Archív kategórie: Svet okolo nás

Geocaching má už 15. rokov, oslávime to geocachingom

Napísané , autor:

Kešeri a aj nekešeri nachádzajúci sa 2.5. v čase 11:00-11:30 v blízkosti významného diaľničného uzla „Žiar nad Hronom“ môžete získať suvenír k 15. výročiu Geocachingu účasťou na malom skromnom evente.

Pred 15. rokmi, dňa 2.5. Bill Clinton rozhodol o zrušení úmyselného kazenia dát GPS. Do signálu z družíc bola vkladaná umelá odchýlka, ktorú vedeli vojenské prístroje odčítať, ale civilné boli totálne nepoužiteľné.

Hneď na druhý deň jedného chlapíka napadlo ukryť pixlu fazule (isto to bol potomok Jozefa Ignáca Bajzu) plus nejakú nepotrebnú užitočnú bižutériu a ďalší staf. A k tomu, kdesi na jednom internetovom fóre napísal:

Tam a tam, na súradniciach A a B som schoval poklad. Hľadajte.

A tak vznikla hopsasa naša prvá keška a hra geocaching.

Potom plynulo 15 rokov a všeličo sa menilo, všeličo sa vyvíjalo. Všeličo bolo do pravidiel vkladané, všeličo zasa vracané po pôvodného stavu. Ľudia sa rozhádali, potom zase udobrili.

Až prišiel 2.5.2015 a kešéri na celej planéte sa stretnú na keškách, takzvaných eventoch, kde si pripomenieme toto výročie. Jeden taký eventík som si zorganizoval pre kešérov aj ja. A pozývam naň aj vás mukov/mudlov (podľa ságy Harry Potter)

Takže, priatelia, ak sa chcete o nás kešéroch a geocachingu niečo dozvedieť musíte sa vyterigať na súradnice… Ups, to sa nerobí. Za prezradenie súradníc kešky hrozí… No proste sa to nerobí. Takže vám to miesto opíšem takto: Je to na Šibeničnom vrchu pri Žiari nad Hronom neďaleko budovy vodojemu.

No dobre, aby ste nepovedali, tu je to miesto na mapách Googlu. https://goo.gl/maps/XiZtb

A tu je odkaz na listing toho eventu: http://coord.info/GC5RJQY

Program pre muklov:

  • Ukážky cestovateľských predmetov.
  • Ukážka odlovu tradičnej keše.
  • Odhalenie hodnoty „suveníru“.
  • Vychvaľovanie a vynášanie hry geocaching do nebies.

A samozrejme aj trochu turistiky.

Posledný výzva! Posledná výzva!

Kešéri aj nekešéri nachádzajúci sa 2.5. v čase 11:00-11:30 v blízkosti významného diaľničného uzla „Žiar nad Hronom“ (tak významného pre diaľničnú sieť, že ani samotné mesto nemá naň priamu prípojku), môžete získať suvenír k 15. výročiu Geocachingu (poučiť sa o geocachingu) účasťou na malom skromnom evente.

 

 

Responzívny dizajn = "optimalizované pre tablety a IE"

Napísané , autor:

A budem menší, menší, až budeme najmenší na celom svete. Teda okrem Ruska, tam majú najväčších trpaslíkov.

Ale vážne. Už viac ako týždeň sa z chuti zabávam na projekťákoch a programátoroch Grundpeaku, ktorý riešia web pre hru Geocaching.

Dva obrázky hovoria za všetko.

Pri malej šírke displeja, pre tablet je to fajn. Na desktope to už za veľa nestojí. Rozpadá sa lišta, rozpadá sa navigácia, rozpadá sa užívateľ. Proste chyba v dizajne, absencia testovania a zaslepenosť vlastným zariadením a vlastnými prístupovými právami. Úplne obvyklá vec.

Ale iné mi napadlo v tejto súvislosti.

Za starých dobrých čias, tak pred 10 rokmi, sme riešili prístupnosť a použiteľnosť bez ohľadu na zobrazovacie zaradenie. Nehovorilo sa tomu responzívny a všetci si robili srandu z programátora, ktorý optimalizoval pre konkrétne rozlíšenie.

A tak sa dnes smejem tým, čo optimalizujú pre tablety.  Nerobte rovnakú chybu. zabudnite na pojem responzívny a oprášte si pojem použiteľnosť a prístupnosť.

Skúste svoj web používať. 😉

Keď sa zamyslím nad tým, ako habkáte po webe prstom, nemáte k dispozícii HW klávesnicu, úprimne ľutujem programátorov, ktorí sa snažia urobiť jeden web pre všetkých. Naozaj nejde len o iný viewport! Ide o úplne inú ergonómiu používania. Preto v dnešnom čase ide oveľa oveľa oveľa viac o použiteľnosť ako kedykoľvek doteraz.

Čo je použiteľné s myšou a klávesnicou, nie je použiteľné s prstom. A naopak, čo dizajnujete pre prst je otravné nepohodlné pre myš.

Šachový aut: Starý dobrý stilus a ťukanie do displeja ostrúhanou paličkou.

„A hlavne tie podčiarknuté odkazy!“, to bola mantra použiteľnosti. Nie, nejde o to podčiarknutie v doslovnom význame. To je len taký skúšobný kameň – ukážkový príklad na všetkých nových weboch. Na odkazoch je krásne vidieť ten zásadný rozdiel v ergonómii. Kým pomocou pomocou myši v pohode využijete hover:underline, skúste  prstom vyvolať hover efekt. Taký Caprfíld sa ešte nenarodil.  A tak nikto nevie, kde sú odkazy, kde je navigácia. Odkazy sú nepodčiarknuté, navigácia v rovnakej farbe, formulárové polia plné popiskov.

O responzivite nikde nič. Iba samá použiteľnosť. Tak úrčité!

Apropó, keď už hovoríme o starých časoch a oprašujem pojem použiteľnosť a prístupnosť. Stále platia zákonné predpisy pre prístupnosť webov štátnej správy? Tie weby stoja milióny a nedokážu ani len to, čo weby z pred 10 rokov v oblasti prístupnosti. A unúval sa niekto aktualizovať pravidlá, aby bola dodržaná prístupnosť aj pi použití na dotykových zariadeniach? No dobre, tak ja si sadnem do kútika, ono ma to prejde.

 

Remarketing na smiech v duchu smiešnej personalizácie

Napísané , autor:

V PPC je taká srandovná vec. Dnes hľadáte čosi kdesi, prípadne aj navštívite nejaký ten webík. A zajtra vám táto dnešná návšteva spustí zobrazenie reklamnej jednotky. Už nie kontext obsahu navštívenej stránky, ale kontext vášho včerajšieho hľadania či surfovania.  Pekná myšlienka, že?

Kího-víra, dali tomu mno remarketing.

A dopadlo to ako vždy.

A tak preto, že sa včera brácho chválil cez Hangout, že ide kupovať gumy, mňa dnes otravujú Adwords PPC reklamy na gumy. Na jeho auto.

Minule ma takto prenasledovali asi týždeň reklamy na umývačku po tom, ako som si na tom webe umývačku kúpil.  No nekliknite na takú reklamu. Áno, taký som bol prevít, že som klikol.

Technická odbočka: Z návštevy a zaplatenia košíka mali jednu sušienku. Z návštevy webu úplne inú sušienku. No ktorý pár sušienka-reklamná jednotka sa mal prejaviť, no ktorý? Umývačkový, alebo tabletový? Z pradávneho môjho nákupu pneumatík mali k dispozícií rozmer gúm na moje auto. Tie dáta majú všetky: návštevná_sušienka-nenákup-nesušienka-starý_nákup-sušienka-rozmer-reklamná jednotka. (Bol som prihlásený do ich webu!)

Nie, priatelia, personalizovanej reklmy majú všetci plnú hubu, ale nikto ju nikdy nevidel.

Minule som sa až zľakol, keď mi prišiel od O2.sk e-mail s oslovením priezviskom. Že by predsa len? Ale prosím vás, ponúkali mi lepší tarif na mobilné surfovanie. No chcem vidieť toho, kto mi dokáže ponúknuť viac ako je bezFUPoví datanonstarif za 6€ na území SR a ČR. Ani sám O2 nie. Zas vedia, že som earli adopter. Ale personalizovane sa snažia. Ale dopadlo to ako vždy.

Naozaj je to také drahé? Alebo len neviete zaplatiť niekoho, kto by vám navrhol algoritmizáciu nad dátami, ktoré už dávno máte. KW je súvislosti. Stačí mi napísať, vy viete kam.

Pod čiarou: Pár myšlienok inšpirovaných článkom o inom podivnom šlendriáne.  Хотели как лучше, а получилось как всегда

Pod dvomi čiarami:  To vás takto oslovia oni, že potrebujú pomôcť, lebo nemajú kapacity ale nápadov kopu. A už pol roka nemajú čas.

