Ja viem, nerýmuje sa to ktovie ako, dokonca ani ako originál. Ide o toto:
„Blogování je hra. Já si hraji na blogera, vy si hrajete na čtenáře. A teď si prosím zkuste hru na komentátory. Pamatujte, že kdo komentuje, nezlobí. Tak buďte hodní a napište mi, proč si na čtenáře hrajete zrovna tady. “ Zdroj: Na Hromnice o komentář více
To dolu je komentárový formulár, to pred vami je klávesnica a na monitore výzva: Pridajte komentár, nech o tebe viem.
Stálym čitateľom sa ospravedlňujem, ale toto je jediná šanca ako osloviť prevádzkovateľa webového RSS agregátora www.dobreblogy.cz Aj som im písal (2x), aj neodpovedajú. Pri pohľade na ich blog, najnovší príspevok v apríli 2007. Najnovší príspevok vo fóre je spam z minulého týždňa, inak 22 týždňov je viac menej pravek…
Takže vážení, verím, že sa mi niekto ozve do komentárov a vyriešime môj problém. Len krátko, problém mám s vašou šablónou tejto stránky. Pokiaľ nepríde odozva, v pondelok vyjde na mojom blogu článok s trochu iným nadpisom. A ten si do referencii určite nedáte.
Dnes som s Martinkou riešil domácu úlohu z angličtiny. Teda pravda je to tak z polovice. Takej menšej polovice. Ale nejako tento text začať musí. Milujem totiž perexy.
Ta ako to teda bolo? Nuž, Martina stepovala pri mne, že potrebuje nájsť nejaké informácie o plávaní. Tak sa jej pýtam aké. Ona, že nejaké. Aha, hm, to bude zase fuška.
Tak som ju posadil, ako obvykle, pred biely tab Firefoxu a nechal ju chvíľu smažiť. Nepovažujte ma za odľuda, to, ako hľadať v Google a Wikipédii sme už doma riešili niekoľkokrát, takže som predpokladal, že zopakuje už známy postup. Ale tentokrát nič. Tak som sa do toho pedagogicky vložil a vznikol tento dialóg:
Tu dialóg preruším, pretože sme nasledujúcich pár minút hľadali správnu otázku. Keď mi v podstate dopodrobna porozprávala čo vie o plávaní v oznamovacích vetách, tak som si pomysle, že už ten Google ani nepotrebujeme. Skutočne, o plávaní som sa dozvedel mnoho zaujímavého. Dokonalý pohľad piatačky na plávanie. Ale ani raz nepoložila otázku. Ani jedna veta nekončila otáznikom. Teda jedna otázka tam padla: Neviem aké sú štýly plávania. No jo, hm, to ale zas nebola otázka, ale veta oznamovacia.
Baba je normálne zvedavá. Zaujíma ju, čo sa deje okolo. Vypytuje sa, ale keď mala preformulovať prejavenú nevedomosť do otázky, tak uff uff.
Spomenul som si ako som ju niekoľkokrát skúšal z prírodovedy a vlastivedy. Samé odpovede. Stále sa len ja vypytujem čo to číta a chcem aby mi odpovedala. A odpovedala. Takže to chce komplexnú zmenu.
Asi vyskúšame hru na odpovede formulované ako otázky. Boli také televízne súťaže, kde moderátor hovoril charakteristiky a súťažiaci museli odpovedať formou otázky. Tak si to asi zahráme. Jasné, písať do vyhľadávacieho políčka Googlu kompletnú otázku je väčšinou somarina, ale keď zhltnete začiatočné čo je to, tak napísať plavecký štýl už privedie človeka k dobrým výsledkom. A pre piatačku to môže byť dobrý univerzálny návod.
Aké máte skúsenosti s tým, ako sa deti učia pracovať s internetovými vyhľadávačmi?
Ak máte nejakú navyše, budem vďačný za jej poslanie.
Aktualizácia 2.12 0:04: Akcia skončená. Za pozvánku ďakujem. Ak niekto potrebuje a budem disponovať, pozvánku rád poskytnem. Je 21. storočie, tak isto viete ako o ňu požiadať.
Pre tých, čo im unikajú súvislosti najprv odkaz na úvodník, v ktorom som vyhlásil prestávku. Ste späť? Asi hej, keď odpovedáte na položenú otázku.
Takže pre všetkých: Už ma nebavilo písať siahodlhé komentáre kde–kade a tak kde–kade vyrábať iným obsah. Takže frčíme a to pekne svižne. Ako povedal Arthur: Blog je na to, aby ste mali miesto, kam to napísať keď máte čo. Alebo to povedal inak? Píše toho tak veľa a kde–kade (už zase to slovo, asi to bude slovo tejto sezóny), tak sa mi to nechcelo hľadať. Možno do komentárov napíše ako to vlastne bolo.
Len pre poriadok, obvyklé informácie do úvodníka: Redakcia sa začína sťažovať, že je vo výťahu stále menej a menej miesta. Predsa len 5. či 6. mesiac (kto si to má pamätať, keď tým výťahom cestuje každodenne, že?) je cítiť na objeme.
Akvárko sa dostáva z polohy myšlienkového pokusu do fázy teoretického testovania. Nie som elektrikár, takže fáz môže byť aj viac ako tri. Dokonca mám pocit, že aktuálne riešim problém šredingerovývh mačeniec alias Pikiho rybičiek. Pokus je skonštruovaný, už čakáme len na pozorovateľa, aby sme sa dozvedeli, či je projekt živý, alebo mŕtvy.
Stojí tu nadomnou textarea s bičom, čo na konci plieska a snaží sa ma nakopnúť ako motorku. Dáme vtip? Dáme. Pýtam sa svojich detí: Budeme sa hrať na motorku? Viete, čo? Nedáme. Vtip nebude, pretože možno raz bude trestné aj pomyslenie si na svoje deti, ako ste ich boli bývali boli kúpavali vo vaničke. O fotografiách v rodinnom albume ani nehovoriac.
Takže aktuálny politický problém mám za sebou, teraz už len vyhodnotiť anketu, mrknúť do akvárka a otrokár bude spokojný. Jo, a nesmiem zabudnúť na príbeh zo zákulisia redakcie a výťahu. Tak poďme na to:
V minulom úvodníku som nadhadzoval anketnú otázku na tento mesiac, ktorá chvalabohu nahradila už pekne fúzatú otázku, ktorú som nadhodil presne 8. marca (to sa dobre pamätá pohľadom do archívu). Otázka znela: Koľko času trávite pripojený na sieti? a výsledky boli nasledovné: Teda neboli. Keďže to bola otázka na marec a visela tam trochu dlhšie, do polovice júla, nemá veľmi význam riešiť štatistiku. Isté je, že väčšina a to drvivá, hlasovala za viac ako 4 hodiny. Ak by vás predsa len zaujímali výsledky, po prvej požiadavke ich vrhnem do komentárov.
Akvárko stále nie je.
Čo by sme si počali bez výťahu? Nové asi nič. Staršie veci sa ukazujú tak, že očakávanie je na Mikuláša. Dodržanie tohoto dátumu je zásadná občianska povinnosť rodičky. Dobre sa to pamätá! Moja dcéra to zvládla na výbornú, ale syn s tým prvočíslom šliapol poriadne vedľa. A stačilo deň skôr, alebo dva dni neskôr a ja by som sa vyhol trápnemu mlčaniu pred nastúpenou čakárňou u nášho detského lekára pri otázke sestričky: Kedy sa malý narodil? No mohol som povedať, že bolo to dávnejšie ako by som si želal a je to prvočíslo, ale len niektoré?
Akvárko, výťah… Čo mi to ešte chýba? Aha! Predsavzať si, že už žiadne predsavzatia. Rubriku WordPress som načal, ale článok o reklame sa prekladá na tento týždeň a článok o konezýme Q10 hádam tento týždeň tiež dopíšem.
Tak som si vymyslel, že si budem písať na blog úvodníky. Pri výbere šablóny to bol jedna z podmienok. Aby sa dal niektorý článok, kategória, označiť ako preferovaný a aby tak získal preferované postavenie pri zobrazovaní. Nápad dobrý, realizácia fajn (veď kto človeka pochváli, keď sa nepochváli sám, že?), akurát je to nápad z rodu fúrikových. Poznáte tú skvelú pravdu o vynálezcovi fúrika? Myslel, myslel, vymyslel a musel ho tlačiť. Tak aj ja som si vymyslel na seba tieto úvodníky.
Dobrá vec sa podarila a od dnes, teda 4.7.2007 beží tento blog na modernom CMS systéme WordPress. Zmeny redakčného systému priniesli nasledovné zásahy do obsahu webu:
RSS článkov RSS komentárov)Začínajú veľké zmeny na tomto blogu. Mením CMS. Prosím o zhovievavosť. Pravdepodobne sa občas vyskytne nejaký problémik, divné správanie sa a možno sa vám bude pod rukami táto stránka meniť. Vydržte!
Doobeda som si sebaspravoval PPC kampaň na Skliku a poviem vám, pustiť sa poobede z opätovným zápalom do práce, to vyžaduje silného človeka. Alebo zaujímavú tému na čítanie. A jednu veru mám.
Neviem ako vy, ale ja som sa pobavil na prestrelke, ktorá začala tu, pokračovala tu a tu a tu a tu a tu a tu a tu a tu a tu. A isto aj niekde ďalej, ale kto by to všetko zhromažďoval. Ale predsa. Čo sme sa dozvedeli zo zákulisia PPC agentúr a systémov?
Napríklad toto:
Slovom študijného materiálu z oblasti PPC kampaní vypadlo z agentúr minimálne za kamión ak nie rovno za dva. Ach jo, som si myslel že v oblasti marketingu a internetu sú vedomosti tou najcennejšou časťou firmy. Asi nie, keď nám to súčasný či budúci príjemcovia našich zákaziek prezradili.
Teraz by ma zaujímal pohľad z druhej strany. Zo strany zadávateľov. Predstavujem si to tak, že by sme my, zadávatelia a aktuálny sebasprávcovia kampaní začali diskutovať medzi sebou o veciach ako:
Vidíte, priatelia z mediálnych agentúr? Toto je to jediné nad čím som ochotný uvažovať. Môžete mi navrhovať platbu za vás čas, paušál za klik, percento z obratu kampane, ale mňa bude zaujímať jediné: Koľko mi z predaja môjho produktu ostane na vyvaľovanie sa pri mori. Koľko sa mi oplatí z mojej marže pustiť vám za to, že mi privediete ďalšieho zákazníka? Výsledky, priatelia, merateľné výsledky, to je to o čom som už bol býval bol písal a vám chýba.