V mojom vesmíre sa žije fajn, len sem prosím nechoďte

Občas si pri čítaní statusov na sociálnych sieťach pripadám, ako by dotyční žili v úplne inom vesmíre. Chápem, že sa rovnaký systém môže správať v rôznych podmienkach rozdielne. Ale až také rozdiely? Až také rozdiely v porovnaní s ľuďmi inak podobného pohľadu na svet?

Nedalo mi to, prehadzoval som to mozgovňou až mi napadla spásna myšlienka. Spásna preto, že ja keď v niečom vidím podivnosť snažím sa to pochopiť. Nepustím, kým to nejako nepochopím. Nehovorím, že sa vždy trafím, ale nejaký záver proste potrebujem. Preto ma občas myšlienky spasia od dlhotrvajúceho trápenia.

Takže tou spásnou myšlienkou bolo, že oni musia  žiť v úplne inom vesmíre. Paralelná realita, iná superpozícia stavou. Veď to poznáte. A keď nie, tak si naštudujte filozofické komentáre k pokusu so schredingerovou mačkou. O samotný pokus ani tak nejde, ale o tú filozofickú omáčku okolo spojenú nie s absolútnou realitou, ale spojenú s pojmom pravdepodobnosť stavu.

Ale nechajme teóriu, teóriou a nakuknime raz či dvakrát do tých iných vesmírov:

Teď jsem někde potkal tenhle screenshot a se slzou oku jsem si vzpomněl, jaké to bylo peklo na těch odporových pididotykáčích  dostat prst do rohu k tlačítku Start (zde vlevo nahoře, ovšem na prvních Win CE bývalo ještě vlevo dole). Anebo hýbat desktopem pomocí slideru na pravém okraji (zapomeňte na gesta). Kolem těch (pouze na tlak reagujících) displejů totiž býval tak půl milimetru vysoký rámeček… (A tohle je screenshot v originál rozměru – 240x320px.)

Nápad s dotykovým rozhraním na počítači je zábleskem té samé geniality, jenom z opačného mantinelu. Takže je hezké, že ve Win 8.1 už vrátili tlačítko Start. Ještě odstranit tu dotykovou pitominu úplně… a možná.

Zdroj:  Peter Lelovič – Google+ – Stále jsem geek. Ovšem Windows 8 mi v žádné formě přes práh….

V mojom vesmíre bolo ovládanie stilusom mnou milované a na šmudlanie prstom som si zvykal, no vlastne doteraz. A písať som sa doteraz nenaučil vôbec. Kým stilusom mi to šlo úplne v pohode. (Preto nemám aj teraz tablet Transformer Prime 201 😉

Win8 na desktope mám 3/4 roka.  Že sú to iné windows ako dovtedajšie XP som si všimol len na tom, že toto sú 64. Metro, čo to vlastne je? Jáj, to je ten zoznam inštalovaných aplikácii po stlačení klávesy WIN.

Len tak mimochodom a na základe osobných skúseností so školení: Viete, že na klávesnici je aj klávesa „totožná“ s funkciou pravého tlačidla myši? Je to taký môj osobný svetlý bod pri mojich školeniach, keď kolegovia po rokoch túto klávesu objavia.

A aby som nezabudol. Pri aktualizácií na Win8.1 som sa v pohode vyhol použitiu MS-konta. Takže ani nikde v systéme nenarážam na nejaký MS-cloud. Nikde.

Dáme ešte jeden iný vesmír? Dáme!

Tak už mi přišel onen mail, že můžu mít své URL. Ale fakt radši zůstanu u toho 21místního čísla. Už mám ve schránce šest SMSek s kódem, který ale nemám kam vložit, protože wizard má nějakou krizi identity.

Zdroj:  Peter Lelovič – Google+ – Tak už mi přišel onen mail, že můžu mít své URL. Ale fakt….

No koľko že to trvalo v mojom vesmíre? 12 sekúnd? No dobre, tak 15.

Takto by som mohol citovať postrehy aj ďalších a ďalších ľudí. Náhodne som vybral akurát tieto dva postrehy, lebo ma inšpirovali, aby som o mojom vesmíre  konečne ja niečo napísal pre vás. Pokojne som mohol náhodne vybrať aj vás.

Aj by som vás do môjho vesmíru  pozval, je celkom príjemný. Ale tým, že by ste sem prišli,. zaľudnilo by sa mi to tu a už by to nebolo také príjemné. Veď to poznáte z pozorovania v kvantovej fyzike. Akonáhle sa na to pozriete, zmeníte to čo pozorujete. Tak si pekne ostaňte vo svojich vesmíroch.

Pod čiarou: Pre obyvateľov úplne iného vesmíru len podotýkam, že tento článok nie je ani o Win8 a Metro, ani o G+ a jeho krátkych URL pre profily.

Poraďte mi, ako mám moju milovanú vedu brať seriózne ja, ktorý do nej vidím?

Odpoveď a vysvetlenie vedca bezradnému laikovi.

Tak jsem si v populárně přežvýkané zprávě lékařské fakulty Harvardu početl o tom, co lékaři aktuálně ví o fungování a podpoře imunitního systému. T buňky a bílé krvinky pomáhají, ale když jich budeme mít více, bude imunita lepší? Nevíme. Vitamíny? Mohly by pomáhat. Ale pomáhají? Není prokázáno. Echinacea, ženšen? Žádné pozitivní výsledky. Stress a pocit osamělosti? Jisté spojení existuje, ale jaké? Nikdo netuší. Jsou elitní zimní sportovci více náchylní nebo odolnější infekcím? Nelze odpovědět. Pomáhá otužování? Není prokázáno. Hergot, může mi někdo říct, jak se tahle věda může brát seriózně?

Chápem, laika chytá zúfalstvo. A teraz si predstavte, čo ja, ako vedecky založený, prírodovedne mysliaci človek, si mám o svojej vlastnej vede myslieť?

Bolo by to na mašľu, keby ma nebol býval bol na začiatku mojej vedeckej dospelosti poučil môj školiteľ.

Keď som písal diplomovku, zmätený som zašiel za školiteľom, že som našiel práce, ktoré hovoria, že sa nami meraný parameter P pôsobením látky L zvyšuje. A tiež som našiel práce, ktoré dokazujú, že sa meraný parameter P pôsobením látky L znižuje. Školiteľ ma s neskrývanou radosťou upokojil konštatovaním: „Aspoň sa máme kam pridať, nech už nám vyjde čokoľvek.“

Čím viac toho z oblasti prírodných vied vieme, tým viac a intenzívnejšie rastie neistota. Je to preto, že si uvedomujeme komplexnosť živého systému. A čím viac toho vieme, tým máme väčší problém postaviť pokus tak, aby bol vedecky nenapadnuteľný.

Raz som sa rozprával s jedným  docentom chemického inžinierstva. Znalí vedia, že je to dosť špičková časť chémie. Na debatu sme mali hafo času, chystali sme pahrebu na grilovanie. Keďže je to rodinný príslušník, rozoberali sme príčiny symptómov. Nakoniec našu debatu uzavrel slovami: „A nakoniec zistíme, že je ten systém tak multiparametrický, že nie je možné  určiť príčinu.“ Ja som dodal niečo v zmysle, že má vzhľadom na princípy štatistickej matematicky rozhodne pravdu a šli sme grilovať. Pahreba bola už z pohľadu objektívneho vedeckého posúdenia tak akurát.

Inak to ani dopadnúť nemohlo. Obaja sme vedecky mysliaci, máme nejakú tú skúsenosť s axiómou „Matka príroda je suka“. A keď sa masť nechce topiť, tak namiesto priloženia polienka pod kotlinu navrhneme, že by sme mohli znížiť tlak. A rozhodne, zdôrazňujem rozhodne, nikdy nerobíme pokusy v piatok poobede.

Navyše, čím viac toho vieme, tým viac mýtov, legiend a pocitov dokážeme vyvrátiť. A že ich je. Veď ostatných 10000 rokov (áno, desaťtisíc rokov ak nie stotisíc) sme žili v duchu „prianie je otcom riešenia“. Len a len posledných 50-70 rokov sme schopný robiť ako-tak vedu. Za tých 10000 rokov sa nahromadilo mýtov a legiend a pocitov až hrôza na tú kopu pomyslieť.

Súkromne si toto obdobie pomenúvam ako Obdobie ľudskej hlúposti. Časť z toho čo náš nešťastník vymenoval je z tejto desaťtísícročnej zbierky ľudskej hlúposti. Áno, nazvime týmto pravým menom 99% medicíny stredoveku. A keby len stredoveku.

Môj docent farmakológie nám na poslednom seminári semestra povedal: „Priatelia, vôbec vám to skúškové nezávidím. To my keď sme študovali, to bolo samé mechanizmus účinku neznámy. Skúste mi to o dva týždne na skúške povedať vy a uvidíme sa na skúške opakovane, kým sa tie mechanizmy nenaučíte.“

Skutočne, reálne vedomosti, múdrosť, pravda vo farmácii, to je otázka posledných 50-60 rokov. A dúfame, že sa nenájde zas nejaký Heisenberg. Och, ako dúfame!

Vedec musí riešiť tony nahromadenej hlúposti z minula a súčasne sám občas splodí pekné hlúposti. Časť z toho, čo náš nešťastník vymenoval je z ranného obdobia vedy, ja tomu hovorím – Obdobie vedeckej  hlúposti.  Veda sama plodí hlúposti. Múdrosti a pravdy je vo vesmíre šírom poskromne. Navyše sa ten vesmír, sviňa jedna matkou sukou splodená, neustále rozpína. Takže koncentrácia múdrosti permanentne klesá.

Sprvoti sa mnoho vecí zdá ako prelomový objav pravdy a múdra. No prvý kolega, ktorý idúcky náhodou okolo vám poza chrbát nahliadne na vašu prácu a uvidí do očí bijúcu chybu, rozpor, nevedomosť pri konštrukcii parametrov a pokusu. Nikdy nedúfame dostatočne silne!

No a potom, keď už teda prídete skutočnej pravde na koreň, objaví sa vztýčený prostredník na Vltave dôsledok ďalšej z hlavných vedeckých axióm: „O všetkom pochybujte.“

No povedzte mi teraz, keď ste zas o trochu múdrejší, ako mám túto moju vedu brať seriózne ja, ktorý do nej vidím a celou svojou mozgovňou ju vrúcne milujem?!?

České voľby – naozaj už len Cimrman ostal

A veď čože, niekto to za nás vyrieši. Hlavne aby sme si nepokazili kádrový profil a nezakázali nám kutilovanie. Že?

Jihlavský radní Erich Janderka je v ODS od jejího založení. Přes dvacet let. A přestože dál zůstává jejím členem, letos poprvé své mateřské straně nedá hlas ve volbách.

„ODS teď vlastně nic nenabízí. Bude volitelná, až přestane se socialistickou rétorikou a se socialistickým chováním. A také až vymění svoje vedení na oblasti, na kraji a samozřejmě nejvyšší vedení,“ zdůvodnil občanský demokrat Janderka, proč letos podpoří konkurenční Stranu svobodných občanů.

Zdroj:  ODS jsou jen úsměvy a prázdné fráze, tvrdí členové a dají hlas jiným – iDNES.cz.

To je tak neuveriteľné. A tak charakteristické pre aktuálnu situáciu v českej spoločnosti.

Nenaštvať, neriskovať, nevybrať, neprevziať zodpovednosť, neuraziť.

Leda ak, tak vybrať prepojenie biznisu a politiky. Leda ak vybrať kult osobnosti. Leda ak detskú naivitu. Leda ak Ľudové milície riadené Hlasom Ameriky. To všetko v sobotu v českých voľbách vyberie malý zakomplexovaný priposraný čecháček.

Viete, demokracia je skvelý nástroj nastavujúci zrkadlo. Čokoľvek sa čecháčkom predhodí, tomu uveria. Ponúkala by sa veta o tom, ako sa budú ponáhľať na záhradky a chalupy. Hlavne aby to kutilovanie bolo, že? Ale veď dokážu vybrať niekoho, kto im priamo sľúbi, že kutilovanie zakáže. Len aby to kutilovanie ostalo. WTF?!?

Viete, každý jeden z politikov, čo sú na tých papierikoch musel prejsť nejakým výberom. Okrem tých dvoch prípadov kultu osobnosti, všetci prešli nejakým prvotným výberom. Preto tá volebná ponuka je, skutočne je tým, čo si prajú českí občania.

Zle sa stalo pred dvomi – tromi mesiacmi. Pred rokom, pred dvomi… Vtedy, keď priposraný čecháček na programovej, výberov konferencii svojej strany súhlasil s nezmenenou líniou strany. Chudák a teraz ho mám ľutovať, že si nemá z čoho vybrať?!? WTF?!?

Nie, teraz už len občania ČR zbierajú plody svojho dlhoročného cimrmanovského postoja k demokracii.

Viete, demokracia ktorú prevádzkujú v Českej republike je zastupiteľskou demokraciou. Výber zástupcov, to je to, na čom záleží. Sú to zástupcovia voličov. Sú to myšlienky voličov, ktoré budú 4 roky prezentovať. Ale človek je múdry, až keď už netreba.

Oni totiž v tých Čechách majú len dve možnosti. A ani jedna nemá v sebe dlhodobú víziu a už vôbec nie kvalitnú stranícku štruktúru.

Buď zvolia po rokoch zas komunistov a potom sa budú strááášne čudovať, že sa komunisti správajú ako komunisti (koalícia ČSSD+SPOZ+KSČ).

A tou druhou možnosťou je zvoliť si stranícku mašinériu nejakej strany s kultom osobnosti jediného vodcu, ktorá sa počas 1,5-3 rokov rozpadne do motivácií časnými statkami.  Prípadne zvoliť hlupákov, ktorí v pomernom systéme zostavia väčšinovú kandidátku a prezentujú politiku väčšinového volebného systému.

Zdroj:  Tak čo to vlastne chceme? Mysliacich poslancov, alebo stranícku mašinériu? | M+M+M+M (4M).

 

V sobotu večer ma nečaká žiadne dobré písanie. To, čo ukazujú prieskumy nie je  nič, čo by podporovalo  občiansku spoločnosť či slobodu a zodpovednosť jednotlivca. Sú to len voľby pre získanie štátnych platov a pohodlný osobný život z daní voličov. A títo voliči s tým cez víkend budú súhlasiť.

Pod čiarou: Tak čo, v piatok večer bude prejav a volebná zábrana?

 

Len keď to vyhodíte, tak ste to kúpili zbytočne

Z pohľadu zákazníka je jediné zmysluplná infomácia v odstavci s „1,6 metru nad zemí“. Aké ukážkové, že je vlastne dobre skrytá v článku medzi ptákovinami. 🙂

Děti jako pastDrahé položky se nacházejí v úrovni očí 1,6 metru nad zemí, zboží pro děti je umístěno níže. Nejlevnější zboží je úplně u země, protože je málo pravděpodobné, že se tam podíváte jako první

Zdroj:  Triky supermarketérů aneb Jak z vás v obchodě vytáhnou peníze – FinExpert.cz.

Ono totiž pointa takéhoto článku je v smetnom koši. Ak som vyhodil, naletel som. Ak som to spotreboval, tak som to predsa niekde musel kúpiť a obchodník to predsa musel niekam vystaviť.

Áno, máme všelijaké merchandisingové triky. 99% z nich sú vynútené naozaj v prvom rade tým, že niekam to proste v tom regále dať musíme. A buď to dáme na prvé miesto kam nás napadne, alebo tam, kde to bude zákazník hľadať.

Pokojne by mohol byť chlieb v prvom regále a kvety vzadu. Nikdy by ste ich nestretli a keď by ste ich potrebovali, tak by ste pre kvety museli ísť o 3 kilometre ďalej do kvetinárstva.

Dane a smrť. Niekto to zaplatiť musí.

Nuž, ako som bol býval bol ukázal vo svojom nedávnom článku, keď sa zvyšujú náklady, treba siahnuť do rezerv. Keďže sa zvýšila daň zo zisku, tak som si posvietil na DPH zo zahraničia.

Nie že by moja firma žiadne dane neplatila. Dokonca platí už aj zálohu na daň. To sa jej našťastie toho roku darí pokryť a už sa teší (moja firma, aby nedošlo k omylu, že kto sa to teší) na tohtoročný preplatok.

Mojej firme by to bolo teda jedno, že chcú zaviesť minimálnu daň. To len ja mám isté psychologické limity platiť niečo za nič.

Licencie si budú musieť kupovať len obchodné spoločnosti, živnostníkov sa novinka nedotkne.

Suma 120 miliónov eur by sa vyzbierala, ak by vyše 160-tisíc slovenských podnikov zaplatilo za rok v priemere približne 700 eur. Kažimír povedal, že oni rátali možný výnos pri priemernej sume tisíc eur.

Menší podnikatelia môžu v skutočnosti zaplatiť za licenciu menej.

Zdroj:  Dane pre firmy zasa dvihli, Smer ich chce aj od stratových | Slovensko | ekonomika.sme.sk.

Tých 1000€ deleno 12, to znamená čistý zisk cca 85€. To hádam firme prinesiem, aby s tým nemala problémy. Ak jej prinesiem mesačne 85€, zaplatí tak akurát tú daňovú licenciu.

Spomenul som, že som na administratívne papierovačky lenivý. A to je moja najväčšia rezerva. Takže už asi nebudem zahadzovať bločky za pár eur, ale pekne z každého firemného nákupu bude vratka z DPH.  A aj na bločky z nafty si už dám väčší pozor. Už sa žiaden zapotrošený nestane mojim osobným totálnym nákladom, ale pôjde tam, kam patrí. Do jej nákladov. Centík k centíku tých 85€  mesačne dám z tých rezerv dohromady. Veď hovorím, že som na tieto papierovačky lenivý. Rezervy sú fakt veľké.

Niekto to zaplatiť musí.

Škoda že nemám ďalších zamestnancov, to by som hneď vedel, kde tých 85€ vziať. Napríklad by sa tri-štyri hodiny mesačne nepotulovali na Facebooku, ale by ich pekne vyfakturovali zákazníkom.

Veď hovorím, že niekto to zaplatiť musí.

Ale zatiaľ je to dobré, firemné školenie počas leta pre svojich zamestnancov moja firma ešte organizovať asi nebude.

Pozor pozor! Pre nepozorných upozorňujem, že tých 85€ mesačne musím niekde zarobiť firme a ona si ich nechá. Ja z nich neuvidím nič. Až všetko nad túto sumu pôjde na môj plat na platy prípadných ostatných zamestnancov a na ostatné náklady vynaložené na dosiahnutie obratu..

Veď hovorím, že niekto to zaplatiť musí.

Pri dani 22% tých 1000€ za licenciu zodpovedá čistému zisku okolo 5000€. To len aby som vedel, pri akom čistom zisku už bude mať firma konečne normálne 22% zdanenie a nie 100% zdanenie. Viete, v konzultačnej firme ako je tá moja, je podnikanie hra z nulovým súčtom. Teda skoro, teda donedávna.

Ako som hovoril, odteraz tých 85€ mesačne niekto musí zaplatiť.

Příštího dne se desátý pán u oběda neobjevil. Nijak jim to nevadilo, prostě si sedli a jedli bez něho. Když ale došlo k placení, zjistili zajímavou věc: Všichni dohromady neměli ani na polovinu sumy, kterou zrovna projedli. A pokud mezitím neumřeli hlady, tak se tomu diví dodnes.

Už sa hrozím toho, ako vypisujem žiadosti na dotácie. Fuj.

Zlodeji prevádzkujúci www.buzzmag.cz mi kradnú obsah

Pod doménou www.buzzmag.cz  sa objavuje kompletný môj obsah. Spolu s obsahom desiatok ďalších serverov. Nikdy som, nedal povolenie, aby sa na doméne www.buzzmag.cz objavovalo čo i len slovko skopírované z mojich stránok.

A čo vy? Vám zlodeji z buzzmag.cz nič neukradli?

Aj by som toho zlodeja z www.buzzmag.cz oslovil, ale nie je kde a ako. Samozrejme sa za svoje zlodejské aktivity hanbia a neuvádzajú kontakty na prevádzkovateľa.

Pod čiarou: Trochu pomáha zakázanie skriptovania, ale to nerieši problém s Google robotom a indexáciou takto vznikajúceho duplicitného obsahu.

Sympatie k českej Strane slobodných občanov

Je to rýdzo česká politická scéna.

Cely princip mlýnku na dobro se tím obrací. Ne nejprve něco vzít, a pak se pokoušet vymyslet, jak vybudovat úspěch pro všechny. Místo toho nejprve sejmout závaží, nechat k úspěchu nadané vyrůst a pak teprve sklidit nějaké plody. A sklízet je vždy opatrně, aby stromy plodily i další sezonu.  V takových sadech zůstane dost práce i pro ty, kteří se sami sadaři stát neumí. A ovoce určitě bude i pro ty, kterým z vyšší moci nebylo přáno mít zdravé ruce, nohy nebo cokoliv dalšího.

Politici už nám nabízeli leccos, ale tohle nám s plnou vážností v tuhle chvíli nenavrhuje nikdo jiný. A zatím jsme to nikdy pořádně nevyzkoušeli. Proto já v těchto volbách bez sebemenšího zaváhání a bez jakýchkoliv pochybností budu volit Svobodné – oficiálně celým jménem Stranu Svobodných Občanů. Jestli jste při čtení alespoň třikrát pokývali hlavou, pojďte to zkusit se mnou. Jestli jen dvakrát a pochybujete, přijde vám to příliš radiální nebo až moc jednoduché na to, aby to byla pravda, zkuste uvážit tohle. Volby určitě nevyhrají, takže pokud máte obavy z kroku na lano, pod nímž se záchranná síť zdá menší, než jiní slibují, vězte, že určitě se nestane, aby by tahle nová medicína zasáhla celý systém najednou a teď hned a bez přípravy a varování. V tuhle chvíli nejde o nic jiného, než jim dát šanci tlačit káru směrem, na který všichni ostatní kašlou. Dát jim stejnou šanci, kterou se oni snaží nabídnout všem svobodným a sebevědomým občanům. Šanci vyrůst.

Zdroj:  Volte hamburger! Blog – Martin Marx (blog.iDNES.cz).

Moje sympatie má každé odľahčovanie a škrtanie. To z tohoto blogu už určite viete.