spoločnosť nemáme žiadnu dlhodobú víziu, ktorú by zákony stelesňovali. Ak sa opýtam, 90% ľudí nebude vedieť, aké plány má jeho štát a jeho politický zástupca v horizonte 50 rokov. Naša spoločnosť nedokáže povedať ako chceme žiť o 20-50 rokov. Aké chceme mať životné prostredie, aké technológie chceme používať, aké potraviny chceme vyrábať.

Priatelia, tento text je založený na pozorovaní reálneho sveta okolo mňa. Z tohto záveru vidím jediné východisko:

Radikálne zjednodušenie, zoškrtania, zmenšenie všetkého a čohokoľvek čo nesie vo svojom pomenovaní prídavné meno “štátny”. Očistenie zákonodarného procesu až na dreň. Úlohu politického systému minimalizovať do čistej esencie samosprávnych úloh.

Bodka. Koniec návodu.

Až keď sa nám podarí zjednodušiť štát tak, aby aj posledná učňovská mládež chápala, čo sa deje s ich daňami a zdravotným poistením, až potom môžete vypustiť z úst, že sa demokraticky rozhodla.

Bude len ďalšou zbytočnou stratou nášho času a našich peňazí, ak budeme čokoľvek dnes existujúce analyzovať, preratávať, optimalizovať či reformovať.  Súčasné štátne inštitúcie a súčasný politický systém je v totálnych sračkách. Jediným pracovným postupom sa musí stať vyhadzovanie, škrtanie, zmenšovanie, zjednodušovanie všetkého štátneho a politického. (Moja charakteristika štátu ako inštitúcie)

Do riti, to si tú politiku mám robiť sám?

Share Button

Nie sú dôkazy, skutok sa nestal – verzia CZ

Ak máte pochybnosti o správnosti oslobodzovacieho výroku súdu nad českými politikmi, spochybňujete vlastnú schopnosť nás všetkých si vybrať dobrých sudcov. V momente dnešného rozsudku je už na všetky náreky neskoro.

Odvolací soudkyně Löffelmannová připomíná, že podmínkou úplatku je podle zákona “obstarání věci veřejného zájmu.” Jenže jediným faktem prý je, že poslanci obálky dostali – Kočí v restauraci, Škárka u Bárty v bytě.

“Jakákoli souvislost s obecným zájmem není v této části skutkového děje zjištěna, tedy nelze ani z ničeho dovodit, že by šlo o úplatky, ať už bezúročnou půjčkou nebo nevratným majetkovým prospěchem. Za této situace nelze jinak než uzavřít, že jednání obžalovaného Bárty nenaplňuje znaky žalovaného ani jiného trestného činu,” rozhodla soudkyně.

via Všechno je jinak: Bárta ani Škárka nic nespáchali, rozhodl odvolací soud | zpravy.ihned.cz – Česko.

Vždy je lepšie, ak sú zákony postavené tak, že vykĺzne 10 skutočne vinných na miesto čo i len jedného nespravodlivo odsúdeného. To je bez akejkoľvek debaty fakt.

My nesmieme byť zavčasu sprostí, lenivý a ľahostajní 

Súdnictvo je tretím pilierom demokracie. Je nezávislé a ním formulovaná pravda je v súlade s duchom národa a literou zákona. Sudcovia sú intelektuálnou elitou z nás a  vyvolili sme si ich spomedzi nás na základe využitia tých najprísnejších mechanizmov. Zverili sme im právo vynášať súdy nad našimi životmi a dobrovoľne sme sa rozhodli bezpodmienečne sa podrobovať nimi vyslovenej pravde.

A potom prídu pochybnosti o rozsudkoch. Kým sa nás to netýkalo, tak to ľahostajne necháme plynúť. A dnes sme veľmi prekvapení, že nás naša lenivosť a ľahostajnosť dobehla.

Nechávame bez povšimnutia, že sudcov vyberajú beškrupulózni. Že sú pravidlá výberu sudcov  podliezané. Že je kvalita právnických plzeňsko-šamorínskych fakúlt biedna. Že sa k titulom, profesorov – garantov vzdelávania – dostávajú ľudia nespĺňajúci kritériá ani len na odborného asistenta vysokej školy zo stredu celosvetového rebríčka.

Ak máte pochybnosti o správnosti výroku súdu, spochybňujete vlastnú schopnosť nás všetkých si vybrať dobrých sudcov. V momente dnešného rozsudku je už na všetky náreky neskoro.

Tam niekde, pri výbere svojich zastupiteľov, tam niekde, pri súhlase s drobným každodenným podvůdkem je dôvod toho vášho vnútorného nesúhlasu. Tie obálky putujúce z rúčky do rúčky v Poslanecé sněmovni českého parlamentu sú súčasťou jedného veľkého kolobehu morálky a etiky, ktorého sme každý jeden z nás každý jeden deň pri každom jednom verejnom prejave súčasťou.

