Pozrime sa na VW-gate z inej strany

Máme pravidlo o nejakých emisiách. VW postavil auto, ktoré toto pravidlo spĺňa. Ukázalo sa, že takéto auto má také jazdné parametre, že by si ho nikto v roku 2014 nekúpil. A tak VW vložilo do svojho auta súčiastku (kus SW), ktorá na pokyn zmení jazdné vlastnosti tak, že sa auto stáva atraktívnym pre zákazníka. Akurát, že súčasne auto prestane plniť pravidlá o emisiách.

Príde sa na to, pretože všetci samozrejme jazdia práve a len v režime, ktorý je atraktívnym pre zákazníka. A tento režim, je mimo výseč jazdných parametrov potrebných pre dodržanie emisných pravidiel.

Zaujímavé je ešte to, že zákazníci vlastne netušili, že si kupujú auto, ktoré bolo postavené na dodržiavanie emisných limitov a nie na splnenie ich požiadaviek na akceleráciu, spotrebu či životnosť. Netušili to, pretože ten pokyn na prepnutie z režimu „EKO“ do režimu „UŽITOČNÉ AUTO“ sa udial bez ich zásahu. A čo nemusí urobiť zákazník, to sa nepropaguje.

A tak vláda, ktorá musí predsa dbať na dodržiavanie zákonov, prikáže firme VW, aby tento kus SW zo svojich áut odstránila. Ten kus SW, tú súčiastku, ktorá umožňuje zákazníkovi prepnúť režim EKO na režim „UŽITOČNÉ AUTO“. A tak sa všetci občania, ktorí si túto vládu sami zvolili, dobrovoľne dostavia do servisov, kde im odstránia súčiastku, ktorá im umožní jazdiť v režime pre nich zaujímavom.

Hm?

Divné čo?

Ak máte v aute takzvané „režimové“ tlačítko, také to, čo prepne režim z „eco“ na „normál“  a „šport“, tak myslím chápete o čom hovorím. Odkedy som mal v roku 2006 Opel Zafira s touto výbavou, je pre mňa toto tlačítko podmienkou pre výber nového vozidla. Pomocou tohto tlačidla aktívne dáte autu pokyn, aby sa z rodinného zmenilo na športiak.

Ak máte auto s vyklepaným DPF filtrom (benziňák bez katelizátora) vymontovaný EGR ventil, vypnutý STAR/STOP systém, tak presne viete o čom hovorím. Po takýchto pokynoch to auto zrazu funguje úplne inak. Neprejdete s ním cez STK, ale jazdí podľa vašich prianí.

Kto niekedy za mladi z frajeriny odmontoval z motorky tlmič…

Mám pokračovať?

Pozrite sa na celú tú VW-gate z opačnej strany, ako nám je predkladané. Všade navôkol čítam len o tom, že ten kus SW, ktorý umožňoval detegovať, že auto je merané, že TEN kus SW je ten zlý. Ale je to naozaj tak?

Áno, demokratická spoločnosť si vytvorila debilnú normu. Chyby sa stávajú, je úplne normálne, že niekto príde s debilným nápadom a ten mu väčšina odhlasuje. Po chvíli toho celá spoločnosť ľutuje. Proste sa stalo, že sme si niečo priali a aj sme to dostali. A keď to máme, tak sme zistili, že sme si priali hovadinu. Slobodný človek v slobodnej krajine si môže priať aj hovadiny.

Normálne je ten debilný nápad zrušiť a pouvažovať nad iným riešením. Ciele (čistejší vzduch) sú dobré, len sme si zvolili hlúpe riešenie, či riešenie, ktoré predbehlo technický vývoj. No a čo? Poučíme sa, vrátime sa o pár krokov (rokov) späť a vykročíme iným smerom.

Nalejme si čistej močoviny: Proste sa musíme vrátiť do obdobia, kedy vznikol Citroën 2 CV. Zdanie bolo: Auto, čo odvezie cez pole košík vajec. Alebo Volkswagen Typ 1. Zadanie bolo: Dostupné ľudové auto. Proste prosté zadanie na vec pre ľudí.

Mýliť sa je ľudské, povedal jež a zliezol z kefy.

Žiadateľ, azylant, migrant, delikvent, utečenec – všetko jeden veľký guláš

Občania (a pár poddaných) v krajinách EU sa podobajú na stroskotancov z Malého princa. Uprostred púšte smädní po akejkoľvek infomrácii. A tak si kopú svoje vlastné studne. Niektoré majú podobu vlastných hrobov.

Všimnite si, ako sa v správach o utečeneckých kvótach raz objaví, že ide o kvóty na utečencov, inokedy že ide o kvóty na azylantov a úplne inokedy, že ide o kvóty na žiadateľov o azyl. Nikto, ani zaslepení humanisti ani natvrdlí nacisti sa neunúva poskytnúť jasne a zrozumiteľné informácie.

Už viac ako 3 mesiace tu stojí ako kvôl v plote osamotená otázka: A čo sa bude diať s tými, čo im ten azyl zamietneme?

Vieme to? Vieme ako budeme, v súlade s dobrým vychovaním a Listinou, exportovať zamietnutých žiadateľov o azyl za hranice EU?

Viete, to je zásadný problém, nie žiadne nepohodlie. Ak vieme, ako sa zbavíme tých, čo sem prišli proti nášmu prianiu (turistov vítame) a dokonca aj proti našej humanite (utečencom pred vojnou zachrániť musíme), môžu sa nacisti, ficovia, babišovia či iní okamurovskí orbánovia aj rozdrapiť v snahe o nacistickú rétoriku.  Budeme informovaní a budeme vedieť, že ich strašenie je len kvákanie chorej vrany.

Dnes nastáva povinná jazdy každodennosti.  Z ľudí druhej kategórie bez dokladov treba urobiť ľudí nám rovných. Bez vlastníctva nejakého dokladu EU je voľný pohyb osôlb pre nich nedosiahnuteľný. Neexistuje predsa, aby sa nám tu potulovali stáda bezprízorných. Čo sme v Afrike či Ázii? Nie, sme v Európe!

Pritom oni sami nám pomôžu. Verte mi, ako človek venujúci sa procesnému riadeniu viem, že oni sami si svoj azyl dokážu poľahky zamietnuť. Neochota počúvať pokyny azylových pracovníkov. Neochota dodržiavať pravidlá EU. To všetko naozaj nie je len tak, ak pochádzate z inej civilizačnej sféry. Našou povinnosťou je im trochu pomôcť, no sú to slobodní ľudia. Je to len na nich. A že tej slobody v EU máme oveľa viac len keď sa dodržiavajú zákony, verte mi, že to mnohí z nich nezvládnu. Sami od seba, bez toho, aby sme sa my mali cítiť previnilo.

Tak sa ešte raz pýtm: Vieme čo s nimi budeme robiť? Nie s tými, čo sa chcú integrovať, zapojiť. Ani s tými, čo chcú len v pokoji prečkať, kým sa u nich doma preženie vojna a potom sa plánujú vrátiť. Ale s tými, čo nedokážiu akceptovať, že EU je EU práve preto, že u nás to chodí inak ako v Afrike či Ázii.

Stoja v Mníchoíve vyhosťovacvie vlakové súpravy pripravená na jazdu s jednosmerným lístkom do Turecka?  To nikto nevie!

Sedíme si tu po obede, s kvou plnou chylomikrónov a trasieme sa strachom pred neznámimi vecami. Sme ako smädní na púšti a jediní, kto sa snaží zahasiť smäd sú kadejakí okamurovskí, orbánovskí, ficovský či nacistickí hulváti. Žiaden nami zvolený politik v štátnej funkcii dnes nič nerieši. Tára, kváka, niektoré bučia pri schvaľovaní riešení, ktoré boli predložené na stôl pred 5 mesiacmi. Pred 5 mesiacmi prišiel návrh na mechanizmus prerozdeľovania. Pred 5-15 rokmi vznikli pravidlá o režime na vonkajších hraniciach Schengenu. Pred pár dňami sa vraj Iráčania nudili a bolo im zima vo Fínsku a stiahli žiadosti a vydali sa na púť do Švédska.  Pred pár dňami pár neonacistov v Nemecku podpílilo telocvičňu, ktorá mala slúžiť ako bod prvého humanitárneho kontaktu.

Čelíme skutočne vážnym problémom a potrebujeme serióznych ľudí.

Naša ľahostajnosť k riešeniam,skutočným serióznym riešenia nás čoskoro dobehne. Hovoril som vám to, a nie že sa budete sťažovať, že vás nikto nevaroval. Nie, priatelia, nie je žiadne ONI. Sme len MY, kto tvoríme našu Európu. My si môžeme za to, koho sme si navolili do výkonných štátnych funkcii. A my si to nakoniec aj zjeme. 

Po celej EU sme si navolili svojich zástupcov, ktorí su skutočnými odborníkmi na to ako byť zvolení. Získavať peniaze vlastnou hlavou kľačiac pred oltárom s kosákom a kladivom, za ktoré si potom získajú hlasy. Odborníci na kupovanie hlasov paltiaci hasičskými striekačkami, futbalovými štadiónami zaplatenými z našich daní venovaných na servis nášej republiky či kráľovstva. Najväčší odborníci na získavanie hlasov zvíťazili vo voľbách vďaka našim hlasom a majú dnes rozhodovať o jednoduchých pragmatických riešeniach. Čo rozhodovať, oni by ich mali aj uviesť do života. Oni by mali nájsť desiatky nových Lopatkov, ktorí budú napĺňať jazyk každodennosti skutkami. Napĺňať humanizmus Listiny a každodennú realitu azylových zákonov.

Tak takýmto odborníkom nazvolenie na východnom Slovensku prístálo núdzovo lietadlo (práškovací čmeliak) o ktorom nič netušilo ministerstvo vnútra, obrany ani slovenská protivzdušný obrana.

Sú títo odborníci na zvolenie schopní z fleku vysvetliť, o kom je smernica o kvótach, či o utečencoch, žiadateľoch či už udelených azylantoch? Čakáme ako smädní na púšti na informácie, na vyjasnenie praktických krokov.

Zachrániť je povinnosť voči utečencom. Zaradiť ich do rámca zákonnej každodennosti je povinnosť voči nám, občanom či poddaným EU.

Zamyslite sa takto v nedeľu, s krvou plnou chylomikrónov, či mi budete nadávať za gramatické chyby a preklepy, alebo sa zamyslíte nad tým, či vám vami zvolený štátny aparát poskytuje ten správny servis.

Pod čiarou: Nie, tento článok nie je o celej politickej garnitúre a už vôbec nie je o opozícii. Je to o tých, čo sú nami zvolení do výkonných funkcii a majú riadiť naš štát či naše kráľovstvá  vrámci EU a celú EU. Podľa mňa totálne nezvládajú.

PRP: Dbajte prosím na dobrú spoločnosť okolo vás

Názory sa občas nemusia líšiť. Veď pokojne sa môžu nájsť ešte ďalší dvaja z vás, čo nemajú radi kôprovú omáčku tak ako ja. Ako sa hovorí: Nenávisť ku kôprovej omáčke ide naprieč politickým spektrom.

Dbám na dobrú spoločnosť. Preto nebudem zdieľať práve tvoj nesúhlasný názor na kôprovú omáčku. Prečo tvoj nie a iného pokojne nazdieľam? Pretože si neonacista. Nebudem hovoriť, že nás je viac, že napríklad aj ty nemáš rád kôprovú omáčku. Máš proste smolu, pre mňa nie si tou dobrou spoločnosťou.

Aby aj moje deti a inžinieri pochopili: „Dobrá spoločnosť“ je komplexný pohľad.

Zdieľanie odmietavých názorov na kôprovú omáčku budem realizovať v dobrej spoločnosti. Tvoj neonacizmus/komunizmus/ŠTBáctvo spôsobuje, že nie si tou dobrou spoločnosťou.

Je taký Murphiho zákon, ktorý som spoznal počas vysokoškolských štúdii a odvtedy sa ho snažím držať:

Nediskutuj s hlupákom, mohli by si ťa pomýliť.

Kurt Josef Waldheim bol skutočne dobrý politik povojnového Rakúska. Ďaleko povojnového Rakúska bol dokonca prezidentom. Václav Havel, napriek tomu, že mu kancelára robil Schwarzenberg, sa najviac ako len mohol vyhýbal stretnutiam s ním.

Mr. Havel, President of a country less than a year out of bondage, visits the Austrian President. Ever since he took office, Mr. Waldheim has been boycotted because he lied about where and how he had served the German Army. He knew that telling the truth would have prevented him from becoming Secretary General of the United Nations. Zdroj: ON MY MIND – Havel and Waldheim – NYTimes.com

Kurt Waldheim nebol dobrou spoločnosťou. Keď prišiel Havel na pozvanie nemeckého von Weizsaeckera v lete roku 1990, ako súkromná osoba podĺa svojich slov, do Saltzburgu, mnohí veru mnohí mu vyčítali, že si na pódiu podával ruku s Waldheimom. Poľahky si ho mohli pomýliť.

 

Trochu pravidiel porušiť môžeme, no vieme, ktoré to sú?

Baví ma, ako ma mnohí presviedčajú, že príliš ľpiem na dodržiavaní pravidiel. Viete, ja totiž netuším, ktoré pravidlá je možné porušiť a ktoré nie.

„Kriminalisté zjistili, že v době, kdy měl provozovatel nařízeno provést protiepidemiologické opatření, provozovnu nejen neuzavřel, ale dál beze změn provozoval. V tomto období hotel navštívilo minimálně 36 osob,“ uvedla zlínská policejní mluvčí Monika Kozumplíková. Zdroj: Cizinec zemřel na nákazu legionellou, hotel na Zlínsku ale fungoval dál – iDNES.cz

Ono by sa zdalo, že pravidlá o hygiene sú tie najdôležitejšie. Dôležitejšie ako 130 km/h limit na českej diaľnici D5 uprostred noci.

Naozaj?

Nie priatelia, ono je to úúúúplne inak. V dobrých časoch a bez stresu a časového tlaku je dobré sa zamyslieť, ktoré pravidlá sú hlúpe a treba ich zrušiť. Aby vďaka ich zrušeniu, tie, čo ostanú v platnosti získali na väčšej autorite.

Práve preto, že potrebujeme vysokú autoritu pre hygienické pravidlá, má byť na diaľnici D5 za Plzňou zmenený rýchlostný limit na 150 km/h. Nikoho potom nenapadne použiť vetu môjho najobľúbenejšieho svokra „Za troška ani pán farár nič nepovie.“ v prípade hygienických pokynov.

Pravidlo treba najprv zrušiť, aby sme ho potom nemuseli dodržiavať všetci. Tak je to spravodlivé a charakterné. Presne v tomto časovom slede.

Profesionálne sa venujem tvorbe – spisovaniu interných predpisov pre lekárne či lekárenské siete. Mojim základným pravidlom je: Zjednodušovať, škrtať zbytočnosti. Preto sú mnou napísané procesné manuály skutočne používané. Lebo obsahujú skutočne užitočné rady bez tony balastu.

Aj vy by ste chceli, tak volíte bafuňársku ledačinu

Je len jediná nádej. Len jediná nádej, že sa nájdu normálne charakterní, ktorí budú pracovať za plat.

15:01 Moral&Banal: Zmluvy za 14 miliónov eur medzi tetou Ankou (77) a Všeobecnou zdravotnou poisťovňou, pre ktoré dočasne abdikoval synovec Forai, má prešetriť pani Pažinková, šéfka Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorej manžel ešte tento rok podnikal s príbuzným tety Anky Sučkovej (77), pánom Sučkom z rovnakej adresy v Družstevnej pri Hornáde, na ktorej býva teta Anka (77). Keď teta z druhého kolena Pažinková vyšetrí, že je všetko v súlade so zákonom, synovec z druhého kolena Forai sa na pokyn ministra Čisláka plánuje vrátiť do funkcie. Zdroj: Moral&Banal: Zmluvy za 14 miliónov eur medzi tetou Ankou (77)… – Denník N

 

Smer rozdáva do schránok reklamné noviny. Pavol Paška, ktorý vlani po kauze CT odstúpil z funkcie predsedu parlamentu, v nich hovorí, aké miesto na Slovensku má rád.

Paška odstúpil po kauze CT a sérii následných protestov v uliciach, ktoré sa v Košiciach konali aj pred jeho domom. Piešťanská nemocnica chcela nakúpiť prístroj predražený o 600-tisíc eur od firmy, ktorej spolumajiteľom bol v minulosti aj Paška. Odstúpil, hoci tvrdil, že už na chod firmy nemal vplyv. Zdroj: Smer láka voličov vo volebných novinách aj na Pašku

 

Školy majú ešte sedem dní na to, aby ministerstvu dodali údaje ako napríklad rodné čísla, v prípade rodičov aj informácie o dosiahnutom vzdelaní či údaje, kde pracujú. Zdroj: Opoziční poslanci Poliačik (SaS) a Beblavý (nezaradený) žiadajú mimoriadny výbor… – Denník N

A toto by sa malo nejako a niekam v budúcnosti vyvíjať? Ste vy vôbec normálni? Tento kýbel kentusu sa dá tak akurát vyliať. Nie, vážne. Čo iné s tým chcete robiť?

Vy si naozaj myslíte, že to nie je stranícka línia? Hlboko zakorenená v charakteroch ľudí, ktorí ju riadia a napĺňajú?

Sú to obvyklé kroky. Kroky prospechára, klamára, populistu, ruka-ruku umýva, známosti nadovšetko, dojiča systému. Videli sme to v desiatkach satirických filmoch, v stovkách kreslených vtipov.

Sú šikovní. Nikdy nie sú dôkazy, ktoré by ukazovali priamo na nich. Nikto nechce proti nim vypovedať otvorene dôkazy, pretože sa vždy na svedkov niečo nájde. Je to priestor, kde sa musia namočiť do šedej až nelegálnej zóny obe strany. Ak niekto dokáže odolávať roky či desaťročia, vždy je nutné, aby bol v tomto namáčaní oboch majstrom sveta. 

Jedným slovom: ledačina

Tak, to by sme mali jednu stranu mojej úvahy.

A teraz si vezmime človeka ktorý stojí mimo tento ich svet. Naopak, stojí na inej strane. Stojí na strane, kam sa chodia vyberať dane na chod jeho štátu. Zoberme si človeka, ktorý spotrebúva servis štátu. Potrebuje, aby bola pre neho pripravená sociálna sieť, keby náhodou niečo nevyšlo. Zoberme si človeka, ktorý potrebuje, aby boli pre neho nachystané pracovné miesta, pretože nevie, ako sa takéto pracovné miesta rodia. Vie veľmi dobre obsluhovať zvárací trafák, ale nevie ako sa vytvára jeho pracovné miesto pri stavbe tunela na Liptove.

Jedným slovom: občan

Tak takýto človek-občan si dobrovoľne, bez pištole na spánku zvolí človeka-ledačinu. A mne budete vyčítať, že sa občas neudržím a použijem na vás oslovenie „Debilkovia moji!“? To naozaj?

Transparency International napríklad odhadla, že ak by sa na Slovensku používali rovnaké ceny pre CT a MR vyšetrenia ako v Česku, ušetrila by VšZP ročne 37 miliónov eur. Úradný limit, podľa ktorého sa v slovenskom zdravotníctve ohodnocuje rok predĺženia života, je 30-tisíc eur. Pri priemernom veku dožitia 75 rokov to teda dáva ročne 16 kompletných zachránených, respektíve premárnených životov. Zdroj: Smer sa bojí len telky, na vaše zdravie kašle

Vaša voľba má za následok 16 kompletne zmarených ľudských životov. Ľudí, ktorí sa mohli dožiť 76 rokov. Nedožili, pretože vami zvolení ukradli peniaze na zdravotníctvo. Ukradli peniaze, ktoré mali zachraňovať ľudské životy. Možno aj ten váš.

Vy viete, prečo volíte ledačinu? Beriete ju ako výťah pre seba do výšin ledačiny? Prečo vlastne? Aby ste zabili 16 ďalších?

Ledačina vás s úsmevom privíta, využije a keď už z vás nie je žiaden osoh, pohodí. Už pre vás nemá miesto, potrebuje nový zdroj na vyciciavanie.

Vieme to, milujeme ich, volíme ich, nerozumiem tomu. To bude asi tým, že som prírodovedec, žiadny humanitný sociológ. Tí by mi isto vo svojej mágii nejaké to vysvetlenie vylosovali.

Pod čiarou: Brigádnik z IP adresy 176.118.111.117 je pre komentáre zablokovaný.

Koniec žltých lístkov bez portálu slovensko.sk a bez procesného manažmentu

Občiansky preukaz s čipom znamená prístup do super zabezpečenej a super identifikovanej zóny. Súčasťou tejto zóny je aj špeciálna e-mailová schránka, ktorá slúži na doručovanie elektronických dokladov. So super zabezpečením identifikácie. Dokonca takým, že zákon považuje túto elektronickú schránku rovnocennú s papierovým dokumentom.

Prečo Slovenská pošta nevyužíva tento nástroj na zasielanie „žltých lístkov“?

Slovenská pošta pripravila pre ľudí na tento rok viacero noviniek. Mnohé z nich fungujú už od januára, ďalšie na svoje zavedenie ešte len čakajú. Po novom vás tak pošta o doručení balíka informuje zaslaním sms-ky alebo e-mailu a vyzdvihnúť si ho budete môcť v balíkomate, ktorý bude napríklad aj na benzínovej pumpe. Zdroj: Malá poštová revolúcia. Zvoní žltým lístkom umieračik? – Aktuálne.sk

Aha, to by sa niekto musel zamyslieť nie len nad tým, ako vyryžovať malú domov. To by sa musel zamyslieť nad komplexnými procesmi. 

Áno, je to presne o procesnom  manažmente. Ako profík v tejto oblasti sa mi nožík vo vrecku otvára keď vidím, ako sa prevádzajú procesy z papierových a analógových do digitálnych foriem metódou 1:1. Nie, takto procesný manažment nefunguje!

Platí základné pravidlo: Nový nástroj znamená automaticky iné procesy.

Podaním doporučeného listu na podacej pošte vzniká elektronická informácia, ktorá má putovať okamžite do štátnej e-schránky na protál slovensko.sk adresáta papierového doporučeného listu/balíka. Je to informácia, že list/balík/poukážka je na ceste. Po naskenovaní čiarového kódu tohto listu/balíku na doručovacej pošte sa zmení stav správy v schránke na slovensko.sk na stav „pripravené na vyzdvyhnutie“.

Človek tak s predstihom vie, že mu je niečo odosielané, že je mu niečo doručené. A môže napríklad na jeden klik predĺžiť čas uloženia na pošte či vybrať si preposlanie na inú poštu bez toho, aby s tým zaťažoval človeka na prepážke.

Áno, toto sa dá zvládnuť s akoukoľvek e-mailovou adresou. No pri akejkoľvek chýba istota a hlavne, „žltý lístok“ má mnohokrát právne dôsledky. A tu to začína byť zaujímavé práve z pohľadu portálu slovensko.sk. Pretože ak chce Pošta nahradiť papierový dokument s právnymi dôsledkami za elektronický dokument, musí mať tento elektronický dokument rovnakú právnu silu.

Navyše tu vzniká jeden zaujímavý fakt – „aktiváciou schránky na doručovanie“ (to je terminus technikus) portály slovensko.sk sú orgány povinné komunikovať elektronicky. Čo takto vyžadovať aj od Slovenskej pošty, aby v takomto prípade pre takéhoto občana bola povinná komunikovať elektronicky? Teda žiadne žlté lístky pre občanov a firmy, ktoré si „aktivovali schránku na doručovanie“.

Už dnes má e-mailová schránka na slovensko.sk nástroje na používanie ZEP, takže je možné s týmto e-žltým lístkom pracovať aj v režime fikcie doručenia. Navyše zákon kladie na e-mailovú schránku na portáli slovensko.sk také požiadavky, že sa na jej 24/7 dostupnosť dá spoľahnúť. A ak je výpadok, automaticky sa to premietne aj do právnych dôsledkov.

Do osobného konta na slovensko.sk by sa malo dať fakultatívne vložiť preferované GSM číslo, kam príde upozorňujúca SMS. Toto by sa dalo využiť aj pre hromadné upozornenia v prípade živelných katastrof. Ale dá sa? Asi nebolo v zadaní na malú domov.

A podobne a podobne.

Je už len na užívateľovi e-mailu xxx@slovensko.sk, či si kontroluje nové správy priamo tam, alebo si nechá info preposielať, alebo využije POP3 sťahovanie informácii o správach alebo si nechá posielať SMS. Ja mám napríklad svoje schránky (osobnú-RČ aj firemnú-IČO) prepojenú do Gmailu (Google Apps)

Nuž, procesy a procesný manažment. Stačí sa zamyslieť…  A niekedy nakresliť procesný model. Namiesto toho bude štát na Pošte podnikať ako virtuálny operátor.

Pod čiarou:  Profesionálne sa venujem pocesnému manažmentu hlavne v oblasti lekárenstva. Postupy a metodiky sú pre procesný manažment rovnaké v každom odvetví.

Slovensko na líbyjskej a sýrskej ceste diktatúry a anarchie

Pozerajúc sa na včerajšie správy, prešiel mi po chrbta ten najstudenejší mráz. Priam kremeľský mráz. Priam mráz nacizmu 20 rokov 20. storočia.

Čo to, pre Kristove rany, povedal premiér demokratického štátu?

18:54 Slovensko podľa Fica nebude rešpektovať rozhodnutie o zavedení povinných kvót. Krajina je podľa neho pripravená vstúpiť do právneho sporu s Bruselom. (čtk) Zdroj: Slovensko podľa Fica nebude rešpektovať rozhodnutie o zavedení povinných kvót…. – Denník N

Presne takýmto spôsobom vznikol ten bordel v Líbyi. Hlasovanie neskončilo ako som si prial? Smith&Wesson prebije aj 4 esá. Výsledkom je 10 miliónov Sýrčanov na úteku a rozdrbaný juhovýchod Ukrajiny.

Darmo sa demokraticky diskutuje, hľadajú sa spojenci a následne demokraticky hlasuje, keď diktátori nie sú schopní rešpektovať vôľu väčšiny do ďalšieho hlasovania. Demokraciu máme, ešte tých demokratov.

Roky rokúce sa EU vyčíta deficit demokracie. A bolo to právom, práve v čase, keď na prijatie každého jedného rozhodnutia bol potrebný súhlas všetkých. Práve takáto podmienka je priestorom pre to najbrutálnejšie vydieranie. A že sme si ho v spojení s eurovalom na Slovensku zažili. Vtedy totiž stojí jeden proti všetkým. Osamelý, bez možnosti získať spojenca.

Keď sa začne hlasovať, začína skutočná demokracia. Už nikdy nebude stáť jeden proti ostatným. Už vždy to bude nejaké spoločenstvo, ktoré hľadá ďalších spojencov.

Počas toho hľadania sa čistia argumenty. Mnohokrát sa stane, že aj víťazi sa zamyslia a nejaké tie argumenty porazených využijú a naplnia. Bez demokratického hlasovania by sa nikdy nedostali ani len na svetlo sveta. Nie že by ešte mali šancu.

Demokratické hlasovanie je skvelá vec. Môžete nesúhlasiť, môžete hľadať spojencov a po prehre v hlasovaní môžete odísť stredom so vztýčenou hlavou. Urobili ste všetko pre to, aby ste získali na svoju stranu potrebný počet hlasov. Nepodarilo sa. Prehlasovali vás. So vztýčenou hlavou sa môžete vrátiť domov a vyzvať svojich spojencov, aby sa nabudúce snažili získať väčšiu podporu.

Demokracia je super v tom, že to nikdy nie je koniec sveta.

Demokracia znamená, že neexistuje niečo ako posledné, definitívne hlasovanie. Už v prvej sekunde po vyhlásení výsledkov odštartuje odpočítavanie k novému hlasovaniu. Začína nová šanca nájsť nové argumenty, pozbierať nové podklady a v rozumnom čase hlasovanie zopakovať. A pomocou dôkazu sporom ukázať pôvodnej väčšine, že sa mýlila, ukázať jej, čo jej víťazstvo prinieslo a že by to bolo možné urobiť aj inak.

To všetko však vyžaduje absolútne sa podvolenie výsledkom demokratického hlasovania. Vždy  a za každých okolností. Ako inak si dnes, keď ste vy prehlarali, chcete zabezpečiť, že nabudúce, keď vyhráte, že porazení budú akceptovať vaše víťazstvo? Len a len vy máte v rukách akceptáciu svojho budúceho víťazstva.

Ak chcete mať istotu, že vaše víťazstvo bude akceptované, musíte akceptovať aj víťazstvo svojho protivníka a podvoliť sa mu. Demokracia znamená, že vždy budete mať šancu na férovú súťaž. Demokracia znamená, že keď vyhráte hlasovanie, ostatní sa podvolia. Budú smutní, budú nadávať ako dlaždič, no vediac, že to isté urobíte nabudúce aj vy, podvolia sa vášmu víťazstvu.

Čo sú to za nebezpečné reči od premiéra krajiny, že sa nebude riadiť výsledkom demokratického hlasovania? To máme čakať, že tento človek spochybní v marci 2016 parlamentné voľby? Po tých rečiach, ešte mu veríte jeho nos medzi očami?

Priatelia, len debilný demokrat nechá diktátorom rozbiť demokraciu. Diktátori nemajú čo hľadať v akejkoľvek demokratickej súťaži, nech by sa jednalo čo i len o výber polievky na skautskom tábore. Diktátori patria na okraj spoločnosti. Nemajú mať prístup k voleným funkciám.

Za posledné 4 roky sa mnohokrát ukázalo, akým tárajom je slovenská sociálna demokracia. Slová o nerešpektovaní výsledkov demokratického hlasovania je najnebezpečnejšou táraninou, akú vypustili z úst. Je to absolútne neprijateľné.

Pozrite sa do Líbye, pozrite sa do Sýrie, to sú obrazy nerešpektovania výsledkov demokratických volieb.

Demokraciu máme, ešte tých demokratov. Ani nacisti ani komunisti nie sú demokrati a slušný občan ich do urny nehodí. Práve preto, že ich prvým krokom je zabrániť akémukoľvek ďalšiemu hlasovaniu. Pretože ich záujmom je nerešpektovať výsledky akéhokoľvek hlasovania. Len debilný demokrat nechá birmovaným komunistom  a neonacistom zničiť demokraciu.

Pod čiarou: Nie,ani mne sa kvóty nepáčia. Urážajú ma a ponižujú. Máme byť pripravení sami od seba poskytnúť násobne väčšie kapacity. Plus technická výhrada: Nikto na Slovensku nechce dobrovoľne žiť a pri prvej príležitosti zdrhá. Budeme ich naháňať len preto, že smernica prikazuje? No to je dnes úplne iný príbeh.

Ako vypnúť na sme.sk prosbu o vypnutie abblock

  1. Pravé tlačidlo myši na ikonke Adblock vo vašom prehliadači na voľbu „Možnosti“.
  2. Zobrazí sa stránka „Adblock Plus nastavenia“.
  3. Prejdite na záložku „pridať vlastné filtre“.
  4. Pridáte filter: ##div.js-adblock-bar.
  5. Hotovo.

Ide principiálne o to, že rozšírenie Adblock Plus umožňuje blokovať akýkoľvek kus webovej stránky, ktorý sa dá nejako jednoznačne identifikovať. Jedna z možností je využiť tú časť HTML kódu stránky, pomocou ktorej sa štandardne určuje formátovanie konkrétnych prvkov. Plný návod v angličtine.

V tomto prípade sa pomocou textu „js-adblock-bar“ (CSS trieda) rozhodli programátori webu sme.sk formátovať na čierno lištu s prosbou o neblokovanie reklamy na ich stránke. Keď zmenia text tohto návestidla, bude treba zmeniť aj náš filter.

Pohľad mojej etiky: Kto chce za svoju prácu dostať zaplatené, musí sa postarať, aby mu bolo množné za prácu zaplatiť. To je tá najmenšia, elementárna povinnosť. Odmietam počúvať náreky na nevďačných čitateľov, ak web neobsahuje možnosť platby za obsah. (Aj mne môžete za obsah zaplatiť pomocou platobnej karty – nástroj je umiestnený dole na konci webu.)

Za obsah sa má platiť. Priamo. Zadarmo ešte nikto neobedoval. Ani redaktori novín. Prečo mi potom dávajú obsah zadarmo? Asi aby som ho zadarmo konzumoval. Keď zadarmo, tak zadarmo.

Sme.sk jasne samo určuje, za čo chce dostať od čitateľov zaplatené (Piano) a za čo nechce od čitateľov dostať zaplatené. Platba formou reklamy nie je moja platba za obsah. Platí to niekto tretí. Keď sa mu chce, nech platí.