Ale hej, je to dobré, mám zmysel pre pár životov

Každý rok, o takomto čase používam otváraciu hlášku Milana Lasicu. Keď obnovovali so Satinským svoj program „Ktosi je za dverami“, v prvom diele prišiel Lasica na scénu a ozval sa hysterický potlesk. Vidím a počujem to, ako by sa to stalo včera večer. Dlhotrvajúci potlesk. Nič nepovedal, nič neurobil, len prišiel na scénu a ľudia tlieskali. A tlieskali. Po chvíli, keď sa obecenstvo upokojilo urobil pauzu, nastalo očakávanie monumentálneho humoru a on povedal:

Ďakujem, ďakujem, som zvyknutý.

Za narodenie som sa nijako nezaslúžil. Stalo sa to dvom iným ľuďom. Nezaslúžil som sa ani o to, že sa im to stalo z veľkej lásky, vzájomnej náklonnosti a telesnej túžby.

Zaujímavé, že si blahoželáme k niečomu (či skôr pri príležitosti niečoho?), s čim nemáme nič spoločné. No málokedy nás napadne zablahoželať práve zomrelému pri príležitosti ukončenia úspešného života. K tomu, čo sa mu podarilo o čo sa zaslúžil svojim vlastným pričinením. Je pravda, že to už tak trochu, pre toho čerstvo zomretého, nemá zmysel.

Aby som ešte trochu priživil svoj tohtoročný výročný cynizmus, pridám aj obligátnu ponosu na priania do budúcnosti. Tak isto sú z kategórie nepodložených. No trochu inak. Veď je to len konštatovanie bez snahy podieľať sa. Veď ako aj sa chcete vlastne podieľať na zlepšení zdravia a šťastia oslávenca? A čím krajšie vyzerajúce prianie, tým je v ňom viac a viac vecí, na ktoré nemá želajúci žiaden dosah. Veď kedy ste sa aj vy dočkali priania:

Želám ti, aby som pre teba niečo pekné do mesiaca urobil.

Ale hej, život je dobrý a v poriadku. Už sa pár vecí podarilo a pár smeruje k cieľom o ktorých si myslím, že sú správne.  Tento rok mám jasný pocit, že je pri mne pár ľudí, pre ktorých mám zmysel. A je tu teplo, plná chladnička a tak všetko.

2 komentáre pri “Ale hej, je to dobré, mám zmysel pre pár životov

Komentáre sú uzavreté.