Elektroprevádzka medzi Prahou a Brnom za rok vypáli 2/3 Mochoviec

Testy hovoria, že elektroauto Tesla za jazdí zo spotrebou 274 Wh na kilometer.

Medzi Prahou a Brnom je to cca 200 km. Denne bola intenzita dopravy na D1 v roku 2012 asi 95700 vozidiel za deň.

Jedna Tesla spotrebuje na tých 200 km celkovo 54800 Wh. Keby všetky tie vozidlá na D1 za deň boli Tesla, je to 5244360000 Wh/deň. Za 365 dní je to 1914191400000 Wh. Aby sa to lepšie čítalo, je to 1,9142E+12. Wh, teda 1,9TWh.

Temelín vyrobí za rok 15 TWh elektrickej energie. To je 15E+12Wh

Mochovce vyrobia ročne vyše 3 TWh elektrickej energie, čo pokrýva približne 11 % spotreby elektrickej energie na Slovensku.

Tých 1,9 TWh, čo sa by spálila elektrická doprava na D1, to je tak asi 8-9% dnešnej celkovej ročnej spotreby elektrickej energie Slovenska. Spálenej na elektroprevádzke na 200km vzdialenosti Praha-Brno.

Dnes spotrebúva doprava nula Wh elektrickej energie za rok. Ak majú byť priame elektroautá budúcou cestou, musíme uvažovať v rozmeroch prírastku ročnej kapacity zdrojov v ekvivalente 2-3 blokov Mochoviec. Alebo ich ušetriť niekde inde.

A viete vy, čo to stojí, postaviť jadrovú elektráreň? nechcete jadrovú? No tak uvažujme, čo by stálo vybudovať zdroje o kapacite 1,9TWh ročne. Tie prachy niekde musia ležať na kope, musia sa zainvestovať  a potom postupne v cene čerpanej elektriny do vozidiel sa táto investícia musí investorovi vrátiť.

Má tie 2-3 ekvivalenty Mochoviec postaviť štát, No tak to sa musíme zložiť v podobe daní, alebo si na to musí štát požičať.

Viete, príčinou, prečo sa dostávame v úvahách do problémov je, že pre priame elektroautá potrebujeme velikánske centrálne zdroje. Ak by sme si vedeli vyrábať malé zdroje elektiny, potrebovali by sme stále 1,9TWh ročne. No vyrobili by sme si ich na desiatkach tisícov miest pomocou desiatok a ž stoviek tisícov drobných investícii.

S benzínom sme nikdy tento problém nemali. Pretože sa rozložil v čase. Požiadavky na kapacity rafinérii rástli v rozsahu storočia. Navyše, rafinériu dokážeme postaviť za pár mesiacov.

Leda že by som sa vo výpočtoch mýlil.

Proste sa musíme zmieriť s tým, že pre fungovanie našej spoločnosti budeme ešte takých 50 rokov musieť strpieť smrad z benzínových a naftových motorov. Teda že ich podiel bude viac ako 50% na celkových vozokilometroch.

S každým rokom zaháľky nad pridávaním kapacity zdrojov elektrickej energie sa tých 50 rokov musí so samozrejmosťou predlžovať. Je úplne jedno aký ekvivalen bloku jadrovej elektrárne to bude. Proste potrebujeme čísla rastu voľnej kapacity zdrojov elektrickej energie, aby sme vôbec mohli uvažovať nad elektroautami.

Na skokový prechod od benzínu k priamej elektrine nie je kde brať elektrickú energiu.  Diskusia nad kapacitami akumulátorov či účinnosťou elektromotorov sú len trápna akademická debata.

Zdieľajte obsah s priateľmi:

Zamneď: Povedal som Servus a už mi to zamyslenie ostalo

Páči sa mi pozdrav Servus. Jednak ho používajú takí tí starí (Sledujete tú moju gramatiku? Toto by korektor nezachránil ani náhodou, nie to ešte automaticky.) intelektuáli ako je napríklad Lasica či Satinský. Servus! je od úradný sluha, posol. Keď niekam prídem, hneď sa tým predstavím. Som sám svojho seba posol.

A pritom mi ostane môj odpovedný pozdrav: No nazdar! Ten pozdrav mám rád. Je to hneď a zaraz odpoveď, reakcia na posolstvo vyslovené v pozdrave Servus!

Servus!
No nazdar!

A 3/4 komunikácie je vybavených. Som tu, priniesol som seba, nejaké posolstvo. Fajn, prekvapil si, že si prišiel, je to milé, ale veľmi ma neprekvapuj svojim posolstvom, lebo žiadne posolstvo nie je tak úplne neškodné. Minimálne narušením dovtedajšej homogenity ničoty, ktorú posol svojou novou prítomnosťou narušil.

Tri slová verzus za odstavec tárania. Hm, ako by som telefonoval so svojim otcom. Môj otec, a to je veľký syn svojho národa, to je stelesnenie úspornosti v telefonovaní. Máme to v sebe odmalička obaja. Možno aj preto, že sme ako deti nemali telefón doma. Na nás telefónne firmy nezarobia na dlhých telefonátoch. A keď sa stretneme na jednej linke, povieme si čo treba pár slovami.

K môjmu otcovi presne pasuje pozdrav Servus! Je to presne ten správny intelektuálny pozdrav, ktorý k nemu pasuje.

Tri slov verzus… Ale jedna veta ako hruda zlata.  Ako tá z filmu Rabaka. Na konci, keď Filan ide po rukách z Prahy zaznie:

Všetci by chceli byť van Gogh, ale odrezať si ucho ani jeden.

Ja viem, ono to nie je Filan, ale nejaký herec, čo hrá nejakého toho koncertného scenáristu. Pre mňa je to „Filan“.

Pozeral som ten film s mladším deckom. Aby som mu doplnil vedomosti o slovenskom filme, muzike a Filanovej poetike. Nebyť takýchto filmov, ten socializmus 80. rokov nám už nikto neuverí. Uff, minul sa pre mňa v pravý čas.

Voľakedy dávno som mal také chcenie, občas napísať na blog úvodník. Chcenie dlho nevydržalo, lebo písanie úvodníkov chce výdrž a pravidelnosť. No nikdy nie je neskoro to skúsiť ešte raz. A tak vznikli nepravidelné Zamyslenie na nedeľu. A keďže niekedy som zamýšľal s krvou plnou chylomikrónov aj nad politickými témami, vznikli aj Politické zamyslenia na nedeľu.

Neviem koľko som ich už napísal. Iste je ich o jeden viac, ako by si minimálne 80% z vás prialo. A tým ostatným zas stále vŕta v hlave, prečo píše na konci svojich nedeľných zamyslení o nejakých chylomikrónoch.

Toto je ten moment, keď by sa hodilo to už konečne vysvetliť. Tak teda…

Dobré zamýšľanie prajem a Servus!

Zdieľajte obsah s priateľmi:

Už 12 rokov si zapisujem, no až tento rok je to na infarkt v hokeji

Je známe, že na stránke Recept na život si vediem dlhoročne záznamy o priebehoch turnajov MS v hokeji.  Takže už mám nejaký ten prehľad o možných konšteláciách v budúcich zápasoch.

Tohoto roku som už 7.5., po tom, ako som vidiel hrať náš tohtoročný SK-ČR ligový výber bez posíl z NHL, na svojom facebooku zahlásil:

Kľúčovým bude západ ITA-DEN.

Máme koniec základnej časti a veru situácia so záchranou reprezentácie Slovenska v hokeji v elitnej kategórii je viac ako vážna.

Úprimne si prajem, aby sme zostali v A kategórii a aby naši hokejisti ten bodík v poslednom zápase základnej časti so Švédmi uhrali. Majú na to dobré predpoklady.  Švédi už majú štvrťfinále isté, takže by sa mohli šetriť. A v porovnaní s ostatnými možnosťami, asi tie najlepšie. Toľko optimista vo mne.

A teraz lekárnik: Nás zachraňujú dve severské mužstvá. Jednak mnou už pred týždňom avizované Dánsko. Tu je problém, že Dánom nejde o nič a ani nie pred 24 hodinami hrali ťažký zápas. Dáni budú unavení a Taliani motivovaní.

A potom nás zachrániť môže Nórsko v B skupine. V zápase s Bieloruskom musí vyhrať a hlavne nastrieľať Bielorusom o dva góly viac ako ako nastrieľajú Švédi nám. My máme skóre 11:24 a Bielorusi 10:24. Tu to tiež nie je ktovie-čo, lebo motivácia Nórov zajtra vyhrať bude len v prípade, že ani nie 24 hodín pred tým získajú aspoň bod s Kanadou. Takže v zápase dôležitom pre nás budú Nóri pravdepodobne vyšťavení a bez motivácie. A naopak Bielorusi motivovaní ako hrom.

Takže tak – či chceme a lebo nechceme, priatelia, musíme fandiť našim. Tam sú šance najväčšie. Na pralesnú ligu v Béčku sa fakt neteším. Naopak, radšej by som videl o rok exotiku zápasu SVK-Južná Kórea.

Zdieľajte obsah s priateľmi: