Ups, už je to mesiac

Práve 12.9. večer som nastúpil do auta v Prahe a po polnoci vystúpil na strednom Slovensku. Tak začala moja dobrovoľná osobná odlúčenosť, ktorá sa z týždňa dvoch natiahla už na mesiac.

Nie, nie je to pre každého. Ja som introvert, moja robota je celá na webe a v počítačoch, projekt, na ktorom robím už vyše 2 roky je od začiatku samý webexový online meating s kolegami z celej EU. Od roku 2007 som konzultant na voľnej nohe a kde si pustím počítač, tam mám kanceláriu. Som prosto Európan.

Mám tu veľkú záhradu, fakt veľkú. Ešte viac jabloní a na nich tohto roku záľahu krásnych jabĺk. Som doma a domov za manželkou a naším maturantom si Whatsapujeme videjkom.

Nie je to ono, ale keď si spomeniem, ako sme si s manželkou 4 roky cez leto písavali listy, ako som v roku 2000 chodil v Prahe volať z telefónnej búdky a domov vytáčal asi 12 miestne číslo nejakej lacnej internetovej služby…

Dnes je to vlastne paráda – videohovor môžete mať permanentne pustený aj 4 hodiny a spolu si variť, čítať, či len tak byť a pritom aj 500km ďaleko.
Nie, nie je to ono, chýba pohladenie, bozk na uško. Keď ma to tu prestane baviť a pozbieram jablká, sadnem do auta, naložím jablká a pofrčím za ňou.

Doma môžem byť aj tam. Ako som napísal, ja som introvert, mňa to doma baví. A doma som v Československu, alebo pre tých mladších, v Európe.