Keď pripustíte správnosť myšlienky socializmu a diktatúry, razom sa ocitnete v spore so samým sebou

Výber z jednej diskusie, kde demokrat mal dostať tvrdú lekciu z diktatúry.

On: Teraz tam tí tvoji demokraticky zvolení dosadili nejakého odkundesa, čo hovno vie o živote.  A nebolo by lepšie, keby sme všade mali na stálo odborníkov?

Ja: Hm, a kto rozhodne, či je to odborník? Na základe akého mandátu bude rozhodovať? Keď sa ho opýtam, že kto mu to dovolil, tak rozhodnúť ako sa rozhodol, tak čo mi odpovie? Keď sa ho opýtam, koho zastupuje, čo odpovie?

On: …. (mlčí)

Ja: Tak vypíšme voľby, aby aspoň väčšina bola spokojná.

On: A výsledkom bude to hovädo, čo nám bude vládnuť. Potrebujeme odborníkov, nie nejakých dosadených kamošov.

Ja: No ale je tu šanca, že za 4 roky môžete zvoliť lepšie tých čo potom budú vyberať tých svojich kamošov. Keď už sa náhodou ukáže, že nami zvolení nie sú až takí odborníci, ale len kamoši.

On: 4 roky je príliš dlho to trpieť.

A tak stále dookola.

Nejako ste sa do tej svojej milovanej diktatúry zamotali. A čo keď vám váš dosadený odborník nebude vyhovovať? Viete čo debilkovia moji? Nemám vás rád, paskudy diktátorské.

Lekcia socialistického hospodárstva zástancovi trhu:

Premiér Robert Fico v nedeľu na výstave Agrokomplex povedal, že očakáva zníženie cien potravín.

Vychádza z odhadov, že tohtoročná úroda väčšiny poľnohospodárskych plodín bude vyššia ako vlani. To by podľa premiéra mohlo v konečnom dôsledku tlačiť na zníženie konečných cien.

Zdroj:  Pekári Ficovi odkázali, že ich ceny neklesnú | Slovensko | ekonomika.sme.sk.

Vláda pod jeho vedením zvýšila dane, ale to nie je také zaujímavé pri diskusii o vplyvoch na konečnú cenu, že? Tak to nechajme tak a využime len číre túžby po nižších koncových cenách. Veď to by sme potom museli zvýšiť ceny, aby sa pokryli zvýšené výrobné náklady o kadejaké dane, odvody, poplatky. O udržaní ziskovosti ani nehovoriac. Veď prečo by vlastne podnikali, keby nebolo zisku? Ale nepredbiehajme s tým sporom so sebou samým a jeho túžbe po nových pracovných miestach.

Tak teda zabudnime na ďalších 159 faktorov, ktoré komplexne definujú konečnú cenu pre koncového zákazníka. Prijmime na chvíľu myšlienku, že by sa koncová cena koncovému zákazníkovi mala zmeniť na základe 1 z 159 faktorov. Ak ho počúvnu, zníži sa daňový základ, pri danej sadzbe sa menej vyberie, menej bude môcť prerozdeliť. A čo mu šibe, že horuje za menej peňazí pre svoje podplácanie voličov? Jáj, on  je socialista. On chce vybrať veľa, aby mohol veľa prerozdelovať, lebo len on najlepšie vie, čo ľudia potrebujú.

Debilkovia moji, nejako vám to s tým socialistickým hospodárstvom nefunguje. Nejako narážate na vlastné činy, ktoré vám podkopávajú vlastné priania.

Možno to bude tým, že ani socializmus a ani diktatúra proste nemajú zmysel. Ak ich pripustíte, znenazdajky sa ocitnete v spore so samým sebou.

Skutočne by som si prial, keby sme už konečne tieto nefungujúce riešenia prestali používať. No vždy sa nájde nejaký šikula priemerných, čo si myslí, že prekabáti realitu.

Optimista vo mne hovorí, že veď to nie je možné. Nacizmus a socializmus tu boli toť nedávno, aby sme si dobre pamätali, kam do doviedli. (K Dachau a iným Treblinkám, respektíve k prídelovému systému a prázdnym regálom.) Lekárnik vo mne  hovorí, že ich je 40% a len debilko si môže priať, že poľahky zmúdrejú.

Zdieľať?

Tak čo to vlastne chceme? Mysliacich poslancov, alebo stranícku mašinériu?

Tak sa nám rozpustila česká Poslanecká snemovňa. Základné hodnotenie je, že v nej bolo najviac prebehlíkov za ostatné roky. A to bol aj dôvod, prečo sa stratila väčšina schopná zostaviť vládu. Ľuďom to vraj vadí. Tieto zmeny názorov, prelietavosť poslancov. Toto hlasovanie podľa aktuálneho postoja k aktuálnemu zákonu.

Skúsenosť hovorí, že prelietavosť jednotlivcov je vždy dobre motivovaná časnými výhodami. Preto ju nemáme radi, lebo nám sa neušlo? Možno len neexistuje ani nanogram viery, že by akékoľvek rozhodnutie mohlo byť motivované len poradou s osobným svedomím, životnými skúsenosťami a odborným poradcom. Keď neveríme sebe, ťažko, preťažko dokážeme veriť neznámemu.

Keď Fico zahlási, že dokáže cez svoju parlamentnú väčšinu pretlačiť čokoľvek, rastie oprávnene irónia pri použití slova demokrat do nebeských výšin. Stranícka jednota a stabilita v rozhodovaní nás motivuje ku karikatúram.

Na chuja. Ale stabilne.

Na chuja. Ale stabilne.

Tak čo to vlastne chceme? Mysliacich poslancov, alebo stranícku mašinériu?

Požadovať mysliacich poslancov v pomernom volebnom systéme je absurdne. A obhajovať stranícku mašinériu pod taktovkou kultu osobnosti jedného muža je zas absurdné, ak chceme hovoriť o demokracii. Jedine čo ostáva, aby aj demokracia aj Ústava dostali čo si zaslúžia,  je dlhodobá vízia podoprená kvalitnou straníckou štruktúrou. Len také čosi je odolné aj v stave 101.

Nuž, toto je jeden z najsilnejších dôvodov, prečo sa budem, ak teda náhodou český diktátor vyhlási niečo ako voľby, zabávať na každej jednej intelektuálnej debate o výbere koho voliť.

Oni totiž v tých Čechách majú len dve možnosti. A ani jedna nemá v sebe dlhodobú víziu a už vôbec nie kvalitnú stranícku štruktúru.

Buď zvolia po rokoch zas komunistov a potom sa budú strááášne čudovať, že sa komunisti správajú ako komunisti (koalícia ČSSD+SPOZ+KSČ).

Ak v českom prostredí myslím komunistu, tak je to presne to, čo tu bolo od roku 1948 do 1989. Nie sú to žiadny “reformovaní” ani “deti kádrov s kontaktami” a už vôbec nie “komunisti-podnikatelia” tak ako ich poznáme zo Slovenska. A vonkoncom nie komunisti roztratení v iných stranách.  SPOZ a KSČ – to sú najlepšie tradície 80. rokov minulého storočia. A aby si ČSSD u diktátora šplhla, zbrojí vogonskými kreatúrami (via. misantrop.info). V prípade ich vlády by som reálne počítal s politickými monstrprocesmi, čistkami, akčnými päťkami. Mečiarizmus bude popri tom slabý odvar ustráchancov. Ak ste mladšie ročníky, skúste si predstaviť vogonskú poéziu za parlamentným pultíkom. Len malé nahliadnutie do budúcnosti – rozhovor diktátora v Haló novinách – ústrednom orgáne KSČ – a aj môjmu 11 ročnému decku je jasné, ako nevyzerá demokracia, sloboda a právo.

A tou druhou možnosťou je zvoliť si stranícku mašinériu nejakej strany s kultom osobnosti jediného vodcu, ktorá sa počas 1,5-3 rokov rozpadne do motivácií časnými statkami.  Prípadne zvoliť hlupákov, ktorí v pomernom systéme zostavia väčšinovú kandidátku a prezentujú politiku väčšinového volebného systému. Poznámka pre slovenského voliča – u nás to bol Matovič a najbližšie sa to chystá urobiť Lipšic.

V tomto prípade by som zas počítal s tým, že diktátor nechá občanov hlasovať dovtedy, kým koalícia takýchto strán prestane mať potenciál zostavovať vládu.  Predsa v mene ochrany pred opakovaním histórie s rozpadom VV a prebehlíkmi v ODS. Predsa v mene ochrany pred menovaním niekoho, na koho ukáže o rok o dva nejaký štátny zástupca. A v mene tejto ochrany občanov bude vládnuť partia kamošov bez dôvery neexistujúceho parlamentu, kým si občania poslušne nezvolia SPOZ.

Uff, normálne sa teším, že nemôžem v ČR voliť. Voliť Cimrmana by som skutočne nedokázal.

Nič inšie tam na výber nie je. Žiaden program, žiadne vízie za ktorými by stála kvalitná dlhodobá stranícka štruktúra. Lebo len tá je zárukou toho, že strana hlasuje stabilne spoločne po demokratickej vnútrostraníckej diskusii. Pričom za túto vnútrostranícku diskusiu sa nemusí hanbiť a pokojne ju občas vedie verejne  pred celým národom. Áno, vtedy môžeme hovoriť o zastupiteľskej demokracii v prostredí  pomerného volebného systému.

Leda by KDU-ČSL alebo TOP09+Starostové prekvapili. KDU, že dokáže dodať kresťanské ilúzie nie len Moravákom, ale aj Čechom. A TOP09, že dokáže dodať ilúziu dodržania svojich vízií. Vzhľadom na to, s akou samozrejmosťou sú českí voliči ochotní voliť dobrovoľne a z lásky komunistov, tak TOP09+Starostové majú dosť veľkú šancu. Ale čo im to bude platné?

Je úplne jedno, či budú chcieť Česi mysliacich poslancov (absurdná požiadavka v pomernom systéme), alebo stranícku mašinériu jedného muža (absurdné v demokracii). Bez SPOZ alebo KSČ alebo bez vogonskej úderky v ČSSD sa nová vláda v ČR skladať proste nebude.

Viac ako 120 mandátov, potrebných na návrat k parlamentnej demokracii, žiadny víťaz volieb bez SPOZ alebo KSČ nezíska. A s mandátmi SPOZ a KSČ je to jedno. Môžete v Čechách voliť ako chcete a koľkokrát chcete. Môžete túžiť po straníckej mašinérii alebo po mysliacich poslancoch koľko len chcete. Je to tentokrát len smiešna debata intelektuálov.

Zdieľať?

Vedúci v zdravotníctve pracujú na zavedení socialistického plánovaného hospodárstva

Predstavte si, že ste riaditeľom firmy. Svojim akcionárom musíte vysvetliť, že ste sa rozhodli nepodpísať zmluvu s firmou, ktorá je vám ochotná platiť viac. Či vôbec vám za vaše služby platiť. Naopak, znížite počet odberateľov, ktorí medzi sebou súperia o vaše nedostatkové služby tak, že si len vyberiete jedného či dvoch odberateľov.

Predstavte si, že ste riaditeľom firmy, ktorá aktívne pracuje na tom, aby sa znížil počet odberateľov svojich služieb.  Ja viem, pre pár z vás je to divná predstava, ale skúste. Voličom Smeru to pôjde isto poľahky.

Predstavte si, že ste akcionárom takejto firmy. Ako akcionár prikážete vedeniu, aby aktívne znižovalo počet odberateľov vašich služieb.  Prikážete mu, aby sa upriamil len na jedného platiaceho odberateľa. Tí ostatný platiaci vás nezaujímajú. Nemáte ich radi, lebo sa chodia kúpať do Francúzska a vy len do Chorvátska či na Šíravu.

Predstavte si, že ste zákazníkom takejto firmy. Predstavte si, že jej služby sú pre vás životne dôležité. Bez jej služieb to môžete zavrieť. Čo urobíte? Začnete predsa diverzifikovať svoju činnosť. Skúsite podnikať inde, kde služby tej firmy nebudete potrebovať.  Z niečoho predsa žiť musíte a keď vám nechcú dodávať čo potrebujete, tak proste musíte zmeniť spôsob obživy. Alebo miesto života.

Chvíľu to bude fungovať, budete si pripadať ako pán sveta, ktorý rozdelil súperov a teraz môže neohrozene panovať.

Ten jediný platiaci odberateľ, ktorého ste si nechali, sa ale dostane do situácie, keď nestíha platiť za odobraté služby. Proste sa mu nedarí vo svojom podnikaní a tak príde za vami, že by potreboval odložiť splátku za služby, ktoré už odobral.

Aj by ste mu chceli povedať, že takto teda nie, že za dverami čakajú ďalší, ktorí by si vaše služby kúpili. Ale takých niet. Tých ste predsa sám pred nejakým časom odmietli. A oni sa preorientovali, diverzifikovali a už nepotrebujú vaše služby kupovať. Navyše vám už neveria ani nos medzi očami.

Ste v loji. Máte jedného odberateľa, ktorý vám platí neskoro. Začína si diktovať podmienky  a ceny vašich služieb. De facto začal riadiť vašu firmu. Nie je akcionárom, ale je len na ňom, ako sa bude firma ďalej rozvíjať.

Páni doktori, čo riaditeľujete nemocniciam. Vitajte v centrálne riadenom plánovanom hospodárstve. Ja viem, váš najvyšší šéf vám to prikázal. Vy ste nič z toho vlastnou hlavou nevymysleli. A on to robí len pre blaho svojich voličov. Veď oni to chcú.

Páni doktori v súkromných ambulanciách, kolegovia v lekárňach! Vitajte v najlepších tradíciách 80. rokov minulého storočia, v časoch, kedy o vašom zárobku, vašej existencii nerozhodujete vy svojim intelektom, svojimi schopnosťami, ale o vašej existencii rozhoduje centrálny plánovač. Ak je to váš strýko, potom vám gratulujem.

Páni doktori, možno nerozumiete ekonomike. No možno sa lepšie vyznáte v diagnostikovaní F-kových diagnóz. Kolegovia v zdravotníctve, prečo sa sami správate ako postihnutý schízou jak hovado? Prečo súčasne vykonávate kroky, ktoré vedú k oslabeniu vašej vyjednávacej pozície a súčasne chcete vyjednať pre seba a svojich pacientov čo najviac?

Šestnásť univerzitných fakultných nemocníc a ústavov, ktoré sú v pôsobnosti ministerstva zdravotníctva, na konci júna naraz vypovedali zmluvy Unionu.

S tromi z nich sa poisťovňa medzičasom dohodla. Zmluvy so zvyšnými trinástimi síce ešte platia, ale vypršia 30. septembra.

To je zároveň termín, dokedy môžu poistenci meniť zdravotné poisťovne. Poistencom novej sa však stanú až od nového roka.

„Univerzitná nemocnica Louisa Pasteura Košice sa snaží dohodnúť podmienky, ktoré by reálne odzrkadľovali naše náklady s cieľom dosiahnuť vyrovnané hospodárenie,“ povedala jej hovorkyňa Ladislava Šustová.

Zdroj:  Poistencom Unionu radia čakať, veria v dohodu s nemocnicami | Slovensko | ekonomika.sme.sk.

Jáj, stále zabúdam, že vy ste v tom nevinne. Vaši pacienti si v ostatných voľbách zvolili zavedenie centrálneho plánovania v zdravotníctve. Nebudete predsa protestovať proti svojim pacientom. Urobíte im čo si priali. Keď si zvolili socializmus, socializmus dostanú. Vitajte v najlepšej tradícii socialistickej spoločnosti 80. rokov minulého storočia.

Pod čiarou: Nechcem podceňovať váš intelekt, aby som ešte viac a detailnejšie ukazoval priamu príčinnú súvislosť medzi rozhodnutím koho voliť a prítomnosťou komunistických pičovín v našom okolí.  Ale pre istotu: Tí riaditelia štátnych nemocníc sú vyberaní na základe výsledkov volieb do parlamentu.

Zdieľať?

Celulóza ako za mladi

Dlho to tu nebolo, tak na osvieženie.  Články s označením celulózový výluh sú zmeskou krátkych postrehov k citátom z rôznych zdrojov.  Preto výluh. A sú to články, ktoré sú rozpísané dlhšie a až keď je tých odkazov viac, tak článok zverejním. Veď viete, keď necháte dlho lúhovať vrecúško s čajom, vylúhuje sa aj vo vode nerozpustná celulóza. (Že je to technicky možné, o tom inokedy. Pripomeňte mi, ak by som vám zabudol porozprávať o jednom významnom pokuse s rozpúšťaním sadry na farmaceutickej fakulte.)

Politická korektnosť až do bolí.  Namiesto slova krádež použili slovo netradičný postup. 

Nie, ja nefňukám, že niekto si z tém, ktoré považujem za dôležité a ktoré dlhodobo v parlamente otváram, robí svoju agendu. Je to síce možno trochu netradičný postup, ale v konečnom dôsledku je vlastne dobré, keď niektorí vládnuci politici nemajú vlastnú agendu – dokážu tak presadzovať aspoň naše nápady.

Zdroj:  Smerácke copy-paste | Jana Žitňanská | Blogy | eTREND – expert na ekonomiku a financie.

Občas stačí naozaj len počúvať. Ale zavčasu. Teraz už je priatelia naozaj neskoro. Tie ďaleké peniaze, tie nepredstaviteľné nuly sa nám čoskoro priblížia.

Medzinárodný menový fond hovorí o potrebe odpustiť Grékom 173 (!) miliárd €. Na prvých 73 miliardách sa Slovensko vďaka SaS podieľať nebude, na ďalších 100 miliardách sa Slovensko vďaka Miklošovi, Dzurindovi, Radičovej a Ficovi podieľať bude, sumou jednej miliardy Eur. Jedna miliarda eur, to je 15 rokov vianočný dôchodok, ktorý Fico podhodil slovenským dôchodcom.

Zdroj:  Ani muk o Grécku, v Nemecku budú voľby. Blog – Richard Sulík (blog.sme.sk).

 

Už ich v tom Bratislavskom dopravnom podniku všetkých pošlite do Egypta ťavy dojiť. Nieže by chceli robiť na čo nemajú evidentne žiadne rezervné vozidlá. Oni chcú dokonca robiť niečo, na čo nemajú ani len trate. Môj otec a to je veľký syn svojho národa, v na takéto nápady hovorieva: “Serem takéto technológie, keď sa nedokážem dovolať z fabriky do mesta alebo odviesť električkou na vlakovú stanicu.”

“Údaje z každej zastávky sa budú zapisovať do palubného počítača. Po ich stiahnutí vo vozovni s nimi bude môcť pracovať oddelenie dopravného inžinierstva,” vraví Staneková.

“Systém sa dá využiť na operatívne riadenia, ale v tom prípade musí by takáto akcia dopredu nahlásená, aby mohli byť pripravené vozidlá na vykrytie takých požiadaviek,” podotkla Staneková.

Zdroj:  Nové bratislavské električky a trolejbusy cestujúcich spočítajú | Bratislava | bratislava.sme.sk.

Pre a proti. Ale kto by počúval námietky, keď všetci milujú jednoduché riešenia.  Falošný pocit bezpečia, nechránená krčná chrbtica a malíček na ľavej ruke. Tak teraz zavedieme povinné tabuľky proti blbosti, nákrčníky ako v F1 a chrániče na ruky ako povinnú výbavu.

Žena si vážně poranila hlavu, přestože měla na hlavě nasazenou přilbu.

“Cyklistka již byla v tu dobu při vědomí, ale nepamatovala si okolnosti nehody. Záchranáři ji ošetřili a protože měli podezření na poranění páteře a silný otřes mozku, stabilizovali ji, zafixovali a šetrně transportovali k vrtulníku,” vylíčil mluvčí Horské služby Radek Zeman.

Zdroj:  Cyklistka spadla na Šumavě hlavou na asfalt. Po pádu byla v bezvědomí – iDNES.cz.

Pamätáte sa, ako sa v roku 1990 predávalo hromadne z korby nákladiaku? Jáj nepamätáte. Boli ste na trhu v sobotu niekde na strednom Slovensku? Jáj, to je už cudzina. No tak potom sa nečudujte, že o trhy tak, ako ich predvádzajú v Čechách  nie je záujem.

“Farmářské trhy už mají svůj vrchol za sebou. Do budoucna přežijí jen ty trhy, které jsou na dobrém místě s kvalitním sortimentem. Naopak farmáři se budou se svojí nabídkou stahovat spíše do kamenných prodejen,”

Zdroj:  Trhy mají vrchol za sebou. Český bio byznys se stěhuje do velkých farmářských supermarketů |

Keď sme pri tých farmárskych, fajšmekrovských či ešte akých… Tuto hľa je pekná charakteristika:

 

Rada zdarma: většina trhů pochutin (neesenciálních potravin) je dělená psychologicky: někdo si kupuje čaj jako to listí barvící vodu, jiný to má za vyjádření statusu a třetí za věc striktního hajlování pro nějakou pangalaktickou ideologii. Je to vidět u kávy, u piva, u vína, u lihovin, ale třebas i tabulkové čokolády…

Zdroj:  Komentár Peter Lelovič k Marek Prokop – Google+ – Tentokrát se v blogu Do košíku zamýšlím, zda se primárně….

 Máme EÚ cez ktorú si členské štáty sami sebe prikazujú zosúlaďovať národné pravidlá na kadejaké žiarovkové sprostosti. Dokonca máme aj nejaký ten Viedenský dohovor o cestnej premávke z 8.11.1968. A čo nám je to platné? V každej krajine sa jazdí podľa úplne iných predpisov. To čo je o francúzsku červená zo žltou šípkou je v Nemecku zelená nálepka a na Slovensku zelená svetelná šípka vedľa červeného svetla. Veď je to logické, aby sa na červenú s oranžovou išlo a na križovatkou platila značka obmedzujúca rýchlosť umiestnený pred 7 kilometrami na úplne inej ulici.

“V Rakúsku križovatka neruší dopravné obmedzenia platiace pred križovatkou. To znamená, že tieto platia aj po križovatke,” napísala Noetstaller.

Zdroj:  Pozrite si stručný prehľad dopravných pravidiel v Rakúsku | Pravidlá | auto.sme.sk.

V zdravotníctve ako by málokto chápal, že ak je niečo súkromné, nie je to štátne. A ak je niečo štátne nie je to súkromné. Ani mnohý tí, čo v ňom pracujú. V zdravotníctve málokto chápe potrebu konkurencie a vernosti zároveň. Preto sa vôbec nečudujem, že občas príde nepríjemné prebudenie s pľúštením v mozgovni. Lekárov to ešte len čaká. My lekárnici sme si to odbili na prelome tisícročia, ale aj moji kolegovia zabúdajú rýchlo, ako bolo fajn v časoch druhotnej platobnej neschopnosti mať viac poisťovní a aspoň v jednej známeho.

Lekári nemali radi súkromníkov v zdravotníctve. Teda, s výnimkou ich vlastných ambulancií, ktoré fungujú ako s. r. o. Existencia súkromných polikliník, nemocníc a najmä poisťovní bola podľa nich súčasťou problémov, pre ktoré je naše zdravotníctvo tak málo efektívne.
Zdroj:  Lekári majú problém: plnia sa im sny | Redakčné |komentare.sme.sk.

Takže tak priatelia, toto je tohtotýždňový celulózový výluh. A ak sa zadarí, tradícia je týmto obnovená. Ale hej, niektoré z týchto postrehov ste mohli vidieť na mojom G+ účte. No čo je doma, to sa počíta. Nezávislosť trochu bolí v dobrých časoch, ale v zlých vám dáva okamžitý náskok aspoň 4 konských dĺžok.

Zdieľať?

FR13 – Tak kde sme to vlastne boli? V ľadovci aj pri mori.

Na trase 2738 km je toľko  zaujímavých miest.  Objektívne povedané – nedá sa stihnúť všetko a nejako som vybrať musel. Vy by ste rozhodne navštívili niečo úplne iné.

Pred nejakým časom som sa smial absurdnosti vtipu o personalistovi, ktorý ako prvý krok hodí do koša polovicu životopisov so slovami: “Nebudem predsa pracovať s niekým, kto je smoliar”. Ale tak to naozaj v reálnom živote je.

Keď som plánoval cestu, atrakcie a lokality, ktorých webu som nerozumel, vypadli ako prvé. Požičali sme si sprievodcov a nechali si poradiť. Čo tam nebolo, malo smolu. Leda ak by nás oslovili po ceste. Rovnako kempy, ak nemali fotky miest pre stany. Až mnoho mnoho referencii dokázalo vrátiť takéto lokality do hry. Tá konkurencia je ohromne veľká. Musia sa snažiť oni..

Takže najprv som naplnil mapu lokalitami, ktoré ma zaujali v priebehu 2-3 mesiacov. Doplnil som zaujímavé veci zo sprievodcov, od iných cestovateľov. Pýtal som sa dieťaťa, mládeže a manželky, čo by chceli vidieť. Mládeže aj dvakrát, keď už sa učí tú francúzštinu.

A potom som urobil presne to, čo v tom vtipe. Keď som namaľoval trasu do mapy, tak som hodil do koša hafo-veľa krásnych a zaujímavých lokalít.  Máme len 13 dní a každý z nich 24 hodín. A je tu pár super dôležitých každodenných činností:

  1. Čas na presun
  2. Čas na stavanie a búranie stanu.  Máme to zmáknuté ako vo formule 1 – 35-55 minút.
  3. Čas na jedlo, na jedlo, na jedlo, na jedlo. V kľude, ako s Heminwayom.
  4. Čas na podvečerné vysedávanie, kochanie sa a pozorovanie detailov a zmrzlinu.

No kedy vôbec navštevovať tie pamiatky, zaujímavé miesta? No kedy?

Skvele sme to vyriešili v Marseille. Navštívili sme ten ich vyhlásený kostol na kopčeku. Naširoko na ďaleko je tam krásny výhľad na celé mesto uložené v kotline. Skvelé miesto na získanie predstavy o tom meste. Aj o tom, že na ostrov If do naozaj nie je ďaleko. Potom sme si dali dole v meste na pobreží obed. A bolo. Videl som Marseille.

Áno, premrhal som 100+1 zaujímavosť tohto famózneho mesta. Ale život mám len jeden. A zaujímavých miest čo i len v Európe je nekonečno. Áno nekonečno, pretože kým strácate svoj život poznávaním jednej časti Európy, tak sa na druhom konci rodia nové zaujímavé miesta. Prídete na ten druhý koniec a na tom prvom sa objavili nové zaujímavosti.

Už cestujem po Európe 22 rokov každé leto. 6 rokov veľmi intenzívne. Odlovil som 1200 kešiek a to si píšte, že to je 1200 zaujímavých miest o ktorých sa vám ani nesnívalo že ich máte za barákom. Verte mi priatelia, viem o čom hovorím.

Navyše sú tu naše deti, ktorým treba ukázať a naučiť ich slobodnému mysleniu. Im nemôžem povedať, že toto je zaujímavé. Im musím ukázať ako sa dá poznávať svet. Im treba dať možnosť vidieť existenciu rozmanitosti. Aby sa mohli samé rozhodnúť, kde a ako chcú žiť. Aby videli, že za hranicami Kremnických, Štiavnických vrchov a Vtáčnika je svet. Že to nie sú len rozprávania v telke o nejakom divnom cudzom svete. Že všade na okolo sú rovnaký ľudia ako doma, rovnaká zelenina ako doma. Že všade je dôvod žiť.

Tie moje to vedia. Vedia, že je tam ešte Praha. A teraz už vedia, že tam niekde je Livorno, Korzika, Rím, Furkapass, Marseille, Verdon, Chaminix…

Ohromne veľmi, ale veľmisko ma potešil syn, keď mi onehdá rozprával, ako si pripravil do školy prezentáciu o Ríme. A ako rozprával o tom, ako sa pozeral z vrcholu chrámu Sv. Petra vo Vatikáne. Ale nie tým, že sa mohol pochváliť. Ale tým, ako mi o tom rozprával. Ako mu žiarili oči, keď hovoril, že “mohol rozprávať ako to tam je vysoko”.

Viete, mal som takú dilemu. Či by nebolo dobré sa na tie miesta zas vrátiť a keď to tam človek už trochu pozná, naplánovať si podrobnejšie poznávanie. Tú dilemu som vyriešil a tohtoročná návšteva Monaca mi potvrdila správnosť môjho rozhodnutia.

Išli sme okolo, tak som sa tam pre kešku musel zastaviť. Bodík do štatistiky. Chápete, že? Ako starý Monačan som to bez navigácie rovno zakároval od diaľnice na parkovisko pod Oceánografickým múzeom. Odlovili sme kešky a frčali sme ďalej. Vôbec ma nelákala návšteva ďalší miestnych múzeí. Aj tie sochy formúl boli už divne známe. Presne som vedel, že keď budem opúšťať územie Monaca, tak pôjdem po takom suprovom kruhovom objazde, kde sa doľava odbočuje doprava o poschodie vyššie a dvakrát sa do Monaca vrátite. Proste som tam už bol, viem si to mesto predstaviť. Som tam už vlastne doma. Tak prečo tam chodiť zas?

Možno k vyriešeniu tejto dilemy prispieva to, že som všude zdejší. Autonavigácia je pre mňa len kontrola môjho orientačného zmyslu. Proste sa rýchlo všade vyznám a vizuálne si to už navždy pamätám. A kedykoľvek si to viem predstaviť. Som tam doma.

Viete, zaujíma celok, súvislosti, väzby a detaily. Múzeá, atrakcie, lokality – musia ma veľmi veľmi presviedčať, aby ma prilákalo na návštevu ďalšie 28 múzeum, 45 kúpalisko a 124 pobrežie. Miesta musia byť v mojom zozname nové a iné.  Ešte že sú tí ľudia všade iný a tie detaily iné.

Preto som chcel vidieť  štvortisícovky v Alpách. Šoférovať do priesmykov. Vidieť ľadovec.  Zaujímalo ma, prečo lokalita Albertvil, Grenoble a Chamonix toľkokrát hostila olympiádu. Čo je tam také lákavé? Mimochodom – nič. Sú to mestá ako každé iné. Také kopce ako má Grenoble, to mám doma za barákom.

Manželka chcela vidieť Avignon, pretože miluje detektívky z obdobia stredoveku a staroveku. A hafo z nich sa tam odohráva. Spolu s našou mládež chceli vidieť polia s levanduľou.

A ja zas kraj, kde sa zrodil charakter, ktorý tak veľmi obdivujem a túžim sa mu priblížiť.  A jeden z najväčších zachovaných akvaduktov z rímskych čias. Zaujímalo ma, čo je na ňom také špeciálne, že sa ho nikto za 2000 rokov nepokúsil vyhodiť do luftu. A že tých príležitostí bolo! Teraz je mi to jasné. A verte mi, ak by ste tam neboli, nezistili by ste to.

Navštívili sme aj koloseum v Arles. Ale bolo to po rímskom už druhé, ktoré som navštívil. A preto to bola nuda. Ale šli sme okolo neho. Dokonca dvakrát, tak by sa teda patrilo, že? Zaujímavé bolo, že to nie je mŕtva pamiatka. Vlastne to nie je žiadna pamiatka. Je to živé divadlo, živý amfiteáter, ktorý zhodou okolností stojí už 2000 rokov. Alebo tak asi. Normálne tam hrajú predstavenia. Rovnako ako v La Scale alebo v novej budove SND na nábreží. Dokonca sa im vnútri preháňajú kone.

Kým v Ríme sme videli mesto – Forum romanum, tú kopu kamenia ako v kameňolome, v Saint-Rémy-de-Provence sme si odhalili dedinku. Pekne tam mali popísané vykopávky s ohľadom na každodenný život v tom čase. Aj keď, plánované bolo len vyzdvihnutie kešky  pri asi 15 víťaznom oblúku a vidieť kraj, kde žil van Gogh.

More, pobrežie, to je už nuda. Dokonca aj naše mladšie decko už plávalo posledné dni len z povinnosti. Tak som sa obzeral, kam to zakárovať k moru, aby tam bolo niečo zaujímavé. A oblasť v okolí Saintes-Maries-de-la-Mer takou je. Chcel som vidieť vtáčie Safari. Plameniaky len tak voľne. A ryžové polia. Je to tak, netreba sa za nimi terigať kamsi do Vietnamu či do Afriky. Ale je pravda, že tie Márie sú už z Prahy dosť z ruky.

Trochu odbočím: Viete prečo toto cestovanie po toľkých kilometroch? Aby sme uvideli, čo nikdy nedokážete naplánovať. Oni na tých lokalitách sa už o nejakú tú atrakciu postarajú. Ale iste, môžete si pripraviť ešte podrobnejší itinerár a úplným naplánovaním každej minúty. Každej lokality. S rezerváciou každého prespania, každého predstavenia. Ale takto sloboda nefunguje!

Keď sme išli kedysi s manželkou na bicykloch skrz Poľsko k moru, jediné čo bolo naplánované bol smer a trasa kadiaľ. A na tretí alebo štvrtý deň ráno som zažil pocit absolútnej slobody. Večer sme postavili stan na najbližšej lúke. Ráno sme vyrazili, keď sme mali zbalené. Jedli sme, keď sme chceli jesť. Oddychovali sme, keď sme chceli oddychovať.

A tejto filozofie sa držím aj pri týchto cestách autom. Bude plný kemp? No tak to rozložíme na pláži. Zavretá reštaurácia? No tak si dáme studený obed. Ale čo vám budem rozprávať, pozrite si Forest Gump a Vykúpenie z väznice Shawshank. Možno to pochopíte, čo je skutočná sloboda.

Na juhu pri mori boli každú chvíľu predstavenia s drezúrou bielych koní. Vo Furkapasse sa dá vôjsť do umelej jaskyne v ľadovci.  Vo Verdone sa môžete člnkovať v kaňone. Neďaleko Hyeres sa objavila skvelá medená baňa so stálou teplotou 15 stupňou ako povestná studnička v Malom princovi. A na blízkom poloostrove sú parádne piesočné pláže s vodou po pás 200m od brehu. A len kilometrík-dva vedľa sú útesy na šnorchlovanie. Na Aiguille du midi vedie lanovka a v okolí Chamonix  to veru nie je jediná.  V antickom skanzene vám ukážu aj skvelý prístup múzea k detským výletom a bandu skutočne starých seniorov s celého sveta na tandemových bicykloch. V Arles nezaparkujete kvôli niekoľkokilometrovému blšiemu trhu.

A všade sa dá pekne poprechádzať a vidieť ta panoramata. A vidieť miestne detaily, ktoré doma ani nikde inde neuvidíte. Všade sa dá najesť úplne ale úplne inak ako všade inde.

Keď budete chodiť na jedno miesto, to je ako chodiť stále po dome. Ľudia cestujte po svete a zamilujete si slobodu! Svet je krásny, hlavne v tomto okolí. Len keby nebolo všade toľko ľudí, no Boh je spravodlivý, tak tú krásu sveta kompenzuje.

Nabudúce budú fotky.

Zdieľať?

Počas 20 minút a 10 kilometrov potenciálne 3 reklamácie

Život nie je jednoduchý. Naozaj sa snažím pozerať sa na svet optimisticky. Som síce optimista, ale aj lekárnik. Takže viem o živote a aj o vás svoje. A keby len ten lekárnik vo mne bol proti môjmu životnému optimizmu. Ani život sa nesnaží odmakať si svoj diel optimizmu. Veď posúďte sami.

Vyjdem z dvora a tam nový asfaltový povrch ulice.  Ako som sa neskôr dozvedel, môžeme byť radi, že sa to konečne podarilo. Keďže nám za humnami stavajú obchvat, tak to máme vraj za dobré slovo a nejakú tú službičku od obce.

Pred cca 5-8 rokmi nám zavádzali plyn. Takže cca 5-8 rokov bola naša ulica jednou z kvalitnejších súčastí Slovenského národného tankodromu. Teraz je pekná hladká vyasfaltovaná. Hups, nevybagrovali ju, nedoviezli základnú vrstvu štrku a na ňu asfalt. Rovno na ten tankodrom finišét položil asfaltový koberec. Takže sa úroveň vozovky dostala na úroveň obrubníkov. Ulica je  šikmo v briežku a dole kopcom. Obrubníky viedli vodu do kanálov. Teraz mi bude tiecť do záhrady a susedovi podo mnou do pivnice. Viem to, pred pár rokmi nám to predviedol prívalový dážď. Teraz nám to bude predvádzať každý dážď. Šlendrián, ale od srdca.

Z dvora som sa dostal na hradskú a tou do okresného mesta. Hneď pri vjazde merali policajti rýchlosť autám, ktoré okresné mesto opúšťali. V úseku, kde nie je žiadna zástavba, žiadny chodci. V úseku dvojprúdovej ulice. Okrádať a buzerovať. Šlendrián, ale z rozkazu.

No a potom som dorazil do cieľa svojej cesty, do predajne O2.Sk, kde som podal reklamáciu na účet za mobilné služby. Počas dovolenky vo Francúzsku som si aktivoval balíček EU-internet 25MB/2€/deň. Informačné SMS chodili ako sa patrí. Na faktúre nie je o balíčku ani zmienka, naúčtovali 95MB roamingových dát natvrdo za cca 163€ bez dane.

Podľa mňa sa chytili do pasce. Sami nastavujú zákazníkom obmedzenie dát na 50€ ako implicitné nastavenie. Keď aktivujú ten špeciálny balíček, je automaticky vypnutý ten strážny pes. Takže môže nastať len jedna z dvoch možností: Alebo sa účet  50€ zastaví dátové služby, alebo sú dátové služby za 2€/25MB/deň.  No a potom je tu ten ich marketingový záväzok, že faktúra nebude väčšia ako nejaký 50€ (či koľko presne). Šlendrián, ale z korporátnej hlúposti.

No čo vám budem rozprávať. Miestna samospráva, štátna správa, súkromná firma. V intervale 20 minút a vo vzdialenosti 10 kilometrov. Život to proste vzdal a úplne rezignoval na svoj diel starostlivosti o môj optimizmus.  Asi si otvorím liečebňu nanizmu trpaslíkov.

Zdieľať?

Regulovať podporou neviditeľnej ruky trhu

Dáme príbeh. Príbehy priťahujú.

Takže ten príbeh: Ekologický aktivisti chceli na novom sídlisku vytvoriť super-eko-chránený trávnik. Tak prvý rok vysadili trávu úplne všade. Obyvatelia sídliska si podľa svojich potrieb vychodili cestičky.  Nasledujúci rok stavebná firma v trajektóriách týchto vychodených cestičiek postavila trvalé chodníky. Ekologický aktivisti následne prísne zakázali vstup na trávnik. Nikoho z obyvateľov ani nenapadlo, že by mali na trávu stúpať.

V ďalších rokoch sa sledovali len miesta s najväčším porušením regulácii. Po 5 rokoch sa na menej používané cestičky zmenili a na miestach s najväčším porušovaním pravidiel sa zaviedli nové. A takto to robia odvtedy každých 5 rokov. Posledných 30 rokov sa už skoro nič nemení.

Tak tomu to ja hovorím regulovať pomocou neviditeľnej ruky trhu. Obyvatelia si nastavili sami pravidlá, sami si definovali cestičky. Následne sa systém zafixoval. Tradícia prehodnocovania priniesla istotu, že regulácia je tu dočasne, že nie je nemenná.

Takže to zhrniem.

  1. Primárny cieľ regulácie dosiahnuť akoby mimochodom.
  2. Pravidelne v známych intervaloch prehodnocovať regulácie.

Viac podrobností nájdete tiež v článku  Zákon už len s odloženou platnosťou a na dobu určitú | M+M+M+M (4M).

Dáme trochu iný príklad. A je to zas o tom istom.

Nedávno som zachytil sťažnosti ďalšej obce, že po zavedení mýta sa im začali pod oknami preháňať kamióny. Viete, tí dopravcovia sa pohybujú v trhovom prostredí. Takže akákoľvek regulácia, a mýto ňou rozhodne je, v nich vyvolá prispôsobenie sa tomuto trhovému prostrediu. Preto je dôležité, aby sa regulácie zavádzali v zhode s mechanizmami trhového prostredia. V prípade toho mýta tak musí byť položené otázka úplne inak:

  • Nesprávne: Ako vybrať viac peňazí za používanie drahých diaľnic?
  • Správne: Ako dostať kamióny na pre ne určené cesty?

Každá regulácia vnáša neprirodzený prvok. A všetci hráči v trhovom prostredí sa snažia čo najskôr zaujať pozíciu ako predtým, teda s najnižšou možno hladinou nákladov. Preto rozlišujem požiadavky na správne a nesprávne

Výber peňazí, ten primárny cieľ, musí dosiahnuť každá regulácia akoby mimochodom.  Tak ako to bolo v tom úvodnom príklade s ochranou trávnika. Na reguláciu sa musí ísť s príslovečnou česckou vychytralostí. A nie so slovenským budzogáňom.

Takže ako dostať kamióny so súbežnej okresky na diaľnicu? Stačí zapojiť ruku trhu a nastaviť ceny tak, aby to za tých nad XX km nestálo.

1. Spoplatniť vyššou sadzbou cesty prvej triedy ako diaľnice.  – to by ste videli, ako ich tam ruka trhu tlačí. (Formou zľavy za kontinuálne úseky samozrejme, nie prirážkou k cestám I. triedy. Všetko je to len marketing. Všetko je to len a len o trhovom myslení.)

2: Počítať inteligentne sadzby: U súbežných komunikácii počítať mýtne náklady v súčte s nákladmi na naftu za “obchádzkové kilometre” tak, aby sa zaviedlo mýto na súbežných len/už tam, kde by bol výpadok mýta ešte/už nekompenzovaný výberom spotrebnej dane z nadspotreby nafty.   (Ja viem, zistili by sme, že všade.)

Regulácia proste musí počítať s tým, že sa jej budú podriaďovať prispôsobovať subjekty v trhovom prostredí. Na každú reguláciu sa čoskoro nájde riešenie. Vždy sa nájde nejaký šikula a ostatní sa čoskoro pridajú. S tým treba počítať ako s istotou. 

Ide o to, že kamiónu je, hlavne na východnom Slovensku s cestnou sieťou budovanou vrámci “socialistickej industrializácie východu”, skoro jedno či ide 90 po diaľnici alebo 90 po ceste prvej triedy. A ak špedičná firma počíta kumulatívne náklady, aj štát musí počítať kumulatívny výber. Tá regulácia štátu nepadne do prázdna, ale do existujúceho prostredia. A to je, chvála kapitalizmu, trhové.

Regulácie musia byť lievikom, ktorý nás pritiahne k rozumu. Nesmie to byť pohonič, ktorý nakopáva teľce do zadku, aby sa konečne pohli tam, kam on chce. Vyhovieť regulácii musí byť na ceste k stavu s najnižšou možnou energiou a nákladmi.

Hovoríte, že chýbajú presné informácie, kto a kadiaľ a prečo jazdí? Nehovorte mi, že by sa s nami NSA so spriatelenej krajiny nepodelila o presné dáta začiatočných a koncových bodov každého kamiónu idúceho dnes po Slovenskom národnom tankodróme.

Výchova je silnejšia ako regulácie

Mnohí isto poznáte rôzne iniciatívy burcujúce dobro v nás. Pre mňa je charakteristickým príkladom hnutie Fair-trade. Je to hnutie, ktoré burcuje zákazníkov, aby sa pýtali, ako bol vyrobený ich tovar. Aké podmienky mali zamestnanci v ďalekej rovníkovej Afrike.

Páči sa mi tento výchovný prvok. Oveľa viac ako akákoľvek regulácia. Nie vždy sa to podarí, ale skúšať burcovať dobro v nás treba.

Čo takto fair- u nás doma. Čo takto sa u nás doma pýtať svojho dopravcu, či nenasiera miestnych obyvateľov jazdením po okreskách! Veď si to len predstavte: Nálepka na plachte kamióna a na nej: “Nejazdíme vám pod oknom po okreskách.”

Kde nie je objednávka, nevznikne ponuka, ako nám to nedávno predviedli české obchodné reťazce, keď prestali predávať krechčené mäso. Kým by to niekto spísal ako sa to nesmie, poučený zákazníci sa rozhodli, že mäsový výrobok naplnený vodou nebudú kupovať. Stačilo, aby prebehla informačná kampaň. Stačilo, aby niekto trochu vzdelal zákazníkov v tovaroznalectve.

Robiť dobro sa musí oplatiť

Keď si pozriete všetky moje predchádzajúce očakávané body volebného programu tak uvidíte, že je to stále o tom istom. Všetky sú o tom, ako motivovať gaunerov, aby pri pechorení sa za svojimi podivnými cieľmi mimochodom aj moje dobro urobili.

Ak ich chceme, tých gaunerov zregulovať, musí sa im to oplatiť. To je ich trhové prostredie. Nakopávanie nám nepomôže. Ich zadky sú vytrénované a keď je najhoršie, nasadia nejaký cudzí zadok namiesto svojho.  Musíme ich k tomu dobru umne manévrovať.

Zdieľať?

Už je to tu dvadsiatydruhýkrát zas

Tohtoročné výročie je charakteristické poznaním:

Ja: Moja manželka je horšia ako mimozemšťania.

Ona: A akých mimozemšťanov máš konkrétne na mysli?

Č.B.T.D

Ja viem, že nerozumiete. Ale nechcite všetkému porozumieť. Ja napríklad nerozumiem literárnej vede a programovo sa vyhýbam akémukoľvek vzdelávaniu v tejto oblasti. Ja som sa kvôli tomu tak oženil.

A stále ma to baví. Čím ďalej tím viac. Chvíľami to baví aj naše deti. A to je asi to najviac, čo sa dá v tomto vesmíre dosiahnuť.

P.S:

Manželka listujúc knihou o káve: Voltaire vypil denne 50 šálok kávy.

Ja: A aké máš konkrétne na mysli? Malé veľké, silné, slabé?

Je to jasné, obaja sme horší ako mimozemšťania. Ale ona viac, ona to úspešne tajila.

P.P.S:

Ak chcete vidieť najkrajšiu scénu o manželstve, pozrite si film “Dobrý Will Hunting” a všetky scény o tom obraze. Keď vidíte niekoho tak rozprávať. Keď vidíte Stana Štepku hojdať sa na hojdačke v divadelnej hre “Dohoda možná”, tak ste videli šťastie vďaka nim. Nim – tím druhým, s ktorými žijete.

Čo dnes, dnes je to tuctový večer. To pred dvomi rokmi, to ste ma mali vidieť, keď som zastal s autom v briežku a rozprával deťom, ako mi moja láskavá manželka upravovala golier na košeli. To boli Štepka a Williams len takí herci.

 

Zdieľať?

Vysokoškolskí absolventi, nespadnite do pasce odkladaného rodičovstva

Asi tak pred 10 rokmi som si pripadal vo svojej generácii spolužiakov ako exot. Boli sme na dovolenke v Bulharsku. Plne pod kontrolou cestovky a najdôležitejšou výbavou bolo vedierko  do piesku a dojčenská podprsenka. Aj preto to Bulharsko so svojim suprovými piesočnými plážami.  Moji gymnaziálny spolužiaci a vysokoškolský kolegovia si užívali slobody bohatých singnlov.

A teraz sa chytajú do pasce:

Počet dětí v rodině se snižuje a přicházejí v pozdějším věku rodičů. Stále častější je tak situace, že je střední generace v době, kdy stárnoucí prarodiče potřebují asistenci od stále ještě pečujících rodičů. Tito pak obstarávají dva druhy péče, které jsou navíc často kombinované se zaměstnáním.

Zdroj:  Sendvičová generace narůstá, ženy se musí starat o své děti i rodiče – iDNES.cz.

Kamkoľvek vyrazíme na návštevu k našim rovesníkom, trénujeme na vnúčatá. Všade okolo nás nejaký ten lezúň alebo prečojko. Pre naše deti je to tiež výchovné. Už majú dosť rozumu, aby videli, že toto ich čaká. Aby si to vedeli naplánovať dostatočne neskoro.

No musím im ukázať, že rovnako nie je prečo otáľať. Kým ste mladší, ste tolerantnejší. Hormóny matke pomáhajú strpieť nočné revy dieťaťa. Endorfíny zamilovaného manžela rovnako. S vekom sa aj tieto bezpečnostné chemické nástroje vyčerpávajú a strácajú na intenzite.  Chémia nepustí.

Ďalším argumentom sú financie. Také to obligátne, že chceme sa dopredu pripraviť, vytvoriť zázemie. Falošná  predstava.  Malé deti toho spotrebujú menej, veľké deti viac. Ak odmalička decko zažije skromnosť, drží sa ho to aj neskôr. Ľahšie sa mu pripomína, že to ide aj skromne.

Aj ako mladí rodičia tú skromnosť lepšie znesiete. Viete prečo? Ešte ste nepoznali blahobyt stredného veku.  Je to tak, priatelia. Tá poučka platí: Ľahšie je ešte nemať ako už existujúce stratiť.  Ľahšie sa sníva o lepšom ako spomína na blahobyt. A tomu verte, že živiť rodinu vás uvrhne o niekoľko pochodí nižšie na rebríčku hmotného blahobytu.

Keď sme išli do toho Bulharska, kupovali sme poukaz v cetovke. Najprv predávajúca nahodila plnú základnú cenu za môj pobyt. Potom prihodila manželku so zľavou. Potom prihodila jedno dieťa s väčšou zľavou. Potom prihodila nulu za druhé dieťa. Potom prihodila plné letiskové poplatky za manželku, plné poplatky za deti. Potom nasledovala zdravotná poistka (Bulharsko ešte nebolo v EU). Ja som mal poistenie k bankovej karte, ale manželke a deťom bolo treba priplatiť. Potom ešte nejaké to delfinárium, kam by som ja rozhodne nešiel. Keď sme sa nakoniec dostali na 56 000 Skk, nesmelo som sa opýtal, že koľko to stál ten môj poukaz. Ona že 12 000Skk.

Za 56000Skk by som mal v roku 2001 výlet do New Yorku, kam som sa doteraz nedostal a veľmi po tom túžim.

Priatelia, nikdy nie je ten najvhodnejší čas mať deti. No moja skúsenosť mi hovorí, že na začiatku kariéry, hneď po škole, je dobré založiť rovno rodinu.  Keď spriemerujem to čo vidím okolo seba, je to jednoznačne čas s najmenšími dôsledkami v období po 15 rokoch.

Povaha interakcie rodiny s okolím, teda vy + manžel/manželka a dieťa/deti, sa začne lámať práve po tých 10-15 rokoch po jej založení. Láme sa totiž pohľad vášho najbližšieho okolia. Už to nie ste vy, kvôli ktorým sa ochotne ostatní prispôsobujú. Už to začnete byť vy, ktorý sa budete musieť prispôsobovať. Veď už máte rozumné deti. Už sa začne od vás očakávať, že sa pre ostatných obetujete.  Nie veľmi a nie intenzívne, ale začína sa to lámať.

Napríklad, ako v citovanom texte, vaši rodičia už budú potrebovať nejakú tú pomoc. Kým sú mladší, starí rodičia ešte čo-to dopestujú či nazavárajú pre vás. A predstavte si, že toto odkladanie rodičovstva sa zopakuje v dvoch generáciách po sebe. To je priam chuťovka: Dieťa 10 rokov, dieťa 7 rokov, rodičia 45 rokov, starý rodičia 80 rokov (ak vôbec). Bŕŕ. To je presne tá nočná mora nás s manželkou.

Nedaj Bože si vytiahnete kratšiu slamku, postihnuté dieťa po 10 roku už evidentne odlišuje svoje nároky od bežného vývoja.

Aj vy ste o 10 rokov starší. A kým vám je 35-40, je to pre vašu telesnú schránku iné ako 45-50. Vysoký tlak, nejaký ten… No radšej ani nespomínať, ale štatistika nepustí.

Isto by som našiel ďalšie desiatky dôvodov. Veď kto hľadá isto nájde.  Veď len počas písania tohto článku, len pri nenáročnom vytrieďovaní myšlienok sa mi sem vyrojili pekne hrôzostrašné medzigeneračné kolízie. A to nechcem ani len pomyslieť, čo by som našiel po poriadnej rešerši.

Ja viem, skončíte vysokú školu, je vám 23 a… Tie možnosti… To cestovanie… Zľava na hypotéku… Konečne vlastné peniaze… Koniec so študentskou chudobou…

Verte mi, všetko sa dá. A ako som spomenul, ono sa to nezdá, ale ročné decko skutočne toho veľa vydrží a je mu úplne jedno, či má vlastnú izbu a vlastnú herňu, alebo s vami spí v jednej spálňo-obývačke. Že ste to urobili vo veku 23 a nie v 33 oceníte až keď vám bude 33.

A keď vám bude 40, ako mne teraz, budete sa chváliť každé ráno pred zrkadlom. No ak vám do tej kúpeľne vaše 16. ročné decko pustí. To viete, nič nie je dokonalé.

Zdieľať?

Občania ČR práve zbierajú plody svojho dlhoročného cimrmanovského postoja k demokracii

Nemusíme s Václavom Havlom súhlasiť vo všetkom alebo v ničom. Stačí aby zazneli jeho slová vo veľmi podobnej situácii:

A za třetí: je naprosto nereálné doufat, že by se do dubna, tedy do doby, kdy by sněmovna měla být rozpuštěna, dalo stihnout jmenování dvou vlád a dosáhnout toho, aby nedostaly důvěru. Není to možné z různých důvodů, ale mj. i proto, že já odmítám jednat proti duchu naší ústavy a zesměšňovat náš stát tím, že budu rychle hledat co nejméně důvěryhodné lidi na funkci ministerského předsedy, případně ministrů, nutit je psát co nejméně přijatelná programová prohlášení a ještě na nich žádat, aby nevyužívali ústavou jim dané lhůty a se svou prosbou o nedůvěru předstupovali před Poslaneckou sněmovnu co nejdříve – a to vše jen proto, aby v červnu mohly být volby.

Zdroj:  PČR, PS 1996-1998, 19. schůze, část 7 (27. 1. 1998).

No a potom zaznie prejav Zemana a to, čo on vyhlásil za citáciu z Havlovho prejavu:

Václav Havel tehdy vystoupil s naléhavým projevem z něhoš mi dovolte odcitovat pouze jednu jedinou, byť delší větu: “Jestliže Poslaneská sněmovna nepříjme vládu Josefa Tošovského budu týdny a týdny přemýšlet, diskutovat a uvažovat a pověřovat jednáním o sestavení vlády další a další osoby a pak opět budu týdny a týdny uvažovat až žádné předčasné volby nebudou. ”

Zdroj: čas 15:50 až 16:35Projev prezidenta Miloše Zemana v Poslanecké sněmovně, 7. 8. 2013 

Viete nemám rád, keď sa niekto otiera o tých, čo sa už nemôžu brániť. Takých treba brániť namiesto nich. Aj keby ste s nimi niekedy nesúhlasili.

A čo keď predsa len dostane dôveru?

Áno, stať sa môže, že poobede dostane Ruskokova vláda dôveru. Dejú sa aj absurdnejšie veci v tomto vesmíre. V konečnom dôsledku, veď by to bolo v súlade s najlepšími tradíciami absurdnej frašky v českej spoločnosti.

Áno, ktokoľvek by chcel aj naďalej tlačiť pred sebou doktrínu: “Ani po vyslovení dôvery taká vláda nedáva v demokracii zmysel”, robil by fatálnu chybu.  Takáto doktrína by bola  samozrejme z pohľadu demokracie špatne. Áno, nie je po vyslovení dôvery právo hovoriť o  prezidentskej diktatúre! Naopak, demokrat vo mne sa teší, že Ústava už zas krásne funguje.

Dokonca je namieste, aby som sa vám ospravedlnil, že som niekdy prezidenta nazval diktátorom, keď si vytváral svoju vládu navzdory deklarovanej väčšine v parlamente.

Už to nie je otázka ochrany demokracie. Po vyslovení dôvery vláde parlamentom je demokracia v ČR v najlepšom priadku. Veď máme vládu, ktorá je v súlade s prianím voličov, ktoré sprostredkovali ich volený zátupcovia v Poslaneckej snemovni.

Je to  už len otázka, ako sa vysporiadajú občania so svojimi zástupcami. Otázka, ako vo voľbách demokraticky rozhodnú o osude svojej demokracie.  Je to otázka, či chcú občania ČR pravicovú, ľavicovú alebo absurdnú politiku. Je to už len otázka nepohodlia, už to nie je problém.

V konečnom dôsledku je rozhodnutie sa pre absurdnú politiku legitímne demokratické právo.  Rovnako si je v v súlade s demokratickými princípmi právo robiť si z občanov ČR veľkú srandu.

Demokratická sranda v Cimrmanovej réžii

Ako teda k tejto absurdnej realite došlo?

Ale dobre, pripusťme, že má ČR poloprezidentský systém a prezident môže navrhnúť po riadnych voľbách svoj kabinet bez ohľadu na výsledky poslaneckých volieb bez ohľadu na volebný program väčšiny v parlamente. (Taký demokrat Obama s demokratickou vládou a v parlamente samí republikán.)

A poslanci následne takúto vládu schvália. Naozaj je normálne, aby prezidentovi schválili vládu, ktorá nezodpovedá ich volebnému programu? A zas som pri tej moje otázke: “Aký to má pre tú stranu zmysel?” Aký to má pre jej voličov zmysel? Uvedomte si, že ste niekoho volili kvôli programu a on potom hlasuje úúúplne inak.

Pozor, hovoríme tu o ODS, TOP09, LIDEM, pretože od nich by museli prísť hlasy, aby sa náš teoretický príklad s vyslovením dôvery prezidentovej vláde stal.

Čo dá prezident tej strane, keď z rozporu programového vyhlásenia vlády a volebného programu je jasné, že voličom tej strany nič? Kde sa po ceste od výsledku parlamentných volieb po vyslovenie dôvery vláde stratil program strany? 

Hm, ako to prezerám, tak to preberám, nevidím na takejto situácii nič logické. Jedine že by aj v poloprezidentskom systéme dopredu predjednal prezident svoj kabinet s víťazom volieb a ten tak mal v takej vláde riadne zastúpenie. Prípadne sa dopredu!!! dohodol na “neútočení” a podpore menšinovej vláde.

Viete, ak by rusnokova vláda bola jasne o jednom bode programu a tým sú rýchle nové voľby, tak všetko v súlade s demokraciou a Ústavou. Preto Havel ako veľký demokrat riešil len a len tento jeden bod. Dokonca ani tie strany ktoré by ho podporili by neboli na smiech svojim voličom.

Ale takto to evidentne nie je. Rusnokova vláda vládne. Vykonáva odvolania úradníkov, vykonáva rozhodnutia. Na základe vôle akých voličov? Aha, na základe vôle voličov strán, ktoré jej vyslovili dôveru.

A čo si vy predstavujete pod pojmom absurdný?

Je úplne absurdné, aby takáto vláda dostala dôveru od politických strán. Je zaujímavé, ako  sa autor absurdnej drámy v roku 1998 snažil neprinášať absurditu a seriózny prognostik a ekonóm tlačí svojich priamych voličov na javisko absurdnej drámy.

Vedenie českej republiky v rukách absurdného divadla

Po jasnom vyjadrení, že prezident bez ohľadu na akýkoľvek výsledok zabezpečí vládu  do nejakých volieb je posvätenie takej to vlády absurdnejšie ako voda v koši.

Pretože nedáva predsa zmysel, aby akákoľvek strana dala podporu vláde v ktorej nie je zastúpená. A teraz, čo? Hlasujúci zo strán ČSSD, ODS, TOP09, VV, LIDEM budú zisťovať, ako im tá vláda robí ich vlastnú politiku? Prečo by to tá vláda pre nich robila?

Prečo by prezident dodržal svoje slová:

“Samozřejmě po volbách jmenuji předsedou vlády představitele vítězné strany a budu se těšit na spolupráci s politickou vládou, která bude mít mandát provádět nezbytné reformy,” prohlásil Zeman.

Zdroj:  Vládu Němcové by fakticky vedl Kalousek, řekl poslancům Zeman – iDNES.cz.

…, ak si pozorne prečítame oba prezidentsklé prejavy, ktoré som citoval vyššie?

Všetky plody dlhoročného cimrmanovského postoja k demokracii občanov ČR práve dobiehajú.  Sériou tolerovaných absurdít, od “opozičnej zmluvy”, cez volebný pat sme dospeli do dokonale konzistentného stavu demokracie v ČR. Šípací revoluce práve priniesla svoje ovocie.

Zmiešané pocity, aké som snáď ešte nemal

Viete, priatelia, ani neviem či bude lepšie, keď nevyslovením dôvery sa natvrdo potvrdí prezidentská diktatúra. Alebo či bude lepšie, keď sa vyslovením dôvery ukáže demokratický charakter Českej republiky a potvrdí absurdná dráma každodenného českého politického života.

Myslím, že dnes ČR prehrá na plnej čiare nech sa udeje čokoľvek. Stavajte busty Cimrmanovi!

Zdieľať?