Ad ACTA – teoretický úvod do seriálu

Autorskoprávne organizácie nám predhodili svoju predstavu o nastolení práva vo virtuálnom priestore. Je také manažérske, podnikateľské pravidlo:

„Vytváraj text zmluvy, bude ti viac vyhovovať.“

Toto pravidlo vychádza z mnohokrát opakovaného pozorovania: Aj keby sme teraz dva roky, 730 dní denno denne vylepšovali ACTA, nikdy to nebude také dobré pre nás, ako keď sa dostane na stôl náš návrh a ten budeme 730 denno denne vylepšovať o pripomienky autorskoprávnych organizácii.

Ukazuje sa, že ACTA je tak fatálne zlá, že nechať sa zatiahnuť do jej ohýbania a priblíženia k dnešnému stavu virtuálneho priestoru, by bolo sebapoškodzujúce. Ten pamflet je v mnohých bodoch tak obrovsky mimo realitu vývoja virtuálneho sveta, že ani svetelný rok nie je dostatočne veľká jednotka na vyjadrenie tej vzdialenosti.

Ba čo horšie! Ak by sme len a len aplikovali súčasné znenie Ľudských práv, ktoré sme si nadefinovali pre reálny svet, do sveta virtuálneho, boli by sme o tisíce svetelných rokov bližšie dnešnej realite fungovania internetu.

To je až príliš veľa a až príliš významných znakov na to, aby bolo základnou reakciu odmietnutie. Prosto: “Vráťte sa, keď sa to bude dať vôbec čítať.” ACTA je budzogáň už len formou.

Ja chápem, že keď kriticky mysliacemu predhodia kus popísaného papiera, je v jeho prirodzenosti si to prečítať a zaujať vlastný názor. Tomuto reflexu intelektuálov rozumiem. Ale čím viac sledujem reakcie na ACTA tým viac mám pocit, že ide presne o to isté nepochopenie aktuálnej situácie, ako keď v auguste/srpnu 68 chceli intelektuáli rozprávať o Voltérovi ruským tankistom.

V našich postsocialistických krajinách si veľmi dobre vieme predstaviť, čo je to nesloboda, sebaudávanie, špicľovanie susedov a podobne. My sme to tu zažívali. My sme reálne videli tie, na prvý pohľad demokratické deklarácie, ktoré v skutočnosti zadupávali elementárne ľudské práva do hĺbky Jáchymovských uránových baní. Asi budeme musieť poučiť našich vyspelých západných internetových spoluobčanov.

V najbližších dňoch tu uverejním asi tak 7 dielny seriál. Postupne nadhodím moju predstavu o tom, ako definovať jednotné celoplanetárne prostredie tak, aby odrážalo inakosť virtuálneho sveta. Aby sa to dobré, čo nám vývoj priniesol vo virtuálnom svete nezahodilo len preto, že túto inakosť nechceme vidieť.

Bude tu niekoľko dielov nad ktorými už má zmysel diskutovať. Napíšte si aj vy svoju predstavu. O našich predstavách má zmysel diskutovať. O ich ACTA naozaj nie.

Text je súčasťou seriálu:
Tento diel: Teoretický úvod do seriálu
Druhý diel: Pirát je ten, kto poskytuje prístup k virtuálnemu majetku niekoho iného bez jeho súhlasu
Tretí diel: Pohybovať sa slobodne po virtuálnom priestore internetu je rovnaké ľudské právo ako pohybovať sa slobodne po uliciach
Štvrtý diel: Ad ACTA – Každý má právo vytvoriť si kópiu legálne získaného diela pre vlastnú potrebu
Piaty diel: Ad ACTA – Päťročná autorskoprávna ochrana je až-až
Šiesty diel: Virtuálny svet je jeden nedeliteľný, celoplanetárny
Zdieľajte obsah s priateľmi: