A potom sme dostali slobodnú vôľu. Právom slobodného človeka je robiť si čo len podľa vlastného uváženia chce, aj sprostosti. No veď to: Podľa vlastného uváženia.
Ako hovorí jedno Murphiho pravidlo: Ak urobíte niečo tak, aby to mohli používať aj hlupáci, tak to budú používať len hlupáci.
Pôvodne to naozaj vyzeralo ako dobrý nápad. Vždy sa to pôvodne zdalo ako dobrý nápad. A zas to dopadlo ako vždy.
No je len a len v našich silách, aby to dopadlo, ako sami chceme.
Je to tak, priatelia, zas som vysával, zas som pri tom počúval do sluchátok Horkýže a zas mi popri tom behali po mozgovni čo sa mojim dendritom len zachcelo. Zvyšovanie entropie je drina. Hlavne na mozog.
Článek 13 bude vyžadovat, aby jakékoliv sdílení či citování bylo doprovázené uzavřením smlouvy/dohody zda to může být uděláno a za jakých podmínek. Lobby médií doufají, že jim za každý nasdílený odkaz a citaci „někdo“ začne platit – ne koncový uživatel, ale Google, Facebook, Twitter, Apple, Microsoft, Pinterest atd.
Vytvářet zákon co má zajistit jedné podnikatelské skupině příjmy na úkor jiných a na úkor svobody Internetu a projevu je absurdní. Celé je to navíc určeno tak, že kdokoliv citující, sdílející či citují musí mít souhlas vydavatele.
Prípad Facebook maže príspevkynie je probléme dodržiavania ľudských práv – slobode slova. Tú Facebook nikomu neupiera. Fakt nie. Akurát si táto súkromná firma praje, aby táto súkromná osoba realizovala svoje právo niekde inde.
Súvislosť: Preto tak bojujeme za trhové prostredie, aby sme nemuseli monopolom diktovať to, čo diktujeme ľudskej spoločnosti ako celku Listinou – dodržiavanie ľudských práv. Pretože v prípade, že existuje práve a len jedna možnosť, ako ľudské právo realizovať, tak je tento monopol povinný ho zabezpečiť.
Boj za fungujúci trh je z pohľadu šlamastík, ktoré prinášajú monopoly návrat z naozaj významne kratšej cesty do normálu.
Súvislosť: Z dobrých dôvodov niektoré témy sú aj v rámci slobody slova obmedzené. Práve tie, ktoré sa týkajú nadradenejších slobôd. Napríklad tej o rovnosti ľudí a práva na život. Ak začnete šíriť fašizmus, komunizmus či rasizmus, je z dobrých dôvodov samozrejmé, že na akékoľvek svoje ľudské práva môže zabudnúť.
Nechať rozhodovanie o čom, čo je fašistické, komunistické či rasistické vždy až na súd sa nám v histórii už párkrát neoplatilo. Preto strpíme v tejto otázke radšej prísnosť ako spravodlivosť. Radšej párkrát omylom siahnime niekomu na slobodu slova, ako by sme mali dopustiť, že niekto siahne na oveľa vyššie postavené ľudské práva – právo rovnosti ľudí a právo na život.
Je paradoxné, že sa nikto neodvoláva práve na rovnosť ľudí medzi sebou v prípade Facebooku. Mali by oveľa väčšie šance. Postaviť námietku tak, že ma FB diskriminuje oproti heterosexuálnemu bielemu mužovi… O pardón, chcel som napísať: Oproti ružolícemu, progresívnemu, multikultúrnemu, dobroserúcemu, tolerantnému a všeobjímajúcemu eugenikovi, teda takto postavená námietka by mala iste pevnejšiu pôdu pod nohami.
Tak, keď už som si takto pekne vyriešil jednoduchšie otázky, mrknime sa spolu na otázku oveľa komplikovanejšiu:
Je FB naozaj jediný nástroj na realizáciu slobody slova v internetovom priestore? To už nie je dnes tak triviálna otázka. Má monopol v na prevádzku sociálnej siete? Má. Môžete publikovať kdekoľvek na sieti? Môžete. Tak, a teraz buďte múdry.
Doteraz sme mali skúsemosť len s monopolmi na druhej úrovni. Samotný protokol bol vždy voľne k dispozícii. E-mail, ICQ, telefónny hovor, WWW/http, blogy/RSS – to boli všetko buď protokoly, alebo otvorené platformy, kam sa mohol napojiť akýkoľvek poskytovateľ a vaši čitatelia vôbec nepoznali, na akej platforme, u akého poskytovateľa ste vy. Mohli byť u svojho a nemuseli sa prispôsobovať.
Hovoril som to už v roku 2010:
Všimnite si, základným rozhopdovacím mechanizmom, či sa do niektorej sociálnej siete pripojíte je prítomnosť vašich známych. Bez nich to nemá cenu. A naopak, odísť, znamená nie opustiť tú sieť, ale tých známych. To v prípade drôtov a obsahu nepoznáme. Drôty sú nám z princípu internetu ľahostajné a obsah je kopírovateľný a nezávislý na umiestnení. Ale len do momentu, keď jeho zobrazenie je závislé od proprietárneho prostredia konkrétnej sociálnej siete. Sociálne siete sú snahou o sprivatizovanie internetu | M+M+M+M=4m
Doteraz v histórii internetu sa nikdy prijímateľ vašej slobody slova nemusel aktívne pachtiť za vami myšlienkami k vášmu poskytovateľovi v takom obrovskom rozsahu, ako je to v prípade sociálnych sietí úvodu 21. storočia. Veď práve Google+ havaruje práve preto, že tam nie sú tí správny ľudia. Twiter to isté v bledomodrom.
Súvislosti: Už v roku 2010 som upozorňoval , že FB nie je komunikačný nástroj je ale že FB je hosting.
Pozor nemýliť so súbojom užívateľov Faceboku medzi sebou
Hore som rozoberal vzťah FB-občan. Teraz sa pozrime na vzťah občan-občan. Teda keď vám niekto, alebo niečo zmaže vaše príspevky.
Ste u mňa doma na mojom blogu, mojej stene, mojej… proste láskavo som vás pustil dnu v dobrej viere, že mi nebudete škodiť. A čo to znamená škodiť, to je len a len na mojom posúdení pána domáceho.
Takže, keď nabudúce prídete, ani vás nepustím cez prah svojho osobného priestoru. Tak to naozaj je. Môj blog – môj hrad. Moja stena na Facebooku – môj osobný priestor. A keď mi leziete do môjho osobného priestoru, je mojím dobrám právom vás z neho na základe mojej osobne ľubovôle vyhodiť, alebo ponechať vo vnútri.