O búrke v pohári štatistík čítanosti na webe Dennik N

Štatistiky Dennika N, ktorú som nameral náhodne a neobjektívne 3.1. 2017:

  • DennikN uvádza pri dnešnom mojom článku číslo 1840 (20:30 hod)
  • Moje počítadlo (obyčajný obrázok 1×1) 193 unikátnych zobrazení. (Týka sa všetkých článkov na mojom tamojšom blogu. Použitý open-source Piwik.)
  • Moje video vložené v texte malo cca 25 zobrazení podľa Youtube interných štatistík.

Ja neviem/nehodnotín/neposudzjem čo je správne číslo. Ja len píšem čísla.

Tých 1840 je na úrovni čísiel, ktoré som videl v štatistikách, keď bol v starých dobrých časoch nejaký môj článok vybraný na titulku. Dnešný článok Štát hospodári o jednu miliardu lepšie, no umierame zbytočne skôr ani na titulke nie je, ba dokonca bol vydaný v týždni, keď sú ešte školské prázdniny a kopa ľudí má dovolenky.

Áno, aj v roku 2016 Slováci web najviac čítali v pracovnej dobe. Hrbolček v návštevnosti od 20-21:00, keď dali rodičia deti sať, je stále slabým odvarom návštevnosti v čase od 9-11:00.

Ak by som si mal nejakú teóriu vycucať z prsta, tak je to to, že engine WordPressu má fakt veľký problém počítať ľudí. A redakčnému blogu osobne neverím ani diakritiku v ňom. Z provokácie od Transparency International Slovensko som sa akurát hlasno smial.

Web Denníka N beží na systéme WordPress, ktorý ponúka aj možnosť zobrazovať čítanosť jednotlivých článkov. Použitý algoritmus žiadnym spôsobom neidentifikuje používateľa, čiže ak jeden používateľ príde na článok dvakrát, hoci aj bezprostredne po sebe, zaráta ho dvakrát.

Zdroj: Denník N hrá s čitateľmi absolútne férovú hru – Denník N

Ani tvrdé dáta o počte načítaní poľa s textom článku z databázy by sa tak brutálne nemohli líšiť od iných metrík používaných inými nástrojmi.

Súčasne som si istý, že admini Dennika N nemajú vyrobené udělátko na tvorbu hausnumer do štatistiky. Nič také proste nemá zmysel.  Na manipuláciu s verejnou mienku stačí umiestňovať preferované myšlienky na titulku, nech už si pod týmto pojmom predstavíte akúkoľvek s preferovaných pozícii webu Dennika N, vrátane redakčných FB profilov.

Áno, manipulácia verejnou mienkou je niečo, čo je vlastnosťou novinových médii od počiatku guttenbergových vekov. Veď už len ten pojem mienkotvorný denník… Že? Počítače a prostredie internetu obzvlášť, len priniesli tejto manipulácii efektívnejšie nástroje ako kedykoľvek doteraz.

A zas – nehodnotím či je manipulácia verejnou mienkou dobrá lebo zlá. A už vôbec neriešim ako, akým smerom a do akej miery práve DennikN vytvára verejnú mienku. Len konštatujem, že proste je. Že existuje, že je vlastnosťou médii.

Mimochodom, veľmi sa čudujem, že ešte nebol Mark Cukoušek zatiahnutý do ťahaníc okolo ovplyvňovania výsledku amerických volieb pomocou algoritmu na radenie príspevkov na osobných FB stenách užívateľov.

Takže, aby som to uzavrel: Číslam Dennika N neverím ani medzeru medzi tísickami a stovkami. Naopak, konkrétnym ľuďom, ktorí stoja za redakciou Dennika N verím ich úprimnú snahu o férovosť v medziach ich progresívneho ružolíceho ľavičiarskeho svetonázoru. Pre mňa sú najdôverihodnejší z možných.

Share Button

Stroje útočia!

Desítky či stovky tisíc zařízení připojených k internetu, jako jsou webové kamery, routery, set-top-boxy nebo třeba chytré lednice, zahltila DNS servery společnosti Dyn obrovským množstvím komunikačních požadavků, čímž danou infrastrukturu zatížila natolik, že přestala stíhat vyřizovat požadavky uživatelů a případně se zcela zhroutila. Protože jsou tyto prvky vzájemně propojené a na sobě částečně závislé, problém se řetězovou reakcí šířil na další a další DNS servery, až se výpadky služeb z východního pobřeží USA rozšířily i na západ a nakonec i do Evropy.

Zdroj: Útok, který ochromil internet, zřejmě podnikly i webkamery a set-top-boxy – iDNES.cz

Share Button

Piano nesplnilo želania predajcov, tak zákazníci nedostanú nič

Hm, nesplnil očakávania vydavateľov. To je to, čo vydavatelia do titulku tejto správy nedajú.

Systém pro placení za obsah webů Piano na Slovensku končí, nesplnil očekávání médií Službu Piano, která na Slovensku zahájila provoz v roce 2011, slovenská média postupně opouštěla. Tento krok vydavatelé odůvodnili kromě jiného tím, že projekt představoval pouze malou část jejich příjmů a že Piano tlumilo návštěvnost internetových stránek.

Ešte markantnejšie to zaznelo v inej, podrobnejšej správe:

„Najväčšou nevýhodou spoločného platobného riešenia je, že ho vydavatelia nemôžu mať pod plnou kontrolou,“ vysvetľuje Peter Mačinga z vydavateľstva Petit Press, ktoré vydáva denník SME. Práve to je najsilnejším titulom využívajúcim Piano až do týchto dní. Mačinga poukazuje na nemožnosť vydavateľa priamo manipulovať s platobným systémom, komunikovať s predplatiteľmi či tvoriť marketingové aktivity a cenotvorbu. Zdroj: Národný paywall Piano po piatich rokoch končí | Médiá | Stratégie

Pre mňa je systém Piano pre jednu platbu za “celý internet” výborná vec. Zodpovedá totiž spôsobu ako čitatel-platca číta internet.

Najčastejšia kritika na platenie za obsah, s ktorou som sa vo svojej digitálnej sociálnej bubline stretol je, že predsa nebudem platiť celé mesačné predplatné za prečítanie jedného článku za deň. Aj ja som si takto napríklad ešte stále nekúpil predplatné pre .týždeň. O Sme.sk ani neuvažujem.

Ten trh s platbou za obsah zatiaľ nefunguje. Inak by o jeho podobe nerozhodovali predávajúci, ale kupujúci. Jeden z dôvodov, ktorý vidím je, že stále ešte prevláda hlúpe krížové financovania. Kedy digitálny obsah je financovaný príjmom z papierových novín. A oboje ide úspešne do straty a likvidácie.

Veľmi, ale veľmi sa mi páči, že tvrdé dáta potvrdzujú, že Denník N sa vydal dobrou cestou. Založiť digitálny denník s papierovou prílohou pre môjho otca.

O systéme platenia za obsah som písal počas posledných rokov viackrát.

Napríklad, keď skvelo porovnávali vydavatelia hrušky s jablkami:

Všetci vystúpivší sa sťažujú, že im Piano tlmilo návštevnosť. Okrem Pravdy všetci nasadili svoj vlastný systém. Tak prečo porovnávať návštevnosť mimo walled garden a za Piánom, keď je obsah po novom prístupný v mnohonásobne drahšej vlastnej walled garden? No prečo nie?

Lebo by museli ukázať, ako sa im zmenili reklamné príjmy z plne free obsahu a po ohradení časti obsahu do Piana. Lebo by museli ukázať, ako je ich drahá a izolovaná walled garden atraktívna  a úspešná.

Zdroj: Základom hodnotenia úspešnosti Piana je matematika | M+M+M+M (4M)

Napríklad, keď som písal o horespomenutom inom spôsobe čítania internetov.

Vydavatelia produkujúci obsah na internete si musia uvedomiť, že ich server je súčasťou jedného nedeleného internetového prostredia. Akonáhle si svoj obsah zamknú do svojej walled garden, tak sa z neho vydeľujú. A ten obsah za tou stenou potom musí byť sakra dobrý, aby obstál v konkurencii s celým ostatným internetom. Ten vydelený obsah musí byť potom sakra veľký, aby obstál s nekonečnosťou (o pardon, vy neviete jazyky, tak teda obmedzenosťou nekonečna) internetového priestoru. Zdroj: V digizone.cz sa pri predplatnom s mŕtvym koňom zrazili a osedlali ho | M+M+M+M (4M)

Tak uvidíme, hádam sa dožijeme.

 

 

Share Button

“Asociácia blogérov” – ani asociácia ani blogéri

Nie je to ani asociácia a ani blogérov. Je to pobočka jednej reklamnej agentúry a obsahuje nie blogérov, ale marketingových pracovníkov.

Asociácia si k cieľom radí aj presadenie blogovania ako rovnocenného marketingového nástroja k dosiaľ zaužívaným či zabezpečenie zodpovedajúceho ohodnotenia blogera za kvalitne odvedenú prácu. Zdroj: Na Slovensku vzniká Asociácia Blogerov | Marketing | Mediálne.sk

To sú veci. Ako starý skúsený blogér(TM) si o tom myslím svoje. A nie je to nič lichotivé.

Nie, naozaj nemám rád kadejaké dvojslovné názvy, ktoré vzniknú pridaním pôvodne jednoznačného prívlastku k podstatnému menu, keď autor to dvojslovie začne napĺňať nesúviasiacim obsahom.

Veď to poznáte: ekonomická demokracia, ľudové milície, sociálistické podnikánie. Smer-sociálna demokracia, konečné riešenie a tak ďalej a tak podobne.

A teraz – asociácia blogérov. Nie je to ani asociácia – to by bolo zoskupenie tak nejak zdola so záujmu samotných príslušníkov nejakej dovtedy nezoskupenej skupiny. A nie sú to ani blogéri  – z definície cieľov tej firemnej pobočky majú byť členmi marketingoví copywriteri.

Len tak mimochodom. Slovenský jazykový priestor je malý trh na uplatnenie blogéra. Dokonca ani česko-slovenský jazykový priestor veľmi nefunguje. Pro-bloging vyžaduje angličtinu. Ale to naozaj hovorím o blogovaní. Nie o copywritingu či komentárovom spame, ktorí sa tvária ako blogovanie.

O teórii blogovania sa toho napííísalóó…

Share Button

Tak nám potrestali registrátora domény za jej obsah, pani Muellerová

Opakuje sa to pravidelne. Niekto neznalý fungovania internetového prostredia sa vrhne na prvého koho stretne a začne vymáhať spravodlivosť. Namiesto nej však zosmiešni sám seba a narobí kopu škody nevinným.

Toto je stále rovnaký scenár, podľa ktorého sa už udiali súdne spory okolo odkazovania na internete, potom okolo vkladania embendovaných videí a teraz tu máme rovnaký scenár v oblasti registrácie domén.

WebSupport je hostingová firma a registrátor domén. Naši zákazníci majú u nás zaregistrované tisícky domén. Medzi inými aj evysledky.sk, tiket.sk, flashscore.sk, alebo a sktipy.sk. Ak kliknete na niektorú z týchto domén, prehliadač vám zobrazí weby umiestnené na zahraničných serveroch, ktoré propagujú hazardné hry. A na Slovensku je propagovanie hazardných hier bez licencie zakázané, s čím absolútne súhlasíme a je to tak správne.

 

Z toho dôvodu sa začalo v tejto veci vyšetrovanie v réžii Daňového Úradu a Finančnej správy. Bez problémov sme spolupracovali a na žiadosť úradníkov sme poskytli všetky dôležité informácie o majiteľoch domén, ktorí za ne zodpovedajú. Ostatne, robíme to tak vždy a s ochotou.

 

Po krátkom čase sa však úradníci rozhodli, že s majiteľom domén komunikovať nechcú. A už vôbec nie, ak je celý obsah v zahraničí. Logika nepustí – domény sa predsa registrovali cez nás, cez WebSupport. Skrátka si povedali, že si to celé uľahčia a pokutu pošlú prvému, kto je na dosah.Rozhodli sa potrestať nás, registrátora domén.

Zdroj: Nezmyselná pokuta, vydieranie a boj so štátom – WebSupport blog

Výsledkom budú opäť vysoká náklady daňových poplatníkov, pretože nakoniec to skončí súdom a štát bude musieť zaplatiť trovy konania.

Nakoniec sa vždy nájde niekto, kto princípom služieb v oblasti virtuálneho životného priestoru rozumie, nájde si judikáty európskeho súdneho dvora prípadne priamo smernice Európskej únie. Bolo to tak aj v prípade vkladaných videí. A bude to tak aj v prípade registrátorov domén.

Nepovedané súvislosti nepovedaného

Predstavte si, že v tom súdnom dvore sedí taký Pinokio Procházka… No fuj, takéto predstavy z rána, to by som vám asi nemal robiť, že?

V zákone o hazardných hrách sa píše aj niečo o blokovaní webovách stránok. A pamätáte si, ako vyšetrovali hackerský útok na NBUsr123? Prišli chlapci od dvoch levov k poskytovateľovi hostingu a vytiahli disky so serverov. Disky, na ktorom bol zdieľaný webový priestor niekoľko tísíc  webových sídiel niekoľko stoviek zákazníkov tejto hostingovej firmy. Áno,  Websupportu. A áno, aj mne nešli 3 dni moje weby.

Tak si predstavte, že nejaký šikovný úradník prikáže zablokovať firmu Websupport. Veď registrovali domény, na ktorých si niekto umiestnil propagáciu hazardných hier. A tá je predsa zakázaná a zákon umožňuje zablokovanie prístupu na takýto web. Linka vedie k Websuportu, tak zablokujeme ich serverovňu.

Keď onehdá nabehli americkí vyšetrovatelia kdesi na Novom Zélande k Megauploadovačovi, tak sme sa po skúsenostiach s akciou slovenských vyšetrovateľov smiali na poznámke Tomáša Bellu: “A predstavte si, že tam zastaví modrá Avia…”

Nie, nie, a ešte raz nie!

Podobné hovadiny stvárali onehdá  aj Švédi, keď odsúdili stránku za odkazovanie. Akosi pozabudli, že odsúdiť by mali aj taký Google.

Google napomáhač napomáhačov, torrenty nevinné

Zdá sa, že by mal Google nasledovať. Veď  na svojich stránkach používa <a href=” na súbory s nelegálnym obsahom. Alebo minimálne na stránky, ktoré následne odkazujú na nelegálny obsah. A odkazovať na nelegálny obsah rozsudok považuje za  pomoc pri porušovaní autorského zákona. Predtým samozrejme treba po súdoch povláčiť aj malé sprostredkovateľské a napomáhačské spoločnosti, ako Seznam a.s. V prípade Zoznam s.r.o. vznikne zaujímavá situácia, keďže T-com bude musieť sám na seba poskytnúť dáta o prístupoch na službu…

Teraz sme na Slovensku postúpili na nový level. Rovno registrátora domény.

Takže ešte razu nie. Nie! Nie! A ešte raz nie!  Nesúhlasím, roky-rokúce nesúhlasím, aby bol ktokoľvek postihovaný za odkazovanie

Pustíme robota do siete a ten vyhľadá odkazy na známy nelegálny obsah. Keď sa robot vráti s plnou databázou webov, výkonná pracovná stanica spárovanie webov a ich prevádzkovateľov, doplní adresy z obchodných registrov jednotlivých krajín a celé to pošle do obálkovacieho automatu. A potom už len fikcia doručenia a ste v base skôr ako vyslovíte www. Ja som vám to už dávno hovoril: Nechcem, aby ma pokutoval robot

Čo tam po tom, že to nie je spravodlivé. Hlavne je to jednoduchšie.

Ľahké riešenie nie je nikdy spravodlivé.

Pre matematicky založených vo verzii: Ľahké riešenie je  vždy nespravodlivé. To aby sme sa z tých záporov korektne neposrali.

Začalo to právnou zodpovednosťou firiem a nasledovala fikcia doručenia, zodpovednosť vlastníka vozidla, zodpovednosť prevádzkovateľa diskusie či webovej stránky… Ich zoznam sa neskutočne rozrastá.

Hlúposť po chvíli omrzí

Nakoniec, tak ako v prípade odkazovania a vkladaných videí to dobre dopadne. Akurát mi už nemusíme byť pri tom.

Proste sa slušní ľudia, priemerne zodpovední a priemerne poctiví od toho stola postavia a už na budúce na ten obed so zdieľanou platbou neprídu. (Viete vy čo, odkaz si hľadajte sami, písal som o tom.)

Tých zvyšných 10, ktorým sme prispievali či už peňažne alebo službami alebo výrobkami na ich dotovaný obed sa bude po sebe obzerať, kto to za nich zaplatí, kto im službu poskytne, kto to pre nich vyrobí.

Je to nekonečný boj za beztrestnosť sprostredkovania v oblasti internetových technológii

 

Share Button