Je taký bomnot o školníkovi a lampách. Riaditeľ požiadal školníka, aby spočítal všetky lampy vo všetkých triedach.
Školník chodil od triedy k triede a poctivo spočítal každú lampu. Prišiel do triedy, kde bežala matematika a začal počítať: „Jedna, dva, tri, štyri…“ Matematikár sa mu do toho vloží, žekeby spočítal len počet lámp v jednom rade a počet radov, tak by mu stačilo spočítať 7 lámp a mal by spočítaných 12.
Školník na to: „Ale potom by 5 lámp ostalo nespočítaných. Aj tie chcú byť spočítané.“
Na tento bonmot školníka a s ním súvisiace zhodnotenie Malého princa čo s ušetreným časom, mi prišli na myseľ, keď som uvažoval nad tohtoročným adventným zamyslením. Stál som pri mikrovlnke a pozeral som sa na odpočítavač, ktorý vymeriaval čas na zohriatie obeda v práci. A ako už mnohokrát som myslel nie na ten obed, ale na to, ako mi mikrovlnka odmerala ďalších 1 a 1/2 minúty z môjho života.
Je to jeden balík času a my ho míňame kadejako. Dobre je, keď ho míňame kadejako a len a len podľa svojho uváženia. Zak to slobodní ľudia robia. je to ich slobodná vôľa, ako naložia s časom im odmeraným.
Advent je čas prípravy, zamyslenia sa, uvažovania. Tak skúsme pouvažovať, či to, ako trávime čas, pre nás samích stojí za to. Len a len pre nás, čisto egoisticky, pre nás osobne. Tak akosi dúfam, že každý máme v sebe kus milujúcej bytosti a súčasťou lásky je aj odovzdávanie kusu svojho života inému. Takže súčasťou tejto úvahy o osobnom uspokojení sa organicky stáva kopa ľudí okolo vás. Chcete byť k nim dobrý. A to sa počíta.
Keď sa pilot zasnil nad tým, koľko času by ušetrila tabletka proti smädu a čo všetko by sa dalo v takto ušetrenom čase vykonať, Malý princ mu odpovedal, že on by sa pomaly vydal k studničke a pomalými dúškami by vychutnával chu´ť každej jednej kvapky vody, ktorú by vypil z čistej radosti z prostej chuti vody.
Každá lampa si zaslúži byť spočítaná, nie že nie. Nie všetko robíme len pre seba. Mnoho vecí robíme, práve tým robením, aj pre ostatných okolo nás. A nie všetko, čo sa snažíme ušetriť, vyhnúť sa tomu, urýchliť, je naozaj prestoj, či je bez významu. Občas alebo aj vždy, sa oplatí vychutnať si to.
Veriť mi nemusíte, stačí že sa v advente spomalíte a necháte svoj mozog trochu uvažovať nad vecami bežnými. To vám prajem, tento pohnutý advent, kedy sa jeden kretén rozhodol, že bude zabíjať ľudí a kope ľudí to stále nedošlo, že je to blbý nápad sa na tomto zabíjaní ľudí aktívne podieľať.
Viete priatelia, možťno by len stačilo, aby sa ľudia v rusku na chvíľu zastavili a zamysleli, čo to tak bezmyšlienkovite nasledujú a či je to naozaj tak dobrý nápad.
