Tak ako? Zvolili by ste si ma?

This entry is part 4 of 10 in the series Očakávaný volebný program

Snažím sa pochopiť myšlienky tých 40% čo šéfujú prieskumom verejnej mienky. Hľadám odpoveď na jednoduchú otázku: Čo vlastne chce? Čo mám pre vás urobiť, aby ste ma volili? Za všetky podivné komentáre pod pravicovými článkami vyberám nasledovný:

Článok je trefný, až nato, že vždy je lepšie keď vládne jedna strana ako by to bola terajšia opozícia a predtým vláda, ktorej jediný záujem sú len peniaze a mamona. Nie, že by to teraz bolo ináč, ale nebyť našej slávnej opozície, konečne tu nastal kľud. Už z tých nekonečných káuz, ktoré majú zakrývať neschopnosť a rozkrádanie, sme ako národ unavený, frustrovaný. Terajšia opozícia nerieši žiadne problémy občanov tohto štátu, ale zvolila politiku rozoštvávania občanov, lebo len v jednom sú jednotní a to proti premiérovi Ficovi, napriek tomu, že si ho národ vybral. A tak zase tu ide len o to ako odstaviť dnešnú vládu od peňazí, lebo ich apetít nepozná hranice. Niektorí vo svojej bezbrehej chamtivosti prestávajú byť už súdny.Je veľká škoda, že v tomto malom národe sa nenájdu osobnosti, ktoré by tomuto už urobili koniec. JUDr Lipšic keby nebol odkojencom KDH by nato mal, ale zatiaľ nepresvedčil,že nejde v ich šľapajach, je len pod iným logom. Veď aj Dzurinda bol odštiepenec tejto strany, mala by tak ísť do stratena ako SNS. Je kľud až tak, že zúfalému Bugárovi /ináč by sa choval nevie kde sa pridať/ aj SMK zobrala svojím odchodom všetko, ideu a dá sa povedať aj opodstatnenosť a živobytie.

A takýchto som čítal za ostatný čas desiatky. Pravidelne sa tam objavujú perly:

  • Ľavičiari kradnú, ale super že ich máme, lebo sme unavení ako na to neustále pravičiari upozorňujú.
  • Rozkrádanie štátu nie sú problémy občanov. Ak by sa nekradlo, mali by sme sa dobre.
  • Konečne by sa už niekto mal nájsť, kto to celé vyrieši.
  • Som rád, že si väčšina vybrala to čo neustále kritizujem.
  • Vadí mi, že sa kradne, ale je dobre, že kradnú tí správni.
  • Jeden neni dobrý a druhý tiež neni dobrý a ak by sa aj niekto našiel, tak ani ten nebude dobrý.
  • Najlepšie nech všetci pokapú. Potom už nebude, kto by tam hore kradol a kritizoval. Štát sa o nás musí postarať.

Čo to tí komentátori vlastne chcú? Ani pešo ani za vozom.  Frustrácia a súčasne  ignorácia z vecí verejných, ktoré tvoria prostredie každodennosti. Ja viem, nemožné niečo súčasne ignorovať a súčasne pri zaoberaní sa tým byť frustrovaný. Ale v tých komentároch to tak presne je.

Ako tieto komentáre preberám, tak preberám, analyzujem zľava zprava, furtom a stále mám pocit, že sú vyjadrením proti ľavičiarom radosťou voľby  ľavičiarov. Prípadne od pravicového komentátora je to kritika pravice kritikou ľavice. A v prípade superpravicového intelektuála je to nabádanie k podpore pravici kritikou pravice.

Pripomína  mi to veľkú záhadu, ktorú mi furtom predhadzujú aj pravičiari. Záhadu jednoduchej otázky, ktorú často kladiem a nik mi na ňu nevie odpovedať.

Ako sa dá hlasovaním za byť proti?

Ja viem, tá otázka nemá ani hlavu ani pätu. (Podobne ako delenie dnešných politikov na pravicu a ľavicu.) Ale toto robia priemerní ľudia tejto spoločnosti. Hlasovaním za vyjadrujú svoje odmietavé stanovisko. A práve oni tvoria  štát. Preto musí štát fungovať tak, aby sa jeho občania cítili komfortne. Ale vyberte si z tých komentárov nejaké základné princípy, základné priania, základné body do svojho volebného programu pre tých 40% čo šéfujú volebným prieskumom.

Zhola nemožné!

Leda mať pevnú vieru v princípy demokracie, vieru vo vlastný charakter a tony populizmu po vreckách. To si mám aj tú politiku robiť sám?!?

No dobre, tak teda len tak pre orientáciu:

Jedno mám, druhé mám a žiadne sľuby sú mi neni cudzie. Tak ako? Zvolili by ste si ma?

Na Slovensku skončila demokracia, právny štát aj kapitalizmus

Štandardne zvolený parlament Slovenskej republiky vykonal také kroky spoločne s ostatnými zložkami štátnej moci ovládanými jednou politickou stranou, ktoré viedli k zrušeniu demokracie, princípov právneho štátu a kapitalizmu.

Vláda jednej strany na Slovensku sa vymkla akejkoľvek kontrole.

V roku 2016 boli naplánované demokratické voľby. Dnes môžem zodpovedne prehlásiť, že  nejaká udalosť bude. Aj plenta bude. Možno sa aj viac ako jedna kandidátka národného frontu objaví. Ale voľby to nebudú. Už len leda ak náhodou a omylom.

Prečo dnes takýto článok?

Какие буквы, все ясно.

Je 30. 5. 2013. Pamätajte si tento dátum. Je to dátum, kedy sa vrátil socializmus tak ako sme ho žili v 80. rokoch 20. storočia.

Myslím, že došlo na druhú polovicu príbehu o  obedujúcich priateľoch a zľave.

Aj vy chcete byť pri tom, tak idete zmäkčovať socializmus zvnútra

Vo svojich politických článkoch často kritizujem svoje okolie slovami: „Aj vy by ste si radi kus odtrhli, že?“ A  ste prekvapení? 

TASR informovala asistentka krajského tajomníka KDH Andrea Oceľová. „Krajská rada nadpolovičnou väčšinou hlasov odhlasovala koalíciu KDH – Smer-SD do novembrových volieb do VÚC,“ dodala.

Zdroj:  Krajská rada KDH odhlasovala koalíciu so Smerom, odmietla SDKÚ | Spravodajstvo | bystrica.sme.sk.

V jednom vlhkom sne o „lepšej spoločnosti“ sa niektorým prisnilo, že by bolo  pre politiku dobre, keby vrcholní politici mali už za sebou prácu na nižších stupňoch. Aby za nimi bolo nejaké to starostovanie, kde musia skutočne niečo pre ľudí urobiť. Niečo, čo ich voliči skutočne ocenili. Niekde, kde už ukázali svoju schopnosť politickej dohody.

Priatelia, ste si istí?

Pretože títo stredoslovenskí kádeháci sú presne tí, po ktorých voláte. Sú to politici na lokálnej úrovni, ktorí sú schopní sa dohodnúť. A nie je predsa, podľa vás väčšej politickej zručnosti, ako schopnosť sa dohodnúť.

No čo vám budem hovoriť. Nechcel som vám to hneď vyvracať, že somariny hovoríte. Počkal som si a mám tu zas jedno č.b.t.d.

Priatelia, jediné čo funguje je hľadať charakterných z pomedzi tých čo chcú robiť politiku. Ale to som vám už bol býval bol pradávno hovoril.

Čo je charakterného na budovaní socializmu členom pravicovej konzervatívnej strany?  Aha to sú tí, čo to idú zmäkčovať zvnútra.

Jdu blejt! Tájdem ogrcať krpce!

Zamneď: Perzekučná nálada

Cestoval som po neuveriteľne zničenej ceste z Trenčína do Prievidze. Ale neuveriteľne zničenej. Ale nie len to. Videl som tam  neuveriteľné množstvo značiek „Zákaz predbiehania“.  Väčšina, V ŽLTÝCH RÁMOCH, ZIAPALA, že mi to trhalo uši v aute.  Na mnohých miestach som si všimol, že sú značky umiestnené pred riadne označenými križovatkami.

Ale čo som to vlastne videl?  Nie neboli to značky. Bol to obraz našej spoločnosti.

  • Preferenciu represie pred výchovou
  • Absurdnosť dnešného zákonodarného systému
  • Pohŕdanie vyššími európskymi princípmi

Nikto sa nenamáhal vysvetľovať dlhoročným vodičom, že kým oni sa učili,  že v križovatke tvaru  T sa predbiehať môže, dnešný zákon už túto výnimku „dobezpečna“ nepozná. Nikto sa nezamyslel nad tým, že nový šoféri vediac, že by sa nemalo v križovatke predbiehať môžu pokojne zabudnúť na „daj prednosť v oboch smeroch“ (to je to dobezpečna).  A už vonkoncom zákonodarcu netrápil súlad s nejakým Viedenským dohovorom z nejakých trápnych 60. rokov minulého storočia o rovnakých dopravných pravidlách na celom kontinente.

Nuž, poviete si, veď sú tam tri značky pre istotu. Pozor križovatka, plná čiara a zákaz predbiehania. Aby aj najväčším ignorantom došlo, že… Nie, ja vidím iné: Ja vidím, že ľuďom už nestačí raz povedať, že pozor, mohlo by sa tam objaviť nejaké auto z boku.  Vidím absenciu toho najväčšieho imperatívu, absenciu sebazáchovy. Vidím absenciu vedomia, že len ja sa môžem o seba najlepšie postarať a to tým, že keď nevidím do  zákruty je tím najvyšším imperatívom, aby som v nej nepredbiehal.  Spoliehame sa, že značky budú tam, kde treba. A vypíname svoj vlastný pud sebazáchovy. „Veď keby bolo treba, niekto by sa postaral za nás a dal tam tú značku.“ A tak musia byť ztripľované. A ziapať na nás, lebo obyčajnú čiaru si už nik nevšíma…

Keď  pozerám z nadhľadu ekonomického emigranta na našu slovenskú spoločnosť, vidím, že sme si zvykli, že tam tie 3, 4 možno aj 5 značiek bude. A kým tam nie sú, tá jedna upozorňovacia sa môže aj rozdrapiť. Veď niekto by sa isto postaral, aby tam bolo 5 značiek, ak by to naozaj bolo dôležité v tej zákrute nepredbiehať.

A nie len značky. Všetky zákony sa menia na jeden veľký Trestný zákonník. Namiesto toho, aby ukazovali smer. Namiesto toho, aby ukazovali optimálnu trasu s najmenšími nákladmi, namiesto toho všetky zákony  prikazujú, zakazujú a vnucujú v stále väčších podrobnostiach.

Tak sa stalo, že pomaly už máme zákon aj na čúranie chlapov posediačky.  Viete, priatelia, nie som vôbec z toho nedávneho švédskeho nápadu prekvapený.

Nikoho už nenapadne, že by svoj nápad najprv vysvetlil. Najprv ukázal jeho zmysel. Najprv presvedčil. Najprv ukázať osobným príkladom užitočnosť  svojho nápadu pre spoluobčanov.  Nie! Prvá myšlienka je, drbnúť to do zákona ako príkaz, prideliť pečiatku a nastaviť  likvidačné sankcie. Nikto sa nezamýšľa nad motívmi inakosti v správaní, nad nejakou výchovou, nad silou morálky.  Vieme, že by to predsa nefungovalo. Bolo by to predsa málo počuť.

Je to tak zo všetkým, čoho sa dotkne dnešná ľudská myseľ. Na to, že o nás sa nikto cudzí tak dobre nepostará ako my sami (a naši rodičia o nás  a my o deti), na to si už nikto nespomenie. Na to, akým smiešnym je čertík v krabičke. Na to, ako nebezpečné je ukazovať ako vysoko skáče váš pes.

Prikazovať, zakazovať, ziapať po ostatných, to je také… Po prejdení tej cesty z Trenčína do Prievidze som sa cítil vyšťavený ako po sledovaní Hitlerovho prejavu pred celonemeckým zhromaždením Hitlerjugend.

Keď sa svet trochu vyvinie, drbneme všade rovno zákaz, príkaz pokutu, reguláciu. To, že by sme mali postupne naučiť ľudí, že došlo k zmene  v prostredí (to s tou stratenou výnimkou pre križovatky T bolo isto niečím motivované), to by bolo príliš intelektuálne náročné pre tvorcu spravodlivosti. Mohlo by sa totiž stať, že zverejnením nápadu by sa našlo pár šikovnejších a nápad by zhodili do koša.  Či nebodaj ho vylepšili.  Prípadne, nedaj Bože, by sa o tom diskutovalo. Tak drbneme pred každú križovatku značku zákaz predbiehania a to by som chcel vidieť toho potížistu, čo by chcel  zdupľovaný zákaz či príkaz spochybňovať.

Veď je to v zákone, veď to hovorili v televízii, tak to bude určite užitočná Pravda.  Aj keby to bola španielska ponorka či ruská betónová loď, hovorili, že pláva, tak pláva aj keby sa ponorila len raz. Pochybovať je isto proti nejakému zákonu a je  za to isto nejaká sankcia. A ak sankcia, tak jedine likvidačná.

Kua, že nepredbieham, lebo do tej zákruty nevidno, že normálne je nekradnúť aj keby to boli eurofondy, že správne je byť solidárny medzi ľuďmi, že zodpovedné je si sporiť, to už kvôli tým všetkým zdupľovaným značkám, trojnásobným zákazom, päťnásobným príkazom, osemnásobným reguláciám, superlikvidačným pokutám nie sú ľudia schopní žiť v každodennosti.

Nebyť nehanebník už nie je životnou radosťou. Nie je to totiž v žiadnom svetskom zákone.  A čo nie je v zákone a neziapa žltým orámovaním, to sa dostalo mimo rozlišovaciu schopnosť toho tichého dobra  a nežného človečenstva v nás.

Spolu s tým dieťaťom v sprievode cisára vám, debilkovia moji,  hovorím: Druhé desaťročie 21. storočia kráča v šľapajách najlepších tradícii socializmu 80. rokov 20 storočia.

Keď zajtra otvoríte noviny, bude to tam.  V najbližšom zákone bude napísané, že je tamto most. A kto si pred vstupom do rieky vysúka nohavice dostane pokutu od Bielej panej.

A vám to nebude vôbec divné, lebo si to vôbec nevšimnete.

Pod čiarou: Tuto hľa je tá fotka tej križovatky o ktorej tu píšem. A ak vám tak strašne chýbala pre pochopenie tohoto textu, tak  bola moja snaha márna. Riskol som to, a asi to vo vašom prípade nevyšlo.  Text neprešiel ani minimálnou jazykovou úpravu. Ak vám to vadí, skúste sa zamyslieť o čom som to písal. Ak svoju výhradu ku gramatike prehodnotíte v poradí priorít, niečo malé sa mi podarilo.

Bioplynovú stanicu na okraji Žiaru nad Hronom nebude posudzovať ochrana životného prostredia. Vetry už prestali fúkať.

Ach jo! V Žiari nad Hronom už evidentne nežije nikto, kto si pamätá skládku v Lovči alebo otvorenú elektrolýzu v ZSNP.  Druhá možnosť je, že medzičasom prestali fúkať vetry a kontrolná stanica v Trubíne nebola v 80. rokoch minulého storočia tou s najhoršími hodnotami kvality vzduchu v celej Žiarskej kotline.

„K navrhovanej činnosti neboli úradu doručené záporné stanoviská. Zo stanovísk dotknutých orgánov a obce vyplynulo, že nie je predpoklad očakávaných vplyvov na životné prostredie takého významu, aby bolo potrebné ďalšie posudzovanie zámeru,“ píše sa v rozhodnutí podpísanom prednostom úradu Vladimírom Gálikom.

Zavážila aj skutočnosť, že „verejnosť sa v priebehu zisťovacieho konania k navrhovanej činnosti osobitne nevyjadrila.“

Zdroj:  Bioplynovej stanice na okraji mesta sa Žiarčania neobávajú | Spravodajstvo | ziar.sme.sk.

Nie ono je to inak. Nikto sa nevyjadril pre istotu, aby neprišiel o pečiatku, keď ju bude zas on niekedy potrebovať. Potom je územný plán materiálom s polčasom rozpadu 6 mesiacov. Namiesto toho, aby to bol materiál pevný ako skala.

Územný plán má byť materiál, ktorý sa ohýba naozaj len v revolučných rokoch. Postaviť dom je záležitosť na 30-50 rokov. Práve preto by mal byť územný plán nedotknuteľný. Potom sa nám nestane, že niekto bodrý príde z nápadom zmeny Ústavy kvôli ochrane bratislavských viníc. Možno by sme mohli zmeniť Ústavu kvôli ochrane Žiarskej kotliny.

Vitajte na feudálnom Slovensku voliacich nevoľníkov

Nebudem čakať do piatka, vykypel by som ako mlieko. Na Slovensku nastali feudálne časy v najlepších tradíciách socializmu 80. rokov minulého storočia.  Nie že by sme k nim kráčali. Oni tie feudálne časy nastali. Dedenie majetkov, vlády, súdov. A každý Slovák by chcel byť pri tom.

Keď som bol onehdá pradávno na jednom manažérskom kurze, diskutovali sme o tom, prečo tam sedíme. Jedno z vysvetlení bolo, že vlastnosťou kapitalizmu je sprístupnenie vedenia firiem mimo tradičné dynastie majiteľov.  Kým v rannom kapitalizme ešte ako tak funguje odovzdávanie rodinnej tradície, v rozvinutej forme už kde-kto môže byť riaditeľom. Nerozhoduje v akej posteli sa objavila vaša zygóta, rozhodujú schopnosti.

Rozhodujú jednak intelektuálne schopnosti a jednak sociálna inteligencia a charizma. To všetko sú vlastnosti, s ktorými sa nemusíte narodiť. Tomu všetkému sa dá naučiť. Verte mi, aj tej charizme. Marketéri podkutý v sociálnych vedách, tam sa obráťte, keď pochybujete.

Prirodzeným tlakom peňazí, veď dobre sa chceme mať všetci, prišla aj demokracia. Ukázalo sa, že pre blaho spoločnosti je pravidelný výber to najlepšie, čo sme doteraz v organizácii spoločnosti vymysleli.

Je to samozrejme riziko, že demokraticky zvíťazí názorový oponent. Ale rovnako je demokracia super, vďaka nádeji, že isto iste budete mať šancu zas vy poraziť jeho. Alebo si nájsť nejakého nositeľa prevažnej väčšiny vašich názorov a venovať mu svoj hlas.

