Štruktúra listingu musí vyhovovať ignorantom čo nečítajú listingy

Nepýtajte sa čo môže urobiť kešer na love pre vašu kešku, ale čo môžete urobiť vy pre svoju kešku. Ak vám vašu supr-čupr vymazlenú škatuľku s pokladom furtom ľudia rozbíjajú, možno by bolo dobré pripustiť, že ste urobili niekde chybu. Dnes si ukážeme jednu, ktorú môžete napraviť za pár minút bez veľkej námahy.

Dobre štruktúrovaný listing.

Ja by som napríklad:

1. Hneď na úvode dal veľkým písmom jednu vetu: „Budete potrebovať 4 litre vody“. – tým upútam aj ignorantov. Ale len jednu, jednoduchú. Žiadne súvetia.

2. Využil pole „Stručný popis: Údaje o umístění keše, terénu, obtížnosti atd.“ – presne tak, ako radí Groundspeak. Tam by som dal jednak ten text z bodu 1. a tam by som potom dal aj podrobný návod, ako sa dostať k logbooku.

3. A až potom do poľa „Hlavní popis:“ listingu by som napísal slohovú prácu o futbalovom klube, slávnom rodákovi či vôňach kvarkov.

4. Do Hintu by som tiež spomenul, že je potrebný špeciálny prístup. Ani superignorant neignoruje hint 🙂

Moje rady nie sú samoúčelné. Jednak mám ja osobne rád takto štrukturovaný listing. A potom, ide aj o to, že rôzne SW v telefónoch a navigáciách rozdielne pracujú s poľami „Stručný popis“ a „Hlavni popis“. Napríklad Lokus zobrazí „Stručný popis“ na titulke kešky a „Hlavný popis“ v samostatnej záložke. A podobne aj c:geo.

Viete priatelia, je zbytočné nadávať, že nikto nečíta listingy. Keď dáte dôležité veci na koniec, tým nikoho nevychováte (viem aký som sám ignorant 😉 ). Leda ublížite svojej keške.

Ako starý skúsený blogér (od roku 2004) som sa naučil jednu vec – keď napíšeš článok, tak poprehadzuj odstavce do opačného poradia.

Oni aj správy v novinách sa tak píšu. (Aj tento článok je tak postavený.) Základ na začiatku, potom pár detailov a nakoniec podrobnosti z kontextu udalosti. Že to pôvodne vychádza z toho, aby sa dali správy skracovať od konca a dôležité sa nestratilo, to je iný príbeh.

A ešte jednu radu vám dám: Nevytvárajte si citový vzťah k vašej keške. Uroníte menej sĺz pri jej archivácii. A verte, že ten moment raz príde.

Zdieľať?

Salvou slov si ochránime pohodlie, ale skončíte v pekne problémových sračkách

Vidím vás za tými monitormi. Priemerné tváre priemerne vzdelaných ľudí. Odrážala sa v nich úľava. Uľahčenie nad tým, že nedôjde k nepohodlnej a neobvyklej akcii. Salva slov, cnostne odetá do demokratického hávu vám poskytne cestu von. Svedomiu sa uľaví,  pohodlie ostane nedotknuté.

Tie slová napísal (viac-menej) Arthur Hailey vo svojom románe Hotel. Ten román vyšiel v roku 1965. A som hlboko presvedčený, že každý rok predtým a každý rok potom sa udialo aspoň 183 udalostí, ktoré by tie slová charakterizovali.

Vtedy to bolo preto, že v New Orleanse nechceli ustúpiť od rasovej segregácie hotelových hostí. Pred sto + pár rokmi preto, aby sa cisár pán nenahnevali. Dnes je to preto, že nejaký bývalý aparátčík KGB sníva o Sovietskom zväze a my by sme mohli byť zaplavený potravinami z Ukrajiny. A zajtra to bude zas.

Viete priatelia, vo svojich starších článkoch často píšem o rozdiele medzi problémom nepohodlím. Nepoužívam vtedy svoje slová. Používam slová z jedného textu z knihy Roberta Fulghuma.

Sigmund Wollman, noční vrátný, při mém výbuchu tiše seděl na své židli, kouřil a pozoroval mě zarmouceným pohledem.  … Jediná osoba, kterou v práci vídá, jsem já – jsem noční narušitel jeho snu. Naše směny se o hodinu překrývají. A zase tu otravuju. Hlasitá bojová jednotka o síle jednoho muže.

„Už jsi, Fulčume, skončil?“

„Ne. Proč?“

„Pozlouchej, Fulčume. Pozlouchej mě, pozlouchej mě. Víš, co s tebou není v pořádku? Nejde o buřty a zelí a nejde o šéfa, o kuchaře ani o tohle místo.“

„Tak co se mnou není v pořádku?“

„Ty si, Fulčume, myslíš, že všechno víš, jenže nerozeznáš rozdíl mezi nepohodlím a problémem.

Když si zlámeš vaz, když nemáš co jíst, když ti hoří dům – tak to je problém. Všechno ostatní je nepohodlí. Život je nepohodlný. Život je hrbolatý.

Nauč se rozlišovat mezi nepohodlím a skutečnými problémy. Dožiješ se vyššího věku. A taky nebudeš tak otravovat lidi. Dobrou noc.“

Zdroj: FULGHUM, Robert. Ach jo: některé postřehy z obou stran ledničky. Vyd. 3., v Argu 1. Praha: Argo, 1996, s. 90. ISBN 80-7203-043-4.

Tento príbeh by sme si mali pripomínať pravidelne a výročne. Sneh na uliciach čo každoročne prekvapí cestárov, 30. stupňov na teplomery čo každoročne spôsobuje smrad v električkách, to sú presne tie udalosti, ktoré ukazujú rozdiel medzi skutočným problémom a nepohodlím.  Vo svoje pregrganosti si mnohí túto hranicu posunuli a snažia sa jej umiestnenie všetkým ostatným vsugerovať.

A potom príde náboženská vojna, nejakých pár zmätených samoplaníkov vybehne do ulíc, pár rakiet začne lietať pomedzi domy a konečne uvidíte, kde je skutočná hranica medzi problémom a nepohodlím.  Tá hranica sa pritom vôbec nepohla. To len my si myslíme, že náš pokrok v poznávaní sveta nás oprávňuje si túto hranicu posúvať. Nie, veru nie. Tú hranicu je oprávnený posunúť ten posledný čakajúci v rade na vyriešenie jeho problému. To, čo si dennodenne posúvame, je hranica akceptovaného pohodlia.

Buď tú hranicu skutočných problémov budeme posúvať salvou slov, cnostne odetou do demokratického hávu, alebo tým hovädám diktátorským konečne nastavíme zrkadlo od ktorého sa k nim odrazia ich vlastné nápady. Teda ich budeme cenzurovať podľa ich putinovského vzoru, tyranizovať podľa hamáskeho vzoru, budeme ich antilibertalizovať podľa ich orbánovského vzoru.

Áno, ochraňovať slobodu a demokraciu občas vyžaduje od nás trochu nepohodlia. Ak chcete vedieť čo je to skutočný problém, zájdite si do Terezína alebo Treblinky.

Mimochodom, kedy bude v Bratislave či Košiciach demonštrácia proti vojnovým konfliktom v Európe? Ja viem, až po dovolenkách.

Už nastavovali zrcadlo?

Tak ja přijdu, až budou nastavovat zrcadlo.

Ach jo!

Zdieľať?

Správate sa ako debilkovia a čudujete sa, že vám označujem debilkovia

A vy sa mi čudujete, že vo svojich textoch používam slovné spojenie „debilkovia moji“?

Skutočne nemôže šofér, ak čaká na križovatke a auto sa nehýbe, držať v ruke mobil a čítať si e-mail, noviny alebo čokoľvek iné?“

Zdroj:  Stál na červenú a čítal e-mail na mobile. Policajti ho obvinili z priestupku | Pravidlá | auto.sme.sk.

Za mojich mladých čias bolo v predpisoch jedno číslo: 1,2 metra od auta invalidu. Všetko ostatné bolo o normálnej ľudskej logike. Pruh bol tam, kde sa zmestili autá vedľa seba. Od električky ste mohli zastať len tak, aby sa nemusela vyhýbať vykoľajením. A napríklad platilo, že autá patria na vozovku a chodci na chodník a navzájom neliezli medzi seba.

Tiež platilo, že sú stojace auto vymedzovali tri pojmi:

  1. zastavenie – 4 slabiky ako 4 diely na značke – neexistuje aby si za. zastavil či ostal stáť, lebo automaticky zavadziaš.
  2. státie – môžeš zastaviť na vyloženie a naloženie nákladu a ľudí, ale nie trvalo stáť
  3. zastavenie vozidla – auto stojí bez vôle vodiča – napríklad n a červenú, v zápche, na pokyn policajta.

A pochopil to aj človek so základnou školou. Leda debilko sa pýta, že či to fakt pri zastavení vozidla na červenú nemôžem čítať e-maily.

Zdieľať?

Kam zájsť pre inšpiráciu na založenie kešky

Pre mňa osobne je hra Geocaching spôsob ako sa o neznámom mieste dozvedieť, niekedy aj viac, ako o ňom vedia sami domáci. Takže, aby som aj ja z vašich kešiek niečo mal, dám vám pár rád, ako si poradiť, keď už silou – mocou nejakú kešku chcete založiť.

Na jednom fóre sa sťažovala kešerka, že žije v takom nudnom meste a že jej máme poradiť. Že by chcela „fakt pěknou kešuli“. Tak dnes len tak nadhodím, nápady na kešky zaujímavé listingom (príbehom). Potom sú samozrejme kešky zaujímavé samotným tvarom či konštrukciou schránky. O tých inokedy.

Pre mňa je inšpiratívna séria „Křížky“. Pôvodne to boli kešky pri krížoch len v okolí Jenštejna. Postupne sa to chalanom a babám rozrástlo až-až.  Každá obec má niekoľko kaplniek či krížov. Každé krížne cesty mávali svoj kríž.  Pár fotiek, trochu z histórie, kedy bol obnovený, kedy  vznikol pôvodný.  Proste pridajte príbeh a listing je na svete.

Iný kešer zakladá v Prahe „Hřbitovmní sérii“. Pre mňa naplaveného je to zaujímavé, pretože obligátne končia vedomosti o pražských cintorínoch tým Olšanským a ešte krematóriom v Strašniciach.

Každá obec o mestách ani nehovoriac, má svojich slávnych rodákov. Rodák má rodný dom. Rodný dom má popisné číslo. A už máme na svete off-set multinu. Ja osobne mám pri rodných domoch radšej tieto offsetky ako tradičky. Hlavne preto, že tradička je väčšinou zaodkvapovka, kým v prípade multiny máte úplnú ľubovôlu, kam škatuľu s pokladom umiestnite. Rodák, to je záruka príbehu.

Každá obec o mestách ani nehovoriac má nejaké tie pamätné tabule či rovno pamätníky. A na nich sú všakovaké dátumy a texty v ktorých sa dajú spočítať písmená. Keď máte takéto pamätníky 3, to už je supr-čupr vymazlemá prechádzka po mestečku či dedinke. Aj s príbehom.

Výhľadovky, tú sú super mysterky. Môžete si urobiť listing trebárs o muchotrávkach. Dáte tam nejaký kvíz, šifru. Hlavne príbeh, že. A finálne súradnice umiestnite na miesto so super výhľadom do krajiny. Kvôli výhľadu a príbehu vám odpustíme, že to miesto s témou kešky veľmi nesúvisí.

Každé mesto si vedie kroniku. Zájdite za kronikárom, prelistujte si staré až prastaré zväzky. Keď príbehy z metskej kroniky umiestnite na mapu kešiek, máte kešku s príbehom. Minimálne ako ste zisťovali, kto je vo vašej obci momentálne kronikár.

Ja mám rád chémiu. Takže moje najbližšie budú asi nejaké chemické. Samozrejme to bude chémia s príbehom.

A nezabudnite! Keď založíte kešku, skúste sa poohliadnuť, či niekto nespravuje nejakú tematickú sériu, do ktorej by vaša keška mohla zapadnúť. Dokonca sú aj geo-puzzle. Rodné domy, pivovari, hrady, zámky, no je ich už aspoň 10-15 rôznych.

Inšpirácia je všade. Ach ako ja by som zakladal, ale opanujem sa. Je dôležité  sa o svoju kešku starať. Vzťah kešer a jeho keška to je dlhodobá záležitosť. Keď si niečo skrotíte či vytvoríte, už máte za to zodpovednosť.

Zdieľať?

Ukrajina, zázračná krajina informácii z druhej ruky

Snažím sa upozorniť, že treba skutočne kriticky zvažovať, čomu veriť. To čo vidím teraz v on-line spravodajstve mi príde ako keby sme za nedávnych 5-7 mesiacov nemali dostatok dôkazov o kadejakom fotografickom a informačnom boji jednotlivých propagánd.  Jednoznačne novinári zlyhávajú v primárnej kontrole informácii.

Ach jo: „Aha čo sme našli na stole. Veď to je hlas podobný… “

Čo si do šľaka myslíte, že na juhovýchodnej Ukrajine prebieha nejaký debilný béčkový biják s kapsľovkami?

Čo máme k dispozícii pekne zhrnula správa na webe veľvyslanectva USA v Kyjeve:

We assess that Flight MH17 was likely downed by a SA-11 surface-to-air missile from separatist-controlled territory in eastern Ukraine. We base this judgment on several factors.

Zdroj:  Statements 2014 | Embassy of the United States Kyiv, Ukraine.

Sú tam 4 slovom štyri odstavce ich informácii, teda informácii, ktorých zdrojom je USA. No tá správa má tých odstavcov 12! Je tam 8 odstavcov ktoré sa snažia úspešnejšie či neúspešnejšie dodať vážnosť informáciám z druhej ruky. 

Na sociálnych sieťach písali… A ste si istý, že to konto spravuje práve Strelkov? Ukrajina nevystrelila žiadnu raketu tohto typu… Naozaj USA robili v posledných 3 dňoch inventúru vo vojenských skladoch po celej Ukrajine?

A takto by som mohol pokračovať.  Tak pokračujme, teda:

Fotky: Beriem na vedomie, že nafotili nejaký vrak lietadla. Spolu s informáciou od letových dispečerov sa dá odhadovať, že by to teda naozaj mohlo byť to lietadlo. Bodka.

Keď to nafotia 2-3 od seba nezávislí novinári, Keď tie videá pošlú 2-3 štáby, tak to môžem brať za bernú mincu.

Ale aby som na základe týchto primárnych informácii nad čímkoľvek sekundárne uvažoval okrem toho, že spadlo lietadlo, tak to veru nie. Proste sa nedá. Ja nikoho neupodozrievam z ničoho, zo žiadnej manipulácie. Len a len upozorňujem na kontext. A tým je napríklad, že L!fenews je propiutinovský bulvár. Že tu prebieha 7-8 mesiacov informačný vojna.

Keď som videl v prvých hodinách po katastrofe len  a len fotky L!fenews, tak si spomínam na to, ako Putin vyznamenal 300 novinárov za objektívnu žurnalistiku.

Ak je  jediným zdrojom bulvárna L!feNews, ktorá je celý čas súčasťou Putinovej propagandy, tak si môžu pod fotky dávať aj 150x že ide o „Exkluzívne info z miesta.“

Že na tom videu nie je ani jediný široký záber, ktorý by ukazoval nejaký kontext. Dokonca ani zábery, ako vytiahli ten pas priamo z vraku?  Koho to zo slovutných západných novinárskych domov zaujímalo?

iDnes píše:  „Ukrajinská zpravodajská služba SBU zveřejnila na svém účtu na YouTube videa, která údajně zachycují rozhovory mezi proruskými separatisty, v nichž přiznávají sestřelení letadla, píše BBC. Igor Bezler, jeden z předních separatistů, po telefonu oznamuje ruskému bezpečnostnímu úředníkovi, že separatisté sestřelili letadlo.“

Jediné, čomu sa dá veriť je, že na youtube je také video. Ale či je jeho obsah pravdivý? No kto dá za to ruku do ohňa v tejto chvíli?

Objavil sa prepis nejakého rozhovoru nejakých mužíkov, čo sa dohadujú, ako pre jeho mať kua vyzerá taká čierna skrinka. Nejde im do hlavy, že by mohla byť oranžová…. A ste si istý, že ten zvuk nevznikol niekde v Kalkate v bolivúdskom štúdiu?

Nedaj Bože, aby na základe jeho obsahu niekto nezačal zbrkle jednať.

Alebo máte informácie od ukrajinskej,  ruskej či americkej tajnej služby overené aj z iných nezávislých zdrojov?  Nemáte priatelia, nemáte.

Vždy len jedna strana čosi tvrdí a nik iný to nepotvrdil. Čas uteká a akékoľvek dôkazy sa strácajú.

Nikto z novinárov nemá záujem pracovať na overovaní, potvrdzovaní, preverovaní. ACH JO! 

Nakoniec, keď sa vyčerpajú všetky debilné riešenia, začneme konať rozumne. Ale my už pri tom nemusíme byť. Takže nekričím na vás, debilkovia moji, preto, že ste idioti. Len nemám tú trpezlivosť čakať, kým na to prídete sami. Chcem pri tom proste byť.

Riadenie štátu ako hračka pre 6 ročné deti

Čo to kua je za systém, keď jedna rodiaca sa (teda tí samopalníci si myslia, že sú štátotvorní, tak chvíľu hrajme ich hru) krajina nie je schopná sprístupniť svetovým  autoritám vyšetrovací priestor. Takto si to tí samopalnící predstavujú, že takto budú riadiť svoju odtrhnutú samozvanú republiku?  Veď sa im tam korzuje kadejaké OBSE, dokonca sa dohadujú s kyjevskou vládou, úhlavným nepriateľom, čo a ako nezorganizovať. To sú zázraky na fronte.

To tým ľuďom tam žijúcim je naozaj jedno, že ich vlastná armáda im behá po poli a ničí úrodu?

To si necháme tu v Európe takéto chaotické čosi?

Nakoniec, keď sa vyčerpajú všetky debilné riešenia, začneme konať rozumne. Ale my už pri tom nemusíme byť. Takže nekričím na vás, debilkovia moji, preto, že ste idioti. Len nemám tú trpezlivosť čakať, kým na to prídete sami. Chcem pri tom proste byť.

Istoty, o ktorých píšem už pomaly roky

Napriek všetkému, čo som hore napísal, napriek tím tonám spochybňovania, ktoré som na vás vychŕlil, je tu pár vecí, ktoré s časom spevnievajú viac a viac.

Naozaj si pripadám, že od môjho prvého článku o Ukrajinskej kríze prebehli už roky.

Naozaj, diskusia či bola skôr sliepka alebo vajce je úplne iný príbeh. A Ukrajiny sa rozhodne netýka.  Krym je anketovaný a okupovaný.

Dookola opakujem to o samopalníkoch, čo nevedeli čo z načatým dňom, tak hybaj obsadzovať najbližšie MNV. Zjavne dobrý životný program.

Dookola píše, že všetky zbrane, ktoré sú voľne na juhovýchodnej Ukrajine treba aktívne začať zbierať a jediným na to oprávneným je ukrajinská armáda.

Dookola hovorím, že stačilo vyhrať prezidentské voľby.

Dookola sa pýtam, ako Západ ohrozuje Rusko, kde mu siahame  na územie a kto sa mu snaží zotročiť ruských obyvateľov.

Dookola sa pýtam, či je na východnej Ukrajine tak úrodná pôda, že ďalší a ďalší samopalníci každým dňom vyrastajú len tak zo zeme a strelivo samo uteká po uliciach a tanky stratené v šírej Rusi blúdia kým nenájdu svojho separastistu.  Bude zaujímavé sledovať ako sa Rusku míňajú  vojenské zásoby a pritom nikde nebojujú. Rusko bolo odjakživa krajina zázrakov.

Dookola sa pýtam, kde sú tie tisíce demonštrantov a generálne stávky 2x do týždňa, keď to občania tak strašne chcú utlačovanému Kyjevu vytmaviť.

Dookola sa pýtam, kde je tá politická sila, čo za tým všetkým stojí v Donecku.

TO SÚ SKUTKY.

A odpovede od zástancov putinizmu stále nikde. Samopalníci len  strieľajú a sú strašne prekvapení keď sa aj po nich strieľa.

A celá Európa je teraz prekvapená, že niekto nad oblasťou vojnového konfliktu trafil civilné lietadlo. Náhodne, či zámerne je pre tisíce mŕtvych a ich príbuzných úplne jedno. Tí by dnes ak by sa pred týždňom uskutočnilo humanitárne bombardovanie. Naša laxnosť k skutkom nakoniec privedie tisíce obyvateľov Európy k zvoleniu tohto riešenia.

To lietadlo tam nemalo čo robiť! Čo si kua myslíte, že na juhovýchodnej Ukrajine prebieha nejaký debilný béčkový biják s kapsľovkami? Váľajúc sa na dovolenke to naozaj tak vyzerá.

Len debilkovia posielajú lietadlá nad bojisko

Ukrajinská vláda síce bola nedávno vyhlásila bezletovú zónu nad Doneckom, ale len do nejakých 7500 metrov. Tvrdili, že civilných koridorov sa to nedotkne. Zdalo sa mi to divné. A ja somár som si to nechal pre seba.

Niekto zdá sa precenil samonavádzanie striel.

Akokoľvek, lietať nad východnou Ukrajinou je šetrenie na nepravom mieste. Tak ako to bolo onehdá nad Bosnou, nad Afgánistánom, nad pásmom Gazy a tak podbne. Proste bezpečnostným expertom aeroliniek nerozumiem.

A či sa vám to páči alebo nie, nemôže za to ani ukrajinská armáda, ani ruská armáda ani separatisti. Alebo nikto na Zemeguli dnes nevie, že sa tam strieľa raketami, že sa tam bežne zostreľujú letiace ciele?

Takže tak, finito. Pravdu sa už nedozvieme nikdy

Hlas podobný samopalníkom:

„Vicepremiér samozvané Doněcké republiky Andrej Pugin uvedl, že černé skřínky ze zříceného malajsijského boeingu předá na expertizu do Moskvy. „Tam pracují prvotřídní experti, kteří mohou bezpečně určit příčiny katastrofy, ačkoli ta je i tak jasná,“ citoval ho ukrajinský Interfax.“

Ale veď čo, to je až tam kdesi v tramtárii, že? Môžem si dookola písať čokoľvek.

Zdieľať?

Uživiť sa neznamená byť schopný vyrobiť. Je to schopnosť so ziskom predať!

Priatelia, nožík sa mi otvára vo vrecku, keď čítam takéto rozhovori.

Možno sa dnes uživiť chovom oviec? A koľkí ľudia by tak mohli nájsť prácu?

Pravdaže, a nie pár desiatok či stoviek ľudí. Skúsme rátať. Chov päťsto dojných oviec si vyžaduje päť – šesť ľudí. Máme toľko nevyužívaných lúk a pasienkov, že sa poľahky na nich napasie ďalších 100-tisíc oviec, ktoré by zamestnali tisíc ľudí. Od jednej ovce máme za sezónu aspoň sto litrov mlieka, čo je asi 20 kilogramov syra, dovedna by to bolo dvetisíc ton, čo by významne obohatilo trh.

Zdroj:  Ovce by mohli dať prácu pre tisíc ľudí – Ekonomika – Správy – Pravda.sk.

Samozrejme, že si potom kde aký Tomáš (FB) robí srandu, že na vyriešenie slovenskej nezamestnanosti by stačili štyri milióny oviec.

To, že niečo dokážete krásne a fortieľne robiť vás nikdy neuživí. Vy to musíte byť schopný so ziskom predať. Či už výrobok alebo svoje vedomosti alebo svoju pracovnú silu.  Niekto musí potrebovať alebo chcieť vaše produkty. Tí šikovnejší dokážu predať eskimákovi chladničku.

Zdieľať?

Prípadová štúdiu demokracie: Je pražská nízkoemisná zóna demokratické rozhodnutie?

Najprv sa pozrime ako funguje demokratický princíp v prípade Hlavného mesta Prahy.

Základom sú rovné slobodné voľby do Zastupiteľstva Hlavného mesta Prahy. Ostatné (v poradí posledné, ale budú aj ďalšie) voľby sa uskutočnili v roku 2010 a výsledky boli také, že vznikli 4 politické kluby:

  • Klub TOP 09 (26 zastupiteľov)
  • Klub ODS (20 zastupiteľov)
  • Klub ČSSD (14 zastupiteľov)
  • Klub KSČM (3 zastupiteľov)

To dáva k dispozícii všelijaké koaličné možnosti a od roku 2010 sa tích koalícii vystriedalo haba-dej. Čo je pre našu prípadovú štúdiu dôležité? Priam najdôležitejšie? Zásadná otázka:

Ktorá z politických strán v zastupiteľstve mala vo volebnom programe v roku 2010 zriadenie nízkoemisných zón podľa dnes schváleného konceptu? 

Prečo je toto tá kardinálna otázka pre demokraciu v Hlavnom meste Praha?

Pretože zriadenie nízkoemisných zón sa dotkne všetkých občanov. Pár tisíc nešťastníkov tak, že ich autom nebudú môcť vôjsť do veľkého centrálneho územia. A všetkých, ale skutočne všetkých tak, že  budú musieť obetovať čas na to, aby si zakúpili a vylepili zelenú nálepku na čelné okno svojho auta. Každá rodina, no dobre, tak 95% rodín v Prahe má auto. Manžel pôjde vybavovať, manželka musí strážiť deti. Keď si vezme na to dovolenku, rodina bude mať otca o deň menej k dispozícii. A tak ďalej a tak podobne, prosto je to zásah do fungovania rodiny a teda sa to nejako dotkne skutočne každého.

Ako funguje v Prahe demokracia?

Je pred voľbami, strany predkladajú voličom svoje volebné programy. Ktorý program získa najväčšiu podporu, taká strana dostane najviac hlasov. Potom je tu ešte atraktivita a krása žien na kandidátkach (pamätáme plagáty VV). Potom je tu ešte tvrdé jadro skalných, ktorí tých komunistov budú voliť aj keby nekandidovali.

Tak preto, ako funguje demokracia, sa ešte raz pýtam (aby si aj debilkovia uvedomili):

Ktorá z politických strán v zastupiteľstve mala vo volebnom programe v roku 2010 zriadenie nízkoemisných zón podľa dnes schváleného konceptu? 

Kým vynesiem záverečný súd, je dôležité upozorniť na skutočne celú mašinériu demokracie na magistráte Hlavného mesta Praha:

 

Hlavní město Praha je samostatně spravováno zastupitelstvem hlavního města Prahy (dále jen „zastupitelstvo“). Zasedání zastupitelstva svolává písemně a se sdělením navrženého programu jednání primátor hlavního města Prahy (dále jen „primátor“), a to podle potřeby, nejméně však jednou za tři měsíce. Zasedání zastupitelstva zpravidla i řídí. Primátora volí zastupitelstvo a je zároveň z výkonu své funkce zastupitelstvu odpovědný. Primátor jmenuje a odvolává, po předchozím souhlasu ministra vnitra, ředitele Magistrátu hlavního města Prahy (dále jen „magistrát“). Výkonným orgánem hlavního města Prahy v oblasti samostatné působnosti je rada hlavního města Prahy (dále jen „rada“). Rada je ze své činnosti odpovědna zastupitelstvu, které ji rovněž volí.

Zdroj:  Volené orgány (Portál hlavního města Prahy).

Takže to zhrniem:

Občania vo voľbách volia zastupiteľstvo. Členovia zastupiteľstva volia členov Rady Hlavného mesta Praha.

Je to klasická zastupitešlká demokracia, ktorá vznikla preto, aby sa milión občanov Prahy mohlo aj podieľať na tvorbe pravidiel svojho života v meste a aby aj bola zabezpečené istá operatívnosť a akcieschopnosť pri rozhodovaní o bežnom chode mesta. 

Ako píše portál Echo24.cz

 

Praha zvolila rozsáhlejší ze dvou variant zřízení nízkoemisní zóny. Bude sahat zhruba od Holešovic na severu po Braník na jihu a od Malé Strany a Smíchova na západě až do Strašnic. Zároveň bude platit takzvaná norma euro 3, což znamená, že do zóny budou moci jen auta vyrobená zhruba po roce 2001. Zóna začne platit od 1. ledna 2016. Vyplývá to z materiálu, který dnes schválili pražští radní.

Zdroj:  Praha uzavře vjezd starším autům. Omezení bude širší než se čekalo – Echo24.cz.

Kontrolná otázka: Kto to schválil? Pražský radní, teda 10 ľudí vybraných 63 členným zastupiteľstvom, ktoré bolo zvolené na základe volebných programov jednotlivých strán v roku 2010. Kto to je konkrétne Rada Hlavného mesta Prahy?

Dnes sú to desiati

Jméno Funkce Strana/Klub Kontakt
RNDr. Tomáš Hudeček, Ph.D. primátor hl. m. Prahy TOP 09 e-mail: Tomas.Hudecek@praha.eu
Jiří Vávra první náměstek primátora TOP 09 e-mail: Jiri.Vavra@praha.eu
Ing. Jiří Nouza náměstek primátora TOP 09 e-mail: Jiri.Nouza@praha.eu
Ing. Václav Novotný náměstek primátora TOP 09 e-mail: Vaclav.Novotny@praha.eu
Ing. Jiří Pařízek radní TOP09 e-mail: Jiri.Parizek@praha.eu
Mgr. Ludmila Štvánová radní TOP 09 e-mail: Ludmila.Stvanova@praha.eu
Ing. Eva Vorlíčková radní TOP 09 e-mail: Eva.Vorlickova@praha.eu
Doc. Ing. Mgr. Martin Dlouhý, Dr., MSc. radní TOP 09 e-mail: Martin.Dlouhy@praha.eu
Ing. Jan Vašíček radní TOP 09 e-mail: Jan.Vasicek@praha.eu
Mgr. Lukáš Manhart radní TOP 09 e-mail: Lukas.Manhart@praha.eu

A čo to tam vidím? Je tam 10x TOP09. Takže kardinálna otázka sa nám scvrkáva:

Ktorá z politických strán v zastupiteľstve mala TOP09 vo volebnom programe v roku 2010 zriadenie nízkoemisných zón podľa dnes schváleného konceptu? 

Z princípov fungovania demokracie je odpoveď super dôležitá. Znenie odpovede totiž rozhodne, či Rada Hlavného mesta Prahy naplnila demokratické zásady. Teda, že plní volebný program, plní sľuby dané občanom v roku 2010. Teda, že občania sa pre nízkoemisné zóny v roku 2010 rozhodli. Občania v roku 2010 chceli nízkoemisné zóny a zvolili si takých zástupcov, ktorí to pre nich zariadia. To je demokracia.

Alebo Rada Hlavného mesta Prahy je spolok 10 diktátorov strany TOP09, ktorí sa rozhodli nadiktovať svoju vôľu občanom napriek tomu, že nikdy nedostali od občanov na tento projekt nízkoemisných zón mandát. Nalejme si čistej pepsikoly – teda oklamali občanov.

Takže znova, v mene demokracie v Českej republike sa pýtam:

Mala TOP09 vo volebnom programe v roku 2010 zriadenie nízkoemisných zón podľa dnes schváleného konceptu? 

Alebo si TOP09 zaslúži pochvalu ako vzorný demokrat, alebo odsúdenie ako diktátor.

Tak jednoduché to je!

Pre kverulantov a detailistov pár upresnení

Prvý dôležitý dodatok: Samozrejme, z princípov zastupiteľskej demokracie vyplýva, že si volíme zástupcov a nie každé ich rozhodnutie musí byť vo volebnom programe. Zo všeobecného zamerania politiky jednotlivých strán vyplývajú isté predpokladané riešenia. Socialisti budú regulovať a zvyšovať dane, pravičiari zas opačne. Zelený zavádzať nízkoemisné zóny a cyklocesty, liberáli im nechajú zaplatiť. Ale ako som ukázal, vytvorenie nízkoemisných zón sa dotkne každého občana Prahy. Významne ovplyvní správanie sa rodín pri nákupe a prevádzke auta. Preto si myslím, že je oprávnené očakávanie, aby takýto projekt bol súčasťou volebného rozhodovania voličov.

Navyše platí, že čím viac demokracie, tým viac a častejšie sa zástupcovia obracajú na svojich voličov v medzivolebnom období pre rozhodovanie. Špičkovým je potom systém referend vo Švajčiarsku. Ale veď nemusí byť špičková demokracia, ale zas po 25 rokoch by sme už nemali byť na úrovni, že medzi voľbami sa už len diktuje.

Druhý dôležitý dodatok: To zavedenie nízkoemisných zón, teda rozhodnutie dotýkajúce sa všetkých občanov bolo prijaté bez pár dní presne 3 mesiace pred konaním nových volieb. Áno, priatelia, 10-11 októbra 2014 sa uskutočnia v Česku nové komunálne voľby. V kontexte búrlivých zmien v zložení Rady v celom období 2010-2014, v kontexte toho, že TOP09 rozhodne nemá pohodlnú väčšinu je oprávnené očakávanie, že čím sú nové voľby bližšie, tak sa už len „kúri a svieti“ a rozhodne sa neprijímajú rozhodnutia, ktoré neboli vyslovene súčasťou volebného programu 2010. 

Tretí dôležitý dodatok vyspelej demokracieKoncept je navrhnutý, tak, že výnimku dostanú automaticky rezidenti. Takže rozhodnutie občanov vnútornej Prahy v komunálnych voľbách pre politickú stranu, ktorá chce zaviesť nízkoemisné zóny podľa takéhoto konceptu je na hranici diktatúry. Ich rozhodnutie totiž diktuje pravidlá pre občanov žijúcich úplne niekde inde. Áno, rozhodujú o vzduchu, ktorý oni budú dýchať. Ale majú právo zasahovať do práv iných? Sú v tomto prípade rezidenti vnútorne Prahy menšina vyžadujúca ochranu na úkor demokratickej väčšiny? (To si ako profík v zdravotníckom odbore z dovolením vyhadzujem neposudzovať.) To je totiž významný atribút vyspelej demokracie. Každé demokraticky prijaté pravidlo musí dbať na primeranú ochranu menšín (nech už si pod menšinou predstavíme čokoľvek). Pričom sa predpokladá primeraná, morálna či etické miera menšinových nárokov.

Pod čiarou: Vezmite si akékoľvek významné rozhodnutie slovenskej socialistickej vládnej strany.  Skontrolujte, či ide o drobné rozhodnutie (kúriť a svietiť) alebo celospoločenský dosah (bolo vo volebnom programe) alebo rozhodnutie v kontexte socializmu (očakávateľné, keď volíte socialistu a má pohodlnú väčšinu) a môžete si preverovať demokraciu. Tak jednoduché to je. 

Pod dvomi čiarami: Toto naozaj nie je článok o riešení dopravy a životného prostredia v Prahe či inde na Zemeguli. Je to článok o fungovaní demokracie.

Zdieľať?

Vo Švajčiarsku vám geocachingové rekordy padajú samé

Švajčiarsko je pri ceste k juhozápadným moriam zo Slovenska a Česka trochu z ruky, ale zachádzka má pre náruživého hráča hry Geocaching zmysel. Rozhodne sa nevyplatí Švajčiarsku vyhýbať, už len letný prejazd alpskými priesmykmi je zážitok. Aj šoférsky aj kochací. A získať výškový bodík ako drive-in tiež nie je na zahodenie.

Prechod cez hranice nie je žiaden problém. Švajčiarsko síce nieoprava je v šengene a nejaký modro odetý tajtrlíci na hraniciach furtom stoja, ale strach z nich nejde. Prechádzal som cez hranice 5-6x (v dvoch rôznych rokoch) a len raz sa mi stalo, že si ma odstavili (rodinné auto, rodinne naložené, rodinná osádka), chceli pasy a pýtali sa kam ideme. Ale je asi pravda, že zo Slovenskou značkou sa z Bregenzu často netranzituje.  Keď som išiel rok predtým na aute zo starou českou značkou (československý formát, bez EU označenia) tak len pozreli, či mám obe značky rovnaké  Ako sa im chce, proste treba rátať, že je to pasová kontrola a nejakí tajrlíci tam vždy stoja.

Priamo vo Švajčiarsku je zaujímavá séria MoCache. Sú to kešky pre motorkárov, ktorý si vychutnávajú letné prejazdy švajčiarskymi horskými priesmykmi. Sú to pohodové drive-inky, ktoré vám naženú výškové metre. Vďaka MoCache_CH25 Furka mám doterajší výškový rekord na hodnote 2417 m.n.m. A ta panoramata. Hneď vedľa je Earthcache venovaná ľadovcu. Poučí vás a keď si zaplatíte vstupné, môžete sa prechádzať vo vnútri ľadovca. Akurát som mal potom doma problém, keď sa ma pýtali na zážitky z tej letnej dovolenky pri mori a decká furt len o tom ľadovci rozprávali.

Švajčiarsko susedí s kde-kým. Nové krajiny do štatistík pribúdajú ani si nevšimnete ako. Pri prvom tranzite južnou trasou cez Sant Moritz do Lugana sme si v aute demonštrovali, ako sa máme dnes super. Frčíme si zo Švajčiarska cez Taliansko do Švajčiarska, aby sme sa nakoniec vynorili na obchvate Milána. To keď deti zažijú na vlastnej koži, začnete vnímať zemepis Európy úplne inými očami. A keď už sme išli cez to Lugano, tak sme sa zastavili v miniatúr parku, kde máte celé Švajčiarsko ako na dlani.

Hneď vedľa Švajčiarska je Lichtenštajnsko. Samozrejme, že keď sme už išli okolo, tak som si tam skočil pre bodík. Žiadna hranica, len most cez potok. Tieto malé štátiky, to je pre nárast počtu krajín slasť.

Pre zberateľov geografických raritiek je tiež lákavá nemecká exkláva Buesingen am Hochreim na severe alebo talianska Campione na juhu. 

Ak niekto nechce kupovať diaľničnú známku, tak ani nemusí. Paralelne ku všetkám diaľniciam majú neplatené okresky. Ale treba rátať, že sa človek na ceste zdrží prejazdami peknými dedinkami.  A hlavne veľkou úrodou miestnych keší. Samotné krabky sú klasika, ale privedú vás skutočne na zaujímavé miesta. Neďaleko Bregenzu je napríklad v lese betónový tank. Jáj, pardón, to je v Rakúsku. V Chamonix zas podzemná ľadovcová vodná elektráreň. Jáj, pardón, to je už vo Francúzsku.

No vidíte, na pár kilometroch je toľko štátov, že už to ani neregistrujete. Je to už len Európa.

Na švajčiarskych keškách sú fajn multijazykové listingy. keďže je Švajčiarko viacjazyčné, snažia sa miestny kešeri písať nie len v nemčine a francuštine, ale často až veľmi často sú listingy v angličtine. Tak ako sa patrí a naše krajiny by si mohli z toho brať príklad.

Zdieľať?

Voliť vodcu sa v istý moment stáva vecou osobného charakteru

Či chceme alebo nie, verejne známe osoby definujú štandardy morálky a etiky spoločnosti.

Kupcová ho zastupuje aj v tomto prípade. Vyplýva to zo splnomocnenia, ktoré predložila súdu.Na splnomocnení Fico uvádza ako svoju adresu Ulicu Hany Meličkovej v Bratislave. Tam mu aj sudkyňa najprv skúšala doručiť predvolanie. Hoci bolo na menovke Fico, muž, ktorý otvoril, povedal, že premiér tam nebýva. Bol to premiérov synovec, jeho strýko v tom čase mal prenajatý luxusný apartmán v komplexe Bonaparte, kde býva dodnes.Sudkyňa sa preto obrátila na ochranku, ktorá jej odkázala, že jej úlohou nie je doručovať poštu.

Zdroj:  SME.sk | Žalovaný Fico zostáva pre súdy nezvestným.

Keď som sledoval nedávnu prezidentskú predvolebnú kampaň, tak som si hovoril, že nárast populizmu je vlastnosťou kampane.

No jo, ale po pár týždňoch sa začalo ukazovať, že existuje len jedno jediné vysvetlenie toho, čo jeden z kandidátov stváral: Nebude žiadna budúcnosť. 

Viete priatelia, ak by v tom spore s Radičovou išlo o posledné milióny z osobnej peňaženky, ak by v tom spore s Radičovou išlo o niekoľko rokov nepodmienečného žalára, tak mám veľké pochopenie pre hľadanie východiska za akúkoľvek cenu. S tým sa musí počítať, ak ide človeku o veľa, ak ide o holú existenciu.

Ale vytiahnuť takýto kaliber v momente, keď je jasný rozsudok a ide len o naplnenie formálnych kritérií?

Naozaj si mám myslieť, že voliči socialistov majú taký osobný charakter, že to tolerujú predsedovi svojej obľúbenej politickej strany?  Je ich tu 35%, každý z nás ich máme za susedov. Chodíme spolu po uliciach, dávame si prednosť pri nastupovaní do autobusu.

Áno, máme diametrálne odlišný názor na to, ako sa má riadiť štát. Ale to nie je dôvod, aby sme po sebe pľuvali. Máme v sebe istú jasne definovanú mieru morálky. Takej tej každodennej. Pustiť sadnúť staršieho. Počkať kým neskúsený šofér na 3x zaparkuje. A keď štátny orgán pošle predvolanie, tak sa tam dostavíme. Lebo dodržiavať zákony a správať sa morálne má zmysel pre budúcnosť. Zajtra bude deň, vyjde slnko a s tým socialistom od susedov sa budem musieť dohodnúť na tom, kedy budeme v zime striekať stromy. 

Ja by som si strašne prial, aby som si aj naďalej mohol vážiť morálnu integritu svojich socialisticky zmýšľajúcich spoluobčanov. Ale možno je to inak. Možno aj oni chcú byť nedotknuteľní. Možno je to, čo predviedol predseda v predvolebnom čase, to čo predvádza teraz pred súdom, možno je to presne v duchu ich osobného charakteru.  A tak toto vzorové správanie podporujú.

Nuž, potom ale nie je dôvod tu s vami žiť.

Zdieľať?