Facebooku zdá sa šibe priradení komentárov.

Do dokonalosti to debilné radenie komentárov doviedli v režime “najlepšie komentáre”. Keď niekto reaguje na nejaký nie-najhlepší a vám sa to, na čo reaguje, schová.

Ach jo! Vec, čo sme na internete vyriešili tak okolo roku 2005. Ach jo!

Takže znovu:

Články sa radia od najnovších hore, po najstarčie dole.

Komentáre sa radia od najstarších hore, po najnovšie dole.

Bodka hotovo. A z tohoto pravidla neexistuje výnimka, ani keby mamička chcela, milí ajťáci.

Ani pre komentáre vo vláknach. Ak sú komentáre vo vlákne, poradie vlákien sa neprehadzuje podľa najnovších komentárov vo vláknach. Nové komentáre sa dajú značiť, dá sa sprístupniť tlačidlo na dodatočné zoradenie. A existujú aj notifikácie s priamym skokom na nový komentár v sledovanom vlákne.

Toto nie je prvýkrát, keď sa facebook správa ako škôlkár.

Zdieľajte obsah s priateľmi:

Jediný správny spôsob používania môjho Facebooku

Naozaj sa chcete pohoršovať, že mám hentoho či tamtoho v priateľoch? Nuž, tak načúvajte pár slov od starého skúseného blogéra.

Ste si istý, že keď niekto kliká, tak vyjadruje postoj?

Zaujímavé, ako niektorí predpokladajú, že jedine ich spôsob členstva a spôsob používania rôznych nástrojov Facebooku, je ten správny. Strana a vláda by mali radosť.

Členstvo v skupine môže byť aj prejavom záujmu, či bude existovať vôbec nejaký vývoj v skupine/na f-stránke. Preto milióny členov fakt nič neznamenajú.

Stlačenie “Páči sa mi to” je napríklad aj spôsob monitorovania aktivity pri danom statuse/poznámke. Preto je využitie počtu obdivovateľov statusu na hodnotenie kvality f-stránky zaťažené väčšou či menšou chybou merania.

Rovnako f-priateľstvo môže byť tiež spôsobom ako so záujmom pozorovať, že existuje aj iný pohľad na život. A občas aj motyka vystrelí a virtuálne priateľstvo prerastie do niečo hlbšieho a príjemnejšieho.

Občas niekto použije Druhú metódu Indiana Jones aj v priestore Facebooku, keďže je naučený takto riešiť problémy ochrany súkromia.

A kontrolná otázka na záver: Vyplýva z tejto poznámky, že jej autor to tak robí?

V starých časoch Facebooku (asi tak pred rokom 2009) prebehla diskusia o tom, či môže byť novinár f-priateľom s politikom. Len novinár môže o takom priateľstve povedať že to o niečom vypovedá. Áno, niečo to o tom novinárovi, čo to o tom novinárovi napísal, vypovedá. Rovnako ako dôkaz f-priateľstvom. Povrchnosť a amatérstvo!

Pod čiarou: Tento text  som napísal onehdá pre svoj profil na Facebooku a prebehla tam k nemu veľmi podnetná diskusia. Písal sa v tedy 29. december 2009.

Zdieľajte obsah s priateľmi:

Programátor – jpg fotky do RAM neuložíš!

Na Androide je normálne, že sa aplikácie inštalujú na SD kartu. Nezaberajú tak  operačnú pamäť.  Každý slušný programátor sa s touto eventualitou vysporiada tak, že takúto inštaláciu umožní.

Logickou úvahou je rozhodnutie, čo z kódu nevyhnutne musí byť v RAM a čo môže myť na SD karte.

No a potom sú tu dáta, ktoré aplikácia spracováva. Keďže programátor má za sebou vyššie uvedený myšlienkový pochod, logicky a samozrejme podrobí aj dáta rovnakej analýze.

Nie však programátori Google Fotos. Táto aplikácia pekne nasynchronizuje fotky z dátového úložišťa v Cloude. DO RAM!!!  Čo na tom, že je to aj vyše 200MB dát.

To isté len v bledo-modrom platí aj pre aplikáciu Google Mapy, ktorá ukladá podkladové mapy pre offline režim tiež do RAM. Ako u debilov.

