Mesačné archívy: máj 2014

Volebný program ako dôkazový materiál bezúhonnosti

Napísané , autor:

Hm, hm, jeden nazve veci pravým menom a hneď sú veci jasnejšie. (Pozor netešte sa, pointa ešte len príde.)

„Nejméně od roku 2011 ve společném úmyslu poškodit ústavní zřízení se cíleně snaží o ovládnutí významných pozic ve státě. A to zejména na ministerstvech spravedlnosti a vnitra, v soustavě státního zastupitelství, na vedoucích pozicích v policii a případně v dalších institucích,“ tvrdí žalobce Rostislav Bajger.

Zdroj:  Žalobci vytáhli těžký kalibr: Aktéři v kauze Nagyová jsou podezřelí ze sabotáže úřadů – Novinky.cz.

Akurát tie slová presne charakterizujú klasickú predvolebnú činnosť akejkoľvek politickej strany v demokracii. (Aj keď – asi by sa malo vymeniť slovo „poškodiť“ a za slovo „ovládať“. Čo je aj tak jedno, veď čo si predstavujete pod pojmom poškodiť, Kefalín?)

Ups. (Pozor netešte sa, to nebola pointa. Pointa ešte len príde.)

Pointa je: „Vyhrať voľby a obsadiť ministerstvo“ a „zaplatiť si fungovanie ministerstva bez volieb“ sú dva zásadne rozdielne detaily. Áno, pointa je práve v tých detailoch, v ktorých sa demokracia líši od diktatúry.

Česi by mali byť veľmi opatrní v klasifikácii. Detaily sú občas tak drobné, že si ich pri vylievaní sajrajtu z vaničky môžete poľahky prehliadnuť. Napríklad taký detail, že vo vaničke ešte leží dieťa.

Viete, priatelia, ono stačí, aby v predvolebnom programe strany ODS (jej ľudia sú do toho namočený) bola zmienka o pláne na činy, ktoré chce žalobca označiť za sabotáž štátnych úradov. Pretože ak by to bolo v predvolebnom programe a občania si to zvolili v slobodných a demokratických voľbách, tak občania v podobe slečno-pani Nagovej-Nečasovej dostali presne to čo si zvolili.  Nuž, že by to bol fašizmus (nemýliť s nacizmom) ako z učebnice je iný rozmer takéhoto volebného programu.

Áno, sú to tie detaily, ktoré sa stávajú rozhodujúcimi. Ale koľkí ich dokážu vidieť? Koľkí ich dokážu rozporovať? A pritom stačí taká jednoduchá vec: Voliť charakterných. Voliť ľudí, ktorí dodržiavajú slovo, držia sa plánov. Ľudí, ktorí chcú byť plne transparentní. Neskrývajú sa, neutekajú pred otázkami novinárov. A máte po problémoch.

Aut na šachovnici: Ale vy radšej vyšlete 71 tisíc signálov, že? A potom sa čudujete, že sa na vás valí jedna hnedá sračka za druhou.

Viete, kto chce so systémom vydrbať, nič mu v tom nezabráni. Nič. Hľadajme tých, čo nechcú.

Zdroj:  Hľadám charakterných spoluobčanov | M+M+M+M (4M).

Nehovorte mi, že charakterní nie sú! Stačí hľadať a netreba chodiť ani ďaleko. A čo ten v zrkadle? No vidíte, aspoň jeden existuje, čo je spor s tvrdením, že charakterní neexistujú. Stačí si ich zvoliť. Áno, demokracia je úplne vecou charakteru.

Veľký potlesk pre ľud Ukrajiny čo išiel upratať barikády

Napísané , autor:

Áno, takto to my na Západe robíme.

Dělníci v pracovním oblečení a helmách pochodovali za doprovodu policie, píše deník NY Times. Tvrdili, že stojí mimo politiku a pouze se snaží nastolit pořádek. A to se jim povedlo. Zamaskovaní radikálové, kteří celý týden stavěli ve městě barikády a zapalovali hory pneumatik, se rychle stáhli.

O den později podepsali se zástupci Achmetovova holdingu Metinvest dohodu, ve které slíbili, že složí zbraně a nebudou obsazovat žádné vládní budovy. Signatáři zároveň vyzvali ukrajinskou armádu, aby zrušila kontrolní posty na výpadovkách. Pořádek ve městě má zajišťovat výhradně policie.

Zdroj:  Dělníci v Mariupolu vyšli z oceláren a rozebrali barikády separatistů – iDNES.cz.

Proste už si chlapík povedal, že hračkárskych povstaní bolo dosť, tak ребенком vzal ich hračky a poslal ich do hajan.

Potešilo, potešilo. Našiel sa niekto, kto sa nebojí vystúpiť so svojim názorom. Potvrdili sa moje slová o 20-30 samopalníkoch, čo sa ráno zobudia a keďže nevedia čo z načatým dňom, tak obsadia najbližšiu radnicu. Bez akéhokoľvek politického zázemia nejakej hromady občanov. Inak by sa tým robotníkom nepodarilo len tak poupratovať.

Ale hej, je to ich aj šéf, nie len politický gubernátor čo vydal ten impulz, to sa ťažko neplní pracovný príkaz. Ale naozaj musíte chcieť demokraciu ako po 150 rokoch jej ladenia? Chce to ďalšie kroky, to rozhodne.

Vždy je lepšie vyberať z hotového ako stavať na zelenej lúke

Napísané , autor:

Od svojich aktívnych internetových čias som pri vývoji na strane zásady, že lepšie je mať milión možností a z nich si naklikať svoje, ako z ničoho postupne pridávať. A zas sa mi to potvrdzuje ako dobrá voľba. Neberiem vám, že vy to máte inak.

Aut na šachovnici: Ty jo, že ja mám ale smolu! Po 4 rokoch som sa vrátil s publikovaním na pilnik.blog.sme.sk. Čosi plánujem a tak čosi potrebujem ja a oni tiež na oplátku dostanú niečo (kus obsahu). Dva, slovom dva dni ešte fungovalo admin rozhranie tak ako som si ho pamätal z roku 2010 a ako som ho v roku 2004 ako jeden z prvých sme-blogérov pripomienkoval. A dnes?

Bum ho! Zmena jak hovado.

Ale čo tam po tom. Ja sa prispôsobím. Dokonca aj nejaké tie pripomienky rád pošlem bez nároku na ich splnenie. O inom ako samotnej zmene sa chcem zmieniť.

Návrat z autu na šachovnicu.

Pri vývoji sa za posledných 10 rokov nič nezmenilo.

Keď niekto dostane voľnú ruku, voľné pole pôsobenia, vymyslí hranaté koleso a postupne ho začne okresávať a okresávať, až sa nakoniec podobá na naše staré tisícročiami overené, ale hlavne a to hlavne, dnes hojne používané okrúhle koleso. Viete koľko práce by si všetci ušetrili, keby sa pozreli, aké sa dnes používa koleso? 

Prečo sa vývojári nepozrú, ako vyzerá a ako funguje WordPress? Áno, to je tých tisíc či milión možností a z nich si vybrať práve tie svoje.

Ale keď už budete kopírovať, tak nezabúdajte aj na druhú polovicu. Pri vývoji sa nič nezmenilo. Kopíruje sa to, pričom sa úplne zabúda na prečo. 

Len jeden príklad. Textarea a vstupné polia. Všetci vývojári (mbank, blogy sme konkrétne v nedávnom čase) si myslia, že ich nápad na odlíšenie sa, je to, čo im prinesie večnú slávu. No jo, ale  s ich textareou nedokáže pracovať Chrome tak, aby fungovala kontrola pravopisu. No jo, ale ich vstupné polia nespolupracujú s ukladaním hesiel v prehliadači. No jo, ale ich textarea nemá  v moderných prehliadačoch flexibilnú veľkosť. Ich textarea síce zobrazuje tvrdý enter, ale už ho neodovzdá pri odoslaní.

Vymysleli svoje vlastné hranaté koleso, ale bicyklový rám počíta, že koleso bude okrúhle. Ale keby len rám. Oni svine stavajú aj cesty pre okrúhle kolesá.

Áno, bez super revolučného rozhrania internetbankingu mBank by sa od čias eBanky (Expandia banky) nič nezmenilo a vývoj by sa nepohol dopredu. A že mBank pohla vývoj internetbankingu o desaťročie dopredu je neodškriepiteľné. Ale prečo meniť súčiastky aby sme poskladali super inovatívny produkt? Z úplne bazálnych súčastí Merkura chlapík vyrobil stroj na výrobu očných šošoviek. Pamätáte nie?

Navyše, či chcete alebo nie, váš nový produkt musí komunikovať v existujúcom prostredí. Musí byť schopný na svojich hraniciach sa napojiť do prostredia užívateľa. Viete, priatelia, nie je žiaden principiálny rozdiel medzi nekompatibilitov admin rozhrania slovenského daňového portálu s MAC OS a Linuxom (kvôli využitiu win-only podpisových politík) a nekompatibilitou vašej text-area s modulom kontroly pravopisu prehliadača Chrome.

Je to ten istý problém hlúpej až detinskej sebastrednosti vývojára. Nie, svet sa nebude točiť podľa vás.

A aby som sa vrátil k pointe a nadpisu. Práve preto, aby ste sa vyhli problémom s kompatibilitiu s okolitým svetom, je lepšie si nakliať z existujúcich milión možností to svoje. A až následne, keď sa ukáže že to síce funguje, ale dokážete rovnaké naprogramovať úspornejšie k vlastným technickým prostriedkom, tak až potom si môžete meniť vnútornosti.

Navyše vám môj model umožňuje sústrediť energiu na vývoj toho podstatného – služby.  A nezahrabete sa do ladenia hranatého kolesa. Aj ten chlapík potreboval energiu sústrediť do ladenia stroja na šošovky, nie do ladenia optimálnej dĺžky súčiastok, aby mali vhodnú pevnosť. Buď vyvíjate text-areu, alebo vyvíjate admin rozhranie redakčného systému. To je rozdiel až beda.

Ja viem, užívatelia nevedia, čo chcú, takže keď im dáte nové hranaté koleso, tak zistia, že to dávno tak chceli. Je teda vaším poslaní pre blaho ľudstva obetovať sa na oltár vývoja hranatého kolesa. Tak prečo robíte logo v ľavom hornom rohu vždy klikancie s odkazom na úvodnú stránku? 😉

Niektorí skopírujú to ČO, niektorí vedia prečo veci robia ako treba. Nekopíruj Čo, počúvaj Prečo užívatelia dnes pracujú tak ako pracujú. Živím sa tým, aby som hľadal to prečo a pretavil to do toho čo. Ak chcete, môžem to robiť aj pre vás.

Maďarsko ako ľahká korisť pre podivné pôžičky

Napísané , autor:

Zaujalo ma, aká veľká paralela je medzi Maďarskom a sociálnym prípadom, ktorému nikto rozumný nechce požičať. Pretože vidí nereálnosť schopnosti splácať a nechce sa trápiť so speňažovaním a drancovaním dlžníkových záruk.

Zároveň však Budapešť odmieta ekonomické sankcie proti Rusku. Tie by mohli ohroziť aj čerstvú dohodu o dostavbe maďarskej atómovej elektrárne Paks a ruskú pôžičku v hodnote asi 10 miliárd eur, ktorou chce Orbánova vláda naštartovať maďarskú ekonomiku.

Zdroj:  SME.sk | Orbán pobúril Kyjev slovami o maďarskej autonómii na Ukrajine.

Inak si neviem  vysvetliť, prečo by EU nepožičala Maďarsku. Prečo by nepožičali naše finančné inštitúcie.

A nebude to tak, že by sa muselo na oplátku zaviazať, že sa začne správať tak nejak ekonomicky rozumne? Že si môže napožičiavať len toľko, koľko je schopná jeho ekonomika aj vrátiť v podobe peňazí?

Lebo požičať tak, že už dopredu viem, že sa zahojím zhabaním zábezpeky, to vedie úžerníci a všelijaké pochybné existencie už dávno.

Banka pre vaše nápady nemá pochopenie, pretože sú jednak absurdné (požičať si na zbytné veci) alebo že jasne vidí, že nikdy nemôžete pôžičku splatiť. Tak čo urobíte? Pôjdete o poschodie nižšia a nižšie a nižšie až sa niekto nakoniec nájde, kto vám požičia. Postupne si odrežete jedno memento za druhým, jednu ekonomickú bezpečnostnú poistku za druhou. Až vám to buchne ako Černobyľ. A okrem iného medzičasom už naplno tancujete ako veriteľ píska.

V rámci EU musíme na to dávať pozor. Maďarská pôžička od Ruska je jednak rizikom, že Maďarsko bude musieť tancovať, ako Rusko zapíska. Ale je tiež indikátorom hlbších problémov ich ekonomiky. Keby ich nemali, kde kto na západe by si ruky zlámal, čo by im núkal peniaze na požičanie.

Dnes má v Poľsku "ôsmak" 16 rokov, ja som mal 14

Napísané , autor:

Nechcem brať nikomu ilúzie z rebríčka najlepšieho školstva V4, ale dobre by bolo preskúmať kto to bol vlastne testovaný a porovnávaný. Či to boli deti alebo mládež. O rozdiele medzi chalanmi a dievčatami práve v tomto veku ani nehovoriac.

Mládež sa tak až v šestnástich rokoch (v Poľsku sa do školy chodí od siedmich rokov) môže rozhodnúť, či bude študovať odbornú školu, alebo lýceum. Predĺžilo sa to o rok, čo podľa mnohých expertov dalo rok navyše lepšieho vzdelania aj pre budúcich učňov.

Rovnako tak aj rozhodnutie detí môže byť kvalifikovanejšie.

„Zmena základného cyklu vzdelávania a odloženie vstupu do odborných škôl o rok hralo kľúčovú rolu v zlepšení výsledkov testov,“

Zdroj:  SME.sk | Poľskí študenti sú v Európe hviezdy, pomohla radikálna reforma.

To si mám tú novinársku prácu robiť sám? Aha, to je vlastne dôkaz ako to u nás nefunguje, že? 😉

Na druhej strane, dožívame sa oveľa dlhšieho veku a pritom je tu podivná tendencia rýchlo rýchlo študovať. Áno, jeden kraj gaussovej krivky by sme sa na základke 9 rokov nudili, na druhej strane je tu učňovská mládeži. A mám taký nejaký nepríjemný pocit, že práve s touto učňovskou mládežou máme ten neuveriteľný problém vysokej nezamestnanosti mladých.

Ale prečo pre nich upravovať všetko školstvo? Jednoduchá riešenie to asi nebude. Alebo… Že by sme vyžadovali vedomosti a nie len vzdelanie od školstva a od rodičov? Že by sme trochu plánovali, tak 5-10 rokov dopredu čo by bolo fajn študovať?

Bez politickej sily pokračuje na Ukrajine anarchia.

Napísané , autor:

Tak si stádo obyvateľov Ukrajiny vyskúšalo, ako sa stojí v rade a ako sa hádžu popísané papieriky do urny. A to je tak všetko, čo sa dňa 11.5.2014 udialo. Naďalej tam pokračuje anarchia. A pokračovať bude, kým sa na Juhovýchode Ukrajiny nenájde politická sila, ktorá by bola ochotná vziať na seba zodpovednosť.

Či sa nám to páči alebo nie, Ukrajina je ukážkou ako to dopadá, keď chýba politika. Štát 21. storočia je založený na politickom princípe. Potrebujeme politikov, potrebujeme celú tú nenávidenú politickú hierarchiu. Stranícke štruktúry sú jediným spôsobom ako vytvoriť zastupiteľskú demokraciu.

Všetci, ktorí volajú po obmedzení moci politikov, prosím ukážte, s kým má rokovať ukrajinská vláda z Kyjeva? Čím skôr sa sformuje nejaká politická reprezentácia na východe Ukrajiny, tým skôr tam bude normálne fungujúci štát.

Tieto slová som napísal skoro pred mesiacom, 17.4. v článku  Na východe Ukrajiny mi stále chýba politický systém. V komentároch na FB sa našlo pár anarchistických poblúdencov, ktorí zpochybňovali spásnu úlohu politických strán. Tak prosím, teraz sa ukážte. Argumentujete proti tomuto opisu udalostí pár hodín po zavrení tréningových hlasovacích miestností.

Právě zmatky kolem konkrétního cíle referenda provázely celý nedělní den. Řada lidí si totiž nebyla jistá, pro jaké uspořádání svého regionu se vyslovuje. Organizátoři ještě před několika dny hovořili o federalizaci země jakožto tématu hlasování. Později se klíčová otázka měla změnit dle krymského vzoru, tedy zda lidé souhlasí s připojením Doněcké či Luhanské oblasti k Rusku.

Výsledná varianta byla nakonec tou s nejméně konkrétním vyzněním: Podporujete nezávislost Doněcké lidové republiky? (V případě Luhanska šlo o „státní samostatnost“.) Podle pozorovatelů tak ani jednoznačné výsledky vlastně nedávají tušit, jak s nimi separatisté naloží. Příliš konkrétní nebyl ani předseda volební komise separatistů Roman Lijagin. „Tento výsledek znamená pouze to, že lidé z Doňecké oblasti požadují, aby byl jejich názor respektován. Požadujeme právo na vlastní sebeurčení a budeme o něj usilovat,“ komentoval výsledky referenda.

Zdroj:  Jasný verdikt nejasného referenda: Svět čeká na další kroky separatistů — Svět — ČT24 — Česká televize.

Čo sú to prosím vás za táraniny? Po skončení referenda ani nevieme o čom sa hlasovalo, aký to má legislatívny dopad a už vôbec netušíme, čo sme tým chceli dosiahnuť. Veď netreba aby to bola pravda. Stačí, to sformulovať. Ale ani to nikto na Juhovýchode nedokáže.

Sraľova na Ukrajine nie sú schopní zorganizovať desaťtisícové demonštrácie. Nie sú schopní zorganizovať generálny štrajk. Pretože to by museli jasne vysvetliť občanom, za čo majú ísť demonštrovať. Prečo nemajú dostať za jeden deň v práci mzdu. Sraľovia na Ukrajine nie sú schopní postaviť do prezidentských volieb konaných 25.5. kandidáta, ktorý by získal zmysluplnú podporu. Veď netreba aby vyhral voľby, stačí, aby vyhral na Juhovýchode Ukrajiny.

Namiesto zodpovednej politickej či revolučnej práce niekto anonymný neznámy zorganizuje pár desiatok či stoviek ľudí do nejakých komisií a postaví tam hlasovaciu urnu. A veď uvidíme ako budeme ešte interpretovať výsledky a čo z toho bude.

Nie, takto to naozaj v Európe nerobíme!

Poučenie z histórie

Keď si na začiatku 90. rokov hľadalo Slovensko nové miesto vo federácii Československa, našla sa jedna politická sila. Pridala sa ďalšia. Vyhrali so svojim programom voľby. Vyrobili testovací dokument „Deklaráciu nezávislosti Slovenska“. Zorganizovali zhromaždenia, vatry zvrchovanosti a čo ja viem ešte aké srandistické zhromaždenia s tisícovou účasťou po velom Slovensku. Dokázali presviedčať občanov, že tú samostatnosť dokážu spraviť a že sa nový štát neocitne v chaose. Dokázali udržiavať občanov na svojej nastolenej ceste. Ale naozaj len na svojej osobnej? Veď vyhrali voľby. Jasne to bola cesta, na ktorej zastupovali  väčšinu zúčastnených vo voľbách.

Rokovali s partnerom. Dlho rokovali s partnerom a praktických otázkach delenia. Od zlata po ceruzky na ministerstvách. Áno, mohlo ešte nasledovať referendum zorganizované pod tlakom politickej sily oficiálnou vládou v duchu Ústavy. Bola by to pekná čerešnička na tortičke krásy demokracie v priamom prenose.

Príprava a príprava a príprava. Počas celého toho obdobia príprav boli ochotní vziať na seba zodpovednosť nezdaru. Otvorene sa k svojmu programu hlásiť. A tým boli pod permanentnou kontrolou a to mi verte, že keby sa boli Mečiar so SNS ukázali ako neschopáci, ľudia by ich potopili.

Občiansky potenciál sa váľa po uliciach a nič

Keď leží voľne pohodená verejná mienka a voľne pohodená voličská podpora nejakej myšlienke, u nás sa nájdu aspoň 4 Smery, 3 KDHy a dvaja Procházkovia, ktorí po nej siahnu a začnú s týmto občianskym potenciálom pracovať. Vidíte ich na Ukrajine? Veď tam nemajú ani len nejakého Sládka, Žirinovského či Pinocheta. A to už je teda čo povedať!

Viete, môžete si myslieť o zmenách štátneho usporiadania čokoľvek, ale musíte tlačiť na to, aby, keď už sa teda dejú, mali nejaký systém, nejakú postupnosť krokov. Musíte tušiť, čo sa bude diať za prvým rohom. Inak je výsledkom kopa mŕtvych, desať kôp zranených  a tisíce utečencov. A vy medzi nimi.

Ukrajinci zdá sa potrebujú na vlastnej škode pochopiť zmysel demokratického politického systému. Je mi to ľúto, že sa ľudia učia na vlastných chybách a na vlastných mŕtvych odlíšiť anarchiu od demokracie/revolúcie/vojenského prevratu.  Ľahkovážnosť od zodpovednosti.

Márnosť šedivá, veď všetko sme si už v dejinách vyskúšali!

Áno, na Ukrajine prebieha boj o moc. Ale medzi kým? 

Kým sa táto sila neukáže, kým sa na tribúnu nepostaví politik, je to anarchia ako z učebnice politológie.

Šikovných 20-30 chlapov vytiahne samopaly so skrine, obsadia najbližšiu radnicu a vyhlásia, že oni sú tu páni. Anarchia. Najhoršie čo si môžu obyvatelia Ukrajiny zažiť.

Pamätáte si, ako stáli Havel, Dubček a ešte 10-20 ďalších na balkóne budovy Melantrich? To je to, čoho absencia je na Juhovýchodne Ukrajiny vražedná.

Je to boj o moc formou anarchie. Ani revolúcia, ani demokratický prevrat, ani zmena po volebnom výsledku, ani vojenský puč. Bez jasne vyhranenej vedúcej politickej sily je to len a len anarchia.

Prestaňme sa hrať na to, že tou politickou silou nie je… Diktátori sú odjakživa sraľovia.

Pod čiarou: Tento text nie je ani tak určený Ukrajincom, skôr nám, aby sme si zbytočne neublížili.

Bieloruskí diktátorskí pokrokári a sprostý zadubený západný svet

Napísané , autor:

Nadpis je zámerne provokačný. Moje ostatné články z nedávnych čias sú voči diktátorom zámerne provokačné. Ako rád by som sa v ich hodnotení mýlil. Preto preháňam, aby som ich vyprovokoval k reakcii. K dôkazu, že všetko je inak, že sa všetci mýlia, len Rusko a jemu podobné diktatúry sú budúcnosťou ľudstva. A my demokrati sme sprostí, že proti nim bránime.

Prečítal som si rozhovor s bieloruským ministrom zahraničia. Chváli sa, ako Lukašenkov režim skvele ustál svoju úlohu na rozhraní EU a Ruska.

Prezident je tvrdý, nekompromisný človek. Nekompromisný k tým, ktorí sa dopúšťajú chýb z vlastnej viny. K prejavom korupcie a porušenia práva aj práva občanov. Ale, chcel by som, aby ste sa na to pozreli inak. Čo sa za posledných dvadsať rokov, čo je náš prezident pri moci, stalo v mnohých postsovietskych štátoch? Konflikty, ozbrojené boje, neustále revolúcie.

My sme za dvadsať rokov nielen bez krviprelievania dokázali uchovať našu nezávislosť, suverenitu a územnú celistvosť, ale aj zvýšiť náš politický a ekonomický potenciál. A museli sme vydržať veľa. Boli určité momenty tlaku nielen zo Západu, ale aj z Východu. Pochybujem, že v takýchto podmienkach by akýkoľvek iný človek mohol dokázať to, čo dokázal prezident Alexander Lukašenko.

Zdroj:  SME.sk | Šéf bieloruskej diplomacie: Bez Lukašenka by sme boli tam, kde Ukrajina.

Dokonalosť sama. Možno by bolo načím ho navrhnúť na Nobelovu cenu mieru. Veď ako hovorí nejeden je držiteľ: „Dnes to už dajú každému.“

Chlapík , čo sa išiel pozrie priamo na zápasy píše, že…

je v Minsku a mění názor na Lukašenka. Ty sportoviště tady, to je pecka. Právě jsem v nádherném krytém velodromu, kde je tiskáč. Kolem areály mnoha fotbalových hřišť a ve městě je čisto. A kam se hrabe šaška aréna na tu minskou.

Zdroj:  Pavel Mykiska – je v Minsku a mění názor na Lukašenka. Ty….

Pekne im to ide. Možno sa skutočne ukáže, čo som napísal onehdá ako komentár k obhajobe super priemyselnej a rozvinutej ekonomike Ruska.

Obvykle tá obhajoba prebieha nejako nasledovne:

„Někteří lidé pořád Rusko podceňují. Je to 150 milionový národ, velká část má vysokoškolské vzdělání, mají stovky výzkumných center, obrovské know how, létají do kosmu, poslali automaty na Venuši, Mars, Lunu a na další tělesa naší soustavy, mají vynikající letadla, lodě a ponorkyL“

 

Na úvod mojej provokácie si dovolím vecnú poznámku z dejepisu. Pripomína mi to „výnos UV KSSSSSSČ“ na výrobu Škody Favorit. Možno by si mali Putin, Lukašenko a podobní vo svojej učebnici dejepisu 20. storočia prehodiť strany. Ja viem, 30. roky a začiatok 40. je momentálne pre Putina návodom, ale možno by si mal niečo naštudovať o RVHP v rokoch 80.

 

Nie, ja ich nechcem podceňovať. Isto majú dostatok intelektuálneho potenciálu a aj dostatok surovín. Akurát fakt neviem, prečo nemám doma 80% elektrospotrebičov Made in Russia. Už aj tí Číňania sú u nás doma viac zastúpený Keď už teda rozoberáme argumenty pregrganého západu ako sú akcionárske výnosy, tak sa ich prosím držme. A nemontujem dohromady argumentáciu technológiami s ktorými sa 99.9% Rusov v živote nestretne.

Alebo že by som si nevšimol, že každý Rus má pred barákom nejakú modernú stíhačku a niektorý aj dve. Veď ako by vozila manželka deti do škôlky?  Prečo sa s tým nechvália a prečo im tie stíhačky nezávidíme? 

Ale určite si svoj platobný systém a ďalšie západné technológie nedostupné kvôli sankciám dokážu po uvalení nášho embarga sami navrhnúť, vyvinúť a prevádzkovať. Možno budú lepšie a kúpime si aj my na ne licenciu.

Som síce tak trochu provokatér, ale nie som idealista.  Možno tak za 80-100 rokov. Vyčkáme, nie?

Viete priatelia, v tých úvahách o dokonalom Rusku, ktoré nás so západného sveta nepotrebuje, chýba jedna veličina – čas. Skúsenosť hovorí, že riadenie hospodárstva výnosmi UV KSČ funguje, ale nie v reálnom čase. Keď si nalistujete  učebnicu dejepisu strana 80. roky 20. storočia, tak sa to tam dočítate. 

Aj my sme mali svoje vlastné „Slušovické PC“ , aj my sme mali svoj bankomat a ZBK. Dokonca sme prešli od skladaného toaleťáku k rolovanému. Ale kedy? Mobily sme už nestihli ani vyvinúť. A mali sme na to aj vzdelaných ľudí a aj podporu surovinovej základne zo ZSSR.

Práve kvôli tomu času sa nožnice roztvárali. Ja to Rusom, Bielorusom a ďalším diktátorským štátnym útvarom  neberiem, že sú šikovní. Možno sa vďaka Rusom ukáže, že diktatúra a plánované hospodárstvo konečne prinesie svoje plody a porazí náš kapitalizmus a slobodnú spoločnosť.  To by bol skutočne dokonalý dôkaz sporom, že kapitalizmus, trh a slobodná spoločnosť nie sú pre ľudstvo perspektívou. Po fiasku so Severnou Kóreou by človek s úľavou zvrieskol: Konečne!

 

Len som tak trochu v tejto mojej provokácii na pochybách. Áno, akcionári západných firiem, ktoré stratia zisky kvôli uvaleniu sankcii budú nasraní. V kapitalizme sa nasranosť prejavuje zmenou investičných priorít. Pokojne môžu investovať v Rusku do novej firmy, keď budú mať pocit, že tam zhodnotia svoje peniaze lepšie  To je totiž vlastnosť voľného trhu, ktorý okrem iného má to rozhodnutie o sankciách chrániť do budúcna. Upravili sme hraničné zátarasy pre náš kapitál na Rusko-EU hraniciach? Tak sa môžu inšpirovať Depardiem.

Fakt nechápem, prečo prebieha masívne sťahovanie kapitálu a kapitalov z Ruskej ekonomiky.

Rozprával sa onehdá taký vtip:

Keď otvoria hranice na západ, treba vyliezť na strom, aby ťa nezahniavili die davy čo tam budú utekať. Keď otvoria hranice na východ, tiež treba vyliezť na strom. Aby si mohol vidieť tých debilov, čo sa tam poženú.

Nie, nie, nie je to ktovie ako politicky korektný vtip. Bol súčasťou oddelenia „vtipy o zlatú mrežu“. Ale je založený na niekoľko storočnom pozorovaní ostatného vývoja spoločností v Európe.

Tak koľkých vidíte dnes utekať do Ruska?

A to ani netreba apelovať na nejaká buržoázne huncúctva ako je sloboda, voľný trh a kapitalizmus. Netreba ani apelovať, že síce kvôli sankciám nebudeme mať v skrini plánovaných 87 nohavíc, ale len šestoro. Tak nejak sami cítime, že  stratená sloboda nestojí za 87. nohavice od uniformy v skrini a uspokojíme sa radšej so 6  kusmi a slobodou výberu medzi nimi. Máme sa tak dobre, že o trochu menej si ani nevšimneme.

A čo pospolitý ľud? 

Ešte raz sa vrátim k tomu citátu. Sledujte linku občanov prosím: „Někteří lidé pořád Rusko podceňují. Je to 150 milionový národ (veľa občanov), velká část má vysokoškolské vzdělání (veľa vzdelaných občanov), mají stovky výzkumných center (veľa super inteligentných občanov), obrovské know how (obrovsky veľa super inteligentných občanov), létají do kosmu (odvážny občania), poslali automaty na Venuši, Mars, Lunu a na další tělesa naší soustavy, mají vynikající letadla, lodě a ponorky“

Uff, toľko inteligencie na kilometer štvorcový, že až sa mi z toho hlava zatočila. A zvolia si za svojho šéfa diktátora na 20 rokov. (Možno to bude tou veľkou rozlohou Sibíri, na ktorej nikto nežije, takže sa tá inteligencia až príliš zriedila. Ale to je len taká provokačná poznámka matematika, že.)

Uff, to nebude isto náhoda, že v takejto krajine už dnes vedia, čo bude včera a včera čo bolo zajtra. (To nebude náhoda, veď aj tá poľka – Sklo-dowská. Sklo!)

Tak s dovolením sa treba k nim aj chovať, ako k dospelým občanom, ktorí veľmi dobre vedia, prečo si pestujú svojho Putina, Janukoviča, Lukašenka. Akurát, kým si nie sú istí dôkazmi svojej geniality, prosím, bolo by fajn, keby robili  si svoje experimenty so svoju diktatúru doma a nevyvážali ju k nám. Strieľali so svojich tankov doma a nemierili ich na nás (Pobaltie sme tiež my EU/NATO.). Dvojnásobne získajú svoj náskok, technologický aj spoločenský.

Alebo to už majú overené? Ty, jo, tak prečo sa chcú silou mocou s nami deliť o tak skvelý politický systém?

Jááááj, už som na to prišiel. To bude tým zadubenectvom západu, čo ma už opantalo, že mi to trvalo tak dlho. Oni nám nedovolia, aby sme k nim slobodne prišli, oni nám nedovolia, aby sme sa slobodne  ponevierali po ich území, oni nám nedovolia, aby sme sa slobodne pýtali pospolitého ľudu, lebo by sme to mohli odkukať. Nedovolia, aby sme od nich neodkukali tie výdobytky diktatúr a socializmu, vďaka ktorým nás dobehli predbehli a ufujazdili do svetlých zajtrajškov.

Takáto je skutočná pravda s tou železnou oponou, čo sme ju proti Západu aj my toť nedávno v 80. rokov 20. storočia  mali natiahnutú.

No nie sme my, tu v strednej a západnej Europe zadubení, keď si nechceme brať príklady z Bieloruska? No neboli sme zadubený, že sme si svoju vlastnú diktatúru v 1989 zavrhli?

Aby aj moje deti a inžinier pochopili: Všetci navzájom sa potrebujeme dohodnúť, aby sme spoločne na tejto planéte žili v mieri, slobode a vzájomnom rešpekte. Vo svojich hraniciach má každá štátotvorná skupina (nech už je to národ, náboženstvo či kamoši holdujúci pivu) právo robiť čo uzná za vhodné. Nikto ale nemá najmenšie právo silou vnucovať svoje pravdy druhému. Leda ak dobrým príkladom nalákať ostatných, aby sa k nim pridal. Áno, som štváč demokracie, slobodného rozhodnutia jednotlivca a boja príkladom. A irónia je jedným z mojich bojových nástrojov.

Nechcem, vás svojou iróniou zosmiešniť, len nemám tú trpezlivosť čakať, kým na svoje omyli prídete sami. Tak vám ich ukazujem na vás samých a snažím sa vám na príkladoch toho dobrého ukázať, že demokracia a sloboda by vás mali zlákať a už by ste ju nemali chcieť obetovať. 

Pod čiarou: Ak máte problém s chápaním irónie, ani nekomentujte.

Veď stačí 25. vyhrat voľby a stvoríte Ukrajinu na svoj obraz

Napísané , autor:

Každú  udalosť môžete posudzovať z pohľadu ideálneho sveta. Vždy je možné konať lepšie, krajšie účelnejšie. Ale múdry sme až keď už netreba. Všetci dnešní kritici majdanovskej, novoročnej, fašistickej, demokratickej, postrevolučnej Ukrajiny sú presne takto múdri keď už netreba. Pritom stačí, aby 25. vyhrali voľby demokrati  a Ukrajina bude akú ju oni chcú.

Moja profesia ma naučila, že pacient musí byť schopný žiť, aby som mu mohol vylepšovať kvalitu života. Nesmiem si ho zabiť a ak je ohrozený na živote, tak neriešiť jeho komfort, ale práve a len to prežitie.

To je dôvod. prečo ma vytáčajú kolegovia demokrati, ktorí by najradšej recitovali na Ukrajine Voltaira. Samozrejme, že je chyba posledných 10 rokov, že si obyvatelia Ukrajiny nedokázali vytvoriť vzťah k svojmu vlastnému štátu. Samozrejme je chyba, že posledných niekoľko rokov vládol na Ukrajine človek,  ktorému na súkromných účtoch vo Švajčiarsku našli niekoľko miliónov eur a v garáži veterány za ďalšie státisíce. Samozrejme je chyba…

Ukrajina zomiera. Po uliciach miest pobehujú chlapi so samopalmi rovnako ako onehdá ten pomätenec po Devínskej. Presne tak isto.  Pamätáte si to, aké to bolo?

Ukrajina zomiera nie z demokratickej vôle jej občanov. Ukrajine zomiera lebo… Ale to je úplne jedno z akého dôvodu a z koho popudu. Ak to nie je na základe demokratickej vôle jej obyvateľov a ak chcete patriť do rodiny demokratov, tak sa musíte postarať o vitálne funkcie a zabrániť smrti.

Nuž, môžeme teraz zvolať Prípravný výbor na zvolanie Medzinárodnej konferencie o úlohe štandardných politických strán v budovaní vzťahu občanov k demokratickému štátu.

Alebo môžeme podporovať  v optimálnom čase zorganizovanie volieb. Podporovať  dočasnú  vládu – jediný oprávnený nástroj na  nastolenie poriadku a bezpečia na uliciach.

Netvrdím, že  diskusia o aktuálnom zložení ukrajjinskej vlády nie je na mieste. Nehovorím, že upozorňovanie na chyby politikov nie je na  mieste. Len vás chcem upozorniť, že každá udalosť má svoje miesto a súčasne aj svoj čas v chronológii dejín.  Aj to vaše upozorňovanie. Vážte slová aj činy, aby nám náhodou medzičasom pacient neumrel. Kým sa budete nad ním voltairovsky zamýšľať. Kým budete hýriť rozumami ako vystrihnutými z britskej demokracie, či 300 ročnej tradície Deklarácie nezávislosti USA.

Od počiatku hovorím, že jedinou našou dnešnou starosťou má byť opätovné nastolenie demokratických mechanizmov. Teda voľby a až na základe nich postulovaná reprezentácia občanov má oprávnenie čokoľvek na Ukrajine systémovo a z výhľadom na budúcnosť Ukrajiny riešiť. A práve až túto novú reprezentáciu môžeme začať kritizovať. za nejaké systémové a pre budúcnosť významné skutky.  A práve až tejto reprezentácii môžeme vyhadzovať na oči, akých chýb sa z nedávnej minulosti nemá dopustiť.

Nie, udalosti na Ukrajine za ostatných 50 rokov nie sú čierno-biele. Ale dnes je situácia taká, že Ukrajina umiera. Dnes je Ukrajina na pokraji čiernej. Aby sme sa mohli ešte niekedy rozprávať o rôznofarebnosti bytia na Ukrajine, nesmie Ukrajina umrieť z vôle nejakého diktátora. Preberte si to, či vaše zamýšľanie sa nad tým, či odvolanie Janukoviča bolo na 74% alebo na 35% alebo na 87% v súlade s duchom ukrajinskej Ústavy, nebude príčinou smrti Ukrajiny.

Dnes je potrebné pre Ukrajinu urobiť opatrenia, ktoré jej pomôžu zachovať vitálne funkce.  Jednou z nich je normálna prirodzená autorita vlády, armády, polície. To je totiž štát. Štát v tom úplne základnom zmysle.  Môžeme si o zložení vlády myslieť čokoľvek, môžeme sympatizovať s jednou či druhou či treťou politickou stranou v nej. Môžeme každú jednu je časť nenávidieť, po častiach aj dohromady. Ale nesmieme spochybňovať úlohu vlády ako štátotvornej inštitúcie.  Ako jedinej oprávnenej inštitúcie schopnej udržať štát pokope.

Už hneď po zvrhnutí zvoleného prezidenta, už hneď po porevolučnom preskupení politických síl v ukrajinskom parlamente títo politici prijali uznesenie o konaní predčasných volieb. A to je presne toľko čo od  nich sme oprávnený očakávať a čo boli podľa aj tých najprísnejších aj tých najbenevolentnejších demokratických štandardov povinní urobiť. Aj z pohľadu vysokých nárokov na demokraciu splnili čo splniť mali. Dokonca vyhlásili prezidentské voľby s rozumným časovým odstupom, čím vytvorili podmienky  a kampaň, na prípravu kandidátov, proste podmienky na demokraciu. (Ukrajina podľa platnej Ústavy je prezidentskou demokraciou, preto sú prezidentské voľby dôležitejšie ako parlamentné, na rozdiel napríklad od Slovenska či Česka, kde máme parlamentnú demokraciu.) A preto a len a len preto a práve preto si aktuálna ukrajinská reprezentácia zaslúži podporu demokratického sveta.

Ak chcete upozorňovať na fašistov na Ukrajine, upozorňujte na tých, ktorí kandidujú vo voľbách. Kritika fašizmu v aktuálnej vláde je smiešnym bitím do politickej mŕtvoly. Je to tak, momentom vyhlásenia demokratických volieb a pokiaľ je predvolebné obdobie aspoň priemerne demokratické a slobodné, sú nacisti či fašisti v dosluhujúcej vláde politickou mŕtvolou. Je plne v našich rukách demokratov, aby z volieb už nepovstali. Pretože vyhlásením volieb na 25. sa doterajšia politická reprezentácia stala dejinami, minulosťou.

Dnes, keď sa za pár dní budú konať voľby je úplnou idióciou bojovať za presadenie svojich záujmov samopalmi na uliciach. Je zbytočným mrhaním energie kopať do nacistických, komunistických či fašistických politických mŕtvol v aktuálnej vláde. Veď stačí vyhrať o pár dní voľby!  Veď  stačí, podporiť demokratické sily aby vyhrali voľby.

Štátne zakázky stavajú stroje nie nezamestnaní

Napísané , autor:

Argument, že štátne investície do infraštruktúry sú bojom proti nezamestnanosti sú otvorenou politickou lžou. Prevezte sa po aktuálne rekonštruovanej českej  D1. Koľko nezamestnaných uvidíte? Koľko živých ľudí uvidíte?

Tentokrát to na nás skúšajú českí socialisti.

Ke snížení extrémně vysoké nezaměstnanosti, kdy je oficiálně bez práce 608 315 lidí, by podle premiéra Bohuslava Sobotky měla pomoci například to, že stát dokáže zrychlit investice do infrastruktury. „Musí se zlepšit schopnost státu cokoli postavit,“ řekl poslancům při projednávání zprávy o vývoji kritického stavu nezaměstnanosti.

Zdroj:  Musíme zlepšit schopnost státu cokoli stavět, řekl poslancům premiér – iDNES.cz.

Priatelia, nie sme v 50. rokoch 20. storočia, keď sa staval Trať mládeže do Banskej Štiavnice a denne boli na stavbe tisíce a tisíce nadšených robotníkov.

Trať mládeže

Trať mládeže. Zdroj: www.banskastanica.sk

Leda že… Leda že by sme tie štátne peniaze vynakladali s jasnou podmienkou: Žiadne stroje, ručná práca nezamestnaných. S výstavbou Hladových múrov máme predsa skúsenosti.