Blábol o autorských právach – prekvapivé rozuzlenie

A tým rozuzlením je problém známy pod krycím označením Naozaj ste napísali čo si myslíte, že ste napísali?

V prvom článku neznámeho autora som sa dočítal:

„V každém případě je třeba říct si na rovinu: autorská práva nejsou žádná vyšší, přirozená práva a jejich samotná existence v dnešní podobě je nesmyslná. Jsou právní úpravou funkční v době tápání před sto lety, rozhodně nikoliv dnes. Jsou reliktem systému, jehož životnost se chýlí ke konci.

Udělejme něco pro svět. Zapomeňme na ně.“

Po prečítaná týchto slov som získal pocit, že práve jasne naznačil, ako sa podľa neho má autorská ochrana zmeniť. Zabudnúť, zrušiť, zlikvidovať autorské práva a ochranu duševného vlastníctva ako takú. Keď som k tomu pridal náladu dovtedajších niekoľko desiatok odstavcov textu…

Fajn, je to nápad a keďže vyvracať tie bláboly, ktorými sa k tomuto záveru postupne dostával by bolo rozdrobovanie a zahrabávanie sa v nepodstatnostiach, vzal som si na mušku práve to najdôležitejšie záverečné posolstvo. A keďže priamo ho rozporovať je príliš náročné, využil som obligátnu techniku dôkazu sporom.  Zatiaľ dôkaz beží, uvidíme. Ten ale už dnes nie je vôbec dôležitý.

Čo ma prekvapilo, bol dnešný článok v mojej RSS čítačke, kde neznámy autor napísal:

„Záměrně jsem se v předchozím článku vyhnul tomu, abych řekl svůj názor, jak autorskoprávní systém změnit…“

Ups,niekde je chyba. Sakramentsky veľká chyba.  Pretože výroky:

  1. Zapomeňme na autorská práva.
  2. …v předchozím článku vyhnul tomu, abych řekl svůj názor, jak autorskoprávní systém změnit

… sú podľa mňa v úplnom rozpore. Pretože ak až v druhom článku predostrie svoj pohľad na zmenu, prečo v prvom píše „Udělejme něco pro svět. Zapomeňme na autorská práva.“?

3 komentáre pri “Blábol o autorských právach – prekvapivé rozuzlenie

  1. pretoze je to recnicky obrat.

    Prva veta moze znamenat: porusujme prava autorov
    ale moze znamenat aj
    Podme premyslat ako to urobit ale nezatazujme sa sucasnym stavom PARAGRAFOV, kedze tie vychadzaju z casov, kedy bolo kopirovanie TAZKE.
    (podotykam, ze aj nahravanie na kazety spocivalo v tom, ze kopia bola horsia ako original).

    Takze z konstruovania uzaverov z mylnych predpokladov vznikaju SAMOZREJME obludne veci, ktore obratom pichame do ust protihracom 🙂

    Ja osobne si myslim, ze autorskych prav sa za posledne desatrocia chytilo a prizivuje sa privela podivnych organizacii, ktore z pozicie „aha chudaci autori“ na state lobuju stale lepsie a lepsie podmienky vo forme dalsich a dalsich povinnosti zdanitelneho obyvatelstva.

    To by nebolo zle, horsie je, ze sa neda najst ekvivalentna skupina lobistov, ktory by vyvazili ich tlaky. A to je samozrejme zle.

    Takze piki, podla mojho si v oboch poslednych clankoch strelil trochu capa tym, ze si prilis horlivo vylozil niektore vety a bez klasickeho „hej tangero, ako si to myslel?“ si si odvodil take veci, ze kukam 🙂 Rovnako tangero nedopovedal a urcite si si to mal ujasnit, co mysli autorskymi pravami – ci znenie zakona o autorskych pravach (pochopitelna „skratka“ do tvaru autorske prava – ja by som to skusil chapat takto) atd. atd.

    Zabudol si na jedno pravidlo solidnej diskusie – ak sa mi vyjadrenie protistrany zda ofenzivne, zle alebo akokolvek negativne a zaroven je tu moznost, ze jeho zmysel je opacny, iny, lepsi tak bud predpokladam, ze je ten lepsi alebo sa rovno spytam a hned nerobim predcasne uzavery, neobvinujem, nehladam chyby.

    ********************************************************
    Ludia zle chapu citany text a ludia nepisu exaktne texty.
    ********************************************************

    zucastnil som sa uz desiatok debat na temu autorske prava
    a takmer vzdy vidim:

    fanatickeho blba, ktory ma svaty gral z prav autorov.
    a dementneho zlodeja, ktory aj v autorskom zakone vidi povolenku kradnut.

  2. Venujme sa už len rozboru text, autorské práva nechajme na pokoji. Lebo veď už len o tom je tento článok.

    Jááj, text niečo zruší bez návrhu náhrady a potom, keď to niekto tak aj pochopí, príde autor (a vykladači) s nápadom, že mohol myslieť aj „Podme premyslat ako to urobit ale nezatazujme sa sucasnym stavom“. A k tomu pridá, že to čitatelia zle pochopili a že si to mali najprv overiť, či myslel, že myslel, pardon, čo myslel.

    Na to mám jedinú reakciu „Naozaj ste napísali čo si myslíte, že ste napísali?“ (preto tento článok) a poučenie, že s takým autorom už v budúcnosti diskutovať veeeľmi opatrne, keďže to zaváňa rizikom podrazu. Pretože výklad číslo dva, ktorý ponúkaš je určite z textu možný, ale sú to štandardné zadné dvierka.

    Z každého rezolútneho záveru sa dá vykľučkovať vetou „Išlo o nastolenie čistého stola, urobenie hrubej čiary a teraz poďme nezaťažení vytvoriť novú realitu.“ A dodatočne určovať, či to v pôvodnom texte bolo, alebo je to účelovo použité na vykľučkovanie, na to ja nehrám. Nikdy to nikam nevedie. V solídnej diskusii sa zadné dvierka nepoužívajú.

  3. ty si osobujes pravu vybrat si z dvoch moznosti jednu a druhu zamlcat.

    standardna dilema, na ktorej sa stavaju vsetky flejmy tohto typu – a to okolo autorskych prav bolo tych flejmov…

    ono bud si rypnem alebo skusim premyslat, ci nieco neskripe.

    ja si myslim, ze skripe ani nie v pravach autorov ako v kolose, ktory nad nimi vznikol.

    ako sa casom zo stredovekych „kaukliarov“, ktori boli plateni „od pripadu“ preslo k extremom, ze v 20tke mam hit, hraju po dalsich 40 rokov a mam z toho prijmy tak, ze nemusim vobec pracovat. Nie preto, ze je to az tak dobre.

    Alebo ako sa stale brania predavat kusovky (pesnicky) a neustale trvaju na albumoch (pretoz s jednou pesnickou predaju 10 zmetkov).

    To su drobnosti, ktore do sucasnosti preplachtili a silou mocou sa snazia nereflektovat zmeny.

    Dlha dlha debata, kde skor zalezi na otvorenosti oboch diskutujucich bez ich snah pouzivat najhorsie diskusne metody 🙂 vytrhavanie z kontextu, predcasne uzavery, „viem lepsie ako ty, co si povedal“, „ja rozumiem vsetkemu viac“, „ty si taky“….

    Cize neponukam vyklad dva. Oba tam su, ja som ich nevytvoril. Nie su to totiz ziadne zadne vratka.

    V realite funguje: „ja ta zabijem“ a ty z kontextu vytusis, ci to myslim vazne. V pisanom texte to odrazu nechces pouzivat a to je zle 🙂

Komentáre sú uzavreté.