Zas plačú autori hudby, plakať by mali ich zákazníci

Už zasa sa sťažujú autori, že si vybrali na zastupovanie neschopných vydriduchov. Už zas plačú, že za nich nikto zadarmo nerobí marketing. Už zas autori plačú, že predávajú dobrovoľne pod cenu svoju prácu. Ako dlho to takto pôjde? Akú zotrvačnosť to bude mať?

To mi napadlo, keď som sa snažil brzdiť moju mozgovňu, keď sa neveriaco krútila a div sa neodšroubovala pri čítaní článku Spotify a iTunes možná zabíjejí hudbu. A co děti, budou mít co poslouchat? – iDNES.cz.

Myslím, že služby typu Spotify skutečně představují potenciální nebezpečí pro autory v hudební oblasti.

Nejste-li autorem mainstreamovým nebo menšinovým, který se prosadil v globálním měřítku, dostanete za své skladby zaplaceno tak málo, jako byste je například rovnou zadarmo vyvěsil na Ulož.to. Přitom ovšem podpoříte v publiku pocit, že jste zaplaceno dostal, protože Spotify přeci není tak docela zadarmo, že.

Zdroj:  Spotify a iTunes možná zabíjejí hudbu. A co děti, budou mít co poslouchat? – iDNES.cz.

Keď povie, že zadarmo na ulož.to, tak vlastne hovorí, že peniaze nechce. Veď ten server evidentne prosperuje z vybraných peňazí. Keď povie, že Spotify je problém, tak vlastne hovorí, že rádio je problém, pretože neplatí za hudbu ktorú vysiela.

Chápete toho debilka? Ja teda skutočne nie. Rádio je tu 80-100 rokov a hudba sa tvorí. Ulož.to mesačne vyberie za prístup k obsahu haldu peňazí a on ich nechce.

A najhorší sú trpaslíci. A najhoršie sú na tom zákazníci. Výsledkom omylov autorov je, že sa nedá kúpiť poriadna hudba. Nie je kde, nie je ako a často nie je ani čo. Aby som sa neopakoval, len odkaz na môj nedávny článok: Ochota zákazníka kúpiť e-knihu nezávisí na nákladoch výrobcu!

Keď hovorím kúpiť, tak myslím kúpiť v rovnakom duchu, ako sme ju kupovali v analógovej ére. Teda, že sme si mohli skladbu pustiť koľkokrát chceme, ako chceme, kde chceme, na akomkoľvek zariadení, keď sme si raz kúpili jednu jej kópiu. Že sme mohli túto kópi zdediť po rodičoch, previesť na iný formát a počúvať ako chceme a koľko chceme a kde chceme.

Za čo to vlastne platíme?

Je to zatiaľ nevyriešený omyl s tým „vlastníctvom licencie“ na ktoré nás zákazníkov naučili programátori.  Naozaj musíme vyriešiť problém „dedenie nakúpených kópii virtuálneho diela“.

Roky hovorím, že je ten koncept „licencie na používanie“ absurdný. Mám právo vlastniť kópiu a programátor musí garantovať kvalitný výrobok – debilné aktualizácie sú v skutočnosti ich zlyhaním vyrobiť funkčný produkt. Potom je samozrejme licencia ako jediný použiteľný model predaja vlastne len  z núdze cnosť.

A nejakým omylom sme akceptovali tento model na akékoľvek dáta, nie len programový kód, ale aj statické dáta (tabuľky, texty, hudbu….) – produkty. Ono by stačilo narovnať význam slova „predaj hudby“ na „prenájom hudby“. To by si razom nohí rozmysleli či zaplatia, za čo zaplatia a komu zaplatia..

Prenájom nie je predaj

Už sa tento debilný omyl s licenciou začína prejavovať. Po zániku služby prichádza zákazník o „zakúpenú“ hudbu. Ak by sme hovorili o „prenajatej“, otvorila by sa obvyklá požiadavka na poskytovateľa: „A na ako dlho si to prenajímam?“ Koľko dnešných „predajcov“ by dokázalo odpovedať tak, aby nestratili zákazníkov? Ani jeden!

Veľmi sa mi páči projekt Piano. Je to jasné, zrozumiteľné a funkčné. Nehrá sa na niečo čo nie je. Je to platba za možnosť prečítať si, za prístup k. Paušál je presne o tom. Ale chce to správne nastavené prostredie. Vďaka tomu platí, že si môžete  urobiť kópiu pre vlastnú potrebu, uložiť si tú kópiu na svoj osobný harddisk. Keď noviny zaniknú, kópie mi ostanú. Ak by som ich predával ďalej, pôvodný autor ma oprávnene zažaluje.

Navyše sa rieši aj online prístup. Ak zaniknú jedny noviny, tie informácie sa nájdu v iných novinách zapojených do stále toho istého platobného projektu. Ale neodbočujme.

Súčasné správne znenie autorského zákona s touto mojou osobnou kópiu počíta ako z beztrestným počínaním. A tak je to správne. Ale pozor. V ČR sa organizuje skupina:

„Mozky internetu“ budou lobbovat u úředníků a ministrů za otevřená data, autorský zákon a internetovou bezpečnost http://ow.ly/u4n52 

Táto samozvaná (čo je správne, len chcem pomenovať veci správnym menom) občianska skupina obsahuje vo svojim strede ľudí s debilnými názormi na autorské právo. To nie je sranda. Budeme im vďační za zlé nastavenie autorskoprávnej ochrany na mnoho rokov dopredu. Pritom jediné, čo dnešný autorský zákon potrebuje je zásadná skrátenie autorskoprávnej ochrany. Takže by to chcelo aj ďalšiu samozvanú skupinu, aby vznikol nejaký rozumný kompromis.

Akékoľvek vytlačenie beztrestnosti osobnej kópie sa už dnes ukazuje ako vražedné pre peňaženku zákazníkov. Chybou autorov sú zle pomenované predmety predaja ich hudby, filmov, kníh. Chybou autorov sú zle nastavené ceny za prístup k ich hudbe v novodobých rádiách na prianie (iTunes, Google Play, Spotypfi…)

V roce 2010 vydal server informationisbeautiful.net názorně zpracovanou statistiku, která odpovídala na otázku, kolik musí prodat muzikant hudby, aby dosáhl na minimální mzdu, která v té době v USA činila 1 160 dolarů.

Sólový hudebník by musel měsíčně prodat 143 hudebních CD, pokud si jejich kompletní produkci udělá sám, nebo 1 161 CD, pokud jejich produkci svěří hudebnímu vydavatelství. V hudebním obchodu iTunes by posluchači museli stáhnout 12 399 skladeb. To je zatím adekvátní, pokud má hudebník zhruba 12 skladeb na albu, což je blízko běžné realitě. Mnohem horší je to u streamovacích služeb.

Zdroj:  Spotify a iTunes možná zabíjejí hudbu. A co děti, budou mít co poslouchat? – iDNES.cz.

Dôsledkom je, že tieto služby relatívne rýchlo zanikajú a zákazníkom neostane vôbec nič. Ešte pár krachov a zákazníci prestanú platiť. A autori budú, podobne ako v celom uvedenom článku, ako debilkovia hľadať vinníka niekde inde. Že oni ako primárni, prvotní majitelia sa dali do spolku z neschopákmi nastaviť dobre ceny, dobre pravidlá , dobre pomenovania predajných kanálov, dobre robiť marketing, to si autori obsahu, hudby, filmov nedokážu pripustiť. A že sa im nechce pracovať (koncertovať, tvoriť nové diela), ale chcú sa stať rentiérmi v duchu: 1. star-tup 2…. 3. profit, je nám hádam jasné.

Plakať by mali zákazníci, pretože nie len že prišli o hodnotu (nech už je akákoľvek), ktorú zaplatili, ale na nejaký čas sa aj investori z tejto oblasti stiahnu. Dobré projekty, ktoré si nehrajú na niečo čo nie sú, ako napríklad Piano, na to tiež doplatia.

Na autorov, ako som ukázal vyššie nie je spoľahnutie. To si mám ako zákazník robiť všetko sám?!?

To musí byť iný stres a panika v KDH

Ako katolík volím už dlho predlho výhradne liberálov. Som totiž demokrat a demokrat proste komunistu/nacistu do urny nehodí. Ostatné kroky KDH mi moje rozhodnutie pochválili.

Viete, hodnota konzervatívnych hodnôt rastie, keď sú voľne pohodené hodnoty liberálne a nikto po nich po vašom presviedčaní nesiahne. AJ preto sú mi liberáli takí sympatickí. Nikdy vám nebudú brániť, aby ste sa správali konzervatívne. A dokonca budú mať pre vás pochopenie a vytvoria vám priestor.

Zdá sa, že konzervatívci sa cítia neuveriteľne ale neuveriteľne slabučký, keď sa musia utiekať k tak krajnému riešeniu, ako je spojenie sa so socialistami:

KDH je pripravené rokovať so Smerom o ústavných zmenách v justícii a ústavnej ochrane manželstva muža a ženy.

Vyhlásil to v stredu predseda hnutia Ján Figeľ.

Ústavné zmeny v justícii pripravuje Smer a ochranu manželstva chce v Ústave zadefinovať KDH.

Opozícia má však problém s avizovanými previerkami sudcov, o ktorých šéf Smeru Robert Fico povedal, že jeho strana na nich trvá.

Zdroj:  SME.sk | KDH sa ponúka Smeru pri zmene Ústavy.

To je tak neuveriteľné prejavenie svojej vlastnej slabosti a svojho vlastného strachu. Veď si to spočítajte. Smer má prostú väčšinu. Je tak kompletne zodpovedný za chod štátu. A KDH chce dobrovoľne prevziať zodpovednosť za socialiszmus na Slovensku na svoje bedrá len preto, aby zákonom vynútila základné kresťanské pravdy.

Viete si to predstaviť? KDH a podpora socializmu? Neuveriteľné. To musí byť iný stres a panika. 

Ale pred čím?

Štát chce prikázať v nejakom zákone, že katolícky kňaz musí na požiadanie asistovať pri vysluhovaní sviatosti manželstva dvom chlapom? Naozaj? Pokiaľ viem, tak ide len o to, že dvaja-traja prídu na nejaký štátny úrad, tam podpíšu listiny a tým uzavrú medzi sebou rovnaký zmluvný vzťah, ako keď po vyslúžení sviatosti manželstva zájdu novomanželia do sakristie a podpíšu rovnaké papiere, čím vznikne medzi nimi zmluvný vzťah.

Tak si kladiem otázku, prečo vlastne KDH toleruje toto papierovanie? Že? Nie je to niečo zbytočné? Niečo, čím štát zasahuje do manželstva?

 

Považujem pojem rodina za vyhradený kresťanskému zväzku muža a ženy. Ale keď niekto chce, aby mu štát, opakujem štát, garantoval práva pre človeka, ktorého si zvolil, tak nech je to trebárs aj otcov koňov brat. Keď chce zveriť niekomu svoje opatrovanie na starobu, svoje bezpodielové spoluvlastníctvo (a čo ja viem aké ďalšie práva a povinnosti podľa štátneho práva mám voči svojej manželke), tak nech má na to právo. Nech je to kto chce či čo chce. Keď sa chcú dvaja ľudia starať o cudzie deti, tak nech sa starajú. Nebude to kresťanská rodina – a čo? To si naozaj myslíte, že vychovať človeka dokáže len katolícka rodina? To majú radšej tie decká vyrastať v decáku v skupine 15+2 tety, keď ich predtým nejaká katolíčka opustila (a prijala sviatosť zmierenia)? To mám nenávidieť polovicu južného Slovenska, pretože sú to kalvíni?!? Nie, s otvorenou náručou ich privítame v škole na katechizme a ukážeme, že existuje fungujúci návod na život.

Kresťanská rodina má čo ponúknuť. Pravidlá, podľa ktorých žijeme u nás doma fungujú.

Aj Jozef bol len pestún. Aj Mária potrebovala k sebe chlapa, lebo spojenie mužského a ženského princípu sú ideálom a najlepšie fungujú spolu práve takto. Ak si niekto myslí, že im to bude klapať v inej zostave, nuž…. Slobodný človek v slobodnej krajne môže robiť slobodne aj sprostosti.

Slobodu si vážim. Aj svoju aj vašu. Neviem si predstaviť, že by som sa proti nej spolčil s komunistami/nacistami. Že sa vládna strana správa v duchu najlepších tradícií 80. rokov minulého storočia, o tom nachádzame denno denne dôkazy a usvedčuje sa sama.

Prečo to chce pufrovať a zachraňovať KDH, je mi veľkou záhadou. Dokonca väčšou ako existencia Boha v každom z nás.

Kedy by sa mohla zopakovať Ukrajina u nás?

Stať sa to môže, ak sa nájde vodca-idiot. Preto sa treba obzerať okolo seba na potenciálnych vodcov, ktorí by išli až za hranice násilia. Ukrajina sa môže zopakovať kdekoľvek, ak takých nebudeme  ignorovať, nevoliť, odsudzovať, izolovať, zatvárať.

Nežná revolúcia prebehla nežne, lebo Gorbačov povedal, že nevadí a vojská západného okruhu majú ostať v kasárňach. Lebo na koniec UV KSČ nedalo pokyn armáde (a po štúdiu dobových prameňov sa zistilo, že tam taký bol). Proste tam boli v roku 1989 vodcovia, ktorí do toho nešli.

Nikto neurobil pre mier v strednej Európe tak veľa skutkom, ktorý sa nestal.

Uvažujte nad Gorbačovovou osemdesiatkou, keď budete sledovať správy z Líbie.

Zdroj:  Товарищ Горбачев – vďaka, že ste nepohli palcom na opačnú stranu | M+M+M+M (4M).

Či chceme alebo nie, celá Ukrajina je len a len o „sfére vplyvu“. Považujem to za debilný argument, ale taký argument tu proste je. A rozhodujú vodcovia.

Takže, ako sú na tom vodcovia? My v EU to máme dobré, lebo si stále môžeme hovoriť, že naši vodcovia sú naši zástupcovia zvolení v demokratických voľbách. Že naši vodcovia si uvedomujú zodpovednosť k nám, tým čo ich volili.

Nikto z EU vodcov by v súčasnej situácii do „internacionálnej pomoci“ nešiel a dúfam, že ani do „humanitárneho bombardovania“. Rusko je, na rozdiel od Juhoslávie, príliš blízko. Navyše, je tam úplne iný vodca ako na prelome tisícročia. Nenachádzam jediný zmysluplný dôvod prečo bojovať s Ruskom.

Otázka je len, ako po skončení olympiády bude riešiť „internacionálnu pomoc“ Putin. Ak povie, že nevadí, tak riskuje, že Ukrajina bude kamoš s EU. Je to debilná obava, ale tak to proste je. On chce vplyv. Bude sa vôbec Rusko s nejakým soft-neistým riešením zdržovať? Historické skúsenosti ukazujú, že to nie je v povahe ruských riešení. Riskovalo by, že EU skôr vytvorí „Marshalov plán pre Ukrajinu“ ako Rusko.

Vôbec nezáleží na povahe národa. 

A čo demokracia? Nuž, čo vám na to poviem. Ľudia na Ukrajine si v nejakých voľbách zvolili svojich vodcov ako svojich zástupcov. V medziobdobí sa im ich zástupcovia vymkli z pod kontroly. Potierajú demokratické nástroje. Nikto ich nevaroval? Boli ochotní vtedy počúvať?

Čo s tým teraz? V tejto chvíli? To sú otázky, ktoré by teraz chceli riešiť. Zrazu!?!

Nápadov, čo sa malo stať včera, pred mesiacom či pred poslednými voľbami, takých by bolo. Ale múdry sme až keď netreba, že milí Ukrajinci?!? Nikto, nás demokratov, zavčasu nepočúva. Nikto nepočúva, keď varujeme, keď kričíme:

NEEXISTUJE NAJMENŠIA MOŽNÁ SKUPINA NACISTOV/KOMUNISTOV, KTORÚ BY SMEL DEMOKRAT TOLEROVAŤ.

Neexistuje, aby demokrat hádzal v demokratických voľbách do urny hlas nacistom/komunistom.

Debilkovia moji, ani akokoľvek sklamaný demokrat proste nevolí neonacistu. Proste to neexistuje hodiť ho tam! Ani ľavicový, ani pravicový extrémizmus. Neexistuje hodiť tam niekoho, kto si robí z listiny základných práv a slobôd trhací kalendár.

Zdroj:  Pravda je taká, že Banskobystrický kraj má viac ako 71 tisíc neonacistov | M+M+M+M (4M).

Dokážu vaši obľúbení vodcovia bojovať za demokraciu, alebo len za svoje víťazstvo? Skúste si odpovedať a nebudete mať problém vyznať sa v Ukrajinskej šlamastike. Nebudete mať ani problém v rozhodovaní sa pred akýmikoľvek voľbami.

Ani historické korene, ani nedávne činy, len a len kroky k upokojeniu svojich vlastných ambícií a ich upriamenie k demokratickým voľbám majú dnes na Ukrajine zmysel.

To je prvý krok. Druhým je uvedomenie si, že ak prehrám v demokratických voľbách, tak o 4 roky budem mať šancu znovu presviedčať a vyhrať.  Milujem demokraciu. Aby to aj moje deti pochopili: Čím častejšie dá víťaz hlasovať (a namiesto rozhodnutia len riadi proces rozhodovania), tým vyspelejšia demokracia. Tesný pomer v akýchkoľvek voľbách a vyspelosť demokracie.

Viete, priatelia, naozaj neviem čo spraviť, aby sa ľudia vykašľali na vodcov, ktorí majú iné ambície ako demokraciu. Naozaj neviem, čo spraviť, aby ich občania nechali stáť samotných uprostred svojich víťazných ambícií o sférach vplyvu opustených a prekvapených.

Aký to má zmysel nechať sa nejakým vodcom hnať pred hlavne ostreľovačov? Ako už toľkokrát v histórii, zrodia sa hrdinovia, ktorí to nakoniec celé vyriešia. Aj 30. ročná vojna nakoniec skončila. Ale sme, ako ľudstvo, odsúdený na neustáli boj proti sebe?

A či sa to teda môže stať aj u nás? Písal som o tom, varoval som o tom. Ale počúva ma niekto?

Keďže viem, akí morálni a intelektuálni giganti riadia tento štát a viac ako menej sledujem slaboduché snahy o novinársku prácu, asi sa začnem zaujímať či nie je nablízku nejaký neuznaný maliar a či niekto nepredvádza ako vysoko skáče jeho pes. To len aby som bol pripravený, keď vás bude treba zachraňovať v poľných lazaretoch.

A títo slovutní demokraticky mysliaci lenivci začnú blahorečiť prvého v poradí. Veď chcieť, aby sa sami o seba a svoj majetok starali je drzosť a myslieť, to je pre nich zbytočný luxus.

A mňa zavolajú, aby som ich potom v poľných lazaretoch zachraňoval. A ja prídem, lebo som lekárnik-optimista celým svojím duchom.

Zdroj:  Chytanie zajaca za chvot nedáva právo na výrobu trhacieho kalendára z demokracie a právneho štátu | M+M+M+M (4M).

Nedáte si radšej čaj?

Plánuje olympiádu a v Alpách nebol

To je fakt, hory bez druhej strany za údolím, to naozaj nemajú hocikde. Ani také, čo sa volajú Tatry. Aj keď, v Kopřivnici majú tatier plné múzeum.

„Je to veľká škoda, že práve mesto, ktoré by mohlo byť centrom olympiády, sa postavilo k tomu takto. Poprad ma obrovsky potenciál a olympijské hry by danej destinácii priniesli veľké plus. Polyfunkčné objekty sú všade, ale hory, ktoré mame my, nie. V tom sme jedineční a mali by sme si to uvedomovať,“

Zdroj:  Poprad ruší lokalitu pre olympiádu, o hry už nemá záujem | Spravodajstvo | poprad.korzar.sme.sk.

Tak k tým súvislostiam: A veď čože, územný plán, to je aj tak len zdrap papiera, to sa porieši, keď sa bude potrebovať. Však áno, bratislavská dopravná infraštruktúra. Na súvisloti potrebujete inteligenciu, debilkovia moji. Nehovorím tak ani tak, no na moje slová dôjde.

 

Na súvisloti potrebujete inteligenciu, debilkovia moji

Na to, aby ste dokázali uvažovať nad súvislosťami zavčasu, na to potrebujete inteligenciu. Keď sa pozriem vôkol, keď sa pozriem na svet v súvislostiach, nečudujte sa mi, že tak často používam oslovenie debilkovia moji.

Súvislosti, to je to čo sa počíta. Informácia sama o sebe je mnohokrát skvelá. Plná prísľubov, svetlých zajtrajškov a sociálnych istôt. A potom príde niekto so súvislosťami, s inými informáciami, dá to celé do kontextu. Súvislosti sú plné sklamaní, čierneho humoru a zničených životov.

Aby aj debilkovia pochopili, ukážeme si pár príkladov.

Skvelých 3000 pracovných miest a doprava do práce.

(Prvá veža z komplexu Twin City) by mala mať vyše 34-tisíc štvorcových metrov kancelárskej plochy a vyše tisíc štvorcových metrov priestorov pre obchod a služby.

Twin City sa bude skladať z dvoch častí, severnej a južnej. Južnú, ktorá obsahuje aj spomínanú vežu, by developer HB Reavis chcel začať stavať už tento rok.

Severná časť Twin City najmä s prestavbou autobusovej stanice príde na rad až potom.

Zdroj:  V Bratislave medzi Nivami a nábrežím bude štvrť mrakodrapov | Bratislava | bratislava.sme.sk.

 

Čo myslíte? Tých 3000 kancelárskych zamestnancov sa do práce bude dopravovať na kolobeškách? A majú pre tie kolobežky pripravené príjazdové kolobežko-cesty?

 

Viete, len toť nedávno sa písalo, aká je zúfalá situácia v doprave do Bratislavy v smere od Šamorína. A to len preto, že sa akosi pozabudlo, že z tých satelitov budú všetci jazdiť do práce do Bratislavy. Tak nepostavili ani kilometer prímestskej železnice.  Myslíte si, že do pripravovaného mrakodrapového parku je postavená električková trať? Ani len na autobusovú stanicu sa len tak ľahko nedostane. Stačí si spomenúť na aktuálny stav v prestavbe Hlavnej železničnej stanice.

Ďalšou súvislosťou sú obratiská na iných koncoch Bratislavy. Tam totiž už nikto nebude cestovať. Tých 3000 ľudí sa prinajlepšom len presunie spolu s presťahovaním sídla ich zamestnávateľov. Prinajhoršom sa prisťahujú z iného konca Slovenska. Myslíte, že dopravný podnik nakúpi pre nich ďalšie autobusy?

Ako u debilkov.

Pre inteligentnejších ešte jedna súvislosť: Štát je inštitúcia, ktorú máme kvôli riešeniu týchto infraštruktúrnych problémov každodennosti. Inštitúcia štát nie je pre srandu králikov, alebo ako subjekt podnikania vo firme Štát, s.r.o.

Nedá mi to! Ešte jedna súvislosť: Pamätáte si, ako mestský zastupitelia onehdá riešili prebudovanie železničnej stanice Filiálka (Trnavské mýto) na terminál prímestskej železnice? Koľko to je? 50-30 rokov? Ale kdeže, to je toť nedávno a už v tedy existoval nástroj, ktorý sa volá „Územný plán“. O čom to vtedajší poslanci rokovali?

Veď hovorím, ako u debilkov.

Tento článok o súvislostiach mi napadol po tom, ako som si prečítal text od Richarda Sulíka

Jeden z podstatných dôvodov na tento úpadok sú (okrem nezmyselných regulácií, socializmu skrývajúceho sa za sociálnu ochranu, nereálnych cieľov v oblasti ochrany životného prostredia a pod.) paradoxy. Paradox, to je niečo ako hí a hot, ako brzda a plyn súčasne a výsledok je už spomínaný úpadok EÚ.

Napríklad taká drobnosť, ako je fajčenie (cigariet vyrobených z tabaku). Na jednej strane vedie EÚ svätú vojnu proti fajčeniu, aktuálne zakázala mentolové cigarety, varovania pred fajčením musia zabrať najmenej tri štvrtiny plochy krabičky, dokonca EÚ reguluje taký detail, akým je minimálny počet kusov cigariet v jednom balení (20). Na druhej strane podporuje EÚ miliónmi eur ročne pestovanie tabaku. Presne tomuto sa hovorí paradox.

Zdroj:  Európska únia plná paradoxov | HNkomentáre.sk.

On to volá paradox, ta to volám súvislosť. Ale myslíme na to isté. Žiaľ. Väčšina súvislosti sa ukazuje ako paradox. Lebo nemyslíme. O nejakej vízii ani nehovoriac.

A keď niekto nemyslí, zaslúži si oslovenie debilko. Ja by som tak nechcel žiť v spoločnosti debilkov. No mám obavu, že „Komu není zhůry dáno, v apatyce nekoupí“. Aj keď som lekárnik, inteligenciu na sklade nemáme. Tak sa aspoň snažím podporovať tých, ktorí na v súvislostiach dokážu myslieť. Niekedy sa nezadarí ani im, ale život ma naučil, že dokonalosť netreba. Stačí sa ocitnúť vo vyššej interácii k dokonalosti. Už to, že sa sa začínate limitne blížiť je pre život dôležité.

Epsilon a delta nemusia byť ani veľmi malé. Ja som skutočne na mieru dokonalosti nenáročný. Nemusí byť hneď dokonalosť. Stačí trend, smerovanie k nej. Cesta k dokonalosti môže byť pokojne zarastená. Pokojne sa môže občas aj pomýliť a trafiť vedľa. Dokonalosť môže byť aj ďaleko.  Ale potrebujem vidieť svetlo na konci tunela.

Nemusí byť hneď metro. Ani rýchlodráha. Veď aj východniarom bohate stačí do železiarní obyčajná električka. Tak by mala stačila aj kostímčekovaným petržalskanom.

Vo svoje tolerancii som dokonca ochotný chvíľu  strpieť aj nejakého toho socialistu. Ale kua socializmus 80. rokov minulého storčia, to je už moc doľava.

 

Myšlienky o súvislostiach, inteligencii a debilkoch okolo nás sa mi bezcieľne prevaľovali po mozgovni bez úžitku. Tým impulzom pre tento článok bol nakoniec koniec Sulíkovho textu:

Na jednej strane stanovila EÚ, že 40 percent (bohvie, prečo práve 40) mladých ľudí musí mať vysokú školu, na druhej strane si socialisti vyberú ako kandidáta na šéfa Európskej komisie človeka (Martin Schulz, terajší predseda Európskeho parlamentu), ktorý nemá ani len maturitu.

Takže debilkovia moji! Buď si budeme voliť ako svojich zástupcov debilkov, čo nedokážu vidieť súvislosti, alebo inteligentov. Rád by som tu s vami žil.

 

EU to je aj pohodlie a je na nás či bude socialistická alebo pravicová

Baví ma zbierať nadávky ľudí na stretnutie s hraničnou byrokraciou.  Hodí sa to, keď spravidla tí istí nadávajú na existenciu EU.

Že je EU dnes socialistická nie je dôvod, aby neexistovala. Je to výzva, aby sme ju vo voľbách zas nasmerovali doprava.

 

 

Inkasom z druhého konca Európy vám pokojne vybielia účet

A jeje! Po príchode nejakej (fakt akejkoľvek?!? požiadavky na inkaso)  na váš účet banka v záujme lásky ku klientovi počká deň-dva a automaticky založí inkaso a zrealizuje ho.

Jediné čo urobí, pošle vám e-mail. Mne prišiel e-mail v deň, keď končila tá dvojdňová lehota na označenia požiadavky na inkaso ako neoprávnenú. Na druhý deň už peniaze budú frčať preč.

V záujme zisku nesrať klienta, pohodlnosť užívateľov, to sú vražedné zbrane v boji proti bezpečnosti a ochrane dát.

SEPA platby sú európske. Pokojne vám príde inkaso zo Španielska. To bude zábava vymáhať tie peniaze späť od nejakého bieleho koňa. A medzičasom vám budú chýbať  peniaze na iné povinné platby.

Celé to s tým inkasom vzniklo pravdepodobne preto, že existujúce inkaso je na textovo inú spoločnosť. Ako je možné, že inkaso fungovalo doteraz? To si mohli firmy odovzdávať účty medzi sebou aj s klientmi? Skutočne tak záleží na názve, keď pre Obchodný register je kľúčovým identifikátorom IČO a pre banku číslo účtu?

Začína sa mi potvrdzovať moje tušenie, že prechod z nášho slovenského systému zadávania platieb na systém SEPA je cvalovým krokom do minulosti.  Formulár SEPA platieb mi pripadá ako zo začiatku minulého storočia. Samé textové polia. Skutočne nechcem vidieť tie exekúcie za polroka, ktoré spôsobia neidentifikované či nezrealizované platby bez variabilných symbolov.

Profesný prídavok

Ako človek, ktorý sa profesionálne zaoberá optimalizáciou procesov musím myslieť aj ako sa dajú mnou nastavené procesy obísť. Hlavne preto, aby som vedel nastaviť miesta kontroly. A v prípade auditu existujúcich procesov pomôcť manažmentu odhaliť diery v ich kontrolných mechanizmoch.

Takže mi hneď napadlo, ako by sa dala spojiť reťaz. Falošným inkasom na chvíľu vyčistíte účet klientom, čo zabráni zrealizovať pravidelnú platbu. Peniaze samozrejme s ospravedlnením vrátite.  Po mesiaci-dvoch. Medzičasom sa vám trošku zúročia. To je prvý zisk. Nejaké percento klientov to postihne, lebo majú nízky zostatok na účte, nejaké percento si to nevšimne. A týmto pošlete vyúčtovanie za úroky z omeškania. A to je ten druhý zásadný zisk.

Ochrana je jednoduchá: Dodržať všeobecné pravidlo – v čas zmeny zvýšiť intenzitu kontroly. Udržiavať primeraný kompromis medzi pohodlím a bezpečnosťou. A v čas zmeny kontrolovať, či sa kompromis neposunul príliš na stranu pohodlia.

Doplnenie 12:00

Bol som upozornený (Facebook), že takéto správanie sa účtu, teda automatická akceptácia inkasa môže nastať len ak to aktívne povolíte. Defaultné/implicitné/prvotné nastavenie je vraj vždy na nepovoľuje.

Ja som u tejto banky už 22 rokov. A to sa vstupné parametre mohli zavádzať a zákonne meniť ajajaj.

Nie som si vedomý, že by som na účte aktívne nastavil automatickú akceptáciu prichádzajúcich inkás. Ale človek zabúda blbosti. Tak sa banky opýtam, kde majú moju žiadosť o zmenu stavu „default nepovoľuje“. Po 20 rokoch, že. A taký budem asi jediný. 

Tak nič, no. Mám článok na blogu, ktorý nie je pre nikoho zaujímavý.

Sloboda pohybu a právo usadiť sa neznamená povinnosť akceptovať drzosť prišelcov

Ujasnime si dve zásadné veci: 1. Čo je to a aký zmysle má  sloboda pohyb a právo usadiť sa; 2. Aký má zmysle riešiť dodržiavanie pravidiel a zákonov hostiteľskej krajiny.

Sloboda pohybu a právo usadiť sa kdekoľvek v priestore EU (ďalej len sloboda pohybu) je predpokladom. Bez jej zaručenia nič ďalšie nemôžete. Ani priniesť sebe lepší život, ani vykradnúť banku na cudzom území. Aj jednému aj druhému absencia zaručenej slobody pohybu bráni. Všetky slobody si chráňme a prehlbujme ich. Je to jediná obrana bez totalitárnymi a diktátorskými nápadmi. História nás to učí.

Sloboda pohybu je spätná väzba pre domácich politikov, či pracujú pre svojich občanov, alebo len pre svoje vrecká. Neodpíľme si tento konár pod sebou. Ľahkosť s akou môže občan opustiť svojho politika-ledačinu je mementom pre vedenie štátu, regiónu. Keď zlyhajú demokracia a ekonomická sloboda, už vám ostane len právo odísť.

Potom je tu ešte pár prozaických dôvodov pre podporu a rozvoj slobody pohybu, ako je miešanie genofondu a myšlienok, ktoré dokáže hýbať vývoj vpred. Ale takými prasačinkami a prízemnosťami by sme sa predsa nezaoberali, že? To by sme museli myslieť trochu v medziodborovom presahu, poznať históriu a nejakú tú náuku o vývoji spoločnosti. Nuž stačí, keď si zapamätáte, že vaša budúca žena by mala mať iný kroj.

Ak tú slobodu pohybu stále nechápete, postojte si na štátnych hraniciach a uvažujte, prečo by mal tamto ten mať iné podmienky na život ako henten tam!

Takže sme si vyriešili otázku, ako sa dostať do cudziny. Vyriešili sme si otázku zmyslu práva na presídlenie. Ak vám to ešte nestačí, dám vám svoj osobný príklad.

Viete, u nás v kostole je veľký nápis: Dedičstvo otcov zachovaj nám pane. Ak to má byť chudoba, tak do ďakujem pekne. Keď doma nebola práca, na dedovizeň sa človek poľahky vykašle. Viem o čom hovorím, spravil som to. A ide tam, kde tá práca je. Ide tam, kde môže svojim umom pomôcť vyriešiť potreby tých, ktorí za jeho prácu chcú platiť.  Ako Slováci by sme na to nikdy nemali zabúdať.

Takže sme prišli a sú tu nejaké miestne pravidlá. Ukazuje sa, že domorodci majú výhrady, že sme sa dostatočne neprispôsobili. Dobre, je to ich právo, boli tam prvý a aj skúsenosť hovorí, že prispôsobiť sa je v záujme prišelca. Veď práve to, že tam kam prišiel je lepšie ako doma ukazuje, že tá iná tradícia, to iné dedičstvo otcov, funguje lepšie ako to, čo sme sme opustili. Bola by somarina si privliecť so sebou predpoklady pre tú núdzu z ktorej utekáme.

Ak toto nechápu prišelci, domáci im to majú pripomenúť. Formou zákonov a ich vymáhania. Francúzi majú nejakú predstavu, ako má fungovať kočovanie Rómov a keď sa do tejto predstavy nezmestili Rumuni, tak ich poslali preč. Je to celé o vymáhaní domáceho práva. Ono stačí trochu ukázať, že Briti budú tvrdo sledovať vyplácanie sociálnych dávok a prídu tam len takí, čo chcú pracovať. Tých príkladov je niekoľko.

No jo no, ale to treba zapracovať. Ľahšie je zatiahnuť železnú oponu, že? A vyliať slobodu pohybu na smetisko dejín.

EU je tu krátko a svojimi novými pravidlami nastoľuje aj novú rovnováhu. Spoločnosť je dynamický útvar. Zmenou pravidiel sa samozrejme zvýši dynamika. Navyše sa EU stále rozširuje a to k umierneniu dynamiky tiež neprispieva. Ba naopak. Ak udržíme nastavené pravidlá bez revolučných zmien a súčasne ak ich dokážeme tvrdo vymáhať, po nejakom čase sa pohyb obyvateľstva po EU ustáli. Ale tu nehovorím o nejakom roku dvoch. Tu hovorím o 10-15 rokoch.

Ale to by sme museli byť trpezlivý.

A ešte je tu jeden nástroj, ktorý nám zlyháva. Je ním podpora ekonomického vyrovnávania regiónov prostredníctvom eurodotácii. Je to nástroj, ktorý je vymyslený ako brzda dynamiky pohybu obyvateľstva. Nalejme si čistej pepsikoly. Bohaté krajiny podporou rozvoja krajín chudobnejších si zabezpečia, že ich obyvatelia nebudú mať až takú potrebu migrovať na ich územie. Je to presne ten istý model, podľa ktorého bojujú USA proti teroristom v Afganistane, Iráku. Radšej tam, aby neprišli k nám.

V EU nám nefunguje dobre spolupráca a odkukávanie od susedov. Namiesto toho, aby sme odkukali od Nemcov ich zbohatnutie, riešime nejaké debilné lokálne špecifiká, ktoré nás priviedli na chvost ekonomických a sociálnych štatistík.

Ak dole v Aténach nemajú schopného finančníka, prečo by tam nemohol byť ministrom financií henten superŠvéd? Sme v EU, alebo v národných štátoch? Moja vízia s národnými štátmi nepočíta. Počíta s malými a menšími regiónmi. Samosprávnymi celkami, ktoré využívajú pravidlá pre prostredie a riešia si svoje potreby podľa seba.  A keď potrebujú, tak sa poradia s niekým na druhom konci EU, ktorý už podobné veci riešil. Spolupráca.

Bez slobody pohybu sa spolupracovať nedá.

Ale to by sme sa museli chcieť toho druhého počúvať.  Ľahšie je zatiahnuť železnú oponu, že? A vyliať aj svoju slobodu pohybu na smetisko dejín.

Pod čiarou: Doplnkové čítanie: Vízia pre EU | M+M+M+M (4M) Ešte stále ma nazývate eurohujerom a multikulturalistom? Aspoň slušne pozdravte, debilkovia moji, keď už nechápete písaný text.

 

Pomôžme Švajčiarom naplniť ich túžbu po železnej opone

Švajčiari sa slobodne rozhodli a postavili sa proti prisťahovalectvu a voľnému  pohybu osôb. Ja by som im v tom, v záujme lapidárnosti pre euroskeptikov a nacionalistov, pomohol. Ale so všetkou parádou. Víza, clá, hraničné priechody, vyškrtanie zo všetkých zmlúv s EÚ, vypovedať ich vojsko (vrátane Švajčiarskej gardy) z územia EU. Kompletka. Jediná vec, ktorú môže demokrat pre Švajčiarov a podporu demokracie urobiť, je pomôcť im naplniť ich rozhodnutie.

Kvóty omezí počet cizinců, kteří dostanou povolení k pobytu v zemi. Konkrétní limity zatím určeny nebyly, mají se odvíjet od momentální situace. Voliči zároveň rozhodli, že se omezí volný pohyb osob mezi Švýcarskem a zeměmi unie. Změnit se kvůli tomu bude muset švýcarská ústava.

Zdroj:  Švýcaři těsně schválili kvóty pro přistěhovalce. Platí i pro Čechy – iDNES.cz.

Napriek tomu, že je Švajčiarsko od roku 2005 v Shengene (tiež na základe referenda), má stále pasovákov a colníkov na hraniciach. V lete ma na hraniciach sproste odstavili, kontrolovali pasy a vypytovali sa kam cestujeme.

Nie, toto pufrovanie slobodných a demokraticky zvolených nápadov k ničomu dobrému nevedie. S demokraciou ide vždy ruka v ruke aj zodpovednosť za následky svojho rozhodnutia. Švajčiari by ho mali niesť kompletne.

Určite by som ich presviedčal, aby hlasovali proti obmedzeniam. Nie je v záujme žiadnej krajiny v priestore Európy, aby vznikali debilné separatistické tendencie.  Pozor, nemýliť so s túžbou po zvyšovaní samosprávy a priamej spolupráce! Príklad Československa jasne ilustruje moju myšlienku. Pokojne by rovnoprávnym členom EU mohlo byť Bavorsko či Katalánsko. A pokojne aj Škótsko. Aspoň by sa ušetrilo na jednom stupni, pretože tieto regióny už aj tak majú nejakú tú svoju „vládu“. Je to ako s tými našimi VUC. Hranica je aj tak len debilná čiara na mape.

Nechcete EU? Môj recept na poučenie je už roky jasný a zrozumiteľný: Vzal by som vás za golier so mnou na tú hranicu. Nosom v papieri 6x vypíšete colné prehlásenie, 6x absolvujete pasovú a 6x colnú kontrolu vrátane šesťnásobného prešacovania.  A ja pri vás  prejdem s úsmevom ta a späť a budem sa úprimne čudovať, prečo vám to tak dlho trvá, kým zas pozbierate obsah svojho kufra a namiagate to doň.

Ja vám ale rozumiem. Európsky socializmus otravuje takých, čo by inak ani len slovkom proti mazaniu čiar na mapách ani pol slovka nepreriekli. Písal som o tom tutok: Korzo na čiare a socialista vo volebnej urne.

Ale moja predstava vo Švajčiarsku prehrala. Dobre, život ide ďalej. Ale už úplne inak. Každé slobodné a demokratické rozhodnutie je aj o ochote niesť následky. Možno budú pre Švajčiarsko dobré. Nie som o tom presvedčený, ale ktovie, veď múdry sme vždy až keď už netreba. Ako demokrat s tým nič nenarobím. Jediná vec, ktorú môže demokrat pre Švajčiarov a podporu demokracie urobiť, je pomôcť im naplniť ich rozhodnutie.