Tak čo to vlastne chceme? Mysliacich poslancov, alebo stranícku mašinériu?

Tak sa nám rozpustila česká Poslanecká snemovňa. Základné hodnotenie je, že v nej bolo najviac prebehlíkov za ostatné roky. A to bol aj dôvod, prečo sa stratila väčšina schopná zostaviť vládu. Ľuďom to vraj vadí. Tieto zmeny názorov, prelietavosť poslancov. Toto hlasovanie podľa aktuálneho postoja k aktuálnemu zákonu.

Skúsenosť hovorí, že prelietavosť jednotlivcov je vždy dobre motivovaná časnými výhodami. Preto ju nemáme radi, lebo nám sa neušlo? Možno len neexistuje ani nanogram viery, že by akékoľvek rozhodnutie mohlo byť motivované len poradou s osobným svedomím, životnými skúsenosťami a odborným poradcom. Keď neveríme sebe, ťažko, preťažko dokážeme veriť neznámemu.

Keď Fico zahlási, že dokáže cez svoju parlamentnú väčšinu pretlačiť čokoľvek, rastie oprávnene irónia pri použití slova demokrat do nebeských výšin. Stranícka jednota a stabilita v rozhodovaní nás motivuje ku karikatúram.

Na chuja. Ale stabilne.

Na chuja. Ale stabilne.

Tak čo to vlastne chceme? Mysliacich poslancov, alebo stranícku mašinériu?

Požadovať mysliacich poslancov v pomernom volebnom systéme je absurdne. A obhajovať stranícku mašinériu pod taktovkou kultu osobnosti jedného muža je zas absurdné, ak chceme hovoriť o demokracii. Jedine čo ostáva, aby aj demokracia aj Ústava dostali čo si zaslúžia,  je dlhodobá vízia podoprená kvalitnou straníckou štruktúrou. Len také čosi je odolné aj v stave 101.

Nuž, toto je jeden z najsilnejších dôvodov, prečo sa budem, ak teda náhodou český diktátor vyhlási niečo ako voľby, zabávať na každej jednej intelektuálnej debate o výbere koho voliť.

Oni totiž v tých Čechách majú len dve možnosti. A ani jedna nemá v sebe dlhodobú víziu a už vôbec nie kvalitnú stranícku štruktúru.

Buď zvolia po rokoch zas komunistov a potom sa budú strááášne čudovať, že sa komunisti správajú ako komunisti (koalícia ČSSD+SPOZ+KSČ).

Ak v českom prostredí myslím komunistu, tak je to presne to, čo tu bolo od roku 1948 do 1989. Nie sú to žiadny “reformovaní” ani “deti kádrov s kontaktami” a už vôbec nie “komunisti-podnikatelia” tak ako ich poznáme zo Slovenska. A vonkoncom nie komunisti roztratení v iných stranách.  SPOZ a KSČ – to sú najlepšie tradície 80. rokov minulého storočia. A aby si ČSSD u diktátora šplhla, zbrojí vogonskými kreatúrami (via. misantrop.info). V prípade ich vlády by som reálne počítal s politickými monstrprocesmi, čistkami, akčnými päťkami. Mečiarizmus bude popri tom slabý odvar ustráchancov. Ak ste mladšie ročníky, skúste si predstaviť vogonskú poéziu za parlamentným pultíkom. Len malé nahliadnutie do budúcnosti – rozhovor diktátora v Haló novinách – ústrednom orgáne KSČ – a aj môjmu 11 ročnému decku je jasné, ako nevyzerá demokracia, sloboda a právo.

A tou druhou možnosťou je zvoliť si stranícku mašinériu nejakej strany s kultom osobnosti jediného vodcu, ktorá sa počas 1,5-3 rokov rozpadne do motivácií časnými statkami.  Prípadne zvoliť hlupákov, ktorí v pomernom systéme zostavia väčšinovú kandidátku a prezentujú politiku väčšinového volebného systému. Poznámka pre slovenského voliča – u nás to bol Matovič a najbližšie sa to chystá urobiť Lipšic.

V tomto prípade by som zas počítal s tým, že diktátor nechá občanov hlasovať dovtedy, kým koalícia takýchto strán prestane mať potenciál zostavovať vládu.  Predsa v mene ochrany pred opakovaním histórie s rozpadom VV a prebehlíkmi v ODS. Predsa v mene ochrany pred menovaním niekoho, na koho ukáže o rok o dva nejaký štátny zástupca. A v mene tejto ochrany občanov bude vládnuť partia kamošov bez dôvery neexistujúceho parlamentu, kým si občania poslušne nezvolia SPOZ.

Uff, normálne sa teším, že nemôžem v ČR voliť. Voliť Cimrmana by som skutočne nedokázal.

Nič inšie tam na výber nie je. Žiaden program, žiadne vízie za ktorými by stála kvalitná dlhodobá stranícka štruktúra. Lebo len tá je zárukou toho, že strana hlasuje stabilne spoločne po demokratickej vnútrostraníckej diskusii. Pričom za túto vnútrostranícku diskusiu sa nemusí hanbiť a pokojne ju občas vedie verejne  pred celým národom. Áno, vtedy môžeme hovoriť o zastupiteľskej demokracii v prostredí  pomerného volebného systému.

Leda by KDU-ČSL alebo TOP09+Starostové prekvapili. KDU, že dokáže dodať kresťanské ilúzie nie len Moravákom, ale aj Čechom. A TOP09, že dokáže dodať ilúziu dodržania svojich vízií. Vzhľadom na to, s akou samozrejmosťou sú českí voliči ochotní voliť dobrovoľne a z lásky komunistov, tak TOP09+Starostové majú dosť veľkú šancu. Ale čo im to bude platné?

Je úplne jedno, či budú chcieť Česi mysliacich poslancov (absurdná požiadavka v pomernom systéme), alebo stranícku mašinériu jedného muža (absurdné v demokracii). Bez SPOZ alebo KSČ alebo bez vogonskej úderky v ČSSD sa nová vláda v ČR skladať proste nebude.

Viac ako 120 mandátov, potrebných na návrat k parlamentnej demokracii, žiadny víťaz volieb bez SPOZ alebo KSČ nezíska. A s mandátmi SPOZ a KSČ je to jedno. Môžete v Čechách voliť ako chcete a koľkokrát chcete. Môžete túžiť po straníckej mašinérii alebo po mysliacich poslancoch koľko len chcete. Je to tentokrát len smiešna debata intelektuálov.

Zdieľajte obsah s priateľmi:

Vedúci v zdravotníctve pracujú na zavedení socialistického plánovaného hospodárstva

Predstavte si, že ste riaditeľom firmy. Svojim akcionárom musíte vysvetliť, že ste sa rozhodli nepodpísať zmluvu s firmou, ktorá je vám ochotná platiť viac. Či vôbec vám za vaše služby platiť. Naopak, znížite počet odberateľov, ktorí medzi sebou súperia o vaše nedostatkové služby tak, že si len vyberiete jedného či dvoch odberateľov.

Predstavte si, že ste riaditeľom firmy, ktorá aktívne pracuje na tom, aby sa znížil počet odberateľov svojich služieb.  Ja viem, pre pár z vás je to divná predstava, ale skúste. Voličom Smeru to pôjde isto poľahky.

Predstavte si, že ste akcionárom takejto firmy. Ako akcionár prikážete vedeniu, aby aktívne znižovalo počet odberateľov vašich služieb.  Prikážete mu, aby sa upriamil len na jedného platiaceho odberateľa. Tí ostatný platiaci vás nezaujímajú. Nemáte ich radi, lebo sa chodia kúpať do Francúzska a vy len do Chorvátska či na Šíravu.

Predstavte si, že ste zákazníkom takejto firmy. Predstavte si, že jej služby sú pre vás životne dôležité. Bez jej služieb to môžete zavrieť. Čo urobíte? Začnete predsa diverzifikovať svoju činnosť. Skúsite podnikať inde, kde služby tej firmy nebudete potrebovať.  Z niečoho predsa žiť musíte a keď vám nechcú dodávať čo potrebujete, tak proste musíte zmeniť spôsob obživy. Alebo miesto života.

Chvíľu to bude fungovať, budete si pripadať ako pán sveta, ktorý rozdelil súperov a teraz môže neohrozene panovať.

Ten jediný platiaci odberateľ, ktorého ste si nechali, sa ale dostane do situácie, keď nestíha platiť za odobraté služby. Proste sa mu nedarí vo svojom podnikaní a tak príde za vami, že by potreboval odložiť splátku za služby, ktoré už odobral.

Aj by ste mu chceli povedať, že takto teda nie, že za dverami čakajú ďalší, ktorí by si vaše služby kúpili. Ale takých niet. Tých ste predsa sám pred nejakým časom odmietli. A oni sa preorientovali, diverzifikovali a už nepotrebujú vaše služby kupovať. Navyše vám už neveria ani nos medzi očami.

Ste v loji. Máte jedného odberateľa, ktorý vám platí neskoro. Začína si diktovať podmienky  a ceny vašich služieb. De facto začal riadiť vašu firmu. Nie je akcionárom, ale je len na ňom, ako sa bude firma ďalej rozvíjať.

Páni doktori, čo riaditeľujete nemocniciam. Vitajte v centrálne riadenom plánovanom hospodárstve. Ja viem, váš najvyšší šéf vám to prikázal. Vy ste nič z toho vlastnou hlavou nevymysleli. A on to robí len pre blaho svojich voličov. Veď oni to chcú.

Páni doktori v súkromných ambulanciách, kolegovia v lekárňach! Vitajte v najlepších tradíciách 80. rokov minulého storočia, v časoch, kedy o vašom zárobku, vašej existencii nerozhodujete vy svojim intelektom, svojimi schopnosťami, ale o vašej existencii rozhoduje centrálny plánovač. Ak je to váš strýko, potom vám gratulujem.

Páni doktori, možno nerozumiete ekonomike. No možno sa lepšie vyznáte v diagnostikovaní F-kových diagnóz. Kolegovia v zdravotníctve, prečo sa sami správate ako postihnutý schízou jak hovado? Prečo súčasne vykonávate kroky, ktoré vedú k oslabeniu vašej vyjednávacej pozície a súčasne chcete vyjednať pre seba a svojich pacientov čo najviac?

Šestnásť univerzitných fakultných nemocníc a ústavov, ktoré sú v pôsobnosti ministerstva zdravotníctva, na konci júna naraz vypovedali zmluvy Unionu.

S tromi z nich sa poisťovňa medzičasom dohodla. Zmluvy so zvyšnými trinástimi síce ešte platia, ale vypršia 30. septembra.

To je zároveň termín, dokedy môžu poistenci meniť zdravotné poisťovne. Poistencom novej sa však stanú až od nového roka.

„Univerzitná nemocnica Louisa Pasteura Košice sa snaží dohodnúť podmienky, ktoré by reálne odzrkadľovali naše náklady s cieľom dosiahnuť vyrovnané hospodárenie,“ povedala jej hovorkyňa Ladislava Šustová.

Zdroj:  Poistencom Unionu radia čakať, veria v dohodu s nemocnicami | Slovensko | ekonomika.sme.sk.

Jáj, stále zabúdam, že vy ste v tom nevinne. Vaši pacienti si v ostatných voľbách zvolili zavedenie centrálneho plánovania v zdravotníctve. Nebudete predsa protestovať proti svojim pacientom. Urobíte im čo si priali. Keď si zvolili socializmus, socializmus dostanú. Vitajte v najlepšej tradícii socialistickej spoločnosti 80. rokov minulého storočia.

Pod čiarou: Nechcem podceňovať váš intelekt, aby som ešte viac a detailnejšie ukazoval priamu príčinnú súvislosť medzi rozhodnutím koho voliť a prítomnosťou komunistických pičovín v našom okolí.  Ale pre istotu: Tí riaditelia štátnych nemocníc sú vyberaní na základe výsledkov volieb do parlamentu.

Zdieľajte obsah s priateľmi:

Celulóza ako za mladi

Dlho to tu nebolo, tak na osvieženie.  Články s označením celulózový výluh sú zmeskou krátkych postrehov k citátom z rôznych zdrojov.  Preto výluh. A sú to články, ktoré sú rozpísané dlhšie a až keď je tých odkazov viac, tak článok zverejním. Veď viete, keď necháte dlho lúhovať vrecúško s čajom, vylúhuje sa aj vo vode nerozpustná celulóza. (Že je to technicky možné, o tom inokedy. Pripomeňte mi, ak by som vám zabudol porozprávať o jednom významnom pokuse s rozpúšťaním sadry na farmaceutickej fakulte.)

Politická korektnosť až do bolí.  Namiesto slova krádež použili slovo netradičný postup. 

Nie, ja nefňukám, že niekto si z tém, ktoré považujem za dôležité a ktoré dlhodobo v parlamente otváram, robí svoju agendu. Je to síce možno trochu netradičný postup, ale v konečnom dôsledku je vlastne dobré, keď niektorí vládnuci politici nemajú vlastnú agendu – dokážu tak presadzovať aspoň naše nápady.

Zdroj:  Smerácke copy-paste | Jana Žitňanská | Blogy | eTREND – expert na ekonomiku a financie.

Občas stačí naozaj len počúvať. Ale zavčasu. Teraz už je priatelia naozaj neskoro. Tie ďaleké peniaze, tie nepredstaviteľné nuly sa nám čoskoro priblížia.

Medzinárodný menový fond hovorí o potrebe odpustiť Grékom 173 (!) miliárd €. Na prvých 73 miliardách sa Slovensko vďaka SaS podieľať nebude, na ďalších 100 miliardách sa Slovensko vďaka Miklošovi, Dzurindovi, Radičovej a Ficovi podieľať bude, sumou jednej miliardy Eur. Jedna miliarda eur, to je 15 rokov vianočný dôchodok, ktorý Fico podhodil slovenským dôchodcom.

Zdroj:  Ani muk o Grécku, v Nemecku budú voľby. Blog – Richard Sulík (blog.sme.sk).

 

Už ich v tom Bratislavskom dopravnom podniku všetkých pošlite do Egypta ťavy dojiť. Nieže by chceli robiť na čo nemajú evidentne žiadne rezervné vozidlá. Oni chcú dokonca robiť niečo, na čo nemajú ani len trate. Môj otec a to je veľký syn svojho národa, v na takéto nápady hovorieva: “Serem takéto technológie, keď sa nedokážem dovolať z fabriky do mesta alebo odviesť električkou na vlakovú stanicu.”

“Údaje z každej zastávky sa budú zapisovať do palubného počítača. Po ich stiahnutí vo vozovni s nimi bude môcť pracovať oddelenie dopravného inžinierstva,” vraví Staneková.

“Systém sa dá využiť na operatívne riadenia, ale v tom prípade musí by takáto akcia dopredu nahlásená, aby mohli byť pripravené vozidlá na vykrytie takých požiadaviek,” podotkla Staneková.

Zdroj:  Nové bratislavské električky a trolejbusy cestujúcich spočítajú | Bratislava | bratislava.sme.sk.

Pre a proti. Ale kto by počúval námietky, keď všetci milujú jednoduché riešenia.  Falošný pocit bezpečia, nechránená krčná chrbtica a malíček na ľavej ruke. Tak teraz zavedieme povinné tabuľky proti blbosti, nákrčníky ako v F1 a chrániče na ruky ako povinnú výbavu.

Žena si vážně poranila hlavu, přestože měla na hlavě nasazenou přilbu.

“Cyklistka již byla v tu dobu při vědomí, ale nepamatovala si okolnosti nehody. Záchranáři ji ošetřili a protože měli podezření na poranění páteře a silný otřes mozku, stabilizovali ji, zafixovali a šetrně transportovali k vrtulníku,” vylíčil mluvčí Horské služby Radek Zeman.

Zdroj:  Cyklistka spadla na Šumavě hlavou na asfalt. Po pádu byla v bezvědomí – iDNES.cz.

Pamätáte sa, ako sa v roku 1990 predávalo hromadne z korby nákladiaku? Jáj nepamätáte. Boli ste na trhu v sobotu niekde na strednom Slovensku? Jáj, to je už cudzina. No tak potom sa nečudujte, že o trhy tak, ako ich predvádzajú v Čechách  nie je záujem.

“Farmářské trhy už mají svůj vrchol za sebou. Do budoucna přežijí jen ty trhy, které jsou na dobrém místě s kvalitním sortimentem. Naopak farmáři se budou se svojí nabídkou stahovat spíše do kamenných prodejen,”

Zdroj:  Trhy mají vrchol za sebou. Český bio byznys se stěhuje do velkých farmářských supermarketů |

Keď sme pri tých farmárskych, fajšmekrovských či ešte akých… Tuto hľa je pekná charakteristika:

 

Rada zdarma: většina trhů pochutin (neesenciálních potravin) je dělená psychologicky: někdo si kupuje čaj jako to listí barvící vodu, jiný to má za vyjádření statusu a třetí za věc striktního hajlování pro nějakou pangalaktickou ideologii. Je to vidět u kávy, u piva, u vína, u lihovin, ale třebas i tabulkové čokolády…

Zdroj:  Komentár Peter Lelovič k Marek Prokop – Google+ – Tentokrát se v blogu Do košíku zamýšlím, zda se primárně….

 Máme EÚ cez ktorú si členské štáty sami sebe prikazujú zosúlaďovať národné pravidlá na kadejaké žiarovkové sprostosti. Dokonca máme aj nejaký ten Viedenský dohovor o cestnej premávke z 8.11.1968. A čo nám je to platné? V každej krajine sa jazdí podľa úplne iných predpisov. To čo je o francúzsku červená zo žltou šípkou je v Nemecku zelená nálepka a na Slovensku zelená svetelná šípka vedľa červeného svetla. Veď je to logické, aby sa na červenú s oranžovou išlo a na križovatkou platila značka obmedzujúca rýchlosť umiestnený pred 7 kilometrami na úplne inej ulici.

“V Rakúsku križovatka neruší dopravné obmedzenia platiace pred križovatkou. To znamená, že tieto platia aj po križovatke,” napísala Noetstaller.

Zdroj:  Pozrite si stručný prehľad dopravných pravidiel v Rakúsku | Pravidlá | auto.sme.sk.

V zdravotníctve ako by málokto chápal, že ak je niečo súkromné, nie je to štátne. A ak je niečo štátne nie je to súkromné. Ani mnohý tí, čo v ňom pracujú. V zdravotníctve málokto chápe potrebu konkurencie a vernosti zároveň. Preto sa vôbec nečudujem, že občas príde nepríjemné prebudenie s pľúštením v mozgovni. Lekárov to ešte len čaká. My lekárnici sme si to odbili na prelome tisícročia, ale aj moji kolegovia zabúdajú rýchlo, ako bolo fajn v časoch druhotnej platobnej neschopnosti mať viac poisťovní a aspoň v jednej známeho.

Lekári nemali radi súkromníkov v zdravotníctve. Teda, s výnimkou ich vlastných ambulancií, ktoré fungujú ako s. r. o. Existencia súkromných polikliník, nemocníc a najmä poisťovní bola podľa nich súčasťou problémov, pre ktoré je naše zdravotníctvo tak málo efektívne.
Zdroj:  Lekári majú problém: plnia sa im sny | Redakčné |komentare.sme.sk.

Takže tak priatelia, toto je tohtotýždňový celulózový výluh. A ak sa zadarí, tradícia je týmto obnovená. Ale hej, niektoré z týchto postrehov ste mohli vidieť na mojom G+ účte. No čo je doma, to sa počíta. Nezávislosť trochu bolí v dobrých časoch, ale v zlých vám dáva okamžitý náskok aspoň 4 konských dĺžok.

Zdieľajte obsah s priateľmi:

FR13 – Tak kde sme to vlastne boli? V ľadovci aj pri mori.

Tento článok je 3 z 3 seriálu Francúzsko 2013

Na trase 2738 km je toľko  zaujímavých miest.  Objektívne povedané – nedá sa stihnúť všetko a nejako som vybrať musel. Vy by ste rozhodne navštívili niečo úplne iné.

Pred nejakým časom som sa smial absurdnosti vtipu o personalistovi, ktorý ako prvý krok hodí do koša polovicu životopisov so slovami: “Nebudem predsa pracovať s niekým, kto je smoliar”. Ale tak to naozaj v reálnom živote je.

Keď som plánoval cestu, atrakcie a lokality, ktorých webu som nerozumel, vypadli ako prvé. Požičali sme si sprievodcov a nechali si poradiť. Čo tam nebolo, malo smolu. Leda ak by nás oslovili po ceste. Rovnako kempy, ak nemali fotky miest pre stany. Až mnoho mnoho referencii dokázalo vrátiť takéto lokality do hry. Tá konkurencia je ohromne veľká. Musia sa snažiť oni..

Takže najprv som naplnil mapu lokalitami, ktoré ma zaujali v priebehu 2-3 mesiacov. Doplnil som zaujímavé veci zo sprievodcov, od iných cestovateľov. Pýtal som sa dieťaťa, mládeže a manželky, čo by chceli vidieť. Mládeže aj dvakrát, keď už sa učí tú francúzštinu.

A potom som urobil presne to, čo v tom vtipe. Keď som namaľoval trasu do mapy, tak som hodil do koša hafo-veľa krásnych a zaujímavých lokalít.  Máme len 13 dní a každý z nich 24 hodín. A je tu pár super dôležitých každodenných činností:

  1. Čas na presun
  2. Čas na stavanie a búranie stanu.  Máme to zmáknuté ako vo formule 1 – 35-55 minút.
  3. Čas na jedlo, na jedlo, na jedlo, na jedlo. V kľude, ako s Heminwayom.
  4. Čas na podvečerné vysedávanie, kochanie sa a pozorovanie detailov a zmrzlinu.

No kedy vôbec navštevovať tie pamiatky, zaujímavé miesta? No kedy?

Skvele sme to vyriešili v Marseille. Navštívili sme ten ich vyhlásený kostol na kopčeku. Naširoko na ďaleko je tam krásny výhľad na celé mesto uložené v kotline. Skvelé miesto na získanie predstavy o tom meste. Aj o tom, že na ostrov If do naozaj nie je ďaleko. Potom sme si dali dole v meste na pobreží obed. A bolo. Videl som Marseille.

Áno, premrhal som 100+1 zaujímavosť tohto famózneho mesta. Ale život mám len jeden. A zaujímavých miest čo i len v Európe je nekonečno. Áno nekonečno, pretože kým strácate svoj život poznávaním jednej časti Európy, tak sa na druhom konci rodia nové zaujímavé miesta. Prídete na ten druhý koniec a na tom prvom sa objavili nové zaujímavosti.

Už cestujem po Európe 22 rokov každé leto. 6 rokov veľmi intenzívne. Odlovil som 1200 kešiek a to si píšte, že to je 1200 zaujímavých miest o ktorých sa vám ani nesnívalo že ich máte za barákom. Verte mi priatelia, viem o čom hovorím.

Navyše sú tu naše deti, ktorým treba ukázať a naučiť ich slobodnému mysleniu. Im nemôžem povedať, že toto je zaujímavé. Im musím ukázať ako sa dá poznávať svet. Im treba dať možnosť vidieť existenciu rozmanitosti. Aby sa mohli samé rozhodnúť, kde a ako chcú žiť. Aby videli, že za hranicami Kremnických, Štiavnických vrchov a Vtáčnika je svet. Že to nie sú len rozprávania v telke o nejakom divnom cudzom svete. Že všade na okolo sú rovnaký ľudia ako doma, rovnaká zelenina ako doma. Že všade je dôvod žiť.

Tie moje to vedia. Vedia, že je tam ešte Praha. A teraz už vedia, že tam niekde je Livorno, Korzika, Rím, Furkapass, Marseille, Verdon, Chaminix…

Ohromne veľmi, ale veľmisko ma potešil syn, keď mi onehdá rozprával, ako si pripravil do školy prezentáciu o Ríme. A ako rozprával o tom, ako sa pozeral z vrcholu chrámu Sv. Petra vo Vatikáne. Ale nie tým, že sa mohol pochváliť. Ale tým, ako mi o tom rozprával. Ako mu žiarili oči, keď hovoril, že “mohol rozprávať ako to tam je vysoko”.

Viete, mal som takú dilemu. Či by nebolo dobré sa na tie miesta zas vrátiť a keď to tam človek už trochu pozná, naplánovať si podrobnejšie poznávanie. Tú dilemu som vyriešil a tohtoročná návšteva Monaca mi potvrdila správnosť môjho rozhodnutia.

Išli sme okolo, tak som sa tam pre kešku musel zastaviť. Bodík do štatistiky. Chápete, že? Ako starý Monačan som to bez navigácie rovno zakároval od diaľnice na parkovisko pod Oceánografickým múzeom. Odlovili sme kešky a frčali sme ďalej. Vôbec ma nelákala návšteva ďalší miestnych múzeí. Aj tie sochy formúl boli už divne známe. Presne som vedel, že keď budem opúšťať územie Monaca, tak pôjdem po takom suprovom kruhovom objazde, kde sa doľava odbočuje doprava o poschodie vyššie a dvakrát sa do Monaca vrátite. Proste som tam už bol, viem si to mesto predstaviť. Som tam už vlastne doma. Tak prečo tam chodiť zas?

Možno k vyriešeniu tejto dilemy prispieva to, že som všude zdejší. Autonavigácia je pre mňa len kontrola môjho orientačného zmyslu. Proste sa rýchlo všade vyznám a vizuálne si to už navždy pamätám. A kedykoľvek si to viem predstaviť. Som tam doma.

Viete, zaujíma celok, súvislosti, väzby a detaily. Múzeá, atrakcie, lokality – musia ma veľmi veľmi presviedčať, aby ma prilákalo na návštevu ďalšie 28 múzeum, 45 kúpalisko a 124 pobrežie. Miesta musia byť v mojom zozname nové a iné.  Ešte že sú tí ľudia všade iný a tie detaily iné.

Preto som chcel vidieť  štvortisícovky v Alpách. Šoférovať do priesmykov. Vidieť ľadovec.  Zaujímalo ma, prečo lokalita Albertvil, Grenoble a Chamonix toľkokrát hostila olympiádu. Čo je tam také lákavé? Mimochodom – nič. Sú to mestá ako každé iné. Také kopce ako má Grenoble, to mám doma za barákom.

Manželka chcela vidieť Avignon, pretože miluje detektívky z obdobia stredoveku a staroveku. A hafo z nich sa tam odohráva. Spolu s našou mládež chceli vidieť polia s levanduľou.

A ja zas kraj, kde sa zrodil charakter, ktorý tak veľmi obdivujem a túžim sa mu priblížiť.  A jeden z najväčších zachovaných akvaduktov z rímskych čias. Zaujímalo ma, čo je na ňom také špeciálne, že sa ho nikto za 2000 rokov nepokúsil vyhodiť do luftu. A že tých príležitostí bolo! Teraz je mi to jasné. A verte mi, ak by ste tam neboli, nezistili by ste to.

Navštívili sme aj koloseum v Arles. Ale bolo to po rímskom už druhé, ktoré som navštívil. A preto to bola nuda. Ale šli sme okolo neho. Dokonca dvakrát, tak by sa teda patrilo, že? Zaujímavé bolo, že to nie je mŕtva pamiatka. Vlastne to nie je žiadna pamiatka. Je to živé divadlo, živý amfiteáter, ktorý zhodou okolností stojí už 2000 rokov. Alebo tak asi. Normálne tam hrajú predstavenia. Rovnako ako v La Scale alebo v novej budove SND na nábreží. Dokonca sa im vnútri preháňajú kone.

Kým v Ríme sme videli mesto – Forum romanum, tú kopu kamenia ako v kameňolome, v Saint-Rémy-de-Provence sme si odhalili dedinku. Pekne tam mali popísané vykopávky s ohľadom na každodenný život v tom čase. Aj keď, plánované bolo len vyzdvihnutie kešky  pri asi 15 víťaznom oblúku a vidieť kraj, kde žil van Gogh.

More, pobrežie, to je už nuda. Dokonca aj naše mladšie decko už plávalo posledné dni len z povinnosti. Tak som sa obzeral, kam to zakárovať k moru, aby tam bolo niečo zaujímavé. A oblasť v okolí Saintes-Maries-de-la-Mer takou je. Chcel som vidieť vtáčie Safari. Plameniaky len tak voľne. A ryžové polia. Je to tak, netreba sa za nimi terigať kamsi do Vietnamu či do Afriky. Ale je pravda, že tie Márie sú už z Prahy dosť z ruky.

Trochu odbočím: Viete prečo toto cestovanie po toľkých kilometroch? Aby sme uvideli, čo nikdy nedokážete naplánovať. Oni na tých lokalitách sa už o nejakú tú atrakciu postarajú. Ale iste, môžete si pripraviť ešte podrobnejší itinerár a úplným naplánovaním každej minúty. Každej lokality. S rezerváciou každého prespania, každého predstavenia. Ale takto sloboda nefunguje!

Keď sme išli kedysi s manželkou na bicykloch skrz Poľsko k moru, jediné čo bolo naplánované bol smer a trasa kadiaľ. A na tretí alebo štvrtý deň ráno som zažil pocit absolútnej slobody. Večer sme postavili stan na najbližšej lúke. Ráno sme vyrazili, keď sme mali zbalené. Jedli sme, keď sme chceli jesť. Oddychovali sme, keď sme chceli oddychovať.

A tejto filozofie sa držím aj pri týchto cestách autom. Bude plný kemp? No tak to rozložíme na pláži. Zavretá reštaurácia? No tak si dáme studený obed. Ale čo vám budem rozprávať, pozrite si Forest Gump a Vykúpenie z väznice Shawshank. Možno to pochopíte, čo je skutočná sloboda.

Na juhu pri mori boli každú chvíľu predstavenia s drezúrou bielych koní. Vo Furkapasse sa dá vôjsť do umelej jaskyne v ľadovci.  Vo Verdone sa môžete člnkovať v kaňone. Neďaleko Hyeres sa objavila skvelá medená baňa so stálou teplotou 15 stupňou ako povestná studnička v Malom princovi. A na blízkom poloostrove sú parádne piesočné pláže s vodou po pás 200m od brehu. A len kilometrík-dva vedľa sú útesy na šnorchlovanie. Na Aiguille du midi vedie lanovka a v okolí Chamonix  to veru nie je jediná.  V antickom skanzene vám ukážu aj skvelý prístup múzea k detským výletom a bandu skutočne starých seniorov s celého sveta na tandemových bicykloch. V Arles nezaparkujete kvôli niekoľkokilometrovému blšiemu trhu.

A všade sa dá pekne poprechádzať a vidieť ta panoramata. A vidieť miestne detaily, ktoré doma ani nikde inde neuvidíte. Všade sa dá najesť úplne ale úplne inak ako všade inde.

Keď budete chodiť na jedno miesto, to je ako chodiť stále po dome. Ľudia cestujte po svete a zamilujete si slobodu! Svet je krásny, hlavne v tomto okolí. Len keby nebolo všade toľko ľudí, no Boh je spravodlivý, tak tú krásu sveta kompenzuje.

Nabudúce budú fotky.

Zdieľajte obsah s priateľmi:

Počas 20 minút a 10 kilometrov potenciálne 3 reklamácie

Život nie je jednoduchý. Naozaj sa snažím pozerať sa na svet optimisticky. Som síce optimista, ale aj lekárnik. Takže viem o živote a aj o vás svoje. A keby len ten lekárnik vo mne bol proti môjmu životnému optimizmu. Ani život sa nesnaží odmakať si svoj diel optimizmu. Veď posúďte sami.

Vyjdem z dvora a tam nový asfaltový povrch ulice.  Ako som sa neskôr dozvedel, môžeme byť radi, že sa to konečne podarilo. Keďže nám za humnami stavajú obchvat, tak to máme vraj za dobré slovo a nejakú tú službičku od obce.

Pred cca 5-8 rokmi nám zavádzali plyn. Takže cca 5-8 rokov bola naša ulica jednou z kvalitnejších súčastí Slovenského národného tankodromu. Teraz je pekná hladká vyasfaltovaná. Hups, nevybagrovali ju, nedoviezli základnú vrstvu štrku a na ňu asfalt. Rovno na ten tankodrom finišét položil asfaltový koberec. Takže sa úroveň vozovky dostala na úroveň obrubníkov. Ulica je  šikmo v briežku a dole kopcom. Obrubníky viedli vodu do kanálov. Teraz mi bude tiecť do záhrady a susedovi podo mnou do pivnice. Viem to, pred pár rokmi nám to predviedol prívalový dážď. Teraz nám to bude predvádzať každý dážď. Šlendrián, ale od srdca.

Z dvora som sa dostal na hradskú a tou do okresného mesta. Hneď pri vjazde merali policajti rýchlosť autám, ktoré okresné mesto opúšťali. V úseku, kde nie je žiadna zástavba, žiadny chodci. V úseku dvojprúdovej ulice. Okrádať a buzerovať. Šlendrián, ale z rozkazu.

No a potom som dorazil do cieľa svojej cesty, do predajne O2.Sk, kde som podal reklamáciu na účet za mobilné služby. Počas dovolenky vo Francúzsku som si aktivoval balíček EU-internet 25MB/2€/deň. Informačné SMS chodili ako sa patrí. Na faktúre nie je o balíčku ani zmienka, naúčtovali 95MB roamingových dát natvrdo za cca 163€ bez dane.

Podľa mňa sa chytili do pasce. Sami nastavujú zákazníkom obmedzenie dát na 50€ ako implicitné nastavenie. Keď aktivujú ten špeciálny balíček, je automaticky vypnutý ten strážny pes. Takže môže nastať len jedna z dvoch možností: Alebo sa účet  50€ zastaví dátové služby, alebo sú dátové služby za 2€/25MB/deň.  No a potom je tu ten ich marketingový záväzok, že faktúra nebude väčšia ako nejaký 50€ (či koľko presne). Šlendrián, ale z korporátnej hlúposti.

No čo vám budem rozprávať. Miestna samospráva, štátna správa, súkromná firma. V intervale 20 minút a vo vzdialenosti 10 kilometrov. Život to proste vzdal a úplne rezignoval na svoj diel starostlivosti o môj optimizmus.  Asi si otvorím liečebňu nanizmu trpaslíkov.

Zdieľajte obsah s priateľmi: