PRP: Ad hominem sa v komentároch nerobí

Predstavte si, milé moje deti a inžinieri, že napíšete článok o architektúre. Alebo o farmácii. Riešite konkrétny problém statiky troch budov.  Prípadne konkrétny problém očkovania.

Milé deti a inžinieri: Čo patrí do komentárov?

Starý skúsený blogér vám odpovedá: Do komentárov patrí diskusia o statike a o očkovaní. Namiesto logických protiargumentov k téme článku sa nemá zaútočiť na autora. Neprípustné je:

  • Taký žlčovitý dedo by nemal písať a kaziť tak ostatným radosť.
  • Čo tu táraš, veď všetci vieme, že volíš SaS.
  • A ty tiež zarábaš na očkovaní!
  • Ty tu vychvaľuješ Nemecko a chodíš na dovolenku do Čiernej Hory.
  • A ty si tiež ekonomický emigrant.

Inšpirované:

12. Argument ad hominem. Místo logického protiargumentu se zaútočí buď přímo na autora: “Takový žlučovitý dědek by neměl psát a kazit tak ostatním radost”, nebo na nějaký jeho vedlejší znak: “Co tu žvaníš, vždyť víme, že jsi zaměstnanec Microsoftu!”. Lze použít obrat “Ty taky!” – “Co tu vychvaluješ Linux, vždyť máš doma Windows!” Zdroj: Trvale udržitelná kráva – Martin Malý (blog.sme.sk)

Teraz už len rozprávanie starého blogéra.

V starých časoch, tak okolo 8:30 hod roku 2003-2007, blógéri často komentovávali pod článkami iných blogérov. Bola to relatívne konzistentná skupina, len s občasnými výhonkami. No nevedeli sme , čo a ako. A tak niektorí čosi kdesi naštudovali v offline svete a ublogli si o tom. A tak sme sa postupne vychovávali.

A potom prišiel Facebook. Ako starý blogér som hneď z kraja napísal, že mnohí, čo budú na  svoje f-steny písať si neuvedomujú, že blogujú. O sebe, o svojich deťoch, o žúrkach a tak podobne.

Starý blogér už má nejaké skúsenosti s tým, ako dopadá komentovanie. Starý blogér už má nejaké skúsenosti s tým, ako dopadá samotné blogovanie o výsostne súkromných veciach.

Ale počúvali ste ho? Veď to je len taký dedulo, čo nám nechce dopriať trochu novej radosti s modernými technológiami. Davakrát ste nepočúvali: Ani tu: A máme tu 350 miliónov nových blogérov, a ani tu: Takí ľudia blogujú, čo by jakživ neblogovali. Ja viem, vy viete všetko najlepšie. A tak si spokojne komentujete ad hominem a čudujete sa, že vás starý skúsený blogér maže rýchlosťou prvej metódy Indiana Jones.

Tak, ako existuje v etikete stolovania pravidlo, že vľavo sa ukladá vedľa taniera vidlička, tak existuje v etikete komentovania pravidlo, že ad hominem sa v komentároch nerobí.

 

Zdieľať?

Trochu pravidiel porušiť môžeme, no vieme, ktoré to sú?

Baví ma, ako ma mnohí presviedčajú, že príliš ľpiem na dodržiavaní pravidiel. Viete, ja totiž netuším, ktoré pravidlá je možné porušiť a ktoré nie.

„Kriminalisté zjistili, že v době, kdy měl provozovatel nařízeno provést protiepidemiologické opatření, provozovnu nejen neuzavřel, ale dál beze změn provozoval. V tomto období hotel navštívilo minimálně 36 osob,“ uvedla zlínská policejní mluvčí Monika Kozumplíková. Zdroj: Cizinec zemřel na nákazu legionellou, hotel na Zlínsku ale fungoval dál – iDNES.cz

Ono by sa zdalo, že pravidlá o hygiene sú tie najdôležitejšie. Dôležitejšie ako 130 km/h limit na českej diaľnici D5 uprostred noci.

Naozaj?

Nie priatelia, ono je to úúúúplne inak. V dobrých časoch a bez stresu a časového tlaku je dobré sa zamyslieť, ktoré pravidlá sú hlúpe a treba ich zrušiť. Aby vďaka ich zrušeniu, tie, čo ostanú v platnosti získali na väčšej autorite.

Práve preto, že potrebujeme vysokú autoritu pre hygienické pravidlá, má byť na diaľnici D5 za Plzňou zmenený rýchlostný limit na 150 km/h. Nikoho potom nenapadne použiť vetu môjho najobľúbenejšieho svokra “Za troška ani pán farár nič nepovie.” v prípade hygienických pokynov.

Pravidlo treba najprv zrušiť, aby sme ho potom nemuseli dodržiavať všetci. Tak je to spravodlivé a charakterné. Presne v tomto časovom slede.

Profesionálne sa venujem tvorbe – spisovaniu interných predpisov pre lekárne či lekárenské siete. Mojim základným pravidlom je: Zjednodušovať, škrtať zbytočnosti. Preto sú mnou napísané procesné manuály skutočne používané. Lebo obsahujú skutočne užitočné rady bez tony balastu.

Zdieľať?

Koniec žltých lístkov bez portálu slovensko.sk a bez procesného manažmentu

Občiansky preukaz s čipom znamená prístup do super zabezpečenej a super identifikovanej zóny. Súčasťou tejto zóny je aj špeciálna e-mailová schránka, ktorá slúži na doručovanie elektronických dokladov. So super zabezpečením identifikácie. Dokonca takým, že zákon považuje túto elektronickú schránku rovnocennú s papierovým dokumentom.

Prečo Slovenská pošta nevyužíva tento nástroj na zasielanie “žltých lístkov”?

Slovenská pošta pripravila pre ľudí na tento rok viacero noviniek. Mnohé z nich fungujú už od januára, ďalšie na svoje zavedenie ešte len čakajú. Po novom vás tak pošta o doručení balíka informuje zaslaním sms-ky alebo e-mailu a vyzdvihnúť si ho budete môcť v balíkomate, ktorý bude napríklad aj na benzínovej pumpe. Zdroj: Malá poštová revolúcia. Zvoní žltým lístkom umieračik? – Aktuálne.sk

Aha, to by sa niekto musel zamyslieť nie len nad tým, ako vyryžovať malú domov. To by sa musel zamyslieť nad komplexnými procesmi. 

Áno, je to presne o procesnom  manažmente. Ako profík v tejto oblasti sa mi nožík vo vrecku otvára keď vidím, ako sa prevádzajú procesy z papierových a analógových do digitálnych foriem metódou 1:1. Nie, takto procesný manažment nefunguje!

Platí základné pravidlo: Nový nástroj znamená automaticky iné procesy.

Podaním doporučeného listu na podacej pošte vzniká elektronická informácia, ktorá má putovať okamžite do štátnej e-schránky na protál slovensko.sk adresáta papierového doporučeného listu/balíka. Je to informácia, že list/balík/poukážka je na ceste. Po naskenovaní čiarového kódu tohto listu/balíku na doručovacej pošte sa zmení stav správy v schránke na slovensko.sk na stav “pripravené na vyzdvyhnutie”.

Človek tak s predstihom vie, že mu je niečo odosielané, že je mu niečo doručené. A môže napríklad na jeden klik predĺžiť čas uloženia na pošte či vybrať si preposlanie na inú poštu bez toho, aby s tým zaťažoval človeka na prepážke.

Áno, toto sa dá zvládnuť s akoukoľvek e-mailovou adresou. No pri akejkoľvek chýba istota a hlavne, “žltý lístok” má mnohokrát právne dôsledky. A tu to začína byť zaujímavé práve z pohľadu portálu slovensko.sk. Pretože ak chce Pošta nahradiť papierový dokument s právnymi dôsledkami za elektronický dokument, musí mať tento elektronický dokument rovnakú právnu silu.

Navyše tu vzniká jeden zaujímavý fakt – “aktiváciou schránky na doručovanie” (to je terminus technikus) portály slovensko.sk sú orgány povinné komunikovať elektronicky. Čo takto vyžadovať aj od Slovenskej pošty, aby v takomto prípade pre takéhoto občana bola povinná komunikovať elektronicky? Teda žiadne žlté lístky pre občanov a firmy, ktoré si “aktivovali schránku na doručovanie”.

Už dnes má e-mailová schránka na slovensko.sk nástroje na používanie ZEP, takže je možné s týmto e-žltým lístkom pracovať aj v režime fikcie doručenia. Navyše zákon kladie na e-mailovú schránku na portáli slovensko.sk také požiadavky, že sa na jej 24/7 dostupnosť dá spoľahnúť. A ak je výpadok, automaticky sa to premietne aj do právnych dôsledkov.

Do osobného konta na slovensko.sk by sa malo dať fakultatívne vložiť preferované GSM číslo, kam príde upozorňujúca SMS. Toto by sa dalo využiť aj pre hromadné upozornenia v prípade živelných katastrof. Ale dá sa? Asi nebolo v zadaní na malú domov.

A podobne a podobne.

Je už len na užívateľovi e-mailu xxx@slovensko.sk, či si kontroluje nové správy priamo tam, alebo si nechá info preposielať, alebo využije POP3 sťahovanie informácii o správach alebo si nechá posielať SMS. Ja mám napríklad svoje schránky (osobnú-RČ aj firemnú-IČO) prepojenú do Gmailu (Google Apps)

Nuž, procesy a procesný manažment. Stačí sa zamyslieť…  A niekedy nakresliť procesný model. Namiesto toho bude štát na Pošte podnikať ako virtuálny operátor.

Pod čiarou:  Profesionálne sa venujem pocesnému manažmentu hlavne v oblasti lekárenstva. Postupy a metodiky sú pre procesný manažment rovnaké v každom odvetví.

Zdieľať?

Ako vypnúť na sme.sk prosbu o vypnutie abblock

  1. Pravé tlačidlo myši na ikonke Adblock vo vašom prehliadači na voľbu “Možnosti”.
  2. Zobrazí sa stránka “Adblock Plus nastavenia”.
  3. Prejdite na záložku “pridať vlastné filtre”.
  4. Pridáte filter: ##div.js-adblock-bar.
  5. Hotovo.

Ide principiálne o to, že rozšírenie Adblock Plus umožňuje blokovať akýkoľvek kus webovej stránky, ktorý sa dá nejako jednoznačne identifikovať. Jedna z možností je využiť tú časť HTML kódu stránky, pomocou ktorej sa štandardne určuje formátovanie konkrétnych prvkov. Plný návod v angličtine.

V tomto prípade sa pomocou textu “js-adblock-bar” (CSS trieda) rozhodli programátori webu sme.sk formátovať na čierno lištu s prosbou o neblokovanie reklamy na ich stránke. Keď zmenia text tohto návestidla, bude treba zmeniť aj náš filter.

Pohľad mojej etiky: Kto chce za svoju prácu dostať zaplatené, musí sa postarať, aby mu bolo množné za prácu zaplatiť. To je tá najmenšia, elementárna povinnosť. Odmietam počúvať náreky na nevďačných čitateľov, ak web neobsahuje možnosť platby za obsah. (Aj mne môžete za obsah zaplatiť pomocou platobnej karty – nástroj je umiestnený dole na konci webu.)

Za obsah sa má platiť. Priamo. Zadarmo ešte nikto neobedoval. Ani redaktori novín. Prečo mi potom dávajú obsah zadarmo? Asi aby som ho zadarmo konzumoval. Keď zadarmo, tak zadarmo.

Sme.sk jasne samo určuje, za čo chce dostať od čitateľov zaplatené (Piano) a za čo nechce od čitateľov dostať zaplatené. Platba formou reklamy nie je moja platba za obsah. Platí to niekto tretí. Keď sa mu chce, nech platí.

Zdieľať?

Okolo Banskej Štiavnice žiaden sovietsky vojak

Galéria

Táto galéria obsahuje 8 fotografií.

Spravil som si tri hodinky radosti. Vytratil som sa po keškách. Tentokrát naokolo bližšie cez Banskú Štiavnicu. A že bolo ausgerechnet 21. augusta, tak ma potešilo, že na široko na ďaleko žiaden bolševický vojenský nok. Kešiek bolo nakoniec 13. Samé … Pokračovať v čítaní

Mám ju, Albánsku – jednu z päťdesiatych (fotogaléria)

To som si nemohol nechať ujsť. Uloviť si albánsku kešku. Vylihoval som si v kempe pod granátovníkom (či jablkovníkom?) pár desiatok kilometrov od Albánskej hranice. Nemohol som si predsa nechať ujsť túto príležitosť. A tak som vstal a šiel.

Albánsko je geocachingom totálne nepoboskaná krajina. Má k dnešnému dňu 50 živých keší, s tými archivovanými celkovo 68. To je kešerský pravek. Staré časy. Časy, kedy keškovanie malo punc výnimočnosti, tajomnosti.

To musím zažiť.

Tak sme s bratom a dcérou nasadli do nášho expedičného vozidla a vyrazili. Toto bol asi najdlhší trip za keškou. Veď hovorím, že keškovaci pravek. Cca 70 kilometrov tam a 70 späť. Dúfajúc, že tam bude. A ak by nebola, mal som pripravenú schránku na obnovu. Bodík musí byť!

Priatelia kešéri, ak chcete zažiť to, čo služobne starší v diskusiách nazývajú “staré dobré časy”, zájdite si pokeškovať niekam, kde je kešiek 50 v celom štáte.

Celý ten trip – Bosna + Čierna Hora bol z pohľadu geocachingu skvelý. Všetko kešky s nálezmi 1-2 za mesiac. Žiadne geodiaľnice k škatuliam, žiadna devastácia okolia kešky.

A bodík bol. Bola tam. A boli aj výhľady a ta panoramata.

 

Zdieľať?

Analýza jedného zavšiveného propagandistiského komentára

Aby aj moje deti a inžinieri chápali, prečo apriori niektoré komentáre a niektorí komentujúci podliehajú prvej metóde Indiana Jones.

Komentár od: GINGER 16. JÚL 2015 18:33
Autor vôbec nepochopil, čo je to genocída. Musí sa pozrieť do výkladového slovníka. Neospravedlňujem Rusko za jeho postup v BR OSN v tejto veci, ale keby každý masaker viac ako 8000 ľudí bol vyhlásený za genocídu, to by musela BR OSN schváliť okrem tejto neschválenej ešte veľmi mnoho ďalších rezolúcií a neviem, či by jej okrem tejto činnosti zostal čas aj na reagovanie na súčasné dianie vo svete. Zodpovednosť za ten masaker v roku 1995 vôbec nenesie Rusko, ale vojenské jednotky Holandska, ktoré tam boli legálne rozmiestnené, ale na obranu bezbranných nič neurobili.

 

  1. Prenesenie argumentačnej povinnosti.
  2. Neospravdlňujem, ALE napíšem 93 ospravedlňujúcich slov.
  3. História je história a čo sa stalo sa už neodstane, poďme ďalej, od frázy k ďalšej fráze. Písať fráza je tak bezduché, na tom, čo sa stalo, sa už nič nezmení a čo sa stalo sa už neodstane.
  4. A v USA bijú černochov.
  5. Jasná pravda ako uvádzacia veta jasnej blbosti.
  6. Zaklincovanie: Vrah je nevinný, lebo sa obeť nebránila.

Špeciálny dodatok k poslednému bodu: Povedzte to vašej milovanej babičke, keď ju okradne a zbije falošný plynár.

Takže znovu: Internet je veľký hlavne v tomto okolí. Svoje propagandistické tliachanie si píšte kdekoľvek. Nikto nemôže odo mňa spravodlivo požadovať, aby som sa podieľal na šírení jeho táranín.

Mimochodom, už v roku 2006 vznikla moja blogma ako súčasť mojich internetových zásad. Jej súčasťou je, že nikto nesmie byť nútený, aby moje táraniny musel čítať, ani ako text do školy. Nemusíte ma čítať, nemusíte ma komentovať a ja sa potom nemusím podieľať na šírení vašich komentárových táranín. Sme v slobodnej krajine. Nemusíme si robiť vzájomné násilie.

 

Zdieľať?

Geocaching vás po ceste zastaví a dopraje vám oddych

Jeden z dôvodov, prečo sa venujem už niekoľko rokov geocachingu je to, že mi dáva motiváciu a dôvod sa pri svojom častom cestovaní zastaviť sa.

Jazdím hore-dolu zo stredného Slovenska do Prahy, po celej Českej republike  a celom Slovensku. Hlavne pracovne, hlavne súkromne, hlavne veľa a často. Niektoré trasy už mám tak vychodené, že by podľa nich mohli plánovať diaľnice. 😉

Vďaka geocachingu je pre mňa každá jedna cesta po dávno vychodenej trase niečím nová.  Pretože sa po ceste zastavím raz tu, inokedy tam. Keby nebolo tej platovej škatule, nebol by dôvod. Môžno by som zastavil pri krajnici, ako správny lufťák pochválil vzduch, ten vzduch, ach ten vzduch, nasadol a frčal ďalej.

Poďte pozrieť, čo získate, keď sa zastavíte po ceste na odlov jedne či dvoch škatúľ.  Dnes to bude pri rybníkoch neďaleko Hodonína.

Preto sa tak na tých diaľniciach ponáhľam. Aby som si potom mohol vychutnať pomalú prechádzku po hrádzi a pozorovať čarovné zákutia a vodné vtáky.

Kešky tvoria ľudia, ktorí tam žijú. Poznajú svoje okolie a vytvorili kešku práve na takých miestach, ktoré vám chceli ukázať.  Nechajte sa inšpirovať pri plánovaní dovolenky. Ja to tak robím už niekoľko rokov a tento nebude výnimkou. Cestopis už čoskoro.

Zdieľať?

Lieky ani potraviny neumierajú zo dňa na deň

Najprv trochu z mojej profesionálnej oblasti a potom to trochu prenesiem do vášho každodenného života. Najprv o exsprirácii liekov a potom aj o tom, ako využiť “trvanlivé” potraviny po dobe minimálnej trvanlivosti.  Áno, súvisí to jedno z druhým.

Používanie liekov,  nastavenie ich indikácii,  doby použiteľnosti,  skúmanie bezpečnosti,  určenie dávok,  to sú všetko zásadne a brutálne štatistické parametre.  Pre čokoľvek, čo sa dotkne lieku a je aspoň trošku merateľné,  pre všetko toto sa používa štatistické vyhodnocovanie.  Nikdy sa neskúma jeden pacient,  účinok jednej tabletky či jedného vybratého balenia.  Vždy sa skúma skupina pacientov,  mnoho po sebe idúcich dávok a mnoho paralelne užívaných balení.

Práve preto vo svojich článkoch a hlavne komentároch uvádzam: “Ak vám to pomohlo,  je to len fajn a teším sa. No z toto nič nevyplýva pre vašu susedku.” Liečenie, aby sme mohli použiť tento pojem,  musí byť predvídateľné a opakovateľné.  Len a len vtedy môžeme hovoriť skutočne o lieku a skutočne o liečení. Inak je to nikdy nekončiaci pokus/omyl na pacientoch.  (Chcete byť pokusné králiky?)

Vezmime si dobu použiteľnosti,  alebo ako sa presnejšie uvádza,  dátum exspirácie. (jazykovedne to má čosi spoločné s duchom a dýchaním, preto to S v slove) Naozaj to tak nie je,  že by tá vaša konkrétna tabletka,  to vaše konkrétne balenie nebolo úderom polnoci použiteľné a po polnoci by ste sa ním už len otrávili. Jasné,  že úderom polnoci lieky neumierajú.

Tak prečo to tam teda je?

Výrobca je povinný urobiť testy stability a definovať podmienky skladovania svojho lieku.  Súvisí to s tým,  že výrobca si musí sám pre seba určiť,  za akých podmienok vie garantovať opakovateľnú účinnosť a predvídateľnú účinnosť.  Urobí testy,  skontroluje stabilitu lieku za rôznych skladovacích podmienok.  Urobí stovky a stovky,  možno tisíce a tisíce paralelných meraní.  Všetko spriemeruje a pre istotu,  svoju vlastnú istotu ešte posunie o nejakých pár percent smerom dobezpečna.

Preto dátum exspirácie hovorí, že priemerne je daný liek za stanovených podmienok na 100% bezpečný a účinný. Priemerných 100% asi od lieku očakávate, že?

Po tomto dátume, po tejto dobe od momentu výroby sa pri tých testoch vyskytli jednotky až desiatky percent kusov lieku, ktoré už nespĺňali ani podmienky bezpečnosti alebo podmienky účinnosti.  Nepokazli sa všetky. Ale bol tam už výskyt porúch. Asi by ste si nechceli vylosovať práve to nefungujúce či nebezpečné balenie, že?

Viete si predstaviť, že sa vy osobne podpíšete pod to, že natiahnete dĺžku použiteľnosti tak, že sa na jej konci už môžu občas (štatisticky) vyskytnúť poruchy v bezpečnosti alebo účinnosti?

Hm?

Len tak, podľa citu.  Podpíšete sa?

Áno, občas sa vyskytnú bezcharakterné svine, ktoré to dokážu. Preto, že história takéto prípady obsahuje, sme si ako spoločnosť začali platiť kontrolórov, ktorí sa za nás a za naše peniaze starajú o kontrolu dodržiavania pravidiel pre stanovovanie doby exspirácie liekov a stanovovanie podmienok pre ich uchovávanie.  My spoločne si platíme týchto kontrolórov, aby priebežne odoberali vzorky a kontrolovali, či pôvodne stanovené dĺžky použiteľnosti naozaj zabezpečujú 100% bezpečnosť a účinnosť.

Neexistuje žiadne “ONI to kontrolujú”. Sme to MY, kto si ich platíme, aby to robili pre nás.

Napríklad nás lekárnikov ŠUKL kontroluje, či denno-denne kontrolujeme teplotu v sklade a teplotu v chladničke s liekmi. Tým je zabezpečené, že dodržíme podmienky skladovania a teda keď za takýchto podmienok výrobca výskumom určil nejakú konkrétnu dobu exspirácie, tak že sa na túto dobu dá spoľahnúť. Proste – či existuje neprerušená reťaz, kde jedno ohnivko sa spolieha na neporušenosť toho susedného.  Preto keď mi šofér z distribučky donesie liek, čo sa má skladovať v chladničke bez toho, aby ho vybalil z chladiaceho boxu s teplomerom a označil “chladnička”, ani ho neprevezmem. No fuj, ktovie kde sa to váľalo.

Koniec farmácie, pokračujem potravinárstvom

No a teraz si predstavte, že podobne výrobca potravín určí dobu minimálnej trvanlivosti. Vy osobne, podpíšete sa pod protokol, ktorým natiahnete túto dobu  o dva tri mesiace? Len tak, bez toho, aby ste exaktne skontrolovali, či sa vo vzorke nevyskytne problém.

Na to nepotrebujete žiadny štátny dozor. Na to stačí, že ste manažér a vaše prémie môžu byť ohrozené potenciálnym súdnym sporom. Ani salmonelu neuvidíte. Botulotoxín nehrká.

Aj chudobní sú ľudia. Prístup k spravodlivému procesu nám garantuje Listina práv a slobôd a tú máme v Ústave. Ja mať super hlboko do vrecka, tak sa vyslovene s tej sračky z potravín distribuovaných po lehote minimálnej trvanlivosti teším. Času na chodenie po súdoch mám haba-dej. Právne zastúpenie sa isto nejaké nájde, veď je tu istota 100% výhry.

Tak ako, podpíšete sa pod ten protokol, ktorý umožní posunúť “trvanlivé” potraviny po dátume spotreby na ďalšiu konzumáciu?

Ja teda nie!

A to ja by som ako lekárnik na tom vašom liečení aj niečo zarobil.   No taká nemorálny sviňa nie som. A to nejde o lieky, len o potraviny, kde je účinnosť istá z podstaty (tuky, cukry, bielkoviny robia potravinu potravinou z definície).

Áno, sú dve skutočné riešenia:

1. Podporovať presun pre chudobných v čase  uplynutých 90%  minimálnej doby použiteľnosti. A podporovať predlžovanie tejto doby, opätovné natiahnutie tejto doby a podobne.

2. Využitie existujúcej “špeciálnej potravinovej výroby” používanej pre chudobnú Afriku. Ide o skutočne bazálne nutričné hodnoty v podobe potravín.

3. Podpora dvojitých sociálnych nákupov. Bohatí človek nakupuje všetko dvojmo a ten druhý nákupný košík je určený pre jeho “virtuálnu” chudobnú rodinu.  V duchu známeho: “Kde sa najedia 3,  isto sa nájde niečo aj pre 4.”  – solidarita z osobného individuálneho a slobodného presvedčenia. (Apropó, prečo nebeží výchovná štátna kampaň – kúp poukaz na tábor pre svoje a cudobne dieťa.)

4. Podporovať ekonomiku krajiny, aby čím menej ľudí padalo do sociálnej siete a aby príspevky tých šťastnejších na sociálnu sieť boli stále väčšie a väčšie. Nie percentom z príjmu, ale základom ich väších platov, z ktorých sa počítajú odvody.  Potom si bude môcť sociálna sieť kúpiť potravín pre chudobných bárs koľko a v lehote ich trvanlivosti.  – problém ani nevznikne – nie je čo riešiť – život je krajší.

Áno, dve. Body 3 a 4.

Budovanie a podporovanie obyčajnej ľudskej solidarity. Aby sa občania naučili slobodne a akosi samozrejme podeliť aj s tými, ktorým sa nedarí, či nemali toľko šťastia sa správne narodiť.

Zdieľať?