Ale veď isto to nie je také jednoduché…

Mám tu od obeda v záložke otvorený článok Miliónový dražobný omyl zruinoval podnikateľa a nejako som si s ním nevedel poradiť. Jednoducho nedokážem akceptovať, že samospráva má plnú hubu  vyhlásení v duchu tohto:

„Vy navrhujete vedome vrátiť z rozpočtu mesta 33 miliónov korún bez toho, aby sme čakali na ukončenie súdneho sporu, v ktorom sme?” opýtal sa poslancov prednosta mestského úradu Peter Ágh.

Veď to mestu dal tých tých 33 miliónov. To ich prežrali? Veď nejde o to, že kúpil a teraz nechce. Ide o to že kúpil a ukázalo sa, že ten čo predával, predal mačku vo vreci. Normálni ľudia sa dohodnú, že si vzájomne vrátia predmet a peniaze  alebo predávajúci v reálnom čase obháji, že predal ľaliu čistú.

V budove sídlili nájomníci, súkromné firmy. Štyri z nich podali na mesto Nové Zámky aj na B.D. Trade žalobu. Chcú, aby súd vyhlásil dražbu za neplatnú a rozhodol, že vlastníkom budovy je ďalej mesto Nové Zámky.

Druhého pojednávania v auguste 2009 sa navrhovatelia nezúčastnili a požiadali o odročenie. Neprišli ani na pojednávanie v októbri. V novembri Okresný súd Nové Zámky pojednával aj bez nich.

Čo na to povedať? Ich činy to komentujú za nich.

„Stala sa vec, ktorú nikto nechcel a druhá strana ju zneužíva. Ani jeden poslanec by nebol proti tomu, aby sme peniaze vrátili – aj keby sme si vzali úver,” uzavrel Peter Hudák. Poslanci túto informáciu vzali na vedomie, neprijali žiadne ďalšie stanovisko.

Nuž, najľahšie je nerozhodnúť, nebyť za nič zodpovedný. Prípadne si počkať na poistenie predpovede výsledku hlasovania. Doprdele, toto sú poslanci, z definície – zástupcovia občanov. Takže vice versa, takto nerozhodli všetci obyvatelia Nových Zámkov. Novozámčania, dobre sa vám žije s tým pocitom? Čo takto sa opýtať vrámci interpelácií svojich poslancov?

Ale veď isto to nie je také jednoduché… Ale je priatelia. Buď sa cítite oklamaní, podáte žalobu a tlačíte to, aby sa čo najskôr rozhodlo a súčasne vysvetlíte, prečo sa cítite oklamaní, alebo kašlete na svoje vlastné pojednávania. Buď uznáte možnú chybu a snažíte sa urobiť akciu tak, aby ste druhej strane nespôsobili škody, alebo nerozhodujete v záujme istoty svojho teplého miestočka.

V komentároch pod tým článkom zazneli aj negatívne reakcie na pohnútky toho podnikateľa. Áno, aj to je možné, ide o novinárom spracovaný článok a ľahko sa stane, že niečo sa zabudne dopovedať.  Ale zmení to na mojich výčitkách? Nie nič! Pretože poslanci by počas 30 minút dokázali obhájiť svoje kroky a skupina nájomcov by mala v rukách jasné dôkazy a aktívne by tlačila súd k zrušeniu dražby. A prokurátor by promptne opravil chyby, ktorých sa (som nenapraviteľný, ja viem) neúmyselne dopustil. Činy sú ale akési iné.

To, čo sa deje v Nových Zámkoch naozaj nie sú situácie win-win, tak ako o nich napísal Laco v článku Kompromis poteší, ale mne nestačí. Doprdele, veď to tu okolo nás vyzerá ako by niekto vyhlásil preteky, kto bude väčšia nemorálna sviňa. Už to tak musí byť, normálne tu prebieha regulárny závod o to kto viac a nechutnejšie odrbe blížneho svojho. Heslo preteku je: Kto neoje****, oje**** svoju rodinu. Ja viem, opakujem sa, ale nenapísal by som to ani dnes lepšie.

Chyba je o schopnostiach a môže sa stať, poľahky, aj géniovi. Jej naprávanie je ale už len a len o osobnom charaktere.

Systém ma dobieha

Na vyváženie hnusností tohoto sveta si práve púšťam “I honestly love you” od Olivia Newton-John.

Keď je človek nejaký čas mimo rodnej hrudy, získa veľký odstup. Musí sa sústrediť na svoje problémy a vediac, že si sám vybral, ani sa veľmi na systém nespolieha.  Je to príjemný pocit, poviem vám. Politológovia by povedali, taký pravicový. Ja hovorím, taký nezávislý. A keď ste trochu mimo systému, je to oslobodzujúce, lebo problémy systému sa ma až tak nedotýkajú. Ale v ostatnom čase mám pocit, že v tom systéme mimo mňa je to pekná žumpa bez jediného svetielka. Nepáči sa mi to. Skutočne sa mi to nepáči.

Práve mi spieva Nohavica “Tešínsku”.

Kde sa podelo to dobré v nás? Etika, morálka a také tie huncútstva bohatých ľudí západného sveta?  Žijeme si pohodlne a skutočnými problémami netrpíme, ale správame sa ako dobytok. A nie, že kto prvý pri válove, ale kto po ceste ostatných čo najviac zadupe za seba. Pudy a prvá signálna sústava.

“Prečítajte” si Smrt krásných srnců v skvelej interpretácii Miroslava Horníčka.  Možno, hm, možno uvidíte krásu denného života a možno pochopíte čo je to problém a čo nepohodlie.  Sviňa pri moci je problém a vieme to už z Farmy zvierat.

Zdieľať?