Pohľad Polície ČR na geocaching

Vyberám z dokumentu, ktorý pripravila Polícia ČR .

Geocaching vnímáme jako volnočasovou aktivitu velmi pozitivně. Nicméně bychom chtěli apelovat na všechny Geokačery“, aby založení každé „keše“ opravdu důkladně promysleli…

Oznámí-li někdo nález předmětu, jehož účel, původ, majitel nebo jiné okolnosti jeho výskytu nejsou známy nebo jehož vnější forma, případně jiné znaky a celková situace na daném místě vzbuzují odůvodněnou obavu, že by se mohlo jednat o nástražný výbušný systém, musí dojít k reakci ze strany policie, případně dalších složek IZS.

Vzhledem k počtu výjezdů na podezřelé „kešky“ v plynulých dvou letech v poměru k počtu schránek na území ČR je řejmé, že drtivá většina zakladatelů u svého počínání skutečně přemýšlí a my jen doufáme, že tomu tak bude i nadále a že podezřelých „kešek“ budeme muset likvidovat co nejméně.

Zdroj: PDF súbor ,  GEOCACHING – zdroj podezřelých předmětů…? – Policie České republiky.

Dobrý počin od policajtov. Pre nás, kešerov, jasný signál, že nás akceptujú a nie že nás nenávidia. Pre ľudí okolo, že niečo ako schránka pre hru môže existovať.

Osobne, radšej nepoučeným náhodným okoloidúcim o schránke porozprávam, ako by som sa mal správať pred ľuďmi ako tajný agent. Otvorenosť je väčšinou cesta k slušnému spolužitiu.

 

Zdieľať?

Na ukrajinskom korze chýba už len nakamerovaný Ukrajinec z Vladivostoku

Tak dnes 14.4. sa  po Ukrajine  korzujú autá naložené ťažkými zbraňami. Na fotkách sú profesionálne odetý a vyzbrojený vojaci a kde-kto sa obáva, aby sa nevyvolala občianska vojna. Odkedy je vojak občanom?

Do Slavjanska podle zpráv televize Espreso přijelo v pondělí ráno několik nákladních automobilů naložených kulomety a granátomety. Vozy jsou bez poznávacích značek a doprovázejí je ozbrojenci v ruských maskovacích uniformách bez hodnostního označení. Náklad údajně složili u městské radnice okupované separatisty.

Ozbrojenci nápadně připomínají vojáky bez jakéhokoliv označení, kteří se na začátku března objevili na Krymu a kterým novináři začali říkat “zelení mužíčci”. Výzbroj i poznávací značky na jejich vozidlech dokázaly, že se jedná o ruské vojáky (více čtěte zde).

Zdroj:  Vzbouřenci v Slavjansku dostali kulomety, Kyjev chce zavřít hranice – iDNES.cz.

A reakcia ukrajinskej vlády na to? Že sa NATO nechce-me angažovať, keďže Ukrajina nie je člen, tak to viac-menej chápem. Ale že sa neangažuje ukrajinská vláda? Prestávam tomuto rozumieť.

Dokonca ukrajinský policajti pod služobnou prísahou bez rozpakov riskujú vojenský súd za vlastizradu a pridali sa na stranu vojakov bez označenia. A tí vojaci pravdepodobne zas vyrástli zo zeme. Vyzerá to ako vojak, správa sa to ako vojak, vyzbrojený je ako vojak, len my sme lietadlo.

A ten vládny nápad s misiou OSN, to je hádam po včerajšom zasadnutí BR OSN zlý vtip. Rovnako, ako keď Rusko rieši nejaké problémy Ukrajinských občanov náhodou hovoriacich po rusky. Veď Rusi nemajú snahu zrealizovať obligátny  trápny pokus nakamerovať nejakého falošného zlinčovaného Ukrajinca z Vladivostoku. (Pamätáme si rok 1989 a štuneta Martina Šmída)

Skutočne som prekvapený, ako to v 30. rokoch 20. storočia nikto nevidel, že sa blíži vojna. Že to dnes nevidí ukrajinská vláda a hrá sa na vysokú školu demokracie, ach jo, ach jo! Nie som si istý, či v tejto chvíli ešte má čo dnešná Ukrajina stratiť.

Rusko, podľa vojenských analytikov, už niečo so svojim kontingentom desiatok tisíc vojakov na hranici s Ukrajinou musí urobiť. Pohotovosť nie je možné držať donekonečna.  Myslíte si, že ich pošlú 9. mája pochodovať na Červené námestie?

Áno, nad dnešnými hranicami Ukrajiny som zlomil palicu. Ale pamätáte si, ako sa podarilo na pôde OSN počas Kubánskej krízy Rusku sebastrápniť? A pamätáte si, že toto čisto morálne strápnenie sa spoluviedlo nakoniec k  porážke sovietskeho nápadu s umiestnením svojich jadrových zbraní?

Ak dnes ešte môže Ukrajina pre seba a pre svet niečo zmysluplné urobiť, tak to je nachystať Rusku morálnu pascu. Aby aj ten najzadubenejší videl, že takto to mi v Európe naozaj nerobíme. To by ale musela ešte dnes postaviť na hranice s Ruskom svojich vojakov. Strieľať nemusia, stačí aby ukázali, ako Rusko obsadzuje cudzie územie.

To by museli skutočne na tých zo zeme vyrastených neoznačneých vojakov oprávnene zaútočiť. Strieľať nemusia, stačí svetu ukázať, že si okupanti berú srabácky ako štíty civilných občanov

Opakovanie matka múdrosti

Napísal som 3.3. že Putinovi stačí siahnuť pre inšpiráciu do učebnice dejepisu 20. storočia. A už sa to skoro celé naplnilo. TAK UROBILI SME TIE PRVÉ TRI BODY?

Krok prvý: Vybudovanie silnej vojenskej prítomnosti na východných hraniciach EU.

Krok druhý: Vyjasnenie si sfér vplyvu medzi NATO/EU a Ruskom na území európskeho kontinentu.

Som presvedčený, že si sféry vplyvu vyjasnili Obama s Putinom v tom 1,5 hodinovom telefonáte. Pánboh nás ochraňuj, ak to nespravili! História nás učí, že nieje dôvod dôverovať. Preto krok jedna ako krok jedna.

Krok tretí: Nastavenie pravidiel komunikácie s Ruskom na úrovni studenej vojny 80. rokov minulého storočia.

Všetky tri body musíme urobiť rýchlo. Ak píšem že rýchlo, tak myslím 2-5 dní. Zemeguľa je plná zbrklých kokotov.

Krok štvrtý: Nastavenie ekonomických vzťahov s Ruskom na úrovni 80. rokov minulého storočia. (Viete si predstaviť, že by Rusi stavali Temelín a do Viedne viedla širokorozchodná?)

Dnes, 45 dní od vyhrotenia ukrajinskej krízy by sme mali byť naozaj už pri bode 3 môjho návrhu. Opakujem:  Zemeguľa je plná zbrklých kokotov.

Opakujem, aby nevznikol omyl: Nie nepáči sa mi to čo navrhujem! Nechcem to! Ale musíme sa brániť. Hneď teraz a aktívne. Nemáme proti sebe demokrata, ale diktátora.

 

Zdieľať?

Osadníci kolonizujú Petržalskú hrádzu

Zaujalo ma Marekovo blognutie, v ktorom upozorňuje na komunistické maniere v blízkosti Bratislavy. A pripomenulo mi to podobné komunistické maniere osadníkov z východu Slovenska.

Samotné hausbóty, napriek nejasnému systému prideľovania sú formálne legálne. Všetky úpravy brehov pred nimi ako altánky, garáže, dlažba, parkovisko alebo plot sú nelegálne. Jedná sa naďalej o verejné priestranstvo, nie súkromný pozemok. Tak isto je trestné aj rúbanie stromov, kríkov a jazda autami mimo cesty tj. po hrádzi medzi korčuliarmi a po tráve. Toľko teória. V praxi síce všetky „orgány” o probléme vedia, ale riešia ho s pasivitou im vlastnou. Nakoniec po hrádzi sa pregrciava kadejaká celebrita, občas sa priam žiada veci neriešiť.

Zdroj:  Zbohatlíci kolonizujú Petržalskú hrádzu. Polícia nekoná. Blog – Marek Páva (blog.sme.sk).

Aký je rozdiel medzi parkovou úpravou a chatrčou s unimobunky?

To sú takí chudobní, že si nemôžu dovoliť kúpiť 10 árov zeme? A tiež je fascinujúce, že ich to nemáta zo spania, že investujú peniaze (možno aj svoje vlastné 😉 ) do úplne cudzieho majetku. Jáj, ja som to nepochopil, oni sú filantropi.

Zdieľať?

Zamneď: Prezumpcia neviny a sťahovanie z legálnych zdrojov

V rámci dnešného zamyslenia na nedeľu nastolím ukážkový príklad a rád by som bol, keby ste sa nad jeho aspektami trochu zamysleli. Nemusíte súhlasiť, len sa prosím zamyslite.

Toto je fotografia, teda dielo a vzťahuje sa naň autorský zákon.

Ajaccio – mesto Napoleóna

Ajaccio – mesto Napoleóna

Problém prvý: Ale aký autorský zákon? Viete to? Trochu vám teda pomôžem. Tieto stránky prevádzkuje firma Infolek, s.r.o. Tak, tak, neprevádzkujem ich ja ako fyzická osoba. Píšem sem obsah, ale stránky teda webhosting, inštaláciu WordPressu a súvisiace má pod palcom moja firma. A firma ma platí za to, že sem píšem. Mimochodom, mizerne, takže si asi založím odbory proti sebe ako majiteľovi. 😉  Trochu sa jurisdikcia komplikuje, pretože webhostingová firma sídli v Utahu (USA), kde má fyzicky server, to síce možno vedia, ale na ktorom disku, či v európskom datacentre alebo americkom datacentre sa nachádza databáza a kde výkonný kód, toť otázka. Mnoho článkov som napísal sediac v ČR a firma je Slovenská. Takže aký autorský zákon  sa vzťahuje na tú fotku, odfotenú na Korzike? A zamotám do toho aj autorské právo autora tej sochy Napoleóna? Radšej nie, že.

Problém druhý: Má Infolek, s.r.o. vysporiadané práva so mnou ako autorom? Lebo to je práve tá otázka, či tento web je s ohľadom na tú fotku legálnym zdrojom. Viete to rozhodnúť? Je web 4m.pilnik.sk legálnym alebo nelegálnym zdrojom? No viete to hneď teraz posúdiť?

Problém tretí: Ani ste to nevideli, ani ste to nestihli posúdiť, ale doma to už máte. Váš prehliadač vytvoril kópiu tej fotky a uložil ju na váš lokálny harddisk skôr, ako ste mohli vôbec začať posudzovať, či zdroj tej fotky je legálny. Princíp fungovania súčasných technológii je prosto taký. Aký je rozdiel medzi tým, že tá fotka je v adresári c:/tmp a v adresári c:/download? Prečo by sa nemohol volať adresár na ukladanie dočasných súborov “download”? Nie ste zodpovedný za technológie? Ale vy ste aktívne do adresného riadku zadali URL tohoto článku. To nebol žiaden stroj, ktorý sa rozhodol zobraziť tú fotku. Nejaké ajaxové huncúctva do toho nebudeme radšej miešať, že.

Problém štvrtý: Prezumpcia neviny.Z veľmi dobrých dôvodov Listina základných práv a slobôd veľmi vysoko obsahuje princíp prezumpcie neviny. Nemôžete obviniť firmu Infolek, že nemá so mnou vysporiadané autorské práva len podľa osobného pocitu. Ak si ctíte Listinu, musíte predpokladať, že firma Infolek koná slušne a v medziach zákon. Teda, že má vysporiadané autorské práva voči mne. Preto sa mne ako osobe javia všetky internetové zdroje ako legálne. Leda že by nejaký súd právomocne rozhodol, že nejaký zdroj je nelegálny. Viete o takých rozhodutiach ohľadne všetkých webov, ktoré ste dnes navštívili?

Problém piaty: A čo konkrétne je to ten zdroj? Moja firma Infolek prevádzkuje aj doménu recept-na-zivot.sk a obsah na nej. Kým obsah na doméne 4m.pilnik.sk je jasne označený ako copyrajtom chránený, tam je jasne označený ako creative commons. Súvisí to s technológiou tamojšieho redakčného systému. No jo, ale s ktorou verziou? A ak je Infolek legálnym zdrojom, je potom automaticky legálny zdrojom každá jeho doména? Alebo je Infolek automaticky legálny zdroj, keďže legálnym zdrojom s istotou je jedna z jeho domén? A čo subdoména a materská doména? Veď spolu, ako v mojom prípade, vôbec nemusia súvisieť. Ono totiž doména nie je “právnická osoba”. Takže ťažko môže byť nejakým sudcom súdená a odsúdená za nelegálnu. Či už ľudovým, teda vami, alebo tým skutočným. A vlastne je to jedno, lebo nič také ako CC lineciu slovenský autorský zákon nepozná. Navyše predpokladá, že všetko je dielo a všetko je implicitne chránené. Ale v USA, kde sú asi servre, tam nie. A ste si istý, že Infolek nemá v USA dcéru, ktorá v skutočnosti spravuje moje autorské práva či už všetky, alebo len niektoré a len na niektorých doménach a len časti ich obsahu? A to si predstavte, že Infolek spravuje aj doménu, kam prispievali autori sediaci v úplne inej časti Európy. Takže je vám úplne jasné, kto je zdroj.

Problém šiesty: Kolektívna vina. Teraz pridám ešte jednu fotografiu.

Lepšie zadkom dopredku ako predkom do zadku

Lepšie zadkom dopredku ako predkom do zadku

Vyplýva z toho, že táto je nelegálne poskytnutá, to, že aj tá prvá je nelegálne poskytnutá? Nuž, ak len trochu niečo tušíte ako funguje výroková logika, tak viete, že nevyplýva. Nemôžete prehlásiť tento web za nelegálny zdroj mojich fotografii ako celok, ak som čo i len pri jednej fotografii usporiadal autorské práva v prospech firmy Infolek.  A naopak, ak je jedna vysporiadaná, pokojne ostatné môžu byť nevysporiadané. A teda sa môžete dostať do problémov.

Problém siedmy: Agent provokatér. Predpokladajme, že teda firma Infolek má kompletne vysporiadané autorské práva k obsahu na doméne 4m.pilnik.sk. Vy to viete, takže ste si istí, že čokoľvek si stiahnete z tejto domény, je legálne. Zajtra sa pohádam s jedným svojim diskutérom a tak ku každej fotografii vložím malú no viditeľnú vodotlač v podobe kúska Svěrákovho textu. (Svěrák onehdá vyhral súd o plagiátorstvo jeho popevku “Dej cihlu k cihle”). Ale len takú malilinkú vodotlačičku na spôsob drobného písma na konci zmluvných podmienok. A už máte vo svojom c:/temp uložený nelegálny obsah z…, A teraz mi povedzte, či z legálneho, alebo nelegálneho zdroja. Ak budete mať šťastie, po 3-4 rokoch súdnych ťahaníc možno preukážete neprávomocne zlý úmysel. Alebo aj nie.

Problém ôsmy: Všetko je automaticky chránené dielo. Na Svěrákovom príklade je vidieť, že súčasné pravidlá všetko hodnotia ako prísne strážené dielo. Vo svojej podstate neexistuje možnosť čokoľvek sťahovať, aby ste nesťahovali dielo s nejakou autorskoprávnou ochranou. Všetko musíte posudzovať. Aj z predku aj zo zadku.

Problém deviaty: Jedna babka označila zdroj za nelegálny, tak to tak je. Vy sa smejete, ale naozaj sa to stalo. Súd sa vo svojom výroku o vine oprel o to, že nejaké združenie, ktoré de jure ani neexistuje, niekoľkokrát dotyčného upozornilo na nezákonnosť jeho konania. A preto mal dotyčný liberečák vedieť, že koná nezákonne, keď vkladal embedované linky do svojich stránok. Preto posúdilo jeho čin ako úmyselný. A ak ste už viac ako len chvíľu dospeláci, tak viete, že označenie činu za úmyselný je horšie ako zle. Mnohé povolania majú nejaké tie stavovské predpisy na udeľovanie licencii na výkon povolania a tam je, že nesmiete byť odsúdený za úmyselný trestný čin. A je úplne jedno, či sa ten čin týka lebo netýka vašej profesie. O rozdiele v sadzbách za neúmyselný a úmyselný trestný čin ani nehovoriac.

Problém desiaty: Toto nie je desatoro, ale isto na nejaký prídete aj sami.

Takže tak priatelia. Takto to dopadá, keď sa upriami vymáhanie zákona na úplne niekoho iného ako je skutočný páchateľ len preto, že je to jednoduchšie. Pritom je to tak spravodlivé: Poskytuješ bez vysporiadania autorských práv – porušuješ zákon. Nič viac ale ani nič menej.

Zdieľať?

mBank CZ už rieši reklamáciu skoro 60 dní a konca nevidno

This entry is part 2 of 4 in the series Reklamácia mBank

Pokračovanie článku Budem hľadať právnika na uznanie reklamácie voči mBank.cz?

Po ďalších 30 dňoch sa mi ozvali, že musia využiť ustanovenie reklamačných pravidiel týkajúce sa obzvlášť komplikovaných prípadov.

Skutočne by ma zaujímalo, čo si mám predstaviť čo je komplikované na tom, aby mi už uznanú reklamáciu aj skutočne naplnili.

  • Dňa 12.2 som podal reklamáciu v znení: “Žiadam o dorovnanie rozdielu odoslanej a prijatej platby, teda vrátenie 925,48 Kč na môj účet.”
  • Dňa 16.2. ma informovali o zaregistrovaní mojej reklamácie do ich systému.
  • Dňa 19.2. ma informovali, že začali riešiť moju reklamáciu.
  • Dňa 4.3. mBank uznala pochybenie. Citujem: “Dovolujeme si Vám oznámit, že Vaše odchozí zahraniční platba ve výši 550,00 EUR ze dne 5.2.2014 byla na Váš účet mKonto vrácena dne 7.2.2014 z důvodu technického problému v Commerzbank Frankfurt.”
  • Dňa 4.3. som mBank upozornil, že svoju reklamáciu stále nepovažujem zo strany mBank za doriešenú a že stále žiadam o dorovnanie toho rozdielu.
  • Dňa 11.3. ma informovali, že zadali požiadavku na preplatenie rozdielu.
  • ??? WTF
  • Dňa 10.4. informovali, citujem: Vzhledem k tomu, že záležitost, týkající se Vámi uvedených skutečností, je v současné době stále v řešení, dovolíme si Vás v souladu s Reklamačním řádem informovat o prodloužení lhůty pro vyřízení. Na Vaši reklamaci odpovíme v nejkratším možném termínu a to nejpozději do 30 dní od zaslání této zprávy.”

A tak čakám, kým to doriešia a začínam si intenzívne predstavovať, či mi to už nestojí aj za zrušenie účtu.

A čo si toho 4.3 mysleli? Že výsledkom mojej reklamácie bude nezrealizovaná platba, moja strata 925,48 Kč a ich e-mailové ospravedlnenie? To si mysleli, že ja budem z takejto situácie nadšený a uspokojený ako dobre posúložený pes?

Od podania reklamácie uplynie čoskoro 60 dní a vzali si ďalších 30 dní na riešenie. Tak ako, staví sa niekto so mnou, že štvrť roka nie je pre mBank.cz žiadna časová miera? 😉 Po skúsenostiach iných s problémami ich internetbankingu so zadávaním inkasa či trvalých platieb by ste to nemali riskovať.

Nie nové vymaľované rozhranie internetbankingu naozaj neocením, keď sa ich lokálna pobočka nevie správať ústretovo k svojim early adopters klientom.

Už len to, že sa musím domáhať svojich peňazí považujem za neprijateľné.

Posúvanie lehôt považujem z ich strany za aroganciu. Ja fakt nechcem riešiť triviálnu uznanú reklamáciu súdnou cestou. Mňa to tak nebaví.

Zdieľať?

V digizone.cz sa pri predplatnom s mŕtvym koňom zrazili a osedlali ho

Základom všetkého je matematika. Priama platba  50 Kč za článok je hodné leda tak Pulitzera. Priama platba 50 Kč za správu je urážka slušného podnikania. A predplatné?

Nuž, ak by to bol denník, tak cca 18,90 Kč za jedno vydanie, tak akurát. Pre internetový magazín je to známka, že svoj obsah považujú za super luxusný tovar. Dnes o 10:20 tam bolo 6 (slovom šesť) článkov z dnešným dátumom. Z toho jedna je PR noticka s odkazom na externý produktový web. Do konca dňa tam hádam ešte niečo povychádza. Včera, teda s dátumom 9.4. to bolo až 16 článkov. Ale mám tam chodiť každú hodinu znovu? Čítať včerajšie noviny na internete, to je oxymoron.

Jáj, oni nie sú denník. Oni sú magazín. Takže ak to beriem ako týždenník, tak 4719 Kč ročného občianskeho predplatného je 92,50 Kč (118,60 Kč pri štvrťročnej platbe). Za týždenník 150 Kč na stánku za číslo? A súčasne chcú za jeden text 50Kč?

To bol ale veľký kôň, s ktorým sa ich markeťák zrazil A navyše mŕtvy kôň.

Viete prečo je to veľa? Pretože nie všetky články sú zamknuté. Takže jednotková cena plateného obsahu je výrazne vyššia. Rádovo vyššia. Na krížové financovanie ja nehrám. Ak predávam jablká, musím vyberať peniaze za jablká, nie za tašku.

A perly nekončia. Ponuka na ročné a polročné predplatné je vyjadrená v cene bez DPH. Takže predurčujú svoj obsah ako nástroj pre podnikanie. Inak by sa predsa DPH nedala žiadať späť. Súkromná osoba platí ročné predplatné 4719 Kč a v prípade štvrťročnej platby je to 6050 Kč/rok.

predplatne

Rozumiete tomu?

Ja veru áno. Toto je presne ten spôsob ako u ľudí vyvolať nenávisť k platenému obsahu na internete.

Viete prečo je to veľa? Pretože internetové prostredie sa číta úplne inak ako papierové noviny a časopisy. Internet je jedno veľké prostredie. Konkurencia je na jeden klik. Z koľkých servrov ste čítali články za ostatný týždeň?  Z koľkých servrov sa objavili odkazy na vašej facebookovskej stene od vašich priateľov? Koľko serverov máte vo svojej RSS čítačke? 10? 20? 25?

To nevadí, že ste na nich za týždeň prečítali jeden text či pozreli si jednu fotogalériu. Viete si predstaviť individuálne predplatné pre každý jeden z nich? Ani ja nie, pretože to z povahy internetového priestoru nedáva zmysel.

Ja som zažil časy, kedy sme si doma a v škole objednávali časopisy a noviny. Sledoval som jedny noviny a dva časopisy od názvu po tiráž a keď som bol na návšteve prečítal som si pár článkov z iných. Áno, dohromady som toho prečítal rovnako vtedy ako teraz. Len ten zdroj bol vtedy jeden. Ono aj teraz je len jeden. Je to  internetové prostredie.

Deň má stále 24 hodín, 8 hodín prespím a nejaké hodiny treba aj pracovať.

Vydavatelia produkujúci obsah na internete si musia uvedomiť, že ich server je súčasťou jedného nedeleného internetového prostredia. Akonáhle si svoj obsah zamknú do svojej walled garden, tak sa z neho vydeľujú. A ten obsah za tou stenou potom musí byť sakra dobrý, aby obstál v konkurencii s celým ostatným internetom. Ten vydelený obsah musí byť potom sakra veľký, aby obstál s nekonečnosťou (o pardon, vy neviete jazyky, tak teda obmedzenosťou nekonečna) internetového priestoru.

Dokáže tieto požiadavky na kvantitu a kvalitu za platenou stenou naplniť jeden jediný vydavateľ?

No?

No dokáže?

Preto považujem Piano za nateraz najlepší model predplatného pre užívateľa. A čo je dobré pre zákazníka, to je dobré pre… No pre koho?

Áno, mohol som si vybrať akýkoľvek iný server a spočítať to napríklad pre Hospodárske noviny či iných. Digizone mi proste dnes ako prvé padli pod ruku. A po včerajšom texte od Slonkovej to bola tá povestná kvapka.

To znamená, že původní zprávy si necháte jen do tištěného vydání a na onlinu se objeví až se zpožděním nebo ve velmi zúžené podobě?

Nastavili jsme nová pravidla využívání obsahu MF Dnes na iDnes.cz. Nepovažovala jsem za šťastné, aby se kompletně celé texty z MF Dnes překlápěly na web. Těžko pak od čtenářů chtít, aby za noviny platili. Není to lehká disciplína, ale díky vstřícnosti kolegů z iDnesu hledáme v konkrétních případech kompromisy, na nichž nebude ani print, ani online tratit.

Zdroj:  Hledáme novou podobu moderních novin | MediaGuru.

Ja si už nikdy nepredplatím papierové noviny len preto, aby som ich čítal na internete. Považovať internet ako reklamný priestor na prilákanie čitateľov k papieru, len preto, že je redakcia neschopná si za svoju prácu nechať zaplatiť aj prostredníctvom internetu, to mi je tak neuveriteľné protivné.

V roku 2007 som bol býval bol napísal:

Stále sa čaká na nejaký spásny systém. Aby bol jednoduchý, aby bol nepriestrelný, aby súčasne vôbec neobmedzoval konzumenta a súčasne zabezpečil 100% ochranu autorových investícii. Stále sa čaká, že budú splnené všetky spomenuté podmienky a kým sa tak nestane, nič nikto nenasadí, nič nikto nevyskúša.

Zdroj:  Anketa o platbe za obsah | M+M+M+M (4M).

Ako je vidieť, niektorí čakajú na Godota dodnes. Iný zas osedlali mŕtveho koňa. Ich škoda.

Pod čiarou: A čo platba za obsahu tu, na tomto blogu? Áno, dobrovoľné príspevky pomocou platby kartou (sekcia Paypal dole na konci stránky), to je na úrovni minulého desaťročia, ale ak by bola možnosť zapadnúť za hradby kolektívnej platenej walled garden, frčím tam hneď a bez váhania. Je škoda nechávať moje peniaze vo vašich vreckách.

Zdieľať?

Diktátorskí sraľovia nesiahajú demokratom ani po pokožku na chodidlách

Tak znovu o tom, ako sa robí štátny prevrat demokratickými nástrojmi. A nie len v Donecku by potrebovali poradiť.

Pre tých, čo potrebujú rukolapné príklady aby pochopili, tak napríklad ostatné slovenské prezidentské voľby sú typickou ukážkou pôvabu demokracie.

Termín bol ďaleko dopredu všetkým známy. Podmienky boli jasné a zrozumiteľné. Nikto protikandidátov neumlčoval. Že boli témy podpásové a nesúvisiace s meritom úradu? Nikto nestál s puškou pri voličoch a neprikazoval im. Sami sa mohli rozhodnúť a času mali habadej, aby si vyhodnotili slová kandidátov. Dokonca aj ak sa jeden z kandidátov správal občas kvázi-diktátorsky, stále boli aj ním nedotknuteľné posvätné právo na šírenie názoru protikandidáta.

A nechválilm to preto, že vyhral kandidát mne blízkej pravice. Kto to tu číta, mnohokrát som hovoril, že úlohou pravice je presvedčiť väčšinu ľudí, že naše návody na život sú lepšie ako tie socialistické. Žiadne posranecké vyhlasovania, že socialisti nemajú právo na existenciu. Len presviedčanie, že ten ich návod na život je debilný.

Tak si to teraz pekne zrekapitulujme.

Základné znaky demokratickej spoločnosti sú:

  1. Všetko v štáte sa deje v rámci aktuálne platných zákonov
  2. Ak zákony nevyhovujú, zmení ich právoplatne zvolený parlament.

Tak to chodí v zabehanej demokracii. Nepáčia sa vám aktuálne platné pravidlá? Nie je nič jednoduchšie ako vyhrať najbližšie voľby a stať sa tvorcom spravodlivosti.

A čo keď je dlhý prúd demokracie prerušený diktátorom? A čo keď majú ľudia pocit, že už nežijú v demokracii, ale v diktatúre?

A čo ak nás dobehla naša lenivosť starať sa o seba?  Veď chcieť, aby sme sa sami o seba a svoj majetok starali je drzosť a myslieť, to je často pre nás zbytočný luxus. Čo ak sa zrazu našiel vždy pripravený výrečný maliar a jeho skákajúci pes. A títo slovutní demokraticky mysliaci lenivci začali blahorečiť prvého v poradí.

Nuž, dôjde na revolúciu. A mňa zavoláte, aby som vás potom v poľných lazaretoch zachraňoval. A ja prídem, lebo som lekárnik-optimista celým svojím duchom.

Ako sa vrátiť späť do pokojných vôd demokracie po revolučných časoch?

  1. Parlament môže byť zastúpený dočasnou samozvanou radou. Podmienkou je, že si za vzor vezme demokraciu inej krajiny. Keď je takto zvolený prvý parlament, ten si už zákony poupravuje podľa krajových špecifík.
  2. Dočasná rada/parlament všetko smeruje k vyhláseniu volieb, neprijímajú sa žiadne rozhodnutia, jedinou starosťou je svietiť a kúriť. Každý slušný sused demokrat počká, kým si doma upracú a rokuje až s novými demokraticky zvolenými zástupcami.

Úplne na začiatku som vám tu radil presne v tomto duchu. Pamätáte? Bolo to v článku s príznačným názvom: Kedy by sa mohla zopakovať Ukrajina u nás?

Dokážu vaši obľúbení vodcovia bojovať za demokraciu, alebo len za svoje víťazstvo? Skúste si odpovedať a nebudete mať problém vyznať sa v Ukrajinskej šlamastike. Nebudete mať ani problém v rozhodovaní sa pred akýmikoľvek voľbami.

Ani historické korene, ani nedávne činy, len a len kroky k upokojeniu svojich vlastných ambícií a ich upriamenie k demokratickým voľbám majú dnes na Ukrajine zmysel.

To je prvý krok. Druhým je uvedomenie si, že ak prehrám v demokratických voľbách, tak o 4 roky budem mať šancu znovu presviedčať a vyhrať.  Milujem demokraciu. Aby to aj moje deti pochopili: Čím častejšie dá víťaz hlasovať (a namiesto rozhodnutia len riadi proces rozhodovania), tým vyspelejšia demokracia.

Zdroj:  Kedy by sa mohla zopakovať Ukrajina u nás? | M+M+M+M (4M).

A teraz sa pozrite, ako do tohoto rámca zapadá vyhlásenie Doneckej republiky. Ako do tohoto rámca zapadá anexia Krymu. Len diktátorskí sraby sa dokážu postaviť na námestie a zakričať: “My sme zákon.”

Viete, nie je väčšej odvahy, ako presvedčiť spoluobčanov, že by ma mali zvoliť, pretože chcem pre nich zmeniť zákony tak, aby sa mohlo konať referendum, v ktorom si sami odhlasujú vytvorenie Doneckej republiky.

Viete, nie je väčšej odvahy, ako dať ľuďom hlasovať o samých sebe. Byť demokratom a slobodným občanom je absolútne vecou charakteru.

Áno, trvá to niekoľko rokov, kým sa absolvuje celé koliečko. Aby sme o niečom mohli hovoriť, že je demokratické, tak to naozaj musí trvať nejaký čas.

Dokonca aj to HZDS vyhralo voľby s programom delenia Československa. Áno, mohlo byť ešte následné referendum a to je škoda.  Ale nič nie je dokonalé. Môžete pod demokraciou odpilovať vetvu za vetvou, ale aspoň tá jediná – čas na slobodné voľby – musí ostať. Bez času na slobodné voľby je to hovno a nie demokracia. Niečo ako rýchla demokracia neexistuje. Je to komunizmus, nacizmus, anarchia či revolúcia.

Len sraľovia tlačia na váš čas, veď čo keby ste náhodou pochopili, že vás chcú ojebať? A čo robí demokrat, keď sa mu zoči-voči postaví diktátor?

Prestane so sebazdokonalovaním svojej demokracie.

Vždy môže byť lepšie, krajšie dokonalejšie, demokratickejšie. Vždy! Nemyslite si, že si to neuvedomujem. No snažím sa pre vnútornú diskusiu a sebazlepšovanie nájsť správny čas a miesto. Moment, kedy sa diktátor poľahky môže zmeniť na “kokot použil jadrovú zbraň” (to je terminus technikus, žiadny vulgarizmus), tak takýto moment nie je vôbec vhodný na reformovanie demokracie dnešných dní.

Zdroj:  Reformátori demokracie všetkých krajín, veď vieto čo | M+M+M+M (4M).

Proti diktátorským metódam postaví diktátorské metódy.

Demokratické nástroje patria do demokracie. Tam kde nie je demokracia,  je hlúposť používať demokratické nástroje.  Leda že by ste boli dementný.

V momente, keď sa o demokratické nároky prihlási niekto, kto hlása apriori neznášanlivosť k demokratom, demokratické nástroje už nemajú miesto. Len dementný demokrat nechá zabiť komunistom či nacistom demokraciu.

Zdroj:  Ostať demokratom, keď ide o demokraciu, hraničí z demenciou | M+M+M+M (4M).

Zdieľať?

D.C. vraj pochádza od Kolumba

The District of Columbia is a federal district that takes up exactly same area that the city of Washington is in.  Therefore we could refer to either DC or Washington and be referring to the same place.  The city’s not in a state, but it is in the country, and so it has to be in something, so it’s in a district that we named Columbia.

But why Columbia, you ask?  Columbia was one of the old poetic names for our nation, kind of like we use “America” or “the States” or “Uncle Sam” today.  It references Christopher Columbus and a woman’s form vaguely akin to the French Marianne.  It fell out of popularity about 100 years ago, but we used to have pro-American songs like “Hail Columbia” (which, incidentally, is still the Vice President’s anthem as opposed to “Hail to the Chief”).  CBS used to be called “Columbia Broadcasting System”.

But why specifically did we name the district Columbia?  It’s partially because in 1791, the year they began planning the new Federal City and had to come up with a name for the district, it was one year short of the 300th anniversary of Christopher Columbus’s trip the the new world, and there were still some people grumpy that we hadn’t actually named our new nation Columbia instead of something unwieldy like “The United States of America.”  So we named the new Federal area “The Territory of Columbia.”  The first stone of the White House, which was the first official Federal building, was placed the day after the 300th anniversary of Christopher Columbus’s voyage, so you can see how these things dovetailed nicely.

There was overwhelming support for naming the city itself Washington, which they did.  George Washington always just called it the “Federal City” because he was a modest dude, and his name for it was used on occasion for many years afterwards.

Finally, we call it Washington, D.C because we don’t want to confuse it with the state, but we’re talking about the city, not the federal territory that the city takes up the entirety of.

Zdroj:  Why is Washington DC called “District of Columbia”?.

Zdieľať?

Servus populizmus a iné záhady

Toto je len také voľné písanie na sobotu. Také obyčajné o obyčajných veciach, čo sa mi občas preženú mozgovňou. Nič intelektuálne.

Fera Múčku mám rád, máme rovnaký postoj k populizmu a iné záhady. Fero sa pozerá na mnoho vecí rovnako ako ja. Pokojne by sme mohli založiť stranu. Ale to by sme sa rehotali dlhšie, ako jeho blízke, keď ho Leško nazval analytikom.

Akokoľvek, na populizmus sa pozeráme sakramenstky rovnako:

A teraz k voľbám. Fico si v kampani hneď všimol, že Kiska nerobí nič iné, len dookola opakuje šesť viet. My budeme odvážnejší ako spomínaný neúspešný prezidentský kandidát. Kiska totiž načieral priamo do populizmu, keď opakoval, ako sa bude starať o zdravotníctvo, sociálne veci a podobne.

Ale čo mal recitovať, Aristotela? Alebo Bútoru? Politik môže uspieť len s populizmom, ale musí byť v zdravej norme. Kiska bol, takže v tomto problém nie je. Teraz už Bútoru citovať môže. Tak to má byť, že sa vedúci politik obklopí ďalšími schopnými ľuďmi, aj keď sú politicky menej úspešní.

Zdroj:  Preč so servítkami, povedzme si, ako to je | Fórum | komentare.sme.sk.

Toľko on, a teraz ja:

Priatelia intelektuáli a čo takto intelektuálne konečne pochopiť, že kampaň strany pred voľbami musia robiť, lebo intelektuálov je málo a voľby sú všeobecné a rovné?

Zdroj:  Do júna čo najviac populizmu na pravej strane | M+M+M+M (4M).

Je to zaujímavá záhada, že máme tak rovnaké postoje aj na iné veci.

Keď už sme pri tých záhadách. Na svoje G+ konto som zalinkoval článok, v ktorom sú fotografie zo zákulisia prezidentskej kampane. A písal som do statusu, že vyzerá naozaj štátnicky. Slovo vyzerá je pre mňa, ako povedal Morgan Freeman vo Väznici, zasraná záhada.  Pre mňa by mala mať gramatika logický zmysel. Potom by mi fungovala prirodzene. Ako to myslím?

Vyzerá, pozerá, čiže vidí. Vidí je 1/4 výnimiek s mäkkým i. Tak keď vidí, tak prečo nie vizerá? Ja viem, lebo koreň slova. Ale to je úplne navyše vedomosť. Keby si slová so svojim obsahom niesli aj pravidlo pre svoju podobu, to by mi bolo v gramatike sveta žiť. Alebo aj nie. Takto sa tie pravidlá musím učiť, aj ich viac-menej ovládam, ale keď pre mňa je obsah nad formou.

Je mi to blé, snažím sa, ale to je tak všetko, čo s tým viem urobiť.

Páči sa mi pozdrav Servus. Jednak ho používajú takí tí starí (Sledujete tú moju gramatiku? Toto by korektor nezachránil ani náhodou, nie to ešte automaticky.) intelektuáli ako je napríklad Lasica či Satinský. Servus! je od úradný sluha, posol. Keď niekam prídem, hneď sa tým predstavím. Som sám svojho seba posol.

A pritom mi ostane môj odpovedný pozdrav: No nazdar! Ten pozdrav mám rád. Je to hneď a zaraz odpoveď, reakcia na posolstvo vyslovené v pozdrave Servus!

Servus!
No nazdar!

A 3/4 komunikácie je vybavených. Som tu, priniesol som seba, nejaké posolstvo. Fajn, prekvapil si, že si prišiel, je to milé, ale veľmi ma neprekvapuj svojim posolstvom, lebo žiadne posolstvo nie je tak úplne neškodné. Minimálne narušením dovtedajšej homogenity ničoty, ktorú posol svojou novou prítomnosťou narušil.

Tri slová verzus za odstavec tárania. Hm, ako by som telefonoval so svojim otcom. Môj otec, a to je veľký syn svojho národa, to je stelesnenie úspornosti v telefonovaní. Máme to v sebe odmalička obaja. Možno aj preto, že sme ako deti nemali telefón doma. Na nás telefónne firmy nezarobia na dlhých telefonátoch. A keď sa stretneme na jednej linke, povieme si čo treba pár slovami.

K môjmu otcovi presne pasuje pozdrav Servus! Je to presne ten správny intelektuálny pozdrav, ktorý k nemu pasuje.

Možno ste si všimli, nedávno som v komentároch cudzím statusom o Ukrajine na FB a G+ začal používať citáciu z filmu Rabaka. Na konci, keď Filan ide po rukách z Prahy zaznie:

Všetci by chceli byť van Gogh, ale odrezať si ucho ani jeden.

Ja viem, ono to nie je Filan, ale nejaký herec, čo hrá nejakého toho koncertného scenáristu. Pre mňa je to “Filan”.

Pozeral som ten film s mladším deckom. Aby som mu doplnil vedomosti o slovenskom filme, muzike a Filanovej poetike. Nebyť takýchto filmov, ten socializmus 80. rokov nám už nikto neuverí. Uff, minul sa pre mňa v pravý čas.

Voľakedy dávno som mal také chcenie, občas napísať na blog úvodník. Chcenie dlho nevydržalo, lebo písanie úvodníkov chce výdrž a pravidelnosť. No nikdy nie je neskoro to skúsiť ešte raz. Možno tentokrát… Vzory stále mám.

Čítal som si zas po dlhšom čase hyena.cz. Je to môj najobľúbenejší blog. Až tak veľmi, že dotyčný blogér patrí medzi tie dva vzory, ktoré v blogovaní mám. A viete, že ani neviem, ktorý je ten druhý? Ale nie o vzoroch som chcel.

Zdroj:  Radšej subjektívne spravodlivé rozhorčenie ako objektívna revolúcia | M+M+M+M (4M).

Aj vtedy v  lete som riešil to slovo vyzerá. Nuž, vyzerá to, že niektoré myšlienkové stálice mám okolo seba furt.

Dnes to bolo len také ľahké, voľné písanie, ako by povedal McGee z NCIS, seriálu, ktorý sa stal, z pre vás neuveriteľných dôvodov, mojim sprievodcom strednej fáze môjho života. Kto by sa to bol býval bol povedal v roku 2006.

Ešte že nevieme čo nás čaká.

Peknú sobotu priatelia.

Zdieľať?