Daňováci vydali pokyn a vysvetlenia k nastaveniu a plynutiu lehôt na úkony:
Pri počítaní lehôt je potrebné mať na zreteli skutočnosť, že do plynutia lehôt sa nezapočítava deň, kedy došlo k skutočnosti určujúcej začiatok plynutia lehoty. (napr. lehota na odvolenie začína až nasledujúci deň po dni doručenia)
…
Lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa končia uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty.
…
Ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo deň pracovného pokoja, posledným dňom lehoty je najbližší nasledujúci pracovný deň.
…
Posúvanie lehôt na nasledujúci pracovný deň sa však neuplatňuje napr. v prípade doručovania písomností správcom dane alebo ani v prípade, ak má správca dane zákonom stanovenú lehotu na vrátenie dane, resp. NO.
…
Zákon ustanovuje, že lehota je zachovaná, ak daňový subjekt v posledný deň lehoty vykoná úkon u správcu dane, alebo odovzdá podanie na poštovú prepravu, alebo je podanie prijaté lektronickými prostriedkami so zaručeným elektronickým podpisom. Rovnako sa považuje lehota za zachovanú, ak daňovník urobí v posledný deň lehoty podanie faxom alebo elektronickou poštou a do piatich pracovných dní od jeho odoslania doručí podanie aj v písomnej forme. Pri poštovej preprave je potom rozhodujúci dátum pečiatky z pošty a to aj napriek skutočnosti, že písomnosť je správcovi dane doručená až po uplynutí lehoty.
Pokyn DR SR k § 13, 13a a 13b zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov (pdf).
Z toho pokynu je napríklad zrejmé, že keď je lehota 8 dní alebo 150 dní alebo 3 mesiace, vždy sa myslia kalendárne dni (a nie pracovné) s maximálne nejakým posunom.
Akokoľvek, ostáva len dúfať, že rovnako sa k lehotám stavajú aj ostatné úrady.