Vďaka demokracii sa ktokoľvek sa môže stať voleným. Stačí prejaviť vôľu, trochu práce k tomu a má meno na volebnej kandidátke.  A dodržať základné pravidlá demokracie. Umožniť následne ďalšie slobodné voľby.  Veď viete, čo je základnou otázkou demokracie?

Viete, v ostatnom čase som svedkom, ako sa rovnakí ľudia vyhlasujú za super demokraticky zmýšľajúcich a súčasne vypínajú svoje prijímače v momente, keď sa im cudzí názor nepozdáva.  Hovoria, že nesúhlasia, ale ich činom je vypnutie príjmu.

Nesúhlasím s vaším názorom, ale budem sa biť za to, aby ste ho mohli povedať.

Táto prastará a sprofanovaná demokratická idea je veľmi egoistická. Vo svoje hĺbke si ňou každý demokrat buduje zadné dvierka. Aby v momente, keď bude jeho názor porazený, mal šancu na reparát.  Buďme múdri demokrati a nepáľme za sebou mosty po ktorých by sa nám neskôr hodilo kráčať.

Keď sa pozriem do svojho G+ na to, čo som si v ostatnom čase poznačil, je tam samé č.b.t.d. Došlo na moje slová. A všetky tie dôkazy sú čriepkami jednej jedinej mozaiky. Postupnej demontáže mostov k demokracii.

Na Slovensku v mene istoty trvalého uchovania vlastného blaha kráčame k volebnej fraške.  Je to preto, že sa v hospodárstve odkláňame od dobrých tradícii kapitalizmu k najlepším tradíciám socializmu 80. rokov v ČSSR. Máme tu plánované hospodárstvo. Plány na udeľovanie štátnych dotácii a prideľovaní pečiatok sa tvoria na štvorročnice, ktoré zľahka presahujú volebné obdobie. Dokonca prebehlo aj poučenie z krízového vývoja a výrobca toaletného papieru je podchytený.  Nebojte sa, toaletného papiera je dosť (Smena, 3. november 1989).

Štátny aparát kontrolovaný jednými jedinými voľbami v jednom jedinom volebnom obvode koncentruje svoje sily na pritiahnutie všetkých mysliteľných pečiatok pod svoje krídla. A kde pečiatky doteraz neboli, prichádzajú. Veď ako inak by bolo čo prideľovať svojim rodným. A všetci chcete byť medzi nimi.

Prvé výsledky sa už dostavujú.  Alebo chcete tých 40% spochybniť? Ja viem, potrebujete predsa pečiatku. A sen o pečiatke, ten sa stáva pre mnohých silnejší ako orgazmus. Silnejší ako pochybnosti. Politici podnikajúci vo firme Štát s.r.o. vám radi tú pečiatku podhodia. Veď to bude presne podľa pravidiel podnikania vo firme Štát, s.r.o., ktorých sú súčasne tvorcami.

Bude to chcieť veľkú morálnu silu ísť do rizika. Veď čo ak vaše decko dostane na vysvedčenie od nejakého toho držiteľa pečiatky trojku. Podľa zákona už nikdy v živote nebude môcť získať maturitu. Bez maturity vysokú školu. Bez vysokej školy nebude môcť kráčať v mojich šľapajách a prevziať po mne dobrý flek v štátnej správe.

Stále máte pochybnosti? A náhodou nejakú pečiatku nepotrebujete? Aha, pečiatku nie. Tak, čo by sme si na vás v našej ŠtB vymysleli?

Historik poznamenal, že eštebáci za svoju prácu dostávali riadny plat. „Ak by sme to porovnali s platmi robotníkov, tieto mzdy boli pomerne vyššie,“ povedal.

Mzdy však podľa Morbachera neboli tou najdôležitejšou výhodou.

„Ich preukaz bol pre nich vstupenkou kdekoľvek, mohli robiť rôzne intervencie, zahladzovať trestnú činnosť svojich spolupracovníkov, podieľali sa na koristi po emigrantoch. Mali iné benefity, ktoré vyvažovali to, že ich plat možno nebol taký ako baníka z Ostravy,“ dodal.

Zdroj:  SME.sk | Zverejnili mená eštebákov zo stredného Slovenska.

Á pardón, pomýlil som si storočie.

Toto som chcel ocitovať.

Vedenie a odborári koncom apríla požiadali ministerstvo financií a ministerstvá práce, hospodárstva a pôdohospodárstva o preklenovaciu prevádzkovú dotáciu pol milióna eur.

Ďalšou možnosťou na záchranu boli rokovania o vstupe štátnych Lesov SR do akcionárskej štruktúry podniku.

Uvažovali o výmene dodávok suroviny za podiel vo firme. Dotáciu ministerstvá odmietli a ministerstvo pôdohospodárstva nemalo záujem vstúpiť do Smrečiny.

Zdroj:  V Smrečine cítia krivdu, že iných vláda podržala | Spravodajstvo | bystrica.sme.sk.

Viete priatelia, už to nie je vôbec o nejakom tom kapitalizme. Je to o vašej túžbe byť medzi nimi, aj keby ste dobrovoľne venovali svoju fabriku držiteľovi pečiatky.

Žiť v tom môžete, ale už nebudete môcť povedať, že ste boli nepoučení.

Pod čiarou: Čakáte že vám dám nejakú nádej? Nejakú slamku, ktorej by ste sa chytili? Vy, čo sa handrkujete o jednotky či desatinky?  Nie je dôležité či máte 2,8 alebo 11,4 % podporu. A už vôbec nie je  dôležité sa pýtať prečo má niekto 40%. Dôležité je sa pýtať: „Ako si zohnať (N+1)% podporu?“ (Ak N je podpora prvého za vami bez ohľadu na financovateľa výskumu.) Propagácia demokracie to ešte nie je! 

Korzika po obvode: Bastia, Saint Florent, Calvi, Ajaccio

Minulý rok v lete sme pokračovali v našom obľúbenom spôsobe dovolenkovania. Pod stanom, pár dní tu a pár dní tam. Aby sme sa aj vykúpali v mori, aj hory videli a aj nejakú tú povinnú pamätihodnosť zahliadli. Skrsol nápad, že by sme mohli skúsiť Korziku.  A tak som naplánoval.

Za deň sme sa presunuli po diaľnici z Bratislavy do talianskeho mesta Livorno. Vyrazili sme ráno.   Pár dní pred odchodom som na Liptove v jednej keške našiel travelbug, ktorý sa chcel dostať do jednej konkrétnej kešky Villachu. Tak som z diaľnice zbehol a do doma vyhliadnutej kešky pár kilometrov od cieľovej ho vložil. Keď máte cestu okolo,  prečo nesplniť prianie, že?

Večer sme v pohode a za dodržiavania rýchlostných limitov dorazili do prístavu k trajektu. Ešte sme aj chvíľu vyčkávali, kým nás spoločnosť Corsika ferries nalodí.Majú taký šikovný program, kedy sa dá večer nalodiť, prespíte na trajekte a ten až ráno vyráža na cestu.

Lokalita prvá  Dopredu som objednával lístky, vrátane raňajok. Po dlhej ceste autom, príjemne padlo sa vyspať v pohodlnej posteli. Už prespanie na lodi bolo pre nás vnútrozemcov zážitkom. Tiež je výhodné, že nemáte stres, či sa na dlhej trase niečo nepokazí alebo nezapchá a vy nestihnete trajekt. Máte vlastne 15 hodinovú rezervu.  Takýto model zvolilo asi 20 posádok, takže sme mali trajekt skoro len pre seba a mohli sme si s deckami užiť prehliadku lode a pozorovanie večerného ruchu v prístave do sýtosti.

Lokalita druhá: Ráno sme kráľovsky vstali, zašli na raňajky a za zvukov nejakej dychovky trajekt vyplával. Nuda, vietor, more. Pristáli sme v Bastii za zvukov dychovky. Majú to naloďovanie a vyloďovanie chlapci zmáknuté, takže sme v pohode a plynulo našli cestu z prístavu a následne aj hore nad mesto s morom za chrbátom. Cez kopec a zas bolo more pred nami. Mal som pocit, ako Robinson Crusoe, keď zistil, že je na ostrove. 

Len na základe použitia Google máp som sa rozhodol, že kemp Acqua-Dolce by mohol byť fajn východiskový bod na jazdy po keškách severnej Korziky. A veru bol. Je 20 metrov od piesočnej pláže ako stvorenej pre deti. 50-80 metrov do mora je voda po kolená. A už aj v júli bola fajnovo teplučká. Kemp vybavený, čistý, miesta dosť. A v susedstve je ešte jeden.

Lokalita tretia: Keď nás to po pár dňoch prestalo v Saint Florent baviť a mal som už vyzbierané všetky rozumné kešky, zbalili sme stan a posunuli sa ďalej. Povodne sme chceli ostať v kempe v  Calvi, ale bolo našťastie plno.

Už doma som si pripravil prehľad kempov na plánovanej ceste a tak som mohol navrhnúť osamelé miesto a osamelý kemp La Morseta. Rodina schválila. Ak by to nestálo za to, prespali by sme pod širákom a šli ďalej. Ale bolo to skvelé. Nádherné miesto, kamienková pláž. Zobudíte sa a priamo zo spacáku vidíte more.  Na recepcii bola na brigáde Slovenka a čašníka v reštike robil Čech. Trochu sme ho potrápil s jedálnym lístkom. Mal ho našprtaný vo francúzštine a mi sme sa chvíľu tvárili, že by nám ulahodilo, keby nám to predniesol v Češtine. Dcéra to nevydržala a trochu mu pomáhala.

Vyzbierali sme kešky po okolí, znova sme sa zašli kúpať do potoka a po pár dňoch sa presunuli južnejšie.

Lokalita 3,5:

Presun do Ajaccia by bol na jeden deň príliš dlhý, tak sme si ho rozdelili na dva dni. Prvý deň sme sa zastavili odloviť sériu kešulí v turistickej oblasti Calanche neďaleko mesta Porto.

Asi na pol ceste sme prespali v náhodne vybranom kempe. Na druhý deň sme sa presunuli až do mesta Ajaccio. Síce sme sa chceli zastaviť v nejakom kempe a kúpať sa, ale na žiadny, ktorý by nám vyhovoval sme nenarazili. Nuž boli sme už rozmaznaní doterajšími skvelými lokalitami priamo na pobreží.  Aj som už zatĺkal v jednom kempe kolík, ale keď som ohol druhý na skale tesne pod povrchom, zavelil som rázne na presun až do Ajaccia. A dobre som rozhodol.

Lokalita štvrtá:

Nájsť kemp Barbicaja v meste Ajaccio bola trochu detektívna práca, ale nakoniec sa zadarilo. V neuveriteľne nepravdepodobnom kopci neuveriteľne rovné a priestranné terasy na postavenie stanu. A hlavne žiadne záludné kamene pod povrchom. Je pravda, že už aj lepšie vybavený kemp sme zažili. Vybavenie má už nejaké to desaťročie za sebou.

Vybrali sme si miesto pod veľkým fikusom. Presne takým, čo vám doma v obývačke už roky zavadzia. Pláže si môžete vyberať, miesta kopec a keď sa odveziete autom kúsok za mesto, nejaká romantická zátoka pre dvoch sa isto nájde. Aj kešky tam samozrejme boli. Dokonca mám odtiaľ svoju doteraz najzápadnejšiu z Iles Sanguinaires. Ale tohto roku to hádam prekonám.

Lokalita piata:

Posledný deň sme sa presúvali s Ajaccio naspäť do Bastie na trajekt. Mali sme na to celý deň. Nasmeroval som naše expedičné vozidlo krížom cez ostrov. Možno sme si mohli našetriť deň na zastávku uprostred a nejakú tú horskú túru. Istotne nabudúce. Na Korziku sa rozhodne s manželkou ešte vrátime. Dokonca by som si vedel predstaviť tam aj dlhodobejšie žiť.

Podvečer sme sa nalodili. Obsadili kajutu a trajekt pri západe slnka vyplával. Neviem ako to robia, na Korziku to trvalo 3-4 hodiny, na pevninu 8-9 hodín. Bol to klasický nočák. Prespali sme počas jazdy a ráno o 5:30 budíček (štýlovo som nastavil kikiríkanie kohúta), cca 6:00 sa prirážalo v Livorne. Následne sme vyrazili na cestu na Slovensko. Po ceste samozrejme občasný zber kešiek.

Nasledujú nejaké tie fotky a niektoré sú aj s komentárom.

 

Celú trasu a spomenuté miesta nájdete aj na jednej z „Mojich mápe“ v Google maps.


Zobraziť Korzika Bastia – Calvi – Ajaccio na väčšej mape

Pokračovanie: Napíšte si svojho Zandla 2

Pred nejakým časom sa Patrik Zandl na svojom blogu zamyslel nad autorskoprávnou ochranou. Dosť som to vtedy rozporoval pomocou dôkazu sporom:

Patrik Zandl dal dohromady úvahu o tom, kam by mal smerovať vývoj v oblasti autorských práv. Ak by som poukazoval priamo na nezmysly, ako podpora krížového financovanie (záznamy verzus koncerty),  absenciu nákladovej položky tvorby, ignoráciu existencie konečnosti autorskej ochrany v použitých príkladoch, neriešenia čo s označením autorstva  a ďalšie, asi by sme sa sporili o blábolovitosť jeho textu do súdneho dňa.

Poďme chvíľu súhlasiť

Tak to skúsme sporom. Uznajme, že má Marigold pravdu a napíšme spoločne svojho vlastného Znadla.

Zdroj:  Blábol o autorských právach | M+M+M+M (4M).

Tušiac, že to príde stačilo počkať.

Pozrime sa na jeho najnovší nápad vydať dávno stratené (z bloguje.cz neostal ani poletujúci elektrón) časti knihy Přiběh strýčka Martina očami jeho blábolu o autorských právach.

Z podnikateľského hľadiska práve pre neexistenciu akejkoľvek elektronickej kópie a rovnako kvôli neexistencii akejkoľvek prémiovej papierovej publikácie považujem jeho nápad za predaj mačky vo vreci. Rovnako som to kritizoval, keď boli v predpredaji lístky na jeden z TEDexov so slovami: „Prednášajúcich ešte upresníme, ale registrovať sa už môžete.“

Áno, spoliehajú na silu značky. Predávajú značku TEDex a značku Zandl. Pre niekoho je tak dôveryhodná, že by ste si kúpili dlhopisy kryté len dobrým slovom?

V podnikaní je vyvážené riziko vyšším výnosom. Kalkulované riziko prináša nižší, ale istejší výnos.

Hovoríte, že to nie je mačka vo vreci? Že to ľudia čítali, že to vychádzalo na bloguje.cz? Že je to dohľadateľné na archive.org a cez Google sa dostanete k stovkám laických recenzií čitateľov? Hm, ja by som celkom rád investoval. Ale vtedy som to nečítal. Prečo to nie je dostupné rovnako (na dva kliky), ako veľmi podobný projekt Miloše Čermáka  Lovestory ve výtahu (a dalších 77 povídek z fleku)?

Takže spojme si tie dve oblasti – Zandlov  prístup k autorskému právu a predaj mačky vo vreci. Myslím, že dozrel čas napísať si vlastného Zandla. Vďaka upozorneniu (na FB) na PDF kópiu na webe archive.org by to nemusel byť až taký problém. Každý z vás môže byť autorom mojich príbehov (veď aj ja som Martin 😉 )  A ilustrovať si to môžete fotkami od Marka Prokopa. To je tiež jeden srandista autorského práva, stačí že to prehlásite za aplikáciu a je všetko podľa neho legálne.

Ešte stále chcete investovať do podnikateľského nápadu pýtať peniaze za niečo, čo je voľne dostupné od tisícov autorov vďaka ignorácii autorských práv? Riziko, že sa dávno dopredu objaví PDF kópia tu je, ale výnosy budú určite primerane vysoké.

Ešte stále máte pocit, že nebudete kupovať mačku vo vreci, keď jej presná kópia vám leží na pohovke vedľa vás? No dobre, šušťavý papier s venovaním nie je tak úplne kópiou neredigovaného PDF dokumentu. Ale existuje teda ten produkt, ktorý si dopredu idete kúpiť? A napísal ho vôbec niekto s menom Zandl?

Opravovaná D1 – pasca na oktáfkárov

Tak nám začali opravovať českú D1. S veľkou slávou a mediálnym humbukom obmedzili dopravu na 2x300m a osadili značky. Aby sa vyplnili všetky Murphiho zákony, kým sa veľké oko pozeralo na týchto 600 metrov, stala sa búračka autobusu so 14 zranenými na D7 pri Letisku Václava Havla.

Pekné na tomto celodennom mediálnom kravále je, že si absolventi mediálnej komunikácie nevšimli, akú peknú pascu vytvorili cestári. Je ňou značka zakazujúca vjazd do zúženého pruhu autám širším ako 2,0 metra. A to sú všetky autá od Škoda Oktávia vyššie. Teda širšie. Oktávka má aj so zrkadlami 2018mmm. Čo myslíte, kedy začnú vyberať pokuty od majiteľov audín a beemwéčok?

Zhodou okolností som absolvoval včera (9.5.2013) cestu po D1. Pekne sa nachystali. Aj mega odťahováky tam postávali. Pripravené na miestach, odkiaľ sa k havárii kvôli zápche nikdy nedostanú. Stáli pred zúžením.

Viete, často sú to len maličkosti. Napríklad namiesto nuly dať na značku dvojku. Do pruhu zo zákazovou značkou 2,2 by sa v pohode zmestil každý osobák. Postaviť odťahovák  na koniec zúženého úseku, aby mohol k nehode zacúvať. Ale možno to nie je až také jednoduché, myslieť.

Zamneď: Z odstupom 68, 98, 198 rokov…

Dnes vás nechám zamýšľať sa len tak v tichosti. Nebudem búšiť do vás slovami, ale fotografiou. Je to fotografia z cintorína vo Valašskom Meziříčí.  Je to fotografia cintorína, kde sú pochovaní ľudia.

Vedľa seba tam uvidíte náhrobky Nemcov, ktorí bojovali proti židom, ktorý tam tie náhrobky majú  vedľa Turkov, ktorí tam bojovali po boku alebo proti otcom tých Nemcov. A dole nižšie ležia české deti tých otcov, čo ich všetkých v prvej aj v tej druhej vojne pobili.

Židovské hroby

Židovské hroby na cintoríne, Valašské Meziříčí.

Nemecké hroby

Nemecké hroby – cintorín Valašské Meziříči

Priatelia, hranica je len čiara. Všetci sme ľudia.

Začiatok mája je čas, kedy sa patrí si to pripomenúť. Zbytok roka je 365 dní, počas ktorých by sme z tohto pripomenutia mali žiť.