Sociálistické podnikánie vo firme Štát s.r.o. – zakladanie firiem za štátne dotácie

Štátny úradníci sa pustili do boja s nezamestnanosťou. Kamaráti vytvorili firmu na zamestnávanie starých nezamestnaných. Podnikánie novej firmy urobí zo starých zamestnaných nových nezamestnaných.

Vznikla tady nová organizace, která narychlo školí lidi z dotací. My níže s cenou služeb jít nemůžeme. Naši klienti počítají každou korunu. Pokud oni nasadí nižší ceny, paradoxně tak my budeme propouštět odborníky s mnohaletými zkušenostmi, kteří se pak budou hlásit na tom samém úřadu práce. Ve finále stávající terénní služby prostě skončí. A kdo se tu o potřebné postará, až nové firmě peníze z dotací dojdou?

Zdroj:  Marksová-Tominová sedí ve firmě, po níž chce úřad práce dvacet milionů – iDNES.cz.

A pritom by stačili, aby štát nepodnikal. Aby štát nepodporoval novú konkurenciu v existujúcom konkurenčnom prostredí. Bohate by stačili, aby dávky neboli zásluhové, ale boli nárokové. To znamená, že už existujúce firmy v danom segmente by dostali peniaze na rozšírenie svojich aktivít.

Namiesto toho vidíme sociálistické podnikánie  za peniaze vybrané z našich daní, ktoré nás samotných poškodzuje. Z našich daní si financujeme vznik svojej vlastnej konkurencie. A to sa stane vždy, ak v danom segmente existuje štátna firma. Veď čo je iné, ako štátna firma podnik, ktorý vznikol len a len z dotácii. Ani mi nehovorte, že taký podnik je v súkromných rukách, tak nemôže mať označenie „štátny“. Nechcete byť za debilkov.

Nie, naozaj, Štát nie je firma Štát .s.r.o. Štát tu nie je preto, aby peniaze zarábal. Štát je tu preto, aby peniaze míňal. Nedá sa míňať podnikateľsky. Dokonca ani absolútne spravodlivo. K spravodlivému rozdeľovaniu dotácii sa môžeme len limitne priblížiť. A to tak, že sú dotácie nárokové a veľkosť rozpočtu sa v čase zmenšuje.

Trochu filozofie navyše

Diskutovať o schodu/prebytku rozpočtu je diskusia o blahobyte. Diskutovať o veľkosti rozpočtu, do je diskusia o slobode. Predpokladom pre blahobyt je odjakživa sloboda. Nie naopak. Za prachy si slobodu nekúpite. Leda tak sa stanete otrokmi peňazí vašich otrokárov.

Prestaňme sa deliť na pravú a ľavú stranu. Delme sa na tých, čo milujú slobodu tvoriť si svoj blahobyt podľa svojich predstáv a na tých, čo chcú byť otrokmi v blahobyte riadenom otrokármi.

Zdieľať?

Miesta z detektívok v skutočnom svete

Objavil som veľmi fajn webík, ktorý mapuje miesta z detektívnych seriálov. Pretože mám rád kontext, súvislosti, veľmi oceňujem porovnávacie fotografie a mapky.

Domovom Poirota je Whitehaven Mansions v Londýne. V seriáli a filmoch s Davidom Suchetom ako Poirotom jeho úlohu „hrá“ budova v štýle art deco Florin Court na námestí Charterhouse Square v Londýne. A jedna poviedka Byt na treťom poschodí sa odohráva priamo vo Whitehaven Mansions.

Zdroj:  Crime Scenes / Miesta činu | Fanofdetectivestories.

Dobrá inšpirácia pre dovolenkové putovanie po EU.

Zdieľať?

Do riti ošťatej, my platíme poslancov za schovávanie sa pred nami

Nie, nebudem sa ondiať s nejakou politickou korektnosťou. Proste ste debilkovia, ak si cieľavedomo zvolíte bandu, ktorá sa pred vami samými zatvára do nedobytných častí Parlamentu financovaného z vašich daní.

Pamätám si, že to boli časy mečiarovského temna. Že verejnosť nemala kontrolu nad tým, čo robia jej zamestnanci v pléne NR. A že novinári striehli na každú ukradnutú príležitosť ukázať politikov v pravom svetle. Pamätám si na nadšeného Karola Lovaša zo starého dobrého Twistu, ktorému sa tajne podarilo nahrať I. Gašparoviča, ktorý nazval exprezidenta M. Kováča „starým ch**om“ , a ktorý odvysielal nahrávku skvostného prejavu opitého Slotu „do tankoch na Budapešť“.

Pamätáte? To bolo vtedy, keď novinári nemali voľný pohyb na ministerstve kultúry, keď sa búrili herci a keď s kabátom na hlave behal po chodbách ničiteľ kultúry exminister Hudec. Keď na novinárov poslali SBS-ku, ktorá sa tak vžila do úlohy ochrany chlebodarcu, že jedna novinárka vyviazla s monoklom pod okom a herec Š. Kožka, ktorý bránil novinárov, so zlomenou rukou.

Zdroj:  Slovensko – červená diera na mape Európy – Blogovisko.sk.

Viete, je mi úplne u riti, čo si ten poslanec číta. Ja mu to spočítam pri voľbách. Ale ako mám vedieť čo robí, keď sa skrýva ako potkan v diere? Navonok prenikne len insitné PR v podobe podprahových štefánikovských posolstiev súdruha katolíka, čo sa rozreční o svojom dectve.

A zrazu bum! Máme to tu. Každej redakcii len tri vstupky, zákaz fotenia poslaneckých lavíc z balkóna a po parlamente koridory pre pohyb novinárov. Nové dvere, všetko pozatvárané, ešte aj bufet bude na kartu.

Absolvent marxizmu-leninizmu Pavol Paška stratil úplne cit pre realitu a Smer stráca zábrany. Po tom, čo skoncentroval takmer všetku moc vo svojich rukách, zablokoval kontrolné inštitúcie a z parlamentu urobil slúžku PR marketingu svojho predsedu, sa teraz ide skrývať pred médiami, ktoré z podstaty svojej existencie majú kontrolovať každý krok volených zástupcov občanov. Namiesto toho, aby predseda parlamentu dbal na dodržiavanie pravidiel a reprezentatívne správanie zo strany svojich kolegov, ide ich pred ľuďmi skryť. Jasné, niet sa čo diviť, nie je príjemné mať v klube klamárov, alkoholikov a bitkárov a len sa triasť, čo zas ktorý vyvedie. Ale toto má byť predmetom vnútrostraníckych rozhovorov, nie dôvodom na zavádzanie totalitných manierov.

Zdroj:  Jáj, ale som sa vytočil! Čo Paška robí z parlamentu, je hanba. Blog – Martin Poliačik (blog.sme.sk).

Priatelia, takto sa správajú bafuňári toho najrýdzejšieho razenia. Takto sa správali okresný tajomníci KSČ, čo si rite vyvážali v štátnych tatrách 613 uprostred 80. rokov minulého storočia. A občan v predklone, len aby sa mu pečiatka ušla.

A vy si v slobodných voľbách otvorene zvolíte takéto bezcharakterné bafuňárske … (normálne mi došla fantázia). Ste vy takto normálny?  Jáj vy by ste sa tiež raz chceli životom len pregrciavať.

Poserte sa od strachu pred nimi, debilkovia, keď si ich volíte. Bafuňárov v nažehlených oblekoch, vyžratých do bezvedomia s vreckami plnými kondómov a stoeuroviek, ktoré nezarobíte ani za 5 rokov.

Čo to tak asi štátostrana pred nami musí schovávať?

Premiér a prezidentský kandidát Smeru Robert Fico sľúbil, že dokumenty zverejní. „Ak máme nejaké informácie, pustíme to von. Nemám s tým žiadny problém,“ povedal v Sobotných dialógoch Slovenského rozhlasu.

Na otázku SME Úrad vlády odmietol odpovedať.

Minister vnútra Robert Kaliňák nepovedal, či a kedy dokumenty zverejní. Cez hovorcu Ivana Netíka odkázal, že sa nenechá rušiť od práce a vťahovať do predvolebnej prezidentskej kampane.

Zdroj:  Polícia už vie, kto zarobil na emisiách. Fico sľubuje, že to zverejní | Slovensko | ekonomika.sme.sk.

Kua a toto je akože banda, čo za naše dane vedie pre nás našu Slovenskú republiku?Viete, je mi úplne u riti, či to bolo výhodné, či nevýhodné. Na to seriem z vysoka. Vrcholne ma nasiera, že nie sú schopný rozprávať, informovať, poskytnúť doklady.  Takú elementárnu vec! Štát je náš, občanov! Politici nemajú byť podnikatelia vo firme Štát s.r.o.

Ani moje  11. ročné decko takto naivne nečuší. Pretože vie, že keď čuší, automaticky z opatrnosti predpokladám to najhoršie.

Čo si mám o obsahu tých papierov o emisiách myslieť, keď vidím to zahmlievanie? No čo? No že vďaka vtedy zarobeným peniazom nás ojebávajú doteraz.  Čokoľvek si môžem myslieť.

Debilkovia, viete vy, že za tie peniaze mohla byť u vás postavená škôlka, škola, opravená cesta? Že si s tých prachov mohli prilepšiť neprispôsobivý občania, ktorí by si tak začali tie veci, ktoré by budovali vlastnými rukami aj vážiť? Nie, nie je to utópia, je to realita tam, kde práca s cigánskou komunitou už dnes prináša výsledky.
Ach, jo, škoda takýchto rečí na vás. To vo svojej túžbe po vodcovi nepochopíte. Tieto súvislosti sú pravdepodobne nad vaše chápanie. Radšej si v slobodných voľbách zvolíte otroctvo s otrokármi, čo sa pred vami zamkýnajú v zadnom trakte Parlamentu.
Nič viac sa od tých politikov neočakáva, len že otvoria huby, ukážu papiere. Do riti ošťatej, my ich platíme za mlčanie?!?Boja sa, prasce, že sa im bude niekto pozerať do válova.

Juj, ale som sa vytočil. Ak ste sa aj vy a nechcete patriť k nim, ublognite si.
Pod čiarou:: Akákoľvek podobnosť postáv v článku s reálnymi príslušníkmi rodu Homo sapiens je čisto náhodná. Článok vychádza z alegórii použitých v knihe Farma zvierat od Georga Orwela. Článok je potrebné vnímať ako beletriu/krásnu literatúru.
Zdieľať?

Nesmiete sa pýtať, pravda bola v televízii

Tak znovu, ako v prípade utajovania informácii okolo vyšetrovania predaja teplého vzduchu. Je mi úplne jedno, či ten zásah bol-nebol na úrovni Listiny základných práv a slobôd.

Navyše sa to nikdy nedozvieme, keďže vyšetrovateľ sa tým prestal zaoberať a ani nikto nesmie povedať čokoľvek, aj keby to bola 100x pravda. Pritom som presvedčený, že by sa pokojne mohlo ukázať, že mali policajti na všetko právo a ich prestíž a účinnosť by sam zvýšila 1000x. Ale nesmieme sa pýtať!

Viete, prečo mi je to jedno? Pretože neexistuje žiaden dobrý výsledok. Z neprávostí, protizákonností, násilia, hrubokrkosti – z ničoho z toho sa nedá vyjsť s dobrým výsledkom. Ak zasiahnu málo, zle je. Ak zasiahnu veľa, zle je. Jediné, čo sa ukazuje ako funkčné riešenie, sú postupné iterácie k normálnosti. Smerovanie, vývoj, trend. Ak ten zásah bol súčasťou nejakého komplexného smerovania, super. Ale dozvieme sa to? Nie, nesmieme sa pýtať. Ani len vynášať akékoľvek súdy, pretože

„Aj v prípade, že by tvrdenia odporcu (Kováča st.) boli preukázané ako pravdivé, odporca v čase vyhlásenia výrokov nebol oprávnený podsúvať verejnosti skutkové tvrdenia, ktoré navrhovateľa (Lexu) s trestnou a nepreukázanou činnosťou spájali,“ napísal v rozsudku krajský súd.

Zdroj:  SME.sk | Kováč sa má ospravedlniť a platiť Lexovi.

Áno, chytáme sa do vlastnej pasce keď sme neboli zavčasu opatrný. Preto má minister pravdu, keď píše:

Aktivisti, novinári aj ombudsmanka… Nikto z nich sa nezastal práv väčšinového obyvateľstva v Moldave nad Bodvou, ktoré dennodenne terorizujú ľudia zo sociálne vyčlenených skupín. Vzniká nám tu rasa nadľudí, ktorá všetko vie, všetko videla a všade bola trikrát a ktorá sa zastáva práv jednej skupiny a úplne odopiera práva všetkým ostatným.

Polícia vždy stojí na strane zákona. Aktivisti už zabudli na to, že sa policajti postavili na obranu rómskych osád pred extrémistami v Šarišských Michaľanoch alebo v Spišskom Podhradí? Prečo vtedy nehovorili o porušovaní ľudských práv, keď si polícia vyslúžila kritiku väčšinovej spoločnosti.

Zdroj: Zdroj:  Som rasista! | Róbert Kaliňák| komentare.sme.sk.

Nie sú dôkazy, skutok sa nestal a nemáme právo, ani ombutsmanka, ani aktivisti, ani ja si čokoľvek myslieť nie to ešte vyslovovať. „Nie sme oprávnený podsúvať…“

Ako je možné, aby sa takýmto spôsobom vyjadroval demokratický politik? Čo sú to za reči, čo sú to za argumentácie, čo je to za dikcia, čo je to za otvárací ceremoniál olympiády 1936?

Fakt nerozumiete ako je to možné?

Je to politik a sú tu voliči, čo to chcú počuť. Pravda je taká, že Banskobystrický kraj má viac ako 71 tisíc neonacistov. Žiadne signály, voľby  to boli.  Vraj 40% voličov v SR miluje tieto reči. Veď prečo neveriť štatistike, ktorú sme vyhlásili za pravdu z úst povolaných. Bolo to v novinách. Bolo to predsa v televízii. Veď keď najvyšší povie: „Polícia vždy stojí na strane zákona.“, tak to musí byť pravda aj keby sa to nemalo vyšetrovať. On to povedal a on vie, ako vysoko má správne skákať pes.

Takto vysoko!

Je to vaša voľba.

Súvislosti

Tak, katolíkov a Štefánika máme za sebou [ček], komunisti (a milovníci starých poriadkov) dostali informácie v rámci antikampane od opozície [ček], dnes sme si podchytili šovinizmus a rasizmus [ček]. Na Valentína učňovská mládež [ček]. A stíhame aj 8. marca zaslúžilé matky [ček].  Parádička, to je super mať prezidenta s takýmto širokým diapazónom charakteru.

Viete debilkovia moji, keď bili židov – mlčali sme. Keď bili cigánov – mlčali sme. Keď zrušili nárokovosť a zaviedli výberové komisie na poskytovanie podpory v zamestnanosti – mlčali sme – aj my sme chceli, aby sa nám ušlo. Keď amnestovali – mlčali sme – to bol len starý ujo.

Naozaj si myslíte, že budete mať vždy tých správnych priateľov? Tých správnych, ktorí pribehnú, keď natiahnete ruku za štátnou dotáciou? Čo ak vaša riaditeľka zmení účes a cvičiteľ psov zo štátostrany už nedá vašej firme razítko na štátnu zákazku? To, že pracujete poctivo, kvalitne a prinášate spokojnosť a úsmev vašim zákazníkom, tak to vám bude platné ako mŕtvemu zimník. Nuž, nie je nad to ponížene prosíkať o dobrú vôľu patrónov priemerných s pečiatkou na úrade práce. Férová súťaž? Leda tak na Národnom futbalovom štadióne počas konania winter-classic Slovana.

Ja som vás varoval.

Naozaj ste tak ľahko kúpiteľní?  Je to vaša voľba. Sloboda alebo otroctvo.

Súvislosť č. 2

Uverejnené dňa 16.01.2014:

Krajská prokuratúra v Prešove prikázala začať trestné stíhanie v prípade policajného zásahu v Moldave nad Bodvou pre podozrenie zo zneužívania právomocí verejného činiteľa, ublíženia na zdraví a porušovania domovej slobody.

Zdroj:  TA3 – Prokuratúra prikázala začať stíhanie pre policajný zásah v Moldave nad Bodvou.

Ja vlastne ani neviem, či ma to… ani neviem čo. Až z takej hĺbky a až z takého bahna si tie iterácie k normálnosti naozaj neprestavujem.

Pod čiarou: Slovu charakter sa ospravedlňujem, že sa dostalo do tohto článku.

 

Zdieľať?

Nový daňový portál financnasprava.sk si zaslúži pochvalu

Normálne musím pochváliť daňovákov za ich nový portál finančnasprava.sk.  Presnejšie, pochvala sa týka užívateľskej zóny vo walled garden.

Funguje.

Nesmejte sa, už len taká obyčajná vec, aby sa portál vyrovnal v dňoch končiacich termínov so zvýšenou návštevnosťou bol donedávna absolútny problém.

Hlavičky formulárov sa predvyplňujú. Vec samozrejmá, ale veľmi často programátormi zabúdaná služba zákazníkovi. Keď už sa raz prihlásim zaručenou autorizáciou, keď vyberiem subjekt, keď odklikám súhlas so spracovaním konkrétnych údajov, ktoré si privliekla autorizácia zo sebou, tak samozrejme očakávam, že to už nebudem musieť vyplňovať. Dvojnásobne v prostredí zaručených autorizácii.

Je graficky príjemný. Dobre pripravené prostredie pre elektronicky podávané dokumenty. Teda, keď už raz absolvujete tortúru s rozcvičkou v podobe inštalácie toho, a hentoho a tamtoho a totutohoto, tak portál si do všetkých potrebných aplikácii siahne pre to, čo potrebuje bez dodatočného otravovania vyskakovacími oknami, odskokom do pekárne či návštevou kaderníctva.

Podpora pre rozdelenie kompetencii vo firme. Dôležitá vec pre uchovávanie bezpečnostných návykov obyvateľstva. Nič tak nezničí reputáciu ZEP, ako keď musíte svoj ZEP dať z ruky aj s PINmi.  Pritom, tak ako v prípade portálu www.financnasprava.sk stačí, aby bolo vkladanie dvojkrokové. Prvý krok vypísať+uložiť, druhý krok načítať+podpísať.

Spätná kompatibilita so ZEP. V čase, keď sa zavádzajú elektronické občianky neoceniteľné.  Pretože do elektronickej schránky od toho istého štátu sa s komerčným ZEP, ktorý vás ten istý štát donútil získať, sa neprihlásite.

A potom tie pomocné bubliny. Jáj, to je pohladenie duše každého, kto nejaké užívateľské rozhranie vytváral či recenzoval. Užívateľská príručka je fajn, ale pomocník ex tempore a in situ, to je to čo sa skutočne počíta. Verte skúsenému odborníkovi v procesnom riadení, teda mne.

Samozrejme je tam niekoľko podivností, ale tie sú viac-menej len formálneho rázu. Napríklad to názvoslovie ich kmeňa. Že „katalóg služieb“.  Prečo sa to nemôže volať: „Tu vložte dokumenty“? A samozrejme chronológia grafických prvkov. To je klasická bolesť v každom užívateľskom rozhraní, ktoré navrhuje programátor a nepripomienkuje odborník na procesné riadenie. Viete, podávanie dokumentu je proces. A ako taký má svoju jasnú chronológiu. Vždy existuje nejaká priemerne optimálna cesta a grafické rozhranie by ju malo podporovať. Ale čo vám tu budem podarmonici svoje odborné rady dávať. Kúpte si ma, nejako na tie dane zarobiť musím.

A potom tá nešťastná podpisová komponenta viazaná výhradne len na WIN a IE, z čoho vyplývajú technické obmedzenia na jediný správny operačný systém a jediný správny webový prehliadač. Celkovo – postavené je to na príliš moderných komponentoch. A na príliš veľa súčastiach aplikácii tretích strán. Takže na starých strojoch sa používanie bude v čase zhoršovať. Nie preto, že by samotný portál bol aktualizovaný a modernizovaný. Ale preto, že materské aplikácie jednotlivých komponentov sa budú ďalej vyvíjať a zvyšovať požiadavky na hardware. A daňováci sa budú čudovať, prečo sa začínajú množiť ponosy na ich portál.

Akokoľvek, nateraz si užívateľská zóna portálu www.financnasprava.sk zaslúži pochvalu pred nastúpenou jednotkou daňových poplatníkov právnických osôb.

Zdieľať?

Ochota zákazníka kúpiť e-knihu nezávisí na nákladoch výrobcu!

Áno, je to imperatív. Zákazníka nezaujíma, aké máte náklady. Zákazníka zaujíma, koľko peňazí za knihu/e-knihu chcete.

Chvíľu som sa zabával, no veľmi rýchlo som už len neveriaco sledoval, ako podivne myslia nakladatelia. Jednou vetou hovoria, že nemôžu dať nízku cenu a nasledujúcou hovoria, že si myslia, že by nižšia cena pomohla proti piráteniu. A následne  riešia konečnú cenu len a len s ohľadom potreby rozpočítať svoje náklady podľa predpokladaného počtu predaných kusov. Že by uvážili trhom neakceptovateľnú výšku ich nákladov? A veď prečo, to sa na VUML neučí, že podnikanie nemá zmysel, keď neexistujú zákazníci.

Korunu absurdnostiam toho ich biznisu dáva ich snaha o krížové financovanie verejnoprávnej produkcie súkromnými peniazmi. A to je podľa nich dôvod, prečo sa dobre predávané tituly musia predávať draho. Pretože v nákladoch na dobre predávanú knihu sú náklady na super monografiu, pre ktorú existuje 10 čitateľov.

A logika věci jde ještě dál: čím víc Browna si piráti stáhnou, tím dražší jeho další knihy budou a tím méně menšinových titulů pak nakladatel vydá. Přestože řada vědeckých publikací vychází i díky grantům, ty rozhodně nepokryjí veškeré náklady. Podobně je to i u obrazových publikací či výtvarných knih, jejichž výroba je drahá a často přitom vychází jen v omezených nákladech.

No a tortičkou na čerešničke absurdity je:

Zatímco u papírové knihy se nakladatel může rozhodnout, kolik výtisků vyrobí a srazit tak náklady, u e-knihy se předem počet stažení odhadnout nedá. Zejména na našem elektronicky mladém a neustáleném trhu. Kalkulace ceny tak nevychází z propočítání třeba na tisíc výtisků, ale střílí se částečně naslepo.

Zdroj:  Tři problémy e-knih aneb proč na nich nakladatelé zatím moc nevydělají – iDNES.cz.

Ach jo! To o mne vomejou, pani Muellorová. Pomiešať vyrobené predané, to dokáže snáď len absolvent  VUML.

Takže, debilkovia moji: Kúpim, keď sa stretne cena, riešenie mojich potrieb a osobný rozmar. Cena je len a len číslo. S nejakými vašimi nákladmi nemá nič čo spoločné. Tie sú mi úplne voľné, na vaše náklady sere môj pes (ktorého nemám).

Problém prvý – vydavatelia si mýlia  biznis s charitou

Vaše náklady môžete rozpisovať aj na 28 odstavcov. Prečítam si, nie že nie. Ale to je tak akurát všetko. Vaše náklady nezaujímajú žiadneho vašeho zákazníka.

Áno, je skvelé, keď sú náklady na prevádzku biznisu nižšie ako sú celkové hrubé tržby. To je totiž predpoklad, že bude aj nejaký čistý zisk. Buďme k sebe, ako k ľudskej spoločnosti, spravodlivý a uznajme, že ako ľudská spoločnosť chceme zachovať nejakú tú  kultúru. A teda sa na ňu poskladajme. Dane platíme a nikto nevie prečo a ako funguje jeho štát.

Chceme športovať, tak si volíme tých, čo plánujú stavať štadióny. Chceme kultúru, tak voľme tých, ktorý z našich daní budú dotovať vydávanie menšinových žánrov a pracovné stretnutia v Budmericiach. Nechceme, nezvolíme, nebudú.

Keď chceme, aby existovali menšinové žánre, musíme sa na ne poskladať. Alebo predávať knihu po 1800€/kus. To je problém? Nenájdu sa mecenáši, ktorí to kúpia? Keď nechceme, tak sa neposkladáme. Ak chcete robiť charitu, nemôžete robiť biznis za účelom zisku. To nejde dohromady. Ak do biznisu prinesiete lásku k blížnemu svojmu, nesťažujte sa, že pre lásku k blížnemu svojmu nemôžete ísť každý rok na 3 týždne do Karibiku. Ten Karibik ste mu predsa svojim osobným rozhodnutím venovali. V podobe vydania zbierky básní. (Priatelia, viem veľmi dobre o čom hovorím, som lekárnik. Láska k blížnemu svojmu je moja profesia.) V diskusii o charaktere za to získate body. Ale toto je článok o biznise.

A aby som nezabudol – miera pirátstva nemá s nastavenou cenou nič spoločné. Je to len a len otázka osobného charakteru. Mecenáši, kupujúci knihu za 1800€, to je presne o tom charaktere. Nie, nie je to ani otázka pocitu osobného bohatstva. Veď to poznáte, že chudoba cti netratí. Väčšinu najdrahších kníh, ktoré mám vo svojej knižnici, som kúpil ako študent za peniaze z brigád alebo z vreckového. A verte mi, nechcete byť tak chudobný študent, akým som bol v 90. rokoch ja.

Samozrejme, ak neexistuje konkurenčné legálne prostredie, pirátstvo je jediným spôsobom riešenia osobných potrieb. Proste ak chcem hudbu a nemôžem si ju nikde legálne kúpiť, tak si ju zoženiem nelegálne.  Nepamätáte? Celé 80. roky minulého storočia v ČSSR sú plné takých príkladov. Blšie trhy s gramoplatňami – veď dnešné P2P siete a zdieľacie servre sú ako cez kopirák. A iTunes za železnou oponou. TUZEX – exkluzívny obchod len pre vybraných – lokacizmus vydavateľov. Tak ako skončil socialistický experiment na konci 80. rokov minulého storočia, skončia aj dnešné klony. Tak, ako nadávali zákazníci vtedy, nadávame aj dnes.

Ak chcem vidieť nového Sherlocka, tak dnes musím požiadať niekoho, aby mi poskytol svoju kópiu. BBC mi ju dnes so slovenskými titulkami nie je schopné poskytnúť. Čo nie je schopné – nechce mi to poskytnúť. Pritom existuje už od 36 hodín po odvysielnaní v Británii. A ani mi nie je schopná predať (marketingovo zdôvodniť) svoje rozhodnutie, že to mám uvidieť až o pol roka, keď sa uráčia predať licenciu nejakému veľkému poskytovateľovi.

Problém druhý – vydavateľom nezáleží na ich právach

Piráti sa preto, že autorom nevadí, že niekto predáva/rozdáva ich diela poza ich chrbát a nedáva im spravodlivý podiel. Vadí im to? Naozaj? Fakt sú námestia plné protestujúcich autorov proti našim politikom, ktorí nevytvárajú pre nich vhodné podnikateľské prostredie? Skutočne ste ich tam videli? Ale to je trochu iná téma, že? Nie nie je!

Piráti sa len a len preto, že nie sme schopní postaviť systém, ktorý vymôže právo. Pretože keď brali Cigána – mlčíme, keď brali Žida – mlčíme, keď neošetrili u lekára bezdomovca – mlčíme, keď kradnú teplý vzduch – mlčíme…. Takže keď sa autori nemôžu domôcť práva – no mlčíme.

Nič viac, nič menej ako úplne obyčajná všeobecná vymáhateľnosť práva. Dokonca by som povedal, že neexistuje spoločenská objednávka na nastolenie vymáhateľnosti práva. Áno, až taký arogantný k vám budem, debilkovia moji. Inak by sa našiel politik, ktorí by vďaka tomu vyhral voľby. Namiesto toho ide vyhrať ten, čo… Iná téma, že? Nie, je to stále o tom istom.

Problém tretí – vydavatelia nechcú peniaze

Priatelia piráti sa preto, že neexistuje požiadavka na prevzatie peňazí za zhliadnutie/prečítanie/vypočutie. Stručne: Autori nechcú za svoju prácu peniaze od tých, čo na ich práci parazitujú. Bezpracne.

Viete, viem si dosť dobre predstaviť novú, modernú úlohu autorských zväzov. A to je – vyhľadávanie nelegálneho predaja/rozdávania diel svojich členov a vyberanie peňazí od nich. Zdieľate, predávate – tak šum sem XX €.  Dobre, našli ste pre naše diela zákazníkov, tak to je super. Tešíme sa z toho, že investujete do vášho marketingu, vďaka ktorému máme príjem za naše diela. Cítite ten rozdiel oproti dnešnému – zakážeme vám predávať naše diela inak ako mi, autori, sme si predstavovali? Cítite ten rozdiel?

Ale čo vidíme v podaní vydavateľov kníh? Tú istú chybu,  akú urobili hudobníci a filmový producenti: nesnažia sa vytvoriť trh s e-knihami tak, aby z neho mali prospech. Snažia sa vytvoriť trh podľa vlastných predstáv. Keďže ale ich predstavy sú hodné jednotky z MRH, logicky sa im v prostredí kapitalizmu nedarí.

Požiadavky zákazníkov tu sú. A tie rozhodujú. A keď existuje jeden zákazník, automaticky sa nájde podnikateľ, ktorý sa snaží tohto zákazníka uspokojiť. Tak funguje kapitalizmus. A samozrejme to robí ako sa jemu najlepšie hodí. Biznis s filesharingovým diskovým priestorom je evidentne plne funkčný, ziskový.

Frikulíni v šedých sakách z offline sveta marketingu s obľobou hovoria, že online obrat je nejakých 0.0000prd oproti tomu, čo sa točí v offline svete. Áno, rovnaké sú aj jedinečná zložka nákladov. A Babička hovorí Barunke: Dobrá gazdiná si pre pierko aj nohu doláme.

Možno sa mýlim, ale aký je celkový hrubý obrat 3-4 majstrémových filesharingových služieb v česko-slovenskom jazykovom prostredí? Teraz  a za dnešných finančných podmienok keď sa platí cca 150-300 Kč/30GB stiahnutých dát.  Možno sa mýlim, ale nestačili by tieto peniaze, vydavateľom? Nie sú to práve tie peniaze, ktoré im chýbajú?

Už asi 5 rokov sa stále dookola pýtam: Prečo nechávajú tieto peniaze plynúť do cudzích rúk? Dokonca za príšerne malú pridanú hodnotu. Prečo?!? Tie peniaze denno-denne užívatelia vynakladajú. Pretože sa cena stretáva s riešením ich potrieb. Vyžraný Kim Dotcom – č.b.t.d.

Tie firmy vytvorili funkčný systém predaja autorského obsahu. Akurát si to autori a vydavatelia nevšimli a rovnako ako komunisti v 80. rokoch minulého storočia si myslia, že porazia kapitalizmus a voľný trh. Namiesto toho, aby ho využili, bojujú s nimi. Debilkovia.

Zdieľať?

Dobrý deň, kedy a koho si budete pozývať pred kameru?

Klamať ako 11-ročné dieťa nie je jednoduché. Stojí pred vami oveľa vyšší a silnejší človek – rodič. Ako rodič nenaletíte skoro ničomu, čo sa vám snaží zavesiť na nos vaše decko.

So mnou to majú moje deti komplikované. Kladiem im jednoduché otázky a v prípade klamstva na ne nikdy nemajú konzistentné odpovede.  Navyše si veľmi dobre pamätám, ako som sa snažil manipulovať počas svojho detstva.

Chystá sa na nás 5-6 kandidátov na prezidenta s nejakou tou predbežnou šancou. Naletíte im, alebo sa budete rovnako pýtať, ako vášho 11-ročného decka?

Sú to jednoduché otázky. Tento týždeň navrhujem dve:

Prvá: Navštevovali ste kapitánov priemyslu a dostali ste od nich finančnú podporu na chod vašej strany/ vašej kandidátskej kampane na prezidenta? Čo ste im za to sľúbili?

Druhá: Aké sú vaše plány na mediálne vystúpenia v celoplošnom televíznom a rozhlasovom vysielaní?

Viete, nejde ani tak o faktické odpovede. Ide o otázku charakteru, ktorý sa prejavuje v postoji k takejto otázke od voliča s jedným hlasom.

Skúsenosť mi hovorí, že obvyklou odpoveďou je nejaká citácia z mediálneho školenia. To nikdy nie je odpoveď jednoduchou vetou. Ono sa to nezdá, ale opis života sa dá realizovať naozaj v jednoduchých vetách, kategóriách. Smejeme sa športovcom, keď na nadhodenú tému zareagujú „tak určite“. No presne toto je tá vytúžená odpoveď. Jednoduché potvrdenie, alebo jednoduché vyvrátenie.

Veď čo už len sa dá okecávať na jednoduchej otázke: V ktorých mediálnych firmách máte predpripravené vystúpenia počas predvolebnej kampane?

Prečo by mal mať niekto potrebu skrývať plány na učinkovanie jednotlivých kandidátov najbližších 3 mesiacov vo verejnoprávnej televízii?

Prečo by mal mať niekto potrebu skrývať zdroj financovania svojej kampane?

Kašlem na to, či to bude milión euro alebo tristo euro alebo tritisíc. O veľkosť vôbec nejde. Dokonca vysoký rozpočet je istou známkou osobných schopností. A predurčuje dobrého a schopného politika. Nie, na veľkosti naozaj nezáleží. Naozaj ide o ten charakter – schopnosť nehanbiť sa za svojich podporovateľov a za svoje činy.

Prvé prejavy vytvoreného mediálneho plánu sa už ukázali. A poviem vám, som veľmi znepokojený. Jediné, v čom váham, je, či to nazvať ukážkou komunizmu alebo nacizmu. Ach ako by som sa chcel mýliť. Ale prvé víkendové skutky ukazujú dosť hlasito, ako vysoko skáče kde-aký pes.

Mám nedávnu skúsenosť z Česka, kde Český rozhlas skutočne brutálnym spôsobom zasiahol do  výsledkov českých parlamentných volieb v pásme na rozhraní zvoliteľnosti. Stalo sa tam totiž nasledovné: Český rozhlas sa rozhodol, že na základe predvolebných prieskumov zo začiatku predvolebného obdobia rozdelí kandidujúce strany na prvú a druhú kategóriu. Do všetkých debát v období cca  dvoch mesiacov pred voľbami potom pozýval len a len strany prvej kategórie.

Preto tu mám dnes ešte jednu jednoduchú kontrolnú otázku:

Do konca týždňa by mal slovenský RTVS predložiť plán predvolebného vysielania, účasti kandidátov na diskusných reláciách.

Skúsenosť hovorí, že pre pravdovravného a charakterného neexistuje žiadna prekážka, aby na takúto požiadavku zareagoval v jednoduchých vetách v rozsahu normostrany A4.  Potom aj pre zaneprázdneného voliča je jednoduché posúdiť odpovede kandidátov voči odpovedi inštitúcie platenej z našich daní.

Viete, priatelia, už dlhodobo hľadám charakterných. A chcel by som aj charakterného prezidenta. Vy nie?

Zdieľať?

Mojim starostlivým priateľom

Sediac na záchode na mise som sa tak rozhodol. (Ja viem, je to práve o tú jednu informáciu viac ako ste túžili v súvislosti s tak závažným textom, akým je životné krédo, vedieť.) A tak to proste bude. Napíšem mojim starostlivým priateľom, aby sa nebáli.

Som zas o rok starší a bližšie koncu. Minulý rok som to zhodnotil proste a jednoducho. Takže vrámci vyváženosti sveta, vesmíru a tak vôbec by som to svoje krédo, tak ako o ňom hovorí Fulghum, mal tohto roku natiahnuť na niekoľko odstavcov. Ale podarí sa mi to?

Napíšem si nadpis, ktorý by hneď ako začal, chcel aj skončiť. Tri slová a v nich je všetka moja medziročná múdrosť. Celé moje tohtoročné krédo:

  1. mojim
  2. starostlivým
  3. priateľom

Čo k tomu dodať? Je tam všetko:

  1. Som tam ja.
  2. Je tam definícia priateľstva.
  3. Je tam zmysel života.

Tri slová a mám krédo vybavené.

Viete, tie tri slová budú v najbližších 14 mesiacoch pre mňa skutočne dôležité. Chystá sa premiéra finále prerodu do priateľstva. Makám na tom 16 rokov a nejaké drobné miesace k tomu a cieľová méta tohto prerodu z dieťaťa na priateľa rázne kopla do dverí. Ešte som to nerobil, tak mám dosť trému. Dosť veľkú. Dosť dosť veľkú.

Tri slová bohate stačia. Nič viac naozaj ako dôkaz zmyslu ostatných 16 rokov nemôže najbližších 14 mesiacov priniesť.

 

Tri slová, to nie je ktovie aké rozpisovanie sa. S tým vyvažovaním minuloročného kréda je to veru biedne. To vyvažovacie rozpisovanie sa nedarí. A takých vecí čo sa nedaria veru vždy je. Ale mám sa tu o nejakých nepodarkoch rozpisovať? Gogoľ, či ktorý to z nich bol vraj kdesi bol býval bol napísal, že šťastie je nudné, lebo je vo svojej podstate rovnaké. Ale nešťastie, to je parádna literátova matéria. Takže ak by som písal o tom, čo a ako sa mi nedarí, to by bolo, podľa Gogoľa, pre vás pošušňáníčko.

Len neviem či sa mi chce.

Chce sa ti? ( to sa pýtam sám seba, takže ticho a neodpovedajte)

Nechce.

No vidíte, pošušňaníčko nebude.

Bude už len opakovanie starých právd. Ak toto tu čítate, už ste ich čítali.  Ale opakovanie je matka… už si ani nespomínam čoho, taký som starý.

Som starší a ďalej od začiatku. A to veru tiež nie je fajn. Už dlhé roky platí, že čím som starší, tým mám radšej svojho psa, ktorého nemám. A keďže počet rokov od začiatku stále narastá, priamoúmerne narastá aj moja láska k môjmu psovi. Ktorého nemám.

Som starší, dokonca aj od prostriedku som už starší. A ani to nie je ktovie ako fajn. A ani vesmír nie je ktovie ako priaznivo naklonený. Počet obyvateľov na planéte stále stúpa.

No dobre, sú tu ešte stále nejaké tie pozitíva a sociálne istoty. Nie som ešte taký starý, aby sa naplnilo, že priatelia prichádzajú a odchádzajú, nepriateľov pribúda. Zatiaľ je to dobré, moji priatelia ma neopúšťajú. Pravidelne sa pripomenú a neprezieravo neumierajú.

Veď toť aj včera. Napísal mi jeden môj z najlepších priateľov. Že videli sme sa naposledy pred rokmi a že nereagujem hentam a nepíšem tamto a že teda len dúfa, že sa mám dobre.

Vystrašil som sa. To sa priateľom nerobí, aby sa obávali o mňa. Aj keď vlastne robí, veď kto by sa už len o vás mal strachovať, kto iný ako skutoční priatelia? Aj moja manželka sa o mňa občas strachuje a to už je len aký onakvejší môj starostlivý priateľ.

Takže priatelia, ďakujem za vašu starosť, mám sa dobre a mohlo by to tak aj ostať. Vy sa trochu obávajte a ja sa budem tíško tešiť, že vás mám, takých starostlivých priateľov.

Takže: Ďakujem, ďakujem, som zvyknutý.

Zdieľať?

Voľby, to je s istotou investičná príležitosť

Pozeráte sa na Štefánika, ale Štefánik to nie je.

Pozeráte sa na rifle, ale rocker to nie je.

Pozeráte sa na otvorené dlane, ale nezištné priateľstvo ti neponúkne.

Dáva vám ružu, ale vypestovať vás ju nenaučí.

Pozeráte sa na bezprostredný rozhovor, ale na ulici ho nezastavíte.

Počúvate o katolicizme, ale katolík to nie je.

Počúvate o chudobe, ale chudobný to nie je.

Vidíte staré Československo, ale federalista to nie je.

Počúvate nekonfliktnú spoveď, ale kompromisný človek to nie je.

Počúvate o detskom pobehovaní, ale trojkár, záškolák a huncút to nie je.

Nespolieha sa, že niečo dostane zadarmo, ale očakáva váš bezplatný hlas.

Rozpráva o dodržiavaných pravidlách, ale tvorí si ich sám.

Počúvate rozhovor, ale otázky tam nezaznejú.

Vidíte štyridsiatnika, ale v kresle sedí udržiavaný päťdesiatnik.

Naozaj si chcete zvoliť podnikateľa vo firme Štát s.r.o. investujúceho do marketingovej kampane vo volebnej investičnej príležitosti?

Zdieľať?

Podporu českej koaličnej vláde bude vyslovovať opozícia

České aktuálne reálie.

Už 73 dní vládne v Českej republike diktatúra. Nikým nevolená vláda bez dôvery už 73 dní intenzívne a aktívne vládne. Žiadna údržba, priorita prípravy volieb a tlak na urýchlené nastavenie ústavnej parlamentnej zastupiteľskej demokracie. Nič také.

Fakty sú jasné: Po republike pobehuje chlapík, ktorého prezident akceptoval ako vyjednávača o vláde. Nemenoval ho premiérom povereným zostavením vlády! Povolebná koalícia na papieri existuje 2 dni. Táto koalícia má Poslaneskej snemovni prostú väčšinu. Na ústavnú by potrebovala pribrať nejaké hlasy zo strán, ktoré sa prednedávnom netajili ochotou osekať prezidentské právomoci.

Bavím sa aktuálnymi diskusiami o tom, či ten alebo onen kandidát by eventuálne prípadne možno asi prekážal prezidentovi. Veď je to úplne smiešne. To sú ale tliachania. Akoby si už nikto nepamätal sarkastický prezidentov prejav pri hľadaní neexistujúcej podpori rusnokovej vlády na adresu Karolíny Peak:

V dnešním teletextu jsem v přehledu tisku zjistil, že novou ministryní vnitra má být paní Karolína Peake, a pokud je tomu tak, a českému tisku určitě všichni musíme věřit, zejména Mladé frontě Dnes, pak chci blahopřát paní Karolíně Peake k funkci stínové ministryně vnitra.

Vidím že, paní poslankyně, máte silnou podporu v této Sněmovně, jak vyjádřil předchozí potlesk.

Nyní dovolte, abych pokračoval.

Zdroj: Živé vysílání — ČT24 — Česká televize. (cca 5:50 min.)

Môže si to takto dovoliť v tejto chvíli? Tentokrát je to oveľa jednoduchšie. Vláda bude taká, akú si novo-koaličné strany nadefinujú. Tentokrát tie slová pokojne môže vysloviť v opačnom smere líder novo-koalície.

Prezident bude chcieť nesúhlasiť? V parlamente sa poľahky nájde ústavná väčšina, ktorá upraví Ústavu do podoby, ktorú poznáme s Nemecka. A prezident bude mať jediné právo a to je výber stromu na Vysočine na objímanie. Všetko ostatné bude len prosto brať na vedomie. Nech mi nikto nehovorí, že si toho prezident nie je vedomý.

Ale naozaj poľahky? Budú novo-opozičné strany schopné aj prakticky, nie len deklaratívne, hájiť princípy parlamentnej demokracie v Českej republike? A ako rýchlo sa podarí vyjednať pre ne politické ústupky?

A čo dovtedy? Ak českým občanom nevadila 73 dní vláda súkromnej partičky nikým nevolených a dokonca s jasne nevyslovenou dôverou, isto českým občanom nebude vadiť ani ďalších 73 dní. Stát s.r.o. je pre partičku zo Strakovy akademie fajný piesoček na hranie. Jeden ukážkový príklad za všetky? Hodovanie na kachničce – Rusnokova vláda si dá kachnu v Židlochovicích, má výjezdní zasedání. WTF?

Je o mne známe, že nie som naklonený rýchlim zmenám Ústavy. To patrí do vojnového stavu. Otázkou, ktorá mi znepríjemňuje prostredie v mojej mozgovni ale je, aký rozkol v spoločnosti môže prezident až spôsobiť. Akokoľvek, je tu jeho osobný a nie malý elektorát. A jáj, chyba v mojej úvahe. Veď ide o absolútneho lúzra ostatných volieb. Tá jeho strana kultu osobnosti by neposkladala ani futbalovú jedenástku. A potom je tu ten známy cimrmanovský prístup českých občanov k politike.

Aha, tak preto sú to tie úvahy, či sa niekto prezidentovi páči alebo nie. Ach jo!

Paradoxne, jediný, kto by ich mohol rýchlo a kvalitne uťať sú novo-opozičné strany. Stačilo, aby deklarovali ochotu doplniť ústavnú väčšinu v parlamente.

To sú veci, čo? Podporu koaličnej vláde bude vyslovovať opozícia. Zdá sa vám to nenormálne? Správe! Ale čo sa čudujete, keď na začiatku je nenormálny zásah do princípov parlamentnej demokracie.

Zdieľať?