Nepýtajte sa čo môže urobiť kešer na love pre vašu kešku, ale čo môžete urobiť vy pre svoju kešku. Ak vám vašu supr-čupr vymazlenú škatuľku s pokladom furtom ľudia rozbíjajú, možno by bolo dobré pripustiť, že ste urobili niekde chybu. Dnes si ukážeme jednu, ktorú môžete napraviť za pár minút bez veľkej námahy.

Dobre štruktúrovaný listing.

Ja by som napríklad:

1. Hneď na úvode dal veľkým písmom jednu vetu: „Budete potrebovať 4 litre vody“. – tým upútam aj ignorantov. Ale len jednu, jednoduchú. Žiadne súvetia.

2. Využil pole „Stručný popis: Údaje o umístění keše, terénu, obtížnosti atd.“ – presne tak, ako radí Groundspeak. Tam by som dal jednak ten text z bodu 1. a tam by som potom dal aj podrobný návod, ako sa dostať k logbooku.

3. A až potom do poľa „Hlavní popis:“ listingu by som napísal slohovú prácu o futbalovom klube, slávnom rodákovi či vôňach kvarkov.

4. Do Hintu by som tiež spomenul, že je potrebný špeciálny prístup. Ani superignorant neignoruje hint 🙂

Moje rady nie sú samoúčelné. Jednak mám ja osobne rád takto štrukturovaný listing. A potom, ide aj o to, že rôzne SW v telefónoch a navigáciách rozdielne pracujú s poľami „Stručný popis“ a „Hlavni popis“. Napríklad Lokus zobrazí „Stručný popis“ na titulke kešky a „Hlavný popis“ v samostatnej záložke. A podobne aj c:geo.

Viete priatelia, je zbytočné nadávať, že nikto nečíta listingy. Keď dáte dôležité veci na koniec, tým nikoho nevychováte (viem aký som sám ignorant 😉 ). Leda ublížite svojej keške.

Ako starý skúsený blogér (od roku 2004) som sa naučil jednu vec – keď napíšeš článok, tak poprehadzuj odstavce do opačného poradia.

Oni aj správy v novinách sa tak píšu. (Aj tento článok je tak postavený.) Základ na začiatku, potom pár detailov a nakoniec podrobnosti z kontextu udalosti. Že to pôvodne vychádza z toho, aby sa dali správy skracovať od konca a dôležité sa nestratilo, to je iný príbeh.

A ešte jednu radu vám dám: Nevytvárajte si citový vzťah k vašej keške. Uroníte menej sĺz pri jej archivácii. A verte, že ten moment raz príde.

Pre mňa osobne je hra Geocaching spôsob ako sa o neznámom mieste dozvedieť, niekedy aj viac, ako o ňom vedia sami domáci. Takže, aby som aj ja z vašich kešiek niečo mal, dám vám pár rád, ako si poradiť, keď už silou – mocou nejakú kešku chcete založiť.

Na jednom fóre sa sťažovala kešerka, že žije v takom nudnom meste a že jej máme poradiť. Že by chcela „fakt pěknou kešuli“. Tak dnes len tak nadhodím, nápady na kešky zaujímavé listingom (príbehom). Potom sú samozrejme kešky zaujímavé samotným tvarom či konštrukciou schránky. O tých inokedy.

Pre mňa je inšpiratívna séria „Křížky“. Pôvodne to boli kešky pri krížoch len v okolí Jenštejna. Postupne sa to chalanom a babám rozrástlo až-až.  Každá obec má niekoľko kaplniek či krížov. Každé krížne cesty mávali svoj kríž.  Pár fotiek, trochu z histórie, kedy bol obnovený, kedy  vznikol pôvodný.  Proste pridajte príbeh a listing je na svete.

Iný kešer zakladá v Prahe „Hřbitovmní sérii“. Pre mňa naplaveného je to zaujímavé, pretože obligátne končia vedomosti o pražských cintorínoch tým Olšanským a ešte krematóriom v Strašniciach.

Každá obec o mestách ani nehovoriac, má svojich slávnych rodákov. Rodák má rodný dom. Rodný dom má popisné číslo. A už máme na svete off-set multinu. Ja osobne mám pri rodných domoch radšej tieto offsetky ako tradičky. Hlavne preto, že tradička je väčšinou zaodkvapovka, kým v prípade multiny máte úplnú ľubovôlu, kam škatuľu s pokladom umiestnite. Rodák, to je záruka príbehu.

Každá obec o mestách ani nehovoriac má nejaké tie pamätné tabule či rovno pamätníky. A na nich sú všakovaké dátumy a texty v ktorých sa dajú spočítať písmená. Keď máte takéto pamätníky 3, to už je supr-čupr vymazlemá prechádzka po mestečku či dedinke. Aj s príbehom.

Výhľadovky, tú sú super mysterky. Môžete si urobiť listing trebárs o muchotrávkach. Dáte tam nejaký kvíz, šifru. Hlavne príbeh, že. A finálne súradnice umiestnite na miesto so super výhľadom do krajiny. Kvôli výhľadu a príbehu vám odpustíme, že to miesto s témou kešky veľmi nesúvisí.

Každé mesto si vedie kroniku. Zájdite za kronikárom, prelistujte si staré až prastaré zväzky. Keď príbehy z metskej kroniky umiestnite na mapu kešiek, máte kešku s príbehom. Minimálne ako ste zisťovali, kto je vo vašej obci momentálne kronikár.

Ja mám rád chémiu. Takže moje najbližšie budú asi nejaké chemické. Samozrejme to bude chémia s príbehom.

A nezabudnite! Keď založíte kešku, skúste sa poohliadnuť, či niekto nespravuje nejakú tematickú sériu, do ktorej by vaša keška mohla zapadnúť. Dokonca sú aj geo-puzzle. Rodné domy, pivovari, hrady, zámky, no je ich už aspoň 10-15 rôznych.

Inšpirácia je všade. Ach ako ja by som zakladal, ale opanujem sa. Je dôležité  sa o svoju kešku starať. Vzťah kešer a jeho keška to je dlhodobá záležitosť. Keď si niečo skrotíte či vytvoríte, už máte za to zodpovednosť.

Švajčiarsko je pri ceste k juhozápadným moriam zo Slovenska a Česka trochu z ruky, ale zachádzka má pre náruživého hráča hry Geocaching zmysel. Rozhodne sa nevyplatí Švajčiarsku vyhýbať, už len letný prejazd alpskými priesmykmi je zážitok. Aj šoférsky aj kochací. A získať výškový bodík ako drive-in tiež nie je na zahodenie.

Prechod cez hranice nie je žiaden problém. Švajčiarsko síce nie^oprava je v šengene a nejaký modro odetý tajtrlíci na hraniciach furtom stoja, ale strach z nich nejde. Prechádzal som cez hranice 5-6x (v dvoch rôznych rokoch) a len raz sa mi stalo, že si ma odstavili (rodinné auto, rodinne naložené, rodinná osádka), chceli pasy a pýtali sa kam ideme. Ale je asi pravda, že zo Slovenskou značkou sa z Bregenzu často netranzituje.  Keď som išiel rok predtým na aute zo starou českou značkou (československý formát, bez EU označenia) tak len pozreli, či mám obe značky rovnaké  Ako sa im chce, proste treba rátať, že je to pasová kontrola a nejakí tajrlíci tam vždy stoja.

Priamo vo Švajčiarsku je zaujímavá séria MoCache. Sú to kešky pre motorkárov, ktorý si vychutnávajú letné prejazdy švajčiarskymi horskými priesmykmi. Sú to pohodové drive-inky, ktoré vám naženú výškové metre. Vďaka MoCache_CH25 Furka mám doterajší výškový rekord na hodnote 2417 m.n.m. A ta panoramata. Hneď vedľa je Earthcache venovaná ľadovcu. Poučí vás a keď si zaplatíte vstupné, môžete sa prechádzať vo vnútri ľadovca. Akurát som mal potom doma problém, keď sa ma pýtali na zážitky z tej letnej dovolenky pri mori a decká furt len o tom ľadovci rozprávali.

Švajčiarsko susedí s kde-kým. Nové krajiny do štatistík pribúdajú ani si nevšimnete ako. Pri prvom tranzite južnou trasou cez Sant Moritz do Lugana sme si v aute demonštrovali, ako sa máme dnes super. Frčíme si zo Švajčiarska cez Taliansko do Švajčiarska, aby sme sa nakoniec vynorili na obchvate Milána. To keď deti zažijú na vlastnej koži, začnete vnímať zemepis Európy úplne inými očami. A keď už sme išli cez to Lugano, tak sme sa zastavili v miniatúr parku, kde máte celé Švajčiarsko ako na dlani.

Hneď vedľa Švajčiarska je Lichtenštajnsko. Samozrejme, že keď sme už išli okolo, tak som si tam skočil pre bodík. Žiadna hranica, len most cez potok. Tieto malé štátiky, to je pre nárast počtu krajín slasť.

Pre zberateľov geografických raritiek je tiež lákavá nemecká exkláva Buesingen am Hochreim na severe alebo talianska Campione na juhu. 

Ak niekto nechce kupovať diaľničnú známku, tak ani nemusí. Paralelne ku všetkám diaľniciam majú neplatené okresky. Ale treba rátať, že sa človek na ceste zdrží prejazdami peknými dedinkami.  A hlavne veľkou úrodou miestnych keší. Samotné krabky sú klasika, ale privedú vás skutočne na zaujímavé miesta. Neďaleko Bregenzu je napríklad v lese betónový tank. Jáj, pardón, to je v Rakúsku. V Chamonix zas podzemná ľadovcová vodná elektráreň. Jáj, pardón, to je už vo Francúzsku.

No vidíte, na pár kilometroch je toľko štátov, že už to ani neregistrujete. Je to už len Európa.

Na švajčiarskych keškách sú fajn multijazykové listingy. keďže je Švajčiarko viacjazyčné, snažia sa miestny kešeri písať nie len v nemčine a francuštine, ale často až veľmi často sú listingy v angličtine. Tak ako sa patrí a naše krajiny by si mohli z toho brať príklad.

Hľadanie kešiek pri hre Geocaching si vyžaduje zdolávanie všakovakých terénnych nástrah. Ako vysoko efektívne sa ukázalo využívanie takzvaných georobotíkov.

Prvé pojednanie o výrobe a využítí georobotíkov vznikol 13. augusta 2007.

K sestavení georobotka potřebujete dítě od dvou a půl do čtyř let (doporučuje se vlastní). Dále si připravte mobilní GPS modul, helmu, dva proužky reflexní lapící pásky a mobil s vhodným software. Dle přiložených fotografií upravte helmu, kterou před akcí jednoduše nasadíte.

GeoRobotek disponuje několika vynikajícími funkcemi a vlastnostmi. V případě, že hledáte keš v těžko prostupném terénu, je téměř nenahraditelný! Uznejte sami, že georobotek s parametry 90 cm (výška) a 15 kg (váha) má podstatně lepší terénní průchodnost (křoví, bahno, smetiště) než 180 cm a 100 kg vážící geocacher.

Zdroj:  Zneužívání dětí při geocachingu – GeoRobotek | Poklady.com – magazín o geocachingu a cestování.

Podľa tohto návodu som si zostavil aj vlastného georobota. Prvé testovanie  som vykonal na keške v areály Thomayerovej nemocnice. K tejto keške sa pôvodne dalo priblížiť skrz plot. Diera v ňom bola optimalizovaná pre priechodnosť georobota.

Na základe získaných skúseností som uvedený návod zľahka modifikoval. Na uchytenie navigácie som využil s georobotíkom dodávané manipulačné rameno. Výhodou tohoto riešenia je, že po odmontovaní navigácie môžete georobotka aj do studne poslať, ako ukazuje priložená fotografia.

Georobotík v akcii

Na základe osobných skúseností môžem zostavenie a využívanie georobotíkov, georobotiatok a georobotiek a ich nasadenie pri hre Geocaching plne odporúčať.

Pod čiarou: Pri písaniu článku nedošlo k poškodeniu ani zničeniu žiadnych georobotíkov. Studňa na fotografii mala hĺbku 80 centimetrov, rástla v nej tráva a strom.

Onehdá mi ktosi volal a ja som bol super pocetný, že by so mnou chcel robiť rozhovor. Ale necítil som sa na to, dávať rozhovori o svoje záľube. Ak by to bolo o demokracii či o farmácii, neváhal by som. Ale o záľube? Keď som mal 30, možno vtedy by som neváhal. Ale už mám 40 som o ďalších 40 rokov pokornejší. Asi moja škoda.

No nechcem vás ukrátiť. Takže ak chcete vedieť aký rozhovor by som poskytol a čo by som n ňom hovoril, tak si prečítajte tento:

Já zásadně odlišuji jádro Geocachingu (tedy hledání a zakládání keší s GPS navigací) od všeho, co se na něj nabalilo, ačkoliv s hrou samotnou souvisí jen velmi volně, např. sběratelství CWG a coinů, maximalizace statistických benefitů jako FTF, matice D/T, státy, kraje apod. Jsem proto jeden z mála celkem dlouho aktivních kešerů, který nemá, a nikdy mít nebude:), své vlastní CWG. Sice si je vždy rád prohlédnu, ale sběratel známek ani pohlednic jsem nikdy nebyl, tak proč se jen kvůli GC, hře v jádru jinak směrované, najednou sběratelem stát.

I FTF je určitá forma sběratelství, která do základů hry nepatří a proto diskuse, co FTF je, není, zda lze FTF na virtuálních typech keší (tedy i eventech) vůbec definovat apod. mě nechávají chladným. Pár FTF z dob začátků sice mám (když tehdy vydržela nová keš klidně i přes den od publikace nedotčena, nebylo to těžké je i necíleně získat), ale dnes se opravdu za tímto fenoménem nehoním.

Zdroj:  Minarjo – jde převážně o to jít ven | Geocacher.

Bez štipky nadsázky: Presne takto to vidím. Od úvodu až po koniec. No tak úplne po koniec nie. Mám radšej powertraily ako dlhé multiny. Potrebujem intenzívnejšiu motiváciu. Na obídenie Turčekovskej nádrže by ma jedna multina nedostala. Ale 20 bodov už áno. O mojich deťoch ani nehovorím. Ale aj powertrail musí mať svoj vnútorný zmysel.

Dáme trochu informácii o tom, koľko ľudí hrá Geocaching. Čísla budú z dvoch krajín, keďže žijem rozkročený nad riekou Moravou.

V Česku je k dnešnému dňu živých a aktívnych 37279 keší. Asi 2000 je dočasne vyplnutých. Vypnutá keška zmanemá, že je na nej nejaký problém a dočasne nie je určená na hľadanie. Väčšinou je to preto, že niekto hlúpy alebo neznalý zlikvidoval či narušil schránku s pokladom.  Ale príčin môže byť aj ďalších milión päť.

Na Slovensku je všakovak poschovávaných 9588 živých aktívnych ak tomu 451 kúsok vypnutých.

A koľko nás je, čo ich hladáme? Nuž, to sa určuje len skusmo a odhadom. Sú na to rôzne nástroje, ktoré dokážu vydolovať z informácii na o keškách kto kedy a koľko ich ulovil.  Odhad, kto odkieľ pochádza sa dá urobiť jednak z toho, kde prevažne loví a tiež podľa zadaných domácich súradníc v osobnom profile. To prvé je odhad, ktorý napríklad mňa zaradil medzi českých kešerov. To druhé nie je úplné, keďže nie každý má domáce súradnice korektne vyplnené. Takže tie nasledujúce čísla by som bral len rádovo.

Stránka bohatá na štatistiky Project Geocaching hovorí, že v Čechách bolo za posledný týždeň aktívnych 13 650 kešerov.  To znamená, že ulovili aspoň jednu kešku. Od začiatku roku bolo takto aktívnych cca 56 647. To sú čísla tých, ktorých táto stránka považuje za Čechov. Aj ja som tam 😉  Keďže máme už cca pol roka za sebou, dá sa povedať, že to približne zodpovedá počtu aktívnych hráčov z Česka.

Celkovo na území Česka lovilo za posledný týždeň 13688, teda aj nejaký zahraniční a od počiatku roku  to bolo 63135 ľudí.

Na Slovensku za posledný týždeň lovilo 1523 kešerov a „Slovákov“ je z nich 1359. Za rok 9397 a „Slovákov“ 1359. Ako hovorím, treba to brať rádovo.

O sile keškovania v tej-ktorej krajine podľa mňa najlepšie vypovedá graf počtu logov na keškách v danej krajine. Väčšinou lovia domáci. A ak čím viac keší, tým viac logov, čím viac kešerov, tým viac logov.

Mimochodom, Česko je 3-4 naj-geocachingová krajina na svete. Prvé sú samozrejme USA, kolíska geocachingu, nasleduje Nemecko a potom trojica Česko, Kanada, Veľká Británia. Odhadnúť sa to dá asi najlepšie z prehľadu udelených „drahokamových“ odznáčkov. Kešeri vedia, laikom a neznalým vysvetlím niekedy nabudúce.

Okrem takýchto hromadných štatistík sú samozrejme aj individuálne rebríčky. Tie tiež majú problém s jednoznačnou identifikáciou odkiaľ kto pochádza. Čo je logické a vychádza z podstaty geocachingu. Celá, skutočne celá zem je našim ihriskom. Len pre orientáciu, podľa stránky cacherstats.com medzi slovenskými kešermi som v druhej stovke, medzi českými niekde okolo výborného 2200 miesta.

A čo z týchto štatistík vyplýva? Ja vám ani neviem, ja sa geocachingom bavím. Či už v teréne turistikou, fotením, spoznávaním sveta, alebo pri počítači lúštením rébusov alebo klikaním po štatistikách. To všetko je geocaching.