Aké technické parametre má mať fotka určená na blog?

Napísané , autor:

Rada, aké veľké a ťažké fotky je vhodné publikovať na webe.

Základná vedomosť, ktorú si treba osvojiť je: Obrázok má celkovú váhu v MB, ktorú ovplyvňujú dva parametre:

  1. veľkosť (rozmer) v pixeloch
  2. kvalita kompresie

Publikujeme zásadne vo formátoch JPG alebo PNG. Sú to stratové formáty. Obrázky sú v nich zabalené a komprimované podobne ako keď komprimujeme textové súbory do formátu zip alebo rar. Avšak pri kompresii sú nenávratne zahadzované (preto stratová) zbytočné informácie. Napríklad v prípade fotiek sú to okom nerozlíšiteľné blýzke odtiene. Podobne stratový kompresný formát je aj MP3 pre hudbu u ktorého sa zahadzujú blízke tóny, ktoré aj tak nerozlíšime sluchom.

Veľkosť pokojne môže byť aj v stovkách pixelov na šírku. Ja bežne používam 650px. Je to ovplyvnené celkovým dizajnom stránky, kedy tento blog je stavaný na šírku cca 800px.

Kvalitu kompresie nastavujem na 85% u fotiek. A znesiteľné je až 65%. Ale treba to skúšať a používať čo vám vyhovuje. Pri 85% kompresii (teda pri „zhoršení“ kvality len o 15%) a zachovaní pôvodných rozmerov  sa pôvodná „váha“ obrázku zníži o cca polovicu.  Kdesi som u profíkov čítal, že je lepšie použiť viacnásobnú kompresiu o malé kroky ako raz o jeden veľký. Ale neskúšal som to.

Pôvodná fotka mala rozmer 4352x2904px a celkovú váhu 1,6MB.

Upravená fotka v oboch parametroch, teda aj v rozmere aj v kompresii a pripravená na publikáciu má rozmer 650x434px cca 41kB (cca 0,052MB).

Cieľ je dosiahnutý. Fotka je ešte ako tak veľká, dosť kvalitná a načítanie stránky sa radikálne zvýši. Ja viem, dnes už máme rýchle pripojenia. No predstavte si, že spravím galériu s 20 fotkami a každá má alebo 2MB alebo 50kB.

Tradovaný omyl: Jedinou odmenou pre ownera je log od kesera

Napísané , autor:

„Jedinou odmenou pre ownera je log od kesera“ – strašne dlho tradovaný omyl.

Jedinou odmena majiteľa keše je zábava ostatných kešerov. Log je bonus – hmatateľný prejav tejto radosti. Až keď prestanete ľpieť na hmotných statkoch a teší vás neuchopiteľná radosť ostatných, budete mať zo zakladania kešiek radosť.

Zakladám kešky preto, aby sa ostatní hráči bavili. Aby sa oni potešili. Ja mám z toho už vyše 1100 radostí pri nálezoch. Toľkokrát sa zalogovali  kešeri na mojich 14 keškách. Očakávam málo a dostanem veľa.

Z toho som dostal 18 favorite bodíkov. Takže len 18 sa skutočne páčila? To by som bol smutný autor, keby som to takto počítal.  Favorite bodíky majú len platiaci geocacheri a geocaching nevyžaduje ako podmienku platené členstvo. Naopak, úplne v pohode sa dá za služby geocachingového servera neplatiť nič a plnohodnotne si užívať geocaching.

Log vám nepovie, ako veľmi  sa nálezca kešky zaradoval. Niekto sa raduje trochu, niekto veľmi aj z maličkosti. Možno niekoho potešilo, že v keške našiel ozdobný štipec, ktorý doma použije jeho manželka na sáčok s jeho obľúbenou škoricou. Ako zmeriate takúto radosť z geocachingu? Dĺžkou logu?

Svojim priateľom, keď sa ma pýtajú čo ma tak drží na geocachingu, hovorievam, že je to inšpirácia kam ísť a čo vidieť. A radím im, že sa majú pred cestou na dovolenku či pracovnou cestou mrknúť na listingy kešiek. Nemusia loviť, stačí, že ich listingy upozornia na zaujímavé miesta a v logoch si pozrú fotky okolia, ktoré tam nahrali kešeri.

Ste nevedeli, že aj takto robíte založením kešky radosť, čo?  Ani ja som to nevedel, kým som pradávno nenarazil na takúto tichú kešerku. Škatule nehľadá, do logbookov sa nezapisuje, na webe neloguje, ale má už vyše 2000 nálezov.

Priatelia, geocaching je skutočne o nezištnom rozdávaní radosti. Nič neočakávate a keď náhodou niečo dostanete, život je stále rovnako pekný.

Preto vám dobre radím: Ak chcete za založenie kešky či nebodaj za vyslanie travelbugu niečo dostávať, podajte si radšej športku. Zažijete menej sklamania.

 

Tabletový výber z Dennika N publikuje z budúcnosti?

Napísané , autor:

Tak som si náhodne pozrel, reku ako to ten Výber z celotýždňového Denníka N na tablete vyzerá. A ono je to nefalšovaný návrat do budúcnosť.

Témou výberu z 2.4.2015 je oslobodenie Bratislavy. Tri skvelé články. Hovorím si, zalinkujem. Idem na web a tam nič. Idem do vyhľadávania a tam:

Výsledky pre Bratislava prežila bez veľkých obetí

Ľutujeme, ale nič tu nie je!

Zdroj:  Hľadali ste Bratislava prežila bez veľkých obetí – Denník N.

A takto to dopadlo, keď som sa chcel pozrieť, prečo som tie články počas týždňa prehliadol na webe.

Kedysi pradávno bol taký kongeniálne absurdný vydavateľská počin: Nedeľná Pravda vychádzala vo štvrtok s piatkovým dátumom.

Ja som za každú srandu, ale ak má byť niečo výberom z toho najlepšieho za ostatný týždeň, tak prečo z nás, ktorí čítame hlavne web, robí vydavateľ predplatiteľov druhej kategórie? Čítam zajtrajšie noviny na webe tak cca od roku 2001-2. Odkedy sa objavili Pocekt PC. A na tieto čachre s publikovaním pozajtra naozaj nie som zvedavý.

Keď prišla onehdá Slonková s podivným tvrdením, že papierové noviny sú prvoradé a nie všetko čo je v papieri patrí na web, kritizoval som to náramne. Aj ty Brutus Matúš? Takto ťa učili po kostole hvízdať?

Chcem veriť, že išlo o neopakovateľný jednorázový úlet spôsobený piatkovým štátnym sviatkom. Otázkou je, prečo ten článok nie je 3.4. poobede na webe, keďže je to téma týkajúca sa 4.4. No nech to preberám ako to preberám, ospravedlnenie nenachádzam.

Spravme s chyby vlastnosť

A možno inak. Možno to vezmime nie ako chybu, ale ako vlastnosť „nedeľná pravda“.

Potom si ale nalejme čistej pepsicoly a využime to aj marketingovo.  Tabletový výber je takým Nedeľným magazínom vychádzajúcim v piatok so sobotným dátumom. Vrátane magazínových víkendových článkov, ktoré sa na webe zobrazia v sobotu a nedeľu.

Pretože pravdou je, že som si vo Výbere N z 2.4. náramne počítal. Skutočne skvele, ako dávno nie.

 

Možno by pre nás, čo máme radi nefalšovaný web, mohla pribudnúť v čiernom boxe „najčítanejšie články“ záložka „Redakcia odporúča“, kde by pribúdali (alebo sa jednorázovo v piatok objavili) práve tie texty z tabletového Výberu N. Alebo niekde inde na webe. Tie tri stĺpce dole na titulke sú až zúfalo statické v tom, čo ponúkajú z jednotlivých kategórii.

Čo rozhodne od webového denníka očakávam, je výber obsahu. Nové pohľady, súvisiace články pekne pokope, prelinkovanie v textoch. Návraty v nových článkoch k starým informáciám a prelinkovanie zo zadu dopredu. Zaradenie nových správičiek do súvislostí starších profilových textov a komentárov. Prosto noviny 21. storočia v ktorých si môže čitateľ kedykoľvek pripomenúť súvislosti a vývoj starých káuz. Nie len vertikálny rast obsahu v čase, ale aj horizontálny rast do šírky súvislostí. No nechcem rovno napísať, že záložkovanie na sme.sk je fajn 😉

Áno, tvorba potrebných  metainformácii vyžadujú energiu. A energia, to sú peniaze. Zadarmo ešte nikto neobedoval.

