Out with the old, in with these two new souvenirs! – Official Blog

Poznámka

This year, we invite you to say ‘Thanks’ to 2018 and welcome 2019 with two new geocaching souvenirs. Find a geocache or attend an event on December 31 to earn the Thanks 2018 souvenir. Then, kick off the New Year with the Hello 2019 souvenir, which can also be earned by finding a geocache or attending an event on January 1. How do I earn both souvenirs?

Earn the Thanks 2018 souvenir by finding any geocache or attending an event on December 31, 2018.

Earn the Hello 2019 souvenir by finding another geocache or attending a different event on January 1, 2019.

Zdroj: Out with the old, in with these two new souvenirs! – Official Blog

Súkromný internet verzus verejný protokol

Facebook umožní francúzskym úradníkom, aby polroka vo firme monitorovali, ako sa pristupuje k prejavom nenávisti na platformách, ktoré patria spoločnosti. Úradníci majú zistiť, či firma koná v dobrej vôli a či by svoje postupy mohla zlepšiť. (politico) https://dennikn.sk/minuta/1293052/?ref=ampm

Ešte že tí mladí na Facebook kašlú a žijú v mesendžeroch.

PRP: Rozkážte si ajťákom, veď to platíte

Keď lekár povie, že venuje 15 minút pacientovi a potom k tomu 45 minút vypisuje papiere, automaticky musí nasledovať otázka: „Požadoval lepšie SW riešenie?“

A sme doma. Podnikatelia v zdravotníctve, áno, mám na mysli ambulantných lekárov, nenakupujú špičkový SW.

Už 10 mesiacov po zavedení eReceptov do plnej prevádzky sa zas objavujú chyby spôsobené neaktualizovaním databáz liekov v ambulantných SW.

Je to stále dookola. Preto moja rada na tento piatok znie:

Rozkážte si ajťákom, veď to platíte

A nie je to len v oblasti zdravotníctva. Keď by sme to vzali do dôsledkov, tie debilné štátne služby, keď nosíme lajstrá z úradu do úradu, aj tam je to o tejto rade.

V obchode a za vlastné peniaze sme schopní aj 3x reklamovať, kým nedostaneme očakávanú kvalitu. Hodiny vyberáme, porovnávame parametre výrobkov od rôznych výrobcov.

A keď si máme rozkázať lepšiu ergonómiu v SW riešeniach, tak čušíme. Trikrát sa to reštartuje, poradie políčok je v rozpore s obvyklou  praxou. Musíme sa 1000x za deň triafať do ikonky veľkosti 3×3 milimetre. A čušíme.

Lebo môžem, lebo viem

Pamätám si, ako som stával v Mlynskej doline na začiatočnej zastávke linky číslo 39 na tom jednom špeciálnom mieste. Keď a pohol Ikarus a pristavil pri chodníku, zastali mi dvere priamo pred nosom. Rezko som vybehol po strmých vysokých schodoch a uvelebil sa vo štvorke, stiahol klobúk do čela a schoval ruky pod pazuchy. Čakalo ma skoro trištvrtehodina jazdy na farmaceutickú fakultu.

Vybehol som, lebo môžem. Vždy som sedel, lebo viem ako na to. Pre seba.

Po škole som veľmi dobre vedel ako sa dajú ľudia otráviť na 183 spôsobov. Tak ako? Aj môžem, lebo my lekárnici máme kľúče od skrinky s jedmi. Aj viem, lebo nás lekárnikov to 5 rokov učia.

Dnes mám možnosť ovplyvňovať… No proste kadečo. Môžem aj viem ako.

Každý jeden z vás, čo tam teraz do tých monitorov čučíte niečo môžete, lebo viete ako na to.

Pred dvomi tisíc rokmi plus mínus nejaké tie drobné tiež jeden srandista mohol. Mohol kadečo a urobil tak málo. Ešte aj za to liečenie sa hanbil. Veď to bolo pre neho len taká maličkosť, tak prečo toľké caviky okolo toho.

Ak mu ja niečo vyčítam, tak to, že mohol poriadne dokorán otvoriť Pandorinu skrinku.

Je tu zas prvá adventná nedeľa. Príprava na radosť. Na spoločnú radosť, že sa to zas a znova stane. Radosť, že môžeme, lebo vieme ako na to, ako sa potešiť z toho, že my sme tí vyvolení. My vieme. A tak môžeme byť viac ako ostatní.

Ups, naozaj to takto chcel? Naozaj je našou úlohou byť sami pre seba? Ja naozaj neviem. Len sa tak zamýšľam.

Tak ako vy, dostal som slobodnú vôľu. Môžem to, čo viem, použiť pre svoje blaho. Alebo môžem so znalosťou zvykov šoféra Ikarusu vybehnúť strednými dverami, vyjsť v ústrety neznámej pani, pomôcť jej silou svojich paží po predných schodoch a veľkosťou svojej postavy zahradiť pre ňu voľný priechod k sedadlu.

Môžem, lebo viem.

Iste, je skvelé môcť. Je skvelé vedieť. Päť rokov som sa na fakulte snažil, aby som mohol nastúpiť do najbohatšieho priemyslu na svete – priemyslu s liekmi. Keď sme s kolegami z ročníka pár mesiacov pred promóciami sedeli ako vrabce na streche átriákov, strašne sme sa tešili, že už toto obdobie materiálnej chudoby končí.

Vedeli sme a táto vedomosť nám otvárala brány k mnohému, čo budeme môcť.

Dostali sme vedomosti, aby sme mohli pomáhať pri liečení. Aj seba, aj iných. Dostali sme slobodnú vôľu a ostalo len na nás, či budeme otravovať, alebo liečiť.

On to onehdá nerobil pre seba. Robil to pre ostatných. Tak skúsme. Sú tu 4 týždne nachystané v prítmí pred slnovratom, pouvažovať, či by sa trošičku nedalo aj pre niekoho iného. Napríklad čisto sebecky pre manželku alebo pre svoje vlastné deti. Oni sa potešia vrátia mi to svojou láskou.

A lásku iných, tú ja rád prijímam.

Veď keď môžeme, prečo by sme aspoň neskúsili. Nie pre seba, nie pre mňa. Skúsiť pre niekoho. Veď keď viete, prečo to nevyužiť, že?

Tak ako už mnohokrát v ostatných rokoch, prejem vám pekný premýšľavý advent.