Spolok LED samovražedných šoférov

To, čo tam svieti na priloženej fotografii, to nie sú brzdové svetlá, to sú hmlovky. Je skoro poludnie, skoro neprší.

Hmlovky

Hmlovky

Nikoho nenapadne si tie hmlovky zapnúť.  Dokonca mnohí frčali na “dennom svietení”, čo okrem iného znamená vypnuté zadne koncové svetlá.

Hmlovky cez deň nikoho neoslňujú, ničomu nevadia v zákone, ba naopak. Ono je tam obvykle v každom štáte EÚ uvedené “…za hmly a hustého dažďa.“.   A práve tá hmla sa aj pri riedkom daždi na diaľnici pri vyššej rýchlosti urobí za autom.

Ja viem, priatelia! Hlavne, že svietime. Už je úplne jedno čím.  Uvažoval som, že prestanem trápiť svoje xenóny zapojené na permamentné svietenie a nechám si domontovať  ledky. No ukazuje sa ďalší argument, že by to bola somarina. Tak neviem.

Zdieľajte obsah s priateľmi:

Dnes o 15:00 nastúpila ČR na cestu diktatúry

Keď píšem svoje články na svoj blog o problémoch s demokraciou, o haváriách štátu na Slovensku, ani vo sne by ma nenapadlo, že Česi dokážu zahodiť demokraciu a nastoliť si diktatúru za 5 dní aj s obedom.

Šikula priemerných v utorok 25.6. 2013 vraj  začne kreovať vládu svojich tajtrlíkov. Nikým nevolenú. Všetkými zástupcami občanov už dopredu odsúdenú na nezáujem a neúspech.

Alternatívou je, že poverí zostavením vlády niekoho, kto dopredu deklaroval, že má za sebou 100 hlasov (v aktuálnom stave postačujúcich).

Jedna možnosť prináša nadiktovanie cesty k predčasným voľbám. Druhá možnosť dokončenie aktuálne bežiaceho funkčného obdobia parlamentu. V kontexte politickej situácie a vývoja preferencií strán je to jasná manipulácia s voľbami ako demokratickým nástrojom.

Viete, ak tu máme dnes parlamentný systém, kde všetka kontrolná a výkonná moc v štáte pochádza z parlamentu a ním kontrolovanej vlády, nie je možné, aby si vládu skladal prezident.  Nie je možné, aby si prezident sám začal vyrábať pravidlá, ktoré mu umožnia poskladať si svoju vládu. Presne takto si vládu skladajú tí najrýdzejší diktátori na tejto planéte.

Áno, zmena parlamentnej republiky na prezidentskú republiku je možná. Stačí, aby právoplatne zvolení poslanci zmenili komplet Ústavu. Ale stalo sa toto v ostatných 5 dňoch v ČR?

Viete, môžeme si spoločne pri pive myslieť o aktuálnej poslaneckej skvadre v ČR čokoľvek nelichotivé. No nikdy nedokážem súhlasiť s porušovaním tých úplne základných princípov demokracie.  Bez ich dodržiavania strácame akúkoľvek nádej, že budeme mať niekedy možnosť sami o sebe rozhodovať.

Je vraj v českej Ústave poistka. Prezident-diktátor má právo len na dva pokusy na vymenovanie, ktoré môžu poslanci hneď odmietnuť. Následne sa právo na vymenovanie premiéra presúva na predsedu parlamentu. Takže po dvojkolovej diktátorskej fraške sa zas tvorba vlády dostáva do rúk občanmi volených zástupcov.

To, že diktátorské maniere nakoniec parlamentná demokracia pretlačí je síce fakt vyplývajúci z Ústavy, ale  vraj tam nie sú pre prezidenta žiadne lehoty.  No a vymenovaná vláda aj s nevyslovenou dôverou môže čakať pri koryte a čakať a čakať na druhý pokus prezidenta. Žijem rozkročený nad riekou Moravou už dosť dlho na to, že si dovolím prorokovať:  Česi si ani tak nevšimnú, že už žijú pár mesiacov v diktatúre. Ani keď  zaznie obligátne: “Práve som sa vrátil z hradu.”

Česi v duchu svojich najlepších tradícii politickej frašky a v duchu najlepších tradícii Československa nás Slovákov samozrejme zas tromfli. U nás prezident nevymenuje prokurátora, v Česku rovno kandidátku na premiéra.

Apropó k argumentu, že aj ten prezident bol občanmi volený. Áno, priatelia, bol volený za jasne známych podmienok a jasne známych kompetencií. A  jasne známom fakte, že zmenou na priamu voľbu prezidenta sa nemenil v Ústave zakotvený princíp parlamentnej demokracie.

Je znakom demokracie a znakom morálky, že len ten, kto disponuje právami sa môže rozhodnúť tieto práva posunúť niekomu inému. Nikdy nie naopak. Nikdy si niekto iný v demokracii nemôže vziať cudzie práva.

Zmenu z parlamentného na prezidentský môže urobiť len parlament. A naopak, zmenu prezidentského na parlamentný môže urobiť len prezident odovzdaním práv. Nie nadarmo si Francúzi po každej takto významnej zmene prečíslujú republiku. Piata už nikdy nebude tá, ktorou bola Štvrtá republika.

A je morálne, ak sú  o takomto zámere občania informovaní pred príslušnými voľbami. Lebo len v tom prípade môžeme hovoriť o tom, že zmena je v záujme občanov. Lebo len v tom prípade o tom rozhodli svojim volebným hlasom.

Leda by nešlo o demokratické zmeny a zmeny morálnych zásad, ale že dnes v Česku ide o revolúciu. No ako túto nazvať, keď sa Čechom minulo slovo “sametová”? Že by “štípací” od slovného spojenia “můžou na nás dřevo štípat.”?

Priatelia, tu ide o znenie Ústavy. A to nie je trhací kalendár zákonov našej každodennosti. Ústavné zvyklosti sa majú meniť po dlhoročnej verejnej diskusii a s veľkým rozmyslom o ďalekosiahlych dôsledkoch čo i len malej zmeny. Inak budeme ako v Černobyle.

To som takto včera pozeral správy na ČT a tam:  Bude súkromná oslava Zemana s… a sudcami.

ČSSD chce po odsúdení poslancovi vziať automaticky mandát.

Priatelia, v súvislostiach aj ten najlepší zámer skončí  ako pekná komunistická pí****na. Riešenie kriminálneho činu  poslanca nemá riešenie, pretože je to celé otázka princípov demokracie. Len gaureri si volia ako svojich zástupcov gaunerov. Alebo omylom.

Zdroj:  Trpte debilkovia moji, alebo moje myšlienky šírte ďalej | M+M+M+M (4M).

Po mnohých voľbách sa už stalo tradíciou, že si prezident odpustí udelenie poverenia na zostavenie vlády síce víťaznej strane, ale bez koaličného potenciálu a väčšiny v parlamente. Šetrí si tým sám sebe svoju dobrú povesť na horšie časy, keď sa mu môže zísť. Zdá sa, že keď niekto nič nemá, ťažko si to môže šetriť na horšie časy. A tým sa stáva nebezpečný zo všetkých strán.

Aktualizované 15:06 : Na súkromnej párty na hrade sa zeman pridal k tradíciám Franka a Mussolíniho.  Takže z otázky sa aj nadpis zmenil na vetu oznamovaciu. A vôbec by som sa nečudoval, keby bol formálne pridaný k aktuálnej skvadre vyšetrovaných v úplatkárskej afére bývalého premiéra a bývalých poslancov. .

Zdieľajte obsah s priateľmi:

Geocaching – brnkačka pre deti aj nás 40+

Geocachingom sa bavím. Vyberám si kešky, kde sa príliš nenamakám. Ani telesne ani intelektuálne. A že takých je. Žiadne obmedzovanie.

Každá keška má ohodnotenie obtiažnosti – to ako sa na danom mieste dá poľahky alebo komplikovane objaviť. A tiež ohodnotenie miestneho terénu. To, ako sa spotíte pri dobývaní sa k miestu uloženia. Ja mám najradšej tie do 3,5. Žiadne eskamotérstvo nemienim kdesi stvárať. A podobne, je to s riešením mysteriek a obchádzaní multín. Mysterky bez jasnej otázky a multiny z desiatimi postupovými lokalitami – povinnosti pri zábave? To nie je pre mňa.

V štatistikách som hrdý na svoj prehľad obtiažnosti a terénu.

Obtiažnosť a terén

Obtiažnosť a terén

Niektorí sa snažia vyplniť všetky políčka, ja zas tlačiť priemer na dol. 😉

Ja viem, vravíte si, že čo tam potom robí tá T5? Nuž, to bolo na Ostrove umenia uprostred Oravskej priehrady. Obtiažnosť to má, lebo si musíte vziať loď (ak treba na zdolanie prostriedok/nástroj/výstroj je to povinne 4-5). Proste finta. A tá T4 – to som mal cestu okolo a keď som videl tú skrýšu pár konárov nado mnou… No nevylez tam, keď som to za mladi robil. A pre dve som vyslal georobotka.

Geocaching je brnkačka a pohodová prechádzka pre deti aj pre nás 40+. Cez leto sa budete motať po horách a dolinách. Z listingov sa dá všeličo podozvedať o miestach o ktorých ste jakživ nepočuli. A keď už ste tam, prečo si nenájsť aj nejaký ten poklad. Hrať sa môžete v každom veku.

Takže ako začať? Hlavne nenápadne a tolerantne k budúcim nálezcom, nech nám tie kešky na svojich miestach dlho vydržia a nech sa z nich môže tešiť aj niekto ďalší po nás.

Zdieľajte obsah s priateľmi:

Zamneď: Viera v lásku predajcu k zákazníkovi v prostredí bez kapitalizmu

Onehdá som bol býval bol jedného nespokojného spotrebiteľa označil za nenásytného a hlúpeho.

Mimochodom, Kraus naletel na svoju  nenásytnosť. a hlúposť.  (Podobne ako každý z nás minimálne 5x do mesiaca.) Kúpil si niečo, čo si vlastne nemôže dovoliť. Kúpil si spotrebák za 20000Kč A bolo mu ľúto dať pár korún za nejakú poistku.  A chudák zistil, že socializmus (zákonné obchodné podmienky) ho opäť zradil.  U ľavičiara by ma to neprekvapilo., ale Kraus?!?

Nemôžem si pomôcť, ale zdalo sa mi, ako by som počul kde-akého ľavičiara. A že ich tu okolo seba vidím.   Až 47% a možno aj viac vás nimi predsa je. Vyberiete si príklad z prostredia, kde nie sú plne funkčné autoregulačné nástroje kapitalizmu a spoliehate sa, že tieto autoregulačné nástroje kapitalizmu budú slúžiť.  Vyberiete si dobrovoľne, ale druhá strana musí. Uzavriete zmluvu v kontexte socialistických regulácii ochrany spotrebiteľa, ale očakáva kapitalistický prístup ústretového podnikateľa. Ako by som vás, ľavičiari, videl.

Takže pozrime sa na aktuálny stav  trhu s mobilnými telefónmi v ČR/SR.

O Apple je známe, že sa topí v hotovosti, pretože zákazníci sú ochotní platiť nimi zvolené číslo na cenovkách. Dosť nekriticky, s veľkou záľubou a vernosťou značke.

Časť hrubej marže nie je hrubý zisk, ale reklamačné náklady. Žiadna firma sa marketingovo nechváli, že nevynakladá zo svojich hrubých ziskov horibilné peniaze na zvýšenú až nadštandardnú zákaznícku podporu. Sú to podnikatelia ako každý iný. Keď nemusia, hrubý zisk pokojne navýšia o to, čo nikto z konkurencie neposkytne zákazníkom ako konkurenčnú výhodu. Áno, toto je biznis.

Ani jeden konkurent neposkytuje záručnú opravu výmenou “kus za kus”. Myslím tým, že pri predaji sa k tomu písomne zaviažu. Verejný prísľub v reklame, keď sami svoje produkty  nepredávajú exkluzívne, sú len slová a slová.

A teraz ešte podrobnejšie a nad listami divákov:

Cituji: Nevím, zda se změnily podmínky a jak moc je článek aktuální: http://www.appleporadna.cz/iphone/reklamace-iphone-jak-postupovat-a-jaka-jsou-vase-prava/“Při předávání iPhonu na reklamaci by jste měli dostat náhradní iPhone zadarmo. Mají to uvedeno ve smluvních podmínkách. Operátoři se ale brání, že zrovna náhradní iPhony nemají a že vám můžou poskytnout pouze nějakou Nokii a ke všemu pouze za zálohu.”

Vypadá to, že Apple se ve smluvních podmínkách s operátory snažil zajistit svým zákazníkům služby na své standardní úrovni. Takže žádný socialismus, ale kapitalistická snaha o konkurenční výhodu – “Postaráme se o vás, když máte s naším výrobkem problém.”

Stránka appleporadna.cz ani iný web nie je vami podpísaná kúpno-predajná zmluva. Ako inak ako “hlúpy” označiť niekoho, kto sa ex-post domáha svojich práv bez akejkoľvek písomnej garancie, že má nejaké nadštandardné práva?

Áno, nadštandardné, pretože obchodný zákonník nepozná nič ako záručná doba a pre biznis si musíte všetko ošetriť zmluvami. Kraus hovoril, že “pracuje cez telefón” a tak trochu predpokladám, že si ho kupoval “na firmu”.

Áno, nadštandardné, pretože ako občan – spotrebiteľ máte nárok na “rozhodnutie o spôsobe vyriešenia reklamácie” do 7 dní a na “uzavretie reklamácie” do 30 dní. Pričom o spôsobe rozhoduje podľa ľubovôle predajca. Nikde v zákone nie je nič o povinnosti výmeny kus-za-kus ani o vrátení peňazí ani o zapožičaní počas opravy. Socializmus (keď sa spoliehate, že sa štát postará za vás) proste sklame.

Ako som písal vyššie, Apple keď nemusí, nevynaloží ani len cent na svojich zástupcov, ktorí by obchádzali všetkých svojich zmluvných partnerov a kontrolovali dostupnosť náhradných telefónov. To by museli časť svojich hrubých ziskov vložiť do týchto mŕtvych zásob náhradných prístrojov. Počuli ste, že by sa tým chválil priamo Apple alebo niektorý ich zmluvný partner? A odkiaľ potom beriete svoju vieru v marketingové žvásty z reklamy?

Ja viem, počuli ste, že v Nemecku (v UK, Belgicku, Nórsku…). Dokonca to hovoril otcov koňov brat, tak to bude pravda. A to znamená, že sa tak musí správať nejaká Supr-čupr-comunikatium-s.r.o., ktorá je jedna z 5 firiem na na desaťtisíce predaných iPhonov v ČR? Prečo by to robili? V zákone to nie je, veď inak by vás ten socializmu podržal a nevolali by ste po kapitalizme. Tak ostáva už len tlak konkurencie. Aká konkurencia ich k tomu tlačí? Tá z Nemecka (UK, Belgicka, Nórska)?

Tak, tak priatelia, nie je nad to, odvolávať sa na funkčný kapitalizmus tam kdesi ďaleko a žiť a nakupovať tu a teraz. Lebo tak je to pre vás výhodné a ostatných nech aj zdochnú, len keď sa o vás postarajú.

Viete, denno-denne nadávate, že trhové podmienky existujú. Že by to chcelo viac regulácii, aby sa konečne zatočilo s tými hnusnými firmami, ktoré nasľubujú a nesplnia. Je vás 47% čo milujú socialistov, tak mi nehovorte, že nemilujte ich program! A vy sa chcete dovolávať pomoci snáď najtrhovatejšieho nástroja – konkurencie?!? Dokonca v rámci EU? Teraz vám je EU dobrá, čo?

Akú má Apple v ČR/SR konkurenciu? Naozaj je tak významná, že donútila firmu Apple, aby si tu dávala pozor na svoju schopnosť predávať “mercedesy” nie 4 kolesá a plechy vrátane všetkého čo k tomu patrí?

Tak, tak nie je nad to si priťahovať príklady z odvetví, kde kapitalizmus naplno funguje. (Predaj automobilov)

Naozaj je tu taká konkurencia, že vám musí Apple za tie peniaze predať nie len HW ale aj “popredajnú starostlivosť”? Naozaj je tu taká konkurencia, že sa jednotlivý operátori musia starať o zákazníkov Applu tak, aby im neušli ku konkurencii? Priatelia, nič, ale naozaj nič z vonkajších znakov správania sa Apple neukazuje, že tu má nejakú konkurenciu. A vy očakávate, že sa  len tak z lásky k vám bude o niečo starať? Ako vlastne, keď tu ani nemá svojich obchoďákov?

Ja viem, sľúbil vám to, keď nastavil cenu mimo priemer do sféry, ktorá je obvykle vyhradená prémiovým, luxusným či tradičným značkám. Koľko autorizovaných servisov tu má Mercedes a koľko Apple? Tu a teraz! Nie v Nemecku, Belgicku či UK.

Naozaj máte pocit, že môžete Apple povedať: “Buď tú starostlivosť, o ktorej som počul, dáte aj mne, alebo zajtra idem ku konkurencii!” Naozaj si môžete kúpiť iný HW napojený na Apple ekosystém? Naozaj môžete zajtra kúpiť BB alebo Android a s minimálnymi osobnými nákladmi prejsť na konkurenčný ekosystém?  Chcete to? Ste to ochotný urobiť – učiť sa ovládanie iného systému kvôli nesplneným sľubom s podporou HW?

Ako inak ako za “nenásytného” označiť človeka, ktorý ako prvý a posledný argument použije “Když to stojí 20000Kč…”  a očakáva, že dostane z toho titulu nejakú ďalšiu a ďalšiu a ďalšiu výhodu? A kde to skončí? A prečo rovnaký postoj neuplatniť po kúpe auta za 800000Kč? A prečo nie pri kúpe vysávača za 1500Kč? A kedy to skončí? Po roku, po dvoch? A prečo by som nemal požadovať výmenu pokazeného vysávača kus za kus po 8 rokoch?

Viete, tvrdím, že firma sa má snažiť, zákazník nič nemusí. No počítam s nejakou mierou na strane zákazníka. Mierou, ktorá je akýmsi etickým konsenzom v spoločnosti. Konsenzom, na ktorý má vplyv miera konkurencie, vyspelosť spoločnosti, nadhľad nad časnými hmotnými statkami, ľudské dobro v nás. A to na oboch stranách.

Každý obchod má byť dlhodobo sprevádzaný win-win pocitom (aby som bol politicky korektný tak aj linux-linux) aj firmy aj zákazníka. Len z neho sa rodí prirodzená ochota. Inak spejeme do stavu, keď na každú sprostosť máme reguláciu v zákone. Ako vidíte všade okolo seba, regulácie sa nikdy o vás tak dobre nepostarajú, ako vy sami.

Ešte pár slov k tej miere, ktorou tlačí Kraus na Apple.

Mobilný telefón pre firemné použitie je spotrebák. Tak to v tomto 21. storočí je. Ak sa vám pokazí, ako firemník musíte byť schopný vytiahnuť zo šuplíka ďalší náhradný.  Podobne, ako keď miniete papier do tlačiarne, vytiahnete ďalší. Ako keď sa cesťákom pokazí auto, dáte mu náhradné. Biznis musí frčať, firma sa kvôli tomu predsa nezastaví. Pre mňa je telefón za 20000Kč absurdne drahý spotrebák, preto si kupujem mojim možnostiam primeraný.

Aha, vy hovoríte, že to nie je spotrebák, ale pracovný nástroj? Tak mám zmluvne vyriešenú zálohu – poistku pre prípad výpadku výrobného prostriedku. Poistku v širšom zmysle slova. V cene lízingu je nárok na náhradné auto (skrze havarijnú poistku od tretej strany). S dodávateľom HW máte dvojstrannú zmluvu s nejakým časom dojazdu a opravy/výmeny. Prečo nie na telefón za 20000, keď to v takej hodnote už nie je spotrebák, ale pre vás regulárny pracovný prostriedok? Keď laptop vašich cesťákov je lacnejší? Alebo ste chamtivý (a šetríte) alebo hlúpy (na nepravom mieste).

Na jednej strane sa snažíte optimalizovať “na firmu”, na druhej strane sa ani len v najmenšom aktívne o seba nepostaráte.

Tisíce, ba milióny s Krausom súhlasili. Nehovorte mi  že ich prienik s 47% voličov Smeru je prázdna množina. Kraus do tohto prieniku pravdepodobne nepatrí. Ale kto z vás áno? Zamyslite sa nad vašou vierou a každodennou v socialistické nástroje, keď sa snažíte ten kapitalizmus zničiť svojou voľbou.

Buďte k sebe spravodlivý.

Rozpísal som sa o kontexte, v ktorom sa pohybovalo moje uvažovanie nad Krausovými slovami. Bez toho kontextu samozrejme vyznievajú divne. A zapasované do vášho kontextu, videné vašou prizmou sú určite moje úvahy divné. S vašou prizmou nič nenarobím. S tou svojou som sa dnes snažil nepreskakovať riadky.

Zdieľajte obsah s priateľmi:

Rozosraný charakter na všetkých stranách politiky a štátu

Mám pocit, že sa zamieňa: “obsadíme posty, aby sme mohli riadiť štát a uplatniť demokraticky získaný mandát” s “kúpime si za štátne viac moci pre seba, keď sme jej dostatok nezískali demokraticky”. Ono sa to nezdá, ale je v tom tak-trochu významový odtienok. Ale ako by som mohol chcieť, aby ste ho videli, keď závidíte a mrzí vás, že  vám nikto nikdy žiadnu trafiku neponúkne?

Kritika “opoziční smlouvy” sa nesie Českom ako červená niť. Že ju politici, ktorí ju sami uzavreli, nevidia ako niečo nedemokratické ba možno nelegálne, neznamená, že ju občania tak vidieť nemôžu. A teraz nech mi niekto vysvetlí, prečo by malo mať pár politikov prednosť pred národom verejne proststujúcim v definovaní toho, čo je legálne/etické/dobré?

Nad rozdeľovaním štátu a osadzovaním bezcharakterných môžeme samozrejme len lamenotvať. Teda skôr nad sebou, že sme boli neschopní vyhrať voľby. Moc bola demokraticky rozdaná. A nie len to, bolo aj demokraticky kvantifikované, koľko moci má kto dostať.

A toto je potom dôležité: Musí sa celé 4 roky pracovať len v rozsahu demokraticky získanej moci. Akékoľvek snahy kúpiť si kus ďalšej je skutočne za hranicou trestného práva. Pretože v demokracii nie je predsa možné, aby moc nepramenila z demokratických volieb. Môžete si o tejto poistke myslieť to najhoršie, ale nič lepšieho nevymyslíte.

Ako chcete zabrániť, aby si niekto nekúpil 150 zamestnancov na tvorbu ideálneho podnikateľského zákona? Len, že tých 150 bude volených 3 miliónmi voličov. Takže na kontrolu nad tvorbou zákona budete potrebovať podplatiť stovky tisíc ľudí. Len tak sa dá posunúť latka dostatočne vysoko, aby na ňu nedosiahol kadejaký gaunerík okresného formátu.

Nakoniec Čechov dobehla ich laxnosť k pevnému charakteru. Reťazou malých ústupkov sa dopracovali k stavu, ktorý spôsobuje vytriezvenie. A tá kocovina teraz bolí.

Viete, rozpad strany uprostred volebného obdobia parlamentu je znakom veľkej bezchartakternosti. Nie je na tom nič charakterné neakceptovať porážku pri prípravnom rokovaní poslaneckého klubu pred pred zásadným hlasovaním.

Nie je nič charakterné, keď väčšina poslaneckého klubu uprostred volebného obdobia príde s nápadom, ktorý nebol súčasťou volebného programu. Je to bezcharakterné k voličom a samotný poslanec je potom tlačený k porušeniu svojho volebného sľubu voličom. Toto by strana svojim poslancom nemala robiť.

Proste stala sa reťaz udalostí nie nepodobná vypínaniu ochrán v Černobyle. Kým na začiatku to boli len drobné ústupky charakteru, na konci je trestný čin.

Prečo sa cítime ako prejdený šijacím strojom

Vláda (výkonná), parlament (kontrolná), súdy (súdna) – tri piliere demokracie. Ak sú v rovnováhe, máme vnútorný pocit, že je všetko v poriadku.

No táto rovnováha je dynamická a vzniká len a len ako výsledok tlaku z troch strán. Ak si jedna časť uzurpuje nadvládu nad inou, systém sa začne rúcať na jednu stranu. Podobne, keď niektorá strana priposrato ustupuje.

Nie to ešte, keď parlament a vláda jedno sú. Dokonca tak, že minister je poslancom. Dokonca tak, že vláda podáva prostredníctvom poslancov pozmeňujúce návrhy k svojim predkladaným zákonom.

Nie to ešte, keď súdy (prokuratúra a polícia) definujú pravidlá pre prácu parlamentu a politických strán.

No a potom tu máme ešte takú drobnosť, ako je osobný charakter. Z dovolením sa odvážim povedať, že česká politická kríza ukazuje rozosraný charakter na všetkých frontoch českého verejného života. A teraz čo? Budeme sa obzerať, odkiaľ sa vynorí nejaký charakterný občan. No to by sme sa mohli dočkať tak akurát šikulu priemerných!

Nie, nemá to žiadne dobré riešenie, kým sa bude nastoľovať zas rovnováha tých troch pilierov demokracie. Jedna z tých troch zložiek bude vytŕčať. Jediné, čo môžeme, je dúfať, že to nebude dlho trvať, kým majú súdy navrch.

Absurdné velebenie prezumpcie neviny

Apropó to velebenie prezumpcie neviny. Možno by bolo fajn, keby sa rovnako pristupovalo aj k práci štátnych zástupcov. 😉 Teda, že pracujú čisto podľa zákona.

Podobne policajti. Ono taká ranená medvedica dokáže nejedného hrubokrkého potrápiť. Čo my vieme? Nie je nad to súhlasiť s prezumpciou viny štátnych zástupcov, že pracujú na objednávku.

No dobre, ale s čím by sme polemizovali? Ako by sme zapojili kritické myslenie pri tejto kauze ak by sme len predpokladali samé dobro na všetkých stranách?

Priatelia, prezumpciu neviny považujem za zásadné ľudské právo. Rovnako kritický pohľad na podávanú informáciu ľuďmi, ktorým nemám dôvod nekriticky dôverovať. Ale nájdite tú rovnováhu, keď rozhodne nemôžete spoliehať na pravdovravnosť politikov, obvinených a právnikov/advokátov. A už vôbec nie nejakým odposluchom.

Vždy je tu predsa oprávnená otázka: “A komu tím prospěješ?”

Veď hovorím, rozosraný charakter na všetkých stranách. A dobré riešenie (ako cesta k výsledku) neexistuje. Len dobrý výsledok, ktorý by sme chceli, aby bol hneď. Ale nikdy nepríde, môžeme sa k nemu len približovať sériou pomalých iterácii.

Poďte so mnou, hľadám charakterných spoluobčanov. Nie, nie je to jednoduché, život je jeden z najťažších. A “naše vlast nevzkvétá.” Ale charakterných treba hľadať! 

Zdieľajte obsah s priateľmi: