Smer výrazne zasiahol do demokratických práv občanov voliť, byť volený a kontrolovať priebeh volieb.

Podľa ostatnej novely volebného zákona sa z volebného moratória stal strašiak na slušných a zo samosprávneho dozoru občanov nad voľbami súkromná párty vyvolených. A super perlou je, že ministerstvo školstva vám môže zakázať navždy byť zvoleným.

Najprv k tomu moratóriu

Ako profesionál v oblasti procesných predpisov si dovolím trochu rozobrať nové ustanovenia volebného zákona, ktoré sa týkajú volebného moratória. Vždy keď dávate dohromady akýkoľvek predpis, musíte myslieť na súvislosti. A nie len okamžité, ale aj súvisloti udalostí, ktoré nastávajú v rôznom čase.

Predpokladám, že SME.sk si nevymýšľa, tak citujem od nich:

Dozerá komisia

  • Na voľby a financovanie politických strán bude dohliadať 14-členná Štátna komisia.
  • Desať členov do nej budú delegovať parlamentné politické strany.
  • Päť členov komisie navrhne koalícia a päť opozícia. Po jednom členovi navrhne do komisie predseda Ústavného súdu, predseda Najvyššieho súdu, generálny prokurátor a predseda Najvyššieho kontrolného úradu.
  • Komisia bude udeľovať pokuty za porušenie zákona.

Moratórium pre všetky voľby

  • Zavádza sa 48-hodinové volebné moratórium pre všetky voľby.
  • Dva týždne pred voľbami a v deň volieb bude tiež zakázané zverejňovať výsledky prieskumov verejnej mienky.
  • Ak sú voľby dvojkolové, tento zákaz bude platiť dva týždne pred prvým kolom volieb a týždeň pred druhým.

Zdroj:  SME.sk | Schválili nové pravidlá volieb. Pozrite si, čo všetko sa mení.

A teraz si to predstavte:

  1. Je napríklad 11.3. a koalícia si menuje 5 členov komisie a opozícia si menuje 5 členov komisie.
  2. 3.6 vystúpi predstaviteľ opozície s plačlivým vystúpením, že ho nikto nemá rád.
  3. 4.6 sú voľby.
  4. 5.6 sú vyhlásené výsledky, ktoré z opozície urobili vládnu koalíciu.
  5. 7. 6. si vymení 5 členov pôvodne menovaných vtedy-koalíciou za členov teraz-koalície. Veď 5 členov menovala teraz-koalícia a 5 členov vtedy-opozícia. Že to menovala tá istá politická strana? Stačí, aby koalíciu a opozíciu tvorilo trochu iné zoskupenie pred a po voľbách, ani len takáto námietka neuspeje.
  6. 8.6 Novomenovaná komisia udelí za porušenie moratória víťazovi volieb 30€ pokutu.
  7. Hovorím, je po voľbách zvykajte si.

Moratórium všeobecné je nezmysel. Jediné, ktoré má zmysle je v deň volieb do vzdialenosti cca 100 metrov od vchodu v podobe živých aktivistov.

Diskriminačný prístup strán ku kontrole priebehu volieb.

V článku zo sme.sk nie je ani zmienka o obmedzení počtu ale hlavne o obmedzení zloženia okrskových komisií. V návrhu zákona totiž na stránkach NR.SR je:

§ 77

Okrsková volebná komisia

(1) Do okrskovej volebnej komisie môže delegovať politická strana alebo koalícia, ktorej kandidátna listina bola zaregistrovaná a v ostatných voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky získala aspoň tri percentá platných hlasov jedného člena a jedného náhradníka.

K tomu boli daný pozmeňujúci návrh (659) o tom, že by síce bol limit počtu členov na 5, ale vyberali by sa žrebom a do žrebovania by mohli ísť kandidáti všetkých zúčastnených strán.  Zo stránky NR.SR je jasné, že tento návrh poslanci strany Smer odmietli.

Čaplovič diskvalifikuje byť volený

Potom tu je ešte tá sranda s obmedzením občanov bez stredoškolského vzdelania. KDH predložilo pozmeňujúci návrh, aby sa kandidát na starostu obce mal minimálne stredoškolské vzdelanie.  Nie priamo maturitu, lebo za “stredné vzdelanie” sa považuje aj výučný list dvojročného štúdia.

A pamätáte si na Čaplovičove nápady obmedziť prístup k štúdiu na gymnáziách žiakom základných škôl s priemerom menším ako 1,5?

Dôvod, prečo sú obmedzenia aktívneho aj pasívneho volebného práva súčasťou Ústavy je, aby žiaden zákon nemohol nepriamo do tohto, pre demokraciu posvätného, práva občanov zasiahnuť. V momente, keď právo byť volený začneme upravovať obyčajným zákonom, prichádzajú na rad súvislosti. Napríklad také, že úpravou školského zákona môžeme upraviť demokratické práva.

Som zvedavý na publikovanú verziu v Zbierke. Nateraz sa zdá, že Smer výrazne zasiahol do demokratických práv občanov voliť, byť volený a kontrolovať priebeh volieb.

Share Button

Prestaňme sa báť byť radovými členmi politickej strany

Po EU-voľbách snáď najčastejšie zaznieva hlas, že “To ONI”. To tie strany nič neponúkajú. Ako zhodnotenie nízkej účasti v eurovoľbách je to hádam najobľúbenejšie ospravedlnenie voliča pred samým sebou. .

Že tí ONI museli prejsť nejakými “prímarkami”, minimálne vo svojej strane, či úplne minimálne pri zaregistorvaní ako politické hnutie… Že tí ONI sú nejakými zástupcami niekoho. Že každý jeden z nás môže byť tými ONI… No tak to je pravdepodobne nad chápanie niektorých z múdrych.

Vo voľbách volíme, čo sa ponúka. Je aj na nás, v tých “primárkach”, čo sa bude ponúkať. Neísť aspoň voliť, keď už sme sa v medzivolebnom období vykašľali na politiku, znamená nechať výber na tých pár, čo sa dohodli v strane, že budú kandidovať. Tí sa sami seba zvolia a tí potom aj vládnu ako si naplánovali.

Volievali ste nejakú stranu? A je tá vaša strana v kríze? A čo ste urobili pre to, aby ste mali koho voliť? Vy, ty  osobne?

Čo to je za moderné riešenia, keď strana nemá žiadne podhubie? Žiadne vnútrostranícke štruktúry rozprestrené po celkom území krajiny? Žiaden uličný výbor? Potom sa čudujete, že vaša strana je v sračkách, že je mimo realitu, že nemá čím osloviť.

Naozaj si myslíte, že to nie je vaša starosť? Poviete si: Nech dajú ponuku, ja si ich porovnám a potom si vyberiem. Aha, a všimli ste si ten nevyjadrený podmet? Sami hovoríte ONI nech dajú ponuku. A sťažujete sa, že ONI potom vládnu ako keby ani vás nebolo. A pripadáte si nejako divne?

Ale čo je to tá strana? Keď chýba rozvetvené podhubie, tak strana sú naozaj len ten predseda a nejaký 4 podpredsedovia. Nikto ich neovplyvňuje. Nikto netvorí program. Nikto nepripomienkuje víziu budúcnosti. Len oni piati. A keď umrú, umrie strana. Keď kradnú, kradne celá strana. Keď rozprávajú somariny, trepe celá strana.

Byť členom politickej strany je dnes stigmatizovaný stav. My sami voči sebe si to takto robíme. A potom sa čudujeme, že nikto z nás nechce byť členom strany. A keď nikto nechce byť členom strany ostávajú na celú prácu len tí ONI piati.

Viete priatelia, neísť voliť je len vyvrcholením absolútnej laxnosti nad svojím osudom. Začalo to straníckou neangažovanosťou medzi voľbami  a končí to posedením pri ohníčku v deň volieb.

Celkom by som si prial, keby sme sa po 25 rokoch od hromadného trieskania straníckymi knižkami prestali báť byť radovými členmi strany. Prial by som si, aby zmena straníckej príslušnosti u radového člena nebola stigmanizovaná. Radový člen sa pokojne môže v čase vyvinúť. Mladý sú odjakživa radikálnejší, stredná generácia bojazlivá o splácanie hypotéky a staršia zas potrebuje solidaritu. Je potom úplne prirodzené, že človek volí inú stranu v rôznom období. Tak prečo nebyť za život členom dvoch troch rôznych politických strán?

Viete, keď už je človek členom nejakej strany bolo by hlúpe nebyť aj jej voličom. Celý politický systém tak získava väčšiu stabilitu a predvídateľnosť. Zmena smerovania celej krajiny sa nedeje vďaka pár týždňom, ale počas celého medzivolebného obdobia. Všelijaké mediálne vykonštruované kauzy majú menšiu silu. Voľby prestávajú byť v rukách markeťákov, sú skutočne v rukách programových tvorcov.

Straník sa cíti zodpovedný za slová svojho predsedu. A tak mu to dáva častejšie najavo. A predseda zas chce byť v primárkach zvolený svojimi straníkmi. Tak im načúva. Čím je viacej straníkov, tým je hlas predsedu viac hlasom strany ako hlasom jednotlivca. Stáva sa tak  viac hlasom NÁS ako hlasom JEHO.

Spoločnosť, v ktorej sa politické strany starajú o budovanie svojej členskej základne, je riadená oveľa viac členmi spoločnosti ako niekým, komu sa hovorí ONI.

Pod čiarou: Článok je prvým z predpokladanej série o zjednocovaní pravice.

Share Button

Nebolo jednoduché odolávať obvineniam z fašizmu na Ukrajine

Od počiatku ukrajinskej krízy som sa k akýmkoľvek hodnoteniam politického zafarbenia pomajdanovskej ukrajinskej vlády vyhýbal. Veľmi som sa tomu vyhýbal. Z jedného a prostého dôvodu. Kopať do politickej mŕtvoly v predvolebnom čase nemá zmysel. 

Dnes, pár dní po voľbách by som sa bol býval bol prípadne hneval na fašizmus. Ale prečo?

„Vladimir Putin dnes v noci nezaspí. Je to epic fail ruskej propagandy,“ napísal známy ukrajinský novinár Mustafa Nayyem na Facebooku po voľbách, kde líder Pravého sektora Dmytro Jaroš získal len 0,7 percenta hlasov.

Zdroj:  SME.sk | Putinov epic fail. Čo ukázali voľby na Ukrajine?.

Je to dnes jedno. Úplne jedno, či by som sa ich zastával alebo nezastával. Keďže viem, ako funguje demokracia, ako fungujú voľby, nekopem do politických mŕtvol. Každá vládna strana je tesne pred voľbami politickou mŕtvolou. Môže vstať ako fénix a opäť vyhrať, alebo odísť do opozície. Vy to viete predpovedať? Ja teda nie. Preto som čakal.

Hovoríte, že prezident nie je vláda? Nuž, v prípade Ukrajiny, kde je poloprezidentský systém, je hlas prezidenta vnímaný významnejšie. O historických dedičstvách v mysliach obyvateľov na ukrajinskom území ani nehovoriac.

Ak ide reformátorom na Ukrajine o demokraciu a nie len o svoje osobné ambície, budú nasledovať nejaké tie konsolidačné výnosy prezidenta. Bude nasledovať veľký vplyv prezidenta s novým silným pomajdanovským mandátom. Nie len formálny v duchu Ústavy, ale aj neformálny vplyv na súčasnú dočasnú vládu. A budú nasledovať ďalšie a ďalšie voľby pre orgány štátu na ďalších úrovniach.

To by bola lekcia z demokracie a modernej spoločnosti 21. storočia pre mnoho národov žijúcich dnes v diktatúrach. Takto to my v Európe robíme, milé putinovo Rusko.  Ľudia vo voľbách si vyberajú svojich zástupcov, ktorí majú napĺňať voličské predstavy o smerovaní štátu. Veď načo inak by ten štát vlastne mali?

Uvidíme a vyčkajme času, demokracia nie je taká rýchla ako diktatúra. Vždy jej musíte dať čas, leda by diktátor vraždil vlastných občanov.

A ďalšia úloha EU? Pomocník, poradca, priateľ na telefóne. Ukrajina si to ale musí odmakať všetko pekne sama. Máme k dispozícii 28 Ústav, 28 právnych systémov, ktoré sú plne v súlade s demokratickým duchom. V EU máme za sebou cca 12 prístupových rokovaní  a konvergenčných období. To je pekná vzorka, aby sme vedeli zhodnotiť čo funguje a čoho sa radšej vyvarovať.  Nie je kam sa ponáhľať. Ukrajinci si musia zvyknúť, dostať demokraciu do povedomia.

A úloha NATO? Dozrieť, aby mala Ukrajina na svoju prácu pokoj od kohokoľvek. Od Ruska a aj od EU. Veru, aj od nás samých, čo by sme chceli namiesto Ukrajincov rozhodovať, ako si majú oni sami zorganizovať svoju budúcnosť. Ani my, ani Rusko nemáme najmenšie právo zasahovať do slobodného a demokratického rozhodovania Ukrajincov o fungovaní svojho štátu. Veď načo by im bol taký štát, v ktorom si nemôžu slobodne robiť čokoľvek, aj sprostosti?

Pod čiarou: Že ja budem niekedy nabádať iných k trpezlivosti, to by o mne moji najlepší priatelia asi nikdy netvrdili. 😉

Share Button

Riadenie obce by malo byť tak jednoduché, aby ho zvládol aj človek so základným vzdelaním

Ach jo! Príčina a následok.

To sú naozaj občania obce taký nesvojprávny, že nedokážu v slobodných voľbách rozlíšiť, že pre nich bude rozumnejšie mať  inteligentného starostu?

Starostovia a primátori by mali mať minimálne stredoškolské vzdelanie.

V pozmeňujúcom návrhu k volebným kódexom to navrhujú predstavitelia KDH s tým, že títo funkcionári rozhodujú o verejných financiách a musia mať aspoň základné vedomosti o organizačnej a riadiacej práci, ako aj o finančnom hospodárení.

Podľa KDH obce a ich štatutári majú taktiež významné kompetencie, ktoré na nich previedol štát.

Zdroj:  SME.sk | KDH chce vzdelanejších starostov a primátorov, SaS chce zrušiť moratórium.

No keď nedokážu, tak budú niesť následky. Ministerstvo vnútra predsa má dostatok nástrojov na kontrolu a môže dokonca uvaliť nútenú správu na obec. A je tam ešte aj obecné zastupiteľstvo, ako kolektívny orgán, ktorý má dosť kompetencii.

Ale to by sme museli pravidlá hlavne dodržiavať. Nie len vymýšľať nové a nové capiny.

Share Button

Nemám rád revolúcie

Branie spravodlivosti do vlastných rúk nikdy nekončí dobre.

Áno, Majdan je branie spravodlivosti do vlastných rúk. Aj Nežná revolúcia bolo branie spravodlivosti do vlastných rúk. Aj VOSR, aj dobitie Bastily v roku 1789.  Ako každá revolúcia. Nemám rád revolučné riešenia, keď sú k dispozícii riešenia demokratické. A tie sú v dnešnej dobe k dispozícii vždy. Problém revolúcie je, že oslavujeme tých, ktorí by podľa (vtedajšieho) zákona patrili do basy. Ale uznanie a oslavovanie si zaslúžia, pretože pravda je taká, že:

” Rozvážnosť síce prikazuje, aby sa dlho existujúce vlády nemenili z ľahkovážnych a krátkodobých dôvodov; skúsenosti takisto poukazujú na to, že ľudstvo skôr vydrží utrpenie, pokiaľ je zlo znesiteľné, než by urobilo nápravu a zavrhlo vžité formy. Ak sa však dlhý sled nešvárov a násilných uchvátení prenasledujúcich stále ten istý objekt rozvíja do podoby podriadenosti úplnému despotizmu, je ich právom, je ich povinnosťou zvrhnúť takú vládu a postarať sa o nových strážcov svojej budúcej bezpečnosti.”
Zdroj: Dekladácia nezávyslosti USA

A včul buď múdry!

Keďže sme múdry, vymysleli sme zhromažďovacie právo, ako nástroj slušnej a bezpečnej revolúcie. Všimnite si priatelia, právo na život je v Listine najvyššie. Ešte vyššie ako právo na spravodlivý proces. A atribúty demokracie sú v Listine až ďaleko ďaleko potom.

Strieľanie kohokoľvek nie je nikdy záslužný čin.

V prípade, že sa niekto dobrovoľne či za peniaze rozhodne vytiahnuť zo skrine samopal a odisteným začne mieriť po ľuďoch na ulici, je záslužný čin primeranými prostriedkami ho z tej ulice dostať. Primerané prostriedky sú polícia, vojsko, na to si ich platíme.

Nesmieme zabúdať, že “revolúcia” nie je “demokratická zmena“. Takže je nezmysel na revolúciu klásť rovnaké požiadavky, aké sú obvyklé v demokratickej spoločnosti v ktorej teraz žijeme.

Veľmi pekne to charakterizuje jeden prípitok vo filme Lovci pokladov:

Prípitok. A na čo? Na vlastizradu! Tú páchali všetci tí, čo podpisovali Deklaráciu. Ak by prehrali vojnu, obesili by ich, sťali, vláčili a rozštvrtili. Hej a moja najobľúbenejšia časť: Vyvrhli by im vnútornosti a spálili by ich.

Takže! Na tých, ktorý urobili, čo bolo vtedy zlé, aby vykonali to, o čom vedeli, že je správne – podľa svedomia.

Aj len dodám: Budem sa brániť akejkoľvek revolúcii, pretože je zlá podľa platných zákonov a podľa demokratických pravidiel. Ale keď sa už naozaj inak nedá, je revolúcia dobrá podľa svedomia. Ale kto to rozhodne? Múdri sme až keď už netreba.

Nemám rád revolúcie ale ani nechcem čakať kým na to prídete sami. Život nie je jednoduchý, je to nekonečné balancovanie medzi.

Share Button