Jediný správny spôsob používania môjho Facebooku

Naozaj sa chcete pohoršovať, že mám hentoho či tamtoho v priateľoch? Nuž, tak načúvajte pár slov od starého skúseného blogéra.

Ste si istý, že keď niekto kliká, tak vyjadruje postoj?

Zaujímavé, ako niektorí predpokladajú, že jedine ich spôsob členstva a spôsob používania rôznych nástrojov Facebooku, je ten správny. Strana a vláda by mali radosť.

Členstvo v skupine môže byť aj prejavom záujmu, či bude existovať vôbec nejaký vývoj v skupine/na f-stránke. Preto milióny členov fakt nič neznamenajú.

Stlačenie “Páči sa mi to” je napríklad aj spôsob monitorovania aktivity pri danom statuse/poznámke. Preto je využitie počtu obdivovateľov statusu na hodnotenie kvality f-stránky zaťažené väčšou či menšou chybou merania.

Rovnako f-priateľstvo môže byť tiež spôsobom ako so záujmom pozorovať, že existuje aj iný pohľad na život. A občas aj motyka vystrelí a virtuálne priateľstvo prerastie do niečo hlbšieho a príjemnejšieho.

Občas niekto použije Druhú metódu Indiana Jones aj v priestore Facebooku, keďže je naučený takto riešiť problémy ochrany súkromia.

A kontrolná otázka na záver: Vyplýva z tejto poznámky, že jej autor to tak robí?

V starých časoch Facebooku (asi tak pred rokom 2009) prebehla diskusia o tom, či môže byť novinár f-priateľom s politikom. Len novinár môže o takom priateľstve povedať že to o niečom vypovedá. Áno, niečo to o tom novinárovi, čo to o tom novinárovi napísal, vypovedá. Rovnako ako dôkaz f-priateľstvom. Povrchnosť a amatérstvo!

Pod čiarou: Tento text  som napísal onehdá pre svoj profil na Facebooku a prebehla tam k nemu veľmi podnetná diskusia. Písal sa v tedy 29. december 2009.

Zdieľajte obsah s priateľmi:

Veľa vám toho dlhujem

Podľa vás by som sa mal furtom červenať. A povinne reagovať na každý váš komentár. Povinne odpovedať na vaše výzvy na reakciu. A povinne byť k vám srdečný. A povinne s vami súhlasiť. A povinne mať vždy pravdu a nemýliť sa. A povinne dodržiavať pravidlo vášho víťazstva v diskusii…

Riť Paľovu!

Pozrite si film  Meet Joe Black. Pochopíte čo sa musí.

Skúsme si to predstaviť:

Vy: Píšeš hovadiny.
Ja: Áno, máte pravdu, som debil a píšem hovadiny.
Vy: ???

No vlastne ani neviem čo by ste ďalej napísali. Naozaj ste taký somár, že budete ďalej strácať čas s debilom, čo píše hovadiny? Alebo, ako by ste sa nazvali, vy samého seba, keď strácate čas v komentároch na Facebooku s debilom, čo píše hovadiny?

No ja by som sa sám pred sebou hanbil. Je pravda, že slobodný človek v slobodnej krajne môže robiť aj sprostosti, takže občas pokračujem v diskusii aj keď už dávno vidím, že to nikam nebude smerovať. No naozaj len občas a čisto zo zvedavosti, či dotyčný ten dôkaz sporom pochopí.

Väčšinou pochopí a urazí sa. Prejavuje sa to tak, že roztrieska odkaz “ukončiť priateľstvo”.

Viete priatelia, keď aktívne blogujete tak dlho ako ja a verte mi, rok 2003 je pravekom sociálnych sietí a interakcii, tak keď takto dlho stretávate komentáre pod svojimi článkami, tak vás už nič neprekvapí.

Mňa už naozaj nič na webe neprekvapí. Otravnosť, nepochopenie, prizmu, žalovanie, to všetko som si už dávno užil, časť pozorovaním, čas priamym pokusom. Nič z toho už vo mne nevyvolá žiadnu veľkú emóciu. A kto ma pozná, ten vie, že nevyvolať u mňa emóciu si vyžaduje skutočne veľkú mieru mojej odolnosti.

Nie, nemusíme spolu súhlasiť. Stačí keď sa nepozabíjame. To bohate stačí.

Keď sa náhodne stretneme na ulici a porozprávame sa, môže sa stať, že sa rozídeme v nesúhlase. Napadlo by vás, že nabudúce keď ma z diaľky zahliadnete,  prejsť cielene na druhú stranu ulice, keď by vám hrozilo, že sa máme spolu pozdraviť a pousmiať sa na seba v spomienke na náš vzájomný plamenný nesúhlas?

