Koniec podpisovania ZEP – Doplnky NPAPI nefungujú v Chrome ver.42+

Pred nejakým časom som chválil programátorov drsr.sk, ako sa im pekne podarila nová klientská zóna. Vrátane podpori ZEP nie len v IE ale aj ostatných prehliadačoch.

ALE

Už vtedy som vyslovil pochybnosti nad udržateľnosťou riešení postavených na cudzích technológiách. Na  cudzích technológiách na ktorých vývoj a podporu nemáte žiaden dosah.

A na moje slová došlo:

Záznam na celú obrazovku 28.5.2015 113206

Ako dočasne povoliť doplnky NPAPI

Ak musíte použiť doplnok NPAPI, použite dočasné riešenie, ktoré bude fungovať až do termínu v druhej polovici roka 2015, kedy bude vydaný prehliadač Chrome verzie 45:

Spustite prehliadač Chrome.

Na paneli s adresou v hornej časti obrazovky zadajte reťazec: chrome://flags/#enable-npapi

V okne, ktoré sa otvorí, kliknite na odkaz Povoliť, ktorý nájdete pod príznakom Povolenie doplnkov NPAPI.

V ľavom dolnom rohu tejto stránky kliknite na tlačidlo Znova spustiť.

Po vydaní prehliadača Chrome verzie 45 budete musieť načítavať obsah vyžadujúci doplnok NPAPI pomocou alternatívneho webového prehliadača.

Zdroj:  Doplnky NPAPI nefungujú v prehliadači Chrome od verzie 42 – Chrome Pomocník.

A samozrejme kontrolná stránka, ktorá má skontrolovať splnenie SW podmienok na vašom počítači o niečom podobnom čuší. Veď prečo by bolo v popise práce dodávateľa kontrolovať, či nové verzie Acrobat readeru, Chrome, Firefoxu a ďalších a ďalších nepriniesli niečo, čo by rozbilo funkčnosť ich riešené dodaných pre Daňové riaditeľstvo.

Za tie milióny, čo by sme chceli, že? To len ja mám vo svojich procesných modeloch sám pre seba kontrolu po vydaní novej verzie expedičného SW pre lekárne. No nie som divný?

Pod čiarou: Aj tak to končí chybou. Ach jo! Za tie milióny…

Zdieľať?

Nepriateľ svojho zákazníka nemá mať miesto na konkurenčnom trhu

Toto je tak neuveriteľne absurdné. Po 25 rokoch kapitalizmu na Slovensku existuje stále táto komunistická mentalita 80. rokov 20. storočia:

Prípady, ktoré sa ocitnú v rovine tvrdenia proti tvrdeniu, sa pritom logicky zvyknú končiť tak, že dopravný podnik dá za pravdu svojmu zamestnancovi. Cestujúci totiž nemá žiadny dôkaz o opaku.

WTF tam píše novinár, že logicky?

Riešenie by mohol priniesť nový vozový park. Podľa hovorkyne sa postupne do prevádzky nasadzuje „60 nových električiek, 100 autobusov a 120 trolejbusov, ktoré už budú vybavené nielen vnútorným, ale aj vonkajším kamerovým systémom“. Časť z nich už jazdí.

Kamery podľa nej budú slúžiť nielen na elimináciu prípadného vandalizmu, ale aj ako dôkazový materiál v prípade sporov medzi šoférmi a cestujúcimi.

Zdroj:  Vodič električky nechal matku ponižujúco vystúpiť a nastúpiť druhými dvermi.

WTF? To budú ukazovať zákazníkovi, aký je idiot?

No toto keby sa mne stalo, že zistím takéto veci v prvotnej analýze a prieskume pri svojej práci interného audítora a pri práci na optimalizácii interných procesov, tak v tom momente si zavolám na koberček celé vedenie a zdrbem ich pod čiernu zem.

Na čo vyhadzovať peniaze na čo i len minútu skúmania, či si zákazník nevymýšľa? Na čo proti zákazníkom investovať čo i len milióntinu centu? Čo za kreatúry máte na oddelení komunikácie s verejnosťou? Spôsobte ako štandartný cestujúci podobnú situáciu vo Viedni a Budapešti a pozorujte reakcie ich komunikačných oddelení.

A budú mať len dve možnosti. Alebo začnú aplikovať skutočný protákaznícky prístup, kedy má zákazník vždy pravdu, zamestnanca nevyhadzujeme a nekarháme, ale rozširujeme prípadové štúdie pri školení zamestnancov. Alebo odchádzam a žiaden objednaný procesný manuál nedostanú.

Na zveľaďovaní takéhoto podnikania sa predsa nebudem podieľať.

Pre firmu je jasným signálom o nasranosti, že prišla reklamácia. V tej chvíli sa musí vo firme spustiť sled operácii, ktoré hlavne znížia nasranosť klienta. Je úplne jedno aká je pravda. Platí, že najlepším šíriteľom reklamy je spokojný klient. To je dlhodobá záležitosť. Klientom v tomto prípade nie je človek, ktorý využíva klientské služby ale ten, kto si zadal vyriešenie reklamácie. Vy ho musíte uspokojiť.

Zabudnite, že ste banka. Teraz poskytujete službu riešenie reklamácie. A sú len dve možné riešenia:

  • Nežne a súčasne bez možnosti pochýb klientovi ukážete, že chyba je na jeho strane a súčasne mu pomôžete zmierniť následky jeho vlastnej chyby.
  • Budete kompenzovať jeho straty v plnej výške.

Zdroj:  Reklamácia ako prípadová štúdia | M+M+M+M (4M).

Zdieľať?

Iný vesmír a kvantové zákony demagógie

Milujem dobrú demagógiu. Veď viete, takú, čo je dobrá. Napríklad túto:

No, na Woknech to tradičně nefunguje. A o tom to. Že to prostě nefunguje.

Je taký fajnový kvantový pokus. Púšťate elektróny po jednom cez štrbinu a za ňou máte matnicu na zobrazovanie. Potom urobíte dve štrbiny a púšťate zas elektróny po jednom. V jednom vesmíre ide elektrón jednou štrbinou, v inom vesmíre druho štrbinou a v našom vesmíre elektrón na matnici neuvidíte.

Na matnici to poste nefunguje. A o tom to je. Že to proste nefunguje.

Ešte že žijem v inom vesmíre ako DBD. 😉

Ako hovorí Murphy: „Keď to nefunguje, vezmi si väčšie kladivo.“ V tomto prípade by som navrhoval použiť fotóny o vlnovej dĺžke od 380 nm do cca 780 nm. Ženy menej a muži viac. Ups, to o ženách a mužoch, to je o zvuku. No čo, veď aj to je vlnenie.  Voda ako tekutina.

Zdieľať?

Pravicové riešenia prosím nabudúce bez toho socialistického dialektu

Socializmus na pravej strane od stredu by ste nečakali, že? Najprv to začína tak fajnovo. Zjednodušovaním a likvidáciou bariér.

Ziskovosť bánk na SR je naďalej mimoriadne vysoká. Z môjho pohľadu je to problém, pretože ich ziskovosť nevyplýva z ich inovatívnosti, ale z nedostatočnej konkurencie a čiastočne aj z regulácie. Od roku 2010 sa nám podarilo dosiahnuť možnosť preniesť si hypotéku, čím sme zásadne znížili úrokové sadzby úrokov na bývanie.

Zdroj:  Najdôležitejšie sú témy, pri ktorých ľudia… – Miroslav Beblavy.

Takže podľa tohoto vzoru by to malo pokračovať aj v prípade vkladov. A tak je vládna strana kritizovaná, že nepokračovala v nastavení pravidiel pre jednoduché prenesenie účtov z banky do banky. A logicky, po tom, ako sme v eurozóne a ako sme prešli na IBA a súvisiace, tak aj prenos vrámci EU.

Pekne pravicovo to začína. Pochvala.

A potom prídu na rad 100% hypotéky. Je to problém, pretože poskytovanie 100% hypotéky je (vraj, odborníci hovoria a skúsenosť ukázala) základom na hypotečnú špirálu a hypotečný krach. Proste je to zle. Ale keďže je pre voličov ľúbivé, aby mohli dostať 100% hypotéku za podmienok 50%, budeme hľadať riešenie ako zregulovať trh, aby poskytovanie 100% bolo možné.

Ups, šípim logický nezmysel. Ale to nevadí!

Prvá regulácia, ktorá mala práve a len za cieľ obmedziť toxické 100% hypotéky, priniesla logické zdraženie. Veď cieľom je obmedziť podiel 100% hypoték. Drahšie si spotrebiteľ logicky nevezme. Keď si vezme, tak za riziko, ktoré občan berúci si 100% hypotéku pre nás ostatných je, za to riziko je nutné platiť.  Trh správne zareagoval na reguláciu. Banky poskytnú 100% krytie formou 70% hypotéky a 30% spotrebného úveru s vysokým úrokom.

Ale my by sme potrebovali tých voličov, že? V mene lásky k voličom budeme regulovať až dosiahneme stav, kedy pôvodný zámer (obmedziť toxické 100% hypotéky) zapadne pod nánosom. Až sa nám podarí uvolniť cestu k toxickým 100% hypotékam. A potom sa budeme čudovať, že treba hasiť hypotečnú bublinu.

Ach aké socialistické. Tak preto ten logický nezmysel.

Naopak, ak vieme, že 100% hypotéky sú toxické, tak treba pritvrdiť, aby sa na jednu nehnuteľnosť nedala založiť v prospech akejkoľvek kombinácii úverov do výšky 100%  A vysvetľovať, tak, aby aj stredoškolák s maturitou pochopil, že práve 100% hypotéky spôsobili krach a krízu.

A podporu bývania musíme riešiť inak. Napríklad tak, že podporou ekonomiky nebude problém, aby tých 30% si nasporili zamestnanci už z prvých výplat. Napríklad tak, že počas tohto obdobia nebude problém získať „štartovacie bývanie“.  Naozaj, základom rozdávania štátu  je zbohatnutie občanov. Proste: Ťahať obyvateľov Slovenska na roveň priemerného Európana

Zlo požišiavania vlastným má stále rovnaký koreň

Súvislosti ako v procesnom manažmenet:

V procesnom manažmente platí zásadné pravidlo: „Hľadajte väzby a spätné väzby medzi vnútornými zákazníkmi.“  Vďaka tomuto pravidlu som často prišiel na na pohľad nesúvisiace, ale veľmi zásadné väzby.

Beblavý v pokračovaní veľmi neprehľadne, neštrukturovane a laicky nezrozumiteľne rieši čosi kdesi s NBS. Sám si je toho vedomí, ale urobí proti tomu pramálo. Pritom sa zas vracia do vôd pravicovosti. Preto je to dvojnásobne škoda.

Rovnaký problém, ako má NBS pri uplatňovaní regulácie na požičiavanie vlastným, máme pri vyberaní víťazov tendrov na zákazky financované štátom. Rovnaký problém máme s odlievaním ziskov zo zdravotného poistenia. NBS naozaj veľmi ťažko na prvý pohľad súvisí so zdravotnou poisťovňou.

Ako procesnému manažérovi mi ale hneď udrie do oka tá súvislosť na dreni, na základe, úplne tam dole. Sú to informácie o majiteľoch a konateľoch.

Aj on to viac-menej spomína. Ak budeme vedieť informácie o majiteľoch, poľahky sa ukáže, či si niekto nepožičiava sám sebe.

Takže regulačná úloha NBS v skutočnosti spočíva v tom, aby požiadala Národnú radu o legislatívny rámec pre tvorbu rovnakých schém majiteľov, akú poskladali novinári v prípade Váhostavu-SK či nedávno v prípade trenčianskej CT/MRI firmy.

A zákon môže obsahovať len pár paragrafov, ktoré definujú, že kdekoľvek sa objavia štátne peniaze či štátne regulačné orgány, tak každý musí predložiť majiteľskú schému, ktoré končí fyzickou osobou. A žiadny daňový úradník už nebude môcť povedať, že o užívaní bytu ako nezdanenom nepeňažnom plnení nemohol vedieť. Veď aj Al Caponeho nakoniec… veď to poznáte.

Nech si kto chce a ako chce rieši vlastnícke vzťahy. Preplieta a zaplieta ako len chce. Ak sa chce pohybovať v štátom regulovaných oblastiach, ak chce peniaze od štátu, ak chce štátne zákazky, musí byť jasná koncový fyzická osoba majiteľ a aj zoznam riaditeľov/konateľov.

Viete priatelia, je také socialistické, regulovať všetko samostatne a individuálne. Potom je možné vyrobiť umelo 20-30 kauzičiek a prípadových štúdii. V prípade 18-27 budeme férový a 2-3 si prederavíme, aby bolo kade ulievať malé domov.

Takže prosím, nabudúce tú pravicovosť bez socialistického dialektu. Ja viem, za troška bez bločku ani gazda nepovie nie. Hm, bez toho socialistického dialektu to asi nepôjde, čo?

Nuž a práve ten dialekt je pre mňa problém so Sieťou. Furtom tam niečo nečakane zaškrípe, proste predvídavosť v prdeli. Také nejaké staré tóny z čias SDKÚ. Na koalíciu dobré, ale na priamu voľbu?

Zdieľať?

Domáca prezentácia fotiek na stene – sme chudáci bez ponuky

Ako ten v rodine, čo sa vyzná v tých oných technológiách som dostal zásadnú otázku: Aký fotorámček?

Tak som sa rozhliadol a výsledkom bola krátka rada:

  1. Rozhodne širokoúhly, teda s pomerom stranán 16:9. Nie 4:3. Fotí sa väčšinou do širších formátov. Fotky tak aj lepšie vyzerajú. Zlatý rez je širokoúhly.
  2. Minimálne v rozlíšení 1366 x 768 nech to nie je kockované ako DOS. Videl som aj rámčeky v rozlíšení 800×600 – určite nebrať.
  3. Čím väčšie tým lepšie – rámček stojí niekde v obývačkovej stene a ty sedíš na druhom konci miestnosti, tak nech to nie je obrášťok ako z peňaženčičky. Takže minimálne 13 palcov ak nie aj viac. Ideálne 80 canty šrégom.

Hm, a potom som si to po sebe prečítal. Ešte raz sa pozrel na ponuku na trhu. A zistil som, že niečo zásadné nie je v poriadku. Fotorámček rozmerov 15 palcov je dvakrát taký drahý ako 19 palcový monitor s dvakrát lepším rozlíšením a 10x lepšou kvalitou obrazu.

Aký „fotorámček“ by som si teda predstavoval?

Nuž, frčal by na stene, mal by rozmer minimálne 21 palcov, rozlíšenie okolo 5-8 Mpx. A hlavne ten SW! Práca na pozadí to je základ už niekoľko desaťročí. 

Automatické režimy zmeny intenzity v závislosti od okolitého prostredia (svetlo a hluk). Rôzne režimy pre „náhodný“ výber fotografii, pričom by dokázal rozoznať aspoň niekoľko základných žánrov (krajinka, architektúra, osoby) a dokázal ich „zmysluplne“ striedať. Proste umelá inteligencia dramaturga fotografickej výstavy.

Napájanie? No samozrejme bezdrôtové. Automatické sosanie nových fotiek s blízkeho domáceho dátového úložiska či s cloudu napojením na domácu WIFI sieť.

Keď už to má tie senzory, mohlo by to vedieť aj varovať. Možno by to mohlo vedieť aj prezentovať úlohy a najbližšie povinnosti.  Že by to mohlo fungovať ako videotelefón ani nehovorím.  Samozrejme kompletne s hlasovým ovládaním. Ide predsa o domácu elektroniku. To nejaké pokrikovanie po veciach nikomu nevadí.

Hm, a tak nevinne to začalo – že fotorámček ako darček.

Preto ja mám uprostred obývacieho priestoru superkompjúter s dátovým úložiskom, s dvomi monitormi, na ktorých beží ako podklad pracovnej plochy výber z rodinných fotiek. Na jednom monitore sa pracuje a ten druhý slúži ako nástenka. A keď je nástenka prázdna, tak je to vlastne taký fotorámček a má 24 palcov.

No kto z vás to má? . No nikto, lebo to nie je prezentácia fotiek, ale PC. Občas je dobré sa pozrieť na veci aj z inej strany. Napríklad ja zásadne nakupujem PC monitory na eshopoch v sekcii TV.

Zdieľať?

Predvolebná výzva politikom o rozdávaní zo štátneho a budovaní súkromného

This entry is part 10 of 10 in the series Očakávaný volebný program

Rozmáha sa nám tu v tejto predvolebnej kampani 2016 taková nepěkná věc. Kupovanie voličov prísľubom rozdávania zo štátneho rozpočtu. Ak to robí vláda a strana zo súčasného rozpočtu, je to prejav totalitného režimu. Ak to robia mimovládne strany kandidujúce na status vládnej strany z budúcich rozpočtov, je to hovadina.

Somarina by bola ešte dobrá, ale na hovadiny pozor. Konzumácia hovadín vedie k premene na debilkov. 

Tak tom tu spísal jednu takú predvolebnú výzvu svojim politikom.

Hej vy politici!

Ak ma chcete presvedčiť, že ste porazili zákon zachovania hmotnosti a energie, teda že dokážete zachovať výdavky štátneho rozpočtu a poisťovní a súčasne znížiť či už poistné alebo akékoľvek dane, prihláste sa prosím rovno na najbližšej ambulancii  Nerobte zo seba prosím debilkov.

Jediná možnosť ako môže štát viac rozdávať, je viac vybrať. Sú len dve možnosti. Buď z existujúceho základu vyberiete vyššie percento, alebo pri zachovaní percenta zvýšite základ.

Ja považujem za správne zvyšovať objem základu pri zachovaní či pozvoľnom znižovaní percenta odvodov a daní.

Jedinou možnosťou ako ľudia zbohatnú je odjakživa tvorba väčšieho a väčšieho obratu firiem a väčších a väčších ziskov firiem v ktorých sú zamestnaný. Lebo len vtedy sa dajú vyplácať väčšie výplaty. Lebo len vtedy môžu odbory rázne žmýkať. Lebo len vtedy majú z čoho.

A väčšie výplaty prinášajú väčšie odvody a väčšie dane.  A z väčších daní a z väčších platieb do poisťovní sa dajú postaviť dlhšie diaľnice, kúpiť novšie prístroje, platiť väčšie dôchodky a zaplatiť lepší lekári. A vymaľovať záchody.

Aby aj moje deti pochopili (inžinieri sú v tomto prípade z obliga, inak by neboli inžinieri):

22% zo 700€ je 154€ daní
22% z 1000€ je 220€ daní
220€ mínus 154€  je 66€.

To znamená, že ak sa zvýšia zisky firiem tak, že výplaty zamestnancov vzrastú zo 700€ na 1000€, do štátneho rozpočtu pritečie o 66€ viac. Tie môže následne dostať niektorý z lekárov ako zvýšenie platu.

Ako bonus, ostane zamestnancom o 237€ viac na slobodné míňanie podľa vlastného uváženia. Takže potom nikoho netrápi či sú vlaky zadarmo alebo s jednoducho získateľnou zľavou, no za cenu 2 centy za kilometer.

Ak podporíme rozvoj podnikania na území Slovenska, udeje sa to hromadne vo všetkých firmách a teda aj hromadne všetkým zamestnancom súkromnej sféry. A je úplne jedno koho volili, čo si myslia a ktorému hokejistovi fandia (sloboda ako bonus). Následne každý jeden zamestnanec štátnej sféry bude môcť dostať svoju väčšiu výplatu.

Stačí raz a jedným opatrením zlepšiť podnikanie na Slovensku a automaticky a bez rozdielu sa zlepší životná úroveň všetkých pracujúcich a následne automaticky a bez rozdielu aj životná úroveň štátnych zamestnancov a súčasne automaticky aj posilní sociálna sieť pre menej šikovných a menej úspešných.

Áno, tak jednoduché to je. Dôležité je nájsť tie správne opatrenia, ktorými sa podarí to podnikanie súkromných firiem plošne a hromadne podporiť.

Takže vážení a milí politici! Keď prídete s návrhmi, ako podporiť podnikanie, ako podporiť zisky firiem, ako podporiť vyplácanie vyšších platov, potom môžeme začať spoločne diskutovať. Len ak prídete s návrhmi na plošnú a hromadnú podporu podnikania, môže v druhom kroku navrhovať svoje priority v rozdávaní.

Ak prídete s návrhmi, ako čo najviac rozdávať, tak ste u mňa za debilkov.  Zákon zachovania hmotnosti a energie… Čo sa budem opakovať, je to na začiatku článku.

Samozrejme je tu ešte jedno riešenie a tým je menej vyplácať mandatórne výdavky. Na to ale nikto z politikov nemá gule a po druhé, sám to považujem za zlé. Sociálna sieť na Slovensku je až príliš deravá v aktuálnom stave.

Pod čiarou: Kua, kua. Koľkokrát vám to mám opakovať, že základom všetkého je matematika?

Zdieľať?

Zamneď: Korupčný vládny balíček je podvod na demokracii

Štátny rozpočet je dnes horšie ako atómovka v rukách severokórejčanov. Radšej hrozný koniec ako hrôza bez konca.

Smer na svojom sneme predstavil druhý sociálny balíček. 15 opatrení má stáť 200 miliónov eur.

Zdroj:  Ako vyzerá Ficov sociálny balíček (zoznam 15 opatrení).

Aj môj charakter demokrata má svoje hranice. Až na samý okraj ho vyšponoval ostatný týždeň. Táto veta platí už pol roka.

Strana a vláda financuje z našich daní svoju vlastnú predvolebnú kampaň. Neexistuje horší útok na demokraciu, ktorého sa môže dopustiť vládnuca strana, ako kupovať si voličov z daní, ktoré má spravovať.

Tak ako som bol býval onehdá pred druhým kolom banskobystrických župných volieb napísal, je to aj dnes platné pre parlamentné voľby v roku 2016:

Nikto nemôže odo mňa spravodlivo očakávať, že budem voliť fašistu, nacistu či komunistu. Len dementný demokrat si zvolí ničiteľa demokracie.

Po tom, čo predvádza v súčasnej predvolebnej kampani, je voľba strany Smer porovnateľná s voľbou KSČ v roku 1947. Je to voľba totalitného režimu.

Politická strana, ktorá korumpuje voličov za  peniaze štátneho rozpočtu absolútne nepatrí do politickej súťaže demokratickej krajiny. Korupčný volebný balíček vlády je podvod na demokracii. Je to priamy útok na slobodnú súťaž politických strán, ktorá je podmienkou, aby sa voľby mohli nazývať demokratické a rovné.

Vždy sa nájde nejaký šikula priemerných, ktorý bude živiť vašu predstavu bezstarostného života, kde vám štát bude posielať do huby pečené holuby. Vždy sa nájde takýto šikula priemerných. Pretože existuje dostatočne veľa ľudí, ktorí chcú žiť len zo štátnej podpory. Dostatok ľudí, ktorí chcú, aby sa o nich staral niekto iný. Aby ich vodil za rúčku do práce, aby im naplánoval obed v závodnej kuchyni, poobede ich za ručičku odviedol domov.  Doma ich posadil pred televízor. Dal im jeden jediný televízny program zadarmo. A raz do roka ich vyvenčil na organizovanú dovolenku, najlepšie do rovnakého hotela ako pred rokom, pred dvomi a aj pred desiatimi. Istota známeho je silná čarodejka.

Evidentne máme na Slovensku 35% z voličov, ktorí nechcú rozhodovať o svojom živote a radi si nechajú totálne riadiť svoj život.

OK, dobre, proste takto to je v dnešnej spoločnosti rozložené. Ak by Smer týmto voličom venoval 3 mesiace pred voľbami pečené holuby zo svojho vlastného rozpočtu, z príspevkov svojich vlastných členov, bola by to tá správna predvolebná kampaň pre demokratickú politickú stranu.

Za Korupčný volebný balíček vlády bude kde-kto ďakovať. Kde-kto poďakuje za to, že na nich tak myslí, nie ako tí pravičiari, čo by im len od úst odtŕhali. Tej vďaky bude tak veľa preto, že súčasťou korupčného volebného balíčka vlády je klamstvo o tom, kto zaplatí náklady na minimálnu mzdu pre 150 tisíc ľudí. Obsahuje klamstvo o tom, kto zaplatí výstavbu nových škôl a dovolenku pre 20 tisíc chudobných.

Korupčný volebný balíček vlády hovorí: Za 15 opatrení zaplatí štát 200 miliónov eur. Nie, žiadny štát to nezaplatí. Zaplatia to všetci daňový poplatníci. Každý jeden z nás, ktorý platíme dane a odvody. Sú to naše peniaze, ktoré  bude rozdávať strana a vláda pred voľbami

Strana a vláda rozdá 3 mesiace pred voľbami cudzie peniaze svojim voličom. Všetky tie opatrenia začnú platiť až od 1. januára 2016. Či už preto, že zmeny v daniach sa robia na kalendárny rok, alebo preto, že sú to výdavky štátneho rozpočtu a ten musí schváliť Parlament formou zákona.

Nie priatelia, ten súpis 15 opatrení za 200 miliónov eur  nie je žiadny prehľad predvolebných sľubov, s ktorým ide strana Smer do demokratickej volebnej súťaže. Nie je to ani plán budúceho volebného programu, ktorý by rada realizovala vďaka vyhratým budúcim voľbám.

Nie, nejde o žiadne predvolebné sľuby, ktoré sa svojim voličom zaväzujú jej zástupcovia plniť výmenou za to, že si ich zvolia do Parlamentu. Žiadny budúci povolebný záväzok politikov v tom 15 bodovom programe nie je.

Naopak! Sú to jej investície našich daní do jej opätovného zvolenia. Bez akejkoľvek zodpovednosti, bez záväzku, bez možnosti kontroly vlastnými voličmi.

Vitajte v totalitnom režime, priatelia!

Pod čiarou: Ale to sa ja len tak nedeľne zamýšľam. Až taký disident nie som, aby som to tvrdil. Je to len úvaha čo by bolo keby…

Zdieľať?

Keď na event do Nemecka, tak jedine na Giga

Malé skromné nenápadné foto-poznámky z návštevy geochachingového gigaeventu v nemeckom meste Mainz.

Toto bol môj druhý giga event, takže som tušil, čo mám očakávať. Všade bude veľa kešérov. Kým mimule sa to týkalo len olympíjskeho parku v Mníchove, tentokrát bol kešerov plný Mainz.

Akcia sa konala v „kongresovom centre“ patriacom pod Gutenbergovo múzeum. Na prízemí bola historicky druhá európska MAZE výstava. Na poschodí organizátori dokázali zaplniť všetko. V predsálí a hlavnej sále boli porozkladané stánky predajcov všelitočo s tématikou geocachingu. Rôzne trakovateľné predmety, geocoiny – trakovateľné mince, horolezecké a turistické potreby, schránky na poklady – od obyčajných kešiek po všelijaké maskoviacie. Ani ruka nechýbala.

V menších prednáškových miestnostiach prebiehali sprievodné prednášky. V jednej boli voľne k dispozícii cestovateľské predmety, ktoré sme si všetci mohli voľne zalogovať. Na voľnej ploche bola škola lezenia či výuka jazdy na segwejoch. Mrknite na fotky a uvidíte.

Najväčšiu zábavu tentokrát priniesli lab-kešky. Organizátori pripravili 3 sady po 10 lab-kešiek. Jedna sada bola pre majiteľov prístrojov s CHIRP technológiou. To ma nezaujalo, nemám taký. Ďalšie dve sady, celkovo 20 kešiek boli klasické labky rozhodené po celkom starom meste a priľahlom okolí. Témou jednej bol Gutenberg a témou druhej sady boli pamiatky Mainzu z rímskych čias.

No poviem vám, dobre to vymysleli koťuhy organizátorské, nachodili sme sa so synom ako dávno nie. Pri zbere indícii, ktoré potvrdzujú „nález“ lab-keše sme prešli skutočne celé historické centrum a zažili si  Mainz na vlastnej koži.

Gigaevent znamená, že na na takomto stretnutí zíde viac ako 5000 kešerov. Takže sme sa stretávali na každej lokalite a po ceste medzi jednotlivými keškami sa navzájom zdravili úsmevom s ďalšími kešérmi.

Tak poďme na fotky. Pri fotkách  je sprievodný text.

Zdieľať?

Proruskí trollovia idú príkladom, odišli z Facebooku, Twitteru a Googlu+

Súdruhom  v Rusku sa nepáči, že si len tak kde-kto kade-tade po internetoch otvára hubu a myslí si čo sa mu zapáči.

Už pradávno prišli so zákonom, ktorý prikazuje evidenciu blogov a stránok s návštevnosťou väčšou ako 3 tisíc. Aby bolo jasné, koho poslať do gulagu.

Hnusné západné štruktúry sa naďalej riadia Listinou práv a slobôd, ktorá je vo všetkých demokratických krajinách nadradená akémukoľvek zákonu. Či už explicitne, alebo ako súčasť najvyššieho zákona – Ústavy. To ale neplatí v Rusku. Preto správne sa sovietsky úradníci oborili na západné firmy.

Ksenzov poslal společnostem výstrahu již 6. května, kdy je upozorňoval, že porušují tzv. zákon o blogerech, tím že odmítají poskytovat informace, díky kterým by ruské úřady mohly identifikovat lidi, jejichž stránku navštíví více než 3 tisíce lidí za den.

Zdroj:  Rusko hrozí, že zákaže Google, Twitter a Facebook – Echo24.cz.

Ruskí trollovia, ktorí na základe pokynov a riadenia z Kremľa za úplatu využívajú práve platformy Facebook, Twitter a Google budú čoskoro bez zdroja obživy. Ich hrdosť a láska Sovietskemu zväzu ich hreje natoľko, že idú príkladom a opúšťajú tieto západné semeništia dekadentnej slobody slova.

Boli zaznamenané časté výskyty stromolezcov. Keď ľudia utekali koncom 80. rokov 20. storočia húfne na západ chránili sa pre rozvášneným slobodomyseľným davom útekom na strom. Dnes s výhodou zužitkovali to, čo sa za mladi naučili a z výšky stromov sa rozhliadajú, čo za trollovia tam dobrovoľne utekajú´.

Zdieľať?

A zas tie procesy: Váha, najlepší priateľ lekárnika

Jeden žasne a odborník sa divý, čo dokážu kade-tade s váhami vyprodukovať po tých internetoch.

Hlavní argumentační váhu, že jsou autor i lidi šizeni, mělo jejich přesvědčení, že když se odstraní ochranná podložka, hodnoty na váze musí jít do minusu. Tak to ale není. iDNES.cz si byl váhu v prodejně Kaufland osobně vyzkoušet a přesvědčil se, že váží správně. Redakce si váhu vyzkoušela například na kilogramu mouky a cukru. Po odstranění podložky ukazovala váha jen 900 gramů

Korunu tomu nasadil hovorca:

„Váha je vynulovaná ještě předtím, než tam někdo cokoliv položí. Na sociálních sítích se šíří poplašná zpráva, která je naprosto nesmyslná,“ reagoval iDNES.cz mluvčí Kauflandu Michael Šperl.

Zdroj:  Video o šidící váze v Kauflandu vzbudilo paniku. Zbytečně – iDNES.cz. (video v odkazovanom článku)

To naozaj hovorí o „antomatickej táre“?

Priatelia, váha je najlepší priateľ lekárnika. Od nej závisí jeho život. No dobre, život jeho pacientov, ale keď si zabijete pacienta, zabijete lekárnika v sebe. Dokonca sme mali na škole test z techniky váženia a celého toho okolo. Kto neodvážil správne analyticky, nemal šancu pokračovať v cvičení z analytickej chémie.

Takže aká je tam teda tá hlavná šlamastika?

Je tam. Ale úplne iná. Tou šlamastikou je falošný pocit prítomnosti „automatickej táry“, čiže automatického vynulovania na 0,000 kg pri prázdnej ploche pred začiatkom váženia. Vďaka nemu sa to video stalo tak virálnym. A ten somár hovorca to ešte zdupľuje.

Všimnite si, že po odstránení fólie je v pravom hornom rohu na displeji znak _ (podtržítko/podčirka, či čo to je) a nie 0,000kg . A váha pokojne po položení tej papriky či múky zobrazí nejaké hausnumero. To nie je overené meradlo, to je prstocucák. (Legálna metrológia ciachuje zásadne v duchu použitia podľa návodu od výrobcu, takže v takomto prípade je ciachovanie len zdrapom papiera.)

Tá váha nemala vôbec umožniť začať váženie bez ochrannej fólie, teda v prípade, že nenastal aspoň na chvíľu moment „s nulovou tárou“ (+- nejaká tolerancia). Nejde o to, že sám seba obchod okráda, ale o to, či je takéto používanie v súlade s pokynom výrobcu váhy.

Samozrejme nikto nemôže očakávať, že na samoobslužnej váhe bude k dispozícii tlačítku „ručná tára“, teda možnosť si nastaviť nulu ručne pred vážením.

To viete, procesy. Ale o tom som písal včera v článku Poriadne procesné riadenie ako prevencia pred stotisícovou pokutou od SOI

Tak, tak, za všetko môžu dobre napísané procesy. Keby boli, tak by si hovorca otvoril danú stránku a netrieskal by somariny. Keby boli, tak by si už dávno interný audítor všimol pri spisovaní toho procesu, že tam chýba poistka v podobe automatickej kontroly  automatickej nuly na automatickej samoobslužnej váhe pred každým vážením.

Pretože táto váha by bola súčasťou kapitoly o kontrole ciachovania všetkých váh v maloobchodnej prevádzke a kapitoly o povinnostiach regionálnych manažérov pri návštevách a povinnostiach sanitárok (kontrola dokumentácie) pri zapisovaní/kontrole podmienok uskladňovania tovaru (námatkovo kontrolovať platnosť a čitateľnosť a neporušenosť plomb).  Tak to mám aj ja vo svojich procesných manuáloch. To mne by sa nestalo. 😉

Zdieľať?