Predajca O2.cz nepozná štruktúru môjho účtu

Hrám takú hru s telefonickými operátormi. Oni mi chcú silou mocou ponúknuť lepší tarif a ja sa ich pýtam, či videli štruktúru môjho účtu.

Oni povedia, že nie. Ja sa ich pýtam, prečo strácajú čas?

Napriek tomu, sa snažia. Chvíľu ich počúvam a zas sa opýtam či sú v paušálnych minútach hovori do zahraničia a prijaté roamingové hovori.Nikdy nie sú.  Preto už roky-rokúce používam dualSIM o2.sk/o2.cz a k tomu slovenský VoIP na stole v Prahe. Ako u debilov.

Dnes sme postúpili na nový level:

Ja: „Viete, ja veľa telefonujem z a do zahraničia. A tiež prijímam hovori v zahraničí.“
Ona: „Tak to máte aktivovaný drahší roamingový tarif ako by ste mohli mať. Zavolajte si na *30 a tam vám to aktivujú.“
Ja: „Hovorím s O2?“
Ona: nesmelo: „Áno, s O2“
Ja: „Tak prečo mám niekam telefonovať.“
Ona: „Ja to nemôžem aktivovať.“
Ja: „Prečo mi potom voláte.“
Ona: „Chcem vám ponúknuť lepšie telefonovanie ako je váš O2 Individual.“
Ja: „Videli ste štruktúru môjho účtu? Ale to sa zas točíme v kruhu. Tak čo tam máte ďalej.“
Ona: nešťastne: „Už nič.“

Rozdiel medzi „O2 Smart Roaming“ a „Volání bez hranic“ je, že v prvom máte 30 prichádzajúcich minút zadarmo a potom 6,05 Kč, v druhom prípade 3,90 Kč/min za všetky prichádzajúce hovori. Optimalizácia jak hovado, keď sa to pretne v 84 prijatej minúte.

Mimochodom – snažia sa mi ponúknuť lepší tarif pre tú časť hovorov, ktorá má pravidelne mesačnú hodnotu cca 250 Kč v čom je aj paušál 150 minút na pevné linky. Ak by sa im podarilo to s tými zahraničnými hovormi, mohli by sa dostať k ďalším peniazom, ale to nevedia, pretože to sa točí u iného operátora – O2.sk (veď hovorím, ako u debilov). Fakt sú schopný mi ponúknuť lepšie podmienky tarifom 800Kč/180minút?!? Veď hovorím, ako u debilov.

Prečo to podstupujem? Nádej umiera posledná. Na konci nášho rozhovoru je pravidelne mŕtva. Ale čo ak by raz prežila?

A potom, je to poučné pre moju prácu konzultanta. Svojim klientom často hovorím: „Neopakujte rovnaké chyby, ktoré nenávidíte u iných poskytovateľov služieb? Vojdite občas dverami pre zákazníkov. Uvidíte svoju lekáreň z úplne inej perspektívy. Buďte sami sebe zákazníkom a keďže viete čo všetko sa deje na pozadí, poľahky zlepšíte prácu vašich zamestnancov.“

Marek Prokop – priekopník v rozdávaní fotografií

Mali sme s Marekom Prokopom takú malú diskusiu o najnovšom počine Google zobrazovať na svojich stránkach fotografie v plnej veľkosti bez zakúpenia licencie.

Martine Pilníku, slovo „krást“ tuhle diskusi trochu zamlžuje. Technicky vzato Google ty obrázky zobrazuje. Rozdíl pak vidím v tom, že nyní je zobrazuje na *svém* veřejném webu, kdežto podle mého návrhu by je zobrazoval v uživatelově *privátní* webové aplikaci. Ale chápu, že lidé zatím webové aplikace od veřejného webu moc nerozlišují, takže si to můžete představit třeba jako kdyby tuto funkci zabudoval do Chromu. To je již jednoznačně privátní uživatelská aplikace, takže by to bylo zcela OK, právně i eticky. Analogií se pak nicméně dostanete i zpět k mému původnímu návrhu.

Zdroj:  (1) Hezká ukázka toho,…. (Facebook)

Potom, z odstupom v čase, nasledovalo ešte jedno vyjadrenie:

Ha ha, už se vztekají i čeští vydavatelé, kteří sami kradou autorská díla o sto šest. Na začátku jsem byl trochu nerozhodný, ale teď začínám Googlu v tomto sporu fandit.

Zdroj:  (1) Ha ha, už se…. (Facebook)

A tak, po vzore dávnejšie vykonaného rukolapného príkladu, chcem upozorniť, že fotografie Mareka Prokopa pod licenciou All Rights Reserved na fotoúložisku Flickr.com sú, zdá sa podľa vyjadrení autora, plne k dispozícii pre vaše komerčné použitie na vašich webových stránkach.

Pre tieto naplnenia rečí autorskoprávnych srandistov mám tak trochu už tradičné pochopenie. Onehdá srandoval Zandl, keď dal dohromady Blábol o autorských právach

Čo mi pripomína, že jeho najnovšiu knihu by bolo načím vystaviť v plnom znení. Napíšte si svojho Zandla asi stále platí. Možno by sa mohol niekto pozrieť na jeho dokumentáciu k meraču elektriny, či čo to teraz vlastne tvorí.

Možno by si aj Marek Prokop prial, keby jeho dokumenty zahrnujúce kompletnú korešpondenciu s klientmi, vrátane zmlúv a pokynov k optimalizácii ich marketingu boli vo full verzii dostupné z mojej URL. Samozrejme vo walled garden a za poplatok pre mňa. To by bolo presne podľa jeho predstáv.

Veď by išlo o vašu webovú aplikáciu a:  „To je již jednoznačně privátní uživatelská aplikace, takže by to bylo zcela OK, právně i eticky.“, ako som bol býval spomenul. Alebo som to nebol ja, ale bolo to nejaký pobuda s iniciálami MP?

Pod čiarou: Kúzlo nechceného – ak by ste ma dnes videli, súperím s Marekom Prokopom nie len v zhode iniciálok, ale aj veľkosťou brady. No dobre, tak moja je sivá a krajšia. No dobre, tak len sivá 😉

Štátna sociálna sieť: Na dôchodok postupne

Uvažujem, ako sa šikovne vysporiadať s príchodom do dôchodkového veku. Ak máte 40 ako ja, je najvyšší čas si to naplánovať.

No a ja som si to naplánoval takto: Postupne s každým rokom dožitia si navyšovať prijímanú rentu. Tak ako bude klesať moja produktivita práce, tak bude rásť podiel môjho príjmu z pasívnych zdrojov. Pretože pokles príjmov z aktívnych zdrojov je nevyhnutný. Fyziológia nepustí.

A prečo by to takto nemohlo fungovať aj globálne?

Máme tu v spoločnosti jeden zásadný problém. Nudiaci sa vitálni dôchodcovia, ktorým produktívni tridsiatnici závidia, že si len tak poberajú rentu. Nehovorte, že to tak nie je! Pod  naškrobenou háškovanou dečkou lásky k blížnemu vám vykúka vaša xenofóbia ako hovado. Navyše sa všetci trasiete od radosti, ako si budete šunky váľať za peniaze od niekoho iného. Nehovorte mi, že sa nedržíte komunistického „zaslúženého odpočinku“ a súčasne ako najväčší z pokrytcov nenadávate na vysoké dane a odvody, ktoré dostávajú tí iní na „zaslúžilom odpočinku“.

A druhým problémom je produktivita práce. Bez jej udržania na úrovni konkurencie sa v trhovom hospodárstve nedá podnikať. Ja viem, tie neviditeľné ruky trhu už pod záľahou socialistických regulácii ani nevidno, ale verte mi, trh a chápadlá konkurencia si vás nakoniec nájdu.

Ako kapitalista sa často sám seba pýtam: Predstav si (tykám si, veď nie som kráľ), čo by ťa motivovalo dlhodobo zamestnávať človeka, ktorému sa z vekom zhoršuje výkonnosť? Ako docieliť, aby sa jeho konkurencieschopnosť na trhu práce udržala na porovnateľnej úrovni, akú má tridsiatnik s 5-7 rokmi praxe?  Zásadne, ako kapitalistovi, by mi vadilo, ak by šesťdesiatnik pracoval dlhšie na rovnakej úlohe. To by ma konkurencia zamestnávajúca tridsiatnikov prevalcovala skôr, ako prejde vitamín C obličkami. Aby som to eliminoval (nie ten vitamín C, ale tú klesajúcu produktivitu práce), pokojne by som zamestnal na tú prácu dvoch takých šesťdesiatnikov. Ale zaplatil by som im len jeden plat. A ten druhý by dorovnal štát formou renty. 

Keď vám je 65 šiklo by sa vám pracovať už len 4-6 hodín. Takže na rovnaký výsledok by to chcelo už troch. Stále by som ich platil jedným platom tridsiatnika a zvyšok by im dorovnala plynule rastúca renta. Im by sa to oplatili, mne by sa to oplatilo. A spoločnosti ako celku niekoľkonásobne.

Pointa: Žiaden skokovo priznaný dôchodok. Pekne pomaly rastúca renta zo sociálneho systému štátu v nepriamej úmere k poklesu produktivity práce, aby sa podnikateľom oplatilo zamestnávať aj starých ľudí s nižšou produktivitou práce. A pokojne by som začal už od 50. roku života.

Technicky: Zamestnávateľ vyplatí mzdu podľa svojich možností, urobí zúčtovanie pre Sociálnu poisťovňu a tá nasledujúci mesiac každému oprávnenému pošle peniaze. Pošle nie percento z vyplatenej mzdy, ale percento (podľa veku stále rastúce) z fiktívneho dôchodku v národnom hospodárstve.

Keďže sú tie príspevky všeobecne známe, nemá zamestnávateľ výčitky, že postupne znižuje vyplácanú mzdu. Je si istý, že celkovú sumu na život zamestnancovi neznižuje. Ak zamestnávateľ vyplatí prémie, zamestnanec sa nehnevá, svoje od štátu dostane.

Dokonca je tu možnosť zo strany štátu podporiť motiváciu zamestnávať starších. Stačí nastaviť správne strmosť rastu percenta renty s pribúdajúcim vekom. Potom  produktivita neklesá tak strmo, ako mu klesajú výdavky. Ani zamestnanec nemá problém s tým, že sa mu znižuje mzda. Celkové peniaze, ktoré dostane sú stále rovnaké.

Ruka v ruke s tým musí ísť nastavenie ostatných parametrov ceny práce tak, aby v celkovom súčte bolo úplne jedno, či danú cenu práce dostane jeden alebo traja zamestnanci.

Čím sme bohatší štát, tým je tento stredný dôchodok v národnom hospodárstve lepší. Ak by sme chceli byť jemnejší, mohlo by byť viac čísiel, pre každé odvetvie jedno. Samozrejme sa bavíme o podpore z prvého piliera. Pretože prvý pilier je len a len solidárny. Druhý je o tom, že niekto zarábal lepšie a tak má lepší dôchodok, teda zásluhový. O spôsobe čerpania z druhého piliera by mal právo sporiteľ rozhodnúť ako sa mu zapáči. Ale chápať takto rozdielnu úlohu pilierov dôchodku vyžaduje po tom, čo socialistická vláda stvára so sociálnym systémom, poriadnu invenciu.

Keď hovorím kontinuálne rastúca renta, myslím skutočne kontinuálne. Pretože s rastúcim vekom dožitia sa zvyšujú náklady na rôzne kompenzačné pomôcky a lieky proti smrti. Je vecou cti každej spoločnosti, aby mal každý jeden jej člen možnosť si tieto sociálne služby objednať. Aby bola zachovaná osobná dôstojnosť. Lebo nič tak neposiluje osobnosť, ako možnosť o sebe slobodne rozhodovať. Nech si intlektuáli hovoria čo chcú, peniaze sú (nie jediným)  prostriedkom k slobode.

Medzi nami, vraj Čínsky štát podporuje niektoré firmy dotáciami, aby boli konkurencieschopnejšie voči Západu. Medzi nami, dnes tu máme štátne podpory kde-akým firmám za to, že zachovajú pracovné miesta.

To o čom hovorím, nie je nič iné, ako podobná podpora pre zamestnávanie starších. Podobná, to je súčasť pointy. Podobná, nie taká ako dnes. Ide o to, že peniaze dostane priamo ten, čo ich má dostať.

Áno, priatelia, to čo tu navrhujem je nie nepodobné konceptu odvodového bonusu SaS.  Aj v tom prípade sa hovorí o postupnom, nie skokovom, uberaní podpory sociálne potrebných. Keď sa čo i len trochu sami posnažia o seba postarať a zlepšiť svoju situáciu vlastnými silami, nepoškodia sami seba. Na rozdiel od debilne nastaveného systému odvodov z dohôd a dividend od dnešnej socialistickej vlády.

Áno, priatelia, to čo navrhujem sa komplikovanejšie uplatňuje, chápe a akceptuje u nás intelektuálov, ktorí veríme, že dokážeme v teple kancelárie či z domu pracovať aj s chatrnou telesnou schránkou. Pre nás hrá významnú úlohu práve ten druhý pilier a vlastný aktívny prístup. Naopak, oveľa jednoduchšie sa to uplatňuje u klasických manuálnych či technicko-hospodárskych rutinných zamestnaní.

Ľavicový prostredníček

Ľavicový prostredníček

A o to priatelia ide! Že sa má štát primárne starať o záchrannú sociálnu sieť pre nich. Veď jak chcete vládnout lidem, kterým nerozumíte a o kterých nic nevíte? Ak chceme ako pravičiari presadiť svoju pravdu, musíme toho zakopaného psa neúspechu prebrať k životu:

Pravica nedokáže presvedčiť človeka s volebným právom, že keď sa mu nezadarí, že ho pravicový štát ochráni. Že mu niekto chápavý podá pomocnú ruku a nenechá ho umrieť v sračkách len preto, že si nenašetril sám. Stručne: Že solidarita je istotou.

Kým to pravica nedokáže, bude na nás ten graf vystrkovať socialistický prostredníček.

Zdroj:  Zakopaný pes neúspešnej pravice | M+M+M+M (4M).

Každá veľká firma bude súčtom malých, rozhodol Štát s.r.o.

Na každú reguláciu sa v slobodnej spoločnosti vždy promptne nájde riešenie. V tomto prípade je to založenie holdingu.

Takzvané kolektívne zmluvy vyššieho stupňa presadil už prvý Ficov kabinet, nestihol ich však zaviesť do praxe. Dosiaľ ich mohli uzatvárať len podniky združené v zamestnávateľských zväzoch. Ak však nový vládny návrh podporí aj parlament, o necelý polrok by mali pravidlá platiť pre všetky firmy v sektore s viac ako 20 zamestnancami bez ohľadu na to, či v zamestnávateľskom zväze sú, alebo nie. Podmienkou už nebude ani súhlas zamestnávateľa.

Veľká či malá firma, výhody zamestnancov budú rovnaké – Správy – Domáce – Pravda.sk

 

Ako to tam je? Aká je v tejto regulácii výnimka? Aha, 20 zamestnancov ako hranica. Takže firmu s 5-6 oddeleniami rozdelíme do „holdingu“ 5-6 firiem, každá po 19 zamestnancov..

Dokonca tu je aj výrok Protimonopolného úradu, že takto zorganizované zoskupenie nekoná v zhode.

Druhá možnosť ako udržať produktivitu práce je 5-6 zamestnancov vyhodiť a prácu pridať tým čo ostali a majú teraz vyjednané vyššie platy.

Kua-kua, to musíte byť riadny idiot, keď po zavedená niekoľkých takýchto opatrení poviete, že za rast nezamestnanosti môže kríza, nie vy.

Absurdná a nezmyselné? Áno, ukážem vám prečo to dospelo až sem. Z pohľadu štátu ako inštitúcie sa týmto nápadom totiž privatizuje povinnosť štátu vytvárať a udržiavať záchrannú sociálnu sieť.

Neviem ako vy, ale ja od štátu práve toto očakávam. Že sa spoločne poskladáme na to, aby keď niekto urobí životnú chybu, keď niekto nedostal od Boha toľko talentu ako vy alebo ja, aby sa stále mohol cítiť ako ľudská bytosť. Aby sa stále mohol cítiť ako rovný príslušník našej spoločnosti. Aby sa z neho nestal občan druhej kategórie.

Tento štát takto nefunguje! Preto jeho existencia v tejto podobe nedáva žiaden zmysel.

Aha, ja som vám to už bol býval bol hovoril, že „inštitúcia štát“ v slovenskom podaní  nedáva zmysel. Ak sa na na tento útvar pozriete ako na firmu Štát s.r.o., tak už to zmysel dáva. Ale je predsa nezmysel, aby bola „inštitúcia štát“ firmou Štát s.r.o.

Politici hospodáriaci vo firme Štát s.r.o. zdá sa usúdili, že organizovanie záchrannej siete a tvorba podmienok pre rast životnej úrovne je nad ich sily. Tak sa týchto úloh postupne zbavujú a prenášajú ich na bedrá firiem tvoriacich zisky zo svojho podnikania.

Prečo by mali ale potom títo podnikatelia prispievať firme Štát s.r.o. na niečo čo nerobí?!?

Svoje obligátne upozornenie pre tvorcov regulácii som už musel rozšíriť o slová „v slobodnej spoločnosti“.  Po tom, ako sa socialistickí vodcovia Vlády a Parlamentu minulý týždeň prihlásili k najlepším tradíciám mečiarizmu začína byť  v ohrození už bazálna sloboda.

Neviem ako vy, ja som v procese a to nemám 20 zamestnancov.

Příštího dne se desátý pán u oběda neobjevil. Nijak jim to nevadilo, prostě si sedli a jedli bez něho. Když ale došlo k placení, zjistili zajímavou věc: Všichni dohromady neměli ani na polovinu sumy, kterou zrovna projedli. A pokud mezitím neumřeli hlady, tak se tomu diví dodnes.

Pokud dojde k daňové úlevě, mají z toho nejvíc ti nejbohatší. Pokud by ale museli platit příliš, může se stát, že se příští den u našeho stolu neobjeví. Ve Švýcarsku, v Karibiku a i jinde na světě je spousta pěkných restaurací.

Zdroj:  Konatelia začnú zvažovať, kde sú hranice ich solidarity | M+M+M+M (4M).

Pod čiarou: Pôvodne som ani nechcel niečo o tom písať. Je to také debilina, že by sa mohlo uplatniť Murphyho pravidlo o diskusii s hlupákom.

Ďalší príklad nebezpečia podnikania firmy Štát s.r.o

My zdravotnícky pracovníci milujeme prevenciu. Jednak nemusíme nasadzovať krk zodpovednosti a po druhé, poľahky presvedčíme spoločnosť, že ju to vyjde lacnejšie. Prevenciou pred pokušením politika odsypať si z našich daní do svojho vrecka je nedať mu k dispozícii toľko daní a zakázať mu podnikať vo firme Štát s.r.o.

Dědictví bývalého ministra práce a sociálních věcí Jaromíra Drábka (TOP 09) a jeho prvního náměstka Vladimíra Šišky, který skončil ve vazbě, stíhá rána za ranou. Nyní projekt sKaret napadla firma, která dokazuje, že na velmi podobný systém drží už řadu let řádně přihlášený patent.

Zdroj:  Na sKartu máme patent my, tvrdí firma a žaluje ministerstvo – iDNES.cz.

Keby boli bývali boli vytvorili pravidlá, formáty výmeny dát a legislatívny rámec a podmienky pre udelenie licencie na dobu určitú, bola by bývala bola tá firma to bola bývala bola zrealizovala a nemala by teraz ani najmenšej potreby útočiť na Štát s.r.o.

A možno by sa bola bývala bola našla iná konkurenčná firma, a nie náhodou by sa našla vo Švédsku (Š-védsko ako Š-karta (Pozrite si film Pelíšy)) a celková cena prevádzky by bola nižšia.

Č.b.t.d. dôkazom sporom. Ako vždy, keď vládnu komunisti.

Mečiarizmus 2.0 v plnej paľbe

Stále pochybujete? Dosaďte si namiesto vtedajšej Lexovej SIS dnešnú Generálnu prokuratúru. „Čo som našiel na stole“ už máme a, Pán Boh uchovaj, už nám chýba do mozaiky len samoúnos.

Jednu z výpovedí, ktoré sa teraz objavili na internete, mal už dávnejšie k dispozícii aj Trnka. Citoval z nej vo svojej sťažnosti na Ústavný súd. Ako je to možné, keď prípad nedozoruje?

„Išlo o súkromné podanie Dobroslava Trnku, Generálna prokuratúra sa k tomu vyjadrovať nebude,“ povedala hovorkyňa Vladimíra Gedrová.

Prípad pochybnej voľby rieši trestný odbor, ktorému šéfuje Trnka. Prokuratúra sa však o nezávislosť vyšetrovania nebojí.

Obavy nemá ani Fico, ktorý už v januári používal vyšetrovanie ako argument proti Čentéšovmu vymenovaniu. „Nevidím žiadny dôvod, aby som spochybňoval vnútorné procedúry prokuratúry,“ povedal Fico.

Zdroj:  SME.sk | Prokuratúra nevie, kto vynáša. Trnka sa dostal k spisu, ktorý mu nepatril.

Niekto je ale neuveriteľne zainteresovaný na tom, aby dobre bolo.

Propaganda do úrovne „4 ľudová“

Súvislosti: Zaujímavé bude z pohľadu teórie propagandy vyhodnotiť s odstupom postoj občanov k dvom tak radikálne vzdialeným udalostiam. Jedna udalosť sa občanov dotýka bytostne – rast nezamestnanosti a jej preukázaný súvis so socialistickou tvorivosťou vlády.

Druhá udalosť je práve horeuvedené propagandistické miešanie udalostí okolo volieb Generálneho prokurátora. Čo je udalosť z pohľadu každodenných osobných problémov občana skutočne teoretická.

Nebuďte za debilkov, používajte aspoň skrytú kópiu

Oslovil ma okresný úrad práce, ako sa na amatérskych spamerov patrí. Všetka česť, dobré tradície štátnej správy treba zachovávať. Tak si spravíme rýchlu analýzu. A aj sa poučíme čosi o doménovom koši e-mailových adries.

Oboslali nás (mikro, malé, stredné, veľké podniky) tak, že v kolónke „Komu“ je 108 e-mailových adries, poväčšine generických (info@example.com, firma@example.com).  Zaujímavé je, že až 47 zo 108 e-mailových adries patrí freemailom alebo poskytovateľom pripojenia. (Gmail len 5x). To rozhodne nehovorí o vysokej profesionalite marketingu uvedených firiem.

Keď už tento týždeň mám na blogu v znamení Trpte debilkovia moji, keďže ma nepočúvate, budem aj dnes pokračovať. Nebuďte za debilkov a objavte čaro skrytej kópie.

Samozrejme, skrytá kópia je len bazálne riešenie, ak rozosielate pár hromadných e-mailov raz za čas. Existujú nástroje (aj zadarmo), ktoré pri manažmente hromadných správ pomôžu podstatne komplexnejšie. Ale aspoň tú skrytú kópiu by ste mali ovládať. Je to základná e-mailová vedomosť.

Škoda, že som v dávnejších časoch nepoužíval pri poskytovaní e-mailovej adresy fintu doménového koša. Mohol som teraz vedieť, odkiaľ nabrali moju adresu. V prípade obligátnej info@example.com nezistím nič.

Ups, doménový kôš? Čo to je? Sledujte ma, vysvetlím.

Podmienkou je mať v nastaveniach e-mailov pre doménu zapnutý takzvaný doménový koš. To znamená, že nech je pred zavináčom čokoľvek, vždy do spadne do nejakej konkrétnej e-mailovej schránky. Správca takejto schránky musí byť poučená osoba, aby vedela odlíšiť spam od štandardných správ.

Takže nastavenia máme a ako to teda funguje? Nuž tak, že keď poskytnete niekomu málo dôveryhodnému e-mailovú adresu, tak mu nenadiktujete (nevložíte do formulára na webe) svoju osobnú, ale e-mail v tvare vaše_meno-jeho_meno@example.com. Potom, keď vám začne odniekiaľ chodiť tony spamu, je jednoduché zistiť, kto je ten debilko.

A o čom, že to vlastne ten e-mail od úradu práce bol? Hovoria niečo, že či by som sa eventuálne nezúčastnil pracovného stretnutia. Že nám (mikro, malý, stredný, veľký podnik) predstavia možnosti získania podpory pri vytvorení pracovného miesta pre 29. ročných a mladších.

Pod čiarou: To „example.com“ je štandardom pri používaní domény v príkladoch. Osvojte si to, budete pôsobiť zas o ďalší krôčik profesionálnejšie.

Myšlienka, nie človek, to je to o čo mi ide

Včera som vám naložil. Ako by povedal môj šikovnejší brat,  „plný kýblik“.  Máte pocit, že sebstredne hovorím, že tak vám treba, keď ma nepočúvate?

Už roky-rokúce sa snažím presadzovať nejaké myšlienky. Všimol som si, že ľudia majú tendenciu vyhlásiť moje nápady za svoje najobľúbenejšie myšlienky.  Pred cca siedmimi až ôsmimi rokmi som si začal hovoriť, že to z dlhodobého pohľadu nie je ktovie čo. Bola tu možnosť pristúpiť k životu radikálne v duchu hesla: Smith&Watson prebije 4 esá.

Zavrhol som to, ako trochu krvavý a rizikový prístup.

Rozhodol som sa stať profesionálnym lekárenským konzultantom.

Viete,  keď ste konzultant, tak vám za to privlastňovanie si vašich myšlienok tí privlastňovači platia. Je to obojstranne výhodný obchod.

Z dlhodobého hľadiska je oveľa výhodnejšie, keď sa presadí myšlienky, ako to, že by sa presadil konkrétny človek.

Myšlienka je oveľa dôležitejšia, ako konkrétny človek. Milujem farmáciu a moje ambície zlepšiť lekárenstvo (podľa mojej predstavy o tom, čo je lepšie lekárenstvo) sa darí tím, čo si privlastnili moje konzultačné myšlienky plniť. Klásť dôraz na silu myšlienky, nie na silu jednotlivca, to naozaj funguje.

A takto je to aj s mojimi politickými myšlienkami, ktoré sa tu povaľujú na tom to blogu. Ja nepotrebujem, aby som ja bol ten, kto bude oslavovaný za ich prinesenie. Mne bohate stačí, že sa stanú. Preto som sa už niekoľkokrát na konci textu pýtal: A to si mám aj tú politiku robiť sám?

Určite sa nájde niekoľko desiatok charizmatickejších rétorov ako som ja. Osobností, ktoré dokážu strhnúť dav. Dokážu vyhrať volebnú kampaň.  Ja si týchto ľudí vážim. Oni museli dokázať presvedčiť na ceste k aktuálnej populatite desiatky lobistov, desiatky vnútrostraníckych oponentov. Majú tú prepotrebnú štipku presne toho druhu talentu, vďaka ktorému za nimi ide 15-20% účastníkov volieb. Nech už sú to voľby na akejkoľvek úrovni.

A teraz sa poobzerajte po pravici, ako je to s presadzovaním myšlienok a ako je to s presadzovaním jednotlivcov. Ja by som zaplakal. Lídrov nikoho ako maku a o poriadnu myšlienku človek ani nezakopne.

Trochu to tu odľahčím  a dám príbeh obyčajného Lopatku.

Keď Richard Sulík po voľbách rozoslal e-mail, aby sa prihlásil, kto má záujem o posty pre nominantov SaS, plne som ho chápal. Mal skupinu ľudí, o ktorej vedel, že má nejaký SaS-príbuzný pohľad na riadenie štátu a neriešil, či to bude tá alebo oná osoba.

Najväčším úspechom v riadení štátu bol Lopatka: Pre mňa bola práca v poisťovni službou vlasti. V živote by sa tam nedostal, keby nemal niekoho:

  1. Charizmatického, kto  vyhrá voľby.
  2. Chce dosiahnuť naplnenie myšlienky, nie osobnej potreby.

Výsledkom bolo, že skrze myšlienku si SaS naplnila aj svoje osobné potreby. Osobným záujmom totiž bolo presadiť myšlienku efektívneho fungovania inštitúcie.

Koniec príbehu, naspäť do reality.

Milí debilkovia – lídri nikoho! Nehovorte že som vám nehovoril, že máte presadzovať myšlienky nie seba. Takých vás máme plné zuby. Pre takých máme označenie bafuňársky politk. Ale skutkami priatelia, to je to čo sa počíta. Kvôli rozprávačom veľkých myšlienok, ktorí presadzujú len a len seba sa nám k voľbám nebude chcieť.

Medzi nami, poďte bližšie, čosi vám šepkám. Oni, tí lídri nikoho, keď dajú na moju radu a spíšu si tie myšlienky, tak zistia, že sú si akýsi blízky. Dokonca oveľa bližší, ako sa im snažia našepkať ich financovatelia. A aj my, voliči na pravej strane zrazu budeme vidieť, že má zmysel ísť voliť. Budeme mať väčšiu istotu, že ak hodíme do urny tú svoju pravú stranu, tak aj po škandále konkrétneho človeka sa nebudeme musieť za svoju voľbu myšlienok hanbiť.

Tak ako sa ani ja, napriek akejkoľvek Sasanke, nehanbím, že som do urny hádzal myšlienky SaS. Stále sú tu, nech si to zelení mužíčkovia medzi sebou rozdajú akokoľvek, tie myšlienky stále budú pokračovať.  Keď bude nový líder SaS inkontinentný, myšlienku hádam nájde na ulici ležať niekto rozumnejší.

Alebo si mám tie moje myšlienky ísť presadzovať sám?

Zbytočných 1236 slov o tom, že je Google zlodej obrázkov

Ako by sme to zaonačili? Aby sme aj teda eventuálne povedali, že to môžbyť pravdepodobne, poprípade asi je čistá zlodejina, ale pritom sme si to s Googleom nerozhádzali?

Lednová změna může z pohledu uživatelů vypadat docela sympaticky – pokud dnes ve výsledcích vyhledávání obrázků na Googlu kliknete na fotku, zobrazí se vám na černém pozadí její větší náhled. Líp to vypadá a větší fotky se samozřejmě lépe prohlížejí. Vlastně o tolik lépe, že už ani není důvod chodit na web, ze kterého obrázek pochází. A v tom je – z hlediska provozovatelů webů – zásadní problém: Google jejich obrázky bez svolení využívá ve své službě, aniž by za ně nabízel nějakou protihodnotu (tedy návštěvnost).

Zdroj:  Krade Google fotky? Změny ve vyhledávání pobouřily majitele webů – Lupa.cz.

Ak je niekto zlodej, tak ho tak treba označiť. A stačia na to 4 slová.

Použitím 1236 slov sa naopak stávame nimi. Tými, ktorých v češtine tak pekne vyjadruje slovo přizdisráč, čiže sraľo. 

Trpte debilkovia moji, alebo moje myšlienky šírte ďalej

Priatelia, ignorujete môj blog? Máte pocit, že moje politické blogovanie je len také panské huncúctvo?

Tak vám treba, trpte! Ja som vás varoval.

Nejde pritom o novinku, zákonná úprava o absolvovaní TK a EK platí od roku 2005. Po nedávnom prepojení databáz však úradníci rýchlo zistia, ktorí majitelia áut si povinnosť nesplnili.

„Lehoty TK aj EK sa odvíjajú od dátumu prvej evidencie vozidiel. Teda, napríklad, ak niekto zaevidoval nové auto kategórie M1, s benzínovým motorom s riadeným katalyzátorom 31. 12. 2008 potom lehota na vykonanie TK a EK bola najneskôr 31. 12. 2012 do polnoci. Vtedy uplynuli štyri roky od dátumu prvej evidencie,“ vraví Ladislav Čéplő z Obvodného úradu (OÚ) dopravy v Košiciach.

V extrémnom prípade, ak by niekto absolvoval TK a EK až 1. 1. 2013, hoci aj minútu po polnoci, môže dostať pokutu za nedodržanie lehoty na vykonanie TK aj EK!

„Až takto prísne nepostupujeme, snažíme sa riešiť prípady postupne a spravidla začíname prípadmi, keď majitelia nemajú vykonané kontroly už dlhý čas,“ vysvetľuje pracovník OÚ.

Zdroj:  Úrad posiela pokuty za neplatnú STK, aj keď nejazdíte | Spravodajstvo | kosice.korzar.sme.sk.

Tak znovu priatelia: Na mýtnej bráne je kamera, rozpozná ŠPZ auta, z databázy vytiahne adresu majiteľa, pripojená tlačiareň vytlačí pokutový blok, baliaci stroj zabalí do obálky a poštár každé ráno  prevezme na rozoslanie dávku pokút pre ľudí. V kombinácii s fikciou doručenia a pri odoslaní elektronickej verzie do oficiálnej elektronickej poštovej schránky občana (v ČR už existuje ako Datová schránka) nastáva práve prvá doba robotov.

Ja nehovorím, že porušovanie zákonov je správna vec. Ja len hovorím, v akej spoločnosti chcem žiť. Napríklad takej, kde pre nás priemerne poctivých priemerne zodpovedných je život priemerne príjemný. Automatické pokutovanie automatickými sadzbami za automaticky odhalené porušenia pravidiel rozhodne nepatrí medzi príjemný spôsob života.

Ale ono je to vlastne inak. Asi si ani nič iné nezaslúžime. Ups!

Všetky tieto zákony s automatickými sankciami predpokladajú, že sme hovadá a svine a že je nás takých veľmi veľa. Až tak veľa, že  už nestačí, aby občas živý policajt zamával pelendrekom. Až tak veľa, že potrebujeme elektronický dozor. Všade, na každom kroku.  To veľké množstvo v tomto odstavci, to je dôležité.

Pretože je nás hovád a svíň strašne veľa, už neplatí, že štát musí dokázať, že sme porušili zákon. Podľa  konceptu objektívnej zodpovednosti sa musíme do 15 dní vyviniť my sami.  Stačí, aby jedna z nás, mnohých svíň, prípadne jedno z nás hovád vyprovokoval akciu, ktorá skončí odoslaním obálky s pokutou.

Zákonom o objektívnej zodpovednosti sme sa priznali, že my ako spoločnosť sme len samé hovadá a svine. Že nie sme schopní sa sami správať k sebe slušne a potrebujeme aby na nás dohliadali stroje. Stroje, ktoré máme v rukách my hovadá a svine.

Sme v riti. Z tohto kruhu nie je východisko, milí moji spoluobčania. Hovoril som vám to v článku o dedinských radaroch.

Viete prečo nie je východisko? Lebo ma nepočúvate. Môžem sa aj ublogovať, to čo píšem, to je len také panské huncúctvo, že?

Stále vám to nedošlo, debilkovia moji?

Tak znovu, vezmem si kus iného môjho textu.

My nesmieme byť zavčasu sprostí, lenivý a ľahostajní

Súdnictvo je tretím pilierom demokracie. Je nezávislé a ním formulovaná pravda je v súlade s duchom národa a literou zákona. Sudcovia sú intelektuálnou elitou z nás a  vyvolili sme si ich spomedzi nás na základe využitia tých najprísnejších mechanizmov. Zverili sme im právo vynášať súdy nad našimi životmi a dobrovoľne sme sa rozhodli bezpodmienečne sa podrobovať nimi vyslovenej pravde.

A potom prídu pochybnosti o rozsudkoch. Kým sa nás to netýkalo, tak to ľahostajne necháme plynúť. A dnes sme veľmi prekvapení, že nás naša lenivosť a ľahostajnosť dobehla.

Nechávame bez povšimnutia, že sudcov vyberajú beškrupulózni. Že sú pravidlá výberu sudcov  podliezané. Že je kvalita právnických plzeňsko-šamorínskych fakúlt biedna. Že sa k titulom, profesorov – garantov vzdelávania – dostávajú ľudia nespĺňajúci kritériá ani len na odborného asistenta vysokej školy zo stredu celosvetového rebríčka.

Ale vy nie, vy to len tak vezmete jedným uchom dnu a druhým von. Veď čože…

Jedno z prvých rozhodnutí Tomáša Boreca po nástupe do funkcie ministra spravodlivosti sa dotklo výberových komisií. Sudcovia z nich vytlačili profesorov práva aj ľudí s iným vzdelaním.

Preto sa v januári pri výbere sudcu na Okresný súd Košice II stalo, že v komisii boli dvaja krajskí sudcovia z Košíc. Dvojici šéfoval predseda krajského súdu Imrich Volkai a konkurz vyhrala jeho dcéra Lucia Baňacká.

Borec potom zmenil aj pravidlá výberu. Väčšiu váhu dostala ústna časť, ktorú subjektívne hodnotia členovia komisie.

„Z hľadiska výkonu funkcie sudcu je mimoriadne dôležité… aby bol schopný pohotovo a presvedčivo argumentovať aj v reálnom čase na pojednávaniach a aby vedel pojednávania dôstojne viesť,“ obhajuje zmenu Pavol Kubík z tlačového oddelenia ministerstva. Uchádzač musí predtým získať aspoň minimálne počty v písomných častiach.

Nedávno zas minister rozhodol, že preklady už nebudú robiť uchádzači len z angličtiny, nemčiny či francúzštiny, ale aj z ruštiny. Pomôže to najmä starším sudcom.

Zdroj:  SME.sk | Bola blízko firme z Gorily. Teraz ide z ministerstva za sudkyňu.

Aké čože? Ktoré čože? Kto s kým čože?

To som takto včera pozeral správy na ČT a tam:  Bude súkromná oslava Zemana s… a sudcami.

ČSSD chce po odsúdení poslancovi vziať automaticky mandát.

Priatelia, v súvislostiach aj ten najlepší zámer skončí  ako pekná komunistická pí****na. Riešenie kriminálneho činu  poslanca nemá riešenie, pretože je to celé otázka princípov demokracie. Len gaureri si volia ako svojich zástupcov gaunerov. Alebo omylom.

Viete priatelia, aktuálne funkčné obdobie slovenského parlamentu je jeden veľký kolosálny mega dôkaz sporom. Dôkaz, že keď si zvolíte to čo sa teraz na hradnom vrchu potuluje, keď nedáte na moje dobre mienené rady, nebude sa vám páčiť, že vás oslovujem debilkovia moji. 

Takže, aby aj moje deti pochopili:

Keď sa vychádza z bludných premís, výsledkom môže byť jedine totálna p***vina. Takže nekričím na vás preto, že ste idiot. Len nemám tú trpezlivosť čakať, kým na to prídete sám.

Že vám politik spôsobí životné istoty, to bola vaša premisa, že?

Že vám obyčajný ľudia urobia zo vzdialenej politiky niečo pre obyčajných ľudí, to bola vaša premisa, že?

Ale aj to som vám už hovoril.  Ale myslieť, čo myslieť, počúvať, to je pre vás priveľký luxus. Vy by ste sa životom najradšej pregrgali.