Štruktúra listingu musí vyhovovať ignorantom čo nečítajú listingy

Nepýtajte sa čo môže urobiť kešer na love pre vašu kešku, ale čo môžete urobiť vy pre svoju kešku. Ak vám vašu supr-čupr vymazlenú škatuľku s pokladom furtom ľudia rozbíjajú, možno by bolo dobré pripustiť, že ste urobili niekde chybu. Dnes si ukážeme jednu, ktorú môžete napraviť za pár minút bez veľkej námahy.

Dobre štruktúrovaný listing.

Ja by som napríklad:

1. Hneď na úvode dal veľkým písmom jednu vetu: “Budete potrebovať 4 litre vody”. – tým upútam aj ignorantov. Ale len jednu, jednoduchú. Žiadne súvetia.

2. Využil pole “Stručný popis: Údaje o umístění keše, terénu, obtížnosti atd.” – presne tak, ako radí Groundspeak. Tam by som dal jednak ten text z bodu 1. a tam by som potom dal aj podrobný návod, ako sa dostať k logbooku.

3. A až potom do poľa “Hlavní popis:” listingu by som napísal slohovú prácu o futbalovom klube, slávnom rodákovi či vôňach kvarkov.

4. Do Hintu by som tiež spomenul, že je potrebný špeciálny prístup. Ani superignorant neignoruje hint :-)

Moje rady nie sú samoúčelné. Jednak mám ja osobne rád takto štrukturovaný listing. A potom, ide aj o to, že rôzne SW v telefónoch a navigáciách rozdielne pracujú s poľami “Stručný popis” a “Hlavni popis”. Napríklad Lokus zobrazí “Stručný popis” na titulke kešky a “Hlavný popis” v samostatnej záložke. A podobne aj c:geo.

Viete priatelia, je zbytočné nadávať, že nikto nečíta listingy. Keď dáte dôležité veci na koniec, tým nikoho nevychováte (viem aký som sám ignorant 😉 ). Leda ublížite svojej keške.

Ako starý skúsený blogér (od roku 2004) som sa naučil jednu vec – keď napíšeš článok, tak poprehadzuj odstavce do opačného poradia.

Oni aj správy v novinách sa tak píšu. (Aj tento článok je tak postavený.) Základ na začiatku, potom pár detailov a nakoniec podrobnosti z kontextu udalosti. Že to pôvodne vychádza z toho, aby sa dali správy skracovať od konca a dôležité sa nestratilo, to je iný príbeh.

A ešte jednu radu vám dám: Nevytvárajte si citový vzťah k vašej keške. Uroníte menej sĺz pri jej archivácii. A verte, že ten moment raz príde.

Zdieľajte obsah s priateľmi:

Salvou slov si ochránime pohodlie, ale skončíte v pekne problémových sračkách

Vidím vás za tými monitormi. Priemerné tváre priemerne vzdelaných ľudí. Odrážala sa v nich úľava. Uľahčenie nad tým, že nedôjde k nepohodlnej a neobvyklej akcii. Salva slov, cnostne odetá do demokratického hávu vám poskytne cestu von. Svedomiu sa uľaví,  pohodlie ostane nedotknuté.

Tie slová napísal (viac-menej) Arthur Hailey vo svojom románe Hotel. Ten román vyšiel v roku 1965. A som hlboko presvedčený, že každý rok predtým a každý rok potom sa udialo aspoň 183 udalostí, ktoré by tie slová charakterizovali.

Vtedy to bolo preto, že v New Orleanse nechceli ustúpiť od rasovej segregácie hotelových hostí. Pred sto + pár rokmi preto, aby sa cisár pán nenahnevali. Dnes je to preto, že nejaký bývalý aparátčík KGB sníva o Sovietskom zväze a my by sme mohli byť zaplavený potravinami z Ukrajiny. A zajtra to bude zas.

Viete priatelia, vo svojich starších článkoch často píšem o rozdiele medzi problémom nepohodlím. Nepoužívam vtedy svoje slová. Používam slová z jedného textu z knihy Roberta Fulghuma.

Sigmund Wollman, noční vrátný, při mém výbuchu tiše seděl na své židli, kouřil a pozoroval mě zarmouceným pohledem.  … Jediná osoba, kterou v práci vídá, jsem já – jsem noční narušitel jeho snu. Naše směny se o hodinu překrývají. A zase tu otravuju. Hlasitá bojová jednotka o síle jednoho muže.

„Už jsi, Fulčume, skončil?“

„Ne. Proč?“

„Pozlouchej, Fulčume. Pozlouchej mě, pozlouchej mě. Víš, co s tebou není v pořádku? Nejde o buřty a zelí a nejde o šéfa, o kuchaře ani o tohle místo.“

„Tak co se mnou není v pořádku?“

„Ty si, Fulčume, myslíš, že všechno víš, jenže nerozeznáš rozdíl mezi nepohodlím a problémem.

Když si zlámeš vaz, když nemáš co jíst, když ti hoří dům – tak to je problém. Všechno ostatní je nepohodlí. Život je nepohodlný. Život je hrbolatý.

Nauč se rozlišovat mezi nepohodlím a skutečnými problémy. Dožiješ se vyššího věku. A taky nebudeš tak otravovat lidi. Dobrou noc.“

Zdroj: FULGHUM, Robert. Ach jo: některé postřehy z obou stran ledničky. Vyd. 3., v Argu 1. Praha: Argo, 1996, s. 90. ISBN 80-7203-043-4.

Tento príbeh by sme si mali pripomínať pravidelne a výročne. Sneh na uliciach čo každoročne prekvapí cestárov, 30. stupňov na teplomery čo každoročne spôsobuje smrad v električkách, to sú presne tie udalosti, ktoré ukazujú rozdiel medzi skutočným problémom a nepohodlím.  Vo svoje pregrganosti si mnohí túto hranicu posunuli a snažia sa jej umiestnenie všetkým ostatným vsugerovať.

A potom príde náboženská vojna, nejakých pár zmätených samoplaníkov vybehne do ulíc, pár rakiet začne lietať pomedzi domy a konečne uvidíte, kde je skutočná hranica medzi problémom a nepohodlím.  Tá hranica sa pritom vôbec nepohla. To len my si myslíme, že náš pokrok v poznávaní sveta nás oprávňuje si túto hranicu posúvať. Nie, veru nie. Tú hranicu je oprávnený posunúť ten posledný čakajúci v rade na vyriešenie jeho problému. To, čo si dennodenne posúvame, je hranica akceptovaného pohodlia.

Buď tú hranicu skutočných problémov budeme posúvať salvou slov, cnostne odetou do demokratického hávu, alebo tým hovädám diktátorským konečne nastavíme zrkadlo od ktorého sa k nim odrazia ich vlastné nápady. Teda ich budeme cenzurovať podľa ich putinovského vzoru, tyranizovať podľa hamáskeho vzoru, budeme ich antilibertalizovať podľa ich orbánovského vzoru.

Áno, ochraňovať slobodu a demokraciu občas vyžaduje od nás trochu nepohodlia. Ak chcete vedieť čo je to skutočný problém, zájdite si do Terezína alebo Treblinky.

Mimochodom, kedy bude v Bratislave či Košiciach demonštrácia proti vojnovým konfliktom v Európe? Ja viem, až po dovolenkách.

Už nastavovali zrcadlo?

Tak ja přijdu, až budou nastavovat zrcadlo.

Ach jo!

Zdieľajte obsah s priateľmi:

Kam zájsť pre inšpiráciu na založenie kešky

Pre mňa osobne je hra Geocaching spôsob ako sa o neznámom mieste dozvedieť, niekedy aj viac, ako o ňom vedia sami domáci. Takže, aby som aj ja z vašich kešiek niečo mal, dám vám pár rád, ako si poradiť, keď už silou – mocou nejakú kešku chcete založiť.

Na jednom fóre sa sťažovala kešerka, že žije v takom nudnom meste a že jej máme poradiť. Že by chcela “fakt pěknou kešuli”. Tak dnes len tak nadhodím, nápady na kešky zaujímavé listingom (príbehom). Potom sú samozrejme kešky zaujímavé samotným tvarom či konštrukciou schránky. O tých inokedy.

Pre mňa je inšpiratívna séria “Křížky”. Pôvodne to boli kešky pri krížoch len v okolí Jenštejna. Postupne sa to chalanom a babám rozrástlo až-až.  Každá obec má niekoľko kaplniek či krížov. Každé krížne cesty mávali svoj kríž.  Pár fotiek, trochu z histórie, kedy bol obnovený, kedy  vznikol pôvodný.  Proste pridajte príbeh a listing je na svete.

Iný kešer zakladá v Prahe “Hřbitovmní sérii”. Pre mňa naplaveného je to zaujímavé, pretože obligátne končia vedomosti o pražských cintorínoch tým Olšanským a ešte krematóriom v Strašniciach.

Každá obec o mestách ani nehovoriac, má svojich slávnych rodákov. Rodák má rodný dom. Rodný dom má popisné číslo. A už máme na svete off-set multinu. Ja osobne mám pri rodných domoch radšej tieto offsetky ako tradičky. Hlavne preto, že tradička je väčšinou zaodkvapovka, kým v prípade multiny máte úplnú ľubovôlu, kam škatuľu s pokladom umiestnite. Rodák, to je záruka príbehu.

Každá obec o mestách ani nehovoriac má nejaké tie pamätné tabule či rovno pamätníky. A na nich sú všakovaké dátumy a texty v ktorých sa dajú spočítať písmená. Keď máte takéto pamätníky 3, to už je supr-čupr vymazlemá prechádzka po mestečku či dedinke. Aj s príbehom.

Výhľadovky, tú sú super mysterky. Môžete si urobiť listing trebárs o muchotrávkach. Dáte tam nejaký kvíz, šifru. Hlavne príbeh, že. A finálne súradnice umiestnite na miesto so super výhľadom do krajiny. Kvôli výhľadu a príbehu vám odpustíme, že to miesto s témou kešky veľmi nesúvisí.

Každé mesto si vedie kroniku. Zájdite za kronikárom, prelistujte si staré až prastaré zväzky. Keď príbehy z metskej kroniky umiestnite na mapu kešiek, máte kešku s príbehom. Minimálne ako ste zisťovali, kto je vo vašej obci momentálne kronikár.

Ja mám rád chémiu. Takže moje najbližšie budú asi nejaké chemické. Samozrejme to bude chémia s príbehom.

A nezabudnite! Keď založíte kešku, skúste sa poohliadnuť, či niekto nespravuje nejakú tematickú sériu, do ktorej by vaša keška mohla zapadnúť. Dokonca sú aj geo-puzzle. Rodné domy, pivovari, hrady, zámky, no je ich už aspoň 10-15 rôznych.

Inšpirácia je všade. Ach ako ja by som zakladal, ale opanujem sa. Je dôležité  sa o svoju kešku starať. Vzťah kešer a jeho keška to je dlhodobá záležitosť. Keď si niečo skrotíte či vytvoríte, už máte za to zodpovednosť.

Zdieľajte obsah s priateľmi:

Uživiť sa neznamená byť schopný vyrobiť. Je to schopnosť so ziskom predať!

Priatelia, nožík sa mi otvára vo vrecku, keď čítam takéto rozhovori.

Možno sa dnes uživiť chovom oviec? A koľkí ľudia by tak mohli nájsť prácu?

Pravdaže, a nie pár desiatok či stoviek ľudí. Skúsme rátať. Chov päťsto dojných oviec si vyžaduje päť – šesť ľudí. Máme toľko nevyužívaných lúk a pasienkov, že sa poľahky na nich napasie ďalších 100-tisíc oviec, ktoré by zamestnali tisíc ľudí. Od jednej ovce máme za sezónu aspoň sto litrov mlieka, čo je asi 20 kilogramov syra, dovedna by to bolo dvetisíc ton, čo by významne obohatilo trh.

Zdroj:  Ovce by mohli dať prácu pre tisíc ľudí – Ekonomika – Správy – Pravda.sk.

Samozrejme, že si potom kde aký Tomáš (FB) robí srandu, že na vyriešenie slovenskej nezamestnanosti by stačili štyri milióny oviec.

To, že niečo dokážete krásne a fortieľne robiť vás nikdy neuživí. Vy to musíte byť schopný so ziskom predať. Či už výrobok alebo svoje vedomosti alebo svoju pracovnú silu.  Niekto musí potrebovať alebo chcieť vaše produkty. Tí šikovnejší dokážu predať eskimákovi chladničku.

Zdieľajte obsah s priateľmi: