Tak nejako si pripadám. Čakal som na vlak s meškaním 5,5 hodiny, čakal som na opravu auta 4 dni. Čakal som a mám toho plné zuby.
Čakanie je pre mňa odjakživa synonymom pre bezmocnosť. Ak by som mal situáciu pevne v rukách evidentne by som nečakal. Ale situáciu má v rukách niekto neschopný a z vyššej moci som mu vydaný na milosť a nemilosť.
Tak som si zafilozofoval v duchu 90% príspevkov na blog.sme.sk a teraz konkrétne a čisto osobne.
Pokazilo sa mi auto. Normálne som odpálil alternátor. Na diaľnici, asi 30 km pred Bratislavou. (Od Česka) Zaklial som a začal dúfať, že baterka vydrží zásobovať motor elektrikou po najbližšiu civilizáciu teda po Bratislavu. Vydržala. V Lamači spadli ručičky budíkov, na Patrónke prestal posilňovať posilňovač riadenia, na Račianskom mýte poblikávali smerovky. Zaparkoval som na parkovisku pred domom známych a auto umrelo.
Mám takú fajn poistku, že mám nárok na pomoc nielen pri havárii, ale aj pri poistenej udalosti „Porucha“. Tak som vytočil help linku a začalo sa moje čakanie. Čakal som na spojenie (drahé rómingové impulzy, ale som v poradí už 5+8 minút), čakal som na telefonát späť, čakal som na vytvorenie konferencie ja, poisťovák v Prahe a zmluvná odťahovka v Bratislave. Dohodli sme sa a ja som čakal. Na odťahovku. Matne si spomýnam, že z poistky mám nárok na servis nie len na odťah. Odtiahli sme auto do servisu. Keď som informoval help linku, že mi je divné že ma odtiahli do servisu, ktorý mi nedokáže pomôcť, help linka mi oznámila, že nikde nablízku v Bratislave ani v Rakúsku ani v Čechách nieje nonstop otvorený autoservis, ktorý by mi vedel pomôcť, alebo ma uistiť, že je to naozaj porucha na niekoľko dní úmornej práce desiatky automechanikov. A tak som čakal na druhý deň, aby som v sobotu ráno mohol vôbec v servise požiadať o opravu.
V sobotu ráno o 7:56 som tam naklusal a … a nič. Nemajú náhradné diely, nemajú elektromechanika. Asi je to pravdepodobne alternátor a teda to nemá kto urobiť. A mechanik, ktorému začne pracovná doba o 2 minúty má naobjednávané autá až do budúceho týždňa. Elektrikár by sa na to mohol prípadne pozrieť okolo utorka. Tak som to tam nechal, veď ho nebudem tlačiť späť do Prahy a pobral sa na zastávku MHD čakať na autobus. Potom som čakal na autobuske na diaľkový autobus a konečne v sobotu poobede som sa po 17 hodinách dovalil do cieľa uvažujúc ako najlepšie cestovať v nedeľu večer naspäť do Prahy.
Nápad bol jednoduchý. Z nášho vidieka do Bratislavi diaľkovým a z Bratislavy vlakom – nočákom o 23:40 do Prahy. Ráno sme tam, akurát rovno do práce. Možno sa aj trochu vyspíme. Veď nočáky sú práve na to.
Som si naivne predstavoval…
Do Bratislavy to šlo ako tak. Bolo len trochu teplo. Vyzdvihli sme veci u známych a vybrali sa k nášmu nočáku. Prvý pohľad na tabuľu s odchodmi vlakov:
- Meškanie 120 minút. Do riti
- Čakáme v čakárni. Je 00:30, hlásenie: meškanie je 200 minút. Do riti.
- Ležím na lavičke, bdiem, či spím, manželka leží na lavičke, potom zas ja, čítame, je 01:40, hlásenie: meškanie je 240 minút. Už nenadávam…
- Je 3:20, hlásenie: meškanie je 300 minút
Chápete to správne. Keď už to malo za necelú hodinku prísť, predĺžili meškanie o ďalšiu hodinu. A ja som čakal. Spolu s bezdomovcami, ktorí nemajú čo stratiť. V zaprdenej, mikróbami prešpikovanej čakárni. TBC, hepatitída a F-kové diagnózy v cene 680 Sk. No nekúpte to.
Ráno o 5:20 sme s nevyspatím pohľadom náš meškajúci vlak (pravidelný odchod 23:40) odprevadili slovami: Táhni k čertu! A počkali na Slovenskú strelu o 6:16. Na základe výpočtov, ktoré sa neskôr potvrdili, sme boli v Prahe skôr.
Nevyspali sme sa, nestihli sme načas do práce. Stratili sme 24 hodín života.
A čakanie pokračovalo. Čakal som na telefonát zo servisu, čo tomu autu skutočne je a kedy by to prípadne mohli opraviť.
Zavolali v pondelok o 15:02. Je to alternátor. Majú náhradný, vymenia ho a auto bude v utorok k dispozícii. Počkali sme, čakanie máme ako vidíte pekne natrénované, na koniec pracovného týždňa a v piatok sme sa dopravili do Bratislavy, vyzdvihli auto zo servisu. Síce s pocitom frustrácie, no opäť som svoj život chytil do rúk a začal ho riadiť sám.
Zúčtovanie:
- Reči o riešení situácie bezdomovcov je tlachanie do vetra. Posledného policajta som videl o 23:30 a prvého o 5:00. Nikoho nezaujímalo, či niekam cestujú.
- Nikto na Hlavnej stanici v Bratislave netušil, kde sa nachádza vlak z Bukurešti do Prahy a nebol to schopný zistiť za 5 hodín svojho pracovného času.
- Mať otvorený autoservis v sobotu a nemať náhradné diely a vyškolených pracovníkov je vyhadzovanie peňazí do vzduchu.
- Že ste schopný si zabezpečiť náhradné diely do druhého dňa znamená, že nie ste schopný poskytnúť službu na mieste.
- Ak existoval náhradný alternátor v pondelok poobede existoval aj v sobotu o 8:00 Ani pripomenutie, že je to pre nich zárobok vám nepomôže.
- V texte nespomínané: V Bratislave nie je možné v sobotu ráno zakúpiť miestenku na akýkoľvek autobus do Prahy s odchodom v nedeľu v noci.
- Aj keď som za svoje peniaze dostal od ŽSR nekvalitnú službu, nemám nárok na vrátenie peňazí, či zľavu.
Neschopný a neochotný hňupi ma pripravili o včerajší deň. Už sa nikdy nevráti. Už nikdy nezažijem, čo som mal včera zo svojimi deťmi na ktoré sme sa s manželkou tak tešili.