Ja viem, nič také, že vy musíte prejsť na druhú stranu chodníka, by sa nebolo muselo stať, keby som s vami súhlasil. Keby som mal len vaše názory. Keby som si myslel len to, čo si myslíte aj vy.

Veď píšem už v nadpise, že vám toho veľa dlhujem. Viem to o sebe. A viete vy čo? Je mi to jedno!

Naozaj vám toho veľa dlhujem. Len dúfam, že keď budete kvôli mne nabudúce prechádzať na druhú stranu ulice, že sa dobre poobzeráte. Nerád by som bol, aby ste boli presvedčený, že za váš stret s autom mimo chodníka môžem ja. Aj tak by som vás išiel zachraňovať.

 

Zdieľajte obsah s priateľmi:

O búrke v pohári štatistík čítanosti na webe Dennik N

Štatistiky Dennika N, ktorú som nameral náhodne a neobjektívne 3.1. 2017:

  • DennikN uvádza pri dnešnom mojom článku číslo 1840 (20:30 hod)
  • Moje počítadlo (obyčajný obrázok 1×1) 193 unikátnych zobrazení. (Týka sa všetkých článkov na mojom tamojšom blogu. Použitý open-source Piwik.)
  • Moje video vložené v texte malo cca 25 zobrazení podľa Youtube interných štatistík.

Ja neviem/nehodnotín/neposudzjem čo je správne číslo. Ja len píšem čísla.

Tých 1840 je na úrovni čísiel, ktoré som videl v štatistikách, keď bol v starých dobrých časoch nejaký môj článok vybraný na titulku. Dnešný článok Štát hospodári o jednu miliardu lepšie, no umierame zbytočne skôr ani na titulke nie je, ba dokonca bol vydaný v týždni, keď sú ešte školské prázdniny a kopa ľudí má dovolenky.

Áno, aj v roku 2016 Slováci web najviac čítali v pracovnej dobe. Hrbolček v návštevnosti od 20-21:00, keď dali rodičia deti sať, je stále slabým odvarom návštevnosti v čase od 9-11:00.

Ak by som si mal nejakú teóriu vycucať z prsta, tak je to to, že engine WordPressu má fakt veľký problém počítať ľudí. A redakčnému blogu osobne neverím ani diakritiku v ňom. Z provokácie od Transparency International Slovensko som sa akurát hlasno smial.

Web Denníka N beží na systéme WordPress, ktorý ponúka aj možnosť zobrazovať čítanosť jednotlivých článkov. Použitý algoritmus žiadnym spôsobom neidentifikuje používateľa, čiže ak jeden používateľ príde na článok dvakrát, hoci aj bezprostredne po sebe, zaráta ho dvakrát.

Zdroj: Denník N hrá s čitateľmi absolútne férovú hru – Denník N

Ani tvrdé dáta o počte načítaní poľa s textom článku z databázy by sa tak brutálne nemohli líšiť od iných metrík používaných inými nástrojmi.

Súčasne som si istý, že admini Dennika N nemajú vyrobené udělátko na tvorbu hausnumer do štatistiky. Nič také proste nemá zmysel.  Na manipuláciu s verejnou mienku stačí umiestňovať preferované myšlienky na titulku, nech už si pod týmto pojmom predstavíte akúkoľvek s preferovaných pozícii webu Dennika N, vrátane redakčných FB profilov.

Áno, manipulácia verejnou mienkou je niečo, čo je vlastnosťou novinových médii od počiatku guttenbergových vekov. Veď už len ten pojem mienkotvorný denník… Že? Počítače a prostredie internetu obzvlášť, len priniesli tejto manipulácii efektívnejšie nástroje ako kedykoľvek doteraz.

A zas – nehodnotím či je manipulácia verejnou mienkou dobrá lebo zlá. A už vôbec neriešim ako, akým smerom a do akej miery práve DennikN vytvára verejnú mienku. Len konštatujem, že proste je. Že existuje, že je vlastnosťou médii.

Mimochodom, veľmi sa čudujem, že ešte nebol Mark Cukoušek zatiahnutý do ťahaníc okolo ovplyvňovania výsledku amerických volieb pomocou algoritmu na radenie príspevkov na osobných FB stenách užívateľov.

Takže, aby som to uzavrel: Číslam Dennika N neverím ani medzeru medzi tísickami a stovkami. Naopak, konkrétnym ľuďom, ktorí stoja za redakciou Dennika N verím ich úprimnú snahu o férovosť v medziach ich progresívneho ružolíceho ľavičiarskeho svetonázoru. Pre mňa sú najdôverihodnejší z možných.

Zdieľajte obsah s priateľmi:

Stroje útočia!

Desítky či stovky tisíc zařízení připojených k internetu, jako jsou webové kamery, routery, set-top-boxy nebo třeba chytré lednice, zahltila DNS servery společnosti Dyn obrovským množstvím komunikačních požadavků, čímž danou infrastrukturu zatížila natolik, že přestala stíhat vyřizovat požadavky uživatelů a případně se zcela zhroutila. Protože jsou tyto prvky vzájemně propojené a na sobě částečně závislé, problém se řetězovou reakcí šířil na další a další DNS servery, až se výpadky služeb z východního pobřeží USA rozšířily i na západ a nakonec i do Evropy.

Zdroj: Útok, který ochromil internet, zřejmě podnikly i webkamery a set-top-boxy – iDNES.cz

Zdieľajte obsah s priateľmi:

Piano nesplnilo želania predajcov, tak zákazníci nedostanú nič

Hm, nesplnil očakávania vydavateľov. To je to, čo vydavatelia do titulku tejto správy nedajú.

Systém pro placení za obsah webů Piano na Slovensku končí, nesplnil očekávání médií Službu Piano, která na Slovensku zahájila provoz v roce 2011, slovenská média postupně opouštěla. Tento krok vydavatelé odůvodnili kromě jiného tím, že projekt představoval pouze malou část jejich příjmů a že Piano tlumilo návštěvnost internetových stránek.

Ešte markantnejšie to zaznelo v inej, podrobnejšej správe:

„Najväčšou nevýhodou spoločného platobného riešenia je, že ho vydavatelia nemôžu mať pod plnou kontrolou,“ vysvetľuje Peter Mačinga z vydavateľstva Petit Press, ktoré vydáva denník SME. Práve to je najsilnejším titulom využívajúcim Piano až do týchto dní. Mačinga poukazuje na nemožnosť vydavateľa priamo manipulovať s platobným systémom, komunikovať s predplatiteľmi či tvoriť marketingové aktivity a cenotvorbu. Zdroj: Národný paywall Piano po piatich rokoch končí | Médiá | Stratégie

Pre mňa je systém Piano pre jednu platbu za “celý internet” výborná vec. Zodpovedá totiž spôsobu ako čitatel-platca číta internet.

Najčastejšia kritika na platenie za obsah, s ktorou som sa vo svojej digitálnej sociálnej bubline stretol je, že predsa nebudem platiť celé mesačné predplatné za prečítanie jedného článku za deň. Aj ja som si takto napríklad ešte stále nekúpil predplatné pre .týždeň. O Sme.sk ani neuvažujem.

Ten trh s platbou za obsah zatiaľ nefunguje. Inak by o jeho podobe nerozhodovali predávajúci, ale kupujúci. Jeden z dôvodov, ktorý vidím je, že stále ešte prevláda hlúpe krížové financovania. Kedy digitálny obsah je financovaný príjmom z papierových novín. A oboje ide úspešne do straty a likvidácie.

Veľmi, ale veľmi sa mi páči, že tvrdé dáta potvrdzujú, že Denník N sa vydal dobrou cestou. Založiť digitálny denník s papierovou prílohou pre môjho otca.

O systéme platenia za obsah som písal počas posledných rokov viackrát.

Napríklad, keď skvelo porovnávali vydavatelia hrušky s jablkami:

Všetci vystúpivší sa sťažujú, že im Piano tlmilo návštevnosť. Okrem Pravdy všetci nasadili svoj vlastný systém. Tak prečo porovnávať návštevnosť mimo walled garden a za Piánom, keď je obsah po novom prístupný v mnohonásobne drahšej vlastnej walled garden? No prečo nie?

Lebo by museli ukázať, ako sa im zmenili reklamné príjmy z plne free obsahu a po ohradení časti obsahu do Piana. Lebo by museli ukázať, ako je ich drahá a izolovaná walled garden atraktívna  a úspešná.

Zdroj: Základom hodnotenia úspešnosti Piana je matematika | M+M+M+M (4M)

Napríklad, keď som písal o horespomenutom inom spôsobe čítania internetov.

Vydavatelia produkujúci obsah na internete si musia uvedomiť, že ich server je súčasťou jedného nedeleného internetového prostredia. Akonáhle si svoj obsah zamknú do svojej walled garden, tak sa z neho vydeľujú. A ten obsah za tou stenou potom musí byť sakra dobrý, aby obstál v konkurencii s celým ostatným internetom. Ten vydelený obsah musí byť potom sakra veľký, aby obstál s nekonečnosťou (o pardon, vy neviete jazyky, tak teda obmedzenosťou nekonečna) internetového priestoru. Zdroj: V digizone.cz sa pri predplatnom s mŕtvym koňom zrazili a osedlali ho | M+M+M+M (4M)

Tak uvidíme, hádam sa dožijeme.

 

 

Zdieľajte obsah s priateľmi: