Áno, spochybňovanie čistoty obetí, pomenúvanie poľahčujúcich okolností a podobne spochybňuje existenciu činu vraždy. Toto spochybňovanie poľahky vedie k tomu, že z najhoršieho riešenie sa stane riešenie horšie. Je potom už len tenká hranica, aby sme sa dopracovali k ospravedlneniu v mene vyšších ideí. Najhoršie čo sa môže stať, ak nastane zmätenie pojmov a marketingovo nazveme tento čin napríklad slovami “Konečné riešenie…”.
Je neprijateľné, aby sa dostala na svetlo diskusia o obhájiteľnosti činu vraždy. Akokoľvek by skončila záverom, že vražda je neobhájiteľná. Dôsledky vraždy sú natoľko konečné, že nemôžeme dávať k dispozícii čo i len náznak slamky, ktorej by sa mohol niekto chytiť.
Každý z nás by mal mať pri sledovaní správ najväčší stres z toho, že ak reportér upozorní na nejaké okolnosti, nejaké vlastnosti obetí, nejaké motivácie vraha a podobne, tak nejakého človeka napadne “Ak za týchto okolností je on hrdina, môžem aj ja.” Bude smiešne neskoro hovoriť, že to mal pomýlené.
Čin vraždy na rozdiel od všetkých ostatných činov, ktoré denno denne robíme, má len jednu stranu. Má len vstup, ale žiadne pokračovanie na výstupe, dokonca žiadnu nádej. Smrť je z pohľadu pozemskej existencie konečná. Neexistuje kladná odpoveď na otázku: “A nedalo by sa predsa len vrátiť do života, keď sme si tak pekne podiskutovali a asi si mal pravdu v tom, že žltá sa k modrej na plavkách nehodí?”
Mlčať nie. Jednoznačne povedať - bez ohľadu na akékoľvek okolnosti, vražda je neprijateľná. “Bez ohľadu na okolnosti” znamená aj, že je nezmyselné ich vôbec diskutovať.
Celý môj postoj vychádza s profesionálnej skúsenosti. Ak niečo môže skončiť smrťou, ochranné opatrenia sa musia limitne blížiť k absolútnej blbuvzdornosti.
Ohľadne oblečenia je mi to tak nejako… Prosto v tomto článku som to neriešil, pretože za oveľa závažnejšie v tomto prípade považujem ten rozpor. Alebo má Sulík a jeho hovorca problém v konzistentnom informovaní (povedané diplomaticky), alebo novinári niečo sakrametsky prestrelili.
Popri tom je porovnávanie čo je neformálnejšie, či rozopnutý golier bez kravaty alebo polokošeľa tak trochu na nižšom stupienku (aby som to zas vyjadril diplomaticky).
Fotky, fotky, kto by sa len na mňa chcel pozerať? Navyše ma ani nemal kto odfotiť. Inak, z kosenia mám asi len dve a aj to jednu od teba z pradávna. Údel fotografov, sú na minime fotiek.
A čo som si predvčerom pokosil, to si musím dnes aj pohrabať. Aby lepšie rástlo.
Mimochodom, tento rozhovor bude podľa mňa kľúčový v odpočte po 100 dňoch vládnutia.
Ďalej je to známa vec, ktorú uverejňoval vrámci svojich “Daňových a odvodových rád” po dva roky vo februári a marci na svojich blogoch a následne aj vo svojej knihe.
Miháľov blog zmizol z blogov Sme niekedy dávno pradávno po nejakej roztržke vrámci VIP kategórie ohľadne dodržiavania kódexu blogéra. Príčinu si síce pamätá, no nemám chuť si dohľadávať podklady a dôkazy pre svoje tvrdenie v útrobách VIP diskusie blogov sme (navyše v diskusii, ktorá je viac-menej súkromná), tak to sem nebudem písať. Potom sa viac a viac objavoval na blogu http://blog.etrend.sk/mihalblog/ a sporadicky na blogoch aktualne.sk (pri štúdiu týchto blogov sa dá dovtípiť aj dôvod tej roztržky) Dokonca myslím (ale v tomto sa môžem mýliť), že vtedy sám požiadal o zrušenie a zmazanie blogu.
Tá formulácia vychádza z toho, že akýkoľvek čin, ktorý by bol aj dokonaný, no je v rozpore z pravidlami cirkvi a viery je vlastne len “pokus o”. Napríklad krst knihy nie je Krstom (v zmysle zmazania dedičného hriechu), len pokusom o jeho napodobnenie. Má to tú vonkajšiu nálepku slova, ale obsah nie je, pretože nemôže z princípu existovať.
Podobne aj to “vysvätenie” ženy. Slovo, ktoré by ten akt aj popisoval, no reálne sa to nestane, darmo by boli aj zachované vonkajšie podoby obradu. Preto má zmysel to nazvať rovno pokusom o čosi kvázi podobné.
A samozrejme je tam aj druhý rozmer. Teda, že už akékoľvek pokusy prestúpiť dogmatické pravidlá sú ich porušením. Cirkev nie je demokratická a aj sloboda sa vníma inak. Cirkev a viera to je o dogmách a o viere v Bohom dané veci. A na tieto princípy sú nastavená aj viditeľné pravidlá cirkvi. Určite to nie je jednoduché chápať, keď sekulárny svet sa riadi napríklad princípmi demokracie a aj sloboda či manželstvo sú chápané inak ateistom a inak veriacim. O variáciách medzi ani nehovoriac.
Vďaka za upozornenie (možno mimochodné). Rozšírim svoj seriál o poučenie: “Buď dôverujem, alebo to kontrolujem.” Manažér zásadne dôveruje, audítor zásadne kontroluje. Dôvera je možná vtedy, ak procesy obsahujú dostatok spätnej väzby, ktorá ma upozorní, že treba prejsť od dôvery ku kontrole a zásadným korekciám. Prekvapení manažéri si nevedia dobre nastaviť procesy, čo je, mimochodom, pekná ukážka spätnej väzby.
Ale späť k článku: Nejde vôbec o problém musieť pracovať 7x viac, ale o problém (ktorý výzvou nikdy nebol), že aj keď budem 7X viac pracovať, nemôžem urobiť 7X viac manažérskych rozhodnutí ak namiesto rozhodovania robím prácu podriadených. Jedným z pilierov myšlienky “Alebo to robím, alebo to riadim” je, že vysoké percento manažérskej práce je len jemné vylaďovanie samostatného rozhodovania podriadených.
Navyše, ako som naznačil v texte, ak si robím sám podklady pre rozhodovanie, tak som v rozpore s princípom nezávislosti. Ľahko sa stane, že si zozbieram práve tie podklady, ktoré budú viesť k vysnívanému rozhodnutiu a niet spätnej väzby, ktorá by ma od tejto pasce ochránila. To už je lepšie, ak podklady vytvorí podriadený ovplyvnený motiváciou svojich bonusov/záujmov. Ak boli jeho bonusy na začiatku roka stanovené s ohľadom na prospech firmy, je práve vtedy všetko v poriadku…
Je to celé súčasť istého systému, mozaiky, manažérskej práce, ale to je na dlhšie.
Hm, pseudoanonym a čo si to vlastne komentoval? môj článok, alebo slnečné škvrny?
Inak, ďakujem, že ma berieš ako mladého. Možno preto, že ti tvoj internet na IP 87.197.132.142 platia stále rodičia a predpokladáš, že je všetko zadarmo a internet je len pre deti a na hranie.
Nie, je to vždy otázka pomeru benefit/risk (to je taká moja profesionálna deformácia). Riziká sa limitne blíži ak nekonečnu. V prípade lokalizačných služieb je to hlavne o tom kde práve nie si a pri dlhodobom poskytovaní informácii aj o tom kde čoskoro budeš.
Ak teda mám pomenované riziko danej informácie o mojej polohe, je následná úvaha veľmi jednoduchá. Najlepšou prevenciou je nevzniknutie informácie. Sú dva dôvody. 1. Akákoľvek vzniknutá informácia začne žiť svojim životom. 2. Nič z toho, čo si spomenul sa nedá zaručiť. (Pre oba body nech je nám Facebook zdrojom nekonečného poučenia.)
Význam portálu z pohľadu podávania daňových priznaní je dnes nulový. Tak to je. Tak sú totiž dnes postavené zákony. Neviem o tom, že by som tvrdil, že preháňaš v hodnotení kvality. Hovorím, že je to dnes pre prax bezvýznamný web (podobne ako ostatných 80% štátnych webov).
Áno, v momente keď si európsky daňováci vymysleli, že jedinou cestou je elektronické podanie, je portál veľký průser. V tom momente vznikla potreba a písal som o tom odkedy je podávanie Súhrnných výkazov k DPH známa vec.
Nuž, možnosti samozrejme sú. Napríklad ak niekto v tvojom mene autorizuje paypal platbu (bude vedieť meno heslo do tvojho paypal účtu), tak skrz kartu sa dostane k peniazom na účte. Ale… každú paypal platbu sa dá pozastaviť a každú platbu kartou sa dá tiež pozastaviť a na platby kartou sú vždy nejaké limity.
Je to principiálne rovnaké ako v prípade bezpečnosti rizík internetbankingu.
Akokoľvek, Paypal účet má dosť dobré istenia pri zmenách významných údajov ako je napríklad e-mail, kam chodia informácia o pohyboch. Paypal sa nerozpakuje požadovať offlinovú autorizáciu zmien, ak sú pochybnosti, že by mohlo ísť o bezpečnostný problém.
Eso, pretože by si sa tak zapojil do dôkazu sporom o pravdivosti/rozumnosti Patrikovho nápadu zrušiť autorské práva úplne. Na vyhodnotenie dôkazu správnosti/nesprávnosti jeho návrhu je treba, aby sa jeho texty razantne kopírovali, bez ohľadu na súčasné autorské právo, ale v duchu jeho návrhu z prvého článku.
Myslíš, či som za posledný mesiac čítal nejakého sprievodcu súkromím čo si napísal sám Facebook? Keďže všetky podmienky na Facebooku sa pravidelne mienia a vyvíjajú to vlastne ani nemá zmysel. Čo bola pravda včera, dnes už pravdou byť nemusí. Pri zakladaní tohto konta som mal skutočne pocit, že som na úplne inom webe. O arogantnom implicitnom nastavení konta (ktoré sme od základov hneď pomenili) ani nehovorím.
Ale k tomu odkazu. Píše sa tam:
Ochrana vášho súkromia
Zaväzujeme sa chrániť mladistvých, ktorí používajú Facebook. Kým nedosiahnu vek osemnásť rokov, ich informácie sú dostupné iba priateľom ich priateľov a sieťam.
Nie je to pravda. Stačí si prelistovať pár profilov s vypísaným vekom tínedžerov. V duchu implicitného nastavenia po založení konta uvidíte aj nástenku aj fotky prosto všetko. Dátum nedátum.
Ako obvykle, chlapci a dievčatá z Facebooku nevedia čo vlastne naprogramovali a ako sa im ich vlastná aplikácia správa.
Venujme sa už len rozboru text, autorské práva nechajme na pokoji. Lebo veď už len o tom je tento článok.
Jááj, text niečo zruší bez návrhu náhrady a potom, keď to niekto tak aj pochopí, príde autor (a vykladači) s nápadom, že mohol myslieť aj “Podme premyslat ako to urobit ale nezatazujme sa sucasnym stavom”. A k tomu pridá, že to čitatelia zle pochopili a že si to mali najprv overiť, či myslel, že myslel, pardon, čo myslel.
Na to mám jedinú reakciu “Naozaj ste napísali čo si myslíte, že ste napísali?” (preto tento článok) a poučenie, že s takým autorom už v budúcnosti diskutovať veeeľmi opatrne, keďže to zaváňa rizikom podrazu. Pretože výklad číslo dva, ktorý ponúkaš je určite z textu možný, ale sú to štandardné zadné dvierka.
Z každého rezolútneho záveru sa dá vykľučkovať vetou “Išlo o nastolenie čistého stola, urobenie hrubej čiary a teraz poďme nezaťažení vytvoriť novú realitu.” A dodatočne určovať, či to v pôvodnom texte bolo, alebo je to účelovo použité na vykľučkovanie, na to ja nehrám. Nikdy to nikam nevedie. V solídnej diskusii sa zadné dvierka nepoužívajú.
Vrah čo zabil 7 ľudí
September 7th, 2010 at 9.17Áno, spochybňovanie čistoty obetí, pomenúvanie poľahčujúcich okolností a podobne spochybňuje existenciu činu vraždy. Toto spochybňovanie poľahky vedie k tomu, že z najhoršieho riešenie sa stane riešenie horšie. Je potom už len tenká hranica, aby sme sa dopracovali k ospravedlneniu v mene vyšších ideí. Najhoršie čo sa môže stať, ak nastane zmätenie pojmov a marketingovo nazveme tento čin napríklad slovami “Konečné riešenie…”.
Je neprijateľné, aby sa dostala na svetlo diskusia o obhájiteľnosti činu vraždy. Akokoľvek by skončila záverom, že vražda je neobhájiteľná. Dôsledky vraždy sú natoľko konečné, že nemôžeme dávať k dispozícii čo i len náznak slamky, ktorej by sa mohol niekto chytiť.
Každý z nás by mal mať pri sledovaní správ najväčší stres z toho, že ak reportér upozorní na nejaké okolnosti, nejaké vlastnosti obetí, nejaké motivácie vraha a podobne, tak nejakého človeka napadne “Ak za týchto okolností je on hrdina, môžem aj ja.” Bude smiešne neskoro hovoriť, že to mal pomýlené.
Čin vraždy na rozdiel od všetkých ostatných činov, ktoré denno denne robíme, má len jednu stranu. Má len vstup, ale žiadne pokračovanie na výstupe, dokonca žiadnu nádej. Smrť je z pohľadu pozemskej existencie konečná. Neexistuje kladná odpoveď na otázku: “A nedalo by sa predsa len vrátiť do života, keď sme si tak pekne podiskutovali a asi si mal pravdu v tom, že žltá sa k modrej na plavkách nehodí?”
Mlčať nie. Jednoznačne povedať - bez ohľadu na akékoľvek okolnosti, vražda je neprijateľná. “Bez ohľadu na okolnosti” znamená aj, že je nezmyselné ich vôbec diskutovať.
Celý môj postoj vychádza s profesionálnej skúsenosti. Ak niečo môže skončiť smrťou, ochranné opatrenia sa musia limitne blížiť k absolútnej blbuvzdornosti.
Komunikačné nástroje verzus obsahový web
September 2nd, 2010 at 22.22Je to príšerná hlúposť, ktorá sa bude mnohokrát opakovať. A občas bude ešte okorenená slobodou slova a prizdobená cenzúrou.
Nezrovnalosti o telefonovaní v krátkej košeli
Júl 28th, 2010 at 9.01Ohľadne oblečenia je mi to tak nejako… Prosto v tomto článku som to neriešil, pretože za oveľa závažnejšie v tomto prípade považujem ten rozpor. Alebo má Sulík a jeho hovorca problém v konzistentnom informovaní (povedané diplomaticky), alebo novinári niečo sakrametsky prestrelili.
Popri tom je porovnávanie čo je neformálnejšie, či rozopnutý golier bez kravaty alebo polokošeľa tak trochu na nižšom stupienku (aby som to zas vyjadril diplomaticky).
Pokosené pre tentokrát
Júl 26th, 2010 at 14.45Fotky, fotky, kto by sa len na mňa chcel pozerať? Navyše ma ani nemal kto odfotiť. Inak, z kosenia mám asi len dve a aj to jednu od teba z pradávna. Údel fotografov, sú na minime fotiek.
A čo som si predvčerom pokosil, to si musím dnes aj pohrabať. Aby lepšie rástlo.
Ako to u mňa vyzerá na voľnej nohe
Júl 23rd, 2010 at 19.15Takže k tým 29€:
Ide o tento rozhovor, kde v čase 22:20 sa o tom hovorí. http://tv.sme.sk/v/16234/mihal-o-odvodovom-bonuse-ideme-do-toho.html
Mimochodom, tento rozhovor bude podľa mňa kľúčový v odpočte po 100 dňoch vládnutia.
Ďalej je to známa vec, ktorú uverejňoval vrámci svojich “Daňových a odvodových rád” po dva roky vo februári a marci na svojich blogoch a následne aj vo svojej knihe.
Miháľov blog zmizol z blogov Sme niekedy dávno pradávno po nejakej roztržke vrámci VIP kategórie ohľadne dodržiavania kódexu blogéra. Príčinu si síce pamätá, no nemám chuť si dohľadávať podklady a dôkazy pre svoje tvrdenie v útrobách VIP diskusie blogov sme (navyše v diskusii, ktorá je viac-menej súkromná), tak to sem nebudem písať. Potom sa viac a viac objavoval na blogu http://blog.etrend.sk/mihalblog/ a sporadicky na blogoch aktualne.sk (pri štúdiu týchto blogov sa dá dovtípiť aj dôvod tej roztržky) Dokonca myslím (ale v tomto sa môžem mýliť), že vtedy sám požiadal o zrušenie a zmazanie blogu.
Chodec svojim úmrtím zachránil bezpečnostný systém slúžiaci na jeho záchranu
Júl 23rd, 2010 at 18.59U Volva sú naozaj vtipálci.
Ako to u mňa vyzerá na voľnej nohe
Júl 23rd, 2010 at 17.45Áno, svojim čitateľom toho ešte veľa dlhujem. Obzvlášť tým nadávajúcim.
Učebný text na výuku čítania s porozumením
Júl 16th, 2010 at 10.26Tá formulácia vychádza z toho, že akýkoľvek čin, ktorý by bol aj dokonaný, no je v rozpore z pravidlami cirkvi a viery je vlastne len “pokus o”. Napríklad krst knihy nie je Krstom (v zmysle zmazania dedičného hriechu), len pokusom o jeho napodobnenie. Má to tú vonkajšiu nálepku slova, ale obsah nie je, pretože nemôže z princípu existovať.
Podobne aj to “vysvätenie” ženy. Slovo, ktoré by ten akt aj popisoval, no reálne sa to nestane, darmo by boli aj zachované vonkajšie podoby obradu. Preto má zmysel to nazvať rovno pokusom o čosi kvázi podobné.
A samozrejme je tam aj druhý rozmer. Teda, že už akékoľvek pokusy prestúpiť dogmatické pravidlá sú ich porušením. Cirkev nie je demokratická a aj sloboda sa vníma inak. Cirkev a viera to je o dogmách a o viere v Bohom dané veci. A na tieto princípy sú nastavená aj viditeľné pravidlá cirkvi. Určite to nie je jednoduché chápať, keď sekulárny svet sa riadi napríklad princípmi demokracie a aj sloboda či manželstvo sú chápané inak ateistom a inak veriacim. O variáciách medzi ani nehovoriac.
PRP: Vyhoďte ten počítač k sekretárke
Júl 12th, 2010 at 13.56Vďaka za upozornenie (možno mimochodné). Rozšírim svoj seriál o poučenie: “Buď dôverujem, alebo to kontrolujem.” Manažér zásadne dôveruje, audítor zásadne kontroluje. Dôvera je možná vtedy, ak procesy obsahujú dostatok spätnej väzby, ktorá ma upozorní, že treba prejsť od dôvery ku kontrole a zásadným korekciám. Prekvapení manažéri si nevedia dobre nastaviť procesy, čo je, mimochodom, pekná ukážka spätnej väzby.
Ale späť k článku: Nejde vôbec o problém musieť pracovať 7x viac, ale o problém (ktorý výzvou nikdy nebol), že aj keď budem 7X viac pracovať, nemôžem urobiť 7X viac manažérskych rozhodnutí ak namiesto rozhodovania robím prácu podriadených. Jedným z pilierov myšlienky “Alebo to robím, alebo to riadim” je, že vysoké percento manažérskej práce je len jemné vylaďovanie samostatného rozhodovania podriadených.
Navyše, ako som naznačil v texte, ak si robím sám podklady pre rozhodovanie, tak som v rozpore s princípom nezávislosti. Ľahko sa stane, že si zozbieram práve tie podklady, ktoré budú viesť k vysnívanému rozhodnutiu a niet spätnej väzby, ktorá by ma od tejto pasce ochránila. To už je lepšie, ak podklady vytvorí podriadený ovplyvnený motiváciou svojich bonusov/záujmov. Ak boli jeho bonusy na začiatku roka stanovené s ohľadom na prospech firmy, je práve vtedy všetko v poriadku…
Je to celé súčasť istého systému, mozaiky, manažérskej práce, ale to je na dlhšie.
Ladím mobilnú tarifu pre zahraničie - WTF EU?
Júl 5th, 2010 at 20.18Hm, pseudoanonym a čo si to vlastne komentoval? môj článok, alebo slnečné škvrny?
Inak, ďakujem, že ma berieš ako mladého. Možno preto, že ti tvoj internet na IP 87.197.132.142 platia stále rodičia a predpokladáš, že je všetko zadarmo a internet je len pre deti a na hranie.
Dokedy bude robiť sme.sk zo svojich čitateľov druhú kategóriu?
Jún 27th, 2010 at 0.26Už som to posunul, Amíci asi na letný čas nehrajú
Vďaka za upozornenie.
Sme.sk ignoruje trendy gigantov dostupnosti
Jún 11th, 2010 at 15.03Sakriš! Hovoril som si, že tam mám dať legendárnu poštovú schránku a nie buldozér :-). Buldozér na webe a písmenká sa hneď strácajú.
Takí ľudia blogujú, čo by jakživ neblogovali
Máj 30th, 2010 at 10.15To je vlastnosť Facebooku, že občas na ňom niečo nefunguje, že sa veci správajú nepredvídateľne a podobne.
Dočítané: John Grisham - Odvolání
Máj 16th, 2010 at 19.33Prvé dve už mám v sebe a bol som dosť zúfalý, že tretia nebola hneď naporúdzi. Veľmi sa mi to páčilo.
Geolokácia je jedna z najintímnejších informácii
Máj 4th, 2010 at 18.47Nie, je to vždy otázka pomeru benefit/risk (to je taká moja profesionálna deformácia). Riziká sa limitne blíži ak nekonečnu. V prípade lokalizačných služieb je to hlavne o tom kde práve nie si a pri dlhodobom poskytovaní informácii aj o tom kde čoskoro budeš.
Ak teda mám pomenované riziko danej informácie o mojej polohe, je následná úvaha veľmi jednoduchá. Najlepšou prevenciou je nevzniknutie informácie. Sú dva dôvody. 1. Akákoľvek vzniknutá informácia začne žiť svojim životom. 2. Nič z toho, čo si spomenul sa nedá zaručiť. (Pre oba body nech je nám Facebook zdrojom nekonečného poučenia.)
DR SR - NEUVERITEĽNÉ! NEKOMENTOVATEĽNÉ!
Apríl 20th, 2010 at 8.05Význam portálu z pohľadu podávania daňových priznaní je dnes nulový. Tak to je. Tak sú totiž dnes postavené zákony. Neviem o tom, že by som tvrdil, že preháňaš v hodnotení kvality. Hovorím, že je to dnes pre prax bezvýznamný web (podobne ako ostatných 80% štátnych webov).
Áno, v momente keď si európsky daňováci vymysleli, že jedinou cestou je elektronické podanie, je portál veľký průser. V tom momente vznikla potreba a písal som o tom odkedy je podávanie Súhrnných výkazov k DPH známa vec.
Chystáte sa letieť? Vyhnite sa nominácii na Darwinovu cenu.
Apríl 18th, 2010 at 21.04Aké sú poplatky pri prevádzke PayPal účtu?
Apríl 13th, 2010 at 18.39Nuž, možnosti samozrejme sú. Napríklad ak niekto v tvojom mene autorizuje paypal platbu (bude vedieť meno heslo do tvojho paypal účtu), tak skrz kartu sa dostane k peniazom na účte. Ale… každú paypal platbu sa dá pozastaviť a každú platbu kartou sa dá tiež pozastaviť a na platby kartou sú vždy nejaké limity.
Je to principiálne rovnaké ako v prípade bezpečnosti rizík internetbankingu.
Akokoľvek, Paypal účet má dosť dobré istenia pri zmenách významných údajov ako je napríklad e-mail, kam chodia informácia o pohyboch. Paypal sa nerozpakuje požadovať offlinovú autorizáciu zmien, ak sú pochybnosti, že by mohlo ísť o bezpečnostný problém.
Za koho ešte mám urobiť domáce úlohy?
Apríl 9th, 2010 at 11.10Peter, ono je to narážka na tieto súvislosti: Prečo najlepší blogeri nikdy nebudú tak dobrí ako najlepší politickí komentátori v novinách?
Blábol o autorských právach
Apríl 2nd, 2010 at 13.26Eso, pretože by si sa tak zapojil do dôkazu sporom o pravdivosti/rozumnosti Patrikovho nápadu zrušiť autorské práva úplne. Na vyhodnotenie dôkazu správnosti/nesprávnosti jeho návrhu je treba, aby sa jeho texty razantne kopírovali, bez ohľadu na súčasné autorské právo, ale v duchu jeho návrhu z prvého článku.
Blábol o autorských právach
Marec 30th, 2010 at 7.46Tak sa nám to nakoniec pekne uchytilo.
Pixynergia » Zapomeňme na autorská práva
Zapomeňme na autorská práva
Oficiálny jazyk Facebooku: Kokotinky máme na háku
Marec 27th, 2010 at 8.30Myslíš, či som za posledný mesiac čítal nejakého sprievodcu súkromím čo si napísal sám Facebook? Keďže všetky podmienky na Facebooku sa pravidelne mienia a vyvíjajú to vlastne ani nemá zmysel. Čo bola pravda včera, dnes už pravdou byť nemusí. Pri zakladaní tohto konta som mal skutočne pocit, že som na úplne inom webe. O arogantnom implicitnom nastavení konta (ktoré sme od základov hneď pomenili) ani nehovorím.
Ale k tomu odkazu. Píše sa tam:
Nie je to pravda. Stačí si prelistovať pár profilov s vypísaným vekom tínedžerov. V duchu implicitného nastavenia po založení konta uvidíte aj nástenku aj fotky prosto všetko. Dátum nedátum.
Ako obvykle, chlapci a dievčatá z Facebooku nevedia čo vlastne naprogramovali a ako sa im ich vlastná aplikácia správa.
Blábol o autorských právach - prekvapivé rozuzlenie
Marec 25th, 2010 at 9.00Venujme sa už len rozboru text, autorské práva nechajme na pokoji. Lebo veď už len o tom je tento článok.
Jááj, text niečo zruší bez návrhu náhrady a potom, keď to niekto tak aj pochopí, príde autor (a vykladači) s nápadom, že mohol myslieť aj “Podme premyslat ako to urobit ale nezatazujme sa sucasnym stavom”. A k tomu pridá, že to čitatelia zle pochopili a že si to mali najprv overiť, či myslel,
že myslel, pardon, čo myslel.Na to mám jedinú reakciu “Naozaj ste napísali čo si myslíte, že ste napísali?” (preto tento článok) a poučenie, že s takým autorom už v budúcnosti diskutovať veeeľmi opatrne, keďže to zaváňa rizikom podrazu. Pretože výklad číslo dva, ktorý ponúkaš je určite z textu možný, ale sú to štandardné zadné dvierka.
Z každého rezolútneho záveru sa dá vykľučkovať vetou “Išlo o nastolenie čistého stola, urobenie hrubej čiary a teraz poďme nezaťažení vytvoriť novú realitu.” A dodatočne určovať, či to v pôvodnom texte bolo, alebo je to účelovo použité na vykľučkovanie, na to ja nehrám. Nikdy to nikam nevedie. V solídnej diskusii sa zadné dvierka nepoužívajú.
Blábol o autorských právach
Marec 24th, 2010 at 10.56Áno, ten je tiež dobrý.
Jednotné přihlášení: Google, Facebook nebo Seznam? - LUPA
Marec 22nd, 2010 at 23.22Možno preto, že toto nie je Facebook