Je neprijateľné, aby o legálnosti či nelegálnosti virtuálneho majetku rozhodovalo na akom hmotnom nosiči sa virtuálny majetok nachádza.
Vývojom za posledných 100 rokov sme dosiahli stavu, že si môžem nahrať, teda vytvoriť virtuálnu kópiu toho čo práve sledujeme svojimi zmyslami. V reálnom živote (fotka, videozáznam) vo virtuálnom televíznom svete (nahrať si TV vysielanie), čítame vo virtuálnom internetovom svete (uložiť si na disk tony textu…). Takto sa vyvinula jedna z našich existencií. Takto sa vyvinuli aj technické parametre virtuálneho sveta.
Už len zobrazením obrazu či zvuku virtuálneho sveta, vzniká na našom technickom zariadení kópia originálneho diela. V pamäti prehliadača, na displeji čítačky e-knihy a podobne. No skúste jej vznik zakázať.
S ohľadom na kapacitu a schopnosti našich receptorov (očí, uší …) v jeden moment môžeme konzumovať len a práve jednu keby aj z tisícov kópii zhotovených pre vlastnú potrebu. Preto je nezmyselné perzekuovať človeka za vytvorenie keby aj 1000 kópii pre vlastnú potrebu.
Preto je mrhaním prostriedkov našej ľudskej spoločnsoti postihovanie vytvárania kópii pre vlastnú potrebu.
- Text je súčasťou seriálu:
- Prvý diel: Teoretický úvod do seriálu
- Druhý diel: Pirát je ten, kto poskytuje prístup k virtuálnemu majetku niekoho iného bez jeho súhlasu
- Tretí diel: Pohybovať sa slobodne po virtuálnom priestore internetu je rovnaké ľudské právo ako pohybovať sa slobodne po uliciach
- Tento diel: Každý má právo vytvoriť si kópiu legálne získaného diela pre vlastnú potrebu
- Piaty diel: Ad ACTA – Päťročná autorskoprávna ochrana je až-až
- Šiesty diel: Virtuálny svet je jeden nedeliteľný, celoplanetárny
