Poklady geocachingu a zbieranie SWG

V schránke v hre Geocaching sa nachádza poklad. Preto sa hráme, lebo chceme nájsť poklad. Ten poklad tvorí všelijaké drobnosti. A medzi nimi má špeciálne postavanie obyčajné drevené koliečko s magickým pomenovaním SWG

Drevené koliečka, takzvaneé CWG (Czech Wood Geocoin) si vymysleli v Čechách. Časom sa rozšírili v podobe SWG (Slovak Wood Geocoin) aj na Slovensko. A aj do niektorých ďalších krajín, takže všeobecne sa zvyknú označovať skratkou xWG. Ale to už pomenej. Preto sú zahraničné skôr raritné a teda u zberateľov cenené kúsky.

Zbieranie xWG je jedna z mnohých súčastí a vrstiev geocachingu.  Sú to drevené koliečka priemeru 3,5 centimetra. Na jednej strane je  oficiálny znak geocachingu a na druhej obrázok podľa vlastného výberu samotného kešera. CWG sú osobné. Každý si môže nechať vyrobiť svoje. CWG sú určené na zbieranie. Svoje dávate do kešiek na výmenu a z kešiek si za to vezmete nejaké cudzie. A vaša zbierka CWG/SWG proste xWG pomaly rastie.

V pozadí existuje takzvaný oficiálny katalóg. Výrobcovia vedia, že existuje a že z každej novej dávky nových CWG treba do tohto katalógu zaslať 2 kusy. Správci katalógu CWG nafotia a sprístupnia na webe. Vrámci tohto procesu  sa udržuje istá štandardizácia. A vďaka tomu môže existovať všelijaké formy zberateľstva. Pri príležitosti konania megaeventov v Čechách či na Slovensku sa občas koná aj výstava tohoto katalógu. Poviem vám, je to pastva pre oči.

Asi najzaujímavejšia a najkomplexnejšia webová stránka, kde si môžete viesť evidenciu svojej zberateľskej zbierky je na http://cwg.gcm.cz/ Keď som to tam dnes kontroloval, tak len osobných existuje 12921 rôznych. Aj moja zbieročka tam niekde visí. Mám už vyše 250 unikátnych, heč. 😉

 

Zbierka CWG

Zbierka CWG

V komunite kešerov sa vedú večné spory, ako je to s pravidlami výmeny SWG. Ak to beriem prísne podľa pravidiel geocachingu, tak CWG je predmet v poklade kešky ako každý iný. Jeho výrobná cena je cca 10Kč/0,3€ a v duchu pravidla „mením tak, aby hodnota pokladu neklesala“ je ktokoľvek oprávnený meniť drevené koliečko z kešky za čokoľvek v rovnakej alebo vyššej hodnote.

Druhý pohľad vychádza z toho, že vieme, že CWG sú predmetom  zberateľského  záujmu. Preto je etické meniť v poklade kešky xWG za xWG. Preto je etické, ak CWG nezbieram, tak ich v keške nechám pre ďalšieho lovca kešky.

Ak si niekto objedná/kúpi svojich 100 kusov hádam je evidentné, že ich chce postupne minúť v keškách. Veď čo by s nimi iné robil, že? Keď v tom istom období svoju zbierku obohatí o 90 kusov iných, tak evidentne menil fér. Ak vymení za ten čas všetky kus za kus v keškách či na eventoch môže si dať bobríka „vzorný menič“. Ak si občas z jednej kešky vzal bez náhrady a o deň neskôr dal do inej bez náhrady, je len zábudlivý.

SWG-čka sú taká hmotná pripomienka vašej záľuby. Niektorý si ich doma vystavujú. Niektorých vôbec nezaujímajú. Ja ich mám rád a každý lovecký deň považujem za úspešný, keď sa mi podarí v nejakej keške nájsť CWG. Hneď siahnem do vrecka a vymením ho za svoje. A siahnem tam aj keď sa mi keška páčila. Odmením ju a obohatím jej poklad o svoje CWG len tak. A moje CWG tak urobí neskôr radosť ďalšiemu zberateľovi.

Robiť radosť iným, o tom hlavne je geocaching.

Zamneď: Vyserte sa na svoj štát a zblúdilá guľka poľahky trafí vaše dieťa

Dnešné zamyslenie na nedeľu bude trochu drsné. Tento týždeň mnou otriasli dve fotografie. Na prvej boli voľne korzujúce tanky zapojené do bežnej premávky v niektorom z tisícových miest na juhovýchodnej Ukrajine. Na druhej fotke nesie chlap skrvanené dieťa  v náručí.  Ešte pridám opis jednej fotky z nedávnych čias. Sú na nej rodiča, ktorí povzbudzujú a fotia deti spoločne s neoznačenými samopalníkmi v kuklách.

Veľká prča, že? Vás sa to vôbec netýka, že sa niekto poneviera s tankom plným munície po ulici. Veď keď chcú, tak nech si tie kalašnikovy ládujú čim chcú pred obecným úradom, že?

Hups!

Vaše decko si nedalo povedať a pobehovaloi po ulici. Chlapík nezvládol koordináciu samopal, zapaľovač, cigareta a ozvala sa rana. Vaše decko leží mŕtve.

Keď vidím závery z dnešného Iraku či dnešnej Ukrajiny, vidím kopu chlapov, ktorých jediným životným záujmom je držať v rukách samopal. Je to predsa strašný prča, že sa ich ostatní potom boja. Môžu si kedykoľvek čokoľvek odkiaľkoľvek vziať.  Keď majú chuť, povozia sa na tanku po meste, spravia si ohňostroj výstrelom z nejakej sochy. Z dlhej chvíle vyhlásia samostatnú Hornú-Potň-al-humás.

Keď nad tým tak uvažujem, Rusku ani netreba nič aktívne robiť. Stačí sa vhodne pozerať inam, keď sa títo samopalníci presúvajú z Kaukazku na Ukrajinu. Pošepkajú im, že tam a tam sa tiež môžu fotiť so samopalmi, tam a tam stojí niekoľko tankov s plnou nádržou. Že ich ostraha sa bude tiež náhodou pozerať na futbalový zápas.

A čo my? Tiež sa budeme pozerať radšej na opačnú stranu ulice, keď po nej pôjde tank?

Tak to vám potom držím palce vo výchove vašich detí, že ste ich naučili poslúchať. Že sú tak poslušné, že keď im poviete, aby nevystrájali na ulici, že ich môže niečo trafiť, tak že radšej ostanú v dome. V dome, ktorý si tankysta vyberie ako zaujímavý pre skúšku zameriavača.

Čo spravíte? Zavoláte políciu, že na námestí je nejaký tankysta? A ste si istý, že sa dovoláte a že bude toho, kto to za vás vyrieši? Ste si istý, že váš štát je toho schopný?

Viete pre mňa je absolútne nepredstaviteľné, že by po námestí SNP v Bratislave išiel tank ako bežná súčasť premávky. Rozhodne by som sa niečo snažil spraviť. Niekam zavolať, upozorniť okoloidúcich. Zistiť, kam má namierené, čo sa to vlastne deje. Schovať náhodné deti na ulici. Proste by ten tank zásadným spôsobom ovplyvnil moje ďalšie kroky a správanie.

WTF? Ale nie tie tanky, ale tá „normálma“ premávka navôkol?

Čo to kua je, že tým obyvateľom je úplne normálne, že sa im po uliciach ponevierajú tanky. A potom sa tvária ohromne prekvapene, keď sa z tých tankov a do tých tankov začne strieľať a ich decko sa pripletie k tomu. A my sa tvárime ohromne pohoršene, že umierajú deti.

Som si istý, že by som sa pred ten tak nestaval. Ani svojim autom by som sa sním nesnažil aktívne bojovať tam a na tom mieste. No rozhodne viem, že by zásadne ovplyvnil moje ďalšie kroky. Nejako by som sa snažil zistiť, čo môžem urobiť pre to, aby sa už žiaden tank plný munície v budúcnosti len tak neponevieral po uliciach. Viete, možno stačí, aby armáda dostala informáciu, že tam je nejaký debilný samopalník.

Keď sa pozerám na zábery z Ukrajiny či Iraku, úplne v pohode by stačila podpora obyvateľstva svojho štátu svojim vlastným vojakom, ktorých si platia zo svojich vlastných daní.

Čokoľvek  je lepšie ako prekvapená pasivita, že to za nich niekto vyrieši. To sa tiež môžu o 25 rokov prebudiť do rovnakého stavu ako dnes. A budú stále nadávať, že si na ich území vybavujú účty USA a Rusko.

Zamyslite sa, kua, nad sebov!

Áno, tam, kde sú na uliciach samopaly a tanky, tam na uliciach umierajú ľudia. Umierajú takí, ktorí chceli žiť.  Márnosť šedivá, ja žijem rád. Starajme sa zavčasu o to, aby sa z ničoho nič neobjavili samopalníci uprostred našich miest.

Debilkovia moji, nebuďte dementní demokrati, ktorí si myslia, že to je tak úplne samozrejmé a že to pre vás niekto zariadi, aby ste mohli slobodne chodiť po ulici a nemuseli sa báť zblúdilých guliek. Že to niekto iný spraví akosi automaticky.

Na drsné argumenty len drsná odpoveď:

Priatelia a to ste naozaj dokázali zabudnúť za 2 mesiace, že zo skríň vytiahli miestny samopalníci kalašnikov a hor sa obsadiť najbližšiu radnicu? Toto sú ich obete. Neviem ako vy, ale ja nechcem byť ich obeť len preto, že si otvorím hubu a volím pravicových liberálov.

Naozaj si myslíte, že sa má  nápadom samopalníkov ustupovať, len aby sme náhodou netrafili nejakého nevinného civilistu? Fakt si môže každý pomätenec so sluchátkami na ušiach pobehovať po ulici Devínskej a vy mu ešte donesiete obed v obedári? Fakt?

Myslite priatelia keď hádžete zodpovednosť na Ukrajinskú vládu. Keď sa smejete z toho, ako materiálna vojenská podpora USA pre Irak skončila v rukách takýchto samopalníkov. Bolo to tak, že tí sporiadaní občania uplatnili svoje zhromažďovacie právo, zišli sa na demonštrácii na námestí a Ukrajinská armáda do nich strieľa? Hovno! Vytiahli zbrane, aby presadili svoj názor.

Nie neexistuje dobré riešenie keď sa na ulici strieľa. Ale povedzte mi, kto iný má udržiavať na uliciach poriadok ako vláda danej krajiny, jej armáda a jej polícia? No kto má udržiavať na našich uliciach poriadok ako naša armáda NATO a naša polícia EU? Tí samopalníci, čo sa ráno zobudili a keď nevedeli čo z načatým dňom, tak hor sa postaviť nejaký palpost? Takýto ľudia?

Ako chcete dostať dnes, teraz v tejto chvíli tých samopalníkov z ulice? Tak konečne odpovedajte na túto jasnú otázku! Postovať fotky nevinných obetí ako argument proti silovému zásahu je len znakom vašich plných gatí od strachu a vašej bezradnosti. Je to len podpora samopalníkom, ktorí nevedeli čo z načatým večerom.

Ak majú tí samopalníci pravdu a väčšina obyvateľov chce, aby sa naplnila ich predstava o smerovaní Ukrajiny, kde sú tie desaťtisícové demonštrácie ob deň a 2x do mesiaca generálna stávka? Kde sú tie desaťtisíce ľudí v jednom šíku?  Ako to, že sa za tými tankami na tom videu nevytvorila spontánna manisfestácia stoviek automobilov a desaťtisícov pochodujúcich?  To si už nikto nepamätáte ako sa komunisti posrali pred nasadením ľudových milícii proti tím tisícom československých občanov denno denne na Letenskej pláni? To si už nikto z obyvateľov juhovýchodnej Ukrajiny ako prebiehali protesty na Majdane?!?

Nie neexistuje dobré riešenie keď sa na ulici strieľa. Neuveriteľne ma sere, že ukrajinská armáda nedáva väčší pozor. Strašne ma to hnevá.

Prekvapená pasivita, že to za nich niekto vyrieši. Buď sa Ukrajinci postavia aktívne na stranu svojho štátu, alebo aktívne na stranu nového samostatného juhovýchodu Ukrajiny. Alebo budú robiť aktívnu demokraciu (zhromažďovacie právo je súčasťou demokracie), alebo sa môžu o 25 rokov prebudiť do rovnakého stavu ako dnes. A budú stále nadávať, že si na ich území vybavujú účty USA a Rusko.

Vyserte sa na svoj štát vyserte sa na EU, vyserte sa na NATO, vyserte sa na demokraciu a zblúdilá guľka poľahky trafí vaše dieťa. Ja som vás, kua, varoval.

Nová keška? Tak utekááááájme!

Hra Geocaching má mnoho vrstiev. Jedno z nich je lovenie FTF trofejí.  Čo to je a ako na to?

Lov FTF-trofeje je už trochu pokročilý geocaching. Ak začínate, je dobré vedieť kam sa vaša záľuba môže alebo nemusí rozvíjať. Ak už nejaký ten mesiac lovíte, môžete skúsiť aj ďalší rozmer geocachingu.

FTF je skratka z anglického First To Find, teda po našom Prvý Nález Keše. Funguje to takto: Keška je sprístupnená na lov všetkým kešerom na planéte momentom publikovania revírníkom. Je odštartované. Prvý nález po publikovaní dosiahne FTF-trofej. Tak jednoduché to je.

Čo to je tá FTF trofej? Nuž dobrý pocit že ste boli na danom mieste prvý.  Uznanie ostatných lovcov FTF trofejí. Prvok zábavnosti.  Majitelia kešiek často pre lovcov FTF nachystajú do kšeky pamätnú kartičku. Prípadne nejaký významnejší poklad, ako napríklad SWG.

Pre lovcov FTF a porovnávanie ich štatistík, či zážitkov pri dobíjaní FTF medzi sebou, je štart momentom publikácie tým najdôležitejším. Bez toho celá hra o FTF-trofej nemá zmysel. Podmienky hry musia byť pre všetkých rovnaké, preto z honby za FTF-trofejov je samozrejme vylúčený majiteľ keše, prípadne jeho priatelia, ktorí mu pomáhali pri zakladaní kešky a poznajú finálne uloženie.

Ako sa dozviem, že v mojej blízkosti bola publikovaná keška? Najpohodlnejšie to funguje pre prémiových členov. To znamená, keď si zaplatíte ročné predplatné 30$.

Vrámci služieb navyše, ktoré sú súčasťou prémiového členstva, je možnosť nastaviť si e-mailové upozornenie podľa rôznych parametrov.

Pre lovcov FTF je zaujímavá kombinácia: Pošli e-mail keď v okruhu 10-20km (dá sa nastaviť) je na tradičke (dá sa nastaviť typ keše) uverejnený log „publikované“ (dá sa nastaviť typ logu).  Potom vám vždy príde e-mail keď revírník vo vzdialenosti 10km vypublikuje keš. Dokonalosti dosiahnete, keď vám takýto e-mail príde na telefón, prípade SMS notifikácia.

Pre super náruživých lovcov FTF existujú aj špeciálnejšie nástroje, ktoré vraj dokážu vypreparovať listing a prídu vám rovno súradnice, hint a tak podobne. A vy už len splašene všetko necháte ležať a frčíte za ulovení FTF trofeje. Možno sa o tieto nástroje niektorí v komentároch aj podelia. A možno nie,  ide predsa o čas, kto skôr.

Nesmejte sa. Mne keď príde e-mail s upozornením na novú kešku, tak nepoznám brata, sestru, obed, neobed, článok, ne…

Pardon, tak som sa práve vrátil z neúspečného FTF lovu. Obed vychladnutý a bol som cca 5. v poradí. Bola to celkom fajn slezina. Aj pískanie gúm prichádzajúcich geovozidiel bolo. Zárez do počtu FTF nie je, ale aspoň jedno CWG som vymenil. To viete Praha je plná kešerov.

Kde som to prestal? Aha, tak ešte pár poznámok k FTF.

Keď naraz na miesto dorazia viacerí, je potom otázka len osobnej dohody, kto bol prvý. Často je to tak, že boli prví viacerí a tak si do logov zapíšu coFTF.  Za druhé miesto je SFT (Second …) a za tretie TFT. Ale to už za veľa nestojí. Byť tretí, koho to zaujíma, že.

Bláznivina? Geocaching je hra. Proste sa hráme na preteky. Veď si to len predstavte: Chváli sa jeden lovec FTF druhému: „A to som onehdá na  keške všetkých predbehol a ulovil FTF-trofej. Akurát to odniesol tlmič na prednej vidlici, keď som pri rýchlom prejazde poľnou cestou trafil dieru“ Ostatní FTFkári uznanlivo pokyvujú.

PRP: Kým si otvoríte hubu na obhajobu diktatúry, tak si prosím uvedomte, že obhajujete diktatúru

Ja viem, že sa vám moja prosba zdá podivná. Ale uvidíte, že som vám dobre radil. Vyhnete sa obvineniu z rasizmu, neonacizmu či nebodaj z komunizmu. Nie podľa svedomia, ale podľa zákona.

Pohrávanie sa s diskusiou, či bol Husain lepším diktátorom ako Hitler sú hrátky s čertem. Nemajú žiadnu rozumnú pointu. Či chcete alebo nie, čo sa vám to páči alebo nie, každý diktátor by ma za môj nesúhlas s jeho politikou poslal do basy.

Myslite na to, čo obhajete! Mohli by ste to dostať. Mohol by som sa stať diktátorom. A v tej base či na popravisku by ste skončili vy. A vaše deti by tak maximálne skladali verše či riešili Fermatovu vetu počas zakladania kukanádoby do hydraulického vysýpača kukabusu. Mať najvzdelanejších baníkov je snom každého diktátora.  A to naozaj nemám nič proti baníkom. Aj ten si môže večer prečítať Vergília v originále.

Ešte niečo pre pochybujúcich demokratov

Je iste komplikované nájsť rozumnú mieru nezasahovania a pomoci. Demokratické princípy nie sú anarchiou, kde si kedykoľvek niekto zmyslí, že vytiahne samopal zo skrine a hajde vyhlásiť samostatnú Hornú-Potôň-al-barák. Sú tu isté pravidlá a tie na demokratickom území musia fungovať.

No a teraz buďme múdry a povedzme, ako sa to má niekto v krajine naučiť? Do akej miery máme právo im vnucovať pomoc pri stavbe demokratických inštitúcii? Hej, múdri sme až keď už netreba.

O práve každého obyvateľa na tejto Zemeguli na slobodu a demokraciu nemienim v rokuj 2014 diskutovať. Ako píšem na začiatku,  dobre zvážte či budete obhajovať diktatúru.

Alebo ma budete presviedčať, že Islamisti v Iráku vytiahli samopaly, aby zaviedli demokraciu a dopriali občanom práva podľa Listiny práv a slobôd?

Kto stojí na druhej strane? Je to naozaj tak, že demokrat sa tam rozhodol?

Nie toto nie je absurdná hádka, či bolo skôr vajce alebo sliepka. Kde je demokracia nikto nepotrebuje vyťahovať samopaly. Preto som štváč demokracie, lebo je to o udržateľnosti nevojnového stavu a ja nikoho nemusím chodiť zachraňovať. Ak sa demokrat objaví na jednej strane konfliktu, je to len obrana a diktátor bol vždy ten prvý. (Učebnica dejepisu strana 20. storočie.) Demokracia je len infekčná. Lákavá. Je chytľavým príkladom. A toho sa každý diktátor bojí.

Nespravodlivé hranice

Ako k tomu príde niekto, kto sa narodí uprostred Mezopotámie, že jeho život má byť predurčený nejakým diktátorom?

Nemyslite si, každý demokrat je spaľovaný neustále a furt neodbytnou otázkou: Je spravodlivé voči ľuďom, ktorí žijú v diktatúre nepomôcť im aby si mohli o sebe rozhodovať sami? 

Áno, jedným riešením je postaviť si okolo EU stenu, tak 5-6 metrov vysokú a nech si tam robia čo chcú. Ak máte pocit, že toto je vaša predstava o EU politike, smelo do toho. Vyhrajte s ňou voľby a bude po vašom. Tak to tu mi na Západe robíme. Od Aljašky po Novú Sedlicu respektíve Ilomantsi (Fínsko) či Sulina (Rumunsko)

Je to model križiacka výprava čo robíme v arabských krajinách, na Ukrajine, Škódsku? A prečo zanedbávame KĽDR? Ale hej, je tu možnosť, že tých, ktorí chcú z Iraku odísť do demokracie, že pre nich otvoríme hranice a na to, čo sa deje tam sa vykašleme. Ale pustia ich miestny diktátori? (Učebnica dejepisu, kapitola Berlínsky múr)  A sme schopní im dať prácu a oni sú schopní sa nám prispôsobiť kultúrne?

Ak máte pocit, že toto je vaša predstava o EU politike, smelo do toho. Vyhrajte s ňou voľby a bude po vašom. Tak to tu mi na Západe robíme. Od Aljašky po Novú Sedlicu respektíve Ilomantsi (Fínsko) či Sulina (Rumunsko)

Nie, dobré riešenie pri vývoze demokracie neexistuje. Ale čo je toho príčinou? Demokracia? Alebo miestny samopalníci?

Tak sa pozrime na to, čo sa deje v tom Iraku teraz. Ako to, že tá politická sila nevyhrala voľby v Iraku? Neboli voľby? (Ukrajina ako cez kopírak.)

Že to s tou demokraciou je dosť živé, napríklad Egyt, no tak to vezmime ako vlastnosť demokracie v islamsko-kresťanskej krajine. Boli voľby? Boli. Boli slobodné? Boli. Budú o 2 roky zas? A čo, tak budú no. Taliani majú od roku 1945 už cca 61 vládu.  A Belgislo vyše 500 dní bez vlády. Demokracia je občas aj zábava.

Jááj, ono je pohodlnejšie mať v ústave 100% zamestnanosť, dôchodok a zo zákona umiestnenky a nástupná plat vysokoškoláka 2485Kčs (učebnica dejepisu 80. roky 20.storočia). Pohodlnejšie. A asi ani nikto nebude umierať. (Len nesmie mať iný názor ako diktátor a jeho eštébáci, že.)

Pamätáte? Varoval som vás na začiatku tohoto článku.

Znovu opakujem, dajte si pozor na to, aby ste neobhajovali diktátorov. O nič inšie mi nejde. Len o priateľské varovanie. Nasrať si do vlastného hniezda a potom zistiť, že sa v tom nedá žiť, to nie je ktovie ako inteligentné. Banskobystrická župa už zisťuje.  Návštevníci Terezína a Treblinky už vedia.

Ďalšie moje texty na doplnkové štúdium:
Nemám rád revolúcie
Nárožný si nad útokom demokracie musí mädliť ruky
Utečenci.
Utečenci po druhýkrát.

Lekárom treba s manažmentom času skutočne pomôcť

Zdravotná starostlivosť na Slovensku ja na dostatočnej až špičkovej úrovni. Ale ten tajmmenežnet, ale ten tajmenenžment…  Ak im spoločnosť nepomôže, budú nám vracať služby, na ktoré budeme permanentne nadávať.

Veď aj nedávny komentár od lekára je plný volania po jasných definíciách.

V legislatíve však stále chýba presná definícia prednostného vyšetrenia, aj keď nepriamo ju možno odvodiť. Ak je pacient objednaný na prednostné vyšetrenie, nemal by v čakárni stráviť viac ako hodinu. U lekárov, ktorí majú možnosť časového manažmentu ordinačných hodín, sa čaká pri prednostnom vyšetrení spravidla do 20 minút. Toľko asi trvá jedno vyšetrenie u lekára – špecialistu, ktorý by si mal na hodinu vyhradenú na prednostné vyšetrenie objednať len toľko pacientov, koľko dokáže vyšetriť. U všeobecného lekára sú tieto časy podstatne kratšie.

Zdroj:  V zdravotníckych poplatkoch treba upratať | Hostia | komentare.sme.sk.

Hm a ešte je z toho jasne cítiť absolútne nepochopenie toho, čo je vo všetkých ostatných odboroch samozrejmosťou.

Poplatok za objednanie na konkrétnu hodinu a minútu je kompenzáciou za ušlý zárobok, pretože lekár (poskytovateľ služby) musel odmietnuť iných, aby objednaný pacient mohol mať svoju hodinu a minútu garantovanú.

Tanečky okolo toho, či je to „prednostné vyšetrenie“ alebo „vyšetrenie v momente príchodu“ alebo „vyšetrenie mimo poradia“ alebo „objednanie na hodinu“ alebo „poplatok za prístup do ambulancie“ či nebodaj „poplatok za výber lekára“ sú len ďalším a ďalším dôkazom absolútneho nepochopenia čo to je manažment pracovného času zo strany lekárov. Všetko sú to predsa úplne rozdielne nástroje s úplne rozdielnym prístupom.

Korunu tomu dáva myšlienka „Ak je pacient objednaný na prednostné vyšetrenie, nemal by v čakárni stráviť viac ako hodinu.“ WTF&F&F&F? Prednostné znamená, že mimo poradovník. V čakárni naznačuje, že bez čakania a na konkrétnu hodinu. Objednaný znamená, že je to poplatok za výber lekára či prístup do ambulancie. Tak za čo to vlastne ten lekár vyberá peniaze? Vie to vôbec on?

Spoločnosti naozaj neostáva iné, ako im pomôcť a zadefinovať zákonom či vyhláškou, ako majú robiť manažment svojho pracovného času.

Nech sa na mňa lekárni netvária urážlivo. Koľko platí systém poplatku za objednanie? Mesiac, rok? Je to dosť dlho na to, aby sa systém usadil. Aby si pomocou svojej stavovskej organizácie sami ujasnili, čo a ako chcú. A čo dokázali predviesť? Z piatich náhodne vybraných interakcii so súkromnou ambulanciou funguje pacientovi jedna jediná predplatená služba tak ako by očakával pri platbe.

Zdravotná starostlivosť na Slovensku ja na dostatočnej až špičkovej úrovni. Ale ten tajmmenežnet, ale ten tajmenenžment… A potom ešte tá dostupnosť. Ale to je síce súvisiaci, ale celkom iný príbeh.

Pod čiarou: Ďalšie podrobnosti už len za úplatu, optimalizáciou pracovných procesov sa totiž živým. Manažmetnt pracovného času je jednou zo súčastí a len maličkou pri nastavení systému a organizácie práce.

 

 

Česko je geocachingová veľmoc, Slováci chodia po horách

Dáme trochu informácii o tom, koľko ľudí hrá Geocaching. Čísla budú z dvoch krajín, keďže žijem rozkročený nad riekou Moravou.

V Česku je k dnešnému dňu živých a aktívnych 37279 keší. Asi 2000 je dočasne vyplnutých. Vypnutá keška zmanemá, že je na nej nejaký problém a dočasne nie je určená na hľadanie. Väčšinou je to preto, že niekto hlúpy alebo neznalý zlikvidoval či narušil schránku s pokladom.  Ale príčin môže byť aj ďalších milión päť.

Na Slovensku je všakovak poschovávaných 9588 živých aktívnych ak tomu 451 kúsok vypnutých.

A koľko nás je, čo ich hladáme? Nuž, to sa určuje len skusmo a odhadom. Sú na to rôzne nástroje, ktoré dokážu vydolovať z informácii na o keškách kto kedy a koľko ich ulovil.  Odhad, kto odkieľ pochádza sa dá urobiť jednak z toho, kde prevažne loví a tiež podľa zadaných domácich súradníc v osobnom profile. To prvé je odhad, ktorý napríklad mňa zaradil medzi českých kešerov. To druhé nie je úplné, keďže nie každý má domáce súradnice korektne vyplnené. Takže tie nasledujúce čísla by som bral len rádovo.

Stránka bohatá na štatistiky Project Geocaching hovorí, že v Čechách bolo za posledný týždeň aktívnych 13 650 kešerov.  To znamená, že ulovili aspoň jednu kešku. Od začiatku roku bolo takto aktívnych cca 56 647. To sú čísla tých, ktorých táto stránka považuje za Čechov. Aj ja som tam 😉  Keďže máme už cca pol roka za sebou, dá sa povedať, že to približne zodpovedá počtu aktívnych hráčov z Česka.

Celkovo na území Česka lovilo za posledný týždeň 13688, teda aj nejaký zahraniční a od počiatku roku  to bolo 63135 ľudí.

Na Slovensku za posledný týždeň lovilo 1523 kešerov a „Slovákov“ je z nich 1359. Za rok 9397 a „Slovákov“ 1359. Ako hovorím, treba to brať rádovo.

O sile keškovania v tej-ktorej krajine podľa mňa najlepšie vypovedá graf počtu logov na keškách v danej krajine. Väčšinou lovia domáci. A ak čím viac keší, tým viac logov, čím viac kešerov, tým viac logov.

Mimochodom, Česko je 3-4 naj-geocachingová krajina na svete. Prvé sú samozrejme USA, kolíska geocachingu, nasleduje Nemecko a potom trojica Česko, Kanada, Veľká Británia. Odhadnúť sa to dá asi najlepšie z prehľadu udelených „drahokamových“ odznáčkov. Kešeri vedia, laikom a neznalým vysvetlím niekedy nabudúce.

Okrem takýchto hromadných štatistík sú samozrejme aj individuálne rebríčky. Tie tiež majú problém s jednoznačnou identifikáciou odkiaľ kto pochádza. Čo je logické a vychádza z podstaty geocachingu. Celá, skutočne celá zem je našim ihriskom. Len pre orientáciu, podľa stránky cacherstats.com medzi slovenskými kešermi som v druhej stovke, medzi českými niekde okolo výborného 2200 miesta.

A čo z týchto štatistík vyplýva? Ja vám ani neviem, ja sa geocachingom bavím. Či už v teréne turistikou, fotením, spoznávaním sveta, alebo pri počítači lúštením rébusov alebo klikaním po štatistikách. To všetko je geocaching.

 

 

Diagnostika MERS – ďalší dôkaz ako štát na Slovenksu nefunguje

Štát si tvoríme preto, aby sme naň delegovali niektoré úlohy, ktoré sa lepšie riešia kolektívne ako individuálne. Jednou z nich je aj ochrana proti infekčným chorobám.

Nuž takto: Už niekoľko rokov vám vtĺkam do hlavy, že Slovensko ako štát nefunguje. Chcete vidieť ukážku?

Keď sa však jeho zdravotný stav začal zhoršovať, navštívil svoju lekárku Elenu O. v súkromnej poliklinike ProCare v Bratislave. Okrem antibiotík mu urobila iba CRP. Diagnostikovala mu bližšie neurčený akútny zápal hltana. Tomášovu lekársku správu má SME k dispozícii.

„Nedostal som žiaden výmenný lístok nikam,“ odpovedá na otázku, či ho poslala na nejaké odborné vyšetrenie napriek tomu, že jej hovoril o svojej obave z MERS.

Keďže zdravotné komplikácie neprechádzali, iniciatívne sa obrátil na Polikliniku cudzokrajných chorôb v Bratislave, na Kliniku infektológie a geografickej medicíny na bratislavských Kramároch a oslovil aj HPL laboratóriá, ktoré robia pre spomínané dve špecializované pracoviská laboratórne vyšetrenia.

Všade dostal rovnakú odpoveď. MERS nevedia diagnostikovať, nerobia naň ani laboratórne vyšetrenia.

Zdroj:  SME.sk | Slovensko si s MERS nevie rady, nedokážu ho u nás diagnostikovať.

A??? Hotovo??? Bodka???

Áno, platí pravidlo, keď počujete dupot, neočakávajte ťavu. Ale tento chalan prišiel zo SAE. Tam je viac tiav ako koní.

Ja netvrdím, že každý jeden obvoďák má mať set na testovanie MERS. Dokonca netvrdím, že ten test musíme byť schopný urobiť na území Slovenska. Máme tu EU predsa.

Ale je neuveriteľné, keď človek, ktorý príde z ohniska nákazy, vykazuje nejaké príznaky, pobehuje od dverí k dverám bez akejkoľvek možnosti diagnostiky. Dokonca aj po tom, čo skontaktoval špecializovanú kliniku. Vitajte v treťom svete.

Jediné šťastie, že to  nelieta vzduchom. Ale ani podanie tejto upokojujúcej a možno aj všetko riešiacej informáciu zo strany špecializovanej kliniky nikde v tom texte nevidím.

Do riti, do riti s takýmto štátom (inštitúciou), ktorá pre takéto prípady vypracovaný systém postupných krokov, ale nefungujú. Nemusíme všetko diagnostikovať doma. Sme súčasťou EU, tak to konečne začnime používať.  Biologický materiál odobrať hádam vieme.

Máme skutočne prepracované systémy pre profesné informovanie.  Ako to, že v prípade MERS zlyhali? Kto je za ich správne napĺňanie zodpovedný? Kto má kontrolovať využívanie týchto profesných informačných kanálov.

Ja netvrdím, že MERS je tak nebezpečná ako ebola. Ale práve aj takúto informáciu majú dostať.  A pozor, v tom článku sa nebavíme o zlyhaní nejakej obvoďáčky. Ale o zlyhaní na úrovni vysoko kompetentnej kliniky. Bavíme sa o zlyhaní kontrolných mechanizmov v systéme prevencie.

Ako je možné, že nespolupracuje s ostatnými podobnými zariadeniami v EU a nemá od nich informácie? A hlavne: Prečo nepodali plnohodnotnú informáciu? Takou je aj, že diagnostika nemá zmysel vzhľadom na klinický priebeh, vzhľadom na ubehnutí čas, vzhľadom na… Ja neviem čo všetko. Ale hlavne by z tej odpovede malo byť jasné, že vedia čo robia. 

Aby ste, laici mali trochu prehľad. Napríklad v prípade liekov je zriadený ŠUKL, ktorý má na starosti dohľad nad liekmi. Akonáhle sa niekde zistí, že nejaká šarža lieku nevyhovuje, okamžite ŠUKL vydá informáciu o stiahnutí tejto šarže. Táto informácia sa behom 1 dňa dostane do lekární. Lekáreň je povinná prijímať tieto informácie. Pri svojich kontrolách to ŠUKL sleduje. Sme tak vycepúovaný, že toto je jedne z najvýznamnejších šlamastík, ktorú nám môžu zistiť. Rovnako na tom musia byť aj lekári a nad nimi príslušný odbor ministerstva zdravotníctva. Ak nie, načo tam sedia? Načo ich platíme?

Všimnite si, debilkovia moji, že ide o systém. Aby sme boli ako občania tohto štátu chránení, musí fungovať systém. To je to, čo na Slovensku v tomto prípade zlyhalo. Štát ako inštitúcia nezafungoval. Načo máme takýto štát?

Viete priatelia, 90% z nás ani len netuší, ako funguje náš štát ako inštitúcia. Problém, a že to nie je len obyčajné nepohodlie ale skutočný problém, tak problémom je, že ten nediagnostikovaný pacient je len jedena z ukážok ako štát (ako inštitúcia) na Slovensku nefunguje. Chcete  ďalšie?

Dražby a realita

Obstarávateľ v elektronickej aukcii podľa ceny vyberie pre seba najvýhodnejšiu ponuku.

Ak však potom dodávateľ nemá presný druh tovaru v sklade, alebo obstarávateľ potrebuje rýchlo aj iný podobný tovar, pristúpi na bežné maloobchodné ceny a príde o výhodu nízkej ceny vysúťaženej v aukcii.

Zdroj:  Ako vyhrať tender s nereálne nízkou cenou a dobre zarobiť | Slovensko | ekonomika.sme.sk.

My občania so volíme si tých, ktorí pre nás spravujú inštitúciu štát. Čo si zvolíme, to máme.

Pod čiarou: Možno na všetky moje výhrady štátne inštitúcie odpovedali a to len novinár chcel mať nejakú senzáciu. Pracujem so sekundárnym zdrojom informácii a pre vás som terciálnym. Ak vám to niečo hovorí. Takže šanca pre Štát s.r.o. tu ešte je.

Zamneď: Spôsobíte mnoho problémov…

Pozerám film Ghándí. Je to na dlhšie, rád si to vychutnám, takže ti to asi pozriem zas na viackrát. Spoločným motívom celého jeho života je, že spôsoboval problémy tým čo robil.

Jeden z mojich najobľúbenejších fyzikov napísal knihu, ktorá sa volá Snad ti nedělají starosti cizí názory  a To nemyslíte vážně, pane Feynmane!. Zvyk a problémy. Nie jeho. Ale tí, ktorým nabúral zvyky svojimi názormi, tým pôsobil problémy.

Snažím sa svojimi textami vyrobiť vám problémy. Tak trochu počítam s tým, že keď bojujete za spravodlivú vec, že sa ľudia tak nejako objavia. Akoby vyrástli z chodníku. Hafo ľudí nikdy nič neurobí. Pre mnohých sú moje názory veľkým problémom. Som zdrojom problémov pre nich.

A tak to chcem.

Rád by som bol, aby moje názory boli problémom pre rasistov, komunistov a nacistov. Nie pre tých uniformovaných. Ale pre tých, čo sa skrývajú v tom dave 71 tisíc neonaciostických voličov v banskobystrickom kraji. Či ma to neomrzelo? Dovtedy, kým čo i len jeden človek v slobodných demokratických voľbách hodí do volebnej urny neonacistu, dovtedy ma to neomrzí. Dovtedy vám to budem pripomínať.

Hádam len nemáta problém z toho, že vám pripomínam, čo ste sami urobili? Hádam len nemáte problém s tým, že sa cítite akosi nesvoji, keď máte predo mnou obhajovať svoje diktátorské nápady? Ak by ste čo i len na chvíľu mali ten pocit, tak to je to čbolo treba dokázať.

Z osláv, ach jo aká absurdnosť oslavovať smrť spojencov a zabíjanie Nemcov, Dňa D vznikla zaujímavá fotka. Je na nej Obama ako pomáha kráľovnej Alžbete  A za nimi stojí v obkľúčení Merkelová. Hlava dnešných Nemcov na spoločnej  pripomienke. Áno, slovo pripomienka mi je oveľa príjemnejšie.

Prítomnosť Merkelovej mi robí problémy. Bolo to také divné. Zveril som sa stým na FB a jeden známy mi nadhodil, že je to proste už 70 rokov, že sú to ich udalosti. To mi ukázalo cestu k pochopeniu a akceptácii vlajúcej nemeckej vlajky medzi vlajkami Británie, Francúzska a ďalších. Bol to ich boj, boj našich rodičov a nie je dôvod si ich vliecť ako guľu na našej nohe, nás detí. Ak sa rodičia ako susedia nenávideli, nie je dôvod, aby sme sa my, ich deti, spoločne nehrali na jednom piesočku. Je to náš život. 

Pripomínanie osudných chýb našej spoločnosti nám spôsobuje problémy. Ale musíme si to pripomínať. Musíme si pripomínať, že vtedajší Nemci súhlasili so svojim vtedajším vodcom. Tak ako davy nasledovali Ghándího, tak davy nasledovali Goebelsa. A tak dnes davy nasledujú Putina. A rovnako davy nasledujú Obamu. Nie je v tom žiaden rozdiel. Keď bojujete za spravodlivú vec, ľudia sa nejako objavia a pridajú k vám.

V schopnosti byť vodcom, v schopnosti byť tým šikulom priemerných nie je najmenší rozdiel medzi Ghándím, Obamom, Putinom, Merkelovov, Sulíkom či Ficom. Všetci bojujú za spravodlivú vec, tak ako ju oni vidia najspravodlivejšiu.

V našej demokratickej spoločnosti sme sa dohodli, že túto moc obmedzíme tým, že každá volená funkcia bude na 4+4 (5+5) rokov a dosť. V porovnaní s dĺžkou života je potom pre všetkých šanca, že zvíťazia, že budú môcť skúsiť presvedčiť priemerných. V porovnaní s dĺžkou života je nádej, že za tých 70-80 rokov sa všetci aj vystriedajú.

Milujem demokraciu a skutočne by sa mi páčilo, ak by som bol pre vás tiež šikula hodný nasledovania v presadzovaní demokratických a slobodných myšlienok.

Nebojme sa mať vodcov. Bojme sa mať vodcov dlhšie ako 5+5 rokov. Spôsobuje to skutočné problémy, nie len nepohodlie. Nepohodlie vám môžu spôsobiť tak maximálne moje názory.

Nebojme sa mať vodcov. Bojme sa vodcov, ktorí si nectia demokraciu a nedodržiavajú jej pravidlá. Ak sa medzi nejakým vodcom neviete rozhodnúť, hľadajte v jeho cieľoch demokratické pravidlá. Ak budete stáť na strane demokracie, nemôžete sa pomýliť. A ak sa pomýlite, tak budete mať šancu  na opravu či zmenu. To je ten rozdiel medzi obdivovaním Obamu a Putina.

Preto som ja na strane liberálov a nie, pre katolíka príhodnejších, konzervatívcov. Ale to je už zas iný príbeh na iný článok.

Cestovateľské predmety cestujú namiesto vás

Sučasťou hry Geocaching je aj vypúšťanie a prenášanie cestovateľských predmetov, travelbagov a geocoinov z jednej kešky do druhej. Tieto predmety tak môžu precestovať tisíce kilometrov. Alebo sa aj po dvoj preloženiach stratiť v rukách neznalých. Cestovateľské predmety (travel bug a geocoin) sú pre mňa esenciou ľudského dobra, nezištnosti a prajnosti, ktoré hra geochaching v sebe v obrovskej dávke obsahuje.

V keške býva poklad. Rôzne samolepky, hračky z kindervajíčok, retiazky, našiel som aj sluchátka, hudobné CD, DVD. Naozaj všeličo býva ako poklad. To sú veci, ktoré podľa pravidiel hry slúžia na výmenu. Ja si vezmem niečo a namiesto toho tam zas niečo dám. Čisto z lásky k budúcim nálezcom danej kešky.

Okrem týchto vecí, ktoré sú akýmsi priebežne obmieňaným inventárom pokladu sa v keškách nachádzajú aj cestovateľské predmety. Tie sa v keške len zastavia a s každým ďalším nálezcom putujú do ďalej kešky. A aby sme všetci mohli tieto predmety sledovať, majú svoje jedinečné evidenčné číslo.

Keška je pre cestovateľský predmet len nástrojom, ako putovať po svete.

Odkiaľ sa berú?

Sú to predmety, ktoré my hráči vypúšťame do sveta aby putovali. Kúpime si ich, dáme im na ich webovej stránke nejaký cieľ a vložíme ich do nejakej kešky, ktorú práve odlovíme.  Áno, musíme si ich kúpiť, pretože zásadným je, že cestovateľský predmet má pridelené jedinečné číslo, podľa ktorého môžeme sledovať jeho cestu. A tie čísla musí niekto evidovať a udržiavať.

Stoja tak od 3-5€ aj do 10€. A hráči sa s nimi chvíľu potešia a potom ich pustia do sveta. A spoliehajú len na dobrosrdečnosť neznámych, ktorým sa ich cestovateľský predmet dostane do ruky.  Majitelia spoliehajú, že keď sa cestovateľské predmety niekomu dostanú do ruky, bude vedieť, ako sa má k takému cestovateľskému predmetu správať.

Ako poznám cestovateľský predmet?

Každý cestovateľský predmet má na sebe text „Trackable on geocaching.com“ a súčasne je na ňom jedinečný evidenčný kód. Evidenčný kód je 5 alebo 6 alebo 7 miestny zložený z písmen a čísiel.  Napríklad vyzerá nejako takto: SKGE06.

Takže, keď sa prehrabujete v poklade kešky, dávajte pozor, či sa na niektorom predmete nenachádza text „Trackable on geocaching.com“ + nejaký kód.

Ako vyzerá cestovateľský predmet?

Cestovateľským predmetom môže byť minca, potom má tvar mince. Môže to byť minca v tvare žiletky, potom má tvar žiletky. Alebo tvar pivnej tácky. Môže to byť čokoľvek na čom drží prívesok s evidenčným kódom, napríklad pes alebo prasa. Dokonca to môže byť aj auto keď je na ňom nalepené evidenčné číslo pre cestovateľské predmety. Ale vždy, vždy je na ňom nápis „Trackable on geocaching.com“ a nejaký ten evidenčný kód.

Čo mám s cestovateľským predmetom robiť ak hrám geocaching?

Ak ste hráč geocachingu, tak môžete vybrať predmet z kešky bez náhrady a bez výmeny. Proste si ho vezmite a večer, keď budete logovať kešky, tak ešte zalogujete aj že ste našli cestovateľský predmet. Použite formulár na evidenciu cestovania na stránkach geocaching.com do ktorého zadáte kód z predmetu. Tým sa vám sprístupní stránka na zalogovanie.

Nabudúce, najlepšie tak do 7-14 dní, ho vložíte do kešky, ktorú nájdete. A tak cestovateľský predmet posuniem ďalej na jeho ceste neznámo kam.

Prípadne si vyberiem na vloženie takú kešku, aby som pomohol predmetu splniť jeho cieľ.

Čo mám s cestovateľským predmetom robiť ak nehrám geocaching?

Ak nehráte s nami geocaching, ale našli ste kdesi niečo, čo má na sbe text „Trackable on geocaching.com“, tak dajte vedieť nejakému hráčovi. Alebo mne. Alebo niekomu na geocaching.sk či geocaching.cz. My si to už medzi sebou povieme a nejako vyriešime, aby sa poblúdený cestovateľský predmet zas dostal späť do našej hry.

Veľa šťastia a málo blúdenia našim cestovateľským premetom. Ako som spomenul, jednak majú nejakú tú reálnu hodnotu. Ale hlavná hodnota pre hráča-majiteľa predmetu je v sledovaní jeho putovania a sledovaní radosti ostatných hráčov, že môj predmet našli na opačnom konci zemegule.  Lebo keď sa hra darí, tak mapa putovania jedného predmetu vyzerá napríklad takto:Travelbug map2 Travelbug map 1

 

 

Stojím na strane americkej propagandy

Cieľ je jasný. demokracia. Ak mám mať na mysli demokraciu ako  cieľ, ak mám mať na mysli demokraciu ako prostriedok, som rozhodne na strane americkej propagandy. Partizánske záškodnícke akcie v politike škodia nám všetkým. Odhrabať sa a ukázať jasnú líniu myšlienkového a ideového stretu pomôže nám všetkým.

Česi sa práve rozdeľujú a jasne vyhraňujú. Sociálna demokracia ústami svojho predsedu jasne odmietla amerických vojakov na svojom území. Sociálna demokracia na Slovensku jasne odmieta akékoľvek ekonomické sankcie voči Rusku.

Ak si mám vybrať za  ktorú stranu sa mám postaviť, tak hľadám demokraciu. Áno, som štváč demokracie a hľadám nástroje, ktoré dokážu demokraciu zabezpečiť pre mňa a aj moje deti.  Nepopieram, že sa môžem s tou demokraciou sakrametsky mýliť. Podobne ako sa onehdá pomýlil jež keď potupne zliezal z kefy.

Mám istotu, že akékoľvek paktovanie sa s putinovou diktatúrou je pre demokraciu cesta do pekla.

Keď zvážim tieto dve možnosti, teda euro-americkú demokraciu a možnosť že sa v nej zmýlim na jednej strane a na druhej strane putinovu diktatúru nemôžem inak. Rozhodne stojím na strane euro-americkej demokracie.

Áno, budem rád, keď si aj ďalšie štáty budú meniť svoje zriadenie, keď budú nasledovať euro-americkú demokraciu. Ak ju považujem za dobrú pre seba, rád ju doprajem aj ostatným. Nehovorím, že je bez chyby. Ale… Áno, vždy je nejaké ale. Ale euro-americká demokracia je v tejto chvíli jediná forma správy štátu na tejto Zemeguli, ktorá dáva občanom možnosť rozhodovať sa o svojom vlastnom osude.

Rád by som nemal na území svojho štátu žiadneho vojaka. Ani vlastného ani cudzieho. V tankoch, nech už sú označené bielou či  červenou hviezdou nevidím žiadnu zmysluplnú hodnotu. Ak ale za hranicami pobehuje splašená horda pod velením diktátora, nevidím inú možnosť, ako stavať protiváhu. Vy áno?

Reálnu protiváhu. Neviem ako to máte vy vo vašej mozgovni upratané, ale pre mňa je základom všetkého matematika. Rusko má cca  143 miliónov obyvateľov. EU 503 miliónov obyvateľov (približne 8 % svetovej populácie) a  USA 313,9 miliónov. Slovensko 5, česko 10 miliónov. Pre grafomilov tu je graf. Tak si to prosím preberte, koľko vojakov môžeme postaviť proti sebe. Podobne si to preberte v hodnotách peňazí vydávaných na zbrojenie. Podobne si to preberte v schopnosti ekonomík zmeniť výrobu z mierovej na vojenskú a súčasne zachovať schopnosť živiť obyvateľstvo.

Ani za mak sa mi nepáči, že o tomto musím písať. Už od počiatku ukrajinskej krízy sa jasne vyjadrujem, že nechcem akýkoľvek živý vojnový konflikt. Jediné čo si prajem, je euro-americká demokracia na území EU Napriek kritike je mojou jasnou preferenciou západná demokracia. A keď si aj iní myslia, že to bude pre nich dobré, tak aj jej rozširovanie po ostatnom svete. Naša demokracia môže byť pre nich len príkladom.

Čo s istotou chcem, je, aby sa na území Slovenska a Česka neobjavila putinova diktatúra. Ak je dnes pre zachovanie demokracie potrebné postaviť na každú druhú križovatku vojaka NATO, tak to nie je preto, že my si tu medzi sebou potrebujeme niečo dokazovať. Nie je to preto, aby sme si vrámci EU a NATO potrebovali ukazovať, aké máme naleštené Gripeny alebo F16  a kto má v európskej komisii väčšieho pindíka.

Ani okom by som o tých vojakov NATO normálne nezavadil. A skúsili by tí vojaci  vyliezť so samopalom z kasární, hnal by som ich prvý do kasární späť. Tak ako našich vlastných. (No dobre, tak druhý, ako prvé by som vás išiel zachraňovať z titulu svojej profesie.) V demokracii nemajú čo vojaci pobehovať so samopalmi po uliciach.

Viete, keď neďaleký diktátor začne vyťahovať svoje zbrane z kasární, aby rozšíril svoju diktatúru, tak to je presne ten moment, kedy chcem mať k dispozícii naše spoločné zbrane pripravené na obranu demokracie na našich hraniciach. Aby diktátori ostali za nimi. Nie je to ktovie ako humanitné voči tím za plotom. Aj to sú predsa ľudia. Ale všetko pekne poporiadku.

 

Verím, že vy ste si vybrali.  Alebo demokraciu, alebo diktatúru. Akokoľvek, je celá dnešná situácia totálne na hovno. No rozhodne to nie je tak, že nevieme čo bolo skôr. Toto nie je absurdná diskusia či bolo skôr vajce alebo sliepka. Dnes je to pre nás na Slovensku aj v Česku  o tom, že nechceme, aby na nás ako prvé zaútočilo putinovo Rusko. My sa nikam nehrabeme.

Ak je pre Ukrajincov, Paštúnov či Číňanov (dnes je 25. výročie krvavých tankov na Tchien-an-men kuang-čchang) demokracia taká lákavá, že chcú svojich diktátorov zvrhnúť, no máme sa preto hanbiť, že sme pre nich príkladom?

Ešte vysvetlenie pre pomýlecov, čo vidia kadejaké paralely.

  1. Železná opona, ktorú naši vojaci NATO dnes stavajú na hraniciach EU je ochranou pred vstupom diktátora do slobodného sveta. Železná opona na západných hraniciach Varšavskej zmluvy bola ochranou pred útekom vlastných občanov do slobodného sveta. 
  2.  Vojaci NATO majú úlohu obrany vonkajších hraníc pred útokom zvonka. Cieľom ich nasadenia sú hranice EU/NATO. Sovietski vojaci boli umiestnení na území krajín socialistického bloku, aby v prípade potreby mohli zasiahnuť proti vlastným obyvateľom týchto socialistických štátov. Cieľom ich útoku bolo vnútorné územie.
  3. Áno, je tu riziko, že sa vojaci inej krajiny pod zámienkou NATO obrátia proti hostiteľskej krajine. Ak sa bojíte okupácie zo strany USA viac ako zo strany Ruska, ruská ambasáda vám dlhodobé víza určite rada udelí. Potom je to už aj tak tak jedno, diktatúra alebo diktatúra.

Pod čiarou: Pre obdivovateľov putinovej či inej diktatúry: Cenzurujte sa – prestaňte kázať vodu a nalejte si svojho čistého diktátorského vína aj sami pre seba.

Pod dvomi čiarami:  Aj za tou hranicou žijú rovnaký ľudia. Aj tí, čo sa sem snažia dostať sú ľudia. Otázku prisťahovalectva a ľudských práv utečencov musíme riešiť. No je to celkom iný problém a má celkom inak definovanú prioritu. Všetko pekne po poriadku. Možno by sme sa ich, tých utečencov pred diktatúrou mohli opýtať, či by nebolo lepšie, keby si tú diktatúru nezvrhli doma namiesto toho, aby sa plahočili za slobodou a demokraciou k nám.