Štát má vykupovať pozemky "za ceny tesne pred"

This entry is part 7 of 10 in the series Očakávaný volebný program

Súkromné vlastníctvo štát nemôže zhodnotiť svojim rozhodnutím. Štát nie je podnikateľ.  Dvojnásobne platí pre infraštruktúrne líniové stavby. Štát  je v schizofrénnej situácii. Nesmie tajiť zámer výkupu a súčasne jeho prezradením sa zhorší pre štát (a naše dane) výkupne ceny.

Podľa údajov Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska možno bežnú ornú pôdu kúpiť v regiónoch v rozmedzí 45 až 85 centov za meter štvorcový. Keby sa všetky pozemky pod obchvatom oceňovali na hornej hranici ceny ornej pôdy mimo obce, výkup pozemkov by vyšiel na niečo vyše 4 milióny eur, nie takmer 400 miliónov.

Zdroj:  Výkup pôdy pod bratislavskú diaľnicu má stáť viac ako Ficov sociálny balíček.

Teraz vetami rozvitými.

Keď sa naplánuje trasa diaľnice, štát má vykupovať za ceny zodpovedajúce momentu tesne pred rozhodnutím štátu.  Ak sa vykupuje orná pôda, tak za trhové ceny ornej pôdy na danom mieste. Podobne pozemky v obciach, podobne domy na búranie. Za trhové ceny, ktoré vznikli bežnou podnikateľskou činnosťou súkromných subjektov.

Je to preto, že štát nie je podnikateľ. Štát nikdy nemôže zmeniť rozhodnutie na základe tlaku trhu. Keď súkromnému developerovi niekto nechce predať pozemok, alebo len za absurdnú cenu, tak má developer možnosť prehodnotiť rozhodnutie a posunúť sa o kus ďalej. Alebo nastoliť  novú trhovú rovnováhu.

Šachový úkrok stranou: Štát má byť solidárny. Takže by mal kompenzovať zhoršenie stavu spôsobené štátnou výstavbou. Je to cena za benefity  presahujúce miestne trhové rovnováhy, ktoré nemôžu dotknutí využívať. Do tejto solidarity počítam napríklad solidaritu štátu v podobe kompenzácii za vyššie ceny náhradného bývania. Alebo za zhoršenú využiteľnosť susediacich parciel a podobne a podobne. Výkup nie je nástrojom solidarity. Koniec šachového úkroku stranou.

Štát musí realizovať vyšší záujem. Presahujúci miestne trhové  rovnováhy. Navyše nie je súčasťou trhového súťaženia. Štát má len a len vytvárať pre iných prostredie.

Ďalším dôvodom pre ceny tesne pred je zamedzeniu zneužívania interných informácii.  Prevencia je oveľa užitočnejšia ako následné hľadanie či náhodou k nejakému zneužitiu interných informácii nedošlo. Na rozdiel od súkromných subjektov, v štátnych štruktúrach nikdy neexistuje  motivácia chrániť interné informácie. Vždy sa nájde nejaký biely kôň na koho to hovno trestného stíhania padne.

Naopak, súkromný subjekt má veľké motivácie tajiť rozhodujúce interné informácie, ktorých vyzradenie by ho prišlo príliš draho. Všimnite si, že tí priekupníci spomínaný v článku fabulujú „výkupom kvôli dotáciám na pestovanie“. To štátny úradník z princípu nesmie. Takže nie že len nie je motivácia, dokonca takéto tajenie je štátu zakázané.

Bez brzdy cien v podobe cena ante quo, teda ceny tesne pred, je štát a štátne peniaze, v schizofrénnej situácii. Nesmie tajiť zámer výkupu a súčasne jeho prezradením sa zhorší pre štát (a naše dane) výkupne ceny.

Takže pridávam do zoznamu svojho očakávaného predvolebného programu: Vykupovanie do vlastníctva štátu za ceny ako tesne pred.

Vypnutie automaticého rozpoznávania formátov čísiel v Open-office

Príznak: Napíšete 7.  (sedničku s bodkou)  v tabuľke a OOorg vám z toho spraví autmaticky dátum. Ale vy ste chceli poradové číslo záznamu v tabuľke.

Prekvapivo sa to nevypína v nastaveniach „automatických opráv“. Vypína sa to v menu MOŽNOSTI v sekcii Writer – Tabuľky. Prepínač kdesi vpravo hore.  To je jediné riešenie.  Teda okrem možnosti, že si dané pole (alebo stĺpec) dopredu naformátujete ako text.  Ale trvalé obmedzenie prílišnej prefikanosti OOorg je naozaj len a len vypnutie v nastaveniach programu.

To len aby som to zas pri novej inštalácii nehľadal ako Kubo stromy v lese.

Občania si zaplatili zníženie svojich vlastných platov. Prispievajú s iskrou v oku na zľavy na železnici

Pozrieme sa trochu na to, ako je to z financovaním zliav na železnici. Áno, priateli, aj z vášho platu ste prispeli na zľavu na cudzí lístok. Aj z vášho paltu ste prispeli na zľavu na svoj vlastný lístok. Naozaj je v záujme tejto spoločnosti podporovať  štátneho konkurenta v trhovom prostredí verejnej osobnej dopravy?

Nová vlna Ficových zliav vo vlakoch sa stáva realitou. Vláda odsúhlasila plán, ktorý umožní ľuďom pravidelne dochádzajúcim za prácou, aby platili len polovičnú cenu cestovného lístku.

„Polovičné zľavy bude možné získať už od 1. februára,“ potvrdil hovorca ministerstva dopravy Martin Kóňa.

Ďalší „sociálny balíček“ nadväzuje na bezplatné cestovanie študentov a dôchodcov, ktoré vláda zaviedla už 17. novembra. „Cieľom tohto návrhu je podporiť ďalší rozvoj železničnej osobnej dopravy,“ uvádza materiál, ktorý ministri dostali na stôl.

Zdroj: Vo vlakoch dostanú zľavy aj pracujúci.

Štátna firma poskytuje zľavy tak, že vyčísli ich celkový objem a nechá si to preplatiť zo štátneho rozpočtu. Peniaze do štátneho rozpočtu sa dostávajú tak, že občania zaplatia dane.

Šofér autobusu prímestskej dopravy platí tiež dane. Z jeho daní sa subvencuje marketingová aktivita, ktorá má za cieľ presunúť cestujúcich z jeho autobusu do vlaku. Vďaka tejto marketingovej aktivite sa zníži počet prepravených pasažierov v jeho autobuse pod hranicu rentability jeho linky. Jeho zamestnávateľ ho presunie na inú linku. Ups, iná linka je na tom rovnako. Z daní si náš šofér zaplatil svoj vyhadzov z práce.

No dobre, tak nie vyhadzov. Keďže sa znížil počet prepravených v autobusoch súkromných firiem, tie nemohli tento rok vyplatiť prémie. Náš šofér si zo svojich daní zaplatil zníženie svojho celkového platu.

Áno, toto je univerzálny model v každom prostredí, kde sú vedľa seba súťažitelia štát a súkromné firmy. Vždy je to tak, že podnikanie štátu môže byť kedykoľvek financované z daní. Z daní tých súkromných konkurentov.

Niekto tie zľavy zaplatiť musí. Napríklad občania okresu Svidník, ktorý nemá ani kilometer železničnej trate.

Mimochodom, železničná osobná doprava na Slovensku zaspala absolútne dobu. Všimnite si, kde sa stavajú domy, firmy, výrobné fabriky a kadiaľ vedú železničné koľaje. Dokonalým príkladom je rozvoj bytovej výstavby na východ od Bratislavy. Peniaze, ktoré  štát zaplatí za zľavnenú a zadarmo prepravu mali ísť do rozvoja modernej koľajovej infraštruktúry. Áno, tá má byť štátna hlavne so strategického dôvodu. Na štátnych kolajách má prebiehať štandardný konkurenčný boj prepravcov.

Plošná zľava je ten najhorší nástroj sociálnej politiky. Je vrcholne neadresná, je to vyhadzovanie peňazí von oknom. Ale to Marx ani Engels nedovolia, aby socialista nechal rozhodovanie na prijímateľovi štátnej sociálnej podpory, od koho si nakúpi službu prepravy do školy, od koho si kúpi službu detských voľnočasových stredísk a tak podobne. Socialista rozhodne za vás, že železnica je pre vás najlepšie riešenie ako sa dopravovať do práce či do školy. Jemu je to jedno, že autobusom by to bolo pre vás o 1 hodinu denne výhodnejšie.  Je mu jedno, že nežijeme v 50. rokoch 20. storočia, kedy výkon naftových motorov autobusov úspešne súperil s výkonom dnešných elektrobicyklov.

Je to najlepší spôsob ako navýšiť budúce výdavky na právne zastúpenie pri žalobách na neprimeraný štátny zásah do konkurenčného prostredia verejnej osobne dopravy.  Koľko že to boli náklady štátu, z našich daní, vyhodené von oknom za právne služby firmy Štát, s.r.o. v roku 2014?  Viete, kua, koľko práve za tieto peniaze mohlo byť kilometrov koľají zo Šamorína do Bratislavy na Trnavské mýto?  Máte čas premýšľať, keď stojíte denno denne v zápche vo svojom tereňáku.

Dalo by sa ešte dlho zbierať argumenty.

Slovom, plošné zľavy na jeden druh dopravy sú to najhoršie ako minúť naše vlastné dane. Čo ste si zvolili, to dnes dostávate.

Je to Rusko, kto je dnes v Európe agresor a kvôli ktorému umierajú ľudia

Keď umierajú ľudia, naozaj nemá zmysel diskutovať, kto to celé začal. Budeme sa tu dohadovať a medzi tím ďalší človek umrie úplne nezmyselne. Úplne nezmyselne.  Preto sa pýtam:

Kto dnes môže zastaviť zabíjanie na Ukrajine?

Môže to urobiť USA? Má tam svojich vojakov? Útočí na niekoho?
Môže to robiť EU? Má tam svojich vojakov? ǓÚtočíme, my sosobne, my z EU na niekoho na území Ukrajiny? Strieľa tam niekto z nás po niekom?

Môže to urobiť ukrajinská vláda a jej armáda? Je to ukrajinská armáda, ktorá stojí v zákopoch a má namierené delá? Áno, ukrajinská vláda môže rozhodnúť, že už nikto nebude umierať. Môže zastaviť boje. Otočiť tanky a zaparkovať v garážach.

Môže to urobiť tá kopa samopalníkov, ktorí nevedia inak žiť ako strieľať do ľudí? Isto áno, Len oni sami sa môžu otočiť a ísť za mamou domov. Oprieť Kalašnikov do skrine.  Je to len a len na nich.

Je to naozaj také jednoduché? Áno, priatelia je to tak jednoduché. Keď sa prestane strieľať, prestanú umierať ľudia. Keď sa prestane strieľať, tak je možné začať budovať. Keď sa strieľa, tak sa pustoší, ničí, likviduje.  Len a len tí, čo majú v rukách zbrane, môžu prestať.

Vojna je naozaj jednoduchá – vyhrá ten kto pozabíja viac nepriateľov a porozbíja viac nepriateľských vecí a ostane nakoniec na žive.
Preto sú aj východiská jednoduché.

Sú tu jednoduché základné východiská. Ukrajina, štát Ukrajina má nejaké územie. Na tomto území platí Ústava a nejaké tie zákony. To je znak európskej civilizácie 21. storočia. Neviem ako v Ázii či Amerike, v Európe to takto máme. Ako môže Ukrajina chrániť svoje hranice pred napadnutím? Len odstrašujúcou (strategickou) silou. Stojí ukrajinský vojak na hraničnej varte a je ozbrojený zbraňou. Kedy vystrelí? Keď na neho niekto zaútočí. Keď nikto neútočí ani na ukrajinských ľudí ani na ukrajinské územie, je neprípustné, aby ukrajinský vojak po niekom strieľal.

Je absolútne legitímnym právom Ukrajinskej vlády strieľať po každom, kto útočí na čo i len jediného ukrajinského občana, čo i len na piaď ukrajinkej pôdy.

Takže z tých, kto dnes môžu zastaviť umieranie na Ukrajine, nám ostali už len tí samozvaní samopaľníci.  Aké právo majú útočníci na streľbu a útok na ukrajinskom území?

Žiadne, priatelia!

Takže ešte raz:

Kto môže dnes zastaviť zabíjanie na Ukrajine?

Je to len a len útočiaca strana. Len oni majú v rukách mier na Ukrajine.

Kto sú to tí samopalníci na Ukrajine? Je už skoro rok a stále majú viac a viac zbraní. Majú viac a viac streliva. Stále majú čo jesť a nezdá sa, že by nemali čo na seba. S holou riťou a hladným bruchom tam tí samopalníci nepobehujú.

Keď sa svetové spoločenstvo obzerá okolo seba a medzi seba, furtom a stále tak nejak na boku a v tichodti stojí Rusko. Ošíva sa v kúte. Vetuje každé jedno vyhlásenie na pôde OSN, keď jeho členovia chcú vyzvať ukrajinských teroristov, aby prestali strieľať.

Ja tomu naozaj nerozumiem. Rusko nechce mier pri svojich hraniciach? Tak mi zo skutkov a správania sa Ruska vychádza, ako by mali s tým strieľaním niečo spoločné. Akoby bolo to strieľanie v ruskom záujme.

Keď sa Ruska opýtate, či si môžete obzrieť čo vezú humanitárne konvoje, ani len divadlo pre Červený kríž, ako to urobil Hitler, nie sú oschotní urobiť.  Keď sa Ruska opýtate, ako si strážia Rusko-Ukrajinskú hranicu, nevezmú vás na exkurziu. Keď sa Ruska opýtate….

Keď Rusko označíte za priameho agresora a útočníka na územie Ukrajiny, nikdy sa nedočkáte  ani najmenšej snahy o vyvinenie sa.

Ja som matematicky mysliaci človek. Takže nastoluje zásadnú premysu: Rusko je agresorom na Ukrajine. Veta platí dovtedy, kým Rusko nepreukáže opak.

Ja sa budem rád mýliť v tom, že na Ukrajine zas niekto umrel.  Ach ako sa rád budem v tej vete mýliť a vďaka Rusku – agresorovi  už od tejto chvíle neumrie ani jeden človek. Ani vojak, ani civilista. Pre mňa sú ľudia všetci s 32 chromozómami. A mŕtvy vojak ako aj mŕtvy civilista sú pre mňa rovnako na 100% mŕtvy ľudia.

Len a len vtedy, keď Rusko spoločne s ostatnými členmi BR OSN vytvorí kontingent Modrých prilieb a tento mezinárodný mierový kontingent sa postaví medzi ukrajinskú armádu a teroristov, bude veta: Rusko je agresorom na Ukrajine,  vyvrátená.

Agresorom je ten posledný v čase a priestore, kto nechce zastaviť paľbu. Dnes je to jednoznačne Rusko.  Každý jeden ďalší mŕtvy človek umiera na Ukrajine kvôli ruskej politike a ruským činom.

Keď prestanú na Ukrajine umierať ľudia a padať rozstrieľané baráky, môžeme sadnúť za stôl a diskutovať o tom, ako riešiť mocenské záujmy veľkých krajín. Môžeme diskutovať o  sférach vplyvu. Môžeme diskutovať o rozvoji a vzájomnej spolupráci na úrovni 21. storočia.  Kým na Ukrajine umiera čo i len jeden človek trafený zbraňou, musí byť jediným a to absolútne jediným cieľom zastavenie streľby.

Rusko musí prestať kŕmiť, šatiť a vyzbrojivať idiotov, ktorí patria do vezenia a nie do politiky Erópy 21. storočia. Idiotov, ktorých životným cieĺom je streľba po ľuďoch.

A budem ešte poslednýkrát tvrdý v slovách: Rovnako musia prestať s vyživovaním, šatením a vyzbrojovaním obyvatelia na dotknutých územiach Doneska a Luhanska. Tak ako Rusko, rovnako aj oni sú si vinní.  Kto nie je schopný si zvoliť politických zástupcov schopných mierových riešení, nesmie byť prekvapený, že ho trafí guľka náhodne letiaca okolo.

Napriek tomu, že si vieme sami pred sebou pomenovať vinníkov, to nie je dôvod, aby sme my ostatní len sedeli a v tichosti hovorili: Tak im treba. Nie, keď sa strieľa musíme sa do toho zamiešať, aby sa strieľať prestalo, aj keby sa nás to právne v EU netýkalo.  Týka sa nás to, každého jedného, ako príslušníkov ľudskej spoločnosti na tejto planéte.

Naša EU musí bachnúť konečne po stole medzinárodnej politiky a zasadiť sa za vyslanie kontingentu Modrých prilieb na Ukrajine. Oddeliť a izolovať strany konfliktu a dohliadnuť na regulérne demokratické voľby. Keď to sami Ukrajinci neboli schopní urobiť za posledných 20 rokov, tak je naivné čakať, že si odpomôžu od strieľania a dopomôžu k politickým riešeniam na úrovni Európy 21. storočia sami.

Rusko má dnes jedninú šancu ako sa stať skutočnou globálnou veľmocou. Podieľať sa na mierovom pláne pre Ukrajinu. Ja si prajem, aby bolo Rusko globálna veľmoc, aby spolu s nami z EU spoločne riešila Rwandu, Somálsko, Severnú Kóreu. Na planéte je toľko priestoru pre to, aby Rusko ukázalo svoj velmocenský potenciál.  Či Rusko chce, alebo nechce, musí to robiť spolu s nami v EU a spolu s USA. A ak sa chce pridat Čína či Brazília, bude to len super.

Do pravidiel európskej civilizácie 21. storočia patrí vzájomná ľudská nedotknuteľnosť práva na život. Na Ukrajine dnes umierajú ľudia.

Víťazom je ten, kto dokáže predať svojim prieteľom  krajší Ajfón, nie ten kto dokáže zabiť viac nepriateľov – ľudí ako ste vy alebo ja.

Nezlostite ma s hranicami uprostred EU

Môj europoslanec ma informoval, že sú medzi politikmi nejaké debilné nápady na obmedzenie voľného pohybu osôb v EU.

Návrhy na obmedzenie voľného pohybu osôb sa objavili na nedeľnom stretnutí ministrov vnútra EÚ v Paríži.

Témou tohto stretnutia boli práve dôsledky teroristických útokov na Charlie Hebdo. Španielsky minister vnútra Fernández Díaz vyhlásil, že s ohľadom na tieto útoky by „podporil opätovné zavedenie hraničných kontrol a je možné, že pre dosiahnutie žiadaného efektu bude potrebné zmeniť Schengenskú zmluvu.“

Zdroj:  Voľný pohyb osôb v EÚ môže byť čoskoro zredukovaný.

A kde chcete zaviesť tie kontroly? Na hraniciach Krajín? A ako k tomu príde také Bavorsko? Veď je väčšie ako Slovensko. Tiež by malo mať kontroly na hraniciach.

Chcete lepšie kontrolovať pohyb ľudí po EU?  Tak prečo nedať závory na hranicu francúzskeho Alsaska? Veď je veľké ako naše kraje.

Chcete lepšie kontrolovať pohyb ľudí po EU?  Tak prečo nedať závory na hranicu každého okresu? Veď sú také veľké ako Luxembursko.

Fakt ma vrcholne rozčuľujú nápady založené na úplne absurdných podkladoch:

Teroristi vo Francúzsku totiž nielenže bývali v Paríži trvalo, ale dokonca sa tam aj narodili. Návrh obmedziť voľný pohyb osôb v EÚ kvôli týmto útokom je tak reakciou na udalosť, ktorá sa nikdy nestala.

Naozaj chcete stáť nastúpený v dvojstupe pred autobusom, zatiaľ čo nejaký colník bude rengenovať vaše kufre? Potichu, ani nemuknúť, lebo kto si šepká, ten bude náhodne vybratý na telesnú prehliadku. Už v lete 8x na ceste k Jadranu.

Ja si to pamätám, ako som ako malý chlapec stál s rodičmi v takomto dvojstupe na Rumunsko-Bulharských hraniciach. Tak ma neserte so zavádzaním vnútorných hraníc v EU.

Hranica je len debilná čiara na mape. Je len málo trvalých filozofických právd. Toto je jedna z nich. Ak niekto tvorí okolo vás hranice, nemajte ho radi.

Zdroj:  Ak niekto tvorí okolo vás hranice, nemajte ho radi | M+M+M+M (4M).

A ešte raz:

Bol som sa korzovať na česko-poľskej hranici. Trikrát tam a trikrát naspäť.  Nádherná večerná zimná idylka v Petrovicích u Karviné.

Ešte niekto povie, že nechce EU, tak ho vezmem za golier so mnou na tú hranicu. Nosom v papieri 6x vypíše colné prehlásenie, 6x absolvuje pasovú a 6x colnú kontrolu vrátane šesťnásobného prešacovania.  A ja pri ňom prejdem s úsmevom ta a späť a budem sa úprimne čudovať, prečo mu to tak dlho trvá, kým zas pozbiera obsah svojho kufra a namiaga to doň.

Na záver ho ovalím tou ceduľou “Pozor! Státní hranice” aby sa mu rozsvietilo. Taký budem násilník.

Zdroj:  Korzo na čiare a socialista vo volebnej urne | M+M+M+M (4M).

Nie, žiadne ALE.

Pritelia v Denníku N takto: Som spokojný

Pred Vianocami som využil svoj zvyk a podporil som ideu Projektu NMôj tohtoročný nepotrebný darovací nákup získal Projekt N. Prešlo pár prvých týždňov roku 2015 a som skutočne spokojný.

Obsah fajnový. Dlhé komplexné články. Ale veď hej, isto by som to napísal lepšie. Ako každý čitateľ. Isto vy som nezabudol na tamto či hento. Skvelé linkovanie externých webov. Fajné prelinkovanie svojich vlastných článkov. Zaraďovanie informačných fotiek z Twitteru občianskej žurnalistiky.

Oceňujem meta text pod článkom ukazujúci, ako text vznikal. Celkovo meta informácie sú silný nástroj a verím, že sa ich používanie posilní. Napríklad GPS súradnice udalosti a ich následné zhodnotenie v mape článkov.

Je to proste fajn, toto starostlivé písanie. Ako inak a suprovo to pôsobí, oproti konkurencii plnej rýchlo rýchlo zbúchaných pár viet a doplnených ilustračným obrázkom z fotobanky.

A blogy? Zaujímavé, ako sa vyselektovala od blogov SME skupina blogérov, ktorí majú blogy ako už dlhotrvajúce hobby. Krotí vedia, čo to blogovanie je a majú naozaj dobrý štandard.

Štruktúra obsahu sa evidentne formuje a vyvíja. Pribúdajú ďalšie a ďalšie výhonky na strome rôznorodosti.  Tento trend je fajn. Už boli aj nejaké ankety. Obsah sa kopí a v zamknutom priestore by sa mohli objaviť štrukturovanješie prezentácie obsahu v súvislostiach a kontexte.

Komentáre k článkom zatiaľ nepripomínajú žumpu. Ich počet je na zmysluplnej úrovni. Občas sa zapoja aj priamo autori článkov. Šéfredaktor by ich mal povzbudiť k väčšej aktivite. Ale kedy by potom písali ďalší text, že?

V komentároch sa objavujú pravidelne pozitíva, pochvaly. Neuveriteľné a tak osviežujúce.

Vizuál komentárov je brutálne ovplyvnený ich schovávaním v primárnom zobrazení. Škoda. Schovávať áno, ale myslieť na to, že keď klikám na „diskusia: 2“ pri nadpise, tak chcem skočiť už na rozbalené komentáre. Asi. Rovnako po odoslaní komentára sa zas všetky schovajú. Chýba klasická spätná väzba, keď mi web hovorí, že som niečo urobil. Lenivosť testerov, alebo ich neznalosť základov?

Ako majú vyzerať komentáre v prostredí CMS wordpres, som písal v roku 2007. A je to tak stále. Jediné čo sa zmenilo, že niektoré vlastnosti si netreba dopĺňať pomocou pluginov, ale už sú súčasťou základného kódu WordPressu.

Vizuál webu sa evidentne vyvíja. Práca so šablónou WordPressu je ako tak, no teda ako tak, uspokojivá. Na to, že je 21.1. OK, ale už 21.2 to bude slabota hodná kritiky. Nevylúčený práve čítaný článok z niektorých The Loop je prejavom nezvládnutej „vyšší dívčí“.

Nepodčiarknuté odkazy ani pri „hover“ akcii myšou či ich dokonalé farebné maskovanie v stave „read“ je na prefackanie dizajnéra dogmatikmi prístupnosti a použiteľnosti.

Rozhodne sa nevyhnú písaniu si vlastných pluginov. Samozrejme, komunita wordpressu je činorodá. Napríklad na zlepšenie konfortu komentujúcich existujú pluginy na označenie „nových od poslednej návštevy“ či „zasielanie nových upozornení“.  Problémom ale je dlhodobá udržateľnosť vývoja pluginov ich autormi.

Používam WordPress už roky-rokúce a verte mi, úmrtnosť vývoja pluginov je skoro 90%. To len aby jednak v Denníku N vedeli a nepodľahli vetám: „Veď je na to plugin.“.  A jednak aby sa ostatní používatelia svojich WordPressov ukľudnili. Stiahnuť a nainštalovať plugin, tým to vždy len začína.

Občas zabudnutý anglický text zas hovorí o lenivosti či úplnej absencii testerov. A tiež o záludnostiach WordPressu. Jazykový súbor sk.mo nikdy neobsahuje všetky frázy a rôzne pluginy sú často písané v absolútnych textoch nie ako premenné.

Vizuál mobilnej verzie je poplatný podivným trendom v responzívnom dizajne. Na Slovenské pomery veľká novinka. A tomu zodpovedajú aj reakcie. Tiež to nemám rád. 😉 Ale už to na mobile v zvislej polohe aspoň radí bloky trochu rozumne. Chýba plávajúce polopriehľadné tlačítko „nahor“ či občasné repetício základnej navigácie. Niektorí sa tiež sťažujú na problémy so zmenou veľkosti písma na mobilnom zariadení.

Dostupnosť webu? Nuž myslím, že hostingový poskytovateľ sa v týchto dňoch učí, čo to je tvrdý tlak na škálovateľnmosť výkonu. A admini webu by zas mali čo najskôr pochopiť, že existuje rozdiel medzi produkčnou verziou a verziou Beta_finál. Web nemá volné minúty a noc nie je na guľatej planéte vlastne nikdy.

Takže takto. K 21.1. je to:

  • Obsah: 1*
  • Forma: 2- (to mínus za prístupnosť a použiteľnosť tagu <a href=)

Moje Áno, Nie, Nie na referendové otázky

Včera som si dal všeobecnú rozpravu nad právom na referendum. Dnes budem konkrétny a ukážem svoje odpovede. Otázky máme tri, budú tri kapitoly.

Súhlasíte s tým, aby sa manželstvom nemohlo nazývať žiadne iné spolužitie osôb okrem zväzku medzi jedným mužom a jednou ženou?

Podľa mňa je to otázka jazykovedná. Nie som vôbec presvedčený, že by sme mali prácu Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra nahrádzať formou referenda. Možno by sme sa mali nabudúce v plebiscite rozhodnopvať, či chlieb patrí medzi pečivo. Ale keď už sa teda pýtate, tak odpoviem.

Prečo jazykovedná? Kresťania si v kostole pred Bohom navzájom vysluhujú sviatosť manželstva. Tým vzniká nerozlučný zväzok muža a ženy. Následne trvá manželstvo. Tak hovorí katechizmus. Po obrade sa ide do sakristie, kde sa podpisujú svetské papiere. V tomto momente vzniká zákonné partnerstvo dvoch ľudí pred svetskými zákonmi. Hodnoty dnešnej európskej civilizácie sú založené na kresťanstve. Nevidím dôvod, prečo by podobne nemal byť založená aj jazyk.

Áno, v spore či bolo skôr vajce alebo sliepka som na strane toho, že skôr bolo slovo manželstvo používané pre kresťanský zväzok (či cirkevný všeobecne) a až neskôr sa význam rozšíril aj na štátny zväzok muža a ženy. Tým sa zneprehľadnil. Mám rád jednoznačný výklad slov. Ak sa tohoto nebudeme držať čoskoro si neporozumieme bez zdĺhavých opisov, čo vlastne chceme povedať. Veď hovorím, že je to jazykovedný problém.

Tak, a teraz je otázka, či sa slovo manželstvo má použiť už od oltára, ale bo až od podpisu papiera. Z uvedeného je vám už asi jasné, ako to vidím ja. Slovo manželstvo je naozaj vyhradené cirkevnému zväzku a z princípu cirkevného zväzku to musí byť zväzok muža a ženy, nech už tá-ktorá cirkev používa obrady aké len chce a volá Boha ako len chce.

Preto nemám ani problém s tým, ak by sa v štátnych formulároch nahradili nadpisy kolóniek manžel/manželka slovami partner/partnerka. Pozor nezamieňať s pojmami Otec/matka. Tie sú naopak jednoznačné o vzťahu biologickom. Ale to je na iné rozprávanie.

Takže aby nevznikli dohady: Áno, súhlasím s tým, aby sa manželstvom nemohlo nazývať iné spolužitie a tak ďalej.

Súhlasíte s tým, aby párom alebo skupinám osôb rovnakého pohlavia nebolo umožnené osvojenie (adopcia) detí a ich následná výchova?

Hore vyššie som napísal, že aj kresťanské a teda veru aj katolícke pári uzatvárajú svetské partnerstvo. Pre štát nestačí, že si vyslúžite katolícky obrat. Musíte ešte podpísať papiere.

Adopcia detí je papierová záležitosť. S genetikou, reprodukciu či akoukoľvek inou biológiou nemá adopcia nič spoločné. Takže nevidím dôvod, aby akákoľvek skupina dospelých sa nemohla starať o biologické potreby akékoľvek bezprízorného dieťaťa. Robia to rovnako tedy a ujovia v detských domovoch, v ústavoch, pestúnskych či profesionálnych rodinách. A robím to aj ja v našej katolíckej rodine.

Žiadne dieťa nesmie byť vychovávané samé, odrezané od hodnôt našej európskej spoločnosti. Tak sme sa dohodli, keď sme dávali dohromady Európsku úniu. Dokonca sme sa dohodli, že budeme akceptovať informácie o výchove v iných častiach sveta.

Je mi úplne jedno, či ho budú vychovávať dvaja, traja či desiati  ľudia. Aj moje deti vychovávam ja, manželka, súrodenec, 5-7 učiteľov v škole, 4 starí rodičia. Dokonca už aj nebohí starí otec má vplyv na jeho konanie. Veď koľkokrát si povie: „Čo by povedal starký?“, a jeho činy sú ovplyvnené. Je len a len výsledkom spoločenskej konvencie, že my dvaja z manželkou sme z pomedzi celého nášho malého spoločenstva právne zodpovedný za konanie našich detí do 18. veku ich života.

Áno, isteže, my dvaja s manželkou sme im najbližší. Pretože sme k nim fyzicky najbližšie a tvoríme im materiálny a mentálny domov. Nie pretože sme práve jeden muž a jedna žena. Ale preto, že sme tu pre nich 24 hodín až do našej smrti, aby sa mohli pritúliť poláskať, posťažovať. Sme im najbližší, lebo tak to oni voči nám cítia. Mohol by som trikrát tvrdiť, že som otec a ona je matka, tie deti musia cítiť, že my sme domov.

Preto, ak mám rozhodnúť, či by mohla mať právnu zodpovednosť akokoľvek zložená skupina dospelých nad deťmi, tak, jednoznačne mi je to jedno ako je tá skupina zložená. Teda ak mám rozhodnúť, či má mať právo akákoľvek dvojica či trojica byť domovom pre dieťa, tak je mi naozaj jedno, ako je tá skupina zložená.

Takže aby nevznikli dohady: Nie nesúhlasím s tým, aby párom alebo skupinám osôb rovnakého pohlavia nebolo umožnené osvojenie (adopcia) detí a ich následná výchova.

A ešte jeden dodatok: Práve a len túto otázku považujem za skutočne hodnú prepieranie formou referenda. A strašne, skutočne obrovsky som prekvapený, že zástancovia liberálnej spoločnosti, zástancovia partnerstiev, zástancovia slobodnej spoločnosti nechcú na dlhý čas rozotnúť túto diskusiu vo svoj prospech. (Bude tretí článok o účasti.)

Súhlasíte s tým, aby školy nemohli vyžadovať účasť detí na vyučovaní v oblasti sexuálneho správania či eutanázie, ak ich rodičia alebo deti samy nesúhlasia s obsahom vyučovania?

Nuž a zas tu máme, podobne ako bola prvá, otázku hodnú vedeckej inštitúcie. Tentokrát je to Štátna pedagogický ústav. Jeho úlohou je:

Medzi hlavné aktivity ŠPÚ patrí riešenie otázok v oblasti kurikulárnych zmien, aplikovaného pedagogického výskumu; odborné a metodické poradenstvo; experimentálne overovanie; pilotné vzdelávacie projekty; reformy a zmeny v obsahu výchovy a vzdelávania; garancie Štátneho vzdelávacieho programu; rezortný výskum; odborno-metodické riadenie škôl najmä pri tvorbe Školských vzdelávacích programov; príprava pedagogickej dokumentácie pre školy a školské zariadenia v oblasti všeobecného vzdelávania a ďalšie vzdelávanie pedagogických zamestnancov.

Zdroj:  Štátny pedagogický ústav — statpedu.sk.

Úlohou školy je vzdelávať. Úlohou Štátneho pedagogického ústavu je pripraviť či schváliť či odobriť po obsahovej a pedagogicko-odbornej stránke akékoľvek osnovy akejkoľvek formy vzdelávania v oblasti sexuálnej výchovy. Ak niekde niekto vyučuje podivne, sú tu odborné štandardy a ich garantom je ŠPU. Tak nech pracuje. Naozaj nerozumiem, prečo by sme referendom mali nahradzovať jeho úlohu. Školy majú školské rady, konajú sa triedne schôdzky rodičov, je kopa možností, ako riešiť vzdelávanie.

Možno by bolo dobré nabudúce riešiť referendom, či sa má vyučovať teória pravdepodobnosti a kombinatorika. Veď pomocou nich sa cibrí gamblerstvo. Ups, omyl, predchádza gamblerstvu. Ale keď už sa teda pýtate, tak odpoviem.

Na túto referendovú otázku pozerám tak, že je to obligátna úloha školy ako vzdelávacej inštitúcie učiť nás o všetkom čo je okolo nás. Nemám rád literárnu vedu. Ale učil som sa jej základy na základnej škole, aby som vedel čo nemám rád. Na vysokej škole som sa vzdelával o homeopatii. Nie preto, aby som ju praktikoval, ale aby som vedel, na čom sú založené jej bludy.

Napriek tomu, že propagácia nacizmu, fašizmu, rasizmu či komunizmu je trestná, učíme o tom svoje deti. Učíme sa ich symboliku, učíme sa ich vonkajšie prejavy, učíme sa ich rozpoznať. Učíme sa o nich toľko, že každý jeden z nás by dokázal byť podľa týchto vedomostí aspoň priemerným rasistom, xenofóbom či nacistom z povolania Kombinatoriku a gamblerstvo som už spomenul.

Ľudia sa nerozmnožujú ani delením ani opeľovaním včeličkami. Patrí medzi  princípy všeobecnej inteligencie vedieť ako prebieha pohlavný akt a čo sa ním získava (trochu radosti a často nejaká tá zygóta). Aké sú prenosné choroby. Ako súvisí pohlavný akt s emóciami, duševnou rovnováhou či psychickými chorobami. Nie len ženy ale aj muži by mali v 21. storočí vedieť, ako funguje hormonálne riadenie vlastného tela či tela  partnera s ktorým sa zaviazali pred oltárom žiť spoločne doživotne.

Ľudia nežijú nekonečne. Umieranie je súčasťou života. Ako lekárnik o tom naozaj niečo viem. Bude menej eutanázii, ak sa o umieraní budeme učiť od malička. Len požiadavky na eutanáziu sú motiváciou k riešeniu etických a morálnych dilem medicíny a paliatívnej liečby.

Je nevyhnutné poznať svojho nepriateľa, aby som sa mu vedel ubrániť. Aby som vedel aké následky budú mať sexuálne činy každého z nás.  Jedna z najlepších kníh o živote kresťana sú Rady skúseného diabla, ktorú som dostal od svojho birmovného krstného otca. Som mu za ňu neskutočne vďačný a máloktorá kniha mi chodí po rozume častejšie ako táto. C.S. Lewis v knihe vykresľuje sklony a slabosti človeka, ako aj dôsledky, kam môžu viesť.

Takže aby nevznikali dohady:  Nie nesúhlasím s tým, aby školy nemohli vyžadovať účasť detí na vyučovaní v oblasti sexuálneho správania či eutanázie, ak ich rodičia alebo deti samy nesúhlasia s obsahom vyučovania.

Kvôli mnohým záporom jednoznačne: Vzdelávanie má byť povinné bez ohľadu na predmet vzdelávania. Vzdelávať sa máme o všetkých dostupných vedomostiach ľudského rodu.

A teraz si ma môžete upáliť v komentároch.

Pod čiarou: Asi by to chcelo technickú novelu Ústavy v paragrafoch o referende. Referendové otázky by mali byť kladené ako nezáporné. Teda formulované bez záporov. V prípade prvej otázky to ešte ako tak ide, ale na ostatné dve sa nedá odpovedať záporne bez zmeny ich znenia. Až 3 zápory sú už priveľa a živnou pôdou na kupovanie či ľahké ovplyvňovanie.

Máme komunizmus bez marxizmu, xenofóbiu bez plotov či nacizmus bez národného socializmu

Hľadám jednoduché pomenovanie dnešných dní. Nebol som doteraz spokojný s pomenovaním a úvahami nad osciláciou medzi komunizmom a nacizmom. Stále som v mozgovni cítil to, čo vyslovila Hannah:

V knize Původ totalitarismu spisovatelka německo-židovského původu Hannah Arendtové udává, že nacistické a komunistické režimy byly novou formou vlády a ne poupravené verze starých tyranií.

Zdroj:  Totalitarismus – Wikipedie.

To čo predvádzajú dnešní šikulovia priemerných je naozaj len a len hľadanie maskovania. Dobre sa vyhýbajú tým najhorším znakom komunizmu či nacizmu, len aby boli nenápadní. A tak stvorili novú formu vlády.

Možno presnejšie by dnešnú situáciu chrakterizoval pojem postdemokracia.

Postdemokracie může být charakterizována:

volbami, které ve svém důsledku nereprezentují vůli lidu

nerespektováním občanských práv státem nebo jejich zástupců

neschopností vést vyrovnané nebo proporciálně vyvážene debaty o určitých problémech

posilování vlivu nevládních organizací na řízení politiky

nedostatečné debaty, osvěta a informovanost občanů o důležitých problémech, na které mají právo vyjádřit svůj názor, a účast velkých (často nadnárodními korporacemi vlastněných) médií na tomto procesu[3]

Zdroj:  Postdemokracie – Wikipedie.

Ale je dostatočne zrozumiteľný a hlavne, je dostatočne mobilizujúci pojem?  Pojem nacizmu či komunizmu si vie každý materializovať. Červená či žltá hviezda. Jasné ako koncentráky alebo nedostatok toaleťáku v plánovanom hospodárstve.

Ale ako poukázať na „volby, které ve svém důsledku nereprezentují vůli lidu“, keď jediným detailom, v ktorom sa voľby primátora v Prahy odlišovali od demokratických pravidiel bola absencia volebného programu zvolenej kandidátky? Stačilo povedať, že TO zařídíme a voličom bolo úplne jedno čo to to to bude.

Áno, socialistická politika je založená na zvyšovaní prerozdeľovacieho balíku a preferencii rovnostárstva. Je to legitímny volebný program. Ale bolo súčasťou tohto programu zavedenie , v demokracii absolútne neprijateľných, politických debát bez oponentov?

V súvislosti s terorizmom príde vlna snáh o nabúranie sa do súkromia občanov. Ide len a len o informácie. O informácie použiteľné pre biznis šikulou priemerných. Pre ich zisky pre ich kontrolu nad svojou konkurenciou. Nie politickou, ale finančnou či podnikateľskou konkurenciou.

Pomocou obsadených pozícii v politike vytvárajú sieť na získavanie informácii, ktoré potrebujú pre svoj vlastný biznis.

Nakoniec si stále kladiem jednu a tú istú otázku: Koľko kusov nohavíc potrebujete na slušný život? Nie sú tie 87 už trochu priveľa? Takže aké sú tie motivácie šikulov priemerných?

Je to ešte stále potreba zarobiť si na živobytie?

Podľa mňa je to:

  • Už len zábava a zotrvačnosť.
  • Podnikanie v oblastiach bez akejkoľvek dlhodobej udržateľnosti, ktorú zabezpečuje potreba zákazníka.
  • Nápady na tovary a služby, ktoré nikto nikdy nepotrebuje.
  • Absolútne hlúpe túžby.
  • Zlodejská nátura

Občas aj kombinácia viacerých bodov.

V týchto dňoch Bill Gates, vráskavý starší pán, pije čistú vodu, ktorá vznikla vďaka tomu, že svoje zisky venoval do vývoja čističky fekálií. Na začiatku bol MS DOS. Chalan potreboval z niečoho žiť, za niečo si kúpiť jedlo a odedzu. Akoby mimochodom, pri uspokojovaní potrieb zákazníkov,  okolo seba vytvoril hodnoty. Jeden deň sa prebudil, zistil, že má na účte nejaké peniaze, ktoré nikdy nedokáže spotrebovať, tak s nimi podporil vývoj výroby pitnej vody z fekálií.

Ten zásadný znak je, že akákoľvek interakcia s demokratickým systémom či s ľudskou spoločnosťou absolútne nesúvisí so spôsobom zarábania peňazí na život.

To by bol dobrý politik demokracie. Podobné sa udialo na Slovensku v podobe Kisku.

Ale čoho sme tu svedkami? Politici rozprávajú o socializme – o vyrovnávaní rozdielov formou podpory chudobných. O zlepšení fungovania servisu štátu pre všetkých.

No vo volených funkciách rozhodujú o priklepnutí peňazí svojim firmám. Vymýšľajú ďalšie a ďalšie regulácie tam, kde existuje slobodný trh. Regulérne podnikajú vo firme Štát s.r.o. Potom tie regulácie využívajú na nasmerovanie verejných peňazí do svojich vlastných bankových účtov.

Tí najšikovnejší zo šikolov priemerných si za peniaze voličov kupujú  budúce hlasy tých istých voličov. Napríklad zavedením štátom dotovaných služieb štátnych firiem podnikajúcich v bežnom konkurenčnom prostredí súkromného sektoru. Vlaky, solárna energia, EU-dotácie, nákupy liekov štátnou poisťovňou, tendre na diaľnice, poľnohospodárske dotácie… Mám pokračovať v tých príkladoch?

Vždy je to ten istý model:

  • Požičiam si na volebnú kampaň
  • Vyhrám voľby
  • Vyberiem peniaze od voličov
  • Vymyslím si štátny projekt
  • Polovica ceny projektu je splátka za volebnú kampaň
  • Polovicu ceny projektu stroví zhotoviteľ

Pričom cena je len číslo na papieri v presnej korelácii s hodnotou pôžičky na volebnú kampaň. Že to v skutočnosti stojí úplne iné peniaze? Akcia Riekostav či Neburešovi Ne-Šaľa-ný nevychodniari vám nič nehovorí?

Nechajú sa zvoliť len preto, aby ich firmy dokázali vôbec zarábať na ich jedlo, bývanie a v neposlednom rade aj na ich nohavice a hodinky.

Prečo ich prosím vás volíte? Prečo volíte týchto nacistov bez národného socializmu? Prečo volíte týchto komunistov bez marxizmu-leninizmu? Prečo volíte týchto rasistov bez segregačných zákonov? Prečo volíte týchto xenofóbov prijímajúcich s otvorenou náručou 15 sýrskych rodín?  Lebo aj vy chcete?

A nehovorte mi, že nie je nikto lepší! Máte doma zrkadlo? Už nastavovali zrkadlo?

Darabovacia dilema okolo TESCOa

To sú tie hnusné reťazce, čo pľundrujú drobných dedinských obchodníkov a drobných farmárskych z dvora predávajúcich živnostníkov.

Spoločnosť Tesco patrí k najväčším zamestnávateľom na Slovensku. Priemerný počet zamestnancov k februáru 2014 bol 9943 a Tesco v súčasnosti prevádzkuje 150 obchodov.

Zdroj:  Hrozí, že bude Tesco zatvárať pobočky aj na Slovensku? | Firmy | ekonomika.sme.sk.

Ups, Ale tých zamestnancov čo tam je.

Ups, Ale mi nemáme radi živnostníkov.

Ups, Ale mi podporujeme agroželeziarov a svojich investorov Neburešov.

No nechcel by som byť na mieste socialistického politika. To je schíza jak hovado.

Štátna podpora, nie štátna podpora, štátna podpora, nie štátna podpora, štátna podpora, nie štátna podpora, štátna podpora, nie štátna podpora, štátna podpora, nie štátna podpora, štátna podpora, nie štátna podpora, štátna podpora, nie štátna podpora, štátna podpora, nie štátna podpora, štátna podpora, nie štátna podpora, štátna podpora, nie štátna podpora, štátna podpora, nie štátna podpora…

Ups, kto prvý zakričí, že chce lízatko?

Ani dôchodok nie je to, že dostanete niečo za nič

V polemike okolo prvých vyplácaných dôchodkov z 2. pilera zaznieva jedna zásadná túžba: Chcem dostávať toľko ako som dokázal zarobiť.

Dnes je priemerná mzda  838€ a priemerný štátny dôchodok 399,74€. Nie naozaj nie som ochotný dnes odkladať 1/3 svojho čistého príjmu. Vy áno? Lebo aby ste mali od po skokovom odchode do dôchodku stále príjem 838€ musíte si tých chýbajúcich 400€ odkladať sami!

Mzda je odmena za prácu. Tvorí sa tak, že svojou činnosťou vyrobíte hodnotu, ktorú dokáže zamestnávateľ na trhu predať ta cenu XXX€. Z tejto ceny XXX€ sa zaplatia náklady na výrobné prostriedky. No a zvyšok vám môže vyplatiť ako odmenu, že ste dokázali vyrobiť nejakú hodnotu.

Dôchodok dostávate tak, že sa ráno zobudíte, je 8. v mesiaci a príde poštár. Nič ale naozaj nič ste nevyrobili. A peniaze prišli. Kde sa vzali? 

Hovoríte, že ste za od svojich 23 do svojich 62 napracovali dosť?  Dosť na to, aby ste mohli ešte ďalších 20 rokov dostávať mzdu za tie výrobky, ktoré boli predávané za cenu XXX€?

Fakt si myslíte, že môžete dostať niečo za nič?

Predstavte si, že 40 rokov vyrábate drevené figúrky. Predávate ich za 100€ za kus. Náklady na ich výrobu sú 50€, takže 50€ z každej je váš zisk. Mesačne ich predáte 20 kusov, takže si mesačne môžete nechať 50€x20ks=1000€  Nebudeme riešiť nejaké dane odvody a podobné huncúctva.

Takže 40 rokov budete mať plat 1000€ mesačne. Fááájn. Potom si jedného dňa poviete, že už nechcete pracovať, že chcete odísť na zaslúžený odpočinok.  Ráno sa zobudíte a zistíte, že ste nepredali ani kus a 1000€ nikde.

Možno tie dane a odvody nebolo až také huncúctvo. To nechajme na inokedy.

Máte 23 rokov a spočítate si, že by ste chceli po 40 rokoch práce odložiť toľko, aby ste ďalších 20 rokov nemuseli pracovať. Potrebujete teda odložiť nabok 20rokovx12x1000€=240000€ Uff. Ako to dosiahnem? Nuž sú dve možnosti, alebo budem 40 rokov viac pracovať( predám viac figúrok) alebo budem figúrky predávať drahšie.

Mojich 240000 vydelím 40 rokmi, 12 mesiacmi a dostanem, že musím predať figúrky nie za 2000€, ale o ďalších 500€ viac

Pamätáte? Váš výnos z jedného kusu je 50€. Cena bola 100€, 50€ boli náklady a 50 vaša odmena. To bolo 20 figúrok za celkových 2000€. Ako to bude teraz? K nákladom na výrobu 50€ a zisku 50€ pribudne ešte 25€ na odloženie na dôchodok. Takže cena jednej bude 125€. Za mesiac to bude 20 figúrok za 2500€

Ak nezmeníte cenu, bude výnos z jednej 50€ a aby ste si mohli 1000€ vyplatiť a ešte 500€ odložiť na zaslúžený odpočinok, musíte vyrobiť figúrky za 2500€. Cenu nechcete alebo nemôžete zvýšiť kvôli konkurencii, tak ich musíte predať viac, teda 25 kusov.

Poznáte tú o troch grošoch? Zadarmo ešte nikto neobedoval. Ani dôchodca. Niekto na vás tých 25€ mesačne musí zarobiť. Alebo sa spoľahnete na seba?

Neviem ako vy, ale ja som to vyriešil tak, že vôbec nepredpokladám nejaký skokový odchod na zaslúžený odpočinok. Plán je urobiť to presne tak, ako som bol onehdá spomenul. Na dôchodok postupne. Niečo prispeje štátny pilier, niečo prispeje osobná poistka, niečo prispeje osobné podnikanie. Tak ako budú tieto výnosy postupne prichádzať, bude ubúdať môj pracovný zápal. Až jedného dňa vyhasnem úplne.

Dnes je priemerná mzda  838€ a priemerný štátny dôchodok 399,74€. Nie naozaj nie som ochotný dnes odkladať 1/3 svojho čistého príjmu. Vy áno? Lebo aby ste mali  po skokovom odchode do dôchodku stále príjem 838€ musíte si tých chýbajúcich 400€ dnes odkladať sami!

Naozaj si myslíte, že pojmy ako zaslúžený odpočinok  majú v oblasti intelektuálnych zamestnaní právo na existenciu?

Druhému pilieru sa vytýka, že slabo ak vôbec zhodnocuje vaše úspory. Dnes fungujúci priebežný systém prvého piliera dokáže pri priemernej mzde 838€ a dnešnej výške dovodov a daní vyplácať priemerný dôchodok 399,74€.  Všetci sú blázni, len vy ste lietadlo, že.

Tak kto z vás, milé lietadlá si odkladá 1/3 svojho čistého platu pre seba? Kto z vás , milé lietadlá sa tešíte, že si budete raz užívať na dôchodku?  Kto z vás, milé lietadlá, chce pri priemernej mzde 838€ nemecké dôchodky 1500€?

Nie priatelia. Jediná cesta je alebo pracovať viac, alebo dokázať plody svojej práce predať za viac peňazí.