Smer výrazne zasiahol do demokratických práv občanov voliť, byť volený a kontrolovať priebeh volieb.

Podľa ostatnej novely volebného zákona sa z volebného moratória stal strašiak na slušných a zo samosprávneho dozoru občanov nad voľbami súkromná párty vyvolených. A super perlou je, že ministerstvo školstva vám môže zakázať navždy byť zvoleným.

Najprv k tomu moratóriu

Ako profesionál v oblasti procesných predpisov si dovolím trochu rozobrať nové ustanovenia volebného zákona, ktoré sa týkajú volebného moratória. Vždy keď dávate dohromady akýkoľvek predpis, musíte myslieť na súvislosti. A nie len okamžité, ale aj súvisloti udalostí, ktoré nastávajú v rôznom čase.

Predpokladám, že SME.sk si nevymýšľa, tak citujem od nich:

Dozerá komisia

  • Na voľby a financovanie politických strán bude dohliadať 14-členná Štátna komisia.
  • Desať členov do nej budú delegovať parlamentné politické strany.
  • Päť členov komisie navrhne koalícia a päť opozícia. Po jednom členovi navrhne do komisie predseda Ústavného súdu, predseda Najvyššieho súdu, generálny prokurátor a predseda Najvyššieho kontrolného úradu.
  • Komisia bude udeľovať pokuty za porušenie zákona.

Moratórium pre všetky voľby

  • Zavádza sa 48-hodinové volebné moratórium pre všetky voľby.
  • Dva týždne pred voľbami a v deň volieb bude tiež zakázané zverejňovať výsledky prieskumov verejnej mienky.
  • Ak sú voľby dvojkolové, tento zákaz bude platiť dva týždne pred prvým kolom volieb a týždeň pred druhým.

Zdroj:  SME.sk | Schválili nové pravidlá volieb. Pozrite si, čo všetko sa mení.

A teraz si to predstavte:

  1. Je napríklad 11.3. a koalícia si menuje 5 členov komisie a opozícia si menuje 5 členov komisie.
  2. 3.6 vystúpi predstaviteľ opozície s plačlivým vystúpením, že ho nikto nemá rád.
  3. 4.6 sú voľby.
  4. 5.6 sú vyhlásené výsledky, ktoré z opozície urobili vládnu koalíciu.
  5. 7. 6. si vymení 5 členov pôvodne menovaných vtedy-koalíciou za členov teraz-koalície. Veď 5 členov menovala teraz-koalícia a 5 členov vtedy-opozícia. Že to menovala tá istá politická strana? Stačí, aby koalíciu a opozíciu tvorilo trochu iné zoskupenie pred a po voľbách, ani len takáto námietka neuspeje.
  6. 8.6 Novomenovaná komisia udelí za porušenie moratória víťazovi volieb 30€ pokutu.
  7. Hovorím, je po voľbách zvykajte si.

Moratórium všeobecné je nezmysel. Jediné, ktoré má zmysle je v deň volieb do vzdialenosti cca 100 metrov od vchodu v podobe živých aktivistov.

Diskriminačný prístup strán ku kontrole priebehu volieb.

V článku zo sme.sk nie je ani zmienka o obmedzení počtu ale hlavne o obmedzení zloženia okrskových komisií. V návrhu zákona totiž na stránkach NR.SR je:

§ 77

Okrsková volebná komisia

(1) Do okrskovej volebnej komisie môže delegovať politická strana alebo koalícia, ktorej kandidátna listina bola zaregistrovaná a v ostatných voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky získala aspoň tri percentá platných hlasov jedného člena a jedného náhradníka.

K tomu boli daný pozmeňujúci návrh (659) o tom, že by síce bol limit počtu členov na 5, ale vyberali by sa žrebom a do žrebovania by mohli ísť kandidáti všetkých zúčastnených strán.  Zo stránky NR.SR je jasné, že tento návrh poslanci strany Smer odmietli.

Čaplovič diskvalifikuje byť volený

Potom tu je ešte tá sranda s obmedzením občanov bez stredoškolského vzdelania. KDH predložilo pozmeňujúci návrh, aby sa kandidát na starostu obce mal minimálne stredoškolské vzdelanie.  Nie priamo maturitu, lebo za „stredné vzdelanie“ sa považuje aj výučný list dvojročného štúdia.

A pamätáte si na Čaplovičove nápady obmedziť prístup k štúdiu na gymnáziách žiakom základných škôl s priemerom menším ako 1,5?

Dôvod, prečo sú obmedzenia aktívneho aj pasívneho volebného práva súčasťou Ústavy je, aby žiaden zákon nemohol nepriamo do tohto, pre demokraciu posvätného, práva občanov zasiahnuť. V momente, keď právo byť volený začneme upravovať obyčajným zákonom, prichádzajú na rad súvislosti. Napríklad také, že úpravou školského zákona môžeme upraviť demokratické práva.

Som zvedavý na publikovanú verziu v Zbierke. Nateraz sa zdá, že Smer výrazne zasiahol do demokratických práv občanov voliť, byť volený a kontrolovať priebeh volieb.

Prestaňme sa báť byť radovými členmi politickej strany

Po EU-voľbách snáď najčastejšie zaznieva hlas, že „To ONI“. To tie strany nič neponúkajú. Ako zhodnotenie nízkej účasti v eurovoľbách je to hádam najobľúbenejšie ospravedlnenie voliča pred samým sebou. .

Že tí ONI museli prejsť nejakými „prímarkami“, minimálne vo svojej strane, či úplne minimálne pri zaregistorvaní ako politické hnutie… Že tí ONI sú nejakými zástupcami niekoho. Že každý jeden z nás môže byť tými ONI… No tak to je pravdepodobne nad chápanie niektorých z múdrych.

Vo voľbách volíme, čo sa ponúka. Je aj na nás, v tých „primárkach“, čo sa bude ponúkať. Neísť aspoň voliť, keď už sme sa v medzivolebnom období vykašľali na politiku, znamená nechať výber na tých pár, čo sa dohodli v strane, že budú kandidovať. Tí sa sami seba zvolia a tí potom aj vládnu ako si naplánovali.

Volievali ste nejakú stranu? A je tá vaša strana v kríze? A čo ste urobili pre to, aby ste mali koho voliť? Vy, ty  osobne?

Čo to je za moderné riešenia, keď strana nemá žiadne podhubie? Žiadne vnútrostranícke štruktúry rozprestrené po celkom území krajiny? Žiaden uličný výbor? Potom sa čudujete, že vaša strana je v sračkách, že je mimo realitu, že nemá čím osloviť.

Naozaj si myslíte, že to nie je vaša starosť? Poviete si: Nech dajú ponuku, ja si ich porovnám a potom si vyberiem. Aha, a všimli ste si ten nevyjadrený podmet? Sami hovoríte ONI nech dajú ponuku. A sťažujete sa, že ONI potom vládnu ako keby ani vás nebolo. A pripadáte si nejako divne?

Ale čo je to tá strana? Keď chýba rozvetvené podhubie, tak strana sú naozaj len ten predseda a nejaký 4 podpredsedovia. Nikto ich neovplyvňuje. Nikto netvorí program. Nikto nepripomienkuje víziu budúcnosti. Len oni piati. A keď umrú, umrie strana. Keď kradnú, kradne celá strana. Keď rozprávajú somariny, trepe celá strana.

Byť členom politickej strany je dnes stigmatizovaný stav. My sami voči sebe si to takto robíme. A potom sa čudujeme, že nikto z nás nechce byť členom strany. A keď nikto nechce byť členom strany ostávajú na celú prácu len tí ONI piati.

Viete priatelia, neísť voliť je len vyvrcholením absolútnej laxnosti nad svojím osudom. Začalo to straníckou neangažovanosťou medzi voľbami  a končí to posedením pri ohníčku v deň volieb.

Celkom by som si prial, keby sme sa po 25 rokoch od hromadného trieskania straníckymi knižkami prestali báť byť radovými členmi strany. Prial by som si, aby zmena straníckej príslušnosti u radového člena nebola stigmanizovaná. Radový člen sa pokojne môže v čase vyvinúť. Mladý sú odjakživa radikálnejší, stredná generácia bojazlivá o splácanie hypotéky a staršia zas potrebuje solidaritu. Je potom úplne prirodzené, že človek volí inú stranu v rôznom období. Tak prečo nebyť za život členom dvoch troch rôznych politických strán?

Viete, keď už je človek členom nejakej strany bolo by hlúpe nebyť aj jej voličom. Celý politický systém tak získava väčšiu stabilitu a predvídateľnosť. Zmena smerovania celej krajiny sa nedeje vďaka pár týždňom, ale počas celého medzivolebného obdobia. Všelijaké mediálne vykonštruované kauzy majú menšiu silu. Voľby prestávajú byť v rukách markeťákov, sú skutočne v rukách programových tvorcov.

Straník sa cíti zodpovedný za slová svojho predsedu. A tak mu to dáva častejšie najavo. A predseda zas chce byť v primárkach zvolený svojimi straníkmi. Tak im načúva. Čím je viacej straníkov, tým je hlas predsedu viac hlasom strany ako hlasom jednotlivca. Stáva sa tak  viac hlasom NÁS ako hlasom JEHO.

Spoločnosť, v ktorej sa politické strany starajú o budovanie svojej členskej základne, je riadená oveľa viac členmi spoločnosti ako niekým, komu sa hovorí ONI.

Pod čiarou: Článok je prvým z predpokladanej série o zjednocovaní pravice.

Nebolo jednoduché odolávať obvineniam z fašizmu na Ukrajine

Od počiatku ukrajinskej krízy som sa k akýmkoľvek hodnoteniam politického zafarbenia pomajdanovskej ukrajinskej vlády vyhýbal. Veľmi som sa tomu vyhýbal. Z jedného a prostého dôvodu. Kopať do politickej mŕtvoly v predvolebnom čase nemá zmysel. 

Dnes, pár dní po voľbách by som sa bol býval bol prípadne hneval na fašizmus. Ale prečo?

„Vladimir Putin dnes v noci nezaspí. Je to epic fail ruskej propagandy,“ napísal známy ukrajinský novinár Mustafa Nayyem na Facebooku po voľbách, kde líder Pravého sektora Dmytro Jaroš získal len 0,7 percenta hlasov.

Zdroj:  SME.sk | Putinov epic fail. Čo ukázali voľby na Ukrajine?.

Je to dnes jedno. Úplne jedno, či by som sa ich zastával alebo nezastával. Keďže viem, ako funguje demokracia, ako fungujú voľby, nekopem do politických mŕtvol. Každá vládna strana je tesne pred voľbami politickou mŕtvolou. Môže vstať ako fénix a opäť vyhrať, alebo odísť do opozície. Vy to viete predpovedať? Ja teda nie. Preto som čakal.

Hovoríte, že prezident nie je vláda? Nuž, v prípade Ukrajiny, kde je poloprezidentský systém, je hlas prezidenta vnímaný významnejšie. O historických dedičstvách v mysliach obyvateľov na ukrajinskom území ani nehovoriac.

Ak ide reformátorom na Ukrajine o demokraciu a nie len o svoje osobné ambície, budú nasledovať nejaké tie konsolidačné výnosy prezidenta. Bude nasledovať veľký vplyv prezidenta s novým silným pomajdanovským mandátom. Nie len formálny v duchu Ústavy, ale aj neformálny vplyv na súčasnú dočasnú vládu. A budú nasledovať ďalšie a ďalšie voľby pre orgány štátu na ďalších úrovniach.

To by bola lekcia z demokracie a modernej spoločnosti 21. storočia pre mnoho národov žijúcich dnes v diktatúrach. Takto to my v Európe robíme, milé putinovo Rusko.  Ľudia vo voľbách si vyberajú svojich zástupcov, ktorí majú napĺňať voličské predstavy o smerovaní štátu. Veď načo inak by ten štát vlastne mali?

Uvidíme a vyčkajme času, demokracia nie je taká rýchla ako diktatúra. Vždy jej musíte dať čas, leda by diktátor vraždil vlastných občanov.

A ďalšia úloha EU? Pomocník, poradca, priateľ na telefóne. Ukrajina si to ale musí odmakať všetko pekne sama. Máme k dispozícii 28 Ústav, 28 právnych systémov, ktoré sú plne v súlade s demokratickým duchom. V EU máme za sebou cca 12 prístupových rokovaní  a konvergenčných období. To je pekná vzorka, aby sme vedeli zhodnotiť čo funguje a čoho sa radšej vyvarovať.  Nie je kam sa ponáhľať. Ukrajinci si musia zvyknúť, dostať demokraciu do povedomia.

A úloha NATO? Dozrieť, aby mala Ukrajina na svoju prácu pokoj od kohokoľvek. Od Ruska a aj od EU. Veru, aj od nás samých, čo by sme chceli namiesto Ukrajincov rozhodovať, ako si majú oni sami zorganizovať svoju budúcnosť. Ani my, ani Rusko nemáme najmenšie právo zasahovať do slobodného a demokratického rozhodovania Ukrajincov o fungovaní svojho štátu. Veď načo by im bol taký štát, v ktorom si nemôžu slobodne robiť čokoľvek, aj sprostosti?

Pod čiarou: Že ja budem niekedy nabádať iných k trpezlivosti, to by o mne moji najlepší priatelia asi nikdy netvrdili. 😉

Riadenie obce by malo byť tak jednoduché, aby ho zvládol aj človek so základným vzdelaním

Ach jo! Príčina a následok.

To sú naozaj občania obce taký nesvojprávny, že nedokážu v slobodných voľbách rozlíšiť, že pre nich bude rozumnejšie mať  inteligentného starostu?

Starostovia a primátori by mali mať minimálne stredoškolské vzdelanie.

V pozmeňujúcom návrhu k volebným kódexom to navrhujú predstavitelia KDH s tým, že títo funkcionári rozhodujú o verejných financiách a musia mať aspoň základné vedomosti o organizačnej a riadiacej práci, ako aj o finančnom hospodárení.

Podľa KDH obce a ich štatutári majú taktiež významné kompetencie, ktoré na nich previedol štát.

Zdroj:  SME.sk | KDH chce vzdelanejších starostov a primátorov, SaS chce zrušiť moratórium.

No keď nedokážu, tak budú niesť následky. Ministerstvo vnútra predsa má dostatok nástrojov na kontrolu a môže dokonca uvaliť nútenú správu na obec. A je tam ešte aj obecné zastupiteľstvo, ako kolektívny orgán, ktorý má dosť kompetencii.

Ale to by sme museli pravidlá hlavne dodržiavať. Nie len vymýšľať nové a nové capiny.

Nemám rád revolúcie

Branie spravodlivosti do vlastných rúk nikdy nekončí dobre.

Áno, Majdan je branie spravodlivosti do vlastných rúk. Aj Nežná revolúcia bolo branie spravodlivosti do vlastných rúk. Aj VOSR, aj dobitie Bastily v roku 1789.  Ako každá revolúcia. Nemám rád revolučné riešenia, keď sú k dispozícii riešenia demokratické. A tie sú v dnešnej dobe k dispozícii vždy. Problém revolúcie je, že oslavujeme tých, ktorí by podľa (vtedajšieho) zákona patrili do basy. Ale uznanie a oslavovanie si zaslúžia, pretože pravda je taká, že:

“ Rozvážnosť síce prikazuje, aby sa dlho existujúce vlády nemenili z ľahkovážnych a krátkodobých dôvodov; skúsenosti takisto poukazujú na to, že ľudstvo skôr vydrží utrpenie, pokiaľ je zlo znesiteľné, než by urobilo nápravu a zavrhlo vžité formy. Ak sa však dlhý sled nešvárov a násilných uchvátení prenasledujúcich stále ten istý objekt rozvíja do podoby podriadenosti úplnému despotizmu, je ich právom, je ich povinnosťou zvrhnúť takú vládu a postarať sa o nových strážcov svojej budúcej bezpečnosti.“
Zdroj: Dekladácia nezávyslosti USA

A včul buď múdry!

Keďže sme múdry, vymysleli sme zhromažďovacie právo, ako nástroj slušnej a bezpečnej revolúcie. Všimnite si priatelia, právo na život je v Listine najvyššie. Ešte vyššie ako právo na spravodlivý proces. A atribúty demokracie sú v Listine až ďaleko ďaleko potom.

Strieľanie kohokoľvek nie je nikdy záslužný čin.

V prípade, že sa niekto dobrovoľne či za peniaze rozhodne vytiahnuť zo skrine samopal a odisteným začne mieriť po ľuďoch na ulici, je záslužný čin primeranými prostriedkami ho z tej ulice dostať. Primerané prostriedky sú polícia, vojsko, na to si ich platíme.

Nesmieme zabúdať, že “revolúcia” nie je “demokratická zmena“. Takže je nezmysel na revolúciu klásť rovnaké požiadavky, aké sú obvyklé v demokratickej spoločnosti v ktorej teraz žijeme.

Veľmi pekne to charakterizuje jeden prípitok vo filme Lovci pokladov:

Prípitok. A na čo? Na vlastizradu! Tú páchali všetci tí, čo podpisovali Deklaráciu. Ak by prehrali vojnu, obesili by ich, sťali, vláčili a rozštvrtili. Hej a moja najobľúbenejšia časť: Vyvrhli by im vnútornosti a spálili by ich.

Takže! Na tých, ktorý urobili, čo bolo vtedy zlé, aby vykonali to, o čom vedeli, že je správne – podľa svedomia.

Aj len dodám: Budem sa brániť akejkoľvek revolúcii, pretože je zlá podľa platných zákonov a podľa demokratických pravidiel. Ale keď sa už naozaj inak nedá, je revolúcia dobrá podľa svedomia. Ale kto to rozhodne? Múdri sme až keď už netreba.

Nemám rád revolúcie ale ani nechcem čakať kým na to prídete sami. Život nie je jednoduchý, je to nekonečné balancovanie medzi.

O našej hre pre vás, čo vám je to jedno, že sa hráme geocaching

Pre nás, ktorí hráme geocaching, tento článok nie je určený. Naopak, čítajte ak sa o geocaching nechcete zaujímať. Čítajte, ak nechcete byť ničím takým ako je nejaká hra vyrušovaný.

Po svete chodia ľudia, ktorý sa hrajú. Hrajú sa tak, že si navzájom schovávajú po zemeguli plastové škatuľky. Hrajú sa tak, že chodia s telefónom alebo GPS prístrojom v predpažení a hľadajú inými hráčmi schovanú plastovú krabičku.

Keď nás uvidíte, ignorujte nás. Ak vám to naozaj nedá, opýtajte sa nás, čo to tam robíme. A my, hráči vám odpovieme, že hráme geocaching. A keď prejavíte záujem, tak vám o tom niečo aj porozprávame. Sme nadšenci a ako takí o svojej záľube radi rozprávame.

Keď uvidíte niekde povaľovať sa krabicu s nápisom GEOCACHE – schránka pre hru, tak prosím, neničte nám ju. Ak máte pocit, že to treba ohlásiť policajtom, pokojne tak urobte. Je to len na vašom uvážení. Veď pokojne sa môže niekto vydávať za falošného hráča hry geocaching. Policajti o našej hre vedia (teda český rozhodne) a vedia aj na koho so slovenských reviewerov (niečo ako dozorca hry) sa majú obrátiť.

My sa snažíme, aby naše škatuľky nikto z vás, čo sa s nami nehráte, nenašiel. Veľmi sa snažíme. Ale občas sa to nie úplne podarí.

Ak vás otravuje, že sa hráme blízko vás, tak nám to povedzte. My nechceme nikoho programovo nasierať. Ak sa ktorýkoľvek z nás hráčov dozvie, že vám nejaká platová škatuľa vadí, tak my si už medzi sebou dáme vedieť a niečo s tým urobíme.

My sa hráme.  Ak vám vadí, že sa hráme, povedzte nám to. My si to už medzi sebou vybavíme.  Máme medzi sebou pár dozorcov hry (to sú tí reviewri), ktorí keď sa o nejakej schránke s pokladom dozvedia, že vám vadí, tak zasiahnu. A verte mi, sú na nás hráčov tvrdý.

My hráči naozaj nechceme nikoho naštvať.

Ak vám vadí, že sa zrazu začnú neďaleko vás objavovať neznámi ľudia s telefónom v ruke, GPS prístrojom na krku, snoriaci pod kameňmi, snoriaci za odkvapmi, snoriaci okolo autobusovej zastávky, snoriaci okolo nejakého pamätníku, oslovte nás. Nechceme nikomu ubližovať a ak vám naše hranie vo vašej blízkosti vadí, tak sa to stalo naozaj neúmyselne.

My hráči sa snažíme byť nenápadný. Nenápadnosť patrí do  našich pravidiel. Ale občas sa nám to nepodarí. Občas je schránka taká populárna, že k nej vznikne vychodený chodník. Uvedomujeme si, že to k našej nenápadnosti neprispieva. Nerobíme to zámerne, verte mi.

Tak čo s otravnosťou hráčov geocachingu vo vašom okolí? No napíšte niektorému z nás hráčov. Alebo niekomu na slovenských stránkach geocaching.sk, alebo niekomu na oficiálnych stránkach geocaching.com.

My si to už odovzdáme navzájom. My hráči vieme, kto tú škatuľu, ktorá vám tak vadí, kto ju tam dal. Vieme sa navzájom o tom informovať.

Všimnite si, stále píšem, že je to pre nás hra. Že sa hráme. Dokonca máme aj také heslo: Zem je naše ihrisko. Na geocachingu nám naozaj nestoja naše životy. Ak vás svojím hraním otravujeme, rýchlo sa stiahneme do úzadia, presunieme niekam, kde nebudeme nikomu zbytočne zavadzať.

Pod čiarou: Som len obyčajný hráč hry geocaching, Jedne z cca 8-9 tisíc hráčov, čo sa potulujú po Slovensku a hľadáme niektorú z 9510 momentálne aktívnych kešiek (škatúľ) na území Slovenska (+ 460 dočasne neaktívnych). Vidíte, nie je to veľa, tak si hádam nebudeme zavadzať.

PRP: Urobte veľké dobro a dočkáte sa 105 rokov

Keď sa v roku 1914 narodil, už 5 rokov žila moja starká. Aj ona konala dobro a starká za to dostala 95 rokov života. Sir Nicholas George Winton vykonal neuveriteľne veľké dobro a dostal 105 rokov a rozhodne aj viac.

Ak do včera predo mnou niekto spomenul dobro, napadli mi tri  osoby: Agnes Gonxhe Bojaxhiu (87), Karol Wojtila (84 a atentát) a moja starká (95). Sila, veľkosť a blízkosť. Tri atribúty, ktoré aj po jednom stačia, aby bolo dobro. 

Priznám sa, do včera som sa o sira Wintona nezaujímal.  A nevyprovokovali ma k záujmu o neho a o to čo vykonal ani články o jeho narodeninách a nejakom provinčne nadutom udeľovaní Bieleho kríža. Viete čo ma bachlo do lebene a zahrkalo mi mozgovňou?

Článok v časopise Pevnosť. V jednej jeho marginálii je urobená chronológia zásadných udalostí Tretej ríše. Zacitujem:

 1923 Nacisty už nebaví čekat, a tak se po vzoru Italů rozhodnou k povstání. Jejich „pivní puč“ skončí ovšem katastrofou a Hitlera zavřou do vězení.

1933 O deset let později, během nichž nacisté mlátí po ulicích, koho mohou, Hitler mluví a volební preference stoupají, se Adolf konečně stává kancléřem. Nacisté na oslavu zapálí Říšský sněm a v honbě za falešnými vinníky získají skoro všechnu moc do svých rukou.

1934 Během noci dlouhých nožů jsou odstraněni nepohodlní členové strany. Hitlerovi už nic nebrání v tom, aby si vládl podle svého.

1935 Nacisté vyhlašují Norimberské zákony, které Židy zbavují většiny práv a dělají z nbich méněcennou skupinu obyvatel.

1938 Bohatý rok na územní zisky. Rakušané se k Nemecku přidají dobrovolně, Československo nedobrovolně. Němci jásají, Hitler jísá a svět zavírá oči.

 

Ešte pridám pokračovanie:

V roku 1938 podnikol Neville Chamberlain svoju historickú púť do Mníchova a pri návrate mával kusom papiera a klamne prevolával: „Mier pre našu dobu!“ Krištáľová noc nasledovala len päť týždňov potom. V úplne inej súvislosti ho s tragickými udalosťami v Nemecku zoznámil Martin Blake, jeho ľavicovo zmýšľajúci učiteľ, ktorý sa zúčastňoval rôznych mierových akcií.

Zdroj:  Nicholas Winton – Wikipédia.

Ďalej to už poznáte.

Chápete to? On to  videl.  A chcel s tým niečo urobiť. A možno ani nechcel. Len sa dostal do vleku udalostí, miesta a  ľudí.

Škoda že si tie vlaky nikto nevšímal. Možno… Nuž, bolo to asi to mnohé z oktiliárd mávnutí motýlích krídiel. A nie to jedno jediné, ktoré stojí na začiatku búrky.

Než začala naozajstná záchranná akcia, bolo sa treba obrátiť na britské ministerstvo vnútra. Jeho úradníci sa pýtali: „Načo to ponáhľanie?“ Nikto ešte nebral Hitlera ako hrozbu vážne. Pretože Wintona nikto nesponzoroval, a všetko robil na vlastnú päsť, bolo všetko ešte zložitejšie a zdĺhavejšie. Než dostal víza, musel predložiť žiadosť pre každé dieťa zvlášť, ďalej lekárske vysvedčenie a dôkaz, že je pre dieťa pripravený domov a má ručiteľa alebo pestúna, ktorý je ochotný ho živiť a posielať do škôl až do sedemnástich rokov jeho veku. Ďalej musel zložiť záruku päťdesiat libier na možné vrátenie dieťaťa späť do krajiny. Aby obdržal čo najlepšie výsledky, dal Winton vytlačiť karty s fotografiami, ich menami a vekom, aby si budúci ručitelia mohli vybrať. Kvôli nezáujmu z nepochopenia situácie a pre nedostatok ľudí vydávalo cudzinecké oddelenie ministerstva víza tak pomaly, že ľudia, ktorí riadili exodus detí v Prahe, museli dokumenty falšovať. Každé dieťa muselo mať svoje britské aj tranzitné vízum, bolo treba zahovoriť vagóny a neskôr celé vlaky na transport.

Zdroj:  Nicholas Winton – Wikipédia.

Konať dobro nie je zábava. Nikto to neocení. A keď aj náhodou, musíte sa doterigať preň. Musíte vynaložiť svoje pohodlie, čas a peniaze len tak.

Chápete to? On to  videl.  A chcel s tým niečo urobiť. A možno ani nechcel. Len sa dostal do vleku udalostí, miesta a  ľudí. Ale to všetko by nestačilo na vykonanie toho dobra.  Sir Winton mal výdrž

A tak si odo dnes pridávam k tým trom osobám štvrtú. To sú moje ľudské symboly pre 4 dôležité parametre pre konanie dobra.

  • Sila – Matka Tereza bola maličká drobná osôbka
  • Veľkosť – Ján Pavol II zastával jeden z najsilnejších a najväčších úradov na svete
  • Blízkosť – moja starká mi bola na blízku, lebo sme neďaleko bývali
  • Výdrž – Sir Winton dostal do vienka takú povahu.

Priatelia, všimnite si, že ani jeden z nich nemal všetky. A dokonca ani tú významnú vlastnosť vo svoje podstate nevlastnili ako takú. A aj tak to stačilo  na vykonanie takej hromady dobra, že si vyslúžili roky života. Všimnite si, že ani jeden z nich sa ani najmenej o to najdôležitejšie sám nezaslúžil. Len to využil.

No nepridíte sa so svojou silou, keď vidíte chatrnú ženu, ako sa plahočí? Keď máte veľký úrad, poľahky môžete cestovať, poľahky si získate autoritu konkurentov. Keď vám ich dovezú do domu a musíte sa o neho starať, poľahky môžete rozdávať. Keď vám nadelia húževnatú povahu nie je pre vás výdrž žiadna záťaž.

Viete čo spravili so svojimi Talentami? Využili ich na dobro pre ostatných. Nie pre seba, pre ostatných. A ten kto im ich nadelil? Škodoradostne sa usmieva, že sa tak dlho museli plahočiť na tomto svete.

Človek sa nezavďačí. Ešte ho aj z vďaky rozplačú.

A možno je to úplne inak a ich dlhovekosť je len čistá náhoda. Dokonca tak náhodná, že ani len nehral v kocky, keď tú náhodu tvoril.  A za dobro nikdy nič nedostanete.

Aby aj moje deti a inžinier pochopili: Konať dobro nie je žiadna zábava. Nikdy nebola a ani nikdy nebude. Preto ho nekonajte pre seba. Nebudete mať z toho žiadne uspokojenie, žiadne výhody a už vonkoncom žiaden zisk. Konajte ho len a len a výhradne pre ostatných. Keď už nie vy, nech z vás aspoň niekto niečo má.

Čo obetujete, keď rezignujete na slobodu a ľudské práva

Rusko sa začalo orientovať na Čínu. Uzavreli dohodu. Na Západe nastal stres panika. Koniec nadvlády USA a dolára nad Svetom. Musíme sa spamätať! Chybná politika na Ukrajine vohnala Rusko do náručia Číny.

Slovutný Forbes, a keď Forbes, tak to musí byť tak a nikdy inak, píše:

A Russia-China alliance would, of course, be an absolute disaster for the United States, pretty much the only grouping of countries that would be genuinely interested in and capable of challenging its position of global leadership. Preventing the emergence of a Russia-China alliance ought to be at the very top of the list of US foreign policy priorities, but, as the Times noted, no one seems to be paying any attention. In Washington circles, Russia and China are considered two totally different and mutually exclusive issues studied by different groups of people with different affiliations.

Zdroj:  A Russia-China Alliance Is Emerging, And It Will Be A Disaster For The West.

A ja sa skromne pýtam: Prečo má byť jedinou cestou boj medzi ľuďmi?

O čo ide? O Európanov, ako otrokov pre ruských mužíkov? Aký zmysel má pre ostatný svet potupiť Európanov? Čo sem prídu vydrancovať? Vodu? Spravia z nás otrokov v uránových baniach?

Skúste si to predstaviť: Dobrý deň, ja som Rusočína. Ruky hore a navalte…  A čo vlastne? Viete mi to takto hneď a z fleku povedať?

Otočím to. Prečo tak chceme Rusko či Čínu? Pretože je to odbytište pre naše výrobky.  No tak si budú vyrábať pre seba a so svojich surovín. Uvalia clá na naše výrobky. Nepredajú nám ani kus suroviny. Fakt? Fakt od nás nebudú nič chcieť? Naozaj si to myslíte? Naozaj si myslíte, že Rusočínindia bude rozvíjať civilizáciu úplne oddelene od Európanov?

Chápete, berlínsky múr okolo vonkajších hraníc EU. Tam Rusočínindia tu EU. Fakt si myslíte, že to má takto fungovať? Naozaj si myslíte, že v záujme našej európskej civilizácie sa takto máme správať k zbytku ľudí na planéte Zem? Fakt si máme postaviť múr okolo Slovenska? A prečo nie okolo svojej dediny?

Naozaj si myslíte, že dokážu fungovať pomocou výnosov najvyššieho o množstve vyrobeného toaletného papiera za rok? A my tu zas budeme živoriť v kapitalizme?

Naozaj po svete nikto netúži po osobnej slobode a po ľudských právach tak ako sa kryštalizujú v ostatných 200 rokoch v oblasti USA-EU? Naozaj si budú Rusi aj Číňania donekonečna voliť len diktátorov?  Naozaj je pre Rusočínu naveky daná diktatúra? Naozaj vyspelá blahobytná civilizácia, keď sa ňou vďaka spoločnému paktu Rusočína stane, dokáže udržať sama seba v diktatúre na večné časy?

A nie je to náhodou tak., že sa jeden kus človeka v Rusku a jeden kus človeka v Čine rozhodol, že 4 miliardy ľudí bude tancovať ako zapíska?

No ak toto má byť ten nový svetový poriadok a program na najbližších 50-80 rokov, ktorý sami pre seba chceme ako ten najlepší, tak to si ako ľudský rod ani nezaslúžime existovať v tomto známom Vesmíre.

A Boh si môže odškrtnúť jeden nepodarený Život. Dal nám slobodnú vôľu a my ju pokojne a dobrovoľne darujeme jeden druhému za 85 nohavice v skrini, 69 koláč a 2% HDP.

Leda že by sme na slobodu, demokraciu a ľudské práva nezanevreli. Leda že by sa sloboda, demokracia a ľudské práva šírili po našej planéte a ľudstvo by si ich zvolili za program na najbližších 150 rokov.  Ja teda neviem ako vy, ale ja iný program nemám.

Naozaj ste taký maloverní,  že neveríte, že šírením slobody, demokracie  a podporou ľudských práv sa stratí túžba po vašej krvi a neveríte, že sa z ľudí na planéte Zem stanú hlavne priatelia?

Viete priatelia, ak máte pocit, že by sa ktokoľvek mal mať zle len preto, aby vy ste sa mali lepšie, tak prosím choďte do riti. Spravte to pre mňa dobrovoľne, lebo verte mi, ja urobím všetko preto, aby ste sa tam dostali. Aj keby som vás mal po jednom a vlastnoručne do tej riti dokopať.

Ukážkový príklad pre debilkov

Debilkovia moji, nebuďte prekvapení, keď dostanete, čo si prajete od tých čo ste si sami slobodne zvolili.

Vaše priania:

Chvala bohu! Uz bolo kurva nacase aby sa tato vsivava eu pod vedenim fasistickych kuriev typu merkelkovej a holanda rozpadla!

Zdroj:  Len Ondrej – Facebook

…sú im rozkazom:

„Veď by bolo zlé, keby sme teraz obetovali takéto dôležité veličiny v prospech politického súboja, s ktorým Slovensko dohromady nič nemá,“ vyhlásil Fico.

Podľa jeho slov by mohlo sprísnenie ekonomických sankcií voči Rusku spôsobiť pokles hospodárskeho rastu Slovenska o dva percentuálne body HDP za rok.

Zdroj:  Fico o Ukrajine: Za väčšinu problémov si môžu sami, nevedia riadiť krajinu | Slovensko | ekonomika.sme.sk.

Debilkovia, pokojne obetujte slobodu, demokraciu a ľudské práva úplne neznámych. A keď ste ju tak obetovali, obetujte aj tú vašu, veď čo ste niečo viac? Tak prečo ste sa rozhodli voliť? Prečo chcete byť volený? Vylúčte sa manifestačne  z volieb. OK?

Budete mať teda teplo, svetlo aj jedlo. Svetlo, kedy ja rozhodnem. Teplo, aké ja rozhodnem. A jedlo? Jedlo aké a kedy ja rozhodnem. OK?  Debilkovia, a bez diskusií! Vy ste si vybrali medzi rastom HDP a vašim demokratickým právom  tri písmená. Zlaté teľa HDP.

Koniec príkladu z vašej vysnívanej reality.

A teraz ten príklad vynásobte národom, umocnite štátom a to všetko ešte mnohokrát. Aj keby ste to vynásobili nekonečnom a rozšírili do hĺbky večnosti a aj tak sa len biedne priblížite k predstave toho, čo obetujete, keď rezignujete na slobodu a ľudské práva.

Prečo má byť jedinou cestou boj medzi ľuďmi? Prečo nie spolupráca? Každý niečo chce. Tak prečo nie niečo, čo má pre život zmysel. Pre Život, nie prežívanie. Ja teda neviem ako vy, ale ja žijem rád. Márnosť šedivá, ako ja žijem rád.

Súvislosti, ako za krízu vo vzťahoch s Ruskom môžeme

Kdesi som čítal, ak by stála ropa 70 US$ za barel, tak je Rusko v pekných ale pekný ekonomických taková nepěkná věc.

Kdesi som čítal, že Versaillské vojnové reparácie boli príčinou vývoja v Nemecku 30. rokov 20. storočia. Nemecko sa tak, kvôli požiadavkám ostatnej Európy a USA dostali do peknej, ale peknej ekonomickej taková nepěkná věc.

Nuž niekoľkokrát som tu upozorňoval, že Rusko dnes používa učebnicu dejepisu strana 30. roky 20. storočia ako návod na obsluhu dnešných dní. Pozrime sa do nej aj my.

Niekoľko krát som tu písal protiargumenty voči vnímaniu Ruska ako hospodárskej veľmoci, ako rozvinutej priemyselnej krajine. Rusko je zaostalá poľnohospodárska krajina. Priemerný obyvateľ, priemerná spoločnosť žije tam, kde my sme žili v 80. rokoch 20. storočia. Ja neposudzujem, či je to dobre alebo zle. Len hovorím, že je to iné, ako to, s čím žijeme my dnes. Že je to pre nás už minulosť.

Nepotrebuje Rusko náhodou pomôcť namiesto porážky? Naozaj chceme byť s Ruskom protivníci? Naozaj chce Rusko byť protivník pre nás tu na Západe? Aký to má zmysel byť nepriatelia?

Kde a kto chce komu zobrať územie, suroviny a koho chce kto zotročiť?

Kto chce zabezpečiť slobodné a demokratické voľby?

Aký to má zmysel byť nepriatelia?

Aký to má zmysel byť nepriatelia?

Čím skôr získame odpoveď na túto otázku, tým máme väčšiu šancu prežiť.

Čím viac toho o sebe vieme, tým máme väčšiu šancu prežiť.

Základom hodnotenia úspešnosti Piana je matematika

Porovnanie dvoch čísiel je matematika. Súčasťou tejto operácie je aj výber správnych čísiel. Novinári si naozaj nezaslúžia ani korunu nie to cent za svoj obsah. Signifikantná ukážka novinárskej matematiky.

Zisk z projektu Piano představuje pro vydavatele slovenského tisku jen malou část příjmů. Podle údajů agentury TNS Slovakia hodnota otištěné reklamy v novinách bez zohlednění případných slev a bonusů loni dosáhla 83,5 milionu eur.

Zdroj:  Slovenské Piano? Vydavatelům přineslo jen zlomek z příjmů z reklamy | Média | Lidovky.cz.

Aj mne, jednoduchému lekárnikovi, je známe, že skutočné koncové ceny reklamy v médiách sú diametrálne iné (nižšie) ako cenníkové ceny. Ale prečo nevziať na porovnanie 83,5 milióna, ktoré nikto nikdy nevidel na účtoch?  No prečo nie, že?

Podľa formulácie vety, o všetky papierové reklamné príjmy, teda z  off-line. Ale prečo nevziať na porovnanie 83,5 milióna, keď nejde o príjmy od online čitateľov? No prečo nie?

Tých 83,5 milióna je reklamný príjem všetkých, ale úplne všetkých papierových vydavateľov. Tak prečo ho neporovnať s príjmom, ktorý vytvoril obsah len pár webov? No prečo nie, že? (A to chcem naozaj dúfať, že je to za papierovú reklamu, nie súčet papierovej a on-line reklamy.)

Tých 83,5 milióna je príjem z novín. Tak prečo ho neporovnať z príjmom, ktorého časť generoval absolútne nepapierový obsah a do papieru nekonvertovateľný, ako sú mulimediálne články či filmy. No prečo nie, že?

Keď oproti tomu stojí príjem:

  • z čisto jedného finančného kanála – platba za obsah na webe
  • skutočný príjem, ktorý bol skutočne vyplatený na účet
  • spárovaný s konkrétnym obsah, teda žiadne krížové financovanie
  • príjem z oblasti, z ktorej pred Piánom nebol ani cent

No prečo nie? Veď použitie slov zlomok príjmov v nadpise  treba nejako zdôvodniť. Tak porovnáme neporovnateľné.

Všetci vystúpivší sa sťažujú, že im Piano tlmilo návštevnosť. Okrem Pravdy všetci nasadili svoj vlastný systém. Tak prečo porovnávať návštevnosť mimo walled garden a za Piánom, keď je obsah po novom prístupný v mnohonásobne drahšej vlastnej walled garden? No prečo nie?

Lebo by museli ukázať, ako sa im zmenili reklamné príjmy z plne free obsahu a po ohradení časti obsahu do Piana. Lebo by museli ukázať, ako je ich drahá a izolovaná walled garden atraktívna  a úspešná.

Všetky média ponechali časť obsahu mimo Piána a všade ostala klasická reklama. Vo walled garden je aj obsah, ktorý vyšiel na papieri a teda predplatitelia papieru ho na webe museli zaplatiť ešte raz. A naopak, nečitatelia papieru konečne museli za tento papierový obsah zaplatiť. No prečo to nespomenúť?

Lebo by museli ukázať, koľko návštevníkov nikdy nevidelo paušálne zaplatenú reklamu, pretože majú pozapínané rôzne blokovače či konzumujú obsah cez kanále s nízkym výskytom reklamy.  Lebo by museli od príjmu z reklamy na free webe odčítať príjem z reklamy vo walled garden, aby mohli porovnať čistý príjem z walled garden. Pretože by museli ukázať, aké hausnumerá o návštevnosti poskytujú auditované merače (mobilný prístup s 10 palcového Androida). Pretože by museli ukázať, ako obmedzujú webový obsah oproti papierovému a ako je webový obsah nejedinečný. Pretože by museli ukázať, ako krížovo financujú webový obsah. Pretože by museli ukázať, koľko obsahu zaplatil čitateľ 2-3x (reklama na webe, Piano, papierové predplatné,. papierová reklama)

Viete, v tom článku nezazneli zásadné  myšlienky:

  1. Nezaznela sťažnosť vydavateľov, že Piano momentálne nedokáže vybrať dostatok peňazí za kompletný novinový on-line obsah. Leda by zásadne zdražilo alebo by oslovilo viac predplatiteľov.
  2. Piano prinieslo nové peniaze. Peniaze od ľudí, ktorí nepredplácajú papier, ktorí neplatia za jednotlivé weby a už vonkoncom neplatia za jednotlivé články.
  3. Piano prinieslo univerzálny platobný a zúčtovací systém tam, kde doteraz nikto kvôli technickým prekážkam nedokázal vyberať peniaze aj keď veľmi chcel.
  4. Nikto nevykonal A/B testovanie výnosu free prístupného obsahu s reklamami verzus walled garden, verzus Piano ako zdieľaná walled garden.
  5. Alternatívou k Pianu je dnes len vlastná izolovaná walled garden.

To totiž hovorí matematika a princípy internetu. Na čo sú mi takýto novinári? Načo sú mi novinári, ktorí v záujme podpori svojho nadpisového sna ohnú či selektujú argumenty?

Určite nie je Piano dokonalé. No nalejme si čistej pepsi-coly. Za obsah treba platiť. 

Nikto dnes nedokáže predať on-line obsah tak, aby mala  on-line redakcia vyrovnané hospodárenie. Každá koruna od ľudí, ktorí doteraz neplatili je dobrá. Čím skôr sa dokážeme na obsah pozrieť opačne, tým skôr sa pohneme k lepšej, bohatšej a slobodnejšej výmene informácii.

Pozrime sa na internetový obsah opačne. Predstavte si, že tvoríte obsah primárne pre internet. A až potom, ako odpad, ako druhotná surovina vzniká papierová verzia. Čím skôr sa k tomu princípu dopracujeme aj v prípade financovania, tým lepšie pre našu spoločnosť. Čím skôr začnú byť redakcie primárne financované z toho, čo vydajú on-line, tým lepšie pre našu spoločnosť.

Článok bude mať ešte pokračovanie o tom, čo hovoria princípy internetu na Piano, reklamu a izolovanú walled garden.

Pod čiarou: Nie, nie som platený firmou Pianomedia (ale neurazil by som sa). Len považujem tento platobný systém za dnes najlepší existujúci. A vadí mi, keď niekto píše somariny.