Britskí akcionári milujú svojich bankových manažérov

Ako katolíkovi sa mi ťažko vyslovuje židovské chucpe, ale keď my asi  nemáme svoje pomenovanie pre tento stav:

Průměrná roční mzda v celé RBS, kterou z 82 procent vlastní daňoví poplatníci Spojeného království, činila 34 000 liber (zhruba jeden milión korun).

Zdroj:  Banky vyložily karty, v Barclays bralo 428 lidí více jak milión liber ročně – Novinky.cz.

Ďakujem, ďakujem, od čias ČSTV – majoritného vlastníka skrachovanej českej Sazky som zvyknutý.

Dajte si to prosím do súvislosti s nedávnym zásahom švajčiarskeho ľudu. A ak do súvislostí zapojíte aj verejné protesty obyvateľstva, toho obyvateľstva, ktoré  je súčasne aj akcionárom, proti veľkým platom ich manažérov… No chucpe.

Debilkovia moji, ešte ma skúste presviedčať o tom, ako je firma Štát s.r.o. dobrým správcom majetku.

PRP: Korene komunistického bulšitizmu vanúceho z EU

Všetky rozhodnutia a Smernice Európskej únie majú v moci ovplyvniť, modifikovať, stvoriť  či zamietnuť volení zástupcovia jednotlivých krajín. Ak by aj na nižších postoch niečo uniklo, vždy je tu Rada Európskej únie – čo nie je nič iné, ako:

Rada EÚ – známa aj ako Rada, je inštitúciou, kde sa stretávajú ministri členských štátov, aby prijímali právne predpisy a koordinovali politiky.

Čo robí Rada?

  1. Prijíma právne predpisy EÚ.
  2. Zabezpečuje všeobecnú koordináciu hospodárskych politík členských štátov EÚ.
  3. Uzatvára dohody medzi EÚ a inými štátmi.
  4. Schvaľuje rozpočet EÚ.
  5. Zodpovedá za zahraničnú a bezpečnostnú politiku EÚ.
  6. Koordinuje spoluprácu medzi justičnými a policajnými orgánmi členských štátov.

Zdroj:  EUROPA – Rada Európskej únie.

Náš parlament si za šéfa Výboru pre európske záležitosti zvolil človeka, ktorý je hlavným ideológom socialistov. Človeka, pre ktorého je Hogo Chávez vzorom skutočného ľavičiara.

Ak hlavnému ideológovi Smeru Ľubošovi Blahovi imponoval Hugo Chávez natoľko, že ho pokladal za skutočného ľavičiara, mal by svoje obdivné marxistické úchylky realizovať mimo funkcie predsedu Výboru NR SR pre európske záležitosti, uviedol poslanec a tímlíder pre Zahraničnú politiku

Zdroj:  Sloboda a Solidarita | Prípad Blaha: Sme pobúrení.

Jednak je to človek, ktorý šéfuje Výboru, ktorý by mal hrať významnú úlohu pri napĺňaní kontrolnej funkcie Parlamentu voči Vláde v otázkach EU.

Ale hlavne, je to hlavný ideológ pre všetkých tých ministrov a predsedu vlády, ktorí zasadajú v Rade EU, v ktorej prijímajú právne predpisy EU. A tie sú vzorom pre implementáciu v našich národných pravidlách.

Ešte sa čudujete, že z EU prichádzajú komunistické bulšity?

Môžete Európskej únii prisudzovať akékoľvek nedemokratické a diktátorské maniere úplne pokojne. Za Slovensko ju reprezentujú ľudia, ktorých ideológia má veľký problém s princípmi demokracie.

Každému voličovi socialistov pripomeňte, keď bude nadávať na hnusnú EU, že on osobne volí tých poslancov a tých ministrov, ktorí tie komunistické bulšity z EU tvoria a schvaľujú.

Tento text plynule naväzuje na predchádzajúci článok Obrovský kôň a iný bulšit.

A keďže je piatok a v piatok vám dávam svoje Pikiho rady na piatok, dám vám jedno poučenie:

Hľadajte fakty, získavajte vedomosti, pýtajte sa. Uvidíte súvislosti tam, kde sa ostatní musia spoliehať na demagógiu vládcov a tisíckrát opakované klamstvá.

Jedným z tých opakovane a opakovane tvrdených omylov je, že nemáme možnosť zasahovať do toho, čo sa na nás valí z inštitúcii EU. A pritom stačí si pozrieť veľmi prehľadnú stránku EU, kde sú vysvetlené úlohy jednotlivých orgánov EU a väzby medzi nimi. Naozaj, stačí sa opýtať: „A čo je to tá Rada EU zač?“, a súvislosti začnú naskakovať samé.

Sociálnu politiku, politiku zamestnanosti rieši za Slovensko človek, čo si nevedel spomenúť na tému svojej bakalárskej práce. Školstvo… Nebudem pokračovať, neskazím vám predsa celý víkend.

Obrovský kôň a iný bulšit

Minule som vás vraj pobavil, keď som napísal: Čím dlhšie žijem, tým mám radšej myslenie môjho psa. Psa nemám.

Ale koho mám mať radšej, keď stvárame takéto šlamastiky:

Jak píše Süddeutsche Zeitung, nejvíc lidí bez vlastního účtu u některé banky žije ve východní Evropě. V Rumunsku a Bulharsku má vlastní účet v bance jen každý druhý, celkem se v Evropské unii jedná o třicet milionů dospělých lidí.

A to pro ně podle Barniera znamená velký sociální problém. Bez konta se nedá zajistit například podnájem nebo jej vyžadují telekomunikační společnosti jako podmínku pro uzavření smlouvy. Navíc jsou lidem bez účtu odepřeny často levnější nákupy na internetu.

Zdroj:  Bankovní účet zdarma má být v EU pro každého. Je to sociální právo, říká eurokomisař | byznys.ihned.cz – Zpravodajství.

 

Namiesto toho, aby sme zakazovali a škrtali poskytovanie služieb v náväznosti na poskytovanie iných služieb (čo je dnes obligátna definícia jednej z foriem klamania spotrebiteľa), budeme rozdávať za cudzie peniaze službu vedenie účtu.  A potreba účtu pre nakupovanie na internete je zásadným argumentom len pre toho, kto považuje za nebezpečné mať veľký účet na e-mailovej službe. Veď čo keby došlo k zúčtovaniu?

 „Já nepochybuji o tom, že ten vzorec je teď z fyzikálního hlediska správně, ale kdyby tak byl nastavený od začátku, tak bychom do toho vůbec nešli. Právě proto byl ten vzorec předtím motivační, aby teplárny investovaly a šetřily uhlí a povolenky,“ reaguje Drápela.

Podle zdrojů IHNED.cz stály za změnou dva možné důvody. Jedním z nich je ten, že se do spalování biomasy s uhlím v elektrárnách vrhl ve velkém ČEZ a panovaly obavy, že biomasy nebude dost nebo bude drahá. Další motivací státu může být úspora v příspěvku na obnovitelné zdroje ve výši zhruba 500 milionů korun.

Po průšvihu s nezvládnutým solárním boomem, který stojí ročně na příspěvcích až 40 miliard korun, se stát může snažit ušetřit alespoň na menších položkách.

Zdroj:  Teplárnám se nevyplácí biomasa, pálí víc uhlí. Odpadové dřevo může zmizet v Německu | byznys.ihned.cz – Zpravodajství.

Prosím vás, rozumiete reči jeho kmeňa? Prečo musíme dotovať spaľovanie biomasy, ktorá je potom tak drahá, že by ju spaľovali len keď by sa dotovala? A ak by sme nespaľovali biomasu, tak by sa elektrika predražovala kupovaním povoleniek na teplý vzduch vyrobený spaľovaním uhlia. Pričom tie povolenky musíme kupovať preto, že nespaľovaním biomasy ten teplý vzduch produkujeme. Pričom spaľovaním biomasy sa teplý vzduch podľa zákona, no síce nie  podľa fyziky, neprodukuje.

Nemusíme závidieť, aj náš slovenský kmeň má skúsenosti s parným plynom.

Raz sme s manželkou boli v kine Mat na filme Mŕtvy les a iný bulšit. Bol to presne ten druh zážitku, ktorý mám s  ostatných dní môjho života. Už chápete, ako som to myslel s tým mojím obdivom k myšlienkam môjho psa? Je to ten iný bulšit.

A ako je to s tým koňom? Dočkajte času ako hus klasu. Ups, to som si zavaril. Aby som potom koňovi riešil aj hus.  Už stačí, s touto farmou zvierat nechcem mať nič spoločné.

Akcionári kašlú na svoj majetok, zasiahne švajčiarsky ľud

Predstavte si, že ste majiteľom firmy. Rozhodnete sa najať si výkonného riaditeľa. Dáte mu nejaký základný minimálny plat. A súčasne dekrét, v ktorom ho menujete do funkcie toho výkonného riaditeľa s priznaným nejakým zodpovedajúcim platom. Výšku toho platu si vy, ako majiteľk firmy určíte z ohľadom na možnosti firmy a svoju lakomosť, on – výkonný riaditeľ s tým súhlasí.

S tou predstavou to išlo, že?

Tak a teraz si predstavte, že ste ten majiteľ a je vám úplne jedno, koľko bude mať výkonný riaditeľ vašej firmy plat. Necháte to len a len na ňom. A on si napíše na bianko zmluvu nejakú 8 miestnu cifru. A vy ste stále spokojný.

To už sa vám predstavuje ťažšie, že? Predsa len, je to tak trochu útok na vašu lakomosť.

Tak si teraz predstavte, že voľne pobiehajúci ľud rozhodne, že musíte dať svojmu výkonnému riaditeľovi presne definovaný plat. Žiadny iný, ale taký, ako ľud  a jeho zmysel pre jeho (toho ľudu) lakomosť rozhodol.

Nepredstaviteľné? Nuž jasne, že nepredstaviteľné! Pretože sa demokracia zamiešala niekde, kde demokratické nástroje nemajú čo robiť.

Minderův návrh akcionářům zajišťuje lepší postavení při rozhodování o firmě. Vedení by podle něj mělo vlastníky beze zbytku informovat o platech vedoucích pracovníků a pravidelné hlasování akcionářů o výši odměn bude pro firmu závazné. Pokud tedy akcionáři rozhodnou třeba o zrušení „zlatých padáků“, obřích bonusů pro odcházející manažery, musí je vedení poslechnout. V případě porušení pravidel budou podle návrhu hrozit dotyčným až tři roky vězení nebo pokuta až do výše půlročního platu.

Zdroj:  Švýcaři v referendu odmítli zlaté padáky a pohádkové platy pro manažery – iDNES.cz.

 

Moji skalní to už vedia. Poučil som vás v článku Ak som demokrat, to neznamená, že som dementný, že demokratické nástroje patria len do prostredia demokracie. V podnikaní demokracia nemá miesto. Podnikanie je prísne autokratické prostredie, kde jediným s právom rozhodovať je majiteľ. A nikto mu nemá do toho čo tárať. Naozaj si myslíte, že ľud má demokraticky rozhodovať o spôsobe výkonu ekonomických práv v súkromnej firme?

Aha, oni tí akcionári, serú na výkon svojich akcionárskych práv. Im, tým akcionárom, je úplne jedno, že im neostáva na dividendy, pretože výkonný riaditelia si doja ich firmu cez prémie a zlaté padáky. A to (Marx-Engels-Lenin)-dá nebude aby si takto so súkromným majetkom kde-aký majiteľ šafáril, že?

Ten istý ľud dáva skrze svojich volených zástupcov týmto súkromným firmám veľké peniaze zo svojich daní, len aby zachovali pracovné miesta. A tak sa potom ten istý ľud cíti  oprávnený zasahovať do platov. Ten istý ľud, skrze svojich volených zástupcov, zachraňuje tieto firmy pred krachom, len aby sa im zachovali ich biedne platené úradnícke a robotnícke miesta.

A takto by som mohol v tých absurditách pokračovať. Kocúrkovo-hadr. Čím dlhšie žijem, tým mám radšej myslenie môjho psa. Psa nemám.

Hej ty Vláda, je rok 2013 alebo 1988?

Socializmus 80. rokov minulého storočia na stránkach Sme.sk z 2. 3. 2013.

Uránu pomáha minister životného prostredia – Vláda v Bratislave rozhodla, že mi za barákom pri Košiciach vyrastie uránová baňa a moja samospráva nemá do toho čo pindať.

Fico prehru nepriznáva. Trvá na rušení sviatkov – Vláda rozhodla, že moje najvýzmanejšie katolícke sviatky mám sláviť o deň či týždeň inokedy. Teda tak, ako vláde v Bratislave vyhovuje a nie vtedy, keď k tomu oprávňuje sloboda vyznania väčšiny.

Kritizovaná novela sa podľa ministerstva dostala do parlamentu omylom – Vláda rozhodla, že sa musím povinne starať o svoje zdravie pri práci tým správnym spôsobom, lebo ja sám si neviem zvážiť, či má pre mňa väčšiu cenu zdravie alebo peniaze.

Keď vládnu socialisti, ako by princípy ľudskej slobody a dôstojnosti, ktoré sme si v roku 1989 revolučne vrátili k sebe, nemali nárok. Začínam byť naozaj náchylný k tvrdeniu,  že sa vláda dostala k moci podvodom na svojich voličoch.

Z dnešných správ som síce na pochybách, či je rok 2013 alebo rok 1988. No  ak by tu mal niekto pocit, že chce mať rok 1948, tak to kurva ani náhodou! Ak niekto začne siahať na demokraciu, pokojne ho nazvem nacistom alebo komunistom. Ani nacistickú ani komunistickú vládu to nechcem. Vy áno?

Ak niekto začne demontovať demokraciu a ľudské slobody stráca nárok na to, aby ho chránili demokratické princípy. Občas mám pocit, že si ľudia myslia, že byť demokratom znamená byť totálne dementný. Mysliaci demokrat pozná hranice, za ktorými sa už nejedná o demokraciu.  Demokratické nástroje patria do demokracie. Tam kde nie je demokracia,  je hlúposť používať demokratické nástroje.  Leda že by ste boli dementný. Ak som demokrat, to neznamená, že som dementný

Vždy sa má niekto horšie ako vy

V ostatnom čase ma pohoršuje uvažovanie porazených. Mali by ste nám dať a nie tomu, koho považujete vy za najpotrebnejších. Lebo my sa máme najhoršie.

Nedávajte peniaze na šport, dajte ho nám na školstvo. Nesmiete dať peniaze na diaľnice, ale dajte ho nám na okresné cesty.

A čo ste urobili pre to, aby ste vy rozhodovali? 

A čo ste urobili pre to, aby ste neboli odkázaní na milodary a ochotu iného vám hodiť omrvinky z jeho stola? 

Dáme príbeh, dobre?

Asi tak rok po skončení Farmaceutickej fakulty UK som si začal uvedomovať tú horu nešťastia  mojich pacientov. Na škole sme samozrejme od druhého semestra všetci trpeli každou chorobou o ktorú sme pri štúdiu patológie, farmakológie či galeniky zakopli. Ten rok po škole mi to vydržalo a aj tak som mal dosť roboty s tým, aby som sa sústredil na prácu. Snaha nezabiť pacienta čerstvého absolventa intelektuálne skutočne vyšťaví.

No a tak po asi 10-12 mesiacoch mi už ostávala intelektuálna kapacita aj na zamyslenie sa nad osudmi, ktoré človek číta v predložených receptoch. Navyše, práca na malom mestečku, kde je jeden a pol lekárne, po roku prináša znalosť svojich pacientov nie len z ohľadom na náhodnú návštevu. Chodia k vám vždy, s chrípkou aj s čerstvo diagnostikovaným vysokým tlakom. A o pol roka, po návrate s nemocnice, s konečne odhalenou príčinou polročného strieľania na slepo, s receptami na inzulín.

Z poza okienka som videl tie pohľady, kedy sa pacienti spoliehali na to, že ich mnou podávané lieky zachránia. Každý jeden z nich sa mal horšie ako ja. A nebolo v moje moci zachrániť svet.

Mám sa cítiť dnes previnilo? Má každý jeden z pozostalých, ktorým som nepomohol na mňa útočiť, že som sa mal venovať jemu a nie inému?

Po tom prvom roku praxe to bol skutočne náraz. A vzal som si jedno zásadné ponaučenie:  Staraj sa sám o seba tak, aby si nemusel byť odkázaný na milosť a nemilosť rozhodovania ostatných. Tak ako ty, ani oni nedokážu zachrániť všetkých naraz.

Keď sa ma jeden prudko inteligentný a bohatý priateľ pýtal, čo môže on urobiť pre to, aby sa dostal k špičkovej zdravotnej starostlivosti, odpovedal som mu: V povahe 80-90% lekárov a lekárnikov je pomôcť ti. Keď už ťa máme pred sebou, urobíme všetko pre to, aby sme ti pomohli najlepšie ako vieme.

Preto sú len dve úskalia: Môžeme byť sebastredný a presadzovať svoj postup nevediac, že iný by bol lepší. A to druhé úskalie je, že prídeš neskoro alebo súčasne s niekým, kto bude na tom horšie. Takže moja rada pre neho znela: Súkromná klinika, kde si budeš pre istotu platiť takých, čo budú poznať najlepšie dostupné postupy a budú ti na blízku a voľní. Nesmieš sa spoliehať, že ťa niekto uprednostní pred iným závažnejším prípadom. Nikto z tých 80-90% lekárov a lekárnikov to neurobí. Musíš predísť akémukoľvek rozhodovaniu niekoho iného, či sa má venovať tebe alebo niekomu inému.

Koniec príbehu.

Áno, priatelia, aj keby sme na 100% či na 1000% chceli všetkým niečo dať, bude to vždy o poradí. Môžeme v danom momente zvážiť a niečo uprednostniť. Ale už to rozhodovanie nemáte v rukách. Je na každého osobnom prístupe, či uprednostní štadióny alebo školy.

Neveríte? A čo dnešná piatková-pôstna večera? Uprednostnili ste seba a svoje deti, alebo rodinu v Etiópii? Veď vám hovorím, vždy sa nájde niekto, kto sa má horšie. Ak žijete v EU je takých 93% na tejto planéte.