Kontext k zabudnutým bankovkám v Moskve

Ve skladištní hale na moskevském letišti Šeremetěvo leží 20 miliard eur půl biliónu korun, o které se majitel nebo příjemce už šest roků nehlásí. Peníze sem dorazily v roce 2007 z Frankfurtu nad Mohanem na 200 dřevěných paletách. Na každé z nich leželo 100 miliónů eur po stoeurových bankovkách.

Zdroj:  Na letišti v Moskvě leží šest let 20 miliard eur na paletách. Nikdo se k nim nehlásí – Novinky.cz.

Trochu som pogúúglil a našiel nejaké zaujímavé čísla. Napríklad keď Estónsko prechádzalo na Euro:

Do 10 komerčných bánk, ktoré podpísali zmluvy o predzásobení s Eesti Pank, boli dodané bankovky v celkovej hodnote 187 miliónov EUR (10,5 milióna kusov) a mince v celkovej hodnote 28 miliónov EUR (85 miliónov kusov), čo zodpovedá približne 23 % objemu bankoviek požičaných z Eurosystému a 44 % objednaných mincí.

(Zdroj: EU)

Alebo taký český štátny rozpočet:

 

Rok 2009
2010 2011 2012 2013
Skutečné příjmy 974,8 1000,38 1012,76 1051,39
Skutečné výdaje 1167 1156,79 1155,53 1152,39
Skutečná bilance −192,2 −156,42 −142,77 −101

(Zdroj: Wikipedia, čísla sú v miliardách)

Tak, tak.  V Moskve leží polovica ročných prímov Českej republiky.

Ten pohyb bankoviek, to nie je len tak, že si vyberiete v bankomate na večeru s frajerkou. Spomeňte si na to, keď vás bude daňový úrad popoťahovať za o 0,01€ nižšiu zálohu na daň z príjmu. (Mne sa to stalo.)

Ach jo!

A potom je tu ešte ten boj proti terorizmu v podaní internetovej zálohovacej agentúry NSA.

Ach jo! Ach jo!

Share Button

Podľahol som 37% a 40 eurám za 5 kliknutí ročne

Vesmír sa vzďaluje od Veľkého tresku, nemôžem teda ostať nedotknutý okolitými udalosťami.

Pred mnohými rokmi, ako mi lekárnici hovoríme – asi presne v roku 1997, som si vytvoril svoj prvý pár PGP kľúčov. A dnes, v roku 2013 mám svoj zaručený elektronický podpis – ZEP.

Tak ako za celé obdobie od roku 1997 do dnes, verím, že aj v roku 2029 skonštatujem: A je to fakt pekná hračka. Ale čo človek kvôli hrajkaniu sa na drsr.sk neurobí, že?

Keď som si v roku 2007 zakladal s.r.o., aby som nebol obvinený z “nedovoleného podnikania”, teda aby som mohol nejako daniť svoje konzultačné príjmy, hovoril som si, že som tým na 15-20 rokov prerušil zamestnanecký pomer.  Veru tak, som na tieto všelijaké optimalizácie fakt pohodlný a nebaví ma to. Proste mi to za tých pár usmolených euráčov nestojí, aby som sa tváril, že mám každý mesiac životné jubileum.

A tak sa zišiel rok z rokom a som zas zamestnanec. Vidíte čo s človekom urobí jedna socialistická vláda? Hotový… Ja som to hovoril, a neverili ste mi. Proste som zvážil moju ochotu k solidarite. 

Nie som vôbec hrdý ani na jedno ani na druhé.

Použitie elektronického podpisu v bežnom živote prináša samú komplikáciu a rozvrat. Nikto to nechápe, nikto to nepotrebuje.  Takže mám kus HW do vitrínky. Agenda okolo vracania DPH zo zahraničia je otravná ako pľuzgier na riti. Pokojne som sa na tú vratku zahraničnej DPH doteraz vykašľal, ale z niečoho tie vyššie dane treba zaplatiť, že? A tak mám ZEP za cca 40€ ročne potrebný na 5 kliknutí za rok.

Byť podpísaný na oboch stranách pracovnej zmluvy – to je taká, ale taká… Ja ani neviem nájsť nejaké neslušné slovo na vyjadrenie môjho znechutenia. Ale čo som … (zas sa mi nedostáva vulgarizmov), aby som platil vyše 37% daň a nič, zhola nič za to nedostal?!?

Viete, kým som platil 19% daň+20€ a nič za to nedostal, no dobre, to je tá rozumná miera. Zaplatím a mám pokoj. Dane a smrť. Som už dosť životom skúsený, že chápem tento životný imperatív.

Kua, ale 37% a 40€ za 5 kliknutí ročne, nič za to nedostať a nechať si ešte nadávať?

Příštího dne se desátý pán u oběda neobjevil. Nijak jim to nevadilo, prostě si sedli a jedli bez něho. Když ale došlo k placení, zjistili zajímavou věc: Všichni dohromady neměli ani na polovinu sumy, kterou zrovna projedli. A pokud mezitím neumřeli hlady, tak se tomu diví dodnes.

Už sa hrozím toho, ako vypisujem žiadosti na dotácie. Fuj.

Share Button

Prehliadka neuveriteľnej fantazmagórie na oboch stranách Moravy

Bude to nie len o českej politickej scéne. Nebude sa vám to páčiť. Ani na jednej ani na druhej strane Moravy. Myslím tú rieku, nie to miesto, kde by podaktorí chceli založiť etnický štát.

A to už je hneď prvá fantazmagória aktuálnej politickej scény. Umožniť pokračovať v kandidatúre na zastupiteľa slobodných občanov požiarny hlásič. Viete aký je rozdiel medzi požiarnikom a hasičom? Požiarnik oheň požiaruje a hasič ho hasí. Ale ono je to vlastne v duchu nastolenej tradície prezidenta rozoštvávača. Pričom tradície sú idiotské. Takže nie v tradíciách, len je to tomu podobné, len to má lepšie kúrenie.

Iného diktátora napadlo, že by sa mohla zafinancovať  robota pre 3000 baníkov z peňazí baníkov, ktorí bývajú v bytoch, ktoré vlastní majiteľ baní. On by im potom tie peniaze vrátil v podobe platov, z ktorých by platili hypotéky na tie byty. A to nie je jediné perpetum imobilie. Iná verzia je, že by tie byty kúpil Kraj. Tak by sa nemuseli na financovanie sociálnej ťažby použiť peniaze štátneho rozpočtu, teda z daní.  A bolo správne poznamenané, že na toto riešenie bude ešte musieť Kraj nájsť peniaze. Z daní.

Poďme na chvíľu ku koreňom češstva, teda k Cimrmanovi. “Piš barde a když budeš mít 20 miliónů, tak přijď a zúčtujem spolu.” Cimrman hovorí, a to ako dobre vieme bol skoro najväčší  syn svojho národa, takže to bude pravda, že keď si chce niekto kúpiť baňu, musí za ňu zaplatiť svojimi peniazmi. Uvažujem, kde sa vzal človek, ktorý si dokázal 5-6 rokov po revolúcii kúpiť miliardový majetok. Pritom cena toho majetku spolu s klesajúcou cenou tej suroviny pomaly ale isto klesá.

Viete, priatelia, tam to začína. Ťažko uplatníte zdravý podnikateľský rozume a trhové pravidlá v prostredí, kde neexistuje zdravý rozum.  My, čo sme hrávali Dračí doupě vieme, že zlatá kráľovská koruna, ktorú práve družina vykotúľala od draka nie je hodná ani dva zlaté, aj keby bola veľká, že v nej trpaslík môže váľať sudy. Nikto ju v šírom okolí nechce. Ale všetci hovoria: “Tá by mohla ale stáť miliardy.”

Keď sme pri tých mega energetických zdrojoch, na Slovensku sa niekto rozhodol, že si kúpi tri písmená. Zobral to pekne po spiatky. Nie len abecedne a koktavo (najprv S a potom PPPP a na R zabudol), ale aj finančne. Kúpi nič za nič a bude z toho zisk.

Klasik anglických podfukárov hovorí: “Ak chce niekto niečo za nič, tak mu dajte nič za niečo.”

O tom zisku sa budú raz podfukárske rozprávky  rozprávať.  A začne to takto: Základným princípom ťažby, výroby či dopravy energie sú byty.  Veď aj tá koktavá ricky idúca abeceda je len jednou veľkou rozprávkou o bytoch. Tiež idúca akosi ricky. Najprv predaj bytu, potom zisk, potom splátka a nakoniec nákup. Furtom som si myslel, že keď chcem byt, tak musím najprv nejaký kúpiť, potom ho dlho splácať a ak sa zadarí, tak nakoniec so ziskom predať. A ono stačí ťažiť uhlie alebo prenášať plyn z jedného miesta na druhý.

Jo mimochodom: Obvykle platí, že o niečom každý rozpráva aj keď to nikto nikdy nevidel. O tom, že sa splácajú nejaké predvolebné pôžičky, to mnohí videli, ale nikto o tom nerozpráva. Ani vlastnými ústami. Že by mala Bejby vypnutý mobil?

Klasický český seriál “Návštevníci” má takú scénu: Návštevníci vôjdu do samošky a uvidia, ako sa vracajú prázdne fľaše. A jeden z nich zvolá: “Platí se lahvema!” Odvtedy sme túto vetu rozvinuli a vieme, že platiť sa dá všeličím. Gastráčami, krabicami od vína či nájomným.

Naspäť na stromy, teda pardón za Moravu. Aj keď ktovie. Skôr by sa malo povedať za Moravodrulabe. V čase, keď priemerný kamiónový ťahač má viac konských síl ako lokomotíva z roku 1950 a parník z roku 1850 je fakt kongeniálnym nápadom stavať 10-12 metrov široký potok do kopca na ploche hlavného európskeho rozvodia. K tomu tá flexibilita, štruktúra tovaru… Vite, ak by niekto prišiel s nápadom, že treba zamestnať 2-3 milióny ľudí, aby sa od nudy nepostrieľali, to by bolo na nobelovku za gulag. Ale ako riešenie dopravnej situácie? To už radšej to perpetum imobilie.

Čo tam máme ďalej? Aha, to o tom, ako je dnešná česká predvolebná kampaň vlastne výsledkom spoločenskej objednávky po tom, ako má byť riadená česká krajina. To by bolo pekné, keby to bola pravda. Ale tak trochu všetci vieme, že nikdy nedostaneme, to čo by sme si aj nakrásne objednali. Takže celá úvaha o tom, že

Je to jednoduchá logika trhu, která funguje i v politice. Poptávka generuje nabídku. Patnáct let vydrželi Češi bez dalšího Miroslava Sládka a letos si mohou vybrat hned z několika jeho následovníků. Před čtyřmi lety žádali voliči změnu – ať už to znamená cokoliv. Dostali Věci veřejné a TOP 09. (Aniž bychom je chtěli srovnávat.) Letos to vypadá, že nic jiného než “změna” pod různými názvy ani nekandiduje.

Češi si letos mají znovu z čeho vybírat, nabídka znovu vyslyšela poptávku.

Zdroj:  Není koho volit. Vážně? | dialog.ihned.cz – Komentáře.

… ide tak povediac do horiaceho kra. Len kón mine ten ker.

My s 32 chromozómami už teraz vieme, že budeme všetci spokojní. Veď sa tešíme z toho, ako nikým nezvolení ministri bez dôvery zákonodarcov v demisii rozhodujú štrukturálne a systémové riešenia s dosahom na niekoľko rokov dopredu. Úplne presne tie štrukturálne a systémové riešenia, ktoré si voliči objednali, keď volili svojich zástupcov, ktorí tým ministrom nedali dôveru. A na základe vôle voličov ich ministri bez dôvery v demisii stanovujú.

Priatelia, nedostal tento svet náhodou papiere na hlavu a mne ste to nepovedali?

Share Button

Na českej kampani #volím_pravici niečo je

Silnou sebareflexiou je, keď si uvedomíte, že získate posledných pár desatiniek nad 5%. Aby to malo zmysel, musíte potom byť jazýčkom na váhach. Preto potrebujete, aby vyhrali tí, pre ktorých máte koaličný potenciál.

Alebo je to úplne inak.

No a v neposlední řadě ODS. Tahle strana mě překvapuje tím, že stále ještě existuje – a nedosti na tom, ona má i volební kampaň! Do volební kampaně přišla s Twittrem – konkrétně s Twittroptákem, hashtagem a sloganem Volím_pravici. A k tomu ani nenapsali, že jde o ODS. Ta strana totiž totálně ztratila sebereflexi a stále je přesvědčena o tom, že je „nejsilnější pravicová strana“, takže je přeci všem jasné, že když volím pravici, tak jedině je!

Zdroj:  Veselé momentky z předvolební kampaně : Misantropův zápisník.

Share Button

Aké diktátorské: Rozdeliť novinárov a panovať nad nimi

Diktátorské metódy v plnej paráde. Rozhádať novinárov medzi sebou, aby sa potom nad nimi dobre panovalo. Pritom médiá disponujú jednou veľmi silnou zbraňou: Mediálne ticho.

Sesterský web Respektu iHNed.cz před pár dny zjišťoval, kolik Vratislav Mynář naúčtoval svému šéfovi a jeho týmu, když bydlel u něj v penzionu při návštěvě Zlínského kraje. Kancléř iHNed odbyl s tím, že do toho nikomu nic není; prý je „zbytečné“, aby se o tom psalo. Mynář částku nakonec sdělil, ovšem tak, že ji poskytl právě Parlamentním listům, což server doplnil komentářem, že se tím „vysmál šťouralovi od Bakaly.“

Zdroj:  Zemanovi „novinářští blbečci“ | Fokus – Respekt.iHNed.cz.

Politik potrebuje média, aby sa o ňom vedelo. Kto vie o mne? Tých pár desiatok návštev na tomto blogu a pár stoviek na mojom Facebooku, to je v súčte nula. Jó, to keby o mne napísali v sme.sk, to by mi zdvihlo dekel.

Tak si teda kladiem otázku: Prečo chodia novinári na tlačovky Hradu, keď tam o nich nestoja? Dokonca aj verejnoprávnosť sa dá vyriešiť bezkomentárovou a bez obrazovou citáciou ČTK.

Naozaj nerozumiem, prečo Rádiožurnál obnovil Hovory z Lán. Formát, ktorý preslávili prezidenti-filozofi. Prezidenti, ktorí mali národu čo povedať nie len v politickej rovine, ale aj v rovine výchovy a smerovania spoločnosti.

Viete, poskytnutie rozhovoru nejakému obskurnému internetovému denníku a komunistickému orgánu, to je ako by sa obrátili na tento môj blog. Tu to skončí a kto sa o tom dozvie? Leda by to, že práve mne poskytol rozhovor by začali rozpitvávať v sme.sk.

A sme zas na začiatku princípu mediálne ticho.

Nie, priatelia, naozaj neplatí, že aj negatívna reklama je reklama. Negatívna reklama znamená, že po krátkej vlne záujmu nastane dlhotrvajúci stav okamžitého vylúčenia pri rozhodovaní. Leda by ste mali krátku pamäť. A ak je krátka, tak ju predsa treba často obnovovať. A sme zas pri tom mediálnom tichu.

Mimochodom, priatelia z Česka. Ak chcete vedieť čo vás čaká, tak si naštudujte dva príbehy: Prvým je mečiarizmus a denník Republika. Kde je mu koniec? Druhým príbehom je príbeh mečiarizmu a Rádia Twist.

Share Button