FR13 – Plánovanie a výbava na poznávací zájazd s večerným kúpaním

This entry is part 2 of 3 in the series Francúzsko 2013

Počas 12 dní sme precestovali 2738 kilometrov. Prešli sme 8 štátov. Zaplatil som nehorázne sumy za diaľničné poplatky.  Boli sme na ľadovci, teda presnejšie v ňom.  Boli sme v najväčšom európskom kaňone, teda nad ním. Boli sme 2436 metrov nad morom aj -1 meter nad vlastne pod morom. Aby sme to zvládli a bavili sa pri tom, chce to trochu prípravy a primerané technické vybavenie. Dnešný článok je práve o týchto technických veciach.

Viete, každá z našich dovoleniek začala tým, že ideme k moru. A potom sa to začne komplikovať. Keď už sa vydávame na cestu, chceme toho vidieť dosť veľa. Vyvaľovanie sa na jednom mieste nás s manželkou nebaví. Teda ju áno, ale len 3-4 dni. A aj to s nejakými “fakultatívnymi výletmi” po okolí. A ja zas k tomu pridávam, že keď už tam ideme cez či okolo nejakého zaujímavého miesta, tak sa aspoň trochu zastavme a poobzerajme. A hlavne tie kešky, aby sa odlovili. A tak sa cesta k moru premení na poznávací zájazd s večerným kúpaním.

Ako jedine únosná  forma ubytovania sa nám javí spanie pod stanom. Je to supermobilné. A super lacné ubytovanie, keď spím, je tma všade rovnaká. Komfort rozumný, sprcha je vždy v cene.

Cestovné plánovanie som urobil pomocou Google Moje mapy. Základná podmienka všetkých účastníkov je, aby bolo večerné kúpanie. No a potom mame každý tie svoje. Aby bolo celodenné kúpanie v mori. Aby boli vlny. Aby bolo kúpanie v sladkej vode. Aby boli kešky. Aby sme niečo zaujímavé videli. Aby boli ta panoramata. Aby to už rýchlo skončilo. Štyria ľudia, hafo túžob. A tak vznikla tento rok nasledovná cesta:

Zobraziť Francúzsko 2013 na väčšej mape

Dopredu nebolo predplatené nič, skúsenosť z predcházajúcich ciest nám hovorila, že netreba. Mali sme komplet stanovú výbavu, takže by nebol problém prenocovať kdekoľvek pod širákom. Nie všetko naplánované sa podarilo navštíviť. Nie všetko navštívené sme mali dopredu naplánované. A vy by ste isto iste tam, kde sme boli my, navštívili aj ďalšie a ďalšie miesta, ktoré sme my trestuhodne vynechali.

Expedičné vozidlo

Večer som auto nabalil už rokmi overeným expedičným spôsobom. To znamená, že do stredu kufru prídu tašky s oblečením. Tie sa celý čas nevyberajú, len sa z nich losovaním lovia čisté kusy. Tašky sú dve – chlapčenská a dievčenská. Kým to tak nebolo, cítil som sa nepatrične, keď som po losovaní medzi trenkami vylovil gaťky s krajkou.  Medzi tašky náhradné tenisky. Zo strany od sedačiek prídu spacáky, karimatky a spacie tašky (s teplými a spacími vecami+aktuálna “večerná” kniha+fenistil). To sú veci, ktoré potrebujeme vyberať až v kempe a všetky a naraz, takže prístup po odklopení sedačiek je ideálny.

Zo strany od kufrových dverí je kuchyňa. Prepravka so zásobami (káva, čaj, raňajkové keksíky, lekvár, vločky a podobne), chladnička (málokedy beží, ale dobre drží tvar), kúpeľňová taška (lekárnička, fenistil,  mydlo, kefky šampón, a tak podobne), vodné zásoby, škatuľa s hrnčekmi a škatuľa s kastrólami (kempingová zostava+nádoba s jarou). To sa nikdy nevyberá. Preto  vyberáme kemping, tak aby bol kompatibilný s našim expedičným autom. Nemám rád kempy, kde je auto ďaleko od stanu.

Do bočných vybraní v kufri patrí foťák, bomba (malá turistická, spotrebujeme obvykle  1,5 bomby, teraz ani len tú jednu celú nie) k variču, varič, štipce. Na druhú stranu LED svetlo do stanu, dáždnik.

Na vrstvu tašiek a kuchyne prídu pri presunoch dve komfortné kempingové kreslá (áno, deti majú smolu, je to škola, že život nie je spravodlivý) všelijaký ten drobný užitočný neporiadok, taška s vetrovkami, taška so špinavým prádlom určeným na pranie keď bude čas. Zakryje sa to “vonkajšou” karimatkou, “vonkajším” spacákom, stolíkom a taškou s plavkami, plachtou a uterákmi.

Sme štyria, takže mám 4 spacáky (3 v kompesných obaloch, jeden luxusný pérový), 2 penové karimatky, 2 nafukovacie karimatky (také tie malé, žiadna nafukovačka). Vezieme malé vankúšiky a kto chce, použije neoblečené teplé veci pod hlavu. Do obalu od stanu patria na noc všetky ostatné obaly a šnúrky. A obal od stanu do auta, aby obaly náhoodu nezmokli.

Aby to celé fungovalo treba dodržať niekoľko zásad:

  • Radšej viac poloplných igelitiek ako jedna natrieskaná.
  • Spojiť veci podľa účelu a času, kedy sa používajú. Nie podľa druhu.
  • A skúsenosti. Naozaj, to expedičné auto nie je nepodobné sektorom pracovného stola.

Je toho práve toľko a je to tak uložené, aby som kufor auta v pohode zatiahol roletou. To je základná podmienka. Na ňu prídu ešte uteráky – večne sú mokré. A dve zrolované penové karimatky. Sú to len ľahké veci, aby  si mohli dovoliť voľne poletovať po kufri. Väčšinou nepoletujú, sú prichytené motúzom zo zadu opierok. Ako šofér, v pohode vidím do zadu. V kufri mám sieťku, takže po otvorení 5 dverí mi veci (hlavne tie fľaše s vodou) nepadajú na zem.

Po celom aute sú porozkladané užitočné maličkosti ako sú toaleťák, vreckovky, fľaše s pitím, okuliare, gumičky na vlasy. Stále na rovnakom mieste. Vracať veci stále na rovnaké miesto je kľúčom k tomu, že sme ešte nikde nič nezabudli. Ľahko sa potom všetko kontroluje. Všetko sa snažím niekam upevniť, zakryť. Nemám rád, keď sú veci v aute len tak položené s potenciálom poletovať pri prudkom brzdení. V kempe vždy pootváram všetky okná, aby sme nerušili neustálim trieskaním dverami, keď človek z auta niečo potrebuje.

Menšie decko má pod nohami stan (pri ňom je kladivo na zatĺkanie a kombinačky (aj) na vyťahovanie kolíkov). Máme nízky Husky pre 4 ľudí. Pod nohami je to pohodlné, keďže mladšie decko sedí ešte  na sedáku a bez toho stanu by sa mu hompáľali nohy. Medzi deckami sú vankúše, čo oceňujú pri jazde. Na zemi medzi nimi je príručná knihovnička (batoh plný kníh (beletria, cestopisy, sprievodcovia), kresliacich potrieb, hry, karty a tak podobne.) a príručná keksikáreň. Nemám problém s tým, že deti jedia v aute. Brigádnicky si to aj tak oni vyluxujú. Aj po mne.

Cestujeme takto už 4 rok po sebe a veľmi sa nám to osvedčilo. Spanie v stane máme radi. Pri koncepte 6 presunov za 12 dní je to pohodlné, rýchle a poskytuje to vysokú mieru slobody a pohodlia. Hlavne slobodu v tom, že netreba dopredu rezervovať a byť fixovaný na pevný plán. S manželkou sme dosť skromný v požiadavkách na ubytovanie. A čo ušetríme radšej minieme na zážitky.

Aj jedlo je zážitok, takže jeme hlavne  v reštaurácii. (Viac v predchádzajúcom diele seriálu) Na to sme už dosť nóbl, aby sme varili z konzerv. Aj manželka má dovolenku. Aj keď… Jedny fazole s párkom musia byť,  to by pre mňa nebolo to správne stanovanie. Vždy je ten párok v nich hnusný. Varíme hlavne kávu, čaje na večer, čaje na ráno, sáčkové polievky na večeru na zapíjanie (teraz to bola hlavne francúzska), ohrievame mlieko na vločky. Žiadne veľké varenie. Ani zásob nevezieme veľa, hypermarkety a obchody a trhy majú v celej Európe,. A zážitkom je aj ten iný syr, iný jogurt, iný chlieb a tak podobne.

Noc v kempe nás vyšla od 35€ do 59€ (auto, stan, 4 ľudia, bez elektriky). Cena nie je závislá na ničom. Pri mori (kemp s vlastnou plážou) za menej ako kdesi v údolí Švajčiarska. Vo Švajčiarsku lacnejšie ako vo Verdone. Kemp s bazénom lacnejší ako bez neho. Dva dni za 102€ a tretí za 35€. Už to vôbec neriešime, cena je tak nízka a vybavenie v navštívených krajinách bezproblémové, že náhodný výber nie je žiadne riziko. Výber kempu riešime len na úrovni lokality. To znamená, že tam a tam chceme byť, tak len skontrolujem či tam nejaké kempy sú a ak ich je viac, či má niektorý z nich bazén na kúpanie. Taký preferujeme. Na tej mape je to vidieť. Stany označujú vlastne “potenciálne” vhodné kempy. Keď je ich viac pokope, tak to znamená, že tam sme chceli prespať.

Elektronika a mapy

Mobil – klasicky v roamingu. Rovnako roamingové dáta s priplateným balíčkom. Zdielané tetheringom na tablet s HW klávesnicou (Asus Transformer 201). V zásade frčím kompletne offline. Roamingové dáta potrebujem len na prácu. Mám jednu zákazku, ktorá vyžaduje denný vzdialený prístup na asi 30-60 minút. Inak by som si vystačil v čisto offline režime. Aj ja chcem mať predsa dovolenku.

Wifi v kempoch občas funguje a občas nefunguje. Ak  je zdarma (väčšinou), tak funguje dobre, alebo nefunguje dobre. Ak je za peniaze, tak je absurdne drahá a funguje dobre, priemerne alebo excelentne. Nehľadajte v tom žiadnu závislosť ani logiku.

Aplikácie na mobile – keškovacia aplikácia Neongeo. Okrem kešiek, sú v nej samozrejme mapy lokality, kde sa nachádzame.

GPS signál chytám výlučne na mobile a do tabletu ho zdieľam cez bluetooth. Čidlo v Transformeri 201 je absolútne necitlivé. Používam aplikáciu na mobile ExtGPS a v tablete je v Locus Pro nastavené externé GPS. Keď sa na začiatku dobre bluetooth popárujú, funguje to suprovo, automaticky.

Aplikácie na tablete – Locus Pro. Hlavná mapová aplikácia. S vrstvou naplánovanej trasy z Moje mapy. S vrstvou naťahaných kešiek.  Naťahané offlinové mapy 3 typov (OSM, Maquest, Map1.eu) OSM je overený dosť dobrý mapový podklad. Chyba je, že sa nedá stiahnuť automatom, musíte pár dní pred odchodom do offline stavu šmudlať po trase a on si práve zobrazené dlaždice uloží na furt. Map1.eu je skvelá turistická mapa. Je možné si automatom nasťahovať dlaždice, ale ich platnosť je 14 dní. No a Mapquest, je vysoko nepodrobná mapa. Ale stiahnuť sa dá automatom a na furt, takže je to istota hrubej orientácie. Nič nie je dokonalé.

Navigáciu v pravom slova zmysle som nemal. Stačili mapy v Locus Pro a GPS signál, ktorý mi ukázal, kde som. To, že som všudezdejší  preverilo, keď som podľa slnka a pomocou týchto nástrojov vykľučkoval v Marseille s obkľúčenia EuroPride 2013 Marseille Pride March. Pri prvom  zátarase policajt hovoril, že cesta na druhú stranu bude možná až za dve hodiny a obchádzka neexistuje. Kým som za nasledovných cca 15 minút vykľučkoval zo zovretia, len 3x som som sa musel otáčať pri iných zátarasoch. Výhoda bolo, že môj slovník nadávok plne zapadol do sexuálnej atmosféry mesta.

Mapy od Google – nepoužiteľné, ani som o ne nazakopol.

Nabíjanie  riešim hlavne počas jazdy z 3 zásuviek po aute.  Navyše, keď je mobil v letovom režime (som predsa na dovolenke), tak rapídne stúpa výdrž smartphonu. Jednu autozásuvku zaberám pre svoj mobil pri šoférovi. O ostatné sa musia ostatný nejako podeliť. Jednu majú v stredovom panely a druhá je v kufri. Používam klasické USB autonabíjačky a miniUSB kábel s microUSB adaptérom. A veziem ešte jednu klasickú nabíjačku s oddeliteľnám USB káblom pre nabíjanie v kempe zo siete. Takže som kompletne komatibilný v celej rodine. Len  môj Samsung DUOS sa nechcel z hocičoho nabíjať, musel som kúpiť špeciálne preň Samsung autonabíjačku.

Na tablet nemám dosť výkonnú nabíjačku do auta, ale ten mám zas výdrž 2+1,5 dňa. Dva dni zo svojou batériu. Cez noc si ju docucne z klávesnice. V kempoch potom nabíjam len klávesnicu. Buď majú “nabíjacie miesto” – čo je zásuvkový jazvečík voľne prístupný plus polička na mobily, alebo nechám dve hodinky klávesnicu k umyvárke. Tablet by som tam pohodený nenechal, klávesnice mi nie je ľúto. Takže večer nabijem klávesnicu a cez noc v stane sa tablet dobije z klávesnice.

Expedičným vozidlom je Opel Zafira. Pohodlná, 150 koňová, veľká, rýchla, športová, spoľahlivá (167 tisíc km), turbodízlová, automatická prevodovka.

Na záver niekoľko zákulisných fotiek aj s komentárom.

Zdieľať?

Zavárame, rovnako ako moji rodičia zavárali

V duchu hesla: Nekupujte potraviny, kupujte suroviny. Zavárame. Nie veľa, nie málo, tak akurát.  Ako správny lekárnik, najhoršie je  vybrať recept. Keď študujete 2 roky technológiu liekov a máte preštudovaný ČSL2 (Znalý vedia, že najlepší do kuchyne je Československý liekopis, vydanie druhé), už žiaden recept od babičky nekriticky nepoužijete.

Takže  aký recept na lekvár? Doma sme sa s tým vysporiadali jednoducho.

Ovocie vložíme do veľkého hrnca. Dve polievkové lyžice cukru zmiešame s prípravkom Gelfix Extra, potom premiešame s ovocnou hmotou, resp. s ovocnou šťavou.

Všetko uvedieme za stáleho miešania do varu, najmenej 1 minútu varíme a pridáme zvyšok cukru. Za stáleho miešania a bublania dôkladne povaríme 5 minút a odložíme zo sporáka.

Zdroj:  Dr.Oetker Gelfix Extra 2:1 – Dr. Oetker.

Používame to roky. A ako všetko, čo je samozrejmé, to si poväčšine nevšimnete. Až dnes mi napadlo, že vás na to upozorním. Ja viem, nie je to také ortodoxne čisté, free a prírodné. Ale je to primerane zdravé. Aj tak v tom lekvári bude toľko cukru, že srandičky s nejakým konzervatom strácajú zmysel.

Zdieľať?

Zamneď: Chcú ma zabiť. Denne na mňa útočia.

Útočia na mňa a poniektoré jedince ma chcú zabiť. Poniektoré zožrať.  Úprimne a od srdca nenávidím hmyz. Na tomto mojom postoji nič nemení ani jeho potvrdená užitočnosť.

Leda že by si ma (moju telesnú schránku) nevšímali. To by som svoj postoj promptne prehodnotil a prestal ho zámerne zabíjať.  Bola by to klasická win-win situácia.

Zamyslite sa takto v nedeľu nad tým, či nerobíte iným, za čo by ste vy ich zabíjali.

Od istého času nechodím ako chodec na prechode na červenú. Nemám to rád ako šofér. Z duše to nenávidím. Tak to proste nerobím ani ja-chodec im-šoférom. Myslíte, že moje správanie sa na prechode súvisí s mojím šoférovaním?

Ale kdeže, priatelia. V Salzburgu som si bol býval bol prečítal pri panáčikoch tabuľku, na ktorej bolo napísané asi cirka približne toto: “Dospelí, ste príkladom pre deti.” A keďže som sa vtedy chcel cítiť ako dospelý, čakal som na červenú.  Mimochodom, dnes, ako regulárne dospelý, by som už takú somarinu neurobil. Že chcieť mať pocit dospelosti. Ale to je človek múdry až keď už netreba.

Snažím sa dodržiavať Desatoro. Nie je to jednoduché a som pri tom priemerne zodpovedný. A nesúvisí to s tým, že by som chcel byť programovo dobrý kresťan-katolík. Dodržiavať ho je proste pohodlný život. Každé jeho prestúpenie bolo spojené s nejakým mojím následným nepohodlím. A to som mal celkom šťastie, že nie problémom.

Snažím sa nenadávať. Leda že by život presiahol istú hranicu. To potom nadávam fest. Presne tak som sa to naučil pred 22 rokmi, asi 2 hodiny potom, ako som prvýkrát uvidel svoju milovanú manželku. Ona  s tým nemá nič spoločné. Bolo čosi v tom duchu napísané na plagáte na stene za ňou.

Nie je naozaj treba hľadať súvislosť medzi udalosťami za každú cenu. Často tam nie je.

Tak ako neexistuje súvislosť medzi vlastnou existenciou a snahou konkrétneho hmyzieho príslušníka o moje zabitie. Tomu konkrétnemu jedincovi som ja ako konkrétna entita úplne ukradnutý. Je mu jedno, že práve ja tu ťukám do klávesnice v snahe podnietiť vaše šedé bunky mozgové. On sa chce proste nažrať.

Myslíte, že politici, zlodeji, bankári chcú vaše konkrétne peniaze? Nie, oni chcú nejaké peniaze. Je im jedno či vaše alebo susedove mince to budú. Vy ste im úplne ľahostajný. To len konkrétny jedinec sa upriamil na vaše konkrétne peniaze.  Myslite na to, keď sa budete najbližšie prejavovať ako dokonalý rasista, šovinista, komunista či karikaturista.

On štát… Oni politici… Oni lekárnici… Ona, tá firma…  Tí šoféri… Nie, treba ukázať na konkrétnych jasne definovaných ľudí!  To sú tie hovädá, ktoré mal Yossarian na mysli, keď hovoril: “Chcú ma zabiť! Strieľajú po mne.”

Ja viem, je to tak strašne jednoduché generalizovať. Ja viem, šetrí to čas. Ja viem, šetrí to sklamania. Dokonca to šetrí výdavky. Veď hovorím, že som len priemerne zodpovedný, takže si to viem poľahky predstaviť. Robím to tak ako vy denne. Veď  som vám to hneď na začiatku ukázal s tým hmyzom. Ale je to tak nekonečne nespravodlivé. Vždy to zlo pácha konkrétny jedinec.

V prípade hmyzu to nakoniec od nás vždy schytá práve a len konkrétny jedinec. A tak je to dobre. Veľmi by sme si uškodili, ak by sme preventívne vyhubili všetok hmyz. Nepoznali by sme už motýle. Ono, keď sa ten štát, politik, lekárnik či firma trochu priprie, aj nejaké to dobro a láska z niektorých jedincov občas vypadne. A potom už len stačí nasledovať príklady.

Pod čiarou: Počas písania textu zahynulo 12 exemplárov hmyzu.

Zdieľať?

Prezidentská vláda sa chytila do vlastnej pasce "odbornosti"

Hádajú sa dvaja:
Prvý: “Ja som odborník.”
Druhý: “Ja som väčší odborník.”
Prvý: “Ja som ešte väčší odborník.”
Druhý: “Ja som väčší odborník.”
Prvý: “Ja som ešte väčší odborník.”
Druhý: “Ja som väčší odborník.”
Prvý: “Ja som ešte väčší odborník.”

Ide okolo víťaz parlamentných volieb a pohŕdavo na pol huby: “Ja som vyhral voľby. Preto vás oboch odvolávam.”

No skúste teraz protestovať sami proti sebe! Že ste si zvolili omylom gaunerov.

Že títo gauneri potom 4 roky pracujú v najlepších gaunerských tradíciách, no čo môže tá väčšina, čo si ich vybrala urobiť? Vymeníte sa sami seba? Potrestáte sa sami seba vyhnanstvom? Hovadina! Prinajlepšom (videné z historického odstupu, keď je človek múdry keď už netreba), tak prinajlepšom si vyberie v ďalších voľbách nejakých menších gaunerov. A v prípade náhodnej superkonštelácie hviezd sa nájdu takí záujemcovia o vládu, ktorí budú aj dobro konať.

Áno, takto to chodí v demokracii. A tak je to správne, debilkovia moji. Ostatná (lebo rozhodne nie je posledná) akcia bábkoherca diktátora a jeho bábkových ministrov v Národnom divadle priniesla ďalší dôkaz. Ďalší dôkaz, že neexistuje lepší nástroj, ako voľba občanov pri rozhodovaní, akým smerom sa má uberať vývoj v štáte.

Alebo že by áno? Že by bolo tak super, že to do ruky vezme jeden čo najlepšie vie čo je pre nás dobré? No skúsme to na chvíľu pripustiť.

Diktátor sa rozhodol, že najlepšie vie, čo je pre jeho občanov najlepšie. Rozhodol sa, že najlepšie bude, ak vytvorí pre svoj ľud vládu odborníkov. Ale akosi to škrípe. Veď každý jedne z nás občanov je predsa odborníkom.

Čudujete sa, že sú Donutil a spol nasraní až za roh?  Práca odborníkov sa ich zrazu bytostne dotkla. A ukázalo sa, že majú úplne inú predstavu o tom, čo to je odborník. Verte mi, ono to síce chvíľu trvá, ale nakoniec to dôjde aj prvotne okúzleným. Aj na vás to hovno raz dopadne! A potom čo? Poviete: Ja nič, ja som ho nevolil?

Už v tejto chvíli pár z vás vidí, že pripustiť diktátora sa ukazuje ako divné riešenie. Nakoniec každý jeden z občanov narazí na prácu diktátorových odborníkov. Niektorým to do mozgovne dôjde skôr, niektorým až v sobotku.

A zrazu vidíte 99% nasraných občanov obzerajúcich sa okolo seba, že kto ho zvolil. A víťaznej väčšiny nikde.

To ale diktátor nemôže pripustiť, takýchto zmätených a uvedomujúcich sa občanov. Ako by to bolo, že by si občania uvedomili, že sa nedeje ich vôľa. Nemôže predsa dopustiť, že žiadneho z odborníkov si to nevolili. Nemôže dopustiť, aby si uvedomili, že len a len parlamentné voľby má občan na to, aby stanovili  víťaza s právom pohŕdavo a na pol huby povedať: “Ja som vyhral voľby. Preto vás oboch odvolávam.”

Takže aby sa mu to nestalo,  postaví… Nie je nie! To sa predsa dialo inokedy a inde. To sa v Bartolomejskej alebo v Petschového paláci už neobjaví.  Ste si istý?

Ale nejaký ten milónik dva na splatenie kampane, to by ste aj vy chceli, že? A ani za pomoc pri rozdeľovaní a panovaní, keď už ste ten, prepitujem a poslušne hlásim, menovec?

Chcete ešte ďalší príklad? Chcete ďalšiu ukážku, na ktorej si budete bruchá chytať od smiechu z odborníctva?

Včera večer jsem slyšel v televizi, nekecám, tohle:

“Já jsem zásadně proti tomu, aby na tak významnou pozici, jako je ředitel Národního divadla, nastoupil někdo, kdo byl vybrán někdo nějakou komisí, bez mandátu a bez veřejného výběrové řízení.”

Říkal to ministr kultury Balvín, který byl vybrán nějakým kořalou do vlády, bez mandátu a bez demokratických voleb, bez důvěry sněmovny… a ani na sekundu mu nedošlo, jak si SERE DO HUBY!

 

Na FB upozornil Arthur Dent

Som netušil, že znakom odborníka je schopnosť srať si do huby.

A bude ich každým dňom pribúdať. Lebo každý jeden z nás je predsa väčším odborníkom ako ktokoľvek iný. A ak ako ktokoľvek iný, tak aj ako prezidentský minister.  Na fungovanie železníc, na medicínu, na počítače, na… No na všetko.

Vidíte, na chvíľu pripustíte, že vládnuť môže diktátor. Na chvíľu pripustíte, že diktátorom vymenovaný odborník je odborníkom, čo vyrieši všetky vaše problémy… A ste v riti. Zistíte, že sa isto nájde väčší odborník, ktorého by ste tam chceli zvoliť. Zistíte, že vy by ste chceli voliť, aké sú to tie všeobecné dobrá. Proste zistíte, že chcete demokraciu.

Alebo máte  pocit, že česká Ústava hovorí niečo o prezidentskej vláde? Nie! Česká ústava hovorí o zastupiteľskej demokracii v línii: občan-poslanec-minister.  Pre prezidenta a jeho určovanie odborníkov tam nie je ani kus miestečka. Leda že by poslanci nefungovali a bola kvôli tomu pretrhnutá línia zastupiteľskej demokracie, tak má dohliadnuť na výmenu pomocou demokratických volieb.

Priatelia, život v demokracii nekončí najbližším rohom. Preto sa demokrat vždy vyhne slepej uličke. Preto má prezident-demokrat vždy predjednaný výber premiéra s tým, kto ho s určitosťou litery Ústavy bude za prvým rohom schvaľovať.

Každý jeden z tých ministrov, ktorí v úrade čo i len malíčkom na nohe pohli,  by mal o pár dní čeliť výsluchu pre vlastizradu. Vyšetrovaniu pre podporu nastolenia diktatúry. Nejaký ten ľúbozvučne znejúci paragraf o podpore a propagácii nacizmu či komunizmu tam niekde čaká.

Len diktátor sa správa práve tak, ako to dnes predvádzal pri zverejňovaní platov úradníkov vlády bábkový predseda vlády. Diktátor potrebuje zmobilizovať fanatizmus, aby  občan náhodou nezačal pochybovať o tom, že koná tak, aby on-občan nemusel myslieť. Štvavou, luhárskou, xenofobnou  kampaňou. Občas po jednom a občas všetko pohromade. Neveríte? Nebojte ono to príde. A nehovorte, že som vás nevaroval.

 

 

Zdieľať?

Prezidentská vláda sa chytila do vlastnej pasce “odbornosti”

Hádajú sa dvaja:
Prvý: “Ja som odborník.”
Druhý: “Ja som väčší odborník.”
Prvý: “Ja som ešte väčší odborník.”
Druhý: “Ja som väčší odborník.”
Prvý: “Ja som ešte väčší odborník.”
Druhý: “Ja som väčší odborník.”
Prvý: “Ja som ešte väčší odborník.”

Ide okolo víťaz parlamentných volieb a pohŕdavo na pol huby: “Ja som vyhral voľby. Preto vás oboch odvolávam.”

No skúste teraz protestovať sami proti sebe! Že ste si zvolili omylom gaunerov.

Že títo gauneri potom 4 roky pracujú v najlepších gaunerských tradíciách, no čo môže tá väčšina, čo si ich vybrala urobiť? Vymeníte sa sami seba? Potrestáte sa sami seba vyhnanstvom? Hovadina! Prinajlepšom (videné z historického odstupu, keď je človek múdry keď už netreba), tak prinajlepšom si vyberie v ďalších voľbách nejakých menších gaunerov. A v prípade náhodnej superkonštelácie hviezd sa nájdu takí záujemcovia o vládu, ktorí budú aj dobro konať.

Áno, takto to chodí v demokracii. A tak je to správne, debilkovia moji. Ostatná (lebo rozhodne nie je posledná) akcia bábkoherca diktátora a jeho bábkových ministrov v Národnom divadle priniesla ďalší dôkaz. Ďalší dôkaz, že neexistuje lepší nástroj, ako voľba občanov pri rozhodovaní, akým smerom sa má uberať vývoj v štáte.

Alebo že by áno? Že by bolo tak super, že to do ruky vezme jeden čo najlepšie vie čo je pre nás dobré? No skúsme to na chvíľu pripustiť.

Diktátor sa rozhodol, že najlepšie vie, čo je pre jeho občanov najlepšie. Rozhodol sa, že najlepšie bude, ak vytvorí pre svoj ľud vládu odborníkov. Ale akosi to škrípe. Veď každý jedne z nás občanov je predsa odborníkom.

Čudujete sa, že sú Donutil a spol nasraní až za roh?  Práca odborníkov sa ich zrazu bytostne dotkla. A ukázalo sa, že majú úplne inú predstavu o tom, čo to je odborník. Verte mi, ono to síce chvíľu trvá, ale nakoniec to dôjde aj prvotne okúzleným. Aj na vás to hovno raz dopadne! A potom čo? Poviete: Ja nič, ja som ho nevolil?

Už v tejto chvíli pár z vás vidí, že pripustiť diktátora sa ukazuje ako divné riešenie. Nakoniec každý jeden z občanov narazí na prácu diktátorových odborníkov. Niektorým to do mozgovne dôjde skôr, niektorým až v sobotku.

A zrazu vidíte 99% nasraných občanov obzerajúcich sa okolo seba, že kto ho zvolil. A víťaznej väčšiny nikde.

To ale diktátor nemôže pripustiť, takýchto zmätených a uvedomujúcich sa občanov. Ako by to bolo, že by si občania uvedomili, že sa nedeje ich vôľa. Nemôže predsa dopustiť, že žiadneho z odborníkov si to nevolili. Nemôže dopustiť, aby si uvedomili, že len a len parlamentné voľby má občan na to, aby stanovili  víťaza s právom pohŕdavo a na pol huby povedať: “Ja som vyhral voľby. Preto vás oboch odvolávam.”

Takže aby sa mu to nestalo,  postaví… Nie je nie! To sa predsa dialo inokedy a inde. To sa v Bartolomejskej alebo v Petschového paláci už neobjaví.  Ste si istý?

Ale nejaký ten milónik dva na splatenie kampane, to by ste aj vy chceli, že? A ani za pomoc pri rozdeľovaní a panovaní, keď už ste ten, prepitujem a poslušne hlásim, menovec?

Chcete ešte ďalší príklad? Chcete ďalšiu ukážku, na ktorej si budete bruchá chytať od smiechu z odborníctva?

Včera večer jsem slyšel v televizi, nekecám, tohle:

“Já jsem zásadně proti tomu, aby na tak významnou pozici, jako je ředitel Národního divadla, nastoupil někdo, kdo byl vybrán někdo nějakou komisí, bez mandátu a bez veřejného výběrové řízení.”

Říkal to ministr kultury Balvín, který byl vybrán nějakým kořalou do vlády, bez mandátu a bez demokratických voleb, bez důvěry sněmovny… a ani na sekundu mu nedošlo, jak si SERE DO HUBY!

 

Na FB upozornil Arthur Dent

Som netušil, že znakom odborníka je schopnosť srať si do huby.

A bude ich každým dňom pribúdať. Lebo každý jeden z nás je predsa väčším odborníkom ako ktokoľvek iný. A ak ako ktokoľvek iný, tak aj ako prezidentský minister.  Na fungovanie železníc, na medicínu, na počítače, na… No na všetko.

Vidíte, na chvíľu pripustíte, že vládnuť môže diktátor. Na chvíľu pripustíte, že diktátorom vymenovaný odborník je odborníkom, čo vyrieši všetky vaše problémy… A ste v riti. Zistíte, že sa isto nájde väčší odborník, ktorého by ste tam chceli zvoliť. Zistíte, že vy by ste chceli voliť, aké sú to tie všeobecné dobrá. Proste zistíte, že chcete demokraciu.

Alebo máte  pocit, že česká Ústava hovorí niečo o prezidentskej vláde? Nie! Česká ústava hovorí o zastupiteľskej demokracii v línii: občan-poslanec-minister.  Pre prezidenta a jeho určovanie odborníkov tam nie je ani kus miestečka. Leda že by poslanci nefungovali a bola kvôli tomu pretrhnutá línia zastupiteľskej demokracie, tak má dohliadnuť na výmenu pomocou demokratických volieb.

Priatelia, život v demokracii nekončí najbližším rohom. Preto sa demokrat vždy vyhne slepej uličke. Preto má prezident-demokrat vždy predjednaný výber premiéra s tým, kto ho s určitosťou litery Ústavy bude za prvým rohom schvaľovať.

Každý jeden z tých ministrov, ktorí v úrade čo i len malíčkom na nohe pohli,  by mal o pár dní čeliť výsluchu pre vlastizradu. Vyšetrovaniu pre podporu nastolenia diktatúry. Nejaký ten ľúbozvučne znejúci paragraf o podpore a propagácii nacizmu či komunizmu tam niekde čaká.

Len diktátor sa správa práve tak, ako to dnes predvádzal pri zverejňovaní platov úradníkov vlády bábkový predseda vlády. Diktátor potrebuje zmobilizovať fanatizmus, aby  občan náhodou nezačal pochybovať o tom, že koná tak, aby on-občan nemusel myslieť. Štvavou, luhárskou, xenofobnou  kampaňou. Občas po jednom a občas všetko pohromade. Neveríte? Nebojte ono to príde. A nehovorte, že som vás nevaroval.

 

 

Zdieľať?