Urodil sa komentár

Naozaj nerozumiem, prečo mi pod mojim statusom rozpávate vaše príbehy. Iste sú podnetné, zaujímavé, no s obsahom môjho statusu na mojom internetovom priestore nemá nič spoločné. Domáhať sa potom pozornosti z vás potom už len dorobí obraz deprivanta v chápaní písaného textu. Nevzdelaného deprivanta, otravnú existenciu v každej diskusii.

Slovami klasika: Dráždění blbců bosou nohou aneb Pětadvacatero argumentačních podpásovek, Bohu budiž žalováno! (Ti, co přečtou maximálně 350 slov v jednom článku, by neměli pokračovat.)

Varoval som vás!

Komentáre nie sú chat. Ani telefonát ani SMSkový výmena. Dokonca, komentáre nie sú ani samostatný umelecký útvar venovaný slnečným škvrnám.

Komentáre sú na komentovanie obsahu statusu, článku, udalosti, pod ktorou sa nachádzajú.

Ako súvisí váš komentár s obsahom statusu? Nijako. Aký má zmysel? Žiadny.

Status bol o: „Prezidentka. Všade celý deň sama.“

Ďalej som rozšíril opis môjho pozorovania o môj osobný subjektívny pohľad na samého seba – mňa v takejto situácii: „Ja si neviem predstaviť, že by pri mne nestála moja milovaná manželka. Bolo by mi iste smutno.“

A to bolo všetko čo som napísal. Čo som chcel svetu povedať. Ani som nezaujal postoj k rodinnému stavu prezidentky.

  1. Ani som nehodnotil vývoj počtu sobášov na Slovensku.
  2. Ani som nehodnotil schopnosť či neschopnosť Zuzany Č. vyberať si životných partnerov.
  3. Ani som nepísal o osamelosti v živote.
  4. Ani som nepísal o pánovi Pokornom.
  5. Ani som nepísal o kratšom veku dožitia mužov či žien.
  6. Ani som nenapísal, že osamelé ženy sú slabé ženy.
  7. Ani som nepísal o tom, že osamelosť ženy zoceľuje.
  8. Ani som nenapísal, že ako single je menejcenná.
  9. Ani som nepísal o Ficovi a jeho frajerkách.
  10. Ani som nenapísal, že jej to vybral osud.
  11. Ani som nerozhodol o nejakej jasnej podobe šťastia.
  12. Ani som nenapísal, že je prezidentkou vďaka tomu, že za ňou stojí nejaký muž.
  13. Ani som nerozoberal fenomén silnej ženy, ktorá odstrašuje mužov.
  14. Ani som nepísal o potrebe ochrany súkromia prezidentky.
  15. Ani som nenapísal, že si za to môže sama.
  16. Ani som nerozoberal protokol, ktorý jej určuje kráčať sama.
  17. Ani som nenapísal, že je verejným rozhodnutím, že musí kráčať sama.
  18. Ani som nenapísal, že mi vadí, že bola všade sama.
  19. Ani som nenapísal, že má manželku.
  20. Ani som nechválil ako to má ošéfované Fico.
  21. Ani som napísal, že kto je single je automaticky smutný.
  22. Ani som nenapísal, že „čo je to za prezidentku, keď nie je poriadny chlap vedľa nej“.
  23. Ani som sa nestaral do pocitov prezidentky.

Iba som opísal fakt, že bola počas ceremónií sama a že ja si neviem predstaviť, že by pri mne nestála moja milovaná manželka. Ak by tam nebola, bolo by mi smutno. Áno, medzi riadkami je tam, že sa s manželkou milujeme.

Ja naozaj nemôžem za to, že vám sa urodila myšlienka o niečom úplne inom.

A teraz poďme na prizmu

Iste, ten status bol založený do nejakého priestoru. Politického. Nemám rád, keď sa nedodržiavajú sľuby, teda keď niekto sľúbi, že „je to otázka niekoľkých dní“ a potom je to 38 dní. Nemám rád prázdne marketingové a propagandistické táraniny nezaložené na pevnom fundamente obsahu, kvality či reality. Preto opakovane kritizujem PS a aj som kritizoval prezidentku, že podľahla príručke svojej strany.

Moja prizma bola založená na atmosfére všetkých fotografii. Modrá chladná farba šiat, 1,5 metra vákua potom odosobnení ochrankári, potom ďalšie 1,5 metra vákua a až potom občania, ktorí tak veľmi chceli byť spolu so svojou prezidentkou.

Roky rokúce amatérsky fotografujem. Všímam si na fotkách kompozíciu, atmosféru. Myslím, že som si nejaký cit pre výtvarnú stránku ofotgrafie už vypracoval. Hádam aj atmošku dokážem občas do fotky vraziť a keď atmosféru v cudzích fotkách vidím, cítim ju priam hmatateľne.

A vaša prizma?

Takto by sme sa mohli dohadovať aj pol roka, čo bolo za tým ďalej. Nevypovedané, čo sa do statusu nezmestilo, lebo 160 znakov.

Minule po obvinení, že som neuviedol viac rôznych príkladov, že môj vybraný príklad bol manipulatívna hnusota, som sa úplne nevynne opýtal: A to som mal odcitovať celú Wikipédiu? Lebo toto je presne ten problém prizmy. Nepodarí sa vám ju nadefinovať presne a vyčerpávajúco. Nikdy.

Vždy sa nájde nejaký objaviteľský idiot, ktorý kráčajúc náhodne okolo, objaví tú jednu konkrétnu chýbajúcu prizmu.

Nie, uhoľ pohľadu, kontext, to tá prizma (publikované v roku 2007) , sa naozaj nedá pri písaní statusu do verejného priestoru internetu brať na zreteľ. Nikdy sa potom nedohodneme. Každý si bude vykladať rovnaké slová úplne v inom význame. Veď kontext bol predsa jasný!

Hovno s makom a kukuricou bol jasný. Nič zo žiadneho kontextu v slovách statusu napísané nebolo. Iste, domyslieť si môžete hocičo.

Ja naozaj nemôžem, že sa vám urodila myšlienka. Je to vaše dobré právo. Ak si domyslíte k textu svoj vlastný príbeh, už to nie je komentár k veci. Už je to váš príbeh.

Ja naozaj nerozumiem, prečo mi pod mojim statusom rozpávate vaše príbehy. Iste sú podnetné, zaujímavé, no s obsahom môjho statusu na mojom internetovom priestore nemá nič spoločné. Domáhať sa potom pozornosti z vás potom už len dorobí obraz deprivanta v chápaní písaného textu. Nevzdelaného deprivanta, otravnú existenciu v každej diskusii.

Viac štúdijného materiálu: Trvale udržitelná kráva Dráždění blbců bosou nohou aneb Pětadvacatero argumentačních podpásovek, Bohu budiž žalováno! (Ti, co přečtou maximálně 350 slov v jednom článku, by neměli pokračovat.)

Zdieľať?