Okolo Banskej Štiavnice žiaden sovietsky vojak

Galéria

Táto galéria obsahuje 8 fotografií.

Spravil som si tri hodinky radosti. Vytratil som sa po keškách. Tentokrát naokolo bližšie cez Banskú Štiavnicu. A že bolo ausgerechnet 21. augusta, tak ma potešilo, že na široko na ďaleko žiaden bolševický vojenský nok. Kešiek bolo nakoniec 13. Samé … Pokračovať v čítaní

Mám ju, Albánsku – jednu z päťdesiatych (fotogaléria)

To som si nemohol nechať ujsť. Uloviť si albánsku kešku. Vylihoval som si v kempe pod granátovníkom (či jablkovníkom?) pár desiatok kilometrov od Albánskej hranice. Nemohol som si predsa nechať ujsť túto príležitosť. A tak som vstal a šiel.

Albánsko je geocachingom totálne nepoboskaná krajina. Má k dnešnému dňu 50 živých keší, s tými archivovanými celkovo 68. To je kešerský pravek. Staré časy. Časy, kedy keškovanie malo punc výnimočnosti, tajomnosti.

To musím zažiť.

Tak sme s bratom a dcérou nasadli do nášho expedičného vozidla a vyrazili. Toto bol asi najdlhší trip za keškou. Veď hovorím, že keškovaci pravek. Cca 70 kilometrov tam a 70 späť. Dúfajúc, že tam bude. A ak by nebola, mal som pripravenú schránku na obnovu. Bodík musí byť!

Priatelia kešéri, ak chcete zažiť to, čo služobne starší v diskusiách nazývajú „staré dobré časy“, zájdite si pokeškovať niekam, kde je kešiek 50 v celom štáte.

Celý ten trip – Bosna + Čierna Hora bol z pohľadu geocachingu skvelý. Všetko kešky s nálezmi 1-2 za mesiac. Žiadne geodiaľnice k škatuliam, žiadna devastácia okolia kešky.

A bodík bol. Bola tam. A boli aj výhľady a ta panoramata.

 

Geocaching vás po ceste zastaví a dopraje vám oddych

Jeden z dôvodov, prečo sa venujem už niekoľko rokov geocachingu je to, že mi dáva motiváciu a dôvod sa pri svojom častom cestovaní zastaviť sa.

Jazdím hore-dolu zo stredného Slovenska do Prahy, po celej Českej republike  a celom Slovensku. Hlavne pracovne, hlavne súkromne, hlavne veľa a často. Niektoré trasy už mám tak vychodené, že by podľa nich mohli plánovať diaľnice. 😉

Vďaka geocachingu je pre mňa každá jedna cesta po dávno vychodenej trase niečím nová.  Pretože sa po ceste zastavím raz tu, inokedy tam. Keby nebolo tej platovej škatule, nebol by dôvod. Môžno by som zastavil pri krajnici, ako správny lufťák pochválil vzduch, ten vzduch, ach ten vzduch, nasadol a frčal ďalej.

Poďte pozrieť, čo získate, keď sa zastavíte po ceste na odlov jedne či dvoch škatúľ.  Dnes to bude pri rybníkoch neďaleko Hodonína.

Preto sa tak na tých diaľniciach ponáhľam. Aby som si potom mohol vychutnať pomalú prechádzku po hrádzi a pozorovať čarovné zákutia a vodné vtáky.

Kešky tvoria ľudia, ktorí tam žijú. Poznajú svoje okolie a vytvorili kešku práve na takých miestach, ktoré vám chceli ukázať.  Nechajte sa inšpirovať pri plánovaní dovolenky. Ja to tak robím už niekoľko rokov a tento nebude výnimkou. Cestopis už čoskoro.

Geocaching má už 15. rokov, oslávime to geocachingom

Kešeri a aj nekešeri nachádzajúci sa 2.5. v čase 11:00-11:30 v blízkosti významného diaľničného uzla „Žiar nad Hronom“ môžete získať suvenír k 15. výročiu Geocachingu účasťou na malom skromnom evente.

Pred 15. rokmi, dňa 2.5. Bill Clinton rozhodol o zrušení úmyselného kazenia dát GPS. Do signálu z družíc bola vkladaná umelá odchýlka, ktorú vedeli vojenské prístroje odčítať, ale civilné boli totálne nepoužiteľné.

Hneď na druhý deň jedného chlapíka napadlo ukryť pixlu fazule (isto to bol potomok Jozefa Ignáca Bajzu) plus nejakú nepotrebnú užitočnú bižutériu a ďalší staf. A k tomu, kdesi na jednom internetovom fóre napísal:

Tam a tam, na súradniciach A a B som schoval poklad. Hľadajte.

A tak vznikla hopsasa naša prvá keška a hra geocaching.

Potom plynulo 15 rokov a všeličo sa menilo, všeličo sa vyvíjalo. Všeličo bolo do pravidiel vkladané, všeličo zasa vracané po pôvodného stavu. Ľudia sa rozhádali, potom zase udobrili.

Až prišiel 2.5.2015 a kešéri na celej planéte sa stretnú na keškách, takzvaných eventoch, kde si pripomenieme toto výročie. Jeden taký eventík som si zorganizoval pre kešérov aj ja. A pozývam naň aj vás mukov/mudlov (podľa ságy Harry Potter)

Takže, priatelia, ak sa chcete o nás kešéroch a geocachingu niečo dozvedieť musíte sa vyterigať na súradnice… Ups, to sa nerobí. Za prezradenie súradníc kešky hrozí… No proste sa to nerobí. Takže vám to miesto opíšem takto: Je to na Šibeničnom vrchu pri Žiari nad Hronom neďaleko budovy vodojemu.

No dobre, aby ste nepovedali, tu je to miesto na mapách Googlu. https://goo.gl/maps/XiZtb

A tu je odkaz na listing toho eventu: http://coord.info/GC5RJQY

Program pre muklov:

  • Ukážky cestovateľských predmetov.
  • Ukážka odlovu tradičnej keše.
  • Odhalenie hodnoty „suveníru“.
  • Vychvaľovanie a vynášanie hry geocaching do nebies.

A samozrejme aj trochu turistiky.

Posledný výzva! Posledná výzva!

Kešéri aj nekešéri nachádzajúci sa 2.5. v čase 11:00-11:30 v blízkosti významného diaľničného uzla „Žiar nad Hronom“ (tak významného pre diaľničnú sieť, že ani samotné mesto nemá naň priamu prípojku), môžete získať suvenír k 15. výročiu Geocachingu (poučiť sa o geocachingu) účasťou na malom skromnom evente.

 

 

Tradovaný omyl: Jedinou odmenou pre ownera je log od kesera

„Jedinou odmenou pre ownera je log od kesera“ – strašne dlho tradovaný omyl.

Jedinou odmena majiteľa keše je zábava ostatných kešerov. Log je bonus – hmatateľný prejav tejto radosti. Až keď prestanete ľpieť na hmotných statkoch a teší vás neuchopiteľná radosť ostatných, budete mať zo zakladania kešiek radosť.

Zakladám kešky preto, aby sa ostatní hráči bavili. Aby sa oni potešili. Ja mám z toho už vyše 1100 radostí pri nálezoch. Toľkokrát sa zalogovali  kešeri na mojich 14 keškách. Očakávam málo a dostanem veľa.

Z toho som dostal 18 favorite bodíkov. Takže len 18 sa skutočne páčila? To by som bol smutný autor, keby som to takto počítal.  Favorite bodíky majú len platiaci geocacheri a geocaching nevyžaduje ako podmienku platené členstvo. Naopak, úplne v pohode sa dá za služby geocachingového servera neplatiť nič a plnohodnotne si užívať geocaching.

Log vám nepovie, ako veľmi  sa nálezca kešky zaradoval. Niekto sa raduje trochu, niekto veľmi aj z maličkosti. Možno niekoho potešilo, že v keške našiel ozdobný štipec, ktorý doma použije jeho manželka na sáčok s jeho obľúbenou škoricou. Ako zmeriate takúto radosť z geocachingu? Dĺžkou logu?

Svojim priateľom, keď sa ma pýtajú čo ma tak drží na geocachingu, hovorievam, že je to inšpirácia kam ísť a čo vidieť. A radím im, že sa majú pred cestou na dovolenku či pracovnou cestou mrknúť na listingy kešiek. Nemusia loviť, stačí, že ich listingy upozornia na zaujímavé miesta a v logoch si pozrú fotky okolia, ktoré tam nahrali kešeri.

Ste nevedeli, že aj takto robíte založením kešky radosť, čo?  Ani ja som to nevedel, kým som pradávno nenarazil na takúto tichú kešerku. Škatule nehľadá, do logbookov sa nezapisuje, na webe neloguje, ale má už vyše 2000 nálezov.

Priatelia, geocaching je skutočne o nezištnom rozdávaní radosti. Nič neočakávate a keď náhodou niečo dostanete, život je stále rovnako pekný.

Preto vám dobre radím: Ak chcete za založenie kešky či nebodaj za vyslanie travelbugu niečo dostávať, podajte si radšej športku. Zažijete menej sklamania.

 

Kto sa má starať o kultivovanie a smerovanie kešiek?

V súvislosti s Keškou keškou (diskusia kdesi na FB) mi napadla trochu širšia úvaha:

Keď to vezmeme na dreň – veď takto vyzerala prvá keška v roku 2000:

  • skryl som škatuľu
  • tu
  • hľadajte.

V roku 2014 očakávame trochu viac. A tu mi napadá kardinálna otázka: Kto sa má starať o kultivovanie a smerovanie kešiek?

Revírnik? – radšej nie, pretože potom sa dopracujeme k stavu v ČR z pred roka či dvoch, kedy bez betatestu, fotiek koňovho brata, 4 razítok a sterilných rukavíc ste sa nesmeli formulára na publikáciu ani dotknúť (trochu preháňam) Revírnik sa má starať len o formálnu stránku! Fakt nechcime viac, lebo dostaneme, čo sme nechceli.

Nejaká SK-asociácia? – Len to nie, len to nie! Len to nie! A ešte raz: Len to nie! A ešte raz – Len to nie!!!!!!!!!!!!!! a !

Owner? – Pravidlá od GC sú jasné, jednoduché. Založiť sa podľa nich dá vďakazabodovkazaodkvapovka aj umelecké dielo (škatuľa) aj vedecká práca (listing). A koľko v ten týždeň bolo publikovaných kešiek? Projekt GC hovorí že cca 26. Kým bude pomer 25 fajn ku 1 smutnej, tak naozaj nie je čo riešiť.

Hľadači? – Bingo! Teraz je to krásne vidieť ako to fajn zafungovalo. Sami hľadači kešiek dali najavo, že sa im takéto kešky nepáčia. Niektorí v komentároch poradili, niektorí ponúkli pomocnú ruku, niektorí kritikou ukázali, kadiaľ nie.

Všeobecne: Smutné kešky nežijú dlho. Z mojich práve dorazených 2000 nálezov je 272 archivovaných, (13.59% (excluding events)). To je super správa, 86% kešiek stojí za to, aby tam ľudia stále chodili a lovili ich znovu a znovu.

Ak chcete pomôcť pri zakladaní svojej prvej kešky, poraďte sa s niekým skúsenejším, aký je dnešný štandard pre tvorbu kešky, listingu, témy kešky a podobne. Dnešný na úrovni roku 2014 na Slovensku.

Ak nikoho nenájdete, pokojne mi napíšte cez profil, môžeme spolu urobiť niečo rozumné.

Ráno vstal a povedal si: "Dnes si asi nejakých pár kúskov založím."

Martin Jonáš na Facebookovskej skupine Geocaching Sk ohlásil prípravu 800 kusovej série. Som zvedavý. A teším sa.

Na Powertraily, teda veľké série mnohých keší sú rôzne názory. Jedny ich zatracujú, pre ďalších je to len zabordelenie a ničenie prírody. Iný si ich pochvaľujú ako ďalší-iný rozmer geocachingu. Väčšinou počuť len ufrflancov a aj tí si nejaký ten bodík do štatistiky nakoniec pôjdu odtrhnúť.

Osobne som odlovil už niekoľko powertrailov. Jeden som si odchodil (neďaleko Brna). Po náročnom školiacom dni to bola príjemná prechádzka. Ďalší – okolo Turčekovskej priehrady bol fajný prázdninový dôvod ma dostať do prírody. Iný – cyklistický powertrail okolo Turca lovím na postupne. Autom. Tak isto aj powertrail okolo Prahy. Mimochodom, ten by ste si mali vylúštiť aj keby ste sa ho nechystali loviť. Poučí vás o pravidlách geocachingu.

Sú výhrady voči preceneniu síl ownera. Myslím, že to je najväčšie riziko. Ochrana prírody to paradoxne nie je. Dôkazom je existencie už pomaly legendárnej Zubatej žaby na Bruntálsku (drsný kraj, drsní ľudia), kde sa podarilo nájsť rozumný režim spolu s poľovníkmi.

Ale keď owner precení sily pri údržbe, je to geocacherská tragédia a čím skôr sa na takúto spackanú sériu zabudne, tým ľahšie. Sú totiž šialenci, ktorí lovia aj archivované keše, dolĺňajú krabičky bez dohody s ownerom či stvárajú iné pestvá len aby bodík bol a tak chvíľu trvá, kým zanedbaný powertrail prestane otravovať svet geocachingu.

Toľko všeobecný postoj. A čo môj osobný? Ja ich mám rád. Je to pre mňa veľká odmena za menej úsilia, ako keby na tom istom mieste bola mutina. Multiny s viac ako dvomi zastávkami nemám rád. Ale jednu takú natiahnutú som založil. Má tri zastávky a k štvrtej-finálu sa treba dokonca vracať. Celé zle z ohľadom na nepísané pravidlá.

Tak prečo som ju založil? Pretože v geocachingu neplatí pravidlo, o tom, čo nechceš loviť sám, nepublikuj pre iných. Je to preto, že tá hra má tisíce rôznych vrstiev a tisíce možných spôsobov ako ju hrať. Napriek tomu, že moja multina porušuje všetky odporúčania pre „dobrú multinu“, mám samé pochvalné logy. Hneď na začiatku varujem, aby hráč vedel do čoho ide. Ja nemám rád také dlhé multiny, ale sú hráči, ktorý ich majú radi. Majú radi výzvy.

Ale som mäkkýš. V dráhe odlovu tej multiny som založil sériu tradičiek. Ukazuje sa, že funguje, takže ju na jar doplním do plánovaného rozsahu.

A tak je to aj s powertrailami. Od začiatku viete do čoho idete. Nikto vás nenúti ho loviť. Jeden powertrail mám dokonca skoro „za barákom“. Ale kto by do tých kopcov liezol. Tak čaká na zlepšenie mojej kondície. Nepáči sa mi – nelovím. Geocaching je slobodná hra slobodných ľudí.

Geocaching je krásny preto, že má len pár jednoduchých pravidiel a aj pri ich dodržaní si ho hráme sami ako každý chceme.

Jedna sarkastická poznámka pod čiarou: Keď som bol 16. augusta v Mníchove na Giga-evente (bude článok – fotoreportáž. Čakám s uverejnením schválne na čas až po slovenskom megaevente.), tak som si vyhradil celý piatok na cestu zo Slovenska tam a celú nedeľu na cestu z Mníchova na stredné Slovensko. Aby som si mohol odloviť kešky založené popri ceste tam a popri ceste späť. Veď to boli dva powertraily. A nech mi nik zo zásadových odporcov nehovorí, že takú cestu ešte neabsolvoval. 😉