Len tak mimochodom: Blog 4M má 10 rokov

Prvý článok som publikoval asi počas júna 2003. Prvý zachovaný článok je z 4.9.2003 v starej podobe webu: http://zh4a.sk/piki/view.php?cisloclanku=2003090301 Nasleduje neprerušená a nestratená história. Odvtedy to tu čítate.

Je to všetko tak dávno.

Začalo to niekedy v tesne predtým, keď sa ma môj výborný osobný a rodinný priateľ “Inžinier” opýtal cez ICQ: “Poznáš PHP?” A mne to so samozrejmosťou mne vlastnou nedalo a ponoril som sa do problematiky.

Ďakujem, ďakujem, som zvyknutý.

Zdieľajte obsah s priateľmi:

So slovom “hashtag” to dopadne ako s “blogom”

Len internetová komunita si môže za to, že jej nikto nerozumie. Len internetová komunita si môže za to, že si ľud odborné výrazy prekladá do kuchynštiny.

Její poutače zdobí pouze hashtag používaný na Twitteru, tedy něco jako klíčové slovo, které mohou uživatelé komentovat a přeposílat dál. Na billboardu stojí “#Volím pravici” a tradičního modrého ptáka ODS nahradil jiný modrý pták – logo Twitteru.
Svobodní parazitují na ODS. V kampani zneužili její heslo Volím pravici | Zprávy z domova | Lidovky.cz

No schálne, priatelia geekovia: Ako sa prekladá slovo hashtag do slovenčiny/češtiny? Ale nie to je až tak dôležité. Dôležitejšie je, ako to vysvetlíte vašej babičke. Aj keď je to babička 2.0, aj ona vám potrebuje rozumieť.

Popularizácia vedy nie je jednoduchá. K schopnosti popularizovať sa musíte prepracovávať rokmi driny. Potlačiť vlastné ego profíka. Počúvať a počúvať a počúvať. Škoda, že internet nemá podobného popularizátora ako astronómia Grygara. Internetu by sa nestalo, že sa z článku na blogu vyliahol blog.  Že sa z presmerovania stane odklonenie a z hashtagu kľúčové slovo. A tak podobne a tak podobne.

Zdieľajte obsah s priateľmi:

Aj vy by ste chceli?

Je to jednoduché: Doma sa vygrciate a potom hupkom do tej správnej krčmy.

Začiatok sezóny KHL priniesol hokejovému Slovanu nového sponzora.

Majiteľom klubu je Juraj Široký, ktorý je považovaný za mecenáša Smeru, môže rátať so štedrým príspevkom od štátneho Tiposu.

Firma klubu v tejto sezóne pošle zhruba milión eur. Za to bude mať napríklad reklamu na štadióne či logo na dresoch hráčov.

Zdroj:  SME.sk | Širokého Slovan zarobí na lotérii, štátny Tipos mu pošle milión eur.

Načo vôbec pestujeme ten starodávny systém dane-štátny rozpočet-príspevkové organizácie? Vážne, načo vlastne ešte existuje štát Slovenská republika?

Zdieľajte obsah s priateľmi:

Tak sme sa zas nič nedozvedeli o pôvode potravín

Tento článok je 6 z 10 seriálu Očakávaný volebný program

Dozvedeli sme sa, že na Slovensku je 61 obchodníkov s potravinami (čo je somarina). Dozvedeli sme sa, koľko percent potravín s označením “Vyrobené na Slovensku” predali (čo nikoho nezaujíma). Netušíme, nič o obsahu potravín . Netušíme nič o pôvode surovín v potravine. A už vôbec netušíme, či môj obľúbený obchodík na dedine kvôli zisku radšej uprednostnil cudzie salámy voči našim, roduverným slovenským salámam (čo je vlastne  najdôležitejšie).

Zostavilo totiž zoznam 61 podnikateľov, ktorí predávajú potraviny. Do rebríčka ich zoradilo podľa toho, aký podiel na ich tržbách v prvom polroku mali potraviny, čo majú na obale uvedené Slovensko ako krajinu pôvodu.

Tabuľka hovorí o tom, koľko percent potravín slovenského pôvodu obchod predal, nie aký je ich podiel na celkovom sortimente v obchode. „Pre spotrebiteľa tieto informácie nemajú reálnu výpovednú hodnotu,“ hovorí výkonná riaditeľka Potravinárskej komory Slovenska Jarmila Halgašová. Tvrdí, že spotrebitelia podľa zverejnených údajov nebudú vedieť posúdiť, aký podiel našich výrobkov obchod ponúka.

Zdroj:  Jahnátek ukázal, kto predal viac našich potravín | Spotrebiteľ | ekonomika.sme.sk.

Toľko neuveriteľne vyplytvanej energie. Ach jo!

Pritom by stačil v zákone jeden jediný odstavec:

Na vonkajšom obale uvedie výrobca zloženie potravín písmom veľkým aspoň 1cm. U potravín menších je možné alternatívne umiestniť označenie na regál písmom 1,5cm.

A nech si vyrába výrobca z čoho chce a ako chce. Ak niekto potrebuje ušetriť, pokojne nech si kúpi aj amarouny. Áno, s vedomím, cielene. Tiež mám niekoľko “potravín”, ktoré mi proste chutia. A viem, že to nie je smotana do kávy, ale biely prášok do kávy.

Malá odbočka k politike: Práve pomer medzi “plnohodnotnými” potravinami a “amarounami” hovorí o životnej úrovni. Pokiaľ je dopyt po “…z treskovitých rýb” ukazuje to, že ľudia si nemôžu dovoliť filety z lososa. Ak by mali na lososa peniaze, výrobca amarounov by proste skrachoval. A nemali by sme problém so zložením potravín. Keďže ho máme, ukazuje sa, že hospodárska politika socialistov tak nejak zlyháva. Socialisti preto nikdy nebudú tlačiť na transparentnosť v informovaní o zložení potravín. Usvedčilo by ich to z neschopnosti.

Kontrolóri by kontrolovali len dva parametre: Zdravotnú nezávadnosť a zhodu informácii o zložení.

Bez diskusii, bez výnimiek. Potrebujete na svoj super tovar výnimku? Prd výnimku, proste to zloženie tam nalepíte a hotovo. Bola by prelepka veľká? Tak sa opýtajte svojho výrobcu, či skutočne musí do toho dávať až 10 rôznych korektúr chuti, vône či stability. Zakryla by tú krásnu jahodu? No a čo, priorita je zloženie, nie marketing!

Viete, je mi jedno, či som dotoval skrz reťaz moje dane – odvod do EU – dotácie farmárovi farmára na Slovensku alebo v Dánsku. Fakt mi je to jedno. Jediné čo ma zaujíma, či sú v škatuli sardinky alebo šproty. Či je to smotana, alebo škrobová emulzia v mlieku.

Keď toto so zložením budeme mať vyriešené, môžeme sa začať rozprávať o pôvode potravín. Ale nie o podpore domácich výrobcov. Ale o tom, prečo nakupovať výrobky od fabriky, v ktorej pracujú vaši susedia, nech už ju vlastní ktokoľvek.

Zdieľajte obsah s priateľmi:

Ak ide o 2,5 milióna utečencov, tak rozhodne nejde o vývoz demokracie!

Pôvodne som bol na pochybách. Po poslednej správe, že z krajiny ušlo vyše 2,5 milióna obyvateľov nemám najmenšej pochybnosti. A tretí milión utečencov sa vraj za pár dní naplní.

Viete priatelia, v roku 1988 bola na západných hraniciach mojej krajiny kopa ostnatého drôtu. Aby sme neušli. Boli tu také podmienky na život, že čo bolo dospelejšie a inteligentnejšie, rado by sa odobralo niekam inam. V roku 2013 si každý korzujeme cez hranice ako chceme. Ak máme pocit, že sa nám tu nepáči, proste sa poberieme preč. Nikto nás nevyháňa. Je len v našej moci v demokratických voľbách zvoliť raj aj na našom kúsku zeme.

Toto všetko, čo my poznáme, to je ďaleko, preďaleko od podmienok, ktoré sa navonok prejavujú útekom 2,5 milióna. Myslím, že aj absolútne natvrdlý demokrat chápe, že ak zahlasuje 2,5 milióna ľudí nohami, je to dôkaz, že v tej krajine sa nedá žiť. Ďalších 4,5 milióna sa vraj presunulo vo vnútri krajiny.

Bol som na pochybách. Rovnako ako Arthur Dent:

Zásah v Sýrii musí být. Tamní režim použil chemické zbraně proti civilům.

Zásah v Sýrii nesmí být. Bůhví, jak to s chemickými zbraněmi bylo, bůhví jak to je s civilisty. V občanské válce nejsou civilisti. Navíc máme v živé paměti, jak to bylo s chemickými zbraněmi v Iráku.

Ale zásah v Sýrii musí být. Je zapotřebí, aby svět ukázal, že jsou nějaké meze, a že tohle už je za nimi. Pokud nebude takovéhle flagrantní porušení rozhodně odsouzeno a potrestáno, bude zle.

Jenže zásah v Sýrii nesmí být. Sýrie patří do jiného civilizačního okruhu, a jakýkoli, byť sebelíp vyargumentovaný, útok bude brán jako „útok Západu na arabskou zemi“, což propaganda ráda přiživí. Běžní obyvatelé rozhodně nebudou vnímat útok jako „spravedlivý zásah ve prospěch nevinných obětí“, ale jako americký útok a vměšování do vnitropolitických záležitostí.

Zdroj:  Zásah v Sýrii.

A tak ďalej a tak podobne. Nezasahovanie do vnútorných záležitostí. A tak podobne.

Žiadna dišputa o demokracii nie je dnes namieste. Diskusia sa musí viesť nad otázkou osudu 2,5-3 miliónov ľudí, ktorí ušli z domu.

Neexistuje legitímny dôvod tolerovať niečo, kvôli čomu ušlo 2,5-3 milióny ľudí z domu.

Doprdele, tam ide ĽUĎOM o život. Áno, bez médii by som sa o tom nedozvedel a spal v kľude. A oni by umierali ako muchy, keďže sú neschopní sa postarať o jedlo. Ale keď o tom už raz viem, tak je absolútne proti ľudskosti sa otočiť k umieraniu od hladu chrbtom.

Hranica medzi životom a smrťou je fundamentálna záležitosť. Až ďaleko potom, veľmi ďaleko po tom, je miesto pre diskusiu o oprávnenosti k záchrane tých životov. Doprdele, to si fakt osobujete právo rozhodovať o tom, či majú právo žiť?

Ľuďom na pokraji smrti treba poskytnúť pomoc, aby vôbec dostali šancu na nejakú demokratickú diskusiu.  Aby bolo vôbec koho učiť demokracii. Aby bolo komu tú demokraciu vnútiť trebárs aj tankami a náletmi.

Zdroj:  Mŕtveho už demokracii nenaučíte | M+M+M+M (4M).

Nie, pri diskusii o zásahu v Sýrii nejde o vývoz demokracie. Ide o vývoz práva na život, tam, kde človek chce žiť. My ten luxus dnes, v roku 2013 máme.

Áno, časť tých, čo v týchto dňoch uteká, sú utečenci pred hroziacim útokom zvonka.  Už 2,5 milióna ich bolo dávno predtým.

Zdieľajte obsah s priateľmi: