Komunistické zdravotníctvo na postupe

Moje slová sa stále potvrdzujú. Komplex krokov na ceste k unitárnemu systému pokračuje. V ich kombinácii dohromady je to stále to, čo som pomenoval už na začiatku: Je to komunistická pičovina.

Zdravotná poisťovňa totiž musí podpísať zmluvu s každým všeobecným lekárom či pediatrom, u ktorého je aspoň jeden jej poistenec.

Od apríla sa to zrejme zmení. Poslanci Smeru totiž odobrili návrh, že poisťovňa nebude musieť uzavrieť zmluvu s praktickým lekárom.

„Zdravotná poisťovňa bude mať väčšiu možnosť poskytovať efektívnejšiu a kvalitnejšiu zdravotnú starostlivosť,“ hodnotí návrh hovorkyňa zdravotnej poisťovne Union Judita Smatanová.

Všeobecní lekári budú podľa nej viac motivovaní, aby poskytovali čo najlepšiu starostlivosť.

Zdroj:  Smer berie všeobecným lekárom a pediatrom istoty | Slovensko | ekonomika.sme.sk.

Pri všetkých týchto krokoch si treba uvedomovať, že je tu stranícka úloha do roku 2014 prejsť z de facto unitárneho systému na de jure unitárny systém. Veď hovorím, že p***na.

Preto je tiež treba mať na pamäti, že akékoľvek vyjadrenia z prostredia akejkoľvek poisťovne je dnes len zachraňovanie si flekov v budúcom mamutovi. Veď hovorím, že komunistická.

Pod čiarou: Útlocitnejším sa ospravedlňujem, ak máte odporúčanie na nejaké šikovnejšie synonymum rád ho využijem.

Rýchly koniec prvej šance českého prezidenta

Nový český prezident si svoju prvú šancu prešustroval 6 hodín 2 minúty a 15 sekúnd po svojom zvolení, keď povedal:

Čas: „Já ani nemám tušení. Zjistil jsem, pouze když jsem přicházel do vašeho studia, že jsem zakopnul na schodech a nikdo z ochranky mě nezachránil, tedy musel jsem se zachránit sám. Na rozdíl od Fidela Castra, pane Moravče,  jsem neupadl a neskončil v nemocnici. Ale jako na první začátek práce této ochranky to není zrovna nejslavnejší.

Zdroj: (Odkaz na videozáznam rozhodvoru) http://www.ceskatelevize.cz/ivysilani/10483849868-rozhovor-s-nove-zvolenym-prezidentem-ceske-republiky/213411033210126/

Podľa informácií verejnoprávnej Českej televízie:

    • 00:28:36bodyguardi z Útvaru ochrany
      ústavních činitelů.
    • 00:28:39Jednotku budoucí prezident
      kritizoval už před svým zvolením
    • 00:28:41a večer kritiku v České televizi
      ještě zesílil.
    • 00:28:43Mužům z ochranné služby vytkl, že
      mu nepomohli, když těsně
    • 00:28:46před večerním rozhovorem zakopl
      na schodech a téměř upadl.
    • 00:28:50Přitom právě nová hlava státu 
      zatím sama preferuje,
    • 00:28:52aby ho hlídali jeho soukromí 
      bodyguardi.
    • 00:29:07Před rozhovorem si chce jít
      zakouřit – jeho soukromý osobní
    • 00:29:10strážce zaváhá – a Zeman klopýtá
      na schodech.
    • 00:29:21mířila k jeho poradcům, kteří mu
      měli říct, že je před ním schod.
    • Pak si přál popelník, zapálil
      cigaretu a o pádu začal žertovat.
    • 00:29:38jak takhle jde, takhle spadne,
      ale na rozdíl ode mne
    • 00:29:43on se položil,
      já jsem se nepoložil.
    • 00:29:46Zatímco Fidel Castro zmíněný pád
      v roce 2004 odnesl zlomenou rukou
    • 00:29:50a naraženým kolenem, budoucí česká
      hlava státu vyvázla bez zranění.
    • 00:29:54Přestože mu zatím osobní ochranu
      na základě jeho přání zajišťuje
    • 00:29:56soukromá agentrua a policisté se
      drží stranou,
    • 00:29:59právě na ně mířila kritika.
    • 00:30:05to není zrovna nejslavnější.
    • 00:30:10Při odchodu ze studia nenechali
      soukromí ochránci nic náhodě

Zdroj: http://www.ceskatelevize.cz/ivysilani/1097181328-udalosti/213411000100127/#t=28m50s

A takto to bude pokračovať najbližších 5 rokov v Česku. Tárajov (či ním boli médiá, či politik, to sa budú už len dlho dohadovať)  nemá cenu komentovať.

 

Zamneď: Transparentný pocit vlastnej nevyhnutnosti 154.0

Nedávno kdesi kamsi robili prieskum, odbornú analýzu, čo je v štátnej správe nadbytočné. Ukázalo sa, že na vrchole rebríčka nadbytočnosti sa umiestnila komisia na skúmanie nadbytočnosti.

Keď nedávno Čechom nefungoval register vozidiel, náhodný hlas pýtajúci sa, načo vlastne potrebujeme mať register vozidiel bol utlmený ako absurdný. Veď všetci ho majú.

A tak mán Transparency International radí, ako sa vysporiadať s potenciálne korupčným prostredím:

Lokalizovaná transparentnosť zdôrazňuje kontrolu a občiansku protiakciu čo najbližšie k miestu a času, kde k prípadnej korupcii dochádza. Tam je totiž vyššia šanca predísť negatívnym dôsledkom.  Podľa prieskumov Transparency sa zhruba milión Slovákov ročne dostane do situácie zaváňajúcej korupciou. Naproti tomu len desiatky tisíc si nájdu čas pravidelne pozerať zverejnené zmluvy na internete.

Zdroj:  Boj proti korupcii 3.0 | TransparencyBlog |

Priatelia a prečo musí podnikať firma Štát s.r.o., keď priemerný súkromník dosahuje ďaleko vyššiu produktivitu práce?

A prečo musí o prideľovaní dotácii na pracovné miesta rozhodovať extra platený úradník?

A prečo…?

No lebo sme si to my, čo tento štát tvoríme, tak vytvorili a vymysleli. Preto je len a len v našej moci si vymyslieť iné prostredie pre život.

Leda že… Leda že by ste aj vy chceli byť trochu korumpovaný zo štátneho.  Myslím si, že nepotrebujeme až 80% sračiek, ktoré pre nás tvorí firma Štát s.r.o., aby po vzore Transpatency International dokázal svoju opodstatnenosť.

Naozaj si myslíte, že potrebujeme už asi 12. prepísmenkovanie vodičských oprávnení za posledných 20 rokov a že potrebujeme povinne vymieňať plastové kartičky ukazujúce, že niekde v nejakej databáze (na ktorú ideme práve vyhodiť niekoľko miliónov Eur z našich daní) máme záznam s nejakými písmenkami?

Rozhodne to potrebujeme! Veď ako vy sme sa k tej korupcii potom dopracovali?!?

Keď nemáte čas, tak si zavoláte spolužiačke zo strednej, ktorej dcéra sa pri čakaní na prijímačky na vysokú zamestnala na inšpektoráte a ona vám tú kartičku prinesie až domov, aby ste nemuseli čakať 2x hodinu v rade na úrade. Na revanš váš kolega zavolá bratrancovi, aby poslal konečne tie vypracované prijímacie otázky pre spolužiačkynu dcéru.

Pekné, že sa z našich daní poskladáme Transparency International na  grant na vytvorenie konceptu tabúľ. Šípoš by isto-iste bez grantu ani pol slamky krížom transparentne nepreložil. A tak si samy sebe dokážeme zmysluplnosť boja proti korupcii.

Priatelia, zamyslite sa takto v nedeľu, čo plánujete počas prichádzajúceho týždňa nepotrebovať od firmy Štát s.r.o.

Omezení hluku – nerušiť, firma Štát s.r.o. podniká

Priatelia, keď náhodou pôjdete po Prahe, všimnete si na niektorých miestach diaľničných ciest v meste obmedzenie na 50 km/hod s dodatkovou tabuľkou „Omezení hluku“. Doteraz som si myslel, že je to prienik dadaizmu do cestnej dopravy. Ale ono je to inak:

Velkou soutěž ministerstvo vyhlásilo kvůli údajné úspoře peněz. Nekonal se však otevřený tendr, jen ministerstvo oslovilo osm advokátních kanceláří, ze kterých vybralo čtyři – nerozhodovala ani cena. Dvojici WGM a AK Jansta, Kostka & spol. doplnily AK Kříž Bělina a AK Hartman, Jelínek, Fráněk. „Tyto kanceláře přitom neměly zkušenosti v agendě silničního hospodářství a potřebné zkušenosti a znalosti získávaly za pochodu od jednotlivých zaměstnanců ŘSD ČR,“ uvádí zpráva o činnosti ŘSD.

Zdroj:  Zvládla by to sekretářka, Řebíčkovi advokáti si naúčtovali stamiliony – iDNES.cz.

Áno, priatelia, tie dodatkové tabuľky vás upozorňujú, že máte držať hubu a krok. Nemôžete predsa vyrušovať, keď podnikajú vami zvolený politici vo firme Štát s.r.o.

Keď pôjdete po Prahe a budete sa plížiť po mestskej diaľnici 50, spomeňte si. Ak vám bude dlhá chvíľa, zatrúbte si.

Na firemnom blogu: Nenechajte marketingové oddelenie Apple definovať vaše IT politiky

Trochu som si ublogol aj u seba na firemnom blogu.

Ak vám dá vaše IT oddelenie iPad… Už v tom je prvý bod amaterizmu. Ten iPad, a rovnako akýkoľvek kus HW vám má prideliť váš skutočný nadriadený. Váš šéf vám má povedať prečo ten kus HW dostávate, načo ho máte používať a kde sa koná školenie.

Zdroj:  Nenechajte marketingové oddelenie Apple definovať vaše IT politiky.

Inšpiroval ma Ronyho článok pre iCloudových kutilov. A pravdu povediac, bola to posledná kvapka do pohára, ktorý mi tento týždeň plnilo drsr.sk.

Vo firmách sa strašne ale strašne zabúda, že smartphone je od slova smart – teda elegantný, bystrý, prefíkaný. Že tie telefóny už dnes nie sú telefóny, ale počítače do vrecka a dajú sa s nimi robiť neuveriteľne šikovné veci podporujúce produktivitu.

Vo svojej práci často vrážam do betónovej steny marketingu všelijakých Applov, Googlov Drobboxov. A keď sa opýtam, či si takto predstavujú firemnú IT politiku vo svojej vlastnej firme, tak sú všetci (MBA či neMBA) prekvapení, čo všetko ich zamestnanci na radu týchto Applov, Googlov a Drobboxov z ich firemnými informáciami stvárajú.

A to všelijaké tie facebooky foursqvéri a geocachingy radšej ani nespomínam. To by niektorí špičkoví manažéri chytali sériu infarktov kadenciou ľahkého guľometu.

Kvízová otázka na záver: Prečo by ste nikdy nemali byť „priateľom“ na geocaching.com či foursquare.com so svojim šéfom?

Ja viem, som potmehút. Tu vám radím, aby ste si ako zamestnanec na to dali pozor a na firenom blogu to manažérom radím ako šikovný firemný bonus pre zamestnancov. To viete, keď človek tvorí procesné modely a manuály musí vidieť optikou každej strany.

Lekári a ministerstvo si merajú, kto ho má väčšieho

Z pomeriavania, kto je väčší chlap ešte jakživ nevzišlo nič dobrého. A toto nič dobré  nám práve predvádzajú odboroví lekári na jednej strane a ministerka na druhej. Ešte že tam má nejakých námestníkov, lebo fackt neviem, ako by chcela zvíťaziť.

Viete, priatelia, vidím do veci. Lekárnik-optimista patrí medzi zdravotníckych pracovníkov. Ako taký s plnou vážnosťou hovorím, že nemáme morálne právo štrajkovať. Faktické právo na štrajk rozhodne máme, ale zoči-voči chorému pacientovi sa hovadsky zle uplatňuje. Preto sa mi celkom pozdáva forma protestu proti stavu (vrátane a hlavne platov) v zdravotníctve, keď lekári proste dajú výpoveď. Tiež som si takto v roku 1999 zaprotestoval osobným odchodom.

Iná vec je, že to lekári pri ich protestoch nikdy nemysleli vážne a to bola chyba. Teraz sa to lekárom vracia. Aby neboli tak úplne na smiech svojim vlastným členom, treba stupňovať vyhrážky. Silnejšie slová, mohutnejší huriavk. Keď nepostačí PN-ka, bude super-PN-ka. Čím viac prúžkov na trikolóre, tým väčší adidas.

Ministerstvo zdravotníctva má vytvárať podmienky pre to, aby občania dostali zdravotnú starostlivosť. Rozhodne si nemyslím, že vyhrážkami k slobodným a dokonca vysokoškolsky vzdelaným ľuďom niečo dosiahne.

Uvedomte si, že darcovia spermii sú hlavne medici nie len preto, že to majú na odberovú kliniku z fakulty najbližšie, ale aj preto, že sú zárukou prenosu vyššieho IQ v populácii. Keď už chcete, ako budúca matka, angažovať dobrého plavca, chcete, aby bol pekný, štíhly a inteligentný.

Pri istej hranici inteligencie sa od stola jednoducho zodvihnete a potichu odídete. Ak sa vám vyhrážajú udelením pokuty, čím vás musí automaticky komora zbaviť vraj na 10 rokov členstva a  teda stratíte možnosť výkonu povolania alebo máte na výber ťahanice po súdoch,  uvedomíte si absurdnosť situácie. Chcú aby ste pre nich povinne pracovali, ale chcú vás zbaviť možnosti pracovať. „No nešibe im?“, poviete si.

Ministerka si môže trieskať do stola koľko chce. Ostala pri tom stole sama. Tým pádom zvíťazila. Oproti nule je každý najväčší. Všetkých pozatvára, všetkým dá pokuty. A vrieskať si môže tak akurát pri rúbaní stromov. Budú ľahšie padať – to potvrdzuje nejeden domorodec zo Šalamúnových ostrovov.

Nasraní lekári. Nasrané ministerstvo. Nasraní pacienti. No to je paráda. Všetci od zajtra povinne milujeme naše zdravotníctvo. Raz, dva, ku předu levá, raz dva. Inak plesk bičom a na panské.

Obe strany vykazujú známky akútnej straty súdnosti a chronický nedostatok dobrej výchovy.

Hm, keby sme mali prezidenta, akože teda nemáme, ale keby sme teda te-o-re-ti-cky (ja viem, dnes sa vám to ťažko predstavuje, ale skúste zapojiť svoj zmysel pre sci-fi) mali prezidenta, v tom momente by mali obe strany dať ruky na bradavky (tu sa naopak ukazuje istý náskok na ministerstve) a naklusať k nemu na koberček. Neodišli by, kým by nevznikla nejaká mierová dohoda.

Jediné východisko dnes je mediátor. Tretia strana, ktorá bude báchať do stola, kým si tieto dve znepriatelené strany zas k tomu stolu nesadnú a nezačnú prichádzať s riešeniami. Tretia strana, ktorá presvedčí občanov, že tí dvaja nezbední šarvanci to myslia každý po svojom dobre. Môžete si hovoriť o zbytočnosti prezidenta v mierových časoch čo chcete, keď dôjdu vláde a občanom argumenty, ako by sme ho našli. Veď kto iný má otcovsky prefackať ministerku a odborového predáka?

No to by sme ale nejakého prezidenta najprv museli mať. To si mám toho prezidenta robiť sám?

Poučenie z veľkej knihy ako politicky tárať

Politické vyhlásenia… Nie inak: Vyhlásenia politikov treba brať ako politické vyhlásenia. Denno denne je politik konfrontovaný so svojimi voličmi. Priamo od nich je závislý jeho život a podnikanie vo firme Štát s.r.o. Nie často, len raz za nejaké obdobie, keď sa láme jeho volebné obdobie. Vtedy sa hodí čokoľvek, čo sa dá vysloviť. A vysloviť sa dá vlastne všetko.

Z dobre informovaného zdroja vieme, že s vedomím pána ministra Lipšica je odpočúvaných 40 poslancov Národnej rady nielen opoziční, ale aj koaliční. “  V marci 2011 to vyhlásil vtedajší opozičný poslanec SNS Igor Štefanov.  Štefanovove tvrdenia vtedy podporovali aj predstavitelia Smeru.

Prípad začal preverovať odbor osobitného určenia Generálnej prokuratúry, spis mal na starosti jeho riaditeľ Peter Šufliarsky.

Po dvoch rokoch prokuratúra po otázke SME zverejnila, že ešte pred rokom vyšetrovanie zastavila.

„Bol som opozičný poslanec. Moje informácie sú dané mojím postavením,“ hovorí dnes minister vnútra Kaliňák o tom, či sa nemýlil. Povedal, že vedeli len to, čo hovoril Štefanov a že sa to malo diať na Krajskom súde v Nitre.

Zdroj:  SME.sk | Prokuratúra: Lipšic poslancov neodpočúval.

Neberte ich príliš vážne. Rozprávajú a rozprávajú, ako onehdá v časopise Roháč. Keď sa Jožinko – dieťa svojich rodičov – potreboval aj s kamošom schovať pred dažďom, spomenul si, že by sa im hodil niekto, kto toho veľa nahovorí, ale pramálo povie. Veď viete, ako je to v komiksoch. Hovorová reč postavy je v bublinách. No a Jožinko práve zháňal takú bublinu. Veľkú, ale prázdnu.

Škoda, že sa vyjadrenia politikov nedajú použiť ako dáždnik.

Onehdá som hovoril, že reagovať na ich (veď viete koho) vyhlásenia je úplne zbytočné. Je to strata času, sú to samé somariny. Samé somariny. Má zmysel ukazovať vlastné riešenia. Nemá zmysel korigovať a pufrovať ich táranie. Má zmysel zhromažďovať podklady pre dôkaz sporom. Len si treba dať pozor, aby to boli skutky, nie to demoagogické táranie. Taký dôkaz by bol založený na vode informácii dané ich postavení.

Namiesto toho, aby takýto táraji v politike realizovali volebný program, aby napĺňali delegovanú vôľu občanov, podnikajú vo firme Štát s.r.o.  ako jej vlastníci. Podnikanie v tejto firme im skutočne ide.

Toto podnikanie sa deje len a len v záujme ich osobných cieľov. Niečo ako nadčasovosť, stabilita, predvídateľnosť spoločenského prostredia dnes neexistuje. Politika zlyháva, pretože Ústava, zákony a vyhlášky dnes nie sú mantinely, ale hracou plochou tohto ich podnikania.

Keď si vybudujete vlastnú firmu, potreba tárania vám nehrozí. Veď koho by ste potrebovali prehovárať? Jaj, marketing voči zákazníkom a obchodným partnerom. No dobre, tak trošku tárania teda treba.

Keď podnikáte vo firme Štát s.r.o., tárať musíte vlastne neustále. Ešte by vám náhodou niekto prišiel na to, že si zarábate vyberaním ziskov z firmy Štát s.r.o.

Veríte im, čo hovorili vo včerajších novinách? Zas vás prešli šijacím strojom. Z predu a ak ste sa nebodaj v páse ohli, tak aj zo zadu. Veď hovorím, podnikanie vo firme Štát s.r.o., to im ide skvele.

Aj vy by ste chceli, že?  Tak sa učte z veľkej knihy politicky tárať.

Drsr.sk – stále prehliadka IT podivností

Vo formulároch na drsr.sk ešte neprišli na to, že máme rok 2013. Takže sa nedá vyplniť dátum podania súhrnného výkazu. Súčtové polia sa stále nesčitujú a najnovší Acrobat reader samozrejme stále hlási, že autor stránok tam má chybu.

Keďže si zakladajú na tom, aby podporovali monopol Microsoftu, natívna tlač do PDF z Chrome sa nedá použiť. Ak sa čudujte, prečo potrebujem tlač do PDF, tak vecte, že súčasťou elektronického podania je doručenie dokladu do 5 dní v papierovej podobe. Až potom je podanie úplne akceptované.

Antimonopolný úrad ich v tom aktívne podporuje nedávnym absolútne nehoráznym stanoviskom.

PMÚ v zdôvodnení rozhodnutia zároveň uvádzal nasledovné: „Každý používateľ operačného systému Windows automaticky vlastní prehliadač (disponuje prehliadačom) Internet Explorer. Je už na preferencii daného spotrebiteľa, či bude na platforme operačného systému Windows využívať uvedený prehliadač, alebo sa rozhodne pre užívanie konkurečného prehliadača. Pri vlastnení (disponovaní) systémom Windows nie sú s využívaním internetového prehliadača Internet Explorer spojené žiadne dodatočné náklady, ktoré by spotrebiteľ musel vynaložiť, ak by chcel zaslať súhrnný výkaz DPH. Platí teda tvrdenie úradu uvedené v liste zo dňa 2.10.2012, že ak podiel operačného systému Windows predstavuje cca 90%, tak z vyššie uvedeného dôvodu v rovnakom meradle je na strane užívateľov daná možnosť bez akýchkoľvek obmedzení aj používať prehliadač Internet Explorer.“

Zdroj:  DSL.sk – Podľa Protimonopolného úradu štát mohol nútiť občanov používať Windows a Internet Explorer.

Predsa, ak sa vynucovanie týka 10% a menej daňovníkov ide jasne o monopolnú praktiku. Čo to obhajuje Antimonopolný úrad?!? Posilňovanie monopolného postavenia? Navyše, náklady na používanie iného SW ako toho, na ktorý sú užívatelia vyškolený vyžaduje viacnáklady na ich školenie. Možno na antimonopolnom úrade svojich zamestnancov neškolia. No veď podľa toho to aj vyzerá.

Inak, po doterajších skúsenostiach a vlastne neuveriteľné, že sa mi súhrnný výkaz podarilo podať v nedeľu večer bez väčších problém.  Je to úplne iný IT svet.

Aktualizované 21.1.: –  Napriek tomu, že všade hlásia, že už len cez eDane, podanie cez web a teda cez eTax je bez jediného upozornenia možné. Dokonca vám vystavia plnohodnotnú potvrdenku, že podanie prijali. Nuž, keď hrajkanie s podpisovaním na ich strane, tak aj na mojej.

Hrnčekový zákon mikrovlnky – Schredingerov variant

V nadväznosti na doterajší dlhodobý výskum, ktorý som popísal vo svojej vedeckej práci zo 7.októbra 2008 pod názvom Hrnčekový zákon mikrovlnky | M+M+M+M (4M).

Na základe tohoto exaktného výskumu som dnes, o 8:34 postuloval Pikiho hrnčekový zákon mikrovlnky

Po pípnutí zastane hrnček v mikrovlnke vždy uškom dozadu.

Počas niekoľkých ostatných mesiacov som sa snažil nájsť nejaký fígeľ, ako tento Hrnčekový zákon  mikrovlnky obísť, oklamať, vybabrať s ním. No zistil som, že akokoľvek sa snažím rafinovane umiestniť hrnček v jeho východiskovom bode, konečný bod je vždy rovnaký.

…si dovolím uverejniť najnovšie poznatky.

Umiestnenie hrnčeka jednoznačne a signifikantna (pre p<0,01, nech to už znamená čokoľvek)  závisí od toho, kto otvorí dvierka. V prípade, že som to ja, uško je zásadne vzadu. V prípade, že je to manželka, je uško vpredu.

Tento závažný poznatok bol dokázaný sériou meraní. Akcia bola vyprovokovaná vznesením pochybností o platnosti pôvodného Pikiho hrnčekového zákona zo strany mojej manželky, keď sa vyjadrila, citujem:

Mne sa to nikdy nestane.

Ďalej navrhovala rôzne varianty, ako vkladať hrnček dovnútra, vrátane variantu Brod. (Dnes si už nikto nepamätá čo bolo predmetom tohto variantu. Manželka by si to rozhodne pamätala.)

Akokoľvek a nicméně – po vykonaní novej série meraní so zapojením predmetnej manželky a v rôznej konštelácii pokusnej aparatúry  som nútený k revízii predchádzajúceho znenia. Takže Pikiho  Hrnčekový zákon mikrovlnky – Schredingerov variant znie:

Po pípnutí zastane hrnček v mikrovlnke v superpozícii stavov uška. Skutočná poloha uška hrnčeka sa definuje vplyvom pozorvateľa, ktorý nahliadne do mikrovlnky.

Dopredu nikdy nevieme povedať, ako uško skončí.

Vyhlásenie pokusných osôb: Pri pokusoch nezahynulo ani jedno mačiatko.

Pod čiarou: Manželka konečne súhlasí, citujem „Tak! A je oveľa ohľaduplnejší k zvieratám.“

Diskutovať a odpovedať je demokratické, schovať sa je zbabelosť diktátora

Je tu pár krikľúňov, ktorý si myslia, že by ste mali sedieť celý život v opozícii. Tak čo urobíte? Schováte sa zbabelo za roh? Nie, nikto z nás demokratov to tak neurobí. Naopak, snažíme sa o svoje pravde verejne presviedčať. Chceme robiť veci na svoj obraz, ale vieme, že ten náš obraz sveta budú potom musieť znášať aj okolostojaci. Tak sa snažíme, aby ich bola demokratická väčšina. Keď si našu pravdu väčšina zvolí, je to tak skvelý pocit.

Občas sa pri tom pritrafí, že si to väčšina nezvolí. No a čo? Pochválime šikovnosť oponenta a hľadáme spôsob, ako nabudúce byť úspešnejší. Milujeme demokraciu.

Demokracia je kurevsky ťažká vec. Byť demokratom a slobodným občanom je absolútne vecou charakteru. Demokraciu milujme, inak sa nám vymkne z rúk.

Ono sa to povie, slobodne sa vyjadriť. Ale vy musíte počúvať aj to hovado demagogické.  Vy ho musíte uznávať, aj keď sa vám z jeho slov, kedykoľvek ho počujete,  varí krv v žilách. Aj keď tvrdí, že by ste mali byť celý život v opozícii a držať hubu.

Ak tvrdíme, že toto je demokratická krajina, tak symbolom nemôžeme byť len my demokrati. Symbolom musí byť aj ten človek, ktorý uplatňuje svoje právo na slobodu slova tým, že vás zosmiešňuje a nadáva vám.

Slobodu a demokraciu bráňme a ospevujme každý deň!

(Volne podľa filmu Americký prezident.)

Zdroj:  Byť demokratom a slobodným občanom je absolútne vecou charakteru | M+M+M+M (4M).

Ale naozaj ju milujeme? Vážiť si oponenta nie je zvykom a my sa potom čudujeme, že sa oponent radšej schová? Keď nedokážeme oceniť schopnosť vystúpiť s opačným názorom, priamo živíme zbabelé správanie. Mať hlasný názor, keď s ním všetci súhlasia, to ide poľahky. No charakter osoby sa ukáže, keď si myslí niečo, k čomu existuje čo i len jeden oponent. Charakterný príde, povie čo si myslí, že je správne a vypočuje si námietky, odpovedá na otázky, v rozumnej miere vysvetľuje a obhajuje.

A nakoniec sa udeje to čo si predsavzal, lebo väčšina je na jeho strane. No vypočul oponenta. Skúsil na neho zareagovať. Vysvetlil, ako sa zrodila jeho pravda a prečo je jeho pravda správna. Tisíckrát si môžeme myslieť, že tá jeho pravda je idiotská, demokrat ocení, že nás o nej presviedčal.

Nejaký charakter? A prečo?  Primerané pohodlie, to je to čo sa počíta! To je tá ich hlavná motivácia.

A charakter by bol len otravný hlas človečenstva v nich, ktorý by mohol tvarovať tie motivácie.  Charakter, to je len zbytočný luxus, ktorý si evidentne nemôžu dovoliť. Ešte by náhodou prišli o svoje primerané pohodlie po zistení, že je ich existencia pre nás ostatných nešťastím.

Zdroj:  Akékoľvek ľudské počínanie je len a len otázka charakteru primeraného pohodlia | M+M+M+M (4M).

Keď žijete dostatočne dlho, nakopia sa chyby. To už tak býva, že je človek múdry až keď je neskoro a až keď netreba. A bol by býval bol veci urobil úplne inak, ak by bol býval bol vtedy vedel čo vie dnes. No a? Každý jeden z nás to tak v živote má. To sa máme po 40. zakopať pod zem?

Mám taký osobný pocit niekde vo vnútri mozgovne, že s našimi chybami a slabosťami a nedokonalosťami je to ako s povestným uholným kameňom. Keď ich do nás dosť nahádžu, mali by sme si ich dobre uschovať a na nich postaviť stavbu svojho života. Lebo múdry stavia svoj dom na skale a učí sa na chybách iných a aj na chybách svojich.  Keď sa dobre poučíme, dobre zapracujeme chytené kamene a nenecháme ich ako hrach len tak odskakovať, môže ten život stáť za to.  A to ma vedie k úvahe, že práve od takých, ktorí si svoje alebo cudzie chyby už prežili sa najlepšie môžeme poučiť.  Možno takí majú najväčšie právo na rovnakú chybu, ale v našom podaní, nás upozorniť. Lebo oni vedia…

Zdroj:  Chytajte kamene do vás hodené, hodia sa na základy | M+M+M+M (4M).

Je to tak. Žijete s nami napriek našim historických chybám. Dokonca vás dokážeme presviedčať o nových pravdách, ktoré sa o pár rokov v novom svetle a s odstupom ukážu ako chyby. Takto to funguje. A charakterný nemá obavu zo svojich minulých chýb. Verí v svoju silu presviedčať ostatných o svojich dnešných pravdách. Verí vo svoju schopnosť priniesť riešenia vyhovujúce väčšine.

Viete, netreba byť ani ultimatívny v režime buď-alebo, život-smrť. Veď mnoho vecí a projektov sa môže zrealizovať viacerými spôsobmi. A ani o jednom sa nedá povedať že by bol chybný. Len je proste iný. A napriek tomu sú tu zbabelci, ktorí nedokážu ani len ten iný názor vypočuť. Nikto od nich nechce, aby to robili po našom menšinovom spôsobe. Presvedčili väčšinu, majú mať svoje riešenie.

V prvej iterácii ani netreba, aby sa protiargumentovalo. Stačilo by iba počúvať a odpovedať na otázky. Veď ich riešenie je geniálne, majú za sebou väčšinovú podporu, tak prečo sa správajú ako diktátor a nie ako demokrat?

Viete, demokracia je o schopnosti presvedčiť väčšinu. Čím je väčší počet týchto presviedčacích dejov, tým je väčšia demokracia.

Mieru vyspelosti demokracie chápem trochu inak.

Základným, bazálnym stupňom vyspelosti demokracie je, že počas vymedzeného času víťaz nezmení pravidlá vďaka ktorým zvíťazil a po skončení dopredu dohodnutého vymedzeného času víťaz umožní opäť nanovo určiť pomer.

Mierou vyspelosti je potom už len podiel množstva otázok, ktoré sa riešia novým a novým ustanovením pomeru a množstva autokratických rozhodnutí víťaza.

Aby to aj moje deti pochopili: Čím častejšie dá víťaz hlasovať (a namiesto rozhodnutia len riadi proces rozhodovania), tým vyspelejšia demokracia.

Zdroj:  Tesný pomer v akýchkoľvek voľbách a vyspelosť demokracie | M+M+M+M (4M).

Diktátor, keď sa rozhodne, že má pravdu, tak nejde do rizika opätovného a opätovného presviedčania a diskusie o ďalšej a ďalšej veci, o ďalšom a ďalšom projekte. Diktátor s vami diskutuje o jednej veci a 150 iných realizuje s argumentom, že demokraticky presvedčil väčšinu. Akurát to bolo o niečom úplne inom a nesúvisiacom.

Pozrite sa do dnešných novín. Koľko demokratov a koľko diktátorov ste napočítali?