Pre česky mluvících ešte doplním z čoho pochádza nadpis. Na Slovensku v jednom prípade aj boli dôkazy, aj nebolo pochýb, že sa skutok zmarenia referenda stal. Niekoľko amnestií spôsobilo, že de jure dôkazy neexistujú a skutok sa tak nestal. Vyhlasovateľa amnestii si Slováci zvolili v regulérnych demokratických parlamentných voľbách.

Viac a ešte viac aj v článku: Pravidlá nás dobehnú v najnevhodnejšiu chvíľu

Share Button

Vydavatelia novín, za ktoré na internete neplatím, sú idioti

Rozvinutie jednej z tém, ktoré som nadhodil v článku  Zamneď: Potrebujeme takýchto novinárov v našej spoločnosti?

Kým sú noviny živé z tržieb, je to tovar ako každý iný. Prosím vás, so špecifikami novín na mňa nechoďte. Som lekárnik, celý svoj profesný život predávam lieky – tovar zvláštnej povahy. O špecifikách tovaru vám môžem rozprávať do konca vášho života.  Kým sú noviny živé z tržieb, je to tovar ako každý iný. Bodka.

Pýtajú sa ma:

Ako sa staviaš k obľúbeným argumentom a la “rovnaký alebo lepší obsah je k dispozícii aj bezplatne inde”? Rozumiem tomu správne, že nechceš platiť diskomfortom alebo časom stráveným hľadaním? Je to služba/tovar ako každý iný. Ak o to mám záujem a je to za peniaze, tak zaplatím.

Áno, je to služba/tovar ako každý iný. To je proste fakt o ktorom som presvedčený.

A keďže je to služby/tovar ako každý iný – predajca sa musí ako prvý snažiť, aby som chcel ich produkt a teda mal ochotu zaplatiť. Zákazník odjakživa nič nemusí. Viete, som vo svojej profesii aj predajcom, preto s plnou vážnosťou, vám čo nejaký tovar/službu predávate, radím: Opakujte si to ako mantru.

Zákazník odjakživa nič nemusí. Zákazník odjakživa nič nemusí. Zákazník odjakživa nič nemusí. Zákazník odjakživa nič nemusí. Zákazník odjakživa nič nemusí.

V opačnom prípade počítajte so svojím neúspechom ako s istotou. Proste skôr či neskôr skončíte bez peňazí. Leda že by ste boli podvodník a predávate nič za niečo.

Takže sme si vyjasnili východiská. Moja odpoveď je teda veľmi jednoduchá: Noviny musia ísť prvé do rizika, že investujú do kvalitného produktu a my zákazníci to prípadne niekedy od nich aj kúpime.

Áno, s cenovým dumpingom v podobe ceny “zadarmo” sa ťažko bojuje. Ale oni chcú robiť noviny. Prečo nejdú predávať autá, alebo cigarety? Tam žiadna konkurencia v podobe áut zadarmo či cigariet zadarmo neexistuje.

Len si to predstavte: Všetci novinári by začali predávať autá a noviny by neboli. Chvíľu. Potom by prišiel niekto, kto objaví dieru na trhu – chýbajú noviny. A začne za peniaze uspokojovať potrebu čitateľov mať noviny.  Jáj, vy neveríte na neviditeľnú ruku trhu. Tak kašlite na to. Odsťahujte sa do Severnej Kóreji a budete mať od trhu pokoj.

Ak sa predávajú “informácie ako tovar” zadarmo, no tak by som išiel predávať “informácie ako službu”. Proste by som sa snažil nájsť, kde som ako novinár/vydavateľ schopný vytvoriť predajaschopnú pridanú hodnotu. (Ruka trhu, ruka trhu, ruka trhu…)

V prípade novín na internete sú to veci o ktorých som tu už párkrát písal. Námatkovo: súvislosti, hypertextovosť, trvalý archív, multimédiá, predžutie informácii… Ale čo vám budem radiť, vy chcete robiť noviny, nie ja. Ja som tu dnes za zákazníka a teda nič nemusím.

A teraz ešte trochu k technike platena

Aj tu na tomto blogu mám kdesi dole box, cez ktorý mi môžete prispieť. Bol by som somár keby som ho tam nemal. Veď čo ak sa raz za uhorský rok objaví niekto, kto by mi chcel prispieť? Pošlem ho preč, lebo nie som schopný od neho prijať peniaze?

Viete, buď by som nedostal od roku 2004 ani cent, alebo tých pár desiatok (možno už stoviek, nepočítam to) Eur. Nula alebo XXX€. Čo je viac?

A zas budem tvrdý – Je mi skutočne jedno, aké sú provízie Paypalu. Je mi úplne jedno, že keď z vašej karty odíde 1€, mne príde na účet 0,67€. Pre mňa je dôležité, či som dostal 0,67€ alebo nič.

Ale hej, koncept Piana je mi sympatický. Bolo by fajn, ak by sa ujal doširoka. Je to rozhodne k dnešnému dňu asi najlepší koncept platby za obsah z pohľadu zákazníkov. A ak Piano porovnám s ničím, tak je to aj najlepší spôsob pre tvorcov.  Určite sa nájde ďalší vynálezca, ktorý vymyslí službu na platenie na webe tak, aby mala väčšiu pridanú hodnotu ako Piano. Potom budem hovoriť, že Piano nestojí ani za fajku močky. Že už je to zdochnutí kôň a snaha ho oživiť je absurdná. Podobne ako dnes o platbe reklamou.

Trh platobných systémov za bude ďalej vyvíjať. Možno v istom momente banky uvidia, že ak by si účtovali za mikroplatby rozumnejšie poplatky, že by ten obrat, čo ide cez Piano, mohol ísť cez nich.

To mám plakať, že si si Paypal vzal 0,33€? od závisti si dupnúť a povedať: “Trd dostanete, nebudem pýtať od čitateľov nič!”

Vydavatelia, ktorí dnes čakajú, že raz bude lepší systém ako je dnes k dispozícii a stále si odo mňa nie sú schopní vybrať platbu za obsah do ktorého investovali, sú idioti. Podobne, majitelia práv k audiovizuálneho obsahu sú z podobného dôvodu obchodný idioti.

Všetko je trochu zložitejšie

Ale pozor, je tu ešte matematika veľkých čísiel a štatistika. A ten prekliaty vývoj v čase. A náklady na marketing.

Naozaj by som chcel veriť že to majú majitelia práv exaktne namodelované. Veď viete, ten problém s kanibalizmom rôznych obchodných modelov. Určite si to dobre spočítali, že marže na DVD (ktoré vraj nikto nekupuje) a vstupenky do kina (kam vraj chodia diváci stále menej a menej) sú stále dosť vysoké, aby sa zatiaľ neoplatilo investovať do oficiálneho predaja filmov na kilá za paušálny poplatok. Tak, ako to už roky robia nelegálne/neeticky (hádať sa s vami dnes nebudem – nehodiace sa škrtnite) filesharingové služby.

Možno to majú dobre spočítané a ešte nenastal správny čas. Možno sme early adopters a plačeme o pár svetelných rokov inde a teda aj do nesprávneho času. Možno sú straty na nás pre nich smiešne malé a predvídané vedľajšie škody. (Prečo potom, keď nie sú idioti,  do nás kopú ako zakľatá sviňa?)

Aj ja by som mohlo  trochu investovať do marketingu toho, že za tento obsah mi môžete zaplatiť.  Ako vždy, keď ide o peniaze, dôležité je, či sa to v daný moment platí.

Share Button

Postoj lavička a tamtoho zhoď

O dobrom živote a chvíľach, ktoré sa oplatia.

Kúpil som si do kúpelne radiátor. Trebalo  ho bolo namontovať. Ako správne decko som zavolal otcovi, aby mi s tým pomohol.  Vyzdvihol som ho, kamsi sme zašli, potom prišli no proste sme sa prevážali po okolí, po cestičkách medzi dedinami.

V jednej zákrute, tma bola, veď v zime je tma furt,  som zbadal takého strýca, čo meral cestu od jarka po jarok. Spomalil som a poznamenal: “Ej postoj lavička a toho za mnou zhoď. Úplne vidím toho Krónera ako dobre nakúpil.”

Otec okamžite pokračoval: “Práve tento kúsok som voľakedy vedel, na nejakú recitačnú súťaž, niekedy v 6. triede. A potom ešte z Jana o nejakých čerešniach to bolo.”

Vyšli sme z dediny a pomaly som šiel ani nie tak preto, že snežilo a cesta bola klzká, ale pre ten skvelý okamih absolútneho porozumenia. Mám 40 a som rád deckom svojho otca pomáhajúceho mi pri robotách okolo domu.  Mám ho rád.

Deň predtým som bol ten radiátor nakupovať s mamou. Aj ju mám rád.

Boris Filan mal takú reláciu – teraz sa tomu hovorí talk show. Ako hostia tam boli Jozef Króner a jeho dcéra Zuzana. Majster už bol naozaj starý pán a jeho dcéra, už dávno veľká a hviezdna herečka, počas celej relácie, sediac od neho na niekoľko metrov, držala svojho otecka nebadane a na diaľku každou vetou pod pazuchou.  Aby on vynikol ako skutočná hviezda prvej veľkosti. Bola to veľká pocta dieťaťa otcovi.

Bolo to fajn rodinné teplo. A nie preto, že sme montovali radiátor.

Share Button