Už mi zasa siahajú na <a href=

Článek 13 bude vyžadovat, aby jakékoliv sdílení či citování bylo doprovázené uzavřením smlouvy/dohody zda to může být uděláno a za jakých podmínek. Lobby médií doufají, že jim za každý nasdílený odkaz a citaci „někdo“ začne platit – ne koncový uživatel, ale Google, Facebook, Twitter, Apple, Microsoft, Pinterest atd.

Vytvářet zákon co má zajistit jedné podnikatelské skupině příjmy na úkor jiných a na úkor svobody Internetu a projevu je absurdní. Celé je to navíc určeno tak, že kdokoliv citující, sdílející či citují musí mít souhlas vydavatele.

Zdroj: Poznámky k Article 13 a Article 11. Cenzura a zpoplatnění odkazování – POOH.CZ

 

Zdieľať?

A zas mažú na Facebooku komentáre

Prípad Facebook maže príspevky nie je probléme dodržiavania ľudských práv – slobode slova. Tú Facebook nikomu neupiera. Fakt nie. Akurát si táto súkromná firma praje, aby táto súkromná osoba realizovala svoje právo niekde inde.

Súvislosť: Preto tak bojujeme za trhové prostredie, aby sme nemuseli monopolom diktovať to, čo diktujeme ľudskej spoločnosti ako celku Listinou – dodržiavanie ľudských práv. Pretože v prípade, že existuje práve a len jedna možnosť, ako ľudské právo realizovať, tak je tento monopol povinný ho zabezpečiť.

Boj za fungujúci trh je z pohľadu šlamastík, ktoré prinášajú monopoly návrat z naozaj významne kratšej cesty do normálu.

Súvislosť: Z dobrých dôvodov niektoré témy sú aj v rámci slobody slova obmedzené. Práve tie, ktoré sa týkajú nadradenejších slobôd. Napríklad tej o rovnosti ľudí a práva na život. Ak začnete šíriť fašizmus, komunizmus či rasizmus, je z dobrých dôvodov samozrejmé, že na akékoľvek svoje ľudské práva môže zabudnúť.

Nechať rozhodovanie o čom, čo je fašistické, komunistické či rasistické vždy až na súd sa nám v histórii už párkrát neoplatilo. Preto strpíme v tejto otázke radšej prísnosť ako spravodlivosť. Radšej párkrát omylom siahnime niekomu na slobodu slova, ako by sme mali dopustiť, že niekto siahne na oveľa vyššie postavené ľudské práva – právo rovnosti ľudí a právo na život.

Je paradoxné, že sa nikto neodvoláva práve na rovnosť ľudí medzi sebou v prípade Facebooku. Mali by oveľa väčšie šance.  Postaviť námietku  tak, že ma FB diskriminuje oproti heterosexuálnemu bielemu mužovi… O pardón, chcel som napísať: Oproti ružolícemu, progresívnemu, multikultúrnemu, dobroserúcemu, tolerantnému a všeobjímajúcemu eugenikovi, teda takto postavená námietka by mala iste pevnejšiu pôdu pod nohami.

Tak, keď už som si takto pekne vyriešil jednoduchšie otázky, mrknime sa spolu na otázku oveľa komplikovanejšiu:

Je FB naozaj jediný nástroj na realizáciu slobody slova v internetovom priestore? To už nie je dnes tak triviálna otázka. Má monopol v na prevádzku sociálnej siete? Má. Môžete publikovať kdekoľvek na sieti? Môžete.  Tak, a teraz buďte múdry.

Doteraz sme mali skúsemosť len s monopolmi na druhej úrovni. Samotný protokol bol vždy voľne k dispozícii. E-mail, ICQ, telefónny hovor, WWW/http, blogy/RSS – to boli všetko buď protokoly, alebo otvorené platformy, kam sa mohol napojiť akýkoľvek poskytovateľ a vaši čitatelia vôbec nepoznali, na akej platforme, u akého poskytovateľa ste vy. Mohli byť u svojho a nemuseli sa prispôsobovať.

Hovoril som to už v roku 2010:

Všimnite si, základným rozhopdovacím mechanizmom, či sa do niektorej sociálnej siete pripojíte je prítomnosť vašich známych. Bez nich to nemá cenu. A naopak, odísť, znamená nie opustiť tú sieť, ale tých známych. To v prípade drôtov a obsahu nepoznáme. Drôty sú nám z princípu internetu ľahostajné a obsah je kopírovateľný a nezávislý na umiestnení.  Ale len do momentu, keď jeho zobrazenie je závislé od proprietárneho prostredia konkrétnej sociálnej siete. Sociálne siete sú snahou o sprivatizovanie internetu | M+M+M+M=4m

Doteraz v histórii internetu sa nikdy prijímateľ vašej slobody slova nemusel aktívne pachtiť za vami myšlienkami k vášmu poskytovateľovi v takom obrovskom rozsahu, ako je to v prípade sociálnych sietí úvodu 21. storočia. Veď práve Google+ havaruje práve preto, že tam nie sú tí správny ľudia. Twiter to isté v bledomodrom.

Súvislosti: Už v roku 2010 som upozorňoval , že FB nie je komunikačný nástroj je ale že FB je hosting.

Tak ako Google nie je vyhľadávač, ale mediálna agentúra, rovnako Facebook nie je komunikačný nástroj, ale webhosting. Zdroj: Takí ľudia blogujú, čo by jakživ neblogovali | M+M+M+M=4m

 

Pozor nemýliť so súbojom užívateľov Faceboku medzi sebou

Hore som rozoberal vzťah FB-občan. Teraz sa pozrime na vzťah občan-občan. Teda keď vám niekto, alebo niečo zmaže vaše príspevky.

Ste u mňa doma na mojom blogu, mojej stene, mojej… proste láskavo som vás pustil dnu v dobrej viere, že mi nebudete škodiť. A čo to znamená škodiť, to je len a len na mojom posúdení pána domáceho.

Takže, keď nabudúce prídete, ani vás nepustím cez prah svojho osobného priestoru. Tak to naozaj je. Môj blog – môj hrad. Moja stena na Facebooku – môj osobný priestor. A keď mi leziete do môjho osobného priestoru, je mojím dobrám právom vás z neho na základe mojej osobne ľubovôle vyhodiť, alebo ponechať vo vnútri.

Nadutá elita maže komentáre?

Ale kdeže. len nechcem strácať čas s idiotmi. Také jednoduché to je. Ako Prvá metóda podľa Indiana Jones.

Nemýliť s druhou metódou podľa Indiana Jones

Zdieľať?