Koniec podpisovania ZEP – Doplnky NPAPI nefungujú v Chrome ver.42+

Pred nejakým časom som chválil programátorov drsr.sk, ako sa im pekne podarila nová klientská zóna. Vrátane podpori ZEP nie len v IE ale aj ostatných prehliadačoch.

ALE

Už vtedy som vyslovil pochybnosti nad udržateľnosťou riešení postavených na cudzích technológiách. Na  cudzích technológiách na ktorých vývoj a podporu nemáte žiaden dosah.

A na moje slová došlo:

Záznam na celú obrazovku 28.5.2015 113206

Ako dočasne povoliť doplnky NPAPI

Ak musíte použiť doplnok NPAPI, použite dočasné riešenie, ktoré bude fungovať až do termínu v druhej polovici roka 2015, kedy bude vydaný prehliadač Chrome verzie 45:

Spustite prehliadač Chrome.

Na paneli s adresou v hornej časti obrazovky zadajte reťazec: chrome://flags/#enable-npapi

V okne, ktoré sa otvorí, kliknite na odkaz Povoliť, ktorý nájdete pod príznakom Povolenie doplnkov NPAPI.

V ľavom dolnom rohu tejto stránky kliknite na tlačidlo Znova spustiť.

Po vydaní prehliadača Chrome verzie 45 budete musieť načítavať obsah vyžadujúci doplnok NPAPI pomocou alternatívneho webového prehliadača.

Zdroj:  Doplnky NPAPI nefungujú v prehliadači Chrome od verzie 42 – Chrome Pomocník.

A samozrejme kontrolná stránka, ktorá má skontrolovať splnenie SW podmienok na vašom počítači o niečom podobnom čuší. Veď prečo by bolo v popise práce dodávateľa kontrolovať, či nové verzie Acrobat readeru, Chrome, Firefoxu a ďalších a ďalších nepriniesli niečo, čo by rozbilo funkčnosť ich riešené dodaných pre Daňové riaditeľstvo.

Za tie milióny, čo by sme chceli, že? To len ja mám vo svojich procesných modeloch sám pre seba kontrolu po vydaní novej verzie expedičného SW pre lekárne. No nie som divný?

Pod čiarou: Aj tak to končí chybou. Ach jo! Za tie milióny…

Share Button

Nepriateľ svojho zákazníka nemá mať miesto na konkurenčnom trhu

Toto je tak neuveriteľne absurdné. Po 25 rokoch kapitalizmu na Slovensku existuje stále táto komunistická mentalita 80. rokov 20. storočia:

Prípady, ktoré sa ocitnú v rovine tvrdenia proti tvrdeniu, sa pritom logicky zvyknú končiť tak, že dopravný podnik dá za pravdu svojmu zamestnancovi. Cestujúci totiž nemá žiadny dôkaz o opaku.

WTF tam píše novinár, že logicky?

Riešenie by mohol priniesť nový vozový park. Podľa hovorkyne sa postupne do prevádzky nasadzuje „60 nových električiek, 100 autobusov a 120 trolejbusov, ktoré už budú vybavené nielen vnútorným, ale aj vonkajším kamerovým systémom“. Časť z nich už jazdí.

Kamery podľa nej budú slúžiť nielen na elimináciu prípadného vandalizmu, ale aj ako dôkazový materiál v prípade sporov medzi šoférmi a cestujúcimi.

Zdroj:  Vodič električky nechal matku ponižujúco vystúpiť a nastúpiť druhými dvermi.

WTF? To budú ukazovať zákazníkovi, aký je idiot?

No toto keby sa mne stalo, že zistím takéto veci v prvotnej analýze a prieskume pri svojej práci interného audítora a pri práci na optimalizácii interných procesov, tak v tom momente si zavolám na koberček celé vedenie a zdrbem ich pod čiernu zem.

Na čo vyhadzovať peniaze na čo i len minútu skúmania, či si zákazník nevymýšľa? Na čo proti zákazníkom investovať čo i len milióntinu centu? Čo za kreatúry máte na oddelení komunikácie s verejnosťou? Spôsobte ako štandartný cestujúci podobnú situáciu vo Viedni a Budapešti a pozorujte reakcie ich komunikačných oddelení.

A budú mať len dve možnosti. Alebo začnú aplikovať skutočný protákaznícky prístup, kedy má zákazník vždy pravdu, zamestnanca nevyhadzujeme a nekarháme, ale rozširujeme prípadové štúdie pri školení zamestnancov. Alebo odchádzam a žiaden objednaný procesný manuál nedostanú.

Na zveľaďovaní takéhoto podnikania sa predsa nebudem podieľať.

Pre firmu je jasným signálom o nasranosti, že prišla reklamácia. V tej chvíli sa musí vo firme spustiť sled operácii, ktoré hlavne znížia nasranosť klienta. Je úplne jedno aká je pravda. Platí, že najlepším šíriteľom reklamy je spokojný klient. To je dlhodobá záležitosť. Klientom v tomto prípade nie je človek, ktorý využíva klientské služby ale ten, kto si zadal vyriešenie reklamácie. Vy ho musíte uspokojiť.

Zabudnite, že ste banka. Teraz poskytujete službu riešenie reklamácie. A sú len dve možné riešenia:

  • Nežne a súčasne bez možnosti pochýb klientovi ukážete, že chyba je na jeho strane a súčasne mu pomôžete zmierniť následky jeho vlastnej chyby.
  • Budete kompenzovať jeho straty v plnej výške.

Zdroj:  Reklamácia ako prípadová štúdia | M+M+M+M (4M).

Share Button

Iný vesmír a kvantové zákony demagógie

Milujem dobrú demagógiu. Veď viete, takú, čo je dobrá. Napríklad túto:

No, na Woknech to tradičně nefunguje. A o tom to. Že to prostě nefunguje.

Je taký fajnový kvantový pokus. Púšťate elektróny po jednom cez štrbinu a za ňou máte matnicu na zobrazovanie. Potom urobíte dve štrbiny a púšťate zas elektróny po jednom. V jednom vesmíre ide elektrón jednou štrbinou, v inom vesmíre druho štrbinou a v našom vesmíre elektrón na matnici neuvidíte.

Na matnici to poste nefunguje. A o tom to je. Že to proste nefunguje.

Ešte že žijem v inom vesmíre ako DBD. 😉

Ako hovorí Murphy: “Keď to nefunguje, vezmi si väčšie kladivo.” V tomto prípade by som navrhoval použiť fotóny o vlnovej dĺžke od 380 nm do cca 780 nm. Ženy menej a muži viac. Ups, to o ženách a mužoch, to je o zvuku. No čo, veď aj to je vlnenie.  Voda ako tekutina.

Share Button

Pravicové riešenia prosím nabudúce bez toho socialistického dialektu

Socializmus na pravej strane od stredu by ste nečakali, že? Najprv to začína tak fajnovo. Zjednodušovaním a likvidáciou bariér.

Ziskovosť bánk na SR je naďalej mimoriadne vysoká. Z môjho pohľadu je to problém, pretože ich ziskovosť nevyplýva z ich inovatívnosti, ale z nedostatočnej konkurencie a čiastočne aj z regulácie. Od roku 2010 sa nám podarilo dosiahnuť možnosť preniesť si hypotéku, čím sme zásadne znížili úrokové sadzby úrokov na bývanie.

Zdroj:  Najdôležitejšie sú témy, pri ktorých ľudia… – Miroslav Beblavy.

Takže podľa tohoto vzoru by to malo pokračovať aj v prípade vkladov. A tak je vládna strana kritizovaná, že nepokračovala v nastavení pravidiel pre jednoduché prenesenie účtov z banky do banky. A logicky, po tom, ako sme v eurozóne a ako sme prešli na IBA a súvisiace, tak aj prenos vrámci EU.

Pekne pravicovo to začína. Pochvala.

A potom prídu na rad 100% hypotéky. Je to problém, pretože poskytovanie 100% hypotéky je (vraj, odborníci hovoria a skúsenosť ukázala) základom na hypotečnú špirálu a hypotečný krach. Proste je to zle. Ale keďže je pre voličov ľúbivé, aby mohli dostať 100% hypotéku za podmienok 50%, budeme hľadať riešenie ako zregulovať trh, aby poskytovanie 100% bolo možné.

Ups, šípim logický nezmysel. Ale to nevadí!

Prvá regulácia, ktorá mala práve a len za cieľ obmedziť toxické 100% hypotéky, priniesla logické zdraženie. Veď cieľom je obmedziť podiel 100% hypoték. Drahšie si spotrebiteľ logicky nevezme. Keď si vezme, tak za riziko, ktoré občan berúci si 100% hypotéku pre nás ostatných je, za to riziko je nutné platiť.  Trh správne zareagoval na reguláciu. Banky poskytnú 100% krytie formou 70% hypotéky a 30% spotrebného úveru s vysokým úrokom.

Ale my by sme potrebovali tých voličov, že? V mene lásky k voličom budeme regulovať až dosiahneme stav, kedy pôvodný zámer (obmedziť toxické 100% hypotéky) zapadne pod nánosom. Až sa nám podarí uvolniť cestu k toxickým 100% hypotékam. A potom sa budeme čudovať, že treba hasiť hypotečnú bublinu.

Ach aké socialistické. Tak preto ten logický nezmysel.

Naopak, ak vieme, že 100% hypotéky sú toxické, tak treba pritvrdiť, aby sa na jednu nehnuteľnosť nedala založiť v prospech akejkoľvek kombinácii úverov do výšky 100%  A vysvetľovať, tak, aby aj stredoškolák s maturitou pochopil, že práve 100% hypotéky spôsobili krach a krízu.

A podporu bývania musíme riešiť inak. Napríklad tak, že podporou ekonomiky nebude problém, aby tých 30% si nasporili zamestnanci už z prvých výplat. Napríklad tak, že počas tohto obdobia nebude problém získať “štartovacie bývanie”.  Naozaj, základom rozdávania štátu  je zbohatnutie občanov. Proste: Ťahať obyvateľov Slovenska na roveň priemerného Európana

Zlo požišiavania vlastným má stále rovnaký koreň

Súvislosti ako v procesnom manažmenet:

V procesnom manažmente platí zásadné pravidlo: “Hľadajte väzby a spätné väzby medzi vnútornými zákazníkmi.”  Vďaka tomuto pravidlu som často prišiel na na pohľad nesúvisiace, ale veľmi zásadné väzby.

Beblavý v pokračovaní veľmi neprehľadne, neštrukturovane a laicky nezrozumiteľne rieši čosi kdesi s NBS. Sám si je toho vedomí, ale urobí proti tomu pramálo. Pritom sa zas vracia do vôd pravicovosti. Preto je to dvojnásobne škoda.

Rovnaký problém, ako má NBS pri uplatňovaní regulácie na požičiavanie vlastným, máme pri vyberaní víťazov tendrov na zákazky financované štátom. Rovnaký problém máme s odlievaním ziskov zo zdravotného poistenia. NBS naozaj veľmi ťažko na prvý pohľad súvisí so zdravotnou poisťovňou.

Ako procesnému manažérovi mi ale hneď udrie do oka tá súvislosť na dreni, na základe, úplne tam dole. Sú to informácie o majiteľoch a konateľoch.

Aj on to viac-menej spomína. Ak budeme vedieť informácie o majiteľoch, poľahky sa ukáže, či si niekto nepožičiava sám sebe.

Takže regulačná úloha NBS v skutočnosti spočíva v tom, aby požiadala Národnú radu o legislatívny rámec pre tvorbu rovnakých schém majiteľov, akú poskladali novinári v prípade Váhostavu-SK či nedávno v prípade trenčianskej CT/MRI firmy.

A zákon môže obsahovať len pár paragrafov, ktoré definujú, že kdekoľvek sa objavia štátne peniaze či štátne regulačné orgány, tak každý musí predložiť majiteľskú schému, ktoré končí fyzickou osobou. A žiadny daňový úradník už nebude môcť povedať, že o užívaní bytu ako nezdanenom nepeňažnom plnení nemohol vedieť. Veď aj Al Caponeho nakoniec… veď to poznáte.

Nech si kto chce a ako chce rieši vlastnícke vzťahy. Preplieta a zaplieta ako len chce. Ak sa chce pohybovať v štátom regulovaných oblastiach, ak chce peniaze od štátu, ak chce štátne zákazky, musí byť jasná koncový fyzická osoba majiteľ a aj zoznam riaditeľov/konateľov.

Viete priatelia, je také socialistické, regulovať všetko samostatne a individuálne. Potom je možné vyrobiť umelo 20-30 kauzičiek a prípadových štúdii. V prípade 18-27 budeme férový a 2-3 si prederavíme, aby bolo kade ulievať malé domov.

Takže prosím, nabudúce tú pravicovosť bez socialistického dialektu. Ja viem, za troška bez bločku ani gazda nepovie nie. Hm, bez toho socialistického dialektu to asi nepôjde, čo?

Nuž a práve ten dialekt je pre mňa problém so Sieťou. Furtom tam niečo nečakane zaškrípe, proste predvídavosť v prdeli. Také nejaké staré tóny z čias SDKÚ. Na koalíciu dobré, ale na priamu voľbu?

Share Button

Domáca prezentácia fotiek na stene – sme chudáci bez ponuky

Ako ten v rodine, čo sa vyzná v tých oných technológiách som dostal zásadnú otázku: Aký fotorámček?

Tak som sa rozhliadol a výsledkom bola krátka rada:

  1. Rozhodne širokoúhly, teda s pomerom stranán 16:9. Nie 4:3. Fotí sa väčšinou do širších formátov. Fotky tak aj lepšie vyzerajú. Zlatý rez je širokoúhly.
  2. Minimálne v rozlíšení 1366 x 768 nech to nie je kockované ako DOS. Videl som aj rámčeky v rozlíšení 800×600 – určite nebrať.
  3. Čím väčšie tým lepšie – rámček stojí niekde v obývačkovej stene a ty sedíš na druhom konci miestnosti, tak nech to nie je obrášťok ako z peňaženčičky. Takže minimálne 13 palcov ak nie aj viac. Ideálne 80 canty šrégom.

Hm, a potom som si to po sebe prečítal. Ešte raz sa pozrel na ponuku na trhu. A zistil som, že niečo zásadné nie je v poriadku. Fotorámček rozmerov 15 palcov je dvakrát taký drahý ako 19 palcový monitor s dvakrát lepším rozlíšením a 10x lepšou kvalitou obrazu.

Aký “fotorámček” by som si teda predstavoval?

Nuž, frčal by na stene, mal by rozmer minimálne 21 palcov, rozlíšenie okolo 5-8 Mpx. A hlavne ten SW! Práca na pozadí to je základ už niekoľko desaťročí. 

Automatické režimy zmeny intenzity v závislosti od okolitého prostredia (svetlo a hluk). Rôzne režimy pre “náhodný” výber fotografii, pričom by dokázal rozoznať aspoň niekoľko základných žánrov (krajinka, architektúra, osoby) a dokázal ich “zmysluplne” striedať. Proste umelá inteligencia dramaturga fotografickej výstavy.

Napájanie? No samozrejme bezdrôtové. Automatické sosanie nových fotiek s blízkeho domáceho dátového úložiska či s cloudu napojením na domácu WIFI sieť.

Keď už to má tie senzory, mohlo by to vedieť aj varovať. Možno by to mohlo vedieť aj prezentovať úlohy a najbližšie povinnosti.  Že by to mohlo fungovať ako videotelefón ani nehovorím.  Samozrejme kompletne s hlasovým ovládaním. Ide predsa o domácu elektroniku. To nejaké pokrikovanie po veciach nikomu nevadí.

Hm, a tak nevinne to začalo – že fotorámček ako darček.

Preto ja mám uprostred obývacieho priestoru superkompjúter s dátovým úložiskom, s dvomi monitormi, na ktorých beží ako podklad pracovnej plochy výber z rodinných fotiek. Na jednom monitore sa pracuje a ten druhý slúži ako nástenka. A keď je nástenka prázdna, tak je to vlastne taký fotorámček a má 24 palcov.

No kto z vás to má? . No nikto, lebo to nie je prezentácia fotiek, ale PC. Občas je dobré sa pozrieť na veci aj z inej strany. Napríklad ja zásadne nakupujem PC monitory na eshopoch v sekcii TV.

Share Button