Čo sú to tie "najlepšie tradície socializmu 80. rokov minulého storočia"?

Dnes článok z kategórie “výkladový slovník”. V mojich článkoch kritizujúcich socialistickú politiku súčasnosti používam slovné spojenie najlepšie tradície socializmu 80. rokov minulého storočia. Aby aj mladší tušili, čo tím myslím, uvediem jeden príklad. Je to článok mladého SZMáka, angažovaného študenta.

 Blog | Sme.sk 11.06.2013 00:30 Po absolvovaní Gymnázia v Sabinove som sa rozhodol ísť študovať na Národohospodársku fakultu Ekonomickej univerzity v Bratislave. Už od začiatku štúdia mi univerzita, aj hlavné mesto mesto ponúkali veľa príležitostí na rozvoj, o ktorých sa mi doma ani nesnívalo. Na človeka to zapôsobí tak, že sa snaží vyskúšať všetko čo ho môže obohatiť, rôzne prednášky, konferencie, školenia a ďalšie akcie, na ktoré má študent popri štúdiu čas.

 

Zdroj: Pracovná cesta s predsedom vlády Slovenskej republiky v Istanbule

Áno, po tom, ako ho v diskusii (stále existuje) rozniesli na kopytách, nevydržal a článok stiahol. Je to predsa len káder v najlepších tradíciách socializmu a tak nepotrebuje mať nepriaznivé referencie. O odvahe obhájiť svoj postoj a názor ani nehovoriac.

Takže sa môžeme len z útržkovitých citácii po webe domnievať, o akú kvalitnú slohovú prácu v duchu socialistického realizmu sme prišli.

“Premiér vyzdvihol hlavne dohodu o zrušení víz pre slovenských turistov smerujúcich do Turecka. Zároveň aj plánovanú spoluprácu medzi slovenskými a tureckými vedcami v oblasti možnej spoločnej ťažby a spracovaní magnezitu. Trochu ma ale na druhý deň prekvapili články, ktoré vyšli v niektorých médiách, ktoré sa touto problematikou takmer vôbec nezaoberali. Väčšina článkov skôr nadväzovala na protivládne protesty, ktoré v Turecku momentálne prebiehajú.”

Tak toto sú tie tradície socializmu 80. rokov. Keď budete vidieť, že vás niekto presviedča čo si máte myslieť, namiesto toho, aby vás presviedčal argumentami. Keď niekto  najlepšie vie, aký má byť názov vašej obľúbenej pesničky. Presne takto sa písali slohové práce v 80. rokoch minulého storočia. Takto ich vyžadoval  profil moderného socialistického človeka. Takáto slohová práca bola výťahom do extraligy okresného výboru SZM.

Pre ďalšie samoštúdium odporúčam od Ladislava Mňačka knihu Súdruh Muenchhausen. To je najlepšia škola ako dodržiavať “najlepšie tradície socializmu 80. rokov minulého storočia”.

Osobná vsuvka

V polovici 90. rokov minulého storočia ma malý veľký muž Tomáš Cikrt zaviedol na jedno rokovanie RŠVŠ. (aspoň myslím, že to bola Rada študentov Vysokých škôl). Keď sme odchádzali, pripadal som si ako vyžmýkaný. Padali tam podivné formulácie, chalani mali oblekové nohavice, biele košele a nablýskané poltopánky. Oproti našej Študentskej komore fakultného parlamentu, v ktorej sme schôdzovali často v izbe na intráku v teplákoch, to bola extraliga. Dnes už viem, že to boli tie správne rezervné kádre.

Cvak, iná situácia: Stojím na chodbe pred telocvičňou a čakáme, kým futbalisti pred nami skončia a my si môžeme s babami zahrať basketbal (to sú tie výhody, keď študujete na fakulte, kde je málo chalanov). Tešil som sa, že si po dvojhodinovom rokovaní Študentskej komory fakultného senátu vyčistím hlavu (a pri bránení protiútoku prídem na iné myšlienky). To rokovanie bolo totiž dosť náročné. Úspešne sme v prvom kole nezvolili dekana práve kvôli hlasom v Študentskej komory. Spoluhráč sa ma pýtal, ako to prebiehalo na Senáte. Ako dnes si pamätám, že som mu odpovedal “to je internou záležitosťou členov senátu.” A asi o 10 sekúnd my to docvaklo, aký debilko dokázal takúto absurdnú mňačkovskú vetu vypustiť z mojich úst.

Človek musí asi osobne prejsť niektorými osobnými skúsenosťami, aby sa prestal brať úplne vážne.

Škoda, že som sa vtedy zháčil. Škoda, že som vtedy pochopil debilitu svojej formulácie. Keby ma len ten spektabilis, čo sme ho potom na druhýkrát už zvolili, neskôr v plavkách na Liptovskej Mare neučil windsurfing. Mohol som byť… Hm, ak sa mi to vtedy nepáčilo, ťažko by  som to zniesol dnes. Keď  dokážete uctievať nahé schopnosti a vedomosti bez obleku, už vás pozlátko nikdy neohúri.

Je to asi vecou charakteru, ako sa kto postaví k tomu, keď vám pootvoria dvierka do extraligy.

 

Zdieľať?

Čo sú to tie “najlepšie tradície socializmu 80. rokov minulého storočia”?

Dnes článok z kategórie “výkladový slovník”. V mojich článkoch kritizujúcich socialistickú politiku súčasnosti používam slovné spojenie najlepšie tradície socializmu 80. rokov minulého storočia. Aby aj mladší tušili, čo tím myslím, uvediem jeden príklad. Je to článok mladého SZMáka, angažovaného študenta.

 Blog | Sme.sk 11.06.2013 00:30 Po absolvovaní Gymnázia v Sabinove som sa rozhodol ísť študovať na Národohospodársku fakultu Ekonomickej univerzity v Bratislave. Už od začiatku štúdia mi univerzita, aj hlavné mesto mesto ponúkali veľa príležitostí na rozvoj, o ktorých sa mi doma ani nesnívalo. Na človeka to zapôsobí tak, že sa snaží vyskúšať všetko čo ho môže obohatiť, rôzne prednášky, konferencie, školenia a ďalšie akcie, na ktoré má študent popri štúdiu čas.

 

Zdroj: Pracovná cesta s predsedom vlády Slovenskej republiky v Istanbule

Áno, po tom, ako ho v diskusii (stále existuje) rozniesli na kopytách, nevydržal a článok stiahol. Je to predsa len káder v najlepších tradíciách socializmu a tak nepotrebuje mať nepriaznivé referencie. O odvahe obhájiť svoj postoj a názor ani nehovoriac.

Takže sa môžeme len z útržkovitých citácii po webe domnievať, o akú kvalitnú slohovú prácu v duchu socialistického realizmu sme prišli.

“Premiér vyzdvihol hlavne dohodu o zrušení víz pre slovenských turistov smerujúcich do Turecka. Zároveň aj plánovanú spoluprácu medzi slovenskými a tureckými vedcami v oblasti možnej spoločnej ťažby a spracovaní magnezitu. Trochu ma ale na druhý deň prekvapili články, ktoré vyšli v niektorých médiách, ktoré sa touto problematikou takmer vôbec nezaoberali. Väčšina článkov skôr nadväzovala na protivládne protesty, ktoré v Turecku momentálne prebiehajú.”

Tak toto sú tie tradície socializmu 80. rokov. Keď budete vidieť, že vás niekto presviedča čo si máte myslieť, namiesto toho, aby vás presviedčal argumentami. Keď niekto  najlepšie vie, aký má byť názov vašej obľúbenej pesničky. Presne takto sa písali slohové práce v 80. rokoch minulého storočia. Takto ich vyžadoval  profil moderného socialistického človeka. Takáto slohová práca bola výťahom do extraligy okresného výboru SZM.

Pre ďalšie samoštúdium odporúčam od Ladislava Mňačka knihu Súdruh Muenchhausen. To je najlepšia škola ako dodržiavať “najlepšie tradície socializmu 80. rokov minulého storočia”.

Osobná vsuvka

V polovici 90. rokov minulého storočia ma malý veľký muž Tomáš Cikrt zaviedol na jedno rokovanie RŠVŠ. (aspoň myslím, že to bola Rada študentov Vysokých škôl). Keď sme odchádzali, pripadal som si ako vyžmýkaný. Padali tam podivné formulácie, chalani mali oblekové nohavice, biele košele a nablýskané poltopánky. Oproti našej Študentskej komore fakultného parlamentu, v ktorej sme schôdzovali často v izbe na intráku v teplákoch, to bola extraliga. Dnes už viem, že to boli tie správne rezervné kádre.

Cvak, iná situácia: Stojím na chodbe pred telocvičňou a čakáme, kým futbalisti pred nami skončia a my si môžeme s babami zahrať basketbal (to sú tie výhody, keď študujete na fakulte, kde je málo chalanov). Tešil som sa, že si po dvojhodinovom rokovaní Študentskej komory fakultného senátu vyčistím hlavu (a pri bránení protiútoku prídem na iné myšlienky). To rokovanie bolo totiž dosť náročné. Úspešne sme v prvom kole nezvolili dekana práve kvôli hlasom v Študentskej komory. Spoluhráč sa ma pýtal, ako to prebiehalo na Senáte. Ako dnes si pamätám, že som mu odpovedal “to je internou záležitosťou členov senátu.” A asi o 10 sekúnd my to docvaklo, aký debilko dokázal takúto absurdnú mňačkovskú vetu vypustiť z mojich úst.

Človek musí asi osobne prejsť niektorými osobnými skúsenosťami, aby sa prestal brať úplne vážne.

Škoda, že som sa vtedy zháčil. Škoda, že som vtedy pochopil debilitu svojej formulácie. Keby ma len ten spektabilis, čo sme ho potom na druhýkrát už zvolili, neskôr v plavkách na Liptovskej Mare neučil windsurfing. Mohol som byť… Hm, ak sa mi to vtedy nepáčilo, ťažko by  som to zniesol dnes. Keď  dokážete uctievať nahé schopnosti a vedomosti bez obleku, už vás pozlátko nikdy neohúri.

Je to asi vecou charakteru, ako sa kto postaví k tomu, keď vám pootvoria dvierka do extraligy.

 

Zdieľať?

Pobavil ma údiv nad PRISM sledovačkou od NSA

Sú na svete ľudia, ktorí chcú všetko vedieť. Nie preto, aby vedeli, ale preto, že sa im to môže niekedy hodiť. Sú to takí zberatelia.  Viete prečo majú kriminálnici náskok pred vyšetrovateľmi? Pretože kým kriminálnik to proste urobí, vyšetrovateľ to musí všetko spísať.  Spojte si tieto dve veci a máte s každou sledovačkou podnikateľov vo firme Štát, s.r.o.  vyrovnaný účet

Skúste si odžiť týždeň naplno a potom skúste popísať, čo ste robili. Skatalogizovať všetky telefonáty, statusy, ústne rozhovori. Nie len zapísať čo sa v nich hovorilo. Ale riadne skatalogizovať. To znamená označkovať ich heslami, urobiť register, vyznačiť kľúčové slová.

V starých dobrých časoch pred Eniacom na to slúžili papierové katalógové lístky. Tony papiera v archívoch. A čo ste si nepamätali, to ste v tých archívoch aj tak nenašli.

A potom prišiel fulltext a bigdata.

Ak je možné prehľadávať a nachádzať zmysluplné výsledky v elektronickej časti písomnej zložky našich životov, myslíte si, že nie je možné rovnako pracovať so zvukom a obrazom? Ale no, veď už aj vy ste sa stretli s rozpoznávaním tváre v niektorej bežnej aplikácii na prácu s osobným archívom fotiek.

Voľakedy sa tradovalo také pravidlo: Ak ste sa s niečím doma stretli, vojaci to mali pred desiatimi rokmi a dvadsaťkrát väčšie, silnejšie a odolnejšie. Občas Google vypustí informácie o svojom technickom zázemí. Jednotkou HW je vraj u nich kontajner. Ak ste videli na vlastné oči kontajnerovú loď v morskom prístave, tak viete, že 200 kontajnerov nie je až tak veľké dátové úložisko.

Odjakživa sú medzi nami ľudia, ktorí túžia zhromažďovať. Prehistorické katalogizačné nástroje nahradili vysoko produktívne fulltextové zberacie roboty a nad nimi vyhľadávače. Okrem textu máme k dispozícii technológie pre zvuk aj obraz.

A vy sa čudujete, že niekto sleduje váš život?

Tak ako sa dajú zbierať známky, tak rovnako sa dajú zbierať ľudské životy.

Ešte vám tu nadhodím jednu súvislosť: V jednom statuse na Twitteri som čítal:

Do noční tramvaje nastoupil vyholený debílek se zapálenou cigaretou. Kouřil, plival na zem. Kdybych to neviděl na vlastní oči, neuvěřím.

Zdroj:  Twitter / elka_cz: Do noční tramvaje nastoupil ….

Predstavujte si chvíľu tú situáciu. Čo bráni vám, konkrétne tebe, aby si nastúpil s cigaretou do električky? Nič! Absolútne nič! Ak si slabšej telesnej konštrukcie, stačí sa spojiť s 5-6 ľuďmi a veziete sa pofajčievajúc. Električka zastane, dvere sa otvoria a ty nastúpiš. V prostredí, kde neexistuje prokuratúra a súdy, každý pofajčieva v električke.

Veľmi dobrý priateľ, teda skôr rodina ako priateľ, mi včera hovoril (Že pozdravujem kapitána Jariabka v našom konferenčnom hovore.), že by som sa pokojne mohol na leto ostrihať na pár milimetrov. K mojej brade by mi to vraj seklo. Keď k tej holej lebke prirátam moje kilá a výšku, verím tomu, že by ste aj vy chvíľu rozmýšľali, kým by ste mi tú cigaretu chceli vyhovoriť. Veď hovorím, že každý. Aj ty by si si chcel pofajčiť, že?

Ešte stále ste pobúrený, že niekto sleduje váš život? Skúste si v tom zabrániť!

Ja sa nečudujem, ale to mi nebráni povedať, že mi to vadí. Rovnako, ako to, že ma poniektorí chcete na ceste svojim autom zabiť. Vadí mi to, ale rozhodne nie som prekvapený, že po mne idete. Preto som sa aj predvčerom, vchádzajúc po hlavnej ceste do križovatky, pozrel na obe strany či nejde герой.  Som síce optimista, ale aj lekárnik. Viem o vás svoje. A aj o práci s dátami. Preto ma ten герой o pol metra nezabil.

Ak s tým sledovaním predsa len chcete niečo urobiť poradím vám. Dôležité sú dva body:

  1. Pristúpiť k ochrane svojho súkromia podobne ako to urobil Noe. Že ako to je? Nuž takto: Kedy staval Noe archu, no kedy? Pred dažďom priatelia, pred dažďom.
  2. Druhá metóda podľa Indiana Jones
Zdieľať?

PRP: Dobročinnosť, ktorú nepocítite a ešte aj budete vychovávať

Uvažoval som, ako byť dobročinný a pritom byť aj výchovný. A spomenul som si na svoje detstvo a “soboty cti”. Bola to pracovná sobota, ktorej výťažok bol venovaný štátu a socialistickej spoločnosti. Čo takto zamestnať niekoho, kto svoju mzdu od vás za prácu, ktorú by ste bežne urobili sami sebe zadarmo venuje na pomoc niekomu konkrétnemu? Napríklad zamestnať svoje deti?

K dobročinnosti treba mať sklony. A keď nie sú, môžete si pomôcť barličkou. Ako v tomto prípade, nie len darujete, ale získavate hmatateľný výsledok tej práce. Ten vám ostane. A to je občas dôležitý pocit. Hlavne keď dokážete uvažovať v širších súvislostiach. Napríklad v súvislostiach permanentne rozkrádanej firmy Štát s.r.o.

Ale späť k dobročinnosti.

Šikovná vec je následne tú sumu zdvojnásobiť. Takže polovica je od nich (od tých čo pracovali) a polovica od vás. Ja viem, vlastne to celé zaplatíte vy. No dostali ste aspoň trochu výsledkov ich práce pre seba. A ten výchovný aspekt hádam ziape z toho modelu dostatočne výrazne.

Tento zdvojnásobovací model je založený na jednoduchom princípe: Ak nachováte dve  deti, určite sa pri stole nájde tanier aj pre druhé.

Ďalším nápadom na uplatnenie tohoto zdvojnásobovacieho modelu sa medze nekladú. Idete z celou rodinou na dovolenku? Čo takto “zaplatiť” ešte jeden poukaz pre ďalšie dieťa z domova? Kupujete na začiatku roku svojim deckám pomôcky do školy? A čo takto kúpiť ešte jednu sadu a poslať ju do Keceroviec? Alebo kúpiť ešte jednu električenku v Košiciach?

V Kecerovciach sa stáva aj to, že sa deti nedostanú na strednú školu len preto, že ich rodičia s tým nesúhlasia. Nechcú napríklad platiť cestovné do Košíc.

„Preto im robíme prehliadky aspoň stredných škôl, ktoré sú v Košiciach hneď pri stanici, aby nemuseli platiť aj MHD,“ vysvetľuje výchovná poradkyňa a matematikárka Emília Hudáčková.

Zdroj:  Ivana je posledná biela žiačka na škole, odchádza na strednú | Spravodajstvo | romovia.sme.sk.

Áno, nič svetoborné som nevymyslel. Adopcie na diaľku sú tu už roky. No možno som niekomu pripomenul, že “adoptovať” sa dá aj na blízko. Že adoptovať sa dá aj len na chvíľu bez nejakých veľkých a dlhodobých záväzkov. A dokonca aj tak, že to nemusíte ani pocítiť.

Takže aby to aj moje deti pochopili: Najbližšie vysávanie auta venujeme spoločne na povodne. A urobíme to formou DMS z ich vreckového na kredit. Keď už výchova tak poriadne, aby videli, že aj virtuálne veci treba zaplatiť skutočnou prácou. Ja viem, oni to už vedia, ale repetitio est mater studiorum. 

Zdieľať?

Islám – čo s ním v našom EU kultúrnom priestore

Môžem hľadať slová na vyjadrenie svojho názoru, alebo si tie slová požičiam:

Na druhou stranu tu máme některé zákonné ustanovení a některé tradice, které bychom si zřejmě chtěli uchovat – a pokud si řekneme, že je uchovat chceme, tak si také musíme říct, že tím pádem vylučujeme víry a vyznání, které těmto tradicím a zákonům protiřečí.

Zdroj:  Islám – co s tím? Respektive: jaký je tvůj přístup k expanzi tohoto náboženství/vidění světa/pravidel v rámci evropských zemí? | ask.fm/patrickzandl.

Občas sa so Zandlom zhodneme. 😉

Aj moja Katolícka cirkev sa prispôsobila práve tím zákonným ustanoveniam vychádzajúcim z, paradoxne, kresťanských tradícii. Ani čarodejnice sa neupaľujú, ani odpustky sa nepredávajú. Ani krížiky na krku sa neprikazujú.

Zdieľať?

Návšteva Keceroviec – najlepší novinársky čin roka

Veľmi ale veľmi, ba dokonca veľmi som nadšený z novinárskej akcie od SME. Navštívili Kecerovce a urobili sériu článkov, reportáží. Skutočne suprová novinárska práca.

Celá séria je na jednej hromade v sekcii SME v Kecerovciach.

Zázračné riešenia nejestvujú. Ale ak má byť Slovensko vľúdnym domovom pre všetkých, musíme mať viac na očiach problémy tých, ktorým sa tu žije najťažšie. Práve k tomu sa snaží SME prispieť svojím malým dielom.

Zdroj:  Boli sme týždeň v rómskej osade. Prečo? | Spravodajstvo | romovia.sme.sk.

Nápad, vyčlenenie pracovného času novinárov, spracovanie do komplexnej série článkov. Áno, áno, áno. A ešte raz áno takejto novinárskej práci.

A jedna skvelá čerešnička na tortičke. Nie je to žiadna skrytá kamera, žiaden agent konfident. Žiadne vytváranie udalostí. Teda vlastne dve čerešničky. Tou druhou je, že to nenašli na stole.

Zdieľať?

Kúpte mu kazajku a udelte súdny zákaz styku s ekonomikou

„Zvýšenie príjmov zamestnancov však bolo jedným z logických cieľov, aby sme umožnili zvyšovanie kúpyschopnosti zamestnancov,“ dodáva Stuška, hovorca ministerstva práce.

Zdroj:  Tesco plánuje u nás prepustiť stovky ľudí. Aj pre Zákonník od Smeru | Slovensko | ekonomika.sme.sk.

Ach jo, betonárka! Súdny zákaz by mu musel udeliť súd. Takže ju do**bú úplne beztrestne.

Zdieľať?