Odpisovali sme si prednášky a cviká. Či už priamo, alebo cez generácie – na tej istej Alma mater.
Teraz si Vykáme a … nepáči sa mi čo sa mi preháňa mozgovňou, tak to nebudem vyslovovat.
Je to divné.
Ale niektorí nie a to je fajn.
Nakoniec ten návrat na lekárnickú rodnú hrudu nie je až taký krutý. Je to proste ťažké, keď mám ten nadhľad porovnania, víziu zo skúseností lepšieho a pokoru kritického myslenia.
Akokoľvek, bavím sa na tom, ako funguje placébo titulu a absolvovanej školy. Ja sa proste neviem brať príliš vážne. Zato vedecký prístup k faktom je mi posvetný.