Milý debil! Súbory jpg patria na SD kartu. Odjakživa, od čias PalmOS, od čias reinkarnáce v podobe PocketPC, keď si ešte ťahal kášera.

Zdieľajte obsah s priateľmi:
Publikované v PDA

Veľa vám toho dlhujem

Podľa vás by som sa mal furtom červenať. A povinne reagovať na každý váš komentár. Povinne odpovedať na vaše výzvy na reakciu. A povinne byť k vám srdečný. A povinne s vami súhlasiť. A povinne mať vždy pravdu a nemýliť sa. A povinne dodržiavať pravidlo vášho víťazstva v diskusii…

Riť Paľovu!

Pozrite si film  Meet Joe Black. Pochopíte čo sa musí.

Skúsme si to predstaviť:

Vy: Píšeš hovadiny.
Ja: Áno, máte pravdu, som debil a píšem hovadiny.
Vy: ???

No vlastne ani neviem čo by ste ďalej napísali. Naozaj ste taký somár, že budete ďalej strácať čas s debilom, čo píše hovadiny? Alebo, ako by ste sa nazvali, vy samého seba, keď strácate čas v komentároch na Facebooku s debilom, čo píše hovadiny?

No ja by som sa sám pred sebou hanbil. Je pravda, že slobodný človek v slobodnej krajne môže robiť aj sprostosti, takže občas pokračujem v diskusii aj keď už dávno vidím, že to nikam nebude smerovať. No naozaj len občas a čisto zo zvedavosti, či dotyčný ten dôkaz sporom pochopí.

Väčšinou pochopí a urazí sa. Prejavuje sa to tak, že roztrieska odkaz “ukončiť priateľstvo”.

Viete priatelia, keď aktívne blogujete tak dlho ako ja a verte mi, rok 2003 je pravekom sociálnych sietí a interakcii, tak keď takto dlho stretávate komentáre pod svojimi článkami, tak vás už nič neprekvapí.

Mňa už naozaj nič na webe neprekvapí. Otravnosť, nepochopenie, prizmu, žalovanie, to všetko som si už dávno užil, časť pozorovaním, čas priamym pokusom. Nič z toho už vo mne nevyvolá žiadnu veľkú emóciu. A kto ma pozná, ten vie, že nevyvolať u mňa emóciu si vyžaduje skutočne veľkú mieru mojej odolnosti.

Nie, nemusíme spolu súhlasiť. Stačí keď sa nepozabíjame. To bohate stačí.

Keď sa náhodne stretneme na ulici a porozprávame sa, môže sa stať, že sa rozídeme v nesúhlase. Napadlo by vás, že nabudúce keď ma z diaľky zahliadnete,  prejsť cielene na druhú stranu ulice, keď by vám hrozilo, že sa máme spolu pozdraviť a pousmiať sa na seba v spomienke na náš vzájomný plamenný nesúhlas?

Ja viem, nič také, že vy musíte prejsť na druhú stranu chodníka, by sa nebolo muselo stať, keby som s vami súhlasil. Keby som mal len vaše názory. Keby som si myslel len to, čo si myslíte aj vy.

Veď píšem už v nadpise, že vám toho veľa dlhujem. Viem to o sebe. A viete vy čo? Je mi to jedno!

Naozaj vám toho veľa dlhujem. Len dúfam, že keď budete kvôli mne nabudúce prechádzať na druhú stranu ulice, že sa dobre poobzeráte. Nerád by som bol, aby ste boli presvedčený, že za váš stret s autom mimo chodníka môžem ja. Aj tak by som vás išiel zachraňovať.

 

Zdieľajte obsah s priateľmi:

Rezerváciou hotela, ktorú začnete na týchto stránkach, mi môžete prispieť

Odporúčame

Tento web je zapojený do affliate (sprostredkovateľského) programu webu booking.com. Z každej rezervácie dostanem malú províziu. Vás to nič nestojí, tak či tak by ste si hotel rezervovali, mňa aj pár euro poteší.



Booking.com

Ak chcete priamo prispieť pár eurami na chod toho webu alebo niektorého z iných mojich webov, môžete aj priamo.




Alebo môžete použiť tento paypal link: PayPal.Me/MartinPilnik

Zdieľajte obsah s priateľmi: