Nákupný skener – ako sa chytiť do vlastnej pasce dokonalého marketingu

V jednom hypermarkete Globus CZ začali ponúkať možnosť sám sebe si napípať tovar pri vkladaní do košíka. Už žiadne vykladanie pri pokladni, vkladanie pri pokladni, vykladanie do auta. Rovno pri regále spípnuť, vložiť do tašky a hotovo.  Žiadne pochybnosti o konkrétnych cenách. Dokonalá kontrola nad celkovou cenou nákupu. Samé pozitíva a sociálne istoty.

Takže takto priatelia:

Musíte sa zaregistorvať a registračný formulár sa ani nesnaží odlíšiť od obvyklých marketingových. Aj ponuka na zaškrtnutie obľúbeného tovaru tam je (bio-, dia-, bezleplkvé). Teda skôr prieskum zdravotného stavu. Načo, keď to aj tak exaktne zistia. Ako lekárnik veľmi dobre viem, aká je pravdivá veta: „Ukáž mi svoj recept a ja to poviem, čo ťa trápi.“ Leda že by chcel niekto vedieť ako sa líši osobný pocit a skutočnosť.

Po registrácii (zabrala 3 minúty) som dostal kartu s čiarovým kódom. A už som tam, pevne napojený.

Kartu nasnímam a počítač mi vydá skener. Skener ma poteší privítaním: „Príjemný nákup Martin.“ Do skeneru pípam nákup. Na konci nákupu zosnímam extra kód, čo je pokyn pre skener, aby poslal nákup do centrálneho počítača. Odovzdám skener. Prídem k platobnému automatu – naskenujem kartu, aby si automat môj nákup pritiahol. Vložím platobnú kartu a zaplatím.

Pevné napojenie  meno – nákup po položkách – forma platby. (Nad nelegálnym uložením čísla platobnej karty nebudem ani uvažovať. To je jednoznačný identifikátor už teraz.) Už žiadne odhadovanie priemerného zákazníka, priemerného košíka anonymného zákazníka.

Je to vlastne skvelá správa. Ide o to, že je to naviazané na moje meno a plastovú kartičku s ktorou ja osobne môžem manipulovať.

Pokiaľ by tomu tak nebolo, to čo nakupujem je vždy zistiteľné vďaka rozpoznávaniu tváre, vďaka vyhadzovaniu účteniek. Proste vďaka starej dobrej špionážnej práci. Navyše ste bezbranný a bez možnosti vašej šance  na diverznú akciu. Hlavne preto, že neviete, vďaka čomu si vás napojili.

Ale naviazanie na plastovú kartičku na meno? To je skvelý nástroj, vďaka ktorému môžem anonymizovať ja. Viete, v ochrane dát verím na druhú metódu podľa Indiana Jones. Nie je nad to, zabaviť analyzátor tonami a tonami balastu. Zdieľanie karty je len jednou z mnohých možností.

Takže to by sme mali prvý bod, kedy sa prešpekulovaný marketing chytá do vlastne pasce. A verte mi, že mucha sediaca v marketingovom oddelení by bola svedkom, ako sa v čase viac a viac spoliehajú na presnosť dát.  Viete, práve v momente, keď je presnosť vysoká, oveľa viac sa v tom stratia falošne generované dáta. „Kto by krádel, veď ste všetci tu.“ A keď sa príde na to, že vaše dáta sú „podozrivé“? Mylsíte, že ich bude niekto opravovať, keď hneď vedľa sú tony „dobrých“ dát? Vyradia vás. A to sme chceli, že?

A potom je tu vernostný program.  Na vernosti a loajalite nie je nič zlé. Lojalita zakladá podmienky na win-win správanie sa. Win-win znamená, že pri znalosti presných dát je jasnou známkou mamonára, keď nastaví vernostný systém na N+1, kde N je hranica ktorú dosahujem.  A my teraz presne a neomylne vieme, že tie dáta o mne sú presné. Už sa nemôžu vyhovárať, že štatistika je presné počítanie s nepresnými číslami. Že každý jeden zo zákazníkov nie je priemerným zákazníkov.

Podľa nastavenie koncových marketingových programov sa vďaka osobným skenerom dá  dosť presne odhadnúť, či si cenia každú moju loajálnu korunu, alebo sa im ako zákazník málim. „Moje“ rozhodnutie o loajalite môže byť presnejšie.

No a potom je tu ešte jeden aspekt. Nadstavbové funkcie. Teraz už vieme, že nie je problém, aby mi skener pripomenul, čo som zabudol nakúpiť. Nie je problém, aby mi skener poradil výhodnejšie balenie, novinku v kategórii a tak podobne. Tak za pol roka bude oprávnená otázka: „A čo ďalej s mojimi dátami, páni z Globus.cz?“

Nákupný skener – to nie sú big data, o ktorých všetci hovoria, ale nikto ich nikdy nevidel. To nie je personalizácia internetovej reklamy na základe sledovania prehliadača, ktorú tiež nikto nikdy nevidel, ale tára o nej od príchodu FB. To sú maličké dáta jasne identifikovaného užívateľa.

Pýtate sa prečo som sa teda zapojil? Prečo to nebudem obchádzať? Profesionálne sa zaoberám category manažmentom a správou sortimentov lekárenských sietí. Riešim audit a tvorbu vnútorných procesov. Preto neodolám žiadnej možnosti si vyskúšať plody tejto práce od kolegu niekde inde a v inej oblasti ako zákazník.  A nikdy neodolám systém pseudo-audítorsky potrápiť. Ale hlavne som,zvedavý na tie nadstavbové funkcie. A to bez poskytnutia dostatku dát, ktoré mám pod kontrolou, nezískam.

Ešte k účinnosti druhej metódy podľa Indiana Jones. Viete, v každej doterajšej inštalácii dátových skladov na ktorých som pracoval, nemal nikto prioritný záujem stavať „kontrolné analýzy“. Keď som svojimi voľnočasovými alertami ukázal na podvody, chvíľu niekto uvažoval nad interným auditom procesov, ktoré generujú vstupné dáta. Chvíľu, nikoho to dlho nebavilo. Audítori sú otravný. A štatistická chyba je vlastnosť patriaca do štatistiky.

Pod čiarou: Neurážajte ma diskusiou o možnosti nenasnímať niečo z nákupu. Ak chcete byť vy zlodeji, neznamená to, že ním chcem byť aj ja.

Zamneď: Diktatúra lepšieho dobra hneď, alebo slobodný trh za tri roky

Čo keby sme v záujme lepšieho dobra spísali pár paragrafov o zavedení ekonomicky a ekologicky a ešte inak ee- lepších zajtrajškov v doprave informácii. Viete si predstaviť koľko skleníkových plynov by sme ušetrili, keby sa už informácie nešírili papierovo, ale len elektronicky?

Podnetník, čo si ho na FB pestujem, napísal:

Brzy ráno jsem jel do Liberce a cestou jsem potkával poštovní auta. Jak to? V sobotu přeci pošta nechodí. Rozvážela noviny. OMG! V roce 2013 potřebujeme stovky Fordů Transitů, abychom k desítkám tisíc lidí dostali sobotní zprávy.

Odkaz do FB

A doplnil:

Já to chápu, Pavle. Přesto mě ale takové plýtvání připadá šílené.

ta poptávka mě fascinuje. Přeformulujte si to: desítky tisíc lidí ochotně kupují přepravu cca. megabytu víceméně veřejně známých dat automobilem na vzdálenost desítek až stovek kilometrů. Nezní to šíleně?

A iný podnetník, ktorého si na FB pestujem tiež, písal čosi o komplikáciách s nákupom žiarovky. Tak som sa s ním podelil o svoju dávnejšiu rešerš Ako po novom nakupovať žiarovky, ktorú som si bol býval bol urobil, aby ma markeťáci nebalamutili. A začítal som sa aj do ďalších vtedajších článkou. Ako napríklad aj do tohoto, ako starým žiarovkám dosvietilo. A od neho bolo už len krôčik k žiarovkovým a igelitkovým prístupom.

A potom sa to spojilo. To viete, samo o sebe všetko vyzerá perfektne. A potom prídu súvislosti. A potom príde základná Listina, ktorá definuje naše človečenstvo. Vrátane práva robiť sprostosti. Vrátane slobody nebyť sledovaný pri kladení kábla. Vrátane…

Myslím, že zábudlivosť, roztržitosť sú prejavom slobodnej vôle človeka. Uvidíte, čoskoro sa stanú výsadou. Som hrdý na to, že si doma môžem robiť čo chcem. Aj sprostosti. Aj zabudnúť kúpiť žiletky.

Zdroj:  Zábudlivosť ako prejav slobodnej vôle človeka | M+M+M+M (4M).

Máte pocit, že by zákonný zákaz papierových nosičov informácii bola ee-diktatúra? Dobrý pocit máte. Byť demokratom a slobodným občanom je vecou charakteru. A som rád, že sa v tomto bode zásadne opakujem:

Viete, ide o to, že niekomu skutočne stojí za to si priplatiť za rýchle umytie riadu. Za príjemné osvetlenie. Ale dnes som porobený diktátormi, ktorí povedali, že neexistuje aby som, chcel rýchle umytie a príjemné svietenie. Rozhodli za mňa, fašisti jedny. A pritom, čo ak je z hľadiska dlhodobého vývoja civilizácie dôležité, aby sme mali rýchle umývačky a svetelné zdroje s 20-30% účinnosťou?!? Ktorí z bohov to dnes rozhodne?

Zdroj:  A čo takto odtiahnuť ten blok betónu nabok? | M+M+M+M (4M).

Kto to má rozhodnúť? Apple? Lebo oni predsa vedia, keď si to či ono patentovali? (To je taká malá narážka na jednu podivnú diskusiu s jedným podnetníkom, čo si ho na G+ pestujem) Alebo iný Boh?

Podobne je to možno aj s aktuálnym českým bimbo-diktátorom. Ľudia by chceli zamiesť s tými protivnými pravičiarmi (čo nie sú pravičiari) najlepšie hneď. Tak sa im náramne páči, že na tých druhých dopadla ruka diktátora. Nechce sa im čakať do volieb. Pritom onehdá účinne  vykrúžkovali kadejakých langerov.  Ale to je nadlho. A tak Česi v dnešných dňoch velebia nacizmus.

Sú riešenia demokratické a slobodné a potom sú riešenia komunistické a nacistické. Ako vždy, nesklamala ma moja základná kontrolná otázka: Neútočia na môj čas? Ak áno, veľmi zbystrím a začínam sa zamýšľať či bude vhodnejšie označenie komunizmus alebo nacizmus. Diktatúra príde s riešením hneď. Slobodnému trhu to rozhodovanie čo je dobré a čo je neperspektívne chvíľu trvá.

Ja viem, že ten podnetník nenavrhuje zakázať distribúciu papierových novín. On len nadhadzuje tému. A ukazuje alternatívy nad ktorými sa môžeme zamýšľať. Alternatívy medzi ktorými je dobré začať uvažovať. Ukazuje argumenty, pomocou ktorých sa môžeme sami a slobodne rozhodnúť.

Ja len preventívne upozorňujem tých, ktorí by chceli jeho zamyslenie sa uchopiť pre dnešnú dobu tak charakteristickým spôsobom. Čo sa týka demokracie a slobodného trhu budem radšej preventívne opatrný. Naša pregrganá spoločnosť je na nasledovanie šikulov priemerných postihnutých virózou bohorovnosti až priveľmi náchylná.

Výsledky slobodného a demokratického rozhodnutia na seba nechajú dĺĺĺho čakať. A aj potom sa dočkáme neočakávaného.

Viete, myslím, že musíme vtlačiť svoj pohľad do tohto sveta. Boli by sme sami k sebe nespravodliví, ak by sme si to zakazovali. No vždy musíme myslieť na to, aby sa aj tí okolo nás a aj tí po nás mohli rozhodovať.

Podnetné čítanie o ťažkom živote vedomostí v ére informácii

Ak sa má z poletujúcej informácie stať vedomosť, musí sa niekoľko krát otočiť a premlieť v súkolí mlynských kameňov intelektuálnej práce. Musíte informáciu zaradiť, ručne a mozgovne katalogizovať.  Musíte informácii vyrobiť háčiky z kľúčových slov, pomocou ktorých ju zavesíte z jednej strany na jednu vedomosť z druhej strany na inú vedomosť a na tretiu a štvrtú, aby pekne zapadla do do multidimenzinálneho priestoru intelektu.

Ale čo vám budem rozprávať, kto ste písali diplomovú prácu, viete o čom hovorím. Jáj, vy ste povznesení nad štrukturalizované postupy vzdelávania. Vy ste povznesení nad inštitucionálne školstvo. Vy ste povznesení nad vedomosti v hlave. Vy ste povznesení nad zadok olovený a lebeňu oceľovú. Ako som bol býval bol onehdá napísal: Buď si na to roky prichádzajte sami, alebo za pár dní vás to niekto naučí.

Vedomosti a informácie sú tak neuveriteľne od seba vzdialené. A pritom sa, koťuhy jedny, medzi sebou často preobliekajú. Preto, aby sa nám pod rukami z multidimenzionálnych vedomostí nestali len jednorozmerné informácie, potrebujeme na prezentáciu informácií úplne iné nástroje ako na prezentáciu vedomostí. Neveríte? Porovnajte Facebook a Wikipediu. Porovnajte sme.skjakpsatweb.cz

Keď k informácii pristúpite v štýle vedomostí: „Malo by to tak byť“, vždy potom príde čas, a verte mi, ten moment vždy príde. Takže vždy príde ten čas, keď tá informácia zapadne do vedomostí ako riť na šerbeľ a ukáže sa, že by to tak vôbec nemuselo byť.

Podnetné z inej strany

Obligátnym argumentom pre mazanie komentárov je, že ctiť slobodu slova neznamená povinnosť na súkromnom priestore znášať kohokoľvek táraniny. Ctiť slobodu slova predsa znamená, že mu umožním, aby si svoje táraniny mohol verejne dostupne tárať na svojom súkromnom priestore.

A potom zistíte, že sa všetci tisnú na Facebook, lebo tam sú predsa všetci. A keby len to. Zrazu si všimnete, že sa tam práve kvôli tomuto argumentu hrniete aj vy. A keby len to. Dokonca aj tí, čo k nim pristupujete Malo by to tak byť.

Napadá mi jedno vysvetlenie: Každý sa snažíme zaujať postavenie s najnižšou energiou, pretože matka príroda je suka. Prírodné zákony sú nad nami a kto by s nimi mal dokázať lepšie pracovať vo svoj prospech, ako práve tí ku ktorým pristupujeme malo by to tak byť?

Vždy, zakaždým, dicinky sa objaví informácia, ktorá ukáže, že vedomosti by mali byť tak trochu inak. Axióm je v prírode len trocha. Veď hovorím, že je to suka.

… mi tak napadlo, keď som čítal Těžký život deníčků v době sociálních sítí…

FR13 – Voda zdarma a náhodný výber v reštaurácii nikdy nesklamú

This entry is part 1 of 3 in the series Francúzsko 2013

Akonáhle sme sa prejavili, že chceme obedovať, s jedálnym lístkom pristála na stole aj fľaša so studenou vodou. Na stole vrámci prestierania boli vždy nachystané poháre. Vo Francúzsku je to proste tak.

Píšem o tom preto, že podľa nedávneho článku a hlavne komentárov sa zdá, že to na Slovensku nie je samozrejmosť. Ani v prípade, keď reštaurácia slúži ako závodná jedáleň a ani v prípade, keď reštaurácia poskytuje výročný rodinný obed. Voda by mala byť na stole v oboch prípadoch. Vždy z iného dôvodu, ale výsledok je rovnaký. Voda zdarma nikoho neukráti na tovare a vylepší dojem zo služby.

V tom Francúzsku som si na to celkom zvykol.  Naše devy majú radi čistú vodu. Ja mám rád radlera, tak som si dával panache. Na víno som si netrúfol, furtom som šoféroval s mojimi najdrahšími za chrbátom. Naše eštedieťa má rado detské menu, lebo je to istota „normálneho jedla“, lebo je k tomu vždy automaticky nápoj alebo zmrzlina. Nejde o to, že by mi bolo blbé sedieť len pri tej vodezdarma. Proste som mal chuť na chuť sladkého piva a eštedieťa na chuť slamky a devy na nebublinkavú vodu.

Reštaurácia je všade drahá ako liečba šľaku.  Obed nás vyšiel cca 50€ a viac nech sme si dali čo chceli a to sme sa programovo vyhýbali najdrahším. Vydelte to 4 a máte priemernú cenu porcie. Takáto cenová rezerva (s ohľadom na ceny surovín) prinášala zásadné istoty: Bolo to dobré, bolo toho veľa, starali sa o nás a usmievali sa. Vždy a v každej reštaurácii. Bolo im jedno, či sme si objednali nejaké pitie, dezert, alebo ostali pri tej vode. Svoje mali isté.

Jedálne lístky mali delené veľmi prehľadne a v každej sekcii 4-5 vecí na výber. Málokedy viac. Nejaké predjedlá, nejaké pizza (ak tam tá sekcia bola), nejaké šaláty, nejaké jedlá všeobecné, nejaké dezerty.

Zábava nastala v strednej kategórii. Myslite na to, že naša znalosť francúzštiny kumulatívne zodpovedá 3 rokom gymnaziálnej výuky. Takže po prvom hrubom rozhodnutí či šalát alebo to iné nasledoval náhodný výber z 3-4 zhlukov slov. Vždy sme sme jedli nádherne. Dokonca sa nám nepodarilo nič opakovať a to sme si každý z nás troch dávali vždy niečo iné.

Často mali v ponuke „zostavu“. Nechcem to nazvať „meníčko“, pretože by vás to mohlo zmiasť s vašou predstavou slovenského/českého reštauračného závodného stravovania.  Francúzi mali na jedálnom lístku predpripravené jednu až tri zostavy nápoj+predjedlo+jedlo+dezert za cenu cca 22€ až 32€, pričom v každej časti boli na výber 2-3 možnosti. Takže variácii bolo habadej.  Raz som to skúsil a poviem vám, nebojte sa toho. Nejde ani tak o to, že ušetríte. Ale dáte si v slovenských/českých pomeroch tak málokedy využívané predjedlo a dezert.

Obedy sa varia striktne od cca 12:00 do cca 14:00. Ak ste prišli neskôr, bola kuchyňa proste zavretá, nevarilo sa až do času večere. A reštaurácie boli skoro prázdne. A to všade. Aj v letoviskách. Verte mi, môžem generalizovať, v ďalších článkoch uvidíte, že sme toho precestovali skutočne hodný kus.  Hm, nerozumiem, ale prispôsobil som sa a obed sme vždy stihli.

Slovom, jedli a pili sme si krásne. Aj to bol cieľ nášho poznávania. Nabudúce načriem do ďalších cieľov.

Nasleduje pár komentovaných fotiek z reštaurácii.

Aplikácia pre Google mapy na Androide – ostalo už len spláchnuť

V tej aplikácii neurobíte nič. Pekná je, to je fakt. Naozaj neviem, ako mám tú aplikáciu používať. Nič to nedokáže. Nič tam nie je. Ale mapy sú to pekné, farebné.

Nová aplikácia Google mapy zahodila všetko, aby ukázala čisté hladké nepoužiteľné užívateľské rozhranie. Zabudnite na Moje mapy. Zabudnite na Latitude. Zabudnite na akékoľvek vrstvy. Zabudnite na mierku. Zabudnite na ovládanie jednám prstom. Je to na hovno, milí google vývojári.

Niekoľko konštruktívkch pripomienok

Absencia zoomovacích tlačítok znamená, že povinne musíte použiť dve ruky. V jednej držíte prístroj a na druhej zamestnáte dva prsty. O nejakom presnom nazoomovaní, kedy sa už zobrazia príslušné detaily, ale ostáva ešte vidieť dosť okolia, sa nedá vôbec hovoriť. V aute počas šoférovania na nepoužitie.

Pred nedávnom sa v aplikácii Google+ objavila funkcia Umiestnenia. Evidentne ide o prenos funkčnosti Latitude do inej aplikácie. Prečo ale nevytvoril automatický kruh „Z Latitude“? Navyše jedno z mojich zariadení trpí vraj nie ojedinelou chybou – na niektorých zariadeniach sa nenačítava mapový podklad. Dosť blbé tie štvorčeky.

Teraz celá vrstva Latitude bez akejkoľvek náhrady zmizla z aplikácie Google mapy.  Takže s každým musím absolvovať: „Začni používať G+,  daj si ma do kruhu, ktorému následne nastavíš zdielanie polohy.“ Myslíte, že to niekto pochopí? Prečo by to robil?

Google vývojári – to sú mapy! Kde je mierka?!? Google sa vychvaľoval, aké vysoké inteligenčné a vedomostné nároky má na svojich zamestnancov. Len nedouk vyrobí mapu bez mierky.

Moje mapy – skvelé na akékoľvek plánovanie. Jediný dôvod, prečo používať  dlhodobo Google mapy aj ako pracovný nástroj cestovateľa. Keď zmizli z nových desktopových Google máp, uverili sme Googlu, keď to vysvetľoval, že nové mapy sú beta a niektoré funkcie ešte nie sú implementované. Androidová aplikácia je potom ťažká Alfa určená pre prvé testovanie. Čo ale potom robí v Google play obchode?

Bez zdielania vrstvy Moje mapy do mobilných zariadení stráca zmysel používanie desktopových Google máp. Načo si označovať adresy či lokality hviezdičkou? Načo si ukladať trasy, či už plánované, alebo prejdené? Nikdy ich neuvidíte, nikde ich v teréne nepoužijete.

Priatelia, toto je presne ten dôkaz, ktorý potrebujete, aby ste sa dali na moju stranu pripravených funkcii. Nie, tisíce možností nemusí byť vidieť. Ale majú tam byť pripravené, keď raz za uhorský rok vznikne potreba. Skvelé mapové podklady sú mi platné ako mŕtvemu zimník, keď k nim nedodáte použiteľnú aplikáciu.

Prečo mám používať tú aplikáciu, vôbec netuším.

Plnohodnotná náhrad – Locus pro. Potom, ako zapracovali vývojári na učesaní menu, má dosť dobré ovládanie. A tisíce funkcii čakajú v tichosti, keď na vás príde potreba.

Česká štípací revoluce – rybárska, feudálna viróza za potlesku lúzy

V Českej republike práve prebieha čecháčkovská štípací revoluce. Je to od slovného spojenia „Necháme si na sobě i dřevo štípat.“

„Uvidíte sami na mém transparentním účtu, že je to otázka dnů, spíš hodin. Nedlužím ani korunu žádnému z daňových poplatníků. Je to můj soukromý závazek, se kterým se v nejbližší době vyrovnám,“ reagoval Fischer na otázky novinářů, kdy doplatí své dluhy.

Ještě před týdnem dlužil politik 5,3 milionu, po daru od právníka Paľka už shání jen 4,3 milionu. Z peněz Fischer zaplatil tisk plakátů a pronájem reklamních panelů.

Zdroj:  Ministr bez dluhů. Fischer splatí za den 4,3 milionu – Aktuálně.cz.

V predchádzajúcom článku, ktorý som venoval svojim domovinám, som ešte tak trochu s drobným rešpektom spomenul, že  my sa len v pravú chvíľu ohneme, aby sme v pokoji počkali, keď ohlásia koniec.

Šikula priemerných v utorok 25.6. 2013  začal kreovať vládu svojich tajtrlíkov. Nikým nevolenú. Pôvodne som si myslel, že bude aj po zásluhe všetkými zástupcami občanov už dopredu odsúdenú na nezáujem a neúspech. Pôvodne som sa nádejal, že sa nájde nie malá skupina občanov, ktorých tá prezidentská fraška s reklamou na Stranbu práv občanov – Zemanovcov spravodlivo rozhorčí. Márne.

Na rozdiel od môjho nebohého starého otca som nezažil čas, kedy NSDAP prichádzala krôčik po krôčiku k svojej nekonečnej oprávnenosti na pravdu a spravodlivosť sveta. Pozorujúc spájanie osobných ohniviek spravodlivého rozhorčenia nad ťažobou života začínam čosi tušiť.

Citujem: „Drtinová první věta: Premiér jmenovaný navzdory parlamentu… Všimla si vůbec ČT, že vláda je korupční, ODS má podporu 8 % a LIDEM vznikla zcela proti vůli lidí a jen proto tato „vláda“ ještě mohla vládnout? Zatímco Zeman měl 55 % podporu voličů. A kromě toho Rusnok není typický levičák a je členem NERVu, je spíše zástupce bank…“

O tej sebranke v českej snemovni si veru nemyslím nič lichotivé, ale na toto fakt nemám.

V jednej vete:

  • prezumpcia viny bez súdu,
  • súkromné prieskumy ako volebný faktor,
  • popretie princípu poslaneckého mandátu
  • 55% kvalifikuje prezidentský systém.

To je fakt brilantná argumentácia priemerného „demokratického“ mysliteľa. Na svojom facebooku si ich pár pestujem a verte mi, je z čoho čerpať. A podľa nedávneho sčítania je ich viac ako 56% spomedzi českých občanov, čo sú šikulom priemerných nadšený..

Priatelia, na Hrade sa zrodil regulárny šikula priemerných. Fúziky ako môj nebohý starý otec nemá, ale ako vysoko skáče jeho pes už nám ukazuje.

Kašlite na akademické definície. V momente, keď sa objaví šikula priemerných, v tom momente musí ísť jemnosť a servítky do koša. Nastúpiť musí čistá demokratická demagógia. Preto pokojne takéhoto šikulu priemerných nazvem komunistom. A keď sa mi to zunuje, budem ho pomenúvať nacistom. Ani pre označenie fašista nepôjdem ďaleko. Aby aj jednoduchí farmaceuti chápali s kým majú tú česť.

Zdroj:  Keď začnete demontovať demokraciu pokojne vás nazvem nacistom | M+M+M+M (4M).

Nie, naozaj nie je srandy kopec, keď sa v novinách objavujú myšlienky, že existujé reálna obava, že šikula priemerných nechá hlasovať občanov vo voľbách ako len sami chcú a potom si v mene lepšieho a vyššieho svojho princípu povie: „Zle ste sa rozhodli, ja vám poskladám vládu odborníkov.“

A o dva roky po voľbách, keď sa občanom zas v súkromných volebných prieskumoch bude chcieť vyjadriť nespokojnosť s vládou, tak zas si šikula priemerných povie: „Občania už takúto vládu nechcú, tak vám poskladám vládu odborníkov.“

Nie, toto nie je žiadna vláda odborníkov! To sú kariérne bábky v rukách opileckého šikulu priemerných.

Nejčtenější bulvární deník přinesl v pondělí „exkluzivní rozhovor“ s hlavou státu. Zeman vysvětluje, že on pije jako Winston Churchill, který díky tomu vyhrál válku. Vysvětluje, že normální člověk nemůže být vegetariánem. Vegetariánem byl přece Adolf Hitler. „Představte si to! Nemít jitrničku, nemít ovárek, nemít grilované kuřátko, jo? Být vegetariánem, to je tak smutný život, že musíte prohrát válku.“

Tomu rozumí už každý. Zeman pije jako Churchill, Zeman vyhrává války. Zeman miluje ovárek a kuřátko, Zeman je jeden z nás. S nějakými lhůtami či ústavními zvyklostmi na nás nechoďte.

Prezident Miloš Zeman právě „vydezinfikoval chlív“. Teď ještě postaví do záře reflektorů své politické přátele a podporovatele – a nazve je odborníky.

Zdroj:  Muž, který jde zcela přímo | dialog.ihned.cz – Komentáře.

Kua, to je ale svinstvo.

Hej vy 47-percentní, keď si ich volíte, tak to aj obhájte

Ľavicovou sociálnou myšlienkou sa oháňajú v diskusiách mnohí zo 47% voličov na Slovensku. Tak vás prosím,  obhájte mi nasledovné dopady najnovšej novely zákona o rodičovskom príspevku.

Rodičovský príspevok poberá cca 140 tisíc poberateľov. Z toho približne polovica sú ženy, ktoré pred rodičovským príspevkom poberali materské.

Celkovo to pre ženy, ktoré poberali materské, znamená zvýšenie sumy prijatého rodičovského príspevku o 504 eur (1022,40 – 518,40 = 504).

Druhá polovica poberateľov rodičovského príspevku sú ženy, ktoré pred rodičovským príspevkom materské nepoberali – nepracovali, študovali, resp. do skončení štúdia si nenašli prácu alebo pracovali len krátko.

Týchto žien sa týka navrhované zníženie rodičovského príspevku na 160 eur.

Pre tieto ženy to znamená nižší príjem z rodičovského príspevku po dobu 36 mesiacov x (203,20 – 160) = 36 x 43,20 = 1555,20 eura.

Ženy, ktoré nepoberali materské, tak budú mať rodičovský príspevok celkovo nižší o 1555,20 eura.

V cykle troch rokov tak štát vyplatí približne 70 tisíc ženám o 504 eur viac, celkovo o 35 miliónov eur viac.

A naopak približne 70 tisíc ženám vyplatí o 1555 eur menej, celkovo o 108 miliónov eur menej.

Celkom tak štát ušetrí 73 miliónov eur v trojročnom cykle, čiže vyše 24 miliónov eur každý rok. A to nepočítam úspory, ktoré štát dosiahne nevyplácaním rodičovských príspevkov tým ženám, ktoré začnú pracovať skôr, ako ich dieťa dosiahne tri roky.

Zdroj:  Richter v Tomanovej kostýme | Jozef Mihál | Blogy | eTREND – expert na ekonomiku a financie.

Proste mi ukážte, ako si Jožo v tej kalkulácii vymýšľa. Ukážte mi, ako som nepochopil ten sociálny prvok, tú solidaritu, tú podporu mladých rodín.

Lebo naozaj, ako čítam, tak čítam to Jožove vysvetlenie, žiadny sociálny prvok tam nevidím. A keď k tým číslam prihodím aj odobratie celého rodičovského príspevku, ak si dovolíte privyrobiť čo i len 200€, nuž moja snaha vidieť prosociálne opatrenia tejto vlády  fakt zlyháva.

No vysvetlite mi to! Prečo ich potom chcete voliť?

Radšej subjektívne spravodlivé rozhorčenie ako objektívna revolúcia

Čítal som si zas po dlhšom čase hyena.cz. Je to môj najobľúbenejší blog. Až tak veľmi, že dotyčný blogér patrí medzi tie dva vzory, ktoré v blogovaní mám. A viete, že ani neviem, ktorý je ten druhý? Ale nie o vzoroch som chcel.

Stránky hyena.cz čítam pravidelne, tak raz za 2 až 3 mesiace. A vždy spätne smerom dozadu. Je to zábava, ako pôsobí (píšem na Androide bez podpory korektora pravopisu, takže moje synonimálna optimalizácia mi zakázala použiť slovo vyzerá – neisté y) premiér v čase keď už vieme, že nie je premiérom. Ako pôsobili nádeje, že šikula priemerných má ešte šancu byť za demokrata.

Ako hovorí Nohavica „ešte že nevieme, čo nás čaká“. V roku 1912 to vyzeralo (risknem to s tým y) na skvelé 20 storočie. Dnes sedím pod stromom, ktorý sadil môj starý otec, ktorý si celé to 20 storočie kompletne odžil.

U nás v kostole máme nápis „Dedičstvo otcov zachovaj nám pane“. Viete, že dosť pochybujem, či si to prajem? Leda, že by som použil selektívnu pamäť len na to dobré.

Ale o inom som chcel. O reťazi spravodlivého rozhorčenia, ktoré nadhodil Neff  na Hyene zo 4.6.  Rozhorčuje sa, že jeho milej nebol odpustený vjazd z opačnej strany do jednosmerky v čase všeobecného dopravného chaosu v extrémnej situácie povodní v Prahe. Orgán si to vraj s chuťou 20 minút užíval a pritom na jeho milú čakali v pobočke banky. Chceli zavrieť, ale kvôli dôležitosti orgánu… No klasické to spravodlivé rozhorčenie.

Každý máme naň právo. Denno denne túžime po amnestii na ťažobu života, ťažobu ľudského dobra. Túžime po amnestii na demokraciu, aby sme si mohli uplatniť práva, na ktoré nemáme nárok. Túžime po aspoň chvíľkovej amnestii na dodržiavanie zákona. A prejavujeme malé ohnivká súkromných spravodlivých rozhorčení.

Na rozdiel od môjho nebohého starého otca som nezažil čas, kedy NSDAP prichádzal krôčik po krôčiku k svojej nekonečnej oprávnenosti na pravdu a spravodlivosť sveta. Pozorujúc spájanie osobných ohniviek spravodlivého rozhorčenia nad ťažobou života začínam čosi tušiť.

Cez víkend sa ohnivká spravodlivého rozhorčenia, že oni môžu hulákať a aj kradnúť neprikuté železo, spojili do reťaze. Už nebolo ľuďom blbé sa pridať k hajlovaniu v Českých Budejoviciach. Veď išlo o dobrú vec spravodlivého rozhorčenia. Ľudské dobro a láska k životu  si vybrali na chvíľu voľno.  To sa v revolúciách stáva.  Revolúcia sa nepýta, či ste si sú guľku zaslúžili. Nikdy, na to pamätajte. Jáj, vy nepamätáte?

Tak ako môj starý otec, aj ja som sa prežil cez jednu revolúciu. Na rozdiel od revolúcii môjho starého otca, tá moja bola „nežná“, ba priam „štípací“.  Štípací, to tej taká, že ju za nás niekto urobí a my si necháme za ten čas na „sobě i dřevo štípat“. .  My sa len v pravú chvíľu ohneme, aby sme v pokoji počkali, keď ohlásia koniec.

Ale prečo každá ďalšia by mala byť rovnako nežná, či rovnako štípací? Keď som si čítal tú The Hyena pár mesiacov spätne, videl som tam haldu spravodlivých rozhorčení. Viete, radšej tieto „spravodlivé rozhorčenia“ ako objektívnu revolúciu. Ale ako veľa roboty aj vola umorí, veľa subjektívneho spravodlivého rozhorčenia umorí demokraciu, zákonnosť a aj to dobro v nás.