Kam sa v Rusku podela občianska žurnalistika?

Dnes naozaj netreba stavať ilegálnu vysielačku. Dnes netreba, aby sa z neba znášali paradesantné výsadky s elektrónkami na stavbu markoniho telegrafu, aby sme sa dozvedeli, čo sa kde na Juho-Východe Ukrajiny deje. Tak kde sú občiansky žurnalisti z Krymu a Juho-východu Ukrajiny?

Je naozaj azbuka takou neuveriteľne veľkou prekážkou, že sa k nám nedostávajú žiadne informácie obyčajných ľudí z Twitteru, z Facebooku, z G+ či z nejakej tej miestnej yandexovitej sociálnej siete? Je zarážajúce, že skoro dva mesiace od podivného hlasovania na Kryme sa nepýtali sused suseda, kde sa mohlo vziať 97% účasti keď nikto z nich nebol hlasovať.

The website of the “President of Russia’s Council on Civil Society and Human Rights” posted a blog that was quickly taken down as if it were toxic radioactive waste. According to the Council’s report about the March referendum to annex Crimea, the turnout was a maximum 30%. And of these, only half voted for annexation – meaning only 15 percent of Crimean citizens voted for annexation. Zdroj:  Putin’s Human Rights Council Accidentally Posts Real Crimean Election Results; Only 15% Voted For Annexation.

Onehdá ste mi vyčítali, keď som Rusko nazval zaostalou poľnohospodárskou krajinou. No dobre, keď je to teda tak super postindustriálna krajina plne v ére internetu, kde sú tie statusy?

Jazyková a znaková bariéra?

Mám 41, to je vek hýbateľov spoločnosti. My sme mali všetci 8 rokov ruštiny. Bez výnimky a v celom Československu. Na druhom stupni základnej školy školy 4 a na strednej škole 4. Ja naozaj nie som ktovie aký talent na jazyky. Aj s gramatikou materčiny mám problém. Posledných 15 rokov som v azbuke neprečítal súhrnne viac textu ako by sa zmestilo na jednu A4. A aj to by bola 1/3 v bulharčine. Ale dnes bez problémov čítam ruské správy. Teda, bez problémov. Chce to len trochu trpezlivosti s lúskaním azbuky.

A veď ani to netreba. Google Translator poskytuje transkripciu do latinky. Takže môžeme čítať ruštinu písanú latinkou. Po skúsenosti s posledných týždňov môžem potvrdiť, že sa Google Translatoru vskutku dobre darí v preklade z ruštiny do slovenčiny. Sú to príbuzné slovanské jazyky, príbuzná gramatika, asi preto sú výsledky jeho práce vskutku lepšie ako pri preklade s angličtiny či nemčiny.

V jazyku to veru nebude. Skôr to vidím v ľuďoch a tej spoločnosti.

Nie sú ľudia, nie sú nástroje

Kde sú tí, čo aj v Egypte dokázali cez Twitter zorganizovať mnoho tisícovú demonštráciu? Kde sú tí, kvôli ktorým museli Turci vypínať internet a mobilné siete, aby im zabránili v občianskom hnutí?

Ja jednu teóriu mám. Nebude sa vám páčiť. Rusko je zaostalá poľnohospodárska krajina. Priemerný obyvateľ, priemerná spoločnosť žije tam, kde my sme žili v 80. rokoch 20. storočia. Ja neposudzujem, či je to dobre alebo zle. Len hovorím, že je to iné, ako to, s čím žijeme my dnes. Že je to pre nás už minulosť.

Veď nemusí človek denno denne pracovať či zabávať sa na Facebooku. Veď nemusí cez internet nakupovať všetko od nábytku po potraviny ako ja. Stačí aby o niečom takom vedel. Aby vedel, že jeho deti s niečím takým strácajú detstvo. Aby ho v krízových momentoch napadlo, že by eventuálne mohol tieto nástroje využiť.

Ale veď nemusí byť človek angažovaný denno denne a vypisovať každý týždeň články na blog o demokracii a iných vznešenostiach. Ale aspoň by mal vedieť, aké sú jeho demokratické práva. Že nejaká demokracia existuje, že sú isté dôležité úplne základné pravidlá spravodlivosti. Aby vedel, keď dôjde na úplný fundament, že sa treba proti sfalšovaniu volieb/referenda nejako ozvať. Aspoň sa suseda opýtať. Aspoň spolu za ďalším susedom zájsť a skúsiť overiť čo sa píše v novinách, rozpráva v televízii.

Nie sú ľudia, nie sú spoločenské štandardy.

Dnes netreba stavať ilegálnu vysielačku

Nevidím najmenší dôvod obdivovať takúto spoločnosť. A už vôbec nevidím najmenší dôvod vítať jej expanziu k nám. Ba priam naopak. Neviem prečo by som mal túžiť byť členom takej spoločnosti, ktorá ani dva mesiace po referende nedokáže prostredníctvom nástrojov 21. storočia informovať samých seba a informovať ostatný svet.

Veď dnes naozaj netreba stavať ilegálnu vysielačku. Dnes netreba, aby sa z neba znášali paradesantné výsadky s elektrónkami na stavbu markoniho telegrafu.

To je ten dôvod, prečo vôbec, ale vôbec nechápem, keď sa niekto zastáva v dnešných dňoch Ruska. Áno, máme v EU kopu všelijakých problémov a bizardností. Ale je absolútna somarina (ako voda v koši), aby sme si na ich riešenie brali príklady z Ruska. Či nebodaj nechali Rusko, aby nám s našimi problémami pomáhalo podľa svojho vzoru.

Pod čiarou: Sme svedkami ticha občianskej žurnalistiky na Juho-Východe Ukrajiny. Ticha občianskej žurnalistiky na Kryme. Leda že by sme zle načúvali. Tak potom berte tento text ako provokáciu, aby ste sa podelili so zaujímavými zdrojmi. Mlčíte?

Neznáma stážistka nechce demokraciu na Ukrajine

Nikto sa nebojí volieb. Nikto sa nebojí slobodného názoru obyvateľov Ukrajiny.

A tak sa na Ukrajinských poliach objavil záhadný tvor – Mandelinka ukrajinská. Nikto nevie dokiaľ sa vzal. Nikto nevie aká politická sila stojí za ním stojí. Na východe Ukrajiny mi stále chýba politický systém, ktorý by stál za samopalníkmi:

Mandelinka ukrajinská
Mandelinka ukrajinská

Nikto nevie, komu dnes nie je vhod, aby sa konali voľby 25. mája.  Nikto nevie, kto nechce aby nezačal pracovať demokraticky zvolený prezident na reforme štátu. Nikomu nie je nevhod, aby sa po nich pripravili parlamentné voľby. (Tie sú pre Ukrajinu až v druhom slede, keďže ide podľa aktuálnej Ústavy o prezidentskú demokraciu.) Nikto nepotrebuje vyrábať udalosti v Odese. Nikto nepotrebuje udržiavať samopalníkov okupujúcich budovy.

Hm, očakávam, že sa čoskoro ukáže, že za organizáciou vysielania  http://lifenews.ru/watch-live  stojí stážistka, s ktorou nemá nikto na celej Zemeguli nič spoločné.

Viete, priatelia, mojich 17 rokov vzdelávania a 23 rokov dospelosti mi hovorí jednu zásadnú skúsenosť. Kto má v ruke zbraň nemá chuť okopávať zemiaky, chce zabíjať. 

Môžete byť demokratom akým chcete, Smith&Watson zaručene prebije 4 esá.

Odporcovia konkrétnych jednotlivcov majú pocit, že slová už nestačia. Už nestačia na to, aby protistrana korigovala svoje snahy. Vytiahli jednobunkové vaječné projektily. Konkrétni jednotlivci si najmú  na ochranu a prevenciu svalnatých ochrankárov, ktorých nazvú priaznivci. Protistrana vytiahne bejzbolky. Priaznivci sa ozbroja projektilmi s atómovou hmotnosťou okolo 82.

Priatelia, takto to naozaj funguje a kto nepozná históriu opakuje rovnaké chyby. Nerobte blbosti, budem vás musieť(a so mnou ďalší lekári a lekárnici) zachraňovať a to si veru viem predstaviť lepší program na najbližších 5-10 rokov ako byť zdravoťákom Červeného kríža uprostred občianskej vojny.

Na voľby je aj Smith&Watson krátky

Jediné čo pomôže, je vytlačiť tých, ktorí nedokážu na základe slovných argumentov zmeniť svoje správanie, z politických záležitostiach.  Tí konkrétni jednotlivci sú jasne identifikovateľní na volebných lístkoch. Každí máme tento zoznam neprijateľných. Tak ich proste postavte mimo hrutým, že ich nehodíte do urny vo voľbách, tým že ich v primárkach na tie lístky ani nepustíme. A keď už na tie lístky preniknú, nakrásne nech by kandidovali na jedom lístku s najkrajším a najväčším obľúbencom, nech by program danej strany bol akokoľvek hymnický, politiku vždy robia konkrétni ľudia. Keď do urny hodíte lístok s menom arogantného hoväda, môžete očakávať, že bude robiť arogantnú a hovädskú politiku.

Potrebuje niekto na Ukrajine nejaké voľby? Myslím, že leda ak nejaký ten Nikto ich nepotrebuje.

Už ma vypočula aj Angela aj Voloďa

Ja mám v ostatnom čase furtom pravdu. Normálne ma to desí, keď čítam, ako sa dnes Merkelová s Putinom vraj zhodli, že by mala zasiahnuť OBSE. Desí, pretože 22. Apríla som napísal text, v ktorom som rozhorčený nad tým, prečo dnes po Ukrajine nepobehuje ako divá misia OBSE.

Vie mi niekto rozumne vysvetliť, prečo po Ukrajine nepobehuje misia OBSE, že sa jej za pätami práši? Prečo nemá OBSE na Ukrajine 5-6 samostatných skupín, pričom každý so signatárov si nevezme pod ochranu 1-2 skupiny?

Oni sa na tom totiž už 17. 4. v Ženeve dohodli. Tak na čom sa zas chcú dohadovať?

Německo kvůli napjaté situaci volá po další konferenci v Ženevě. Jednání na Ukrajině, které by podle německé kancléřky Angely Merkelové měla zprostředkovat OBSE, by mělo uklidnit rozjitřenou situaci v zemi před prezidentskými volbami plánovanými na 25. května. Země v nich bude hledat nástupce svrženého Viktora Janukovyče. Tomu včera Švýcaři zmrazili účty – našli na nich skoro 4 miliardy korun.

Zdroj:  Střety u Slavjansku neutichají. Válka s Ruskem už začala, tvrdí Turčynov — Svět — ČT24 — Česká televize.

Priatelia, mám jednu životnú radu, ktorú rozdávam na počkanie: Ak niekto útočí na tvoj čas, nemyslí to s tebou dobre.

  1. Už dávno sa dohodli na úlohe OBSE a medzičasom sa udiali nepokoje v Odese, ktoré vyprovokovali mierumilovné ruské traktory. Zbytočných mnoho mŕtvych.
  2. Napriek jasnej dohode zo 17. apríla, samopalníci stále pobehujú po desaťtisícových mestách a ukrajinská armáda tak musela vytiahnuť ťažké zbrane.  Rusko, ktoré vyhlasuje, že nemá nič spoločné s tými samopalníkmi vyhlásilo ústami ministra zahraničia, že nad nimi stratilo kontrolu. Zas mnoho zbytočných mŕtvych.

To sú námatkovo len dve také malé č.b.t.d. Putinovci, komunisti, nacisti, ľavičiari, socialisti sa dokazujú skutočne ľahko. Ide vlastne o také, pre nich charakteristické, samodokozaovanie.

Nakoniec, keď sa vyčerpajú všetky debilné riešenia, začneme konať rozumne. Ale my už pri tom nemusíme byť. Takže nekričím na vás, debilkovia moji, preto, že ste idioti. Len nemám tú trpezlivosť čakať, kým na to prídete sami. Chcem pri tom proste byť.

Čím viac toho o sebe vieme, tým máme väčšiu šancu prežiť

Veta z nadpisu je z filmu Meet Joe Black. Mám rád ten film. Ten film je o zmysle života. Jeden môj veľmi dobrý priateľ a to mi verte, že keď napíšem veľmi dobrý priateľ,  tak to znamená skutočne veľmi dobrý priateľ, hovorieva: Život nemá zmysel.

Má pravdu. Život ako taký nemá zmysel. Možno aj ten film je práve o tom ničom. O tom, že zmysle dávajú životu ľudia okolo nás. Ale napriek pochybnostiam, napriek neustálim otázka, žijem sakrametsky rád. Márnosť šedivá, ako ja žijem rád. A preto nechcem premárniť jedinú šancu, ako vás presvedčiť o takých postupoch, ktoré mi ten život zabezpečia.

Neklamme si, že nie. Pokojne sa ocitáme  na prahu vojny. A viete prečo? Rezignovali sme na demokraciu, rezignovali sme na vzájomnú informovanosť. O demokracii tu točím neustále. Upozorňujem vás, ako sa vyznať v konflikte. Hovorím vám, že jediný zmysel má podpora takej strany, ktorej cieľom je demokracia. Nie  osobné ciele, ale demokracia.

Keď som si včera pustil ten film, pripomenul mi ešte jednu vec, ktorú si treba všímať. Hra s otvorenými kartami.

Keď hráte s niekým, kto má otvorené karty, nemôžete prehrať. Ak obaja hráte s otvorenými kartami, ani jeden z vás nemôže prehrať preto, že by toho druhého ojebal ako šijací stroj záclony. Vyhrá jeden alebo druhý len a len vďaka lepším schopnostiam. A aj  slabší má dosť času na rozumné riešenie.  Hrali ste niekedy šachy?

Pamätáte sa ešte? Úplne na začiatku som bol býval bol napísal:

Krok tretí: Nastavenie pravidiel komunikácie s Ruskom na úrovni studenej vojny 80. rokov minulého storočia.

Všetky tri body musíme urobiť rýchlo. Ak píšem že rýchlo, tak myslím 2-5 dní. Zemeguľa je plná zbrklých kokotov.

Naozaj je to tak, čím viac a rýchlejšie o sebe vieme, tým máme obaja väčšiu šancu na prežitie. Majte stále na pamäti, že obe strany, aj my aj Rusko má jadrové zbrane. Obaja máme zbrane hromadného ničenia. Naozaj sa chcete spoliehať na to, že sa nenájde jeden zbrklý kokot a nepoužije ich?

Keď sledujem dnešné (2.5.2014) správy, ako ukrajinská armáda a polícia začala útočiť vrtulníkmi a ťažkými zbraňami na chlapov so samopalmi voľne pobehujúcich po desaťtisícových mestách, vidím neuveriteľné prekvapenie. Kde-kto, vrátane tých ozbrojených separatistov, vrátane ukrajinskej armády, vrátane  občanov na západe sú prekvapení, že sa bude strieľať, že umrú ľudia. Len tak budú zastrelení.

Nevychádzam z údivu nad toľkým prekvapením a zdesením. Tak ja vám teda dám jednu informáciu, aby ste neboli taký prekvapení. Ak vybehnete na ulicu so samopalom, určite po vás skôr či neskôr niekto začne strieľať. A buď zabijete vy jeho, alebo on zabije vás.  To sú tie moje odkryté karty. Akonáhle na mňa vytiahnete samopal budem aj ja strieľať. Čo si myslíte, že sa budem prizerať?

Ale moje odkryté karty obsahujú ešte niečo: A to je, že žijem rád. Ja fakt nechcem strieľať. A ani sa to vlastne v prípade mojej osoby nestane, som zdravoťák, mňa zavolajú, aby som vás, debilkovia zachraňoval. Ja naozaj nevidím dôvod, aby sa riešilo usporiadanie na Ukrajine streľbou.

Vykašlime sa na to. Zorganizujme tam voľby. Dajme všetkým, kto chcú presviedčať ostatných napríklad 3-4 týždne na informačnú kampaň. A potom  nech sú voľby. Zavolajme tam pol Európy a pol Ruska a pol Číny, nech sa tam ponevierajú po volebných miestnostiach a pozerajú pod prsty a do karát pri zbere a vyhodnotení výsledkov. A potom akceptujem vôľu ukrajinských občanov.

To sú moje odkryté karty. My štváči demokracie vždy hráme práve s touto sadou odkrytých kariet. Je to o nás známe. Ako funguje demokracia, s tým sa netajíme. Odkryté karty sú totiž jeden z princípov demokracie.  My nechceme vyhrať kvôli našim osobným cieľom. My chceme aby vyhrala demokracia.

Aby aj moje deti pochopili: Hľadajte toho, kto chce súperovi odkryť karty. Kto sa neschováva, kto neklame do očí. Viem, nie je to jednoduché. Informácie sú strategická surovina. Kto má viac informácii, môže zbohatnúť či vyhrať vojnu na úkor svojho protivníka.

Naozaj chceme byť s Ruskom protivníci? Naozaj chce Rusko byť protivník pre nás tu na Západe? Aký to má zmysel byť nepriatelia?

Kde a kto chce komu zobrať územie, suroviny a koho chce kto zotročiť?

Kto chce zabezpečiť slobodné a demokratické voľby?

Aký to má zmysel byť nepriatelia?

Aký to má zmysel byť nepriatelia?

Čím skôr získame odpoveď na túto otázku, tým máme väčšiu šancu prežiť.