Zdravotníctvo postavené na šťastí nahraďme rovným prístupom

Napísané , autor:

Čo myslíte, ako ďaleko sme k bodu, kedy liečbu A alebo liečbu B dostanú správny voliči? Mať len šťastie, aby ste dostali správnu liečbu, tento bod sme už zdá sa dosiahli. Ste preto na svoj demokratický štát hrdý?

Štěstí naopak měl horolezec Jan Trávníček, který loni vylezl na K2 – a to přes to, že trpí od dvaceti let psoriatickou artritidou a po roce 2000 už to vypadalo, že pro něj pohyb do budoucna nebude možný. V roce 2007 dostal biologickou léčbu a dnes je pátým Čechem, který vylezl na K2, a čtvrtým, který stanul na vrcholu Annapurny – s biologickým lékem v termosce.

Léčba pomohla také 42leté Haně Dvořákové, které před pěti lety lékaři diagnostikovali sklerodermii progresivního typu. Pojišťovna jí však po žádosti lékaře o biologickou terapii odpověděla, že se na její chorobu nevztahuje. Nakonec ale po změně pojišťovny pacientka na léčbu loni nastoupila. „Kdybych léčbu nedostala, dnes už nechodím. Teď mám radost ze života. V revmatologickém ústavu jsem ale viděla řadu pacientek se stejnou diagnózou, jako mám já. Jsou to mladé ženy, které mají malé děti a jsou na začátku nemoci. Bohužel jsem zatím asi jediná s touto diagnózou, kdo biologickou léčbu dostává,“ poukazuje na smutnou skutečnost Hana Dvořáková.

Zdroj:  Většina Čechů neví, co je biologická léčba. Pletou si ji s bylinkami | Zdravotnický deník.

Ja vám navrhujem: Prestaňme sa v zdravotníctve konečne spoliehať na šťastie!

Vedľajším účinkom presadzovania rovného a solidárneho prístupu poistenca k liečbe je, že bránim, aby ste si to mohli vybaviť na úkor spoluobčana.  A súčasne je to boj za istotu, že vás, konkrétne vás, nikto zo spoluobčanov neokradne o vaše vyliečenie. Že budeme mať všetci rovný prístup k zdravotníckej solidarite našich spoluobčanov.

Keď sa ma nedávno priateľ pýtal, ako sa má dostať k špičkovej liečbe kolena, tak sme nakoniec po diskusii prišli k jednoznačnému záveru: Nesmieš dovoliť, aby lekár rozhodoval o výbere tvojej sadry bez toho, aby ti navrhol „liečbu hokejového reprezentanta“. Musíš ho udržať v čistej medicíne. Tam je dobrý. Medicína u nás je skutočne dobrá. Ale chráň sa toho, aby začal uvažovať, čo si on myslí, že by bolo pre teba dobré bez toho, aby ti predostrel všetky alternatívy.  Nesmie začať uvažovať o peniazoch skôr, ako ti predstaví čisto medicínske alternatívy. Tvoj lekár pozná tvoju chorobu, ale predsa nepozná tvoju peňaženku. Tak nech rozhoduje o chorobe, nie o peniazoch.

A presne o tomto je rovný a solidárny prístup poistenca k liečbe. Peniaze, ako argument za lekára vyrieši politická dohoda občianskej spoločnosti. Podklady dodá odborná verejnosť.

Pan profesor Vyzula mluvil o oblasti onkologie, která je na tom o trochu lépe, protože když má někdo nádor, je z pohledu plátců nákladná péče přijatelnější. Je tady ale velká oblast onemocnění, jako je roztroušená skleróza, revmatoidní artritida, zánětlivá střevní onemocnění, psoriáza a mnoho dalších, kde má biologická léčba prokázaný efekt jak z hlediska kvality života, tak progresivity onemocnění. Pokud má nemoc bojovné pacientské sdružení, jako třeba roztroušená skleróza, je situace lepší, ale pokud pacienti tak militantní nejsou, je to horší.

Čo to je za princíp  „bojovné pacientské sdružení“? Sú to obyčajné emócie choroby. Je to obyčajné osobné rozhodovanie „podľa citu“. Je to čistá demokracia. Kto presvedčí ostatných vyhráva.

Bolo by skutočne fajn oddeliť diskusiu o peniazoch od emócii choroby a obe veci oddeliť od profesionálnej medicíny. Už dopredu hovorím, že sa nám to nikdy nepodarí dokonale. Ale treba sa aspoň pokúsiť.

Nalejme si čistej pepsicoly, rozhodnutie čo je štandard a čo nadštandard je z 40-20% len a len politické rozhodnutie. Preto hovorím o politickej zhode.

Buď sa dohodneme v našom štáte, že v indikovaných prípadoch neposkytneme biologickú liečbu nikomu a budeme plne hradiť špičkovú ortopédiu nie len hokejovým reprezentantom, ale skutočne všetkým. Alebo budeme vyberať viac peňazí a bude na všetko pre všetkých. Alebo ukrátime spoločenskú solidaritu na bagatelné choroby a budeme platiť za biologickú liečbu rovnako každému, komu by mala byť indikovaná. Alebo sa dohodneme, že schválime úplne iný návrh odbornej zdravotníckej verejnosti.

Zlých riešení je na výber nekonečno. Nikdy nie je čas urobiť to poriadne, ale vždy sa nájde čas urobiť to ešte raz. Tak to už konečne skúsme urobiť poriadne.

Potrebujeme definovať zdravotnícky štandard a nadštandard. Číselník výkonov a materiálu. Poistenie a pripoistenie. Skutočná súťaž ambulancii a poisťovní o pacienta. V prvom kroku nech je aj nadštandard plne hradený. Ale konečne ho spíšme a sprístupnime ho tak všetkým. A konečne vyčíslime, čo to všetko stojí. Budeme mať reálne čísla nad ktorými budeme môcť normálne demokraticky rozhodovať, či to naozaj je hodno tých cien (regulácia maximálnou cenou) alebo či to vôbec chceme dopriať každému (reorganizácia nadštandardu a regulácia úhradou).

Nech už sa rozhodneme akokoľvek, jedno treba mať stále pred očami veľkými písmenami:  Európsky štát v 21. storočí by mal byť schopný poskytnúť solidaritu s chorými systémom vysoko solidárneho zdravotného poistenia. Čokoľvek, čo štát robí, by malo prihliadať na schopnosť budovať túto solidaritu. Na čo iného máme mať štát, ak nie na to, aby bol našou záchrannou sieťou, keď sa nám nezadarí či keď sme si vytiahli smolnú kartu s nejakou c-čkovou diagnózou?

Načo sa analyzuje kvalita života na vedeckej úrovni, keď má náš štát pravidlo, že všetci majú nárok na všetko, ale musíte mať šťastie, aby sa na vašu liečbu peniaze našli?

PRP: Ja som vedel, že môj vzťah ku gramatike je správny

Napísané , autor:

Dejte prostě šanci těm co zoufale hledají možnost jak to autorovi ukázat. Jak mu říct, že je to hlupák, pitomec, neumětel, že by rozhodně neměl psát. Autor musí být ten, jehož čest a vůbec všechno může být čtenáři pošlapáno a rozcupováno na kusy. Protože jedině tak lze uspokojit dav hladový po cupování, aniž by se věnoval věcem podstatným.

Zdroj:  TIP#034: V článku musíte vždy nechat alespoň jednu chybu | @365tipu.

„Takže nie je to chyba. Je to vlastnosť“, budem už odo dnes všade hovoriť. Veď to hovorí sám veľký DBD.

No dobre priatelia, koniec irónie. Dano často píše veci, ako by žil v inom vesmíre. Dejú sa mu udalosti, ktoré sa mi ani pri veľkej snahe nedarí replikovať. To s tou úmyselnou chybou je jedna z nich.

Inokedy zas píše ako z môjho vesmíru. Úplne presne vystihne čo sa mi deje. To s tou chybou, to je presne ako z môjho vesmíru.

Ups, len neviem, či som si teraz nezavaril. Aby ma náhodou nezablokoval. Bola by to škoda, mať tieto postrehy z tohto aj iných  vesmírov.

Skutočne poučenie na piatok: Formálne chyby a hlavne ich podmnožina – gramatické a štilistické chyby čitateľov vyrušujú. Prestávajú sa sústrediť na to čo im chcete povedať.  Áno, vyrušujú, je tá presná chrakteristika, ktorú som získal rokmi tvrdého výskumu. Mne môžete veriť, materiálu pre výskum mám skutočne dosť. 

A aby som parafrázoval môjho obľúbeného mluvčího: „Načo ste to potom písali?“

Pod čiarou: Viete čo je na tomto vesmíre skvelé? Moja milovaná manželka ma miluje aj napriek tomu. Dokonca s vedomím tejto mojej vlastnosti súhlasila so životom so mnou. Neexistujú beznádejné chyby.

Reforma zdravotníctva sa podarila, stavajú sa nové nemocnice

Napísané , autor:

Ktokoľvek si vie dnes spočítať, aký obrat, teda aké výkony musí dosiahnuť a aké môže mať maximálne náklady, aby bol na konci roku hospodársky výsledok kladný alebo aspoň nulový. Zavedenie platby za výkon, definovanie ich maximálnych cien a systému maximálnych úhrad za výkony umožnilo investorom plánovať svoje investície.

Správne nastavenie platieb za výkony, vrátane “zriedkavých chorôb” motivuje kohokoľvek k postaveniu a prevádzkovaniu. Prosto, normálne trhové podmienky a stabilné podmienky spôsobujú, že nikto nechce peniaze dopredu. Vie, si naopak dopredu spočítať, koľko výkonov musí po postavení za vlastné spočítať, aby sa im peniaze vrátili a prevádzka niečo vynášala.

Už tento mesiac by sa mali začať stavebné práce na novej nemocnici v Michalovciach. Postaví a zaplatí ju Penta, ktorá má staršiu nemocnicu v Michalovciach v dlhodobom prenájme od župy.

Zdroj:  O takmer tri roky má fungovať nová nemocnica Penty (vizualizácie).

Ups,

Ani po 20 rokoch neexistuje jasný a stabilný systém platby za výkony nemocníc vrátane platieb za “náročné výkony” a “zriedkavé choroby”.

To je dôvod, prečo len niektorí vyvolení sú schopní prevádzkovať nemocnice so ziskom. Vždy na úkor tých menej vyvolených.

Alebo tí, ktorí si vedia vo svoje poisťovni rozhodnúť, koľko si budú platiť za výkony. Čo nás po ostatných prevádzkovateľoch či podnikateľoch.

Pod čiarou: Tento článok je č.b.t.d. k môjmu textu Naozaj ideme v Bratislave platiť za tehly novej nemocnice? Nie je to kritika konkrétneho investora. Je to kritika vládcov, ktorí takto nastavili systém a dlhodobo sa v ňom bahnia. Investor len využíva aktuálne podmienky.

Potrebujeme definovať zdravotnícky štandard a nadštandard

Napísané , autor:

Keď je človek vo vnútri systému, tak vidí, na čo zvonka nedohliadnete. Preto máme rovnaké postoje.

Definovať štandard a nadštandard. Číselník výkonov a materiálu. Poistenie a pripoistenie. Skutočná súťaž ambulancii a poisťovní o pacienta.

Nejde primárně o to, zda se krade, nebo nekrade. I kdyby se všechny peníze, které se snad rozkradou, v systému objevily, zásadně to situaci nezmění. Nepovažuji za reálné, že se rozkradou čtyři miliardy ročně. A hlavně, všem nepravostem prostě nejde zabránit. Ty čtyři miliardy zdravotnických poplatků jsou z politické vůle pryč. Zrušení poplatků byla pro systém větší rána než zlodějiny. Peníze, které měly po krizi valorizovat platy a přispět na provoz, padly na politický slib.

Zdroj:  Šmucler: Lepší auto si koupit smím, a lepší dlahu ne? Divné | Týden.cz.

Namiesto zrozumiteľných riešení sa zavádza do zdravotníctva kopa zložitostí a nesystémových riešení.

Korupčné nákupy mimo systém kontroly

Takto to dopadne, keď sa do štandardného systému zavedie čisto korupčný prvok – nákup liekov priamo poisťovňou: 

Normálny stav:

  1. Regulácia ceny pomocou Maximálnej ceny a Úhrady. Maximálnu cenu definuje štát, úhradu si rieši poisťovňa.
  2. Distribúcia liekov k pacientovi pomocou reťazca: výrobca – distribútor – lekáreň – recept – pacient
  3. Liek nakupuje lekáreň vždy na na vlastné riziko, že ho do dátumu exspirácie vydá.
  4. Platba za lieky prebehne až po ich skutočnom doručení pacientovi (lekáreň fakturuje za vydané recepty)

No jo no, ale poisťovne chcú samé nakupovať lieky, aby mali lepší korupčný potenciál. Veď kto to kedy počul, aby si pacient slobodne vyberal lekára a liečbu. Nuž, tak sa teraz lekári čudujú, že by sa mali stať lekárňami. A pacienti sú zdesení, že bude liečba nedostupná, keď sa lekári oprávnene nechcú stať lekárnikmi.

No bavím sa dobre. Viete prečo? Pretože je to obligátny dôkaz môjho najpevnejšieho presvedčenia: Zavedenie prvku, ktorý umožňuje podvádzanie, do systému tento systém úspešne samoznefunční. Ostatné prvky systému skôr či neskôr odmietnu spolupracovať. Len systém, ktorý je kontrolovaný prirodzenými spätnými väzbami je trvalo udržateľný.

Takže keď zájde modrá ávia na rampu k distribútorovi, šofér vytiahne z kešene 2-3 milióny €, naloží zakúpené lieky a odvezie ich do kancelárie poisťovne, kde ich potom vydávajú úradníčky pacientovi na základe nejakého zdrapu papiera od dopredu vyvolených ambulancii, tak to nie je nič nesystémové?!? 

Ja viem, že to ide cez lekárne, ale to je len ďalšia ukážka absurdnosti systému priamych nákupov liekov poisťovňami. Prosto, v tom nie je jediný krok, ktorý by neohýbal systém len aby to nejako ako tak zodpovedalo „Správnej lekárenskej praxi“, nie to nejakej finančnej kontrole.

Dobre, tak nech poisťovňa získa „lekárenskú“ a „distibučnú“ licenciu a bude mať celú prirážku pre seba. Ale kompletne! Teda vrátane materiálneho a personálneho vybavenia. A nech obchoduje všetko, od paracetamolu po cytostatiká. Naozaj neviem, prečo by mali robiť lekárne poisťovniam sklady. Alebo nás poisťovne a lekári potrebujú alebo nepotrebujú.  Na „trošku potrebujú“ ja nehrám.

Priamy nákup liekov poisťovňou je čistý bullshit použitý ako klasické korupčné kurvítko systému.

Keď chýba kapacita musíte stanoviť priority

Poisťovne regulujú svoje výdavky reguláciou počtu ambulancii (uzavrú zmluvu len s kým sami chcú). A ambulanciám navyše dávajú limity preplatených výkonov. Takže aj keď má pracovný mesiac 160 hodín, lekár dostane zaplatené len za prácu počas (cucám z prsta limity) 100 hodín. Tak čo spraví lekár? Bude robiť 60 hodín zadarmo? Nie. Aj keby mal taký počet pacientov, ktorí by tak akurát a presne ho vyťažili na 160 hodín mesačne, tak jeho ambulantné hodiny sú len 100. Takže hneď tu je nedostatok kapacity. A keďže má viac pacientov, ako by podľa obvyklých štatistických nástrojov zodpovedalo 160 hodinám ambulancie… Nedostatok kapacity na druhú. 

U obvoďákov je vysoké percento akútnych prípadov, ktorí musia mať vyhradený čas v podobe „anonymný časový blok“. Tí pacienti ešte pred 12 hodinami nevedeli, že budú musieť ísť k doktorovi. Takže na tých pravidelných (dispenzarizovaných) už čas neostáva – musia mať vyhradený iný blok. V daný deň dokáže ambulancia ošetriť konečný počet pacientov. Takže ak príde viac akútnych, pravidelní musia čakať. Akútneho nesmieš odmietnuť. 

U špecialistov je zas problém s „prvovyšetreniami“. Nevieš, koľko ti ich obvoďáci tento týždeň/mesiac naposielajú. Tí tiež musia mať vyhradený anonymný blok. 

Áno, objednávanie na konkrétny čas je  „mrhanie kapacitou“ práve na tie „anonymné časové bloky“. Preto má byť za peniaze. Teda že sa nemiešajú v rovnakom čase akútny/z ulice s objednanými. A práve za to mrhanie času sa platí, čo je absolútne logické. 

Ak si ambulancie konkurujú, lebo ich kapacita je čo i len mierne väčšia ako počet pacientohodín, ktoré potrebujú v danej špecializácii v danom regióne pacienti, tak si ani jeden z lekárov nedovolí pýtať peniaze. Leda by bol „kvalitnejší“ a mal väčší nátresk. 

Je to klasický trhový mechanizmus. V daný deň dokáže ambulancia ošetriť konečný počet pacientov.

Navyše je tu ďalší časový blok a to sú „zmluvy s oddeleniami“. Keď ležíš na urológii, tak ťa pošlú so sestričkou do zubnej ambulancie vylúčiť primárnu infekciu. Predbehneš všetkých, ale úplne všetkých, veď ležíš… Podobne, diagnostické ambulancie (CT, RTG. a podobne)

Na budúce si dáme Oddelenie správneho fondu od financovania výkonov v poisťovniach.