Mesačné archívy: jún 2015

Zamneď: Žiadate, aby ten, čo to platí, odišiel preč a prestal vám prispievať

Napísané , autor:

Platíte dane na Slovensku podľa pravidiel, ktoré stvorili vami osobne zvolení vaši osobní zástupcovia?

15:42 Patrik Tkáč, podpredseda predstavenstva J&T Finance Group, reagoval na Facebooku na poslanca Beblavého, ktorý upozornil, že J&T Banka poskytla cyperským firmám priveľa úverov: “Takže: 95 percent vlastníkov cyperských firiem, ktoré financujeme, sú české a slovenské fyzické osoby. Tie firmy nemajú účty na Cypre, ale u nás. Podľa platnej legislatívy každý Slovák a Čech, ktorý očakáva kapitálový zisk vyšší ako 200-tisíc eur a neinvestuje prostredníctvom štruktúry podobnej Cypru, tak okráda vlastnú rodinu!”

Zdroj:  Patrik Tkáč, podpredseda predstavenstva J&T Finance Group, reagoval na Facebooku… – Denník N.

Len debilko si zvolí takých zástupcov, ktorí čo vytvoria, potom sám musí obchádzať.

Nie, neexistuje žiadne ONI. Sme len MY. My sami si tvoríme tento svoj vlastný štát. Len skutočne nesvojprávny človek si zvolí také vedenie, ktoré potom pre neho vytvára také podmienky na život, ktoré musí obchádzať vývozom svojho života za hranice.

Máte pocit, že vás sa to netýka? Že vo vašom záujme je podojiť maximálne tých ostatných, tých všetkých okrem vás? 

Ani cent na sociálne dávky, ani cent na vaše zdravotné ošetrenie nevznikol v čistom vzduchoprázdne. Všetky peniaze na sociálne dávky a všetky peniaze na zdravotný systém, na lieky na vyšetrenia na terapie, všetky peniaze na toto potrebné sa vyberajú od firiem a od každého jedného človeka v tomto štáte. Len a len v tomto štáte.

A vy si zvolíte takých svojich zástupcov, ktorí vytvoria také podmienky, že je absolútne nevyhnutné vyviesť finančné toky za hranice. Na Cyprus ideálne, ako radí skutočne úspešný podnikateľ.

Žiadate, aby ten, čo to platí, aby odišiel preč a prestal platiť.

Ja viem, je to začarovaný kruh. Závidíte šikovným, úspešným bohatým, najradšej by ste im všetko znárodnili, zdanili, vzali. Na druhej strane ich potrebujete a čím sa im bude viac dari, tým budú viac a viac prispievať na vaše sociálne dávky, vaše dôchodky, vaše vlaky zadarmo. To nepochopíte.

Máte na to cca 200 dní, aby ste pouvažovali nad sebou. Som z vás zhnusený.

Viete, mne je to jedno. Raz som sa ekonomicky presídlil, využil som právo usadiť sa kdekoľvek v EU. Prišli sme s dvomi taškami a minule pred 5 rokmi, keď som sa sťahoval po 6 rokoch v jednom nájme do iného, musel som sa s kombíkom otočiť 6x. Myslíte, že to neurobím znovu? Už to mám natrénované a 500 km, je pre mňa „tuto kúsok“. Moje decká vedia, že sú doma v celej EU.

Minule mi ponúkali 3500€ za schopnosti a vedomosti absolventa farmácie kdekoľvek si vyberiem v Nemecku. Chýbajúci B1 certifikát z nemčiny – to do roka dám. Za ten čas vezmem slabo platenú (niečo cez 1000€) rovnakú prácu v ČR.  Mám 8 hodín a padla. Žiadne starosti so zháňaním nových kontraktov a handrkovanie sa o eurá.

Myslíte, že to neurobím znovu? Myslíte, že to robia len klienti J&T?  Viete, keď sarkasticky píšem v komentároch vetu: „Fakt sa tu s vami dobre žije.“, mám na mysli presne to, že ide o ten posledných impulz, kedy sa človek na všetko a všetkých vykašle a ide si len a len za svojim vlastným egositickým cieľom.

Toto je nedeľné zamyslenie, tak sa zamyslite. Vaši zástupcovia spôsobili, že už odchádzame. Mohol som sa aj rozdrapiť a nepočúvali ste ma.

Žilo bylo 10 pánů, kteří spolu chodili každý den do restaurace na oběd. Za oběd měli pokaždé zaplatit dohromady přesně 1000 korun. Pánové se dohodli na tom, ze se na té tisícovce budou podílet tak, jak platí daně. Takže první čtyři, ti nejchudší, neplatili nic. Pátý zaplatil 10 korun, šestý 30 korun, sedmý 70 korun, osmý 120 korun, devátý 180 korun a desátý, ten nejbohatší, 590 korun. Takhle to šlo celé roky a nikdo si nestěžoval.

Až jednou hostinský přišel s tím, že jim dá slevu a bude po nich chtít každý den za oběd jen 800 korun místo 1000, protože jsou to stálí zákazníci. To bylo od něho moc hezké. Jak si ale rozdělit těch ušetřených 200 korun? Kdyby každý z deseti pánu platil o 20 korun méně, prvních pět pánů by dokonce dostávalo peníze za to, ze chodí na oběd. Hostinský jim navrhl se o úsporu podělit tak, v jakém poměru platí za oběd. Vzal si papír a tužku a začal počítat. Vyšlo mu toto: Pátý pán už nebude muset platit nic, stejně jako první čtyři, takže 100 % úspora. Šestý bude platit 20 korun, místo 30, ušetří 33 %. Sedmý bude platit 50 místo 70 korun, ušetří 28 %. Osmý pán zaplatí 90 místo 120 korun a ušetří 25 %. Devátý zaplatí 140 místo 180 korun, takže ušetří 22 %. Desátý pán, nejbohatší, bude platit 490 místo 590 korun. Úspora 16 %. Každý z těch šesti na tom bude lépe než předtím, a ti první čtyři mohou i nadále jíst zadarmo.

Jak se ale vzápětí ukázalo, velké nadšení ten návrh nevyvolal. “Takže já z těch 200 korun dostanu jen 10?”, křičel šestý pán, ukázal na desátého, nejbohatšího, a pokračoval: “A tenhleten dostane hned 100!” “To je pravda!”, křičel pátý pán, “Já ušetřím jen 10 korun, ale on desetkrát víc!”. “Opravdu!”, přidal se sedmý, “takže jemu stovku a mně jen dvacku?!”. Rozkřičeli se i první čtyři pánové: “A my nedostaneme vůbec nic? Jak k tomu přijdeme? Zase jsou na tom nejhůř ti nejchudší, jako vždycky!” A všech devět se vrhlo na toho desátého a ztloukli ho.

Příštího dne se desátý pán u oběda neobjevil. Nijak jim to nevadilo, prostě si sedli a jedli bez něho. Když ale došlo k placení, zjistili zajímavou věc: Všichni dohromady neměli ani na polovinu sumy, kterou zrovna projedli. A pokud mezitím neumřeli hlady, tak se tomu diví dodnes.

Pokud dojde k daňové úlevě, mají z toho nejvíc ti nejbohatší. Pokud by ale museli platit příliš, může se stát, že se příští den u našeho stolu neobjeví. Ve Švýcarsku, v Karibiku a i jinde na světě je spousta pěkných restaurací.

Nejde o to, že by podnikatelia vyvážali zisky. Ide o inú pointu toho príbehu. Solidarita nikdy nie je o spravodlivosti. Je to o hrdosti na to, že ju konáme. A veľkosť solidarity je priamoúmerná škrípaniu zubov. Na nízku solidaritu sme hrdí, na vysokú… Tá, ako nám hovorí príbeh, vlastne nikdy nenastane.

Vaši zástupcovia spôsobili, že už odchádzame. Mohol som sa aj rozdrapiť a nepočúvali ste ma. Vždy odchádzajú tí z kraja gaussovek krivky. A vy, čo ste ten stred a chcete viac a viac si tu ostaňte. Kto ale za vás ten obed zaplatí?

A čo sa, kua,  vlastne starám! 

 

Samozrejme, že vás napadlo "Postihovať!"?

Napísané , autor:

Takto sa nám jednotliví kandidáti medziriadkami postupne vyfarbujú. Už minule som vás upozornil, že pri výbere treba myslieť na dlhodobú udržateľnosť a predvídateľnosť názorov vašich poslancov.

Podľa firmy MANGO (odobrené SOI) nápis „sale“ na etikete predávaného tovaru znamená v prvom rade „predaj“, nie „zľavu“ a preto ho nemožno automaticky vykladať ako predaj so zľavou.

Rôzne vulgárne komentáre mi napadli, ale predsa len ako verejný činiteľ musím zachovať určité dekórum

Zdroj:  Podľa firmy MANGO (odobrené SOI) nápis „sale“ na… – Miroslav Beblavy.

Samozrejme, že vás napadlo „Postihovať!“? Hm, ja to zvyknem nazývať eštébácka mentalita. Ako toť nedávno.


Nie, Miroslav to tak rozhodne nenapísal, a keď by došlo na lámanie chleba, tak by to uhádal, že on píše o vode a ja o tekutine. Mal by pravdu. Stáva sa mi to často, že to uhádajú. To preto, že od čias mečiarizmu na také ako bolo „nie sú dôkazy skutok sa nestal“ nehrám.

Je to jednoduché – nakupujem tam, kde ma nechcú ojebať. Prípadne tam, kde to tak necítim. Viem, že vymýšľajú, ale konečná cena je to číslo, ktoré som mentálne ochotný zaplatiť.

Cena je len číslo!

A čo štát? Učiť, vychovávať, „vzdelávanie dospelých“. Základná poučka zákazníka v kapitalizme: „Nákupom odmeňujem.“

Chcem naozaj taký štát, ktorý bude sypať zrno do kurníka namiesto toho, aby naháňal sliepky po dvore palicou. Nakoniec tie sliepky do toho kurníka dostanete tak či tak. Ale ten pocit! Pre nás priemerne poctivých a priemerne dokonalých je pocit skutočne dôležitý.

Lieky ani potraviny neumierajú zo dňa na deň

Napísané , autor:

Najprv trochu z mojej profesionálnej oblasti a potom to trochu prenesiem do vášho každodenného života. Najprv o exsprirácii liekov a potom aj o tom, ako využiť „trvanlivé“ potraviny po dobe minimálnej trvanlivosti.  Áno, súvisí to jedno z druhým.

Používanie liekov,  nastavenie ich indikácii,  doby použiteľnosti,  skúmanie bezpečnosti,  určenie dávok,  to sú všetko zásadne a brutálne štatistické parametre.  Pre čokoľvek, čo sa dotkne lieku a je aspoň trošku merateľné,  pre všetko toto sa používa štatistické vyhodnocovanie.  Nikdy sa neskúma jeden pacient,  účinok jednej tabletky či jedného vybratého balenia.  Vždy sa skúma skupina pacientov,  mnoho po sebe idúcich dávok a mnoho paralelne užívaných balení.

Práve preto vo svojich článkoch a hlavne komentároch uvádzam: „Ak vám to pomohlo,  je to len fajn a teším sa. No z toto nič nevyplýva pre vašu susedku.“ Liečenie, aby sme mohli použiť tento pojem,  musí byť predvídateľné a opakovateľné.  Len a len vtedy môžeme hovoriť skutočne o lieku a skutočne o liečení. Inak je to nikdy nekončiaci pokus/omyl na pacientoch.  (Chcete byť pokusné králiky?)

Vezmime si dobu použiteľnosti,  alebo ako sa presnejšie uvádza,  dátum exspirácie. (jazykovedne to má čosi spoločné s duchom a dýchaním, preto to S v slove) Naozaj to tak nie je,  že by tá vaša konkrétna tabletka,  to vaše konkrétne balenie nebolo úderom polnoci použiteľné a po polnoci by ste sa ním už len otrávili. Jasné,  že úderom polnoci lieky neumierajú.

Tak prečo to tam teda je?

Výrobca je povinný urobiť testy stability a definovať podmienky skladovania svojho lieku.  Súvisí to s tým,  že výrobca si musí sám pre seba určiť,  za akých podmienok vie garantovať opakovateľnú účinnosť a predvídateľnú účinnosť.  Urobí testy,  skontroluje stabilitu lieku za rôznych skladovacích podmienok.  Urobí stovky a stovky,  možno tisíce a tisíce paralelných meraní.  Všetko spriemeruje a pre istotu,  svoju vlastnú istotu ešte posunie o nejakých pár percent smerom dobezpečna.

Preto dátum exspirácie hovorí, že priemerne je daný liek za stanovených podmienok na 100% bezpečný a účinný. Priemerných 100% asi od lieku očakávate, že?

Po tomto dátume, po tejto dobe od momentu výroby sa pri tých testoch vyskytli jednotky až desiatky percent kusov lieku, ktoré už nespĺňali ani podmienky bezpečnosti alebo podmienky účinnosti.  Nepokazli sa všetky. Ale bol tam už výskyt porúch. Asi by ste si nechceli vylosovať práve to nefungujúce či nebezpečné balenie, že?

Viete si predstaviť, že sa vy osobne podpíšete pod to, že natiahnete dĺžku použiteľnosti tak, že sa na jej konci už môžu občas (štatisticky) vyskytnúť poruchy v bezpečnosti alebo účinnosti?

Hm?

Len tak, podľa citu.  Podpíšete sa?

Áno, občas sa vyskytnú bezcharakterné svine, ktoré to dokážu. Preto, že história takéto prípady obsahuje, sme si ako spoločnosť začali platiť kontrolórov, ktorí sa za nás a za naše peniaze starajú o kontrolu dodržiavania pravidiel pre stanovovanie doby exspirácie liekov a stanovovanie podmienok pre ich uchovávanie.  My spoločne si platíme týchto kontrolórov, aby priebežne odoberali vzorky a kontrolovali, či pôvodne stanovené dĺžky použiteľnosti naozaj zabezpečujú 100% bezpečnosť a účinnosť.

Neexistuje žiadne „ONI to kontrolujú“. Sme to MY, kto si ich platíme, aby to robili pre nás.

Napríklad nás lekárnikov ŠUKL kontroluje, či denno-denne kontrolujeme teplotu v sklade a teplotu v chladničke s liekmi. Tým je zabezpečené, že dodržíme podmienky skladovania a teda keď za takýchto podmienok výrobca výskumom určil nejakú konkrétnu dobu exspirácie, tak že sa na túto dobu dá spoľahnúť. Proste – či existuje neprerušená reťaz, kde jedno ohnivko sa spolieha na neporušenosť toho susedného.  Preto keď mi šofér z distribučky donesie liek, čo sa má skladovať v chladničke bez toho, aby ho vybalil z chladiaceho boxu s teplomerom a označil „chladnička“, ani ho neprevezmem. No fuj, ktovie kde sa to váľalo.

Koniec farmácie, pokračujem potravinárstvom

No a teraz si predstavte, že podobne výrobca potravín určí dobu minimálnej trvanlivosti. Vy osobne, podpíšete sa pod protokol, ktorým natiahnete túto dobu  o dva tri mesiace? Len tak, bez toho, aby ste exaktne skontrolovali, či sa vo vzorke nevyskytne problém.

Na to nepotrebujete žiadny štátny dozor. Na to stačí, že ste manažér a vaše prémie môžu byť ohrozené potenciálnym súdnym sporom. Ani salmonelu neuvidíte. Botulotoxín nehrká.

Aj chudobní sú ľudia. Prístup k spravodlivému procesu nám garantuje Listina práv a slobôd a tú máme v Ústave. Ja mať super hlboko do vrecka, tak sa vyslovene s tej sračky z potravín distribuovaných po lehote minimálnej trvanlivosti teším. Času na chodenie po súdoch mám haba-dej. Právne zastúpenie sa isto nejaké nájde, veď je tu istota 100% výhry.

Tak ako, podpíšete sa pod ten protokol, ktorý umožní posunúť „trvanlivé“ potraviny po dátume spotreby na ďalšiu konzumáciu?

Ja teda nie!

A to ja by som ako lekárnik na tom vašom liečení aj niečo zarobil.   No taká nemorálny sviňa nie som. A to nejde o lieky, len o potraviny, kde je účinnosť istá z podstaty (tuky, cukry, bielkoviny robia potravinu potravinou z definície).

Áno, sú dve skutočné riešenia:

1. Podporovať presun pre chudobných v čase  uplynutých 90%  minimálnej doby použiteľnosti. A podporovať predlžovanie tejto doby, opätovné natiahnutie tejto doby a podobne.

2. Využitie existujúcej „špeciálnej potravinovej výroby“ používanej pre chudobnú Afriku. Ide o skutočne bazálne nutričné hodnoty v podobe potravín.

3. Podpora dvojitých sociálnych nákupov. Bohatí človek nakupuje všetko dvojmo a ten druhý nákupný košík je určený pre jeho „virtuálnu“ chudobnú rodinu.  V duchu známeho: „Kde sa najedia 3,  isto sa nájde niečo aj pre 4.“  – solidarita z osobného individuálneho a slobodného presvedčenia. (Apropó, prečo nebeží výchovná štátna kampaň – kúp poukaz na tábor pre svoje a cudobne dieťa.)

4. Podporovať ekonomiku krajiny, aby čím menej ľudí padalo do sociálnej siete a aby príspevky tých šťastnejších na sociálnu sieť boli stále väčšie a väčšie. Nie percentom z príjmu, ale základom ich väších platov, z ktorých sa počítajú odvody.  Potom si bude môcť sociálna sieť kúpiť potravín pre chudobných bárs koľko a v lehote ich trvanlivosti.  – problém ani nevznikne – nie je čo riešiť – život je krajší.

Áno, dve. Body 3 a 4.

Budovanie a podporovanie obyčajnej ľudskej solidarity. Aby sa občania naučili slobodne a akosi samozrejme podeliť aj s tými, ktorým sa nedarí, či nemali toľko šťastia sa správne narodiť.

Trpezlivosť s preplácaním nadpočetného liečenia fajčiarov pretiekla

Napísané , autor:

V Česku idú zas sprísniť zákony okolo fajčenia. Tentokrát ich chcú vyhnať totálone z krčiem a hostincov. Všetci riešia slobodu rozhodovať sa sám o svojom zdravý.

Viete ako bolo dobre žiť v takom stredoveku? Širokoďaleko žiaden bolševik a čo hlavne žiaden človek. Na celej planéte nás vraj bolo ani nie milarda. V Európe pár stotisíc, ledva miliónov. Síce nebolo komu predávať nové výrobky, ale na druhej strane plotu nebol otravný sused so svojim právom na svoju slobodu a čistý vzduch.

Keď som písal článok o tom, ako je otázka dekriminalizácie drog otázkou našej ochoty živiť týchto závislých, málokto sa odhodlal chápať aj tento rozmer  osobnej slobody. 

Aj v prípade tvrdých drog a v prípade marihuany aj v prípade cigariet aj v prípade alkoholu sa rozprávame  o závislosti.

Zo závislosti vyplýva nechopnosť dotyčného sa o seba postarať. V prípade cigariet je to mierne až minimálne no nie nulové, v prípade heroínu absolútne a totálne.

Staré príslovie hovorí, že milliónkrát nič umorilo aj koňa. A tak je to aj s cigaretami. Závislí na nich sa občas nevedia postarať o svoje rakovinové bunky v pľucach a o smrad vo svojom okolí. Nie to ešte o poruchy v trubkách a pumpe (žily, cievy a srdce). Kým ich bolo pár, ostatným to nevadilo. Zlatý stredovek.

Riešenie je pritom jednoduché. Zvoliť si politický program ochraňujúci právo fajčiť kdekoľvek a akokoľvek. Tak jednoduché to je. Tak sa preukáže, že väčšina je ochotná na  navýšenie nákladov starostlivosti o závislých prispievať.  A vaši oponenti budú zákerne vyťahovať obrázky hladných detí, ktorým treba prispieť na sunar. Život nie je spravodlivý.

Zrozumiteľná rada je liekom nad všetky lieky

Napísané , autor:

Dnes je streda a naučil som vás, že dnes bude lekárnický článok. Ale je toto dnes lekárnický článok?

Poviem vám niečo čo som sa naučil mojej Alma mater. Naučil ma to náš telocvikár. Áno, aj na farmácii sme mali telocvikára. Všetci tí slovutní profesori a docenti nás učili to, čo bude dôležité pre vás, našich pacientov. Len ten telocvikár ma naučil čo bude dôležité pre mňa.

Áno, na fyziológii a patológii sa naučíte, ako to je so starnutím. Ako postupne tie trubky a pumpa zlyhávajú. Ako sa vám postupne rozpadá elektrické vedenie a ako vám to pomali už nedochádza. Kardiovaskulárny systém  a nervový systém, to je to čo z nás robí človeka. Srdce a mozog. Láska a rozum.

No a ten telocvikár ma naučil dve veci.

Že sa máme hýbať, aby sme dobehli čo najdlhšie každú električku. „To raz bude prvá nedobehnutá električka, prvé odfunené schody…“, ako by som ho počul.

No a tá druhá rada?

Raz, keď sme čakali, kým sa baby  dotrúsia na basketbal, tak sme sa ho pýtali, prečo si neurobil aspon malý doktorát, keď už robí na tej vysokej škole. A on odpovedal: „No, to hej a musel by som si vymieňať tabuľku na dverách. Ved aj tak ma v tomto babinci urobili vedúcim katedry.“  Áno, jeho podriadenou bola docentka. A on bol  Mgr. z FTVŠ. 

Tak sa držím jeho rady. Najprv tej druhej. Nemalo to zmysel. A keď niečo nemá zmysel, nemá sa to robiť. Používajte rozum. Pri práci s pacientom myslite v súvislostiach. Zloženie malého doktorátu spôsobí  nutnosť výmeny tabuľky na dverách.

Rozum. Nervová sústava, psychofarmaká a základná farmakologická poučka: „Vždy posúďte benefit/risk pre pacienta.“ Morfín, je skvelé analgetikum, ale na bolesť zubov ho nedávajte – to sa učí na farmakológii. Nemá to ten správny pomer benefit/risk pre pacienta.  A vznikajú súvislosti v podobe toxikománie. V prípade onkologických pacientov sú iné benefity a iné riziká. A aj iné súvislosti.

Každý pacient je individualita. Ani nie tak preto, že by bola ľudská farmakológia človek od človeka variabilná. Ale preto, že do hry vstupuje mulión rôznych premenných v podobe ´dalších chorrôb, životného štýlu, ďalších liekov a potravín.  Každý pacient má tie svoje súvislosti.

Držím sa aj tej druhej.

Nedarí sa, ale aspoň sa snažím. Vyvážený životný štýl, primeraná energeticá bilancia. Jednak čo do vyváženosti príjmu a výdaja. A jednaj aj čo do miery maxima a minima. Keď budete viac jesť ako je váš energetický výdaj, zmení sa biochémia smerom k ukladaniu. Ak budete veľa jesť a veľa ukladať, možete naraziť na hranice niektorých biochemických systémov a tie sa môžu zrútiť. Rozbijú sa vám súvislosti. Výsledkom je práve tá prvá nedobehnutá električka.

A vy ste na tom ako?

Kým budete odpovedat, v tichu a prítmí záchoda, počas intýmnej chvíľky s vaším svedomím, tak vás ešte na niečo upozorním.

Tento článok môže byť pre niekoho konečne zrozumiteľným po tých stovkách latinských a hatmatilkových slov, ktoré počúva od nás všetkých zdravotníkov.

Cvičte, aby ste dobehli aj v 90. každú lektričku. Udržiavajte energetický výdaj v rovnováhe a na primeranej úrovni.

A pre niekoho môže byť detinsky primitývny. Aj minule mi pod jeden článok ktosi napísal, že píšem samozrejmé veci, ako že voda je mokrá a falošný liek je taký, kde je niečo iné ako v tom správnom lieku.

Toto je presne problém spolupráce pacienta na liečbe. Každý z vás pacientov a tu na tomto mojom blogu, každý z vás čitateľov, máte rôznu prizmu. Rôzne vzdelanie, rôzne životné skúsenosti a rôzne nálady. Navyše ste obvykle chorí, čo je pre vás prekvapivá a neštandartná situácia, ktorá vás vyvádza z miery.

Pre vás je dôležité, aby ste pochopili, čo vám je a ako sa máte podielať na svojej liečbe.

Preto sa vy nebojte pýtať a vy očakávate od svojho lekárnika vám blízky spôsob vysvetľovania. Môžeme vám podávať infomrácie tak, ako profesor farmakológie – vieme to, učili sme sa to práve takto. Môžeme vám podávať informácie rovnako ako náš telocvikár. Aj to vieme, učili nás to na fakulte a nie len od telocvikárov.

No rozhodne majte na pamäti – nech už vám informácie o liekoch a ich používaní rozprávame akokoľvek jednoduchým či komplikovaným jazykom,  VY nám musíte rozumieť. Pre nás lekárnikov je to len nepohodlie, opakovať vám veci dvakrát a zrozumiteľne. Pre vás je to skutočný problém, ak popletiete dávkovanie. Preto ešte raz: Pýtajte sa nás, ak niečomu nerozumiete. Rada je dobrý liek. Zrozumiteľná rada je liek nad lieky.

A cho´dte si zabehať, či inak zašportovať. Aby ste mali svoju energetickú bilanciu v rovnováhe a dobehli každú električku. Zdôvodnite si to ako chcete, každé zdôvodnenie bude mať povahu synonyma. To sú slová, ktoré rôzne znejú, no majú rovnaký význam…. (Ve´d vám vravím, že vieme rozprávať aj učene aj zrozumiteľne. 😉

Áno, toto bol lekárnický článok o deji zvanom copliance.

Pod čiarou: Pri vzniku článku zahynula jedna mucha. Nespolipracovala – mala slabý compliance.

Sťahovanie národov nie je ani emigrácia ani právo usadiť sa

Napísané , autor:

Vo štvrtok vylovili  3000, v piatok 4500 imigrantov.

Tak si pomenujme veci pravným menom. Bude sa nám lepšie rozhodovať.

Dnes nejde o vlnu emigrantov, ide o sťahovanie národov,  respekíve vlnu utečencov z vojnových oblastí.  A tak sa k mim aj mjusme správať. Inak sa vyčerpajú všetky naše kapacity pre emigrantov a ani tí skutoční emigranti nebudú mať v Európe šancu.

Keď v roku 1989 obsadili dederóni veľvyslanectvo NSR v Prahe, riešením bolo posadiť ich na vlak a odpratať preč. Len preto, že Kohl velmi stál o zjednotenie a niekoľko vlakov plných občanov DDR bol dobrý vyjednávací argument, ten vlak nesmeroval do Dráždaň, ale do Bonu.

Toľko ku kvantite, o ktorej sa bavíme.

Nie, naozaj nejde o „spôsobnú“  a „disciplinovanú“ emigráciu rozloženú v čase a priestore. Tak ako bola , s výnmkou rokov 1956 a  1968/69, emigrácia so socialistického tábora do západnej Európy. Na tú mali „západné“ krajiny systém s dostatočnou kapacitou.

A už vonkoncom nejde o využitie „práva usadiť sa“, ktoré využilo v prvý rokoch 21 storočia po vstupe do EU obyvatelia EU (vrátane mňa).

Tolko k technike presunu más z Afriky a Ázie.

Ešte jedna dobová súvisloť týkajúca sa USA. Možno si už dnešný 30-40. nepamätajú groteky Ch. Chaplina, v ktorej nakopáva imigračného úradníka v prístave mesta New York.  Toľko k láske USA k našim prarodičom. 

Americký národ, podobe ako Austrálčania, sú výsledkom kontinálneho presťahovávania sa obyvatelov Europy zo svojich „starých vlastí“.  Ak sa sťahuje Európan kampkoľvek, je nositeľom tamojšej kultúrnej tradície. Od čias príchodu Maďarov, do Európy nikto nemigroval.  Občas sme sa presúvali , ale to vždy vrámci Európy.  A teda v rámci rovnakého kultúrneho základu.

Dnes tu máme situáciu ktorá za posledných 1000 rokov nemá ani v jednej európskej krajine obdobu. 
Jenak rozsahom a počtom, jednak zdrojom a pôvodom.  A tiež kultúrnym zázemím.

A potom jeden intelektuál v snahe o paródiu zabudne na desiatky historických súvoslostí. A potom  stovky intelektuálov plodia tony nepoužiteľného humanizmu a renezancie. Tak sa tvorí demagógia. 

Keďže nie sme  schopní ani len základného pomenovania udalostí ,  vôbec  nie som prekvapený, že máme problém  s  riešením pristahovalectva z oblastí mimo Európskeho kontinetu.

Všimli ste si, aké problémy máme s využívanám „práva usadiť sa“ v rámci EU,  čo sme si dohodli ako základnú vlastnosť v EU?  Dokonca taký problém, že vysťahovanie prešovčanov v roku 2007 nazývame emigráciou. S Ukrajincami, s Macedóncami s Moldavcami, s tými sa tak nejako počíta, že skôr či neskôr budú patriť do EU. Preto  tie vlaky s nimi  neposielame von z EU.  Podobne to bolo s nami v 90. rokoch. Tak ako Kohl počíteme so zjednotením Kontinentu.

Nie, nepáči sa mi to o akom riešení tu píšem, nepáči sa mi to, aké návrhy som vo svojich článkoch dával. Nie nemám rád hranice a predurčenie životného osudu narodínm sa.

Keď  na to sťahovanie národov z Afriky do Európy pozriem v horeuvedených súvislostiach, tak naozaj nevidím iné východisko pre Európu, ako ich umyť, napojit a odviesť späť aj s batôžkom učiteľov demokracie a ekonomických slobôd.  Neviem o tom, že by sme stáli o zjednotenie EU s Alžírskom, Lýbiou či Sýriou .v horizonte 50-100 rokov.  Aj s Tureckom si nie sme istý.

Neviem o tom, že by sme boli schopný integrovať  niekoľko miliónov tamojších obyvateľov.  Nie sú na to kapacity. Proste majú smolu, že ich je  nárazovo tak veľa. Po jednom by si ich málokto všimol. Je to úplne rovnaké, ako keď si Kanada všimla imigráciu Rómov.
Neviem o tom, že by sme boli rovnakej kultúrnej skupny, ako keď  sa potomkovia Portugalcov  –  Brazílci vracajú do Portugalska. Leda že by sme sa považovali za potomkov Etiópčanov, kedže Afrika je kolíska rodu Homo Sapiens.

Nech to preberám z akejkoľvek strany, nenachádzam žiadnu či už  perspektívnu alebo historickú okolnosť, ktorá by hrala aktuálne v ich prospech alebo nás k niečomu zaväzovala, ktorá by bola mladšia ako 1000 rokov.

Každý jeden z nich môže pricestovať legálnym spôsobom, ktorý je legálnym podľa medzinárodného práva. Každý z nich môže požiadať o azyl na ktoromkoľvek „schengenskom“ vyľvyslanectev priamo v ich krajine.  V Európe sú tisíce Ukraincov, ktorí sem „spôsobne“ a „disciplinovane“ emigrovali.  To je dôkaz, že to ide.  To je dôkaz, že EU nemá s prisťahovalectvom žiadny zásadný problém. Áno máme  problém so sťahovaním národov a vojnovými utečencami.  Máme roblém ako ich nenechat utopiť sa, ako ich osušiť, dať im dočasne strehu nad hlavu a pripraviť prepravu domov. Do ich domova.

A OSN stále spí. Je chybou diplomacie EÚ, že OSN  spí. Aj my sme OSN.  Je to ja naša chyba. A tých chýb sme urobili viac. Ale ich riešením nie  je prijate a integrácia státisícov, ale naprávanie tých chýb. Jednu za druhou.

Aby aj moje deti, inžinieri a humanitárny intelektuály pochopili:

Ak sa sťahujú tisíce, niečo je u nich doma zle. Keď vyriešime ten ich problém tam doma, nebudú mať nutkanie utekať státisíce, ale nastane prirodzené tempo miešania sa obyvateľov na planéte s ktorým si vieme poradiť a sme povinný v záujme pokroku ho umožňivať.  O tom je celý problém topiacich sa v Stredozemnom mori. O probléme tam u nich. Náš problém je to len preto, že poznáme riiešenia, že sme si to v minulých storočiach zažili a ted sme, Európania, povinní tieto naše skúsenosti poskatnúť svetovému spoločenstvu.  Európa proste je vo vývoji spoločnosti na oveľa pokročilejšom stupni. Neviem či vyššom, ale pokročilejšom.