Nie toto nie je vtip, toto sú zastupitelia v Prahe 5 a ich kvetináče

Kto sleduje dejiny betónových kvetináčov, má ďalšiu neuveriteľnú kapitolu do ságy:

“Necháme vypracovat studii, zda by bylo možné část truhlíků zakopat pod zem,” řekl Smetana. Více než 200 truhlíků pořídila radnice před několika lety za asi 18 milionů korun.

Pokud by studie ukázala, že na některých místech by bylo možné truhlíky zahloubit, radnice si nechá udělat projekt, na jehož základě betonové nádoby nechá zakopat pod zem.

Zdroj:  Nový nápad: zakopat betonové květníky pod zem. Za peníze EU – Echo24.cz.

Rehotal som sa asi 5 minút a nemôžem nijakovsky ten článok dočítať. Chytá ma ďalší a ďalší záchvat smiechu.

Keď je niečo komunistická pičovina, nepodarí sa vám z toho urobiť svadobnú tortu.

Podobná sága sa zdá byť správa českej Koruny v podaní ČNB.

Pod čiarou: Ufff, bolí ma od smiechu brucho, ale dal som to až do konca.

Zdieľať?

Cenzúra – definícia

To len aby som mal kam odklazovať. Už ma nebavíte so svojim debilnými názormi, že mazanie komentárom na súkromnom webovom priestore je cenzúra. 

Mazanie komentárov na mojom blogu nie je cenzúra. Nie je to upieranie vašeho práva na slobodu slova. Internet je veľký, hlavne v tomto okolí. Môžete sa vyrevať do vetra kde len chcete. Mazanie vašich komentárov na mojom blogu je výkon mojich vlastníckych práv a príspevok k mojej duševnej hygiene.

Cenzúra -y ž. lat.
1.úradne predpísané, nariadené skúmanie a kontrola obsahu písaných a tlačených prejavov, kníh, dicadelných hier, filmov a pod. so zreteľom na štátne spoločenské a mravné záujmy
2. expr. prísny dozor, prísne posúdenie
3. hist. úrad starorímskeho cenzora
ŠALING, Samo, Mária IVANOVÁ-ŠALINGOVÁ a Zuzana MANÍKOVÁ. Vel’ký slovník cudzích slov. 3. rev. a dopl. vyd. Bratislava: Samo, c2003, 1375 s. ISBN 80-891-2302-3.

Nie, mne žiadny úrad nepredpisuje, čo mám skúmať, čo mám ponechať, čo zmazať, čo je prijateľné, čo nie. Mažem, lebo mám pocit, že píšete somariny, ktoré prekročili aj mieru hodnú poznámky, že píšete somariny. Je to môj osobný pocit slobodného človeka v demokratickej spoločnosti. Nemusíte so mnou súhlasiť. To právo na váš nesúhlas vám nikdy neupriem.  Internet je veľký, hlavne v tomto okolí.

Určite som o tom už písal. A kde-kto o tom písal. Za jeden z najlepších považujem tento:

Dobře je známe. Nafoukaní blogéři, co se považujou za elitu. Navzájem se poplácávají po ramenech a lezou si – víte kam. Je mi z nich zle. Dělají ze sebe Dušíny a přitom důsledně cenzurujou všechny negativní komentáře. Kde je svoboda slova? O čem to asi tak svědčí? Hm?

Zdroj:  Nadutá elita maže komentáře » La Trine.

 

A len tak mimochodom, ak by vás to zaujímalo, mám aj Druhú metódu podľa Indiana Jones.

Zdieľať?

Napriek horším parametrom je štátny dôchodok o polovicu menší, ako by vám vyniesol druhý pilier

Aj keď poisťovne pre výplatu z druhého piliera zvolili veľmi zlé nastavenia, stále je to lepšie zhodnotenie odvodov na starobný dôchodok ako poskytuje štát.

Vlnu pobúrenia voči druhému pilieru dôchodkového poistenia vyvolal článok

Máte 62 rokov, idete do dôchodku a v druhom pilieri ste si nasporili 20-tisíc eur. Poisťovňa vám povie, že vám každý mesiac vyplatí dôchodok 74 eur.

Za rok je to 885 eur. Vy viete, že priemerná dĺžka, ktorú sa dožívame na dôchodku, je 19 rokov. Za ten čas by vám teda poisťovňa mala vyplatiť približne 16,8 tisíca eur. Dostanete tak o tri tisícky eur menej, ako ste si nasporili v druhom pilieri.

Výplatu takého nízkeho dôchodku z druhého piliera avizuje 62-ročnému žiadateľovi poisťovňa Generali.

Zdroj:  Poisťovne núkajú dôchodky, akoby sme mali žiť aj po deväťdesiatke.

Tak si to teda poriadne spočítajme. Pozor bude matematika.

Priemerná mzda v SR 3q2014 je 838€

Zdroj: Štatistický úrad SR

Cena práce pre uvedenú priemernú hrubú mzdu  je: 1 132,96 €

Čistý príjem zamestnanca: 690,87€

Odvody na starobný dôchodok sú: zamestnance 33,52, zamestnávateľ 117,32€

Len pre zaujímavosť, celkové sociálne odvody, vrátane tých na starobný dôchodok, sú: zamestnanec 78,77, zamestnávateľ 211,16€ čo je dohromady 289,93€

A len pre zaujímavosť, zdravotné poistenie je: zamestnance 33,52 a zamestnávateľ 83,80€

Zdroj: SITA.sk

Takže ak by to tak bolo 40 rokov plného zamestnania, tak si zamestnanec usporí 40x12x33,52=16089,6€ a zamestnávateľ k tomu pridá: 40x12x117,32=56313,6€ takže dohromady ide za 40 rokov do sociálnej poisťovne na starobný dôchodok 72403,2€  Ale pozor, to je čistá odložená suma bez akéhokoľvek zhodnotenia poťas 40 rokov sporenia.

Priemerný vyplácaný dôchodok od sociálnej poisťovne je 399,74€ Zdroj: http://www.socpoist.sk/646/1614s

Ako to bolo s tým 2. pilierom?

Máte 62 rokov, idete do dôchodku a v druhom pilieri ste si nasporili 20-tisíc eur. Poisťovňa vám povie, že vám každý mesiac vyplatí dôchodok 74 eur.

Zdroj:  Poisťovne núkajú dôchodky, akoby sme mali žiť aj po deväťdesiatke.

Z toho vyplýva, že pomer mesačného výnosu voči nasporenému je 74€/20000€=0,0037 ak počítame výplatu počas priemerného dožitia 19 rokov, ako navrhujú poisťovne

Štátny dôchodok má pomer 399,74€/72403,2€=0,0055, tiež vraj spočítané na tých 19 rokov.

Áno, súkromné poisťovne skutočne ponúkajú niečo podivné. Ale len na prvý pohľad. Druhý pilier funguje od roku  2005. Takže tých 20000 zhodnocovali poisťovne 9 rokov a je to suma vrátane 9 ročného zhodnotenia. V skutočnosti ste v čistom odviedli menej.  Kým sociálna poisťovňa zhodnocovala tých 72403,2€ postupne 40 rokov. Za 40 rokov by táto suma mala byť zhodnotená aspoň 3-5 násobne. A potom sa ukáže, že ten pomer je nie 0,0055 ale už len, pri dvojnásobnom zhodnotení, 0,0027.

Takže je evidentné, že aj keď poisťovne pre výplatu z druhého piliera zvolili veľmi zlé nastavenia (buď malé zhodnotenie počas vyplácania alebo príliš dlhý predpoklad dožitia), stále je to skoro 2x lepšie zhodnotenie odvodov na starobný dôchodok ako poskytuje štát.

Základom všetkého je matematika.

Prosto v druhom pilieri sa sporí málo (pár percent z odvodov) a navyše krátko. Teraz je len dôležité, aby si poisťovne, ktoré budú vyplácať druhý pilier konkurovali a narovnali vyplácané parametre. Stačí, aby boli povinné ich zverejňovať.

 

Zdieľať?

POHLED ZE SLOVENSKA: Díky účtenkové loterii získal stát jen drobné – iDNES.cz

Posledný odstavec článku zhrňuje všetky chyby, ktoré sa stali:

Nijak výnimočné – tak však dnes hodnotia odborníci výsledky lotérie v boji proti daňovým únikom. Napríklad v porovnaní s Taiwanom, kde po zavedení lotérie výber daní vyskočil o tri štvrtiny, vyznievajú výsledky hry na Slovensku pomerne smiešne. Kým však príjmy z nej presahujú výdavky nie je podľa nich problém, že hra stále funguje.

Zdroj:  POHLED ZE SLOVENSKA: Díky účtenkové loterii získal stát jen drobné – iDNES.cz.

Na Thajwane je systém úplne iný. Významne jednoduchší.  To bolo od počiatku celému slovenskému projektu vyčítané. Aj od tých, ktorí majú “bločkovú lotériu” ako súčas´t ekonomického porgramu. Jediné čo majú socialitická verzia a verzia z Thajwanu spoločné sú slová “bločková lotéria”. Nič viac.

Vysoký obrat pri nízkom zisku je odjakživa neefektívny systém. Leda že by ste mali ako cieľ zamestnať a zamestnať a zamestnať ďalších a ďalších ľudí. Alebo získať podiel na trhu, ktorý následne zvýšením marže využijete. Štátne nemá čo podnikať a čo zbytočne zamestnávať  ľudí.

Zdieľať?

Absolútne neprekvapivé: Odvolaní už dnes pokračujú ďalej

Do zdierky slovenského darabovania po socialisticky prispeva zdravotníctvo svojou nezanedbateľnou hrivnou:

Po odchode riaditeľa trnavskej nemocnice Martina Tabačeka sa jeho nástupcom stal prevádzkovo – technický námestník Martin Neštický. Čo je teraz s Tabačekom?

„Nemocnica ponúkla v súlade s platnou legislatívou Ing. Martinovi Tabačekovi voľné pracovné miesto,“ odpísal hovorca nemocnice.

Bývalý prevádzkovo – technický riaditeľ sa teda stal riaditeľom a po ňom uvoľnenú stoličku dali v decembri odvolanému riaditeľovi.

„Vedenie nemocnice rozhodlo využiť jeho schopnosti a dlhoročné skúsenosti v manažmente zdravotníckych zariadení a zároveň zachovať kontinuitu niektorých projektov,“ vysvetľoval dôvody hovorca.

Zdroj:  Porušili zákon, pred Vianocami ich odvolali. Dnes už majú nové vysoké funkcie.

A ani vojaci neostávajú pozadu v tejto súťaži “Kto ojebe viac a lepšie.”

Minister Martin Glváč nechal podpísať zákazku na dve transportné lietadlá Spartan za 99 miliónov eur.

Obsah tohto kontraktu sa však stal prísne stráženým vojenským tajomstvom.

Glváčovo ministerstvo odmietlo všetky žiadosti o jeho sprístupnenie podané podľa takzvaného infozákona. „Toto rozhodnutie je konečné,“ uvádza sa v odpovedi podpísanej ministrom Glváčom.

Zdroj:  Tajnostkár Glváč neukáže zmluvu na lietadlá, ktorá je v Česku verejná.

Ak by sme z celého výberu daní zaplatili podporu v nezamestnanosti všetkým politikom a štátnym úradníkom, ešte nám zostane pre každého daňového poplatníka na oslavné šampaňské.

Štátny rozpočet v našich rukách je horšie ako atómovka v rukách severokórejčanov. Radšej hrozný koniec ako hrôza bez konca.

S týmto štátom nechcem mať nič spoločné.
Nebabrite sa so súťažením, darabujte!
Rabovanie Slovenska darovaním
Z učebnice “Darabovania pre debilkov”

Žiadne prekvapenie. Je tu 30% spoločenská objednávka na arogantné hovädá.

Ak nemáte koho voliť nesťažujte sa na to. A začnite niečo robiť aj sami. Ja som už začal.

Zdieľať?

Naozaj ideme v Bratislave platiť za tehly novej nemocnice?

Prečo nefunguje normálna generačná obnova v prípade bratislavských nemocníc?

Viete v čom je zásadný rozdiel vo financovaní lekární a zbytku zdravotníckych poskytovateľov?  Je to systém platieb.

Lekárne dostávajú platby za vydané lieky a ich prevádzka je financovaná zo štátom regulovanej marže na tieto lieky. Ktokoľvek si vie dnes spočítať, aký obrat, teda aké výkony musí dosiahnuť a aké môže mať maximálne náklady, aby bol na konci roku hospodársky výsledok kladný alebo aspoň nulový.

Nemocnica to nedokáže. Už 20 rokov to nedokáže.

Dokonca aj prevádzkovatelia ambulancii si to dokážu spočítať. Majú nejakú kapitáciu, majú nejaké výkony a k tomu poisťovne majú nejaké limity.  Ten systém je jasný a stabilný. Pozor, nehovorím, že je spravodlivý či dobrý. Ale je aspoň stabilný. Takže aj prevádzkovateľ ambulancie si vie spočítať aký bude jeho prevádzkový výsledok. A štátna regulácia tu prebieha hlavne formou prenesenou na poisťovne cez limity a uzavretej siete (rozumej, obmedzovaní dostupnosti).

A nemocnice?

Už 20 rokov stále a dookola hasia absolútny nepomer medzi vybratými peniazmi a tým, na čo má pacient nárok. Ani po 20 rokoch neexistuje jasný a stabilný systém platby za výkony nemocníc vrátane platieb za “náročné výkony” a “zriedkavé choroby”.

To je dôvod, prečo len niektorí vyvolení sú schopní prevádzkovať nemocnice so ziskom. Vždy na úkor tých menej vyvolených.

V tomto podvyživenom systéme je štandardom, že sa nemocnice v pravidelných intervaloch viac a viac zadlžujú a keď už narastie kvôli nemocniciam druhotná platobná neschopnosť v iných častiach hospodárstva do neudržateľných rozmerov, tak sa nesystémovo nalejú peniaze do oddĺženia. Potom je úúúplne jedno, či na vygenerovaní straty má podiel nezaplatené výkony alebo absurdné náklady na tie výkony v konkrétnom zariadení.

A kolobeh sa začne nanovo.

Je samozrejmé, že v takomto finančnom  prostredí nikto nechce postaviť zo svojich vlastných investičných prostriedkov nemocnicu a poskytovať v nej tie “náročné výkony” a  liečiť “zriedkavé choroby”. Tie výkony a tie choroby, ktoré ostatní poskytovatelia odhadzujú od seba a štítia sa ich. Štítia, pretože vedia, že by ich finančne zahubili. Leda že by boli vyvolení.

Malý úkrok stranou: Predstavte si, že sa ráno zobudíte a poviete si, že si v garáži uprostred Piešťan postavíte CT. Objednáte si odborného garanta. Ten vám navrhne a dozoruje prestavbu.  Za vlastné prestaviate garáž. Za vlastné kúpite stroj. Požiadate poisťovne o zmluvu. Po kolaudácii k vám začnú lekári posielať pacientov. Na konci mesiaca vyfakturujete výkony poisťovni. Zaplatíte lízing CT, platy obsluhe, bonus odbornému garantovi stavby a teraz už aj prevádzky. Zdá sa to tak normálne, že? Nie, takto to nefunguje. Práve preto mohla vzniknúť kauza piešťanského CT. Koniec úkroku stranou.

Už 20 rokov to tak je.

Toto je ten primárny problém, ktorého vyriešenie pomôže aj pri stavbe fakultnej nemocnice v Bratislave. A nie len v Bratislave ale akomkoľvek meste. Dokonca jeho vyriešenie zmätie celú debatu o tom, ako financovať stavbu  novej bratislavskej nemocnice.

Správne nastavenie platieb za výkony, vrátane “zriedkavých chorôb” motivuje kohokoľvek k postaveniu a prevádzkovaniu. Prosto, normálne trhové podmienky a stabilné podmienky spôsobujú, že nikto nechce peniaze dopredu. Vie, si naopak dopredu spočítať, koľko výkonov musí po postavení za vlastné spočítať, aby sa mi peniaze vrátili a prevádzka niečo vynášala. 

Alebo ideme stavať nemocnicu plánovane ako čiernu dieru na peniaze?!? Lebo práve tak mi pripadá celá táto debata okolo nemocnice v Bratislave. Už dopredu sa počíta s tým, že takáto nemocnica nebude nikdy financovaná štandardnými a komukoľvek dostupnými nástrojmi, ako sú príjmy z poistenia spravované v pluralitnom poistnom prostredí. A to je celé zle.

Čo to je za debilný nápad stavať nemocnicu tak, že netušíme, aké budú platby za jej výkony? Samozrejme že si staviteľ požiada o peniaze za stavbu múrov. Ale naozaj chceme platiť za tehly?

Keď staviam lekáreň, tak automaticky počítam, že bude predávať lieky a predaj týchto liekov zaplatí za jej stavbu. Ja som si doteraz myslel, že chceme platiť za výkony tej nemocnice.

Čo to je za debilný nápad financovať štátom stavbu zdravotníckeho zariadenia?

Aha, už viem! Už dopredu sa počíta s tým, že bude odkladiskom finančne neatraktívnych výkonov, chorôb a pacientov. Počíta sa s tým, že nová bratislavská nemocnica nebude financovaná za výkony, za prácu ktorú odvedie. Už dopredu sa počíta s tým, že bude financovaná bez ohľadu na to, aké výkony, akú vedu, akú výuku bude poskytovať. Bravó, to dokáže vymyslieť len socialista. 

Veda? Máme štandardné vedecké inštitúcie – fakulty a SAV. Aký je problém, aby tieto inštitúcie si platili svoj vedecký výskum na pôde nemocnice? Akejkoľvek nemocnice. Aha, ono to nastavenie pravidiel financovania akademického prostredia nedovolí… Aha, ono si fakultné nemocnice pomáhajú peniazmi na vedu pri financovaní nevedeckých výkonov, lebo za ne nedostávajú skutočnú cenu.

Stále sa mi vracia, ako dobre hodený bumerang, ten istý zasmradnutý 20 ročný problém. Jasné financovanie výkonov. Ak to už 20 rokov vieme v prípade liekov, ako to, že to nevieme v prípade diagnóz?

Samozrejme, že sa môže stať, že nastavíme platbu za nejaký výkon či diagnózu zle. No tak vydáme nový číselník platieb po pol roku a upravíme to. Príde nová metóda, ktorá je lacnejšia? No tak necháme poskytovateľov do konca polroka vo vysokej marži a pri vydaní nového číselníka to už zregulujeme. Takto to funguje v prípade cien liekov a naozaj nie je problém postaviť novú lekáreň uprostred desaťtisícovéího mesta nie to v Bratislave.

Tak doprdele, po 20 rokoch, ako to, že nemáme v Bratislave nemocnice s parametrami
“fakultnej” na každom rohu?!?

Nie je politická vôľa? Nie je spoločenská objednávka?

Pod čiarou: Staval som niekoľko lekární pre investora. Podieľal som sa viac ako rok rok na budovaní jednej lekárenskej siete v štádiu zrodu ako zakladajúci manažér. Preto si myslím, že som oprávnený povedať: Postaviť zdravotnícke zariadenie je normálne jednoduchá úloha.

Zdieľať?

Náruč nás slobodných ľudí je vždy otvorená, ruka vystretá s ponukou na spoluprácu

Trochu sa rozpíšem oproti pôvodnému krátkemu článku z pred pár dní. Viete mám plné zuby vykladania toho, o čom ten teroristický skutok bol a ako máme teraz ešte prísnejšie… Čo vlastne? Ukrajovať si vlastnej slobody?

Nie, treba jasne pomenovať, že útočili zločinci proti slobodným ľuďom. Že sloboda je v nás. Že sloboda je to, čo nás definuje ako ľudí. Že nepriatelia slobody v nás budú slobodných ľudí stále zabíjať, pretože je to forma zastrašovania vlastných otrokov, pretože je to forma vymývania mozgov svojich nacistických či komunistických poddaných.

Takže poďme na to.

Stres z udalostí vo Francúzsku? Slobodu vám nevezmú! Stáli ste dnes na zastávke autobusu či vlaku?  Videli ste toho chlapíka čo stál 4 metre od vás? Poznáte ho?

Nie nepoznáte. Tak ako ste pred 26 rokmi nepoznali medzi svojimi známymi niektorého z tých vyše 100000 eštébákov či tisícok spolupracovníkov KGB.

Proste neviete kto tam stoji. Viete len, že tam stojí slobodný človek. Slobodný človek má svoju voľbu. Tak isto slobodný ako vy. Slobodný ľudia sa usmievajú. Nebadane pokývnu hlavou na pozdrav. Slobodný človek bude rešpektovať svoju slobodu vo vás. Až kým príde autobus a vy do neho pokojne a bezpečne nastúpite.

Slobodu máme v sebe. Ani po miliardách sekúnd v koncentrákoch ju nedokázal človek z človeka vytrieskať. A že sa teda nacisti snažili! Môžeme sa zavrieť pred svetom, ale keď náhodou príde záblesk nádeje, sloboda z nás vytryskne. Je to nekonečný prameň v ľudskej duši. Každý ju tam máme. A to mi dáva istotu, že je život medzi slobodnými ľuďmi tým najbezpečnejším miestom.

Viete priatelia, kým sa posledný človek bude radovať zo života, len tak úplne obyčajne sa radovať z krásy bytia, dovtedy bude jedinou šancou ako poraziť slobodu jej vražda. Strieľať môže ktokoľvek a kedykoľvek.  Veď vždy to bolo a aj je také jednoduché. Stlačiť kohútik. Čo teda bráni ľuďom sa zabíjať?

Neviem teda ako vy, ale ja verím v slobodu.

Vezmite si do ruky Listina práv a slobôd (PDF) Prečítajte si ju.

PRVÁ HLAVA
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA
Čl. 1
Ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.

No vidíte, ako vás to chytilo! Úplne to hltáte. Je tam opísané, čo je to slobodný človek a ako sa správa slobodný človek v spoločnosti iného slobodného človeka. Keď viem, že aj pre vás je Listina tým jediný popisom vášho života, tak viem, že sa vás nemusí báť. Robím to isté podľa tej istej príručky (Listiny) a seba sa naozaj nebojím.

Je úplne normálne cestovať MHD. Včera, dnes aj zajtra. Aj v sobotu večer aj v nedeľu ráno. Len vy sami sa môžete vzdať svojej slobody. Nikto iný vám ju nevezme.

Ak si máme z tej absolútne nezmyselnej tragédie odniesť aspoň niečo pozitívne, tak nech je to poznanie, že v roku 2015 sa Francúzske udalosti stali udalosťami domácimi. Sme tu v Európe všade doma. Tak ako je pre Oravca domáca udalosť čokoľvek v Kováčovej, tak od roku 2015 je takto rovnakou domácou udalosťou čokoľvek vo Francúzsku.

Ak si máme z tej absolútne nezmyselnej tragédie odniesť aspoň niečo pozitívne, tak nech je to poznanie, že nám závidia našu slobodu. Závidia nám demokraciu a závidia nám liberálnu kapitalistickú spoločnosť.  Boja sa nás práve preto, že sme slobodný, že sme demokrati, že voľne podnikáme. Boja sa, že reprezentujeme hodnoty, ktoré by chceli užívať aj ich poddaný. A už by nemali komu rozkazovať koho ovládať.

Slobodný človek v demokratickej spoločnosti, keď sa mu nepáči, tak to povie, keď sa mu viac nepáči tak sa proste  a jednoducho zoberie a odíde. Keď sa mu nepáči a chce s tým na mieste aj niečo urobiť, tak v demokratických voľbách dá slobodne hlas niekomu inému.

Terorizmus, otrokárstvo, rasizmus, nacizmus či komunizmus nestoja na samozrejmej atraktivite. Naozaj nie je nič atraktívne byť vystrašenou obeťou, byť otrokom, či byť väzňom po celý svoj život. Kto len môže, ujde z pod teroru, z pod otrokárov, z pod nacizmu či komunizmu.

Reprezentujeme jasnú atraktívnu alternatívu. Reprezentujeme lepší spôsob života, aký bol na tejto planéte kedykoľvek doteraz. Jasným dôkazom toho je, že sú tu ľudia, ktorí nás chcú zničiť. Nie preto, že sme to my konkrétny jednotlivci. Chcú nás zabiť, lebo žijeme slobodne a demokraticky. Chcú nás zničiť pre to, čo reprezentujeme. Že sme vzor pre ich poddaných. Že nechceme žiť tak ako si oni predstavujú.

Áno, kým bude na svete čo i len jeden terorista, rasista, otrokár, nacista či komunista, budú slobodný ľudia v slobodných a demokratických krajinách umierať. Tak to bolo vždy a naozaj to inak nebude. Nalejme si tejto čistej pepsikoly.

A ešte jednu si nalejme. Môžeme sa len snažiť, my slobodný ľudia, vymýšľať novšie a novšie pasce na teroristov, otrokárov či nacistov ukrytých a zamaskovaných medzi nami, aby sme ich spomedzi seba čo najviac odhalili a ukázali ich pravú tvár. No nikdy sa nám to úplne nepodarí. Maximálne si sami sebe siahneme na svoju slobodu. Až už budú medzi nami státisíce ortrokárov a ich otrokov v podobe novodobých eštébákov slúžiacich novodobým nacistom či komunistom.

Jedinou cestou je dopriať slobodu aj ostatným. Umožniť im slobodne o sebe rozhodovať. Ako k tomu príde niekto, že musí byť otrokom nejakého teroristu či nacistu len preto, že sa narodil za hranicou? Predurčenosť osudu miestom narodenia nemá so slobodou nič spoločné!

Slobodný človek nikdy nie je hrozbou pre iného slobodného človeka. Môžu sa pohádať, môžu spolu diskutovať, no nakoniec vždy nájdu nejaké  spoločné riešenie a obaja ho budú napĺňať spoločne. Alebo sa rozídu, každý na svoju stranu a budú si slobodne realizovať svoje predstavy s inými, s ktorými nájdu svoje spoločné  riešenie. So všetkým rešpektom k slobodnému rozhodnutiu iných.

Pre mňa ani terorista ani otrokár ani rasista ani nacista ani komunista nemajú žiadne ľudské práva. Môžem to naplno povedať, že nemajú nárok na žiadne práva našej slobodnej spoločnosti, pretože viem, že aj oni majú v sebe žriedlo slobody. Stačí aby ho využili. Aby sa správali ako každý iný človek v slobodnej a demokratickej spoločnosti a svoje ľudské práva získajú späť. Oni sami musia chcieť žiť slobodne.

Každý máme slobodnú vôľu. Agnostici to vedia a priori z definície, ateisti tomu veria presvedčením o neexistencii Boha a napríklad my katolíci sme tomu učený našou vierou. “Boh nám dal slobodnú vôľu a je len na nás, ako svoje Talenty využijeme”, tak nejako sa to píše v našom katechizme.

Je len na každom jednom z nás, či sa bude správať slobode alebo svoje ľudské práva stratí. Náruč nás slobodných ľudí je vždy otvorená, ruka vystretá s ponukou na spoluprácu. 

 

Zdieľať?

Som rád konzultant – byť mimo systém ma baví

Nie som len “ten od sortimentu”. Mojou hlavnou schopnosťou je riešenie kľúčových procesov, tvorba procesných modelov a prísnosť v dodržiavaní procesných predsavzatí. Definovanie kritických miest, spätnej väzby a miest samokontroly. Tak vám čosi ukážem na príklade jedného malého projektu jednotného sortimentu. Poďte so mnou do môjho sveta.

Roky-rokúce spravujem jednotný sortiment lekárenských sietí. Dokonca som oprávnený povedať, že som bol súčasťou týmu dvoch-troch ľudí, ktorí sme dávali dohromady celý koncept fungovania jednotného sortimentu v ČR. A som autorom prvého jednotného sortimentu – samotnej tabuľky sortimentných kariet. Občas som pri školeniach niečoho úplne iného (optimalizácia nejakých kľúčových procesov v lekárni) narazil na “svoj sortiment” na úplne prekvapivých miestach. Takže v ponímaní HR nie som žiaden junior, ba dokonca ani senior, ale vlastne nestor.

Minule som si povedal, že sa prihlásim na jednu pozíciu kdesi, kde chceli človeka na správu sortimentu a categorymanažment a cenotvorbu. Bol som proste zvedavý. Odmietli ma, že je to juniorská pozícia  a hlavne ekonomická. Hm.

Zaujalo ma to. Dokonca dvojnásobne, lebo ak by to vyšlo, riadil by som sa svojimi procesnými modelmi, ktoré som tam robil v súvislosti s iným projektom okolo ich sortimentu. (Svet lekárenských sietí je fakt malý, aj keď sa pohybujete na dvoch územiach SR+ČR, ako ja.)

Keď sa nestor hlási na juniorskú pozíciu, nemá šancu. Prevzdelanie je horšie ako mor, svrab a kiahne či soplík. Je to osobné ohrozenie. Áno, tak to v korporáciách chodí. Osobné motivácie a pohodička je neoddeliteľnou súčasťou procesov.

Pritom ako nestor veľmi dobre viem, že následná správa jednotného sortimentu je skutočne zábavka na tretinový úväzok, brnkačka na 360 večerov v roku. No dobre, raz za rok je dobré urobiť generálne upratovanie. Ale aj to je vlastne rutina. No dobre, keď sa k tomu pridá categorymanažment, tak je to o niečo závažnejšie a upratuje sa častejšie. A keď sa k tomu pridá cenotvorba – to už máme plný úväzok. No to by bolo, aby ekonómom do toho kecal odborník na lieky/tovar. Veď ide len o lieky a tovar.

A keďže to ako nestor dobre viem, viem aj do čoho sa hlásim. Viem, aké sú limity tej práce a som s nimi absolútne stotožnený. Nerobím to z nejakého rozmaru, ale prosto preto, že to robiť viem a oni chceli niekoho, kto to bude robiť dobre.

Šachový úkrok stranou do procesného riadenia: Nakoniec je všetko v poriadku. Rozhodovať o tom, čo bude držať lekárnik v ruke za tárou bude nakoniec aj naďalej ekonóm. Koniec anekdoty o absencii procesného myslenia.

Niečo iné je ten sortiment zaviesť. To je o procesoch a procesné riadenie, to ja z duše rád.

Skonvertovať tých 10-20-50 individuálnych sortimentov do jednej univerzálnej tabuľky. To chce naozaj trochu skúseností. Tých správnych skúseností. Tak 20% je … záležitosť. Celých 80% je o správnej… (Kúpte si ma, dozviete sa. 😉 )

Ale následná dlhodobá správa? Veď hovorím, že brnkačka. Preto som vždy robil celý projekt z mojej strany ako dočasný.  Konverzia, ustálenie, nastavenie procesov a finíto. Že v poslednom prípade trvala následná správa z mojej strany 4 roky? Asi im to tak vyhovovalo. Pracovný čas medzi 18-21 hodinou po 360 dní v roku naozaj nie je atraktívny.

Ja viem, kde je pes zakopaný. Nie som len “ten od sortimentu”. Mojou hlavnou schopnosťou je riešenie kľúčových procesov, tvorba procesných modelov a prísnosť v dodržiavaní procesných predsavzatí. Prehľad a hlavne nadhľad nad súvislosťami fungovania lekárne a centrály lekárenských sietí. Viem čo to spraví pod kolenom, keď do orzanizmu lekárenskej siete šťuchnete pod lakťom.

A kedže mám skúsenosti práve z tých korporácii, viem, kde to práve kvôli snahe zabetónovať sa v pozíciách dopadá na kvalitu služieb pre pacienta. Možno by som mohol niečo vidieť, čo by som nemal? Mohol by som nakresliť procesný model, ktorý začína ekonómom a končí lekárnikom a predmetom je čisto expedičná odbornosť? Mohol by procesný model ukázať, že nejaká príkazy, hlásenia, analýzy končia nikde a ničím?

Pritom už viackrát sa šikovní manažéri s touto hrozbou vysporiadali veľmi elegantne. Dodával som im ich najobľúbenejšie nápady. Ja totiž ctím korporátne princípy a hierarchiu. Dokonca vo svojich konzultáciách sa opieram o jasné definovanie kompetencii a zodpovedností. By ste sa čudovali, aký spoločný problém majú aj malé firmičky aj veľké siete s riešením problému úloha -funkcia-osoba. Veď to poznáte – všetci sa 5 minút pred vypršanám termínu obzerajú okolo seba, kto že to mal to niečo urobiť. Samozrejme z toho susedného oddelenia.

Takže som sa na pozícii interného auditu 2-3 krát do mesiaca stretli, prevzal som úlohu, spracoval som návrhy a odovzdal. Následne sa stali jeho najobľúbenejšími riešeniami. Alebo povedal, že to neprichádza do úvahy a vyriešili sme zmeny vo schválených procesoch, ktoré jeho rozhodnutie prinieslo. Jeho pozícia, jeho kompetencie, jeho rozhodnutie, jeho zodpovednosť.

Som rád konzultant. Keby som chcel byť riaditeľ, robím iné veci a inak. Ale byť mimo systém ma baví od promócie. Nejaké riaditeľské miesto ma naozaj neuchvacuje. Mám rád keď veci fungujú tak, aby boli aj pacient aj kolega za tárou spokojný.

Zdieľať?

Ďakujem, som zvyknutý

Sú dni, keď nie je čo dodať.  Napríklad dnes nie je čo dodať.

42.

Leda, že je to pekné párne číslo. Dokonca aj deliteľné tromi, takže aj deliteľné šiestimi. Je to radová číslovka, stojí v rade, dnes sa dočkala a o rok sa dočká zas ďalšia. Radová číslovka.

Takže ako obvykle.

Ale prd ako obvykle. Tentokrát to bude celkom iné. Mladšia mládež bude robiť vodičák a prehupne sa do staršej mládeže, aby na dvere mladšej mládeže rezolútne zatrieskalo staršie decko. Ešte aj naše manželstvo prejde do dospelosti a známosť bude promovať.

Spomienky a nádeje.

Zdieľať?

Sloboda má nekonečný prameň v človeku

Prečo to robí Putin?

Prečo to robia islamský fundamentalisti?

Lebo môžu.

A aká je naša odpoveď?

Svetoví karikaturisti reagujú na útok v Paríži

Zdroj:  Svetoví karikaturisti reagujú na útok v Paríži.

Takže čo?

Jediná cesta je všetkých odporcov postrieľať. Sme príliš atraktívny pre celý svet. Hlúpa Ukrajina, ešte hlúpejšie Moldavsko si zvolili proeurópske strany. Pobláznení Kurdovia bojujú proti ISS. Karikaturisti si robia srandu zo všetkého a nič katolícke ani evanielické nie to budhistické im nie je sväté.

Posielame svojich bojovať tam, aby sa vojna nedostala k nám domov. Už to chápete?

Viete priatelia, kým sa posledný človek bude radovať zo života, len tak úplne obyčajne sa radovať z krásy bytia, dovtedy bude jedinou šancou ako poraziť slobodu jej vražda.

Slobodu máme v sebe. Ani po miliardách sekúnd v koncentrákoch ju nedokázal človek z človeka vytrieskať. A že sa teda nacisti snažili! Môžeme sa zavrieť pred svetom, ale keď náhodou príde záblesk nádeje, sloboda z nás vytryskne. Je to nekonečný prameň v ľudskej duši.

Verím v slobodu. Vezmite si do ruky Listina práv a slobôd (PDF) Prečítajte si ju. A šírte jej posolstvo medzi ľudí.

Zdieľať?