Sociálistické podnikánie vo firme Štát s.r.o. – zakladanie firiem za štátne dotácie

Štátny úradníci sa pustili do boja s nezamestnanosťou. Kamaráti vytvorili firmu na zamestnávanie starých nezamestnaných. Podnikánie novej firmy urobí zo starých zamestnaných nových nezamestnaných.

Vznikla tady nová organizace, která narychlo školí lidi z dotací. My níže s cenou služeb jít nemůžeme. Naši klienti počítají každou korunu. Pokud oni nasadí nižší ceny, paradoxně tak my budeme propouštět odborníky s mnohaletými zkušenostmi, kteří se pak budou hlásit na tom samém úřadu práce. Ve finále stávající terénní služby prostě skončí. A kdo se tu o potřebné postará, až nové firmě peníze z dotací dojdou?

Zdroj:  Marksová-Tominová sedí ve firmě, po níž chce úřad práce dvacet milionů – iDNES.cz.

A pritom by stačili, aby štát nepodnikal. Aby štát nepodporoval novú konkurenciu v existujúcom konkurenčnom prostredí. Bohate by stačili, aby dávky neboli zásluhové, ale boli nárokové. To znamená, že už existujúce firmy v danom segmente by dostali peniaze na rozšírenie svojich aktivít.

Namiesto toho vidíme sociálistické podnikánie  za peniaze vybrané z našich daní, ktoré nás samotných poškodzuje. Z našich daní si financujeme vznik svojej vlastnej konkurencie. A to sa stane vždy, ak v danom segmente existuje štátna firma. Veď čo je iné, ako štátna firma podnik, ktorý vznikol len a len z dotácii. Ani mi nehovorte, že taký podnik je v súkromných rukách, tak nemôže mať označenie “štátny”. Nechcete byť za debilkov.

Nie, naozaj, Štát nie je firma Štát .s.r.o. Štát tu nie je preto, aby peniaze zarábal. Štát je tu preto, aby peniaze míňal. Nedá sa míňať podnikateľsky. Dokonca ani absolútne spravodlivo. K spravodlivému rozdeľovaniu dotácii sa môžeme len limitne priblížiť. A to tak, že sú dotácie nárokové a veľkosť rozpočtu sa v čase zmenšuje.

Trochu filozofie navyše

Diskutovať o schodu/prebytku rozpočtu je diskusia o blahobyte. Diskutovať o veľkosti rozpočtu, do je diskusia o slobode. Predpokladom pre blahobyt je odjakživa sloboda. Nie naopak. Za prachy si slobodu nekúpite. Leda tak sa stanete otrokmi peňazí vašich otrokárov.

Prestaňme sa deliť na pravú a ľavú stranu. Delme sa na tých, čo milujú slobodu tvoriť si svoj blahobyt podľa svojich predstáv a na tých, čo chcú byť otrokmi v blahobyte riadenom otrokármi.

Zdieľajte obsah s priateľmi:

Miesta z detektívok v skutočnom svete

Objavil som veľmi fajn webík, ktorý mapuje miesta z detektívnych seriálov. Pretože mám rád kontext, súvislosti, veľmi oceňujem porovnávacie fotografie a mapky.

Domovom Poirota je Whitehaven Mansions v Londýne. V seriáli a filmoch s Davidom Suchetom ako Poirotom jeho úlohu “hrá” budova v štýle art deco Florin Court na námestí Charterhouse Square v Londýne. A jedna poviedka Byt na treťom poschodí sa odohráva priamo vo Whitehaven Mansions.

Zdroj:  Crime Scenes / Miesta činu | Fanofdetectivestories.

Dobrá inšpirácia pre dovolenkové putovanie po EU.

Zdieľajte obsah s priateľmi:

Nový daňový portál financnasprava.sk si zaslúži pochvalu

Normálne musím pochváliť daňovákov za ich nový portál finančnasprava.sk.  Presnejšie, pochvala sa týka užívateľskej zóny vo walled garden.

Funguje.

Nesmejte sa, už len taká obyčajná vec, aby sa portál vyrovnal v dňoch končiacich termínov so zvýšenou návštevnosťou bol donedávna absolútny problém.

Hlavičky formulárov sa predvyplňujú. Vec samozrejmá, ale veľmi často programátormi zabúdaná služba zákazníkovi. Keď už sa raz prihlásim zaručenou autorizáciou, keď vyberiem subjekt, keď odklikám súhlas so spracovaním konkrétnych údajov, ktoré si privliekla autorizácia zo sebou, tak samozrejme očakávam, že to už nebudem musieť vyplňovať. Dvojnásobne v prostredí zaručených autorizácii.

Je graficky príjemný. Dobre pripravené prostredie pre elektronicky podávané dokumenty. Teda, keď už raz absolvujete tortúru s rozcvičkou v podobe inštalácie toho, a hentoho a tamtoho a totutohoto, tak portál si do všetkých potrebných aplikácii siahne pre to, čo potrebuje bez dodatočného otravovania vyskakovacími oknami, odskokom do pekárne či návštevou kaderníctva.

Podpora pre rozdelenie kompetencii vo firme. Dôležitá vec pre uchovávanie bezpečnostných návykov obyvateľstva. Nič tak nezničí reputáciu ZEP, ako keď musíte svoj ZEP dať z ruky aj s PINmi.  Pritom, tak ako v prípade portálu www.financnasprava.sk stačí, aby bolo vkladanie dvojkrokové. Prvý krok vypísať+uložiť, druhý krok načítať+podpísať.

Spätná kompatibilita so ZEP. V čase, keď sa zavádzajú elektronické občianky neoceniteľné.  Pretože do elektronickej schránky od toho istého štátu sa s komerčným ZEP, ktorý vás ten istý štát donútil získať, sa neprihlásite.

A potom tie pomocné bubliny. Jáj, to je pohladenie duše každého, kto nejaké užívateľské rozhranie vytváral či recenzoval. Užívateľská príručka je fajn, ale pomocník ex tempore a in situ, to je to čo sa skutočne počíta. Verte skúsenému odborníkovi v procesnom riadení, teda mne.

Samozrejme je tam niekoľko podivností, ale tie sú viac-menej len formálneho rázu. Napríklad to názvoslovie ich kmeňa. Že “katalóg služieb”.  Prečo sa to nemôže volať: “Tu vložte dokumenty”? A samozrejme chronológia grafických prvkov. To je klasická bolesť v každom užívateľskom rozhraní, ktoré navrhuje programátor a nepripomienkuje odborník na procesné riadenie. Viete, podávanie dokumentu je proces. A ako taký má svoju jasnú chronológiu. Vždy existuje nejaká priemerne optimálna cesta a grafické rozhranie by ju malo podporovať. Ale čo vám tu budem podarmonici svoje odborné rady dávať. Kúpte si ma, nejako na tie dane zarobiť musím.

A potom tá nešťastná podpisová komponenta viazaná výhradne len na WIN a IE, z čoho vyplývajú technické obmedzenia na jediný správny operačný systém a jediný správny webový prehliadač. Celkovo – postavené je to na príliš moderných komponentoch. A na príliš veľa súčastiach aplikácii tretích strán. Takže na starých strojoch sa používanie bude v čase zhoršovať. Nie preto, že by samotný portál bol aktualizovaný a modernizovaný. Ale preto, že materské aplikácie jednotlivých komponentov sa budú ďalej vyvíjať a zvyšovať požiadavky na hardware. A daňováci sa budú čudovať, prečo sa začínajú množiť ponosy na ich portál.

Akokoľvek, nateraz si užívateľská zóna portálu www.financnasprava.sk zaslúži pochvalu pred nastúpenou jednotkou daňových poplatníkov právnických osôb.

Zdieľajte obsah s priateľmi:

Dobrý deň, kedy a koho si budete pozývať pred kameru?

Klamať ako 11-ročné dieťa nie je jednoduché. Stojí pred vami oveľa vyšší a silnejší človek – rodič. Ako rodič nenaletíte skoro ničomu, čo sa vám snaží zavesiť na nos vaše decko.

So mnou to majú moje deti komplikované. Kladiem im jednoduché otázky a v prípade klamstva na ne nikdy nemajú konzistentné odpovede.  Navyše si veľmi dobre pamätám, ako som sa snažil manipulovať počas svojho detstva.

Chystá sa na nás 5-6 kandidátov na prezidenta s nejakou tou predbežnou šancou. Naletíte im, alebo sa budete rovnako pýtať, ako vášho 11-ročného decka?

Sú to jednoduché otázky. Tento týždeň navrhujem dve:

Prvá: Navštevovali ste kapitánov priemyslu a dostali ste od nich finančnú podporu na chod vašej strany/ vašej kandidátskej kampane na prezidenta? Čo ste im za to sľúbili?

Druhá: Aké sú vaše plány na mediálne vystúpenia v celoplošnom televíznom a rozhlasovom vysielaní?

Viete, nejde ani tak o faktické odpovede. Ide o otázku charakteru, ktorý sa prejavuje v postoji k takejto otázke od voliča s jedným hlasom.

Skúsenosť mi hovorí, že obvyklou odpoveďou je nejaká citácia z mediálneho školenia. To nikdy nie je odpoveď jednoduchou vetou. Ono sa to nezdá, ale opis života sa dá realizovať naozaj v jednoduchých vetách, kategóriách. Smejeme sa športovcom, keď na nadhodenú tému zareagujú “tak určite”. No presne toto je tá vytúžená odpoveď. Jednoduché potvrdenie, alebo jednoduché vyvrátenie.

Veď čo už len sa dá okecávať na jednoduchej otázke: V ktorých mediálnych firmách máte predpripravené vystúpenia počas predvolebnej kampane?

Prečo by mal mať niekto potrebu skrývať plány na učinkovanie jednotlivých kandidátov najbližších 3 mesiacov vo verejnoprávnej televízii?

Prečo by mal mať niekto potrebu skrývať zdroj financovania svojej kampane?

Kašlem na to, či to bude milión euro alebo tristo euro alebo tritisíc. O veľkosť vôbec nejde. Dokonca vysoký rozpočet je istou známkou osobných schopností. A predurčuje dobrého a schopného politika. Nie, na veľkosti naozaj nezáleží. Naozaj ide o ten charakter – schopnosť nehanbiť sa za svojich podporovateľov a za svoje činy.

Prvé prejavy vytvoreného mediálneho plánu sa už ukázali. A poviem vám, som veľmi znepokojený. Jediné, v čom váham, je, či to nazvať ukážkou komunizmu alebo nacizmu. Ach ako by som sa chcel mýliť. Ale prvé víkendové skutky ukazujú dosť hlasito, ako vysoko skáče kde-aký pes.

Mám nedávnu skúsenosť z Česka, kde Český rozhlas skutočne brutálnym spôsobom zasiahol do  výsledkov českých parlamentných volieb v pásme na rozhraní zvoliteľnosti. Stalo sa tam totiž nasledovné: Český rozhlas sa rozhodol, že na základe predvolebných prieskumov zo začiatku predvolebného obdobia rozdelí kandidujúce strany na prvú a druhú kategóriu. Do všetkých debát v období cca  dvoch mesiacov pred voľbami potom pozýval len a len strany prvej kategórie.

Preto tu mám dnes ešte jednu jednoduchú kontrolnú otázku:

Do konca týždňa by mal slovenský RTVS predložiť plán predvolebného vysielania, účasti kandidátov na diskusných reláciách.

Skúsenosť hovorí, že pre pravdovravného a charakterného neexistuje žiadna prekážka, aby na takúto požiadavku zareagoval v jednoduchých vetách v rozsahu normostrany A4.  Potom aj pre zaneprázdneného voliča je jednoduché posúdiť odpovede kandidátov voči odpovedi inštitúcie platenej z našich daní.

Viete, priatelia, už dlhodobo hľadám charakterných. A chcel by som aj charakterného prezidenta. Vy nie?

Zdieľajte obsah s priateľmi:

Mojim starostlivým priateľom

Sediac na záchode na mise som sa tak rozhodol. (Ja viem, je to práve o tú jednu informáciu viac ako ste túžili v súvislosti s tak závažným textom, akým je životné krédo, vedieť.) A tak to proste bude. Napíšem mojim starostlivým priateľom, aby sa nebáli.

Som zas o rok starší a bližšie koncu. Minulý rok som to zhodnotil proste a jednoducho. Takže vrámci vyváženosti sveta, vesmíru a tak vôbec by som to svoje krédo, tak ako o ňom hovorí Fulghum, mal tohto roku natiahnuť na niekoľko odstavcov. Ale podarí sa mi to?

Napíšem si nadpis, ktorý by hneď ako začal, chcel aj skončiť. Tri slová a v nich je všetka moja medziročná múdrosť. Celé moje tohtoročné krédo:

  1. mojim
  2. starostlivým
  3. priateľom

Čo k tomu dodať? Je tam všetko:

  1. Som tam ja.
  2. Je tam definícia priateľstva.
  3. Je tam zmysel života.

Tri slová a mám krédo vybavené.

Viete, tie tri slová budú v najbližších 14 mesiacoch pre mňa skutočne dôležité. Chystá sa premiéra finále prerodu do priateľstva. Makám na tom 16 rokov a nejaké drobné miesace k tomu a cieľová méta tohto prerodu z dieťaťa na priateľa rázne kopla do dverí. Ešte som to nerobil, tak mám dosť trému. Dosť veľkú. Dosť dosť veľkú.

Tri slová bohate stačia. Nič viac naozaj ako dôkaz zmyslu ostatných 16 rokov nemôže najbližších 14 mesiacov priniesť.

 

Tri slová, to nie je ktovie aké rozpisovanie sa. S tým vyvažovaním minuloročného kréda je to veru biedne. To vyvažovacie rozpisovanie sa nedarí. A takých vecí čo sa nedaria veru vždy je. Ale mám sa tu o nejakých nepodarkoch rozpisovať? Gogoľ, či ktorý to z nich bol vraj kdesi bol býval bol napísal, že šťastie je nudné, lebo je vo svojej podstate rovnaké. Ale nešťastie, to je parádna literátova matéria. Takže ak by som písal o tom, čo a ako sa mi nedarí, to by bolo, podľa Gogoľa, pre vás pošušňáníčko.

Len neviem či sa mi chce.

Chce sa ti? ( to sa pýtam sám seba, takže ticho a neodpovedajte)

Nechce.

No vidíte, pošušňaníčko nebude.

Bude už len opakovanie starých právd. Ak toto tu čítate, už ste ich čítali.  Ale opakovanie je matka… už si ani nespomínam čoho, taký som starý.

Som starší a ďalej od začiatku. A to veru tiež nie je fajn. Už dlhé roky platí, že čím som starší, tým mám radšej svojho psa, ktorého nemám. A keďže počet rokov od začiatku stále narastá, priamoúmerne narastá aj moja láska k môjmu psovi. Ktorého nemám.

Som starší, dokonca aj od prostriedku som už starší. A ani to nie je ktovie ako fajn. A ani vesmír nie je ktovie ako priaznivo naklonený. Počet obyvateľov na planéte stále stúpa.

No dobre, sú tu ešte stále nejaké tie pozitíva a sociálne istoty. Nie som ešte taký starý, aby sa naplnilo, že priatelia prichádzajú a odchádzajú, nepriateľov pribúda. Zatiaľ je to dobré, moji priatelia ma neopúšťajú. Pravidelne sa pripomenú a neprezieravo neumierajú.

Veď toť aj včera. Napísal mi jeden môj z najlepších priateľov. Že videli sme sa naposledy pred rokmi a že nereagujem hentam a nepíšem tamto a že teda len dúfa, že sa mám dobre.

Vystrašil som sa. To sa priateľom nerobí, aby sa obávali o mňa. Aj keď vlastne robí, veď kto by sa už len o vás mal strachovať, kto iný ako skutoční priatelia? Aj moja manželka sa o mňa občas strachuje a to už je len aký onakvejší môj starostlivý priateľ.

Takže priatelia, ďakujem za vašu starosť, mám sa dobre a mohlo by to tak aj ostať. Vy sa trochu obávajte a ja sa budem tíško tešiť, že vás mám, takých starostlivých priateľov.

Takže: Ďakujem, ďakujem, som zvyknutý.

Zdieľajte obsah s priateľmi: