Prečítal som si na technete.cz varovanie pred novým počítačovým vírusom Sober. Po pár vetách ma to prestalo baviť a len silou vôle som sa prehrýzol k tomu čo ma skutočne zaujíma:
- Hlavne a to hlavne chcem vedieť, čo mi ten vírus, ak ho chytím, vykoná. Umriem?, Vymaže mi dáta?, bude otravovať hláškami?
Pretože v závislosti od potencionálnych rizík sa začnem k problému stavať. (Okamžite vytrhnem sieťový kábel alebo dočítam informáciu dokonca)
Malá analógia s blížiacim sa chrípkovým obdobím a HIV. Keďže o chrípke vieme, že sa väčšinou na ňu neumiera, naša obava z toho, že ochorieme je nízka. Liečenie má prevahu nad prevenciou. Ak sa ale začneme baviť o víruse HIV, začíname sa chrániť oveľa intenzívnejšie (vytrhávanie pripojenia). Ak mi počítačový vírus len vykradne moje e-mailové adresy, prípadne začne nepravidelne vypínať počítač, nič zúfalé sa nedeje. V momente nákazy počítač poliečim. Ak mi ale vírus začne likvidovať pracovné dáta, preváži prevencia a radšej počítač do siete ani nepripojím.
Ďalšie informácie, ktoré ocením, ale ich význam zásadne súvisí so znalosťou horeuvedeného bodu:
- Ako ho môžem dostať? Ako prílohu e-mailu? Príde sám počas surfovania?
- Ak ho chytím, ako sa môžem vyliečiť? Najlepšie ako link na jednorázový antivir.
Nič viac pre jednoduchého užívateľa nie je dôležité. Alebo si myslíte, že si zapamätám všetky z možných variácii, permutácii a kombinácii predmetu a obsahu infikovaného vírusu? Sú to už len tortičky na čerešničke. Určite mi pomôžu pri prevencii, ale ako jednoduchému užívateľovi sú mi fakt ľahostajné.
Aby ma profesionáli neobvinili zo zľahčovania problému, uvediem základné pravidlo: Neotvárať prílohy e-mailov, o ktorých len trochu zauvažujete, že ten e-mail neočakávate. Čiže, najprv myslieť – potom klikať a učte všetkých svojich známych poriadne písať e